Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11CoCsp-12-2020.pdf
PDF · 82.49 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoCsp/12/2020
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v spore žalobkyne: B. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, právne zastúpenej: WEBBER LEGAL, s. r. o., so sídlom Na rozhliadke 2, Bratislava - Nové Mesto, IČO: 50 680 552, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a. s., so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 24Csp/61/2019-107 zo dňa 02.12.2019, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin (ďalej aj súd prvej inštancie) určil, že úver poskytnutý žalovaným žalobkyni na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ s reg. č. 003384811300315 zo dňa 31.03.2015 (ďalej len zmluva o úvere) je bezúročný a bez poplatkov (výrok I.). Žalobkyni proti žalovanému priznal náhradu trov konania v celom rozsahu (výrok II.). V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalovaný ako veriteľ poskytol žalobkyni ako dlžníčke spotrebiteľský úver na základe uzavretej zmluvy o úvere. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný poskytol žalobkyni úver s úrokovou sadzbou vo výške 14,4 % ročne z dôvodu, že s ním uzavrela zmluvu o bežnom účte, poplatok, za vedenie ktorého predstavuje sumu vo výške 5,- eur až 9,- eur mesačne a že tento poplatok žalovaný nezohľadnil pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov tohto úveru a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Medzi stranami bolo sporné, či nezohľadnenie poplatku za vedenie účtu pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov poskytnutého úveru a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, je dôvodom bezúročnosti a bezpoplatkovosti tohto úveru. Žalobkyňa v konaní tvrdila, že je potrebné pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov poskytnutého úveru a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, zohľadniť všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskou úvere. Naopak, podľa žalovaného vedenie bežného účtu žalobkyne z jeho strany je osobitným produktom, ktorý nebol poskytnutý na základe uzavretej zmluvy o úvere. Pri svojom rozhodovaní okresný súd vychádzal z toho, že zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) jednoznačne ustanovuje povinnosť pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov poskytnutého úveru a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, zohľadniť aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver za ponúkaných podmienok. V danom prípade z uzavretej zmluvy o úvere je zrejmé, že žalobkyňa musela navyše uzavrieť aj zmluvu o bežnom účte, aby poskytnutý úver získala s uvedenou úrokovou sadzbou. Náklady na takúto službu potom musia byť zohľadnené pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov poskytnutého úveru a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť bez ohľadu na to, že táto služba nie je poskytnutá priamo na základe uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vychádzajúc z uvedeného súd prvej inštancie vec
uzatvoril tak, že žalovaný pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov poskytnutého úveru a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, nezohľadnil poplatok za vedenie bežného účtu, čím porušil svoju povinnosť podľa § 9 ods. 2 písm. j/ Zákona o spotrebiteľských úveroch uviesť ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, pričom ročná percentuálna miera nákladov bola uvedená nesprávne v neprospech žalobkyne. Na základe uvedeného a podľa § 11 ods. 1 písm. b/ a d/ citovaného zákona sa potom poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd prvej inštancie preto žalobe v celom rozsahu vyhovel, konštatujúc bezúročnosť a bezpoplatkovosť žalovaným poskytnutého spotrebiteľského úveru. Pokiaľ sa žalobkyňa domáhala rovnakého výroku aj z iných dôvodov, týmito jej ďalšími tvrdeniami sa súd prvej inštancie už nezaoberal. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), keď žalobkyni ako úspešnej strane priznal voči žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu.
2. Proti uvedenému rozsudku žalovaný (ďalej „odvolateľ“) podal odvolanie, v ktorom vytýkal súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie veci. Nesúhlasil s tým, že súd do výpočtu RPMN zahrnul aj náklady na vedenie účtu, pretože jeho vedenie v banke nebolo pre žalobkyňu povinné, išlo o voliteľnú službu zakotvenú v článku I. ods. 1 pod odseky 1.1 až 1.3 zmluvy. Išlo o benefit pre žalobkyňu v podobe zľavy z úrokovej sadzby. Tento sa nemal premietnuť do výpočtu RPMN. Ide o bežný jav vyskytujúci sa v podnikaní subjektov poskytujúcich spotrebiteľské úvery v snahe získať klienta. Žalobkyňa nebola povinná na účely získania úveru, či získania ho za ponúknutých podmienok, splniť podmienky na uplatnenie benefitu, bolo to jej právo, ktoré jej priznala zmluva. Súd prvej inštancie mylne spája tému podmienok pre uplatnenie benefitu s témou nákladov úveru, ktorý je potrebné zahrnúť do výpočtu celkových nákladov RPMN. Benefit je zakotvený v zmluve v prospech žalobkyne a na úkor žalovaného. Získanie daného benefitu nie je povinné, je na posúdení klienta, či daný benefit v jeho konkrétnej situácii využije. Napokon nie je možné opomenúť dôležitú skutočnosť, ktorú žalobkyňa nespomína, a to, že napr. výška poplatku za vedenie účtu v banke môže byť rôzna v závislosti od služieb, ktoré klient využíva, a teda takýto účet môže byť vedený aj bezplatne, prípadne so zľavou. Odvolateľ vyjadril presvedčenie, že údaje v zmluve boli uvedené úplne a správne, a preto odvolací súd žiadal, aby napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol, resp. rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.
4. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania žalovaného v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) postupom v zmysle ust. § 219 ods. 3 CSP rozsudok okresného súdu zrušil v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c/ CSP s poukazom na ust. § 380 ods. 2 CSP a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Odvolací súd je viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP). Odvolací súd teda preskúmava napadnuté rozhodnutie len z dôvodov, ktoré odvolateľ uvádza vo svojom odvolaní.
6. Žalovaný v odvolaní namieta odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t.j. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a to v otázke bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
7. Oboznámiac sa s obsahom spisového materiálu, obzvlášť s uzavretou zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úvere zo dňa 31.03.2015 (č. l. 4 a nasl. spisu), ako aj dôvodmi napadnutého rozhodnutia, odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, pretože dôsledne nevykonal stranami sporu navrhované dokazovanie, v dôsledku čoho predčasne/nesprávne konštatoval bezúročnosť a bezpoplatkovosť žalovaným poskytnutého úveru z jedným zo žalobkyňou tvrdeného dôvodu. Vychádzajúc z obsahu predloženej zmluvy (viď ustanovenia Základné podmienky bod. 1.1. Voliteľné služby), odvolací súd sa nestotožňuje so záverom okresného
súdu, že žalobkyňa musela pri poskytnutí úveru zároveň súhlasiť aj so zriadením a vedením bankového účtu u žalovaného, práve naopak, zmluva je koncipovaná (formulovaná) tak, že žalobkyňa mala len takúto možnosť, nie povinnosť. Bolo vecou jej voľby, pre aký typ úveru sa rozhodne, v nadväznosti od čoho sa odvíjala aj ročná percentuálna miera nákladov. So všetkými týmito údajmi bola žalobkyňa vopred oboznámená. Pokiaľ sa teda rozhodla pre nižšiu úrokovú sadzbu, na ktorú bolo naviazané aj zriadenie a vedenie bankového účtu, nemožno takéto konanie banky označiť ako skryté, mätúce, resp. zavádzajúce priemerného spotrebiteľa. Z uvedeného dôvodu preto ani nemožno konštatovať bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, k akému nesprávnemu záveru dospel súd prvej inštancie. Uvedené ale ešte neznamená, že samotná zmluva je perfektná a netrpí niektorou ďalšou zo žalobkyňou označených vád. V tomto smere však okresný súd nevykonal prakticky žiadne dokazovanie, a preto ani odvolací súd nepovažuje za potrebné sa vyjadriť k ďalším žalobkyňou namietaným/tvrdeným dôvodom (nesprávne uvedenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, neuvedenie výšky, počtu a termínov splátok v členení na istiny, úroky a iné poplatky, nesprávne uvedenie doby trvania zmluvy, porušenie povinností žalovaného ako poskytovateľa úveru konať s odbornou starostlivosťou), ktoré majú spôsobovať bezúročnosť a bezpoplatkovosť žalovaným poskytnutého úveru.
8. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. (§ 391 ods. 2 CSP).
9. Vo svojom novom rozhodnutí súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 1, 3 CSP a § 262 ods. 1 CSP rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania.
10. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)