Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Csp-95-2019.pdf
PDF · 141.53 KB
Case nature
Area
Subarea
14Csp/95/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, právne zastúpeného advokátkou JUDr. Katarínou Hegedüšovou, so sídlom Majerníkova 3479/3A, 841 01 Bratislava, IČO: 42 185 190, proti žalovanej O. X., A.. XX.XX.XXXX, S. W. P. H. XXX/XX, XXX XX O., o zaplatenie sumy 72,- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I/ Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 72,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 72,- Eur od 09.10.2019 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II/ V zvyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
III/ Žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 18.10.2019 domáhal voči žalovanej zaplatenia istiny vo výške 72,- Eur, zmluvnej pokuty vo výške 40,- Eur, poplatkov za upomienky vo výške 210,- Eur, zmluvného úroku vo výške 32,22 % ročne zo sumy 300,- Eur od 16.04.2016 do 04.04.2016, zo sumy 299,- Eur od 05.04.2016 do 05.05.2016, zo sumy 298,- Eur od 06.05.2016 do 04.07.2016, zo sumy 297,- Eur od 05.07.2016 do 05.12.2016, zo sumy 277,- Eur od 06.12.2016 do 08.01.2019, zo sumy 237,- Eur od 09.01.2019 do 06.03.2019, zo sumy 197,- Eur od 07.03.2019 do 08.04.2019, zo sumy 157,- Eur od 09.04.2019 do 07.05.2019, zo sumy 117,- Eur od 08.05.2019 do 07.08.2019, zo sumy 102,- Eur od 08.08.2019 do 06.09.2019, zo sumy 87,- Eur od 07.09.2019 do 08.10.2019, zo sumy 72,- Eur od 09.10.2019 do zaplatenia, zákonného úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 297,- Eur od 22.10.2016 do 05.12.2016, zo sumy 277,- Eur od 06.12.2016 do 08.01.2019, zo sumy 237,- Eur od 09.01.2019 do 06.03.2019, zo sumy 197,- Eur od 07.03.2019 do 08.04.2019, zo sumy 157,- Eur od 09.04.2019 do 07.05.2019, zo sumy 117,- Eur od 08.05.2019 do 07.08.2019, zo sumy 102,- Eur od 08.08.2019 do 06.09.2019, zo sumy 87,- Eur od 07.09.2019 do 08.10.2019, zo sumy 72,- Eur od 09.10.2019 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodňoval nárokom zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 601105996 zo dňa „16.04.2016“ (ďalej len „zmluva o spotrebiteľskom úvere“), na základe ktorej poskytol ako veriteľ žalovanej ako dlžníčke úver vo výške 300,- Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavovalo sumu vo výške 74,40 Eur, taktiež poplatok za expresné spracovanie úveru vo výške 100,- Eur, t.j. zaviazala sa zaplatiť žalobcovi celkovo sumu 474,40 Eur. Podľa bodu 15. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa so žalovanou dohodli, že neuhradením ktorejkoľvek dohodnutej splátky riadne a včas po dobu dlhšiu ako 4 mesiace, stáva sa celý dlh splatným okamžite. Vzhľadom na omeškanie žalovanej sa stal dlh splatný dňa 21.10.2016. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa ďalej so žalovanou dohodli, že ak táto neuhradí jednotlivé splátky v lehote ich splatnosti dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere, táto sa zaväzuje zaplatiť mu ako veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 10,- Eur za každú jednu omeškanú splátku. Vzhľadom na to, že žalovaná neplnila riadne a včas a svoj záväzok v zmysle dohodnutých podmienok neuhradila, čím porušila dojednania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a stratila výhodu splátok, vyzval žalovanú na úhradu jej záväzku. Ďalej v zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru sa žalovaná zaviazala uhradiť mu za každú zaslanú upomienku čiastku 30,- Eur, keď žalovanej bolo zaslaných 7 upomienok, t.j. celkovo tak mu vznikol nárok na zaplatenie sumy 210,- Eur z titulu poplatkov za upomienky. Žalovaná doposiaľ uhradila sumu vo výške 228,- Eur. Nakoľko žalovaná ku dňu vyhotovenia žaloby neuhradila celú dlžnú sumu, podal voči žalovanej žalobu na súd.
2. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila. Žalobu spolu s uznesením v zmysle § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ako aj s poučením o procesných právach a povinnostiach strany sporu žalovaná prevzala dňa 12.02.2020. Na uznesenie súdu a na doručenú žalobu s prílohami žalovaná nereagovala žiadnym spôsobom, k žalobe sa nevyjadrila.
3. Podľa § 297 písm. b/ CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- Eur.
4. Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
5. Vzhľadom k tomu, že v prejednávanej veci išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán neboli sporné, a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala zákonom stanovenú sumu 1.000,- Eur, súd o žalobe žalobcu rozhodol bez nariadenia pojednávania. Oznámenie termínu verejného vyhlásenia rozsudku bolo zákonným spôsobom uverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu ako aj na webovej stránke tunajšieho súdu. Strany sporu sa aj napriek tomu na verejné vyhlásenie rozsudku neustanovili. Súd vo veci o žalobe rozhodol na základe listín doložených žalobcom k žalobe.
6. Prílohou žaloby bola Zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzatvorená dňa 16.03.2016. Žalobca uzatvoril zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako veriteľ, žalovaná uzatvorila túto zmluvu ako dlžník, spotrebiteľ. Záhlavie zmluvy obsahuje údaje o veriteľovi a spotrebiteľovi s tým, že v bode 1. sa zaviazal veriteľ na žiadosť spotrebiteľa bez zbytočného odkladu po podpise tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere dohodnutým spôsobom poskytnúť spotrebiteľovi bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 300,- Eur a spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov vo výške 0,- Eur, úrok spojený so spotrebiteľským úverom vo výške 74,40 Eur a poplatok za expresné spracovanie úveru vo výške 100,- Eur, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavuje sumu 174,40 Eur, teda sa zaviazal spotrebiteľ zaplatiť celkovo čiastku 474,40 Eur. Túto sumu sa žalovaná zaviazala splácať v 12 pravidelných mesačných splátkach tak, že prvé splátky zaplatí vo výške 1,- Eur a ďalšie zaplatí vo výške 58,80 Eur vždy k 16. kalendárnemu dňu v mesiaci počnúc dňom 16.04.2016. Spotrebiteľ podpisom zmluvy požiadal veriteľa o poskytnutie spotrebiteľského úveru. Podľa bodu 2. zmluvy o spotrebiteľskom úvere, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov bola vo výške 0,- Eur. Podľa bodu 3. zmluvy o úvere, strany si dojednali zmluvný úrok z úveru vo výške 32,22 % ročne, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavuje sumu 74,40 Eur. Žalovaná ako spotrebiteľ súčasne vzala na vedomie, že výška ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) sa vypočítala v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo VP a je vo výške 37,43 %. Termín poslednej splátky bol dojednaný na deň 16.03.2017, čo bola konečná splatnosť spotrebiteľského úveru. Následne v ďalších odsekoch zmluvy resp. bodoch zmluvy bola uzatvorená dohoda ohľadom zmluvnej pokuty tak, že v prípade, ak sa spotrebiteľ dostane do omeškania s úhradou svojho dlhu, zaväzuje sa veriteľovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10 % ročne z dlžnej čiastky. Spotrebiteľ súčasne vzal na vedomie, že výška priemernej hodnoty ročnej RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpísania zmluvy o spotrebiteľskom úvere je vo výške 21,61 %. Spotrebiteľ žiadal poskytnúť
úver bankovým prevodom na účet. Ďalej žalovaná ako spotrebiteľ vyhlásila, že súhlasí s obsahom zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ďalej že bola oboznámená so Všeobecnými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keď sa ich zaviazala dodržiavať. Potvrdila prevzatie zmluvy o spotrebiteľskom úvere vrátane Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru. Ďalej na zmluve je uvedený dátum 16.03.2016, čas 17 hod. 20 min., meno mandatára, podpis mandatára, tiež podpis spotrebiteľa.
7. Z bodu 15. Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru vyplýva, že veriteľ a spotrebiteľ sa dohodli, že ak spotrebiteľ neuhradí včas 4 po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky stáva sa celý dlh splatný okamžite. Tieto Všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru nadobudli platnosť od 16.03.2016.
8. Na výzvu zo strany súdu adresovanú žalobcovi, ktorú právna zástupkyňa žalobcu prevzala dňa 10.03.2020, na doplnenie skutkových tvrdení podľa § 150 ods. 2 CSP, žalobca nereagoval.
9. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
10. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
11. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
14. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
15. Podľa § 53 ods. 1 a ods. 5 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
16. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
17. Podľa § 53 ods. 6 OZ, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
18. Podľa § 53d OZ, spotrebiteľská zmluva, ktorá obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v znení, ako je uvedená vo výroku rozhodnutia súdu a jej uzavretie bolo dosiahnuté za použitia nekalej obchodnej praktiky alebo úžery, je neplatná.
19. Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
20. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
21. Podľa § 39a OZ, neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere.
22. Podľa § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
23. Podľa § 544 ods. 2 OZ, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
24. Podľa § 545a prvá veta OZ, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti.
25. Súd nemal žiadne pochybnosti a žalobca to ani nespochybňoval, že spor vznikol zo zmluvy uzavretej medzi obchodníkom pri výkone jeho obchodnej činnosti, teda žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako spotrebiteľkou jeho úverovej služby, ktorá zmluvu uzatvorila ako fyzická osoba, ktorá pri jej uzatvorení a plnení nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalovaná uzavretie zmluvy nespochybnila. Vo veci tak súd nemal žiadne pochybnosti, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou (typovou, formulárovou). Jedná sa o zmluvu, ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch a voči vopred neurčenému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňujú. Zmluvné podmienky sú vopred pripravené bez možnosti ich modifikácie spotrebiteľom. Žalovaná mala v danom zmluvnom vzťahu postavenie spotrebiteľa a veriteľ mal postavenie dodávateľa. To znamená, že v danej veci išlo o spotrebiteľskú zmluvu, pričom vzťah z nej vyplývajúci je spotrebiteľský, na ktorý je potrebné preto aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Uzatvorenú zmluvu o spotrebiteľskom úvere súd zároveň podriadil aj pod právny režim zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, nakoľko spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona považuje (o.i.) aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi (§ 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch). Pokiaľ ide o zmluvu, žalovaná má tak s poukazom na § 2 písm. a/ uvedeného zákona postavenie spotrebiteľa, keďže vychádzajúc z obsahu zmluvy, nekonala v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Žalobca má s poukazom na § 2 písm. b/ uvedeného zákona postavenie veriteľa, keďže do právneho vzťahu so žalovanou vstupoval ako právnická osoba poskytujúca spotrebiteľské úvery v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Charakter zmluvy ako spotrebiteľskej je daný i § 52 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, v zmysle ktorého ods. 1 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Z ods. 3 a od. 4 tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
26. Predmetnú zmluvu súd podrobil súdnej kontrole vzhľadom na ochranu žalovanej, hoci táto v konaní žiadnu obranu nevzniesla, pretože táto má v konaní postavenie spotrebiteľa, najmä či táto spotrebiteľská zmluva bola uzatvorená v súlade so zákonom č. 129/2010 Z.z..
27. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení do 30.06.2016 (ďalej len zákon č. 129/2010 Z.z.), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.
28. Podľa ustanovenia § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízii, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok. Podľa písm. i/ tohto ustanovenia ročnou percentuálnou mierou nákladov sa rozumejú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.
29. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2. Podľa ods. 2 na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom zahŕňajúce aj všetky plnenia súvisiace s poskytnutým spotrebiteľským úverom nad rámec poskytnutého spotrebiteľského úveru poukazované veriteľovi alebo akejkoľvek tretej osobe s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere; Náklady na vedenie platobného účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom. Ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere použijú sa na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov celkové náklady spotrebiteľa podľa prvej vety s výnimkou iných skutočných nákladov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť predávajúcemu, okrem kúpnej ceny za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov sa vychádza z predpokladu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zostane platná v dohodnutý čas a že veriteľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
30. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov. Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Ak osoba v zmluve o spotrebiteľskom úvere označená ako veriteľ neoprávnene poskytne spotrebiteľský úver bez povolenia podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere je neplatná. Ak vznikne spotrebiteľovi povinnosť vydať poskytnuté finančné plnenie, osoba v neplatnej spotrebiteľskej zmluve označená ako veriteľ je povinná umožniť spotrebiteľovi uhradiť len skutočne poskytnuté finančné plnenie v splátkach a lehote, ktorá však nesmie byť kratšia ako lehota, v ktorej by mal spotrebiteľ vrátiť finančné plnenie, ak by neexistoval dôvod neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ak sa nedohodnú inak; tým nie je dotknuté právo spotrebiteľa vrátiť poskytnuté finančné plnenie naraz.
31. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.
32. Podľa ustanovenia § 1a ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.
33. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
34. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
35. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu cez portál eŽaloby dňa 18.10.2019 sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia istiny, zmluvnej pokuty, poplatkov za upomienky, úrokov z úveru a zákonného úroku z omeškania na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 16.03.2016. Je nepochybné, že žalovaná uzatvorila zmluvu o spotrebiteľskom úvere so žalobcom, ktorá podlieha právnemu režimu zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere, pričom táto
zmluva o spotrebiteľskom úvere sa spravuje týmto osobitným zákonom, tiež všeobecnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, konkrétne § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalovaná uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere nerozporovala a ani nerozporovala tvrdenia žalobcu, že na základe tejto spotrebiteľskej zmluvy žalobca žalovanej poskytol úverové prostriedky v sume 300,- Eur. Táto skutočnosť napokon vyplýva zo samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keď z bodu 1. vyplýva, že veriteľ na žiadosť spotrebiteľa sa zaväzuje po podpise tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere dohodnutým spôsobom poskytnúť spotrebiteľovi bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 300,- Eur. Žalovaná nespochybnila výšku poskytnutého úveru, a ani skutočnosť, že v takejto výške jej úver bol aj vyplatený zo strany veriteľa. Preto súd mal zato, že sumu 300,- Eur v podobe úverových prostriedkov žalobca žalovanej poskytol. Ďalej z tvrdení žalobcu v žalobe, ktoré žalovaná tiež nerozporovala vyplýva, že žalovaná doposiaľ žalobcovi vrátila úverové prostriedky v sume 228,- Eur. Ani toto tvrdenie žalovaná v konaní nerozporovala. Túto skutočnosť súd preto tiež vyhodnotil ako za nespornú. Vzhľadom na uvedené teda pokiaľ žalovaná zvyšujúce finančné prostriedky po lehote splatnosti žalobcovi nevrátila, keď splatnosť úveru nastala podľa zmluvných dojednaní dňa 16.03.2017, čo bola konečná splatnosť celého úveru, táto dlhuje žalobcovi sumu 72,- Eur na istine úveru (300,- Eur - 228,- Eur = 72,- Eur).
36. Zo zmluvných dojednaní, konkrétne z bodu 1. zmluvy o spotrebiteľskom úvere ďalej vyplýva, že žalovaná sa zaviazala úver splácať v 12-tich pravidelných mesačných splátkach tak, že prvé 4 splátky zaplatí vo výške 1,- Eur a ďalšie splátky zaplatí vo výške 58,80 Eur vždy k 16. kalendárnemu dňu v mesiaci počnúc dňom 16.04.2016. Ako súd už dôvodí, posledná splátka a teda konečná splatnosť úveru bola dojednaná na deň 16.03.2017. Žalobca v žalobe tvrdil, že v zmysle bodu 15. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru predčasne zosplatnil úver dňa 21.10.2016. Podľa bodu 15. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, strany si dojednali, že ak spotrebiteľ neuhradí včas 4 po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky stáva sa celý dlh splatný okamžite. Takéto dojednanie predčasného zosplatnenia úveru však odporuje zákonnému ustanoveniu § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, preto ho súd vyhodnotil za absolútne neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
37. Vzhľadom na to, že v posudzovanom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu, pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti dlhu musia byť splnené podmienky stanovené v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka podľa ktorého, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, ak súčasne upozorní spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
38. Z citovaného ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyplýva, že upozornenie veriteľa vo vzťahu ku spotrebiteľovi (v stanovenej lehote) na uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka je podmienkou pre výkon tohto práva. Žalobca síce v konaní tvrdil, že vyhlásil mimoriadnu splatnosť dlhu dňa 21.10.2016, ale v konaní nepreukázal toto svoje tvrdenie a nepreukázal ani zachovanie zákonného postupu pre mimoriadnu splatnosť dlhu resp. pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti dlhu v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Nepreukázal, že upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva, nepreukázal ani úkon, na základe ktorého malo dôjsť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti dlhu. Nielenže nepreukázal tieto úkony, ale ani nepreukázal doručenie týchto úkonov žalovanej. Za takýchto skutkových okolností potom súd mal za to, že žalobca v konaní nepreukázal zákonnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dlhu, a preto v súdnom konaní platia podmienky splácania dlhu dojednané v zmluve o spotrebiteľskom úvere v splátkach.
39. Na základe vyššie uvedeného potom splatnosť celého úveru nastala v zmysle zmluvných dojednaní dňa 16.03.2017.
40. Na základe uvedeného právneho posúdenia a vyhodnotenia zisteného skutkového stavu potom súd priznal žalobcovi nárok voči žalovanej na zaplatenie na istine sumy 72,- Eur, v prevyšujúcej časti súd žalobu žalobcu zamietol pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 40,- Eur, poplatkov za upomienky vo výške 210,- Eur a zmluvného úroku vo výške 32,22 % ročne zo súm špecifikovaných v žalobnom návrhu a za obdobia špecifikované v žalobnom návrhu.
41. Preskúmaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd zistil, že strany si dojednali z úveru ročný úrok z úveru 32,22 % ročne. Priemerné úrokové miery z úverov poskytnutých
v eurách rezidentom eurozóny (stav a nové obchody) v marci 2016, kedy zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzatvorená činili pre domácnosti pri spotrebiteľských a ostatných úveroch poskytnutých na obdobie do jedného roka 7,90 % (stav) a 6,08 % (nové obchody) ročne (zdroj: www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/udajove-kategorie-sdds/urokove-sadzby/priemerne- urokove-miery-z-uverov-obchodnych-bank <http://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/udajove-kategorie- sdds/urokove-sadzby/priemerne-urokove-miery-z-uverov-obchodnych-bank>). Podľa súhrnných informácii o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za štvrtý štvrťrok 2015 RPMN pri obdobných spotrebiteľských úveroch činila 21,61 %. Na základe uvedeného potom dojednaný ročný úrok podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere stranami zmluvy je viac ako 4,6 násobný ako priemerné úrokové sadzby zverejnené Národnou bankou Slovenska. S poukazom na rozhodovaciu prax súdov, najmä Najvyššieho súdu SR, takto dojednaný ročný úrok z úveru súd vyhodnotil za neprimeraný a odporujúci dobrým mravom (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo 26/2011 z 26.04.2012). Z uvedeného je zrejmé, že takto dojednaný zmluvný úrok niekoľko násobne prevyšuje priemerné úrokové sadzby, za ktoré banky v rozhodnom období poskytovali obdobné spotrebiteľské úvery. Je pravdou, že žalobca je nebankovým subjektom, avšak pokiaľ úrok za úver bol dojednaný v takejto neprimeranej výške, bol tento povinný v konaní preukázať racionálnu odôvodnenosť dojednania takejto neprimeranej výšky úrokov v porovnaní s bankovými subjektmi. V tomto ohľade žalobca nepredložil žiadne dôkazy. Preto dojednanie takejto odplaty nepožíva právnu ochranu. Takéto dojednanie je absolútne neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neplatný právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Tiež podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúci z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práva, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov). Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí 3Cdo/137/2003 uviedol, že za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka treba považovať taký úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti a nezávisle od vedomia a vôle toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva. Závisí preto od rozhodnutia súdu, aby v konkrétnom prípade ustálil, či výška úrokov je alebo nie je v súlade s dobrými mravmi, keďže žiaden právny predpis, teda ani Občiansky zákonník, teda ani iný právny predpis nelimitujú výšku dojednania úrokov z pôžičky, z úveru. Pokiaľ ide o primeranosť výšky úrokov a problematiku dobrých mravov, táto úzko súvisí s doktrínou o neprípustnom, resp. neprimeranom znevýhodnení založenom právnym úkonom, tak typickou práve v prípade tradičnej „úžery“. Táto doktrína nadobudla v modernom práve váhu a význam a slúži určitým obmedzujúcim spôsobom k naplneniu zásady zmluvnej spravodlivosti. Táto našla odraz i v ustanovení § 52 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ako i v § 39a Občianskeho zákonníka o tzv. „úžere“.
42. V posudzovanom prípade dojednané úroky v zmluve odporujú dobrým mravom, takéto dojednanie je absolútne neplatné. Právny úkon, teda spotrebiteľská zmluva je tak v časti dojednania úrokov absolútne neplatným právnym úkonom, ktorý nepožíva právnu ochranu. Práve pod vplyvom neprimerane žiadaných vysokých úrokových sadzieb zo strany nebankových subjektov bola uskutočnená zákonná úprava, kedy do civilného práva bol zavedený pojem „úžery“ a to zákonom č. 106/2014 účinným od 01.06.2014 § 39a, ktorým bol novelizovaný Občiansky zákonník. S poukazom na to, že dojednanie úrokov je v spotrebiteľskej zmluve absolútne neplatným dojednaním, neprichádza do úvahy ani moderácia neprimerane vysokých úrokov zo strany súdu, pretože na základe neplatného právneho úkonu nemožno nárok priznať. Dohodu o úrokoch možno oddeliť podľa § 41 Občianskeho zákonníka od ostatných dojednaní, preto súd neposúdil za absolútne neplatnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako celok, ale vzhľadom na uvedené, v časti o dojednaní úrokov z úveru. Nakoľko spotrebiteľská zmluva je neplatná v tejto časti dohody o úrokoch, súd žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvných úrokov vo výške 32,22 % ročne z jednotlivých súm špecifikovaných v žalobnom návrhu a za obdobia špecifikované v žalobnom návrhu nepriznal.
43. V ďalšom nároku žalobou si žalobca uplatňoval aj poplatky za upomienky v celkovej výške 210,- Eur, keď tvrdil, že žalovanej doručil 7 upomienok z dôvodu nesplácania úveru. Odvolával sa pritom nie na konkrétne ustanovenie všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru. Preskúmaním samotnej zmluvy a týchto podmienok však súd zistil, že uvedené dojednanie nebolo
súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, tak ako to tvrdil žalobca. Z predložených všeobecných podmienok poskytnutia úveru takéto dojednanie nevyplýva. Zo zákona o spotrebiteľských úveroch naopak vyplýva, že spotrebiteľ nie je povinný zaplatiť veriteľovi poplatky, na ktorých sa veriteľ so spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere nedohodol (§ 9 ods. 9 zákona č. 129/2010 Z.z.). Na základe uvedeného potom súd žalobcovi nárok na zaplatenie upomienok vo výške 210,- Eur nepriznal, keď tento nárok žalobca nepreukázal.
44. Ďalším nárokom, ktorý žalobca v žalobe uplatnil, bol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 40,- Eur, ktoré dojednanie podľa tvrdení žalobcu malo byť obsahom všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere s tým, že sa mali žalobca a žalovaná dohodnúť, že ak spotrebiteľ neuhradí jednotlivé splátky v lehote ich splatnosti dohodnutej v zmluve v spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľ sa zaväzuje veriteľovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10,- Eur za každú jednu omeškanú splátku. Opätovne žalobca v žalobe neuviedol konkrétne ustanovenie všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, z ktorého by mal tento jeho nárok vyplývať. Súd na margo tvrdení žalobcu dopĺňa, že nie je jeho úlohou vyvodzovať z textu všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, v ktorej časti, prípadne v ktorom článku týchto sú upravované jednotlivé nároky, ktoré žalobca uplatňuje žalobou. Toto je povinnosťou žalobcu, ktorý je povinný nárok riadne zdôvodniť navyše keď je zastúpený právnym zástupcom. Tak ako v prípade uplatneného nároku na poplatky za upomienky, aj v prípade uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 40,- Eur súd preskúmaním všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru nezistil, že by žalobca a žalovaná sa dojednali na takejto zmluvnej pokute a za práve také porušenie povinnosti žalovanou, ktoré tvrdil žalobca v žalobe. Žiadne ustanovenie všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru takéto dojednanie neobsahuje, a ak by aj obsahovalo, bolo by absolútne neplatné podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka podľa ktorých, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru nie sú podpísané stranami, predovšetkým žalovanou ako spotrebiteľkou. Teda v prípade, že by zmluvná pokuta bola aj dojednaná v týchto všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru, takéto dojednanie by bolo absolútne neplatným dojednaním, z ktorého by žalobca nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty nemohol uplatniť v súlade s právom. Žalobca tak nepreukázal dojednanie o zmluvnej pokute vo výške 10,- Eur za každú jednu omeškanú splátku tak ako to tvrdil v žalobe, navyše neuniesol dôkazné bremeno ani preukázania výšky uplatnenej zmluvnej pokuty 40,- Eur, žalobu po skutkovej stránke čo sa týka nároku na zmluvnú pokutu riadne neodôvodnil. Preto mu súd nárok nepriznal na zmluvnú pokutu v sume 40,- Eur a žalobu v tejto časti tiež zamietol. K zmluvnej pokute súd dodáva, že strany dojednali zmluvnú pokutu, ale priamo v spotrebiteľskej zmluve, z ktorého dojednania vyplýva, že ak spotrebiteľ sa dostane do omeškania s úhradou svojho dlhu, spotrebiteľ sa zaväzuje veriteľovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10 % ročne z dlžnej čiastky. Žalobca však nárok z dojednania tejto zmluvnej pokuty v konaní neuplatnil.
45. Na základe vyššie uvedených dôvodov súd potom žalobu žalobcu o zaplatenie zmluvnej pokuty, poplatkov za upomienky a zmluvného úroku podľa špecifikácie v žalobnom návrhu zamietol.
46. Okrem dlžnej istiny súd priznal žalobcovi aj zákonný úrok z omeškania z dlžnej istiny 72,- Eur odo dňa 09.10.2019 do zaplatenia, keď žalovaná nepochybne v tomto období bola v omeškaní s úhradou istiny 72,- Eur, pričom jej omeškanie stále trvá. Preto žalobca má nárok na zaplatenie úrokov z omeškania z istiny nevráteného úveru od 09.10.2019 do zaplatenia. Zákonná výška úroku z omeškania predstavuje 5 % ročne z priznanej istiny v zmysle § 517 ods. 1 prvá veta a ods. 2 Občianskeho zákonníka s prihliadnutím na § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení. V prevyšujúcej časti, pokiaľ ide o zákonné úroky z omeškania, súd žalobu žalobcu zamietol, keď žalobca nepreukázal súdu, že žalovaná bola v omeškaní s jednotlivými čiastkami a už v období, ktoré uviedol žalobca v žalobnom návrhu, keď žalobca navyše žiadnym spôsobom nepreukázal kedy došlo k jednotlivým plneniam žalovanou na istinu úveru, aby bolo možné preskúmať uplatnenie nároku na úroky z omeškania podľa žalobného návrhu. V prevyšujúcej časti potom súd žalobu žalobcu o zaplatenie zákonných úrokov z omeškania zamietol.
47. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
48. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
49. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
50. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
51. V konaní bola úspešnejšia žalovaná, preto jej v zmysle § 255 ods. 2 CSP patrí nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi pomerom úspechu a neúspechu v konaní. Žalovanej však v konaní žiadne trovy konania nevznikli, preto súd rozhodol o jej nároku na náhradu trov konania tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).