Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Co-88-2019.pdf
PDF · 181.53 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/88/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členiek senátu JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Terézie Mecelovej v spore žalobkyne: FRISCO, s.r.o., Nám. Slobody 30/1185, 926 01 Sereď, IČO: 43 850 553, zastúpenej splnomocnenkyňou: Valko Marián & partners, s. r. o., Porubského 2, 811 06 Bratislava, IČO: 35 916 192, proti žalovanému: N. T., nar. X. J. XXXX, trvalo bytom Y., R. XXXX/X, zastúpenému advokátkou: JUDr. Nadežda Boľová, Šafárikova 1522, 924 01 Galanta, IČO: 42155088, o zaplatenie 1.300 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 22. novembra 2018 č. k. 10C/426/2015-150, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
II. Žalobkyňa má proti žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.300 eur s 5,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.300 eur od 19.8.2013 do zaplatenia, do 3 troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia; II. žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania, ktorú sumu samostatným uznesením vypracovaným vyšším súdnym úradníkom je povinný zaplatiť žalovaný žalobkyni do 3 dní do právoplatnosti uznesenia. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 52 a nasl., § 517 ods. 2, § 774, § 775, § 777 O.z. (zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov); poukazom na § 642 až § 651 Obch.z. (zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov) a na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR") z 31.1.2011 sp. zn. 4Cdo/148/2010. Vecne dôvodil, že žalobkyňa sa žalobou podanou na súd prvej inštancie 28.3.2014 domáhala vydania platobného rozkazu, ktorým by bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni 1.300 eur s 8,5 % ročnými úrokmi od 19.8.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobkyňa žalobu vymedzila na tom skutkovom základe, že strany uzavreli zmluvu o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti, v zmysle ktorej sa žalovaný zaviazal žalobkyni zaplatiť odmenu vo výške 1.500 eur. Napriek činnosti žalobkyne žalovaný nezaplatil zmluvne dohodnutú odmenu. Po opakovaných pokusoch o komunikáciu so žalovaným žalobkyňa vystavila faktúru na sumu 1.300 eur, ktorú žalovaný nezaplatil. Žalobkyňa podaním doručeným súdu 4.2.2015 pred vydaním platobného rozkazu zmenila žalobný návrh v časti úrokov z omeškania na výšku 5,5 %. Súd prvej inštancie 10.2.2015 pod č. k. 31Ro/669/2014-30 vydal platobný rozkaz v zmysle žaloby, proti ktorému podal odpor žalovaný v zákonnej lehote s vecným odôvodnením, žiadal žalobu zamietnuť, pričom potvrdil uzavretú dohodu medzi stranami ohľadne predaja bytu, avšak nesúhlasil, že by byt bol predaný v súčinnosti žalobkyne, k predaju bytu došlo na základe inzerátu na webovej stránke B.. Spolu s odporom súdu zaslal zmluvu o sprostredkovaní, kópiu inzercie Reality Holding, s.r.o., inzerciu na U., mailovú komunikáciu medzi stranami, list zaslaný žalobkyni z 23.8.2013 s podacím lístkom, čestné vyhlásenia X. A. a Q. U..
Súd prvej inštancie vychádzal zo zisteného skutkového stavu: Konateľ žalobkyne uviedol, že sprostredkovaciu činnosť vyvíjal tak, že na všetkých serveroch predával byt, vykonal ohliadku na tvare miesta, pričom ako kupujúca sa prihlásila pani U., s ktorou sa dohodli aj na cene. K podpísaniu zmluvy o budúcej zmluve nedošlo z dôvodu, že nemala prisľúbený úver. Potom sa prihlásila pani D., ktorá mala prisľúbený aj úver v banke, bola s ňou vykonaná ohliadka na tvare miesta. Ohliadku na tvare miesta vykonal aj so žalovaným, pretože sa poznajú dlhšie bolo mu trápne dať mu podpísať papier. Pani D. mienila byt kúpiť, avšak žalovaný už chcel predať byť pani U. a oznámil mu ukončenie spolupráce. Byt kúpila pani U., ktorá bola sním na ohliadke bytu. Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že žalovaný predal byt prostredníctvom webovej stránky B. a v súčinnosti so spoločnosťou Directreality a Reality Holding, s.r.o. Predmetný byt kúpila pani U. cez webovú stránku zriadenú žalovaným. Svedkyňa S. D. potvrdila, že bola s manželkou konateľa žalobkyne na ohliadke bytu. Večer telefonovala pani A. s tým, že má záujem o kúpu bytu. Chcela zaplatiť zálohu, avšak pani A. jej povedala, že počkajú na vybavenie úveru zo strany pani U.. Aj konateľ žalobkyne jej potvrdil, že počkajú na vybavenie úveru zo strany pani U.. Svedkyňa X. T., manželka žalovaného potvrdila, že ju kontaktovala pani U. ohľadne kúpy bytu, o ktorom sa dozvedela z webovej stránky bazoš.sk. Ohliadku bytu vykonal podľa jej vedomostí len jej manžel. S pani U. sa nepoznala. Potvrdila, že o byt mala záujem pani D., ktorá s ňou komunikovala a chcela zložiť zálohu za byt, ale jej povedala, že úver si vybavuje pani U.. Svedkyňa D. X. (správne X.) uviedla, že žalovaný prišiel do realitnej kancelárie za účelom predaja nehnuteľnosti. Na základe tejto skutočnosti bola so žalovaným uzavretá zmluva a ešte v ten istý deň byt vyfotografovala. Postupne sa začali hlásiť záujemcovia na inzerát a medzi nimi aj pani U., ktorá išla s jej manželom na ohliadku. Prejavila záujem o kúpu bytu. Na druhý deň prišla opätovne do kancelárie, kedy jej svedkyňa odfotila občiansky preukaz, na to prišiel žalovaný aj s pani A., ktorým tiež odfotila občiansky preukaz a listiny posunula na spracovanie návrhu zmluvy o budúcej zmluve, ktorú odovzdali pani U. za účelom vybavenia úveru. Pani U. už viac do kancelárie neprišla a nakoniec sa dozvedela, že žalovaný predal byt pani U.. Svedkyňa Q. U. potvrdila, že pozná konateľa žalobkyne aj žalovaného. Konateľa žalobkyne z čias kúpy garzónky a žalovaného z čias kúpy bytu. Mala záujem o kúpu bytu a našla si inzerát aj na B.. Hľadala si byt v Y. za kúpnu cenu 50.000 eur, lebo známa jej povedala, že viac ako 50.000 eur jej banka neposkytne. Zatelefonovala žalovanému a požiadala ho o stretnutie. Tiež zavolala konateľovi žalobkyne a poprosila ho, aby zistil, či na nehnuteľnosti viaznu nejaké ťarchy alebo nie. So žalovaným sa dohodla na ohliadke bytu, na ktorú prišiel aj konateľ žalobkyne, pričom o tejto ohliadke mu sama povedala. Žalovaný jej povedal, že byt predá za 53.000 eur a cenu nezníži. Po určitej dobe sa náhodne stretla so žalovaným pri bankomate, kedy sa so žalovaným dohodla na kúpnej cene vo výške 49.000 eur. Občiansky preukaz neodovzdala v realitnej kancelárii, ten mohli mať z čias kúpy garzónky. V tom čase mala trvalý pobyt na ulici H. a na prefotenom občianskom preukaze sa nachádza ulica E.. Či a kedy došlo k prefoteniu občianskeho preukazu sa nevedela presne vyjadriť, ale žiadnu zmluvu so žalobkyňou neuzatvárala. Čestné prehlásenie podpísala na základe oslovenia žalovaného s tým, že čestné prehlásenie písomne vypracoval žalovaný a ona ho podpísala. Podľa jej názoru žalobkyňa nevykonávala žiadne činnosti za účelom predaja bytu jej osobe. Zmluvu o budúcej zmluve neuzavrela, pretože za pôvodnú cenu ho nechcela kúpiť. Žalobkyňa podniká pod obchodným menom FRISCO, s.r.o. a je zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Trnava oddiel: Sro vložka číslo: 21052/T. Predmetom jej činnosti je okrem iného sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľnosti /realitná činnosť/. Strany uzavreli 27.5.2013 písomnú dohodu o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, obec Y., okres Galanta, k. ú. E. (správne k. ú. Y.). Sprostredkovateľ sa zaviazal, že bude pre záujemcu vyvíjať činnosť, aby záujemca mal príležitosť uzatvoriť alebo uzatvoril zmluvu, ktorej predmetom bude kúpa, predaj či prenájom uvedenej nehnuteľnosti s treťou osobou. Za uvedenú činnosť sa záujemca zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi, ak bol dosiahnutý požadovaný výsledok pričinením sprostredkovateľa. Povinnosti sprostredkovateľa sa považujú za splnené /tzn. vzniká mu nárok na províziu/ okamihom uzavretia sprostredkovávanej zmluvy, tzn. zmluvy o budúcej kúpnej zmluve alebo kúpnej zmluvy medzi záujemcom a treťou osobou, pokiaľ nie je zmluva o budúcej kúpnej zmluve uzavretá. Sprostredkovateľ má nárok na províziu aj v prípade, keď záujemca uzavrie sprostredkovávanú zmluvu bez akejkoľvek ďalšej súčinnosti sprostredkovateľa s osobou, ktorú mu sprostredkovateľ označil za vhodnú na uzavretie tejto zmluvy /napríklad aj tak, že sprostredkovateľ s touto osobou vykonal obhliadku záujemcovej nehnuteľnosti/. Sprostredkovateľ má nárok na vyplatenie provízie aj po skončení tejto dohody, pokiaľ bol výsledok dosiahnutý jeho pričinením. Uzatvorenie sprostredkovávanej
zmluvy je potom povinný oznámiť sprostredkovateľovi bez zbytočného odkladu. Záujemca sa v článku III. bod 2 písm. e/ zaviazal po dobu platnosti dohody neuzatvoriť sprostredkovávanú zmluvu bez súčinnosti sprostredkovateľa, pričom si je vedomý postihu podľa článku VI. ods. 1 dohody. V článku IV. sa strany dohodli na dobe uzavretia zmluvy na 12 mesiacov a možnosti ukončenia dohody výpoveďou vo výpovednej lehote 3 mesiacov, ktorá začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po jej doručení druhému účastníkovi tejto dohody. V článku V. sa zaviazal záujemca zaplatiť sprostredkovateľovi odmenu vo výške 1.500 eur. Žalobkyňa vystavila faktúru č. 47/2013 na sumu 1.300 eur s dátumom vyhotovenia 12.8.2013 a s dátumom splatnosti 18.8.2013. Vystavenie faktúry na sumu 1.300 eur konateľ žalobkyne vysvetlil tým, že keď bol na byte s pani U., žalovaný znížil kúpnu cenu. Žalovaný vrátil žalobkyni faktúru s tým, že ju považuje za irelevantnú a zmätočnú, nakoľko nebola naplnená podstata žiadnej zmluvy o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti. Žalobkyňa mailom z 27.7.2013 napísala žalovanému, že byt sťahuje z ponuky a že bude sledovať komu byt predá a ak byt predá Q. tak si vymôže províziu cez právnika, lebo podpísal zmluvu a s klientmi, ktorých prinesie sa nebude snažiť dohodnúť mimo realitnej kancelárie. Žalovaný preukazoval zmluvou o sprostredkovaní so spoločnosťou Directreal a inzerátom na webovej stránke U., že aj iným spôsobom ako prostredníctvom zmluvy o sprostredkovaní so žalobkyňou chcel predať byt. Žalovaný žalobkyni oznámil mailom z 26.7.2013, že ukončia spoluprácu s realitnou kanceláriou a predaj bytu si vyriešia sami. Strana žalobkyne predložila súdu zmluvu o budúcej zmluve uzavretú medzi žalovaným a X. A. ako predávajúcimi a kupujúcou Q. U. bez uvedenia dátumu a podpisov. X. A. napísala čestné prehlásenie, z ktorého vyplýva, že ako spoluvlastníčka bytu nebola oboznámená žalobkyňou so žiadnou zmluvou o predaji jej polovičného podielu na uvedenej nehnuteľnosti. Q. U. čestným prehlásením potvrdila, že predaj bytu nebol sprostredkovaný žalobkyňou. Konateľ žalobkyne súdu predložil dva CD-nosiče, pričom ako sám uviedol, na jednom CD-nosiči je záznam so žalovaným, avšak od žalovaného si nepýtal povolenie na natáčanie a na druhom CD-nosiči sú fotografie z predmetného bytu. Súd zamietol návrh na prehratie CD-nosičov z dôvodu, že prvý CD- nosič bol vykonaný bez povolenia žalovaného, teda sa jedná o nezákonný dôkaz. V konaní nebol rozpor medzi stranami ohľadne činnosti žalobkyne predať žalovaného byt, z ktorého dôvodu súd zamietol návrh na prehratie druhého CD-nosiča. Spoločnosť Y. Y., a.s. súdu zaslala kúpnu zmluvu uzavretú medzi predávajúcimi N. T., X. A. a kupujúcim Q. U. bez uvedenia dátumu, na základe ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva k predmetnému bytu za kúpnu cenu vo výške 49.000 eur. Po odcitovaní § 774, § 775 a §777 O.z. súd prvej inštancie konštatoval, že predmetné vymedzenie sprostredkovateľskej zmluvy je všeobecné, pretože zákon ráta s tým, že podrobnosti o obsahu zmluvy, najmä o právach a povinnostiach z nich vyplývajúcich si účastníci tohto zmluvného vzťahu upravia individuálne, zrejme podľa predmetu a účelu, ktorý uzavretím zmluvy sledujú. V Obch.z. je tiež upravená sprostredkovateľská zmluva v § 642 až 651, pričom podľa Obch.z. sa posudzuje takáto zmluva uzavretá medzi podnikateľmi a zmluva je zameraná na podnikateľskú činnosť. V danom prípade žalobkyňa je podnikateľom a žalovaný nie je podnikateľom a ani zmluva uzavretá medzi stranami nebola zameraná na podnikateľskú činnosť. Súd považoval uzavretím sprostredkovateľskej zmluvy vznik záväzkového vzťahu podľa O.z.. Strany si upravili v záhlaví zmluvy, že uzatvárajú zmluvu podľa Obch.z.. Súd v tomto smere dal do pozornosti rozsudok NS SR z 31.1.2011 sp. zn. 4Cdo/148/2010, v ktorom sa uvádza „Je totiž potrebné uviesť, že i napriek tomu, že v záhlaví zmluvy o sprostredkovaní z 15. januára 2008 je uvedené, že zmluva sa uzatvára podľa § 642 a nasl. Obchodného zákonníka, potrebné je posudzovať ju podľa ustanovenia § 774 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z ustanovenia § 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním." Vzhľadom na skutočnosť, že na jednej strane vystupuje podnikateľ, ktorý zmluvu uzavrel v rámci svojej podnikateľskej činnosti a na druhej strane je spotrebiteľ, súd považoval predmetnú zmluvu za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. O.z.. Súd ex offo skúmal platnosť zmluvy, ako aj neprijateľné podmienky, pričom nezistil žiadne okolnosti vyvodzujúce neplatnosť zmluvy alebo existenciu ustanovení v zmluve, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu medzi stranami. V prípade uzavretia zmluvy podľa Obch.z. sa v zmysle § 642 sprostredkovateľ zaviazal vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu. Predmetom zmluvy bolo uzavretie zmluvy pre záujemcu, ktoré bolo presne vymedzené v čl. I bod 2. Charakteristickým pojmovým znakom tejto zmluvy je nielen to, že sa sprostredkuje uzavretie zmluvy, ale že sa dostaví aj výsledok pričinením sprostredkovateľa. Na druhej strane záujemca sa zaviazal zaplatiť sprostredkovateľovi odmenu za jeho činnosť pri dosiahnutí výsledku jeho pričinením.
Na základe zisteného skutkového stavu mal súd prvej inštancie za preukázané, že po tom, ako strany uzavreli zmluvu žalobkyňa začala vyvíjať činnosť za účelom predaja bytu patriaceho do podielového spoluvlastníctva žalovaného a pani A.. Ako potvrdila svedkyňa D. X. po uzavretí zmluvy ešte ten istý deň bola byt vyfotografovať, uverejnili inzerciu a začali sa hlásiť záujemcovia, medzi ktorými bola aj pani U., s ktorou jej manžel vykonal ohliadku. Pripravili zmluvu o budúcej zmluve, ku ktorej podpisu nedošlo. Pani U. mala záujem o kúpu bytu a chcela si vybaviť úver. O byt mala záujem aj pani D., ktorá v tom čase družke žalovaného chcela dokonca zaplatiť zálohu, ktorú pani A. nezobrala s odôvodnením, že byt predajú pani U.. Sama pani U. potvrdila, že bola v realitnej kancelárii žalobkyne údajne z dôvodu zistenia, či na byte neviaznu ťarchy, pretože konateľa poznala z čias, keď si u žalobkyne kupovala garzónku s tým, že o byte sa dozvedela z webovej stránky U.. Ďalej potvrdila, že konateľ žalobkyne bol na ohliadke bytu, údajne z dôvodu, že o termíne ohliadky mu sama povedala. K prevodu bytu na pani U. došlo až po znížení kúpnej ceny na sumu 49.000 eur, lebo zistila, že 53.000 eur, za ktorú kúpnu cenu sa byt predával by si nevedela vybaviť z dôvodu neposkytnutia úveru bankou. Súd vyhodnotil svedeckú výpoveď pani U. za nedôveryhodnú, pretože na jednej strane potvrdila, že bola v realitnej kancelárii ohľadne bytu z dôvodu zistenia, či byt, ako uviedla svedkyňa je čistý. Najprv povedala, že túto skutočnosť si zistila telefonicky. Za účelom zistenia možnej ťarchy nie je potrebné osobne chodiť alebo telefonovať žalobkyni, lebo sa jedná o osobu, ktorá má skúsenosti s internetom, ktorého dôkaz je, že údajne si našla inzerát na webovej stránke U.. a teda nemôže jej robiť problém túto skutočnosť si zistiť cez katastrálny portál. Jej tvrdenie o tom, že žalobkyňa disponovala s jej občianskym preukazom ešte z čias kúpy bytu na E. ulici v Y. v roku 2010 je nepravdivé, pretože v tom čase pani U. mala trvalý pobyt na ulici H. XXXX/XX, XXX XX Y., ktorá skutočnosť vyplýva z Kúpnej zmluvy uzavretej 23.7.2010. Nepravdivé tvrdenie svedkyne vyplýva aj z údaja o dátume /vydania/ občianskeho preukazu /1.2.2012/ svedkyne U., predloženého žalobkyni. To znamená, že kópia občianskeho preukazu musela byť vyhotovená u žalobkyne v súvislosti s kúpou predmetného bytu. V zmysle uzavretej zmluvy sa žalovaný zaviazal po dobu platnosti tejto zmluvy neuzatvoriť sprostredkovávanú zmluvu bez súčinnosti sprostredkovateľa. Predmetnú zmluvu strany uzavreli 27.5.2013. V zmysle článku IV. si strany dohodli dobu určitú trvania dohody na 12 mesiacov s tým, že zmluvu môže ukončiť ktorákoľvek strana výpoveďou vo výpovednej lehote troch mesiacov, ktorá začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po jej doručení druhému účastníkovi tejto dohody. Žalovaný uzavrel zmluvu o prevode vlastníctva bytu na pani U. v mesiaci august 2013, teda za platnosti sprostredkovateľskej zmluvy. V prípade, že by súd mal považovať mail z 26.7.2013 zaslaný žalovaným žalobkyni, v ktorom mu oznámil, že už s realitnou kanceláriou nebude spolupracovať, výpovedná lehota v trvaní troch mesiacov začala plynúť mesiacom august 2013 a uplynula 31.10.2013. V zmysle zmluvy, zmluvnú povinnosť porušil žalovaný tým, že za účinnosti a platnosti sprostredkovateľskej zmluvy uzavrel kúpnu zmluvu s kupujúcou, hoci sa zaviazal, že počas trvania tejto zmluvy, neuzavrie sprostredkovávanú zmluvu bez súčinnosti sprostredkovateľa. To znamená, že žalovaný porušil zmluvu, keď v priebehu platnosti zmluvy konal v rozpore so zmluvným dojednaním. Žalovaný svojim konaním po tom, ako žalobkyňa vykonávala činnosť smerujúcu k predaju bytu, uzavrel kúpnu zmluvu s pani U. s úmyslom obísť žalobkyňu za účelom nezaplatenia dohodnutej odmeny. Okrem toho súd bol názoru, že konaním žalovaného došlo, ako je známe z rozhodovacej činnosti slovenských súdov, že realitná kancelária zabezpečí pre predávajúceho kupujúceho, ktorý požiada predávajúceho o zľavu z kúpnej ceny a aby predávajúci mohol takúto zľavu poskytnúť bez toho, aby sa mu znížila výšky obdržanej kúpnej ceny, rozhodnú sa predávajúci a kupujúci, uzavrieť kúpnu zmluvu bez účasti sprostredkovateľa, tak ako to bolo v danom prípade, čo nakoniec vo svedeckej výpovedi potvrdila nepriamo svedkyňa U.. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobnému návrhu vyhovel tak, ako je uvedené v enunciáte rozsudku. Súd žalobkyni priznal aj úroky z omeškania vo výške 5,5 % z dlžnej sumy od 19.8.2013 do zaplatenia, teda nasledujúcim dňom po splatnosti faktúry podľa § 517 ods. 2 O.z.. V časti o trovách konania svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP.
2. Proti tomuto rozsudku zjavne v celom jeho rozsahu podal včas odvolanie žalovaný, s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Uviedol odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Dôvodil, že už vo svojom odpore z 8.5.2015 proti platobnému rozkazu uviedol, že Dohodu o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti so žalobkyňou uzatvoril bez toho, aby ho pred tým žalobkyňa oboznámila s jednotlivými ustanoveniami tejto dohody, rovnopis Dohody po jej podpise mu žalobkyňa neodovzdala a že v čase uzatvárania Dohody o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti upozornil žalobkyňu na skutočnosť, že okrem Dohody so žalobkyňou má uzatvorené sprostredkovateľské zmluvy aj s inými realitnými kanceláriami a to direct real, s.r.o. a Reality Holding, s.r.o. a rovnako uviedol, že danú nehnuteľnosť inzeruje aj sám na internetovej stránke B. Žalobkyňa
ho uistila, že v zmysle Dohody, ktorú spolu mali uzatvoriť nejde o výhradné sprostredkovanie a teda jej táto skutočnosť neprekážala. V priebehu súdneho konania sa žalobkyňa k týmto skutkovým tvrdeniam nevyjadrila ani ich nenamietala, z toho dôvodu ich považoval za nesporné. Má za to, že uvedené skutkové tvrdenia žalovaného sú pre konanie dôležité, nakoľko zakladajú otázku platnosti Dohody o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti, ktorú strany sporu spolu uzatvorili 27.5.2013 (ďalej len ako „Dohoda"). Súd však tieto skutkové tvrdenia žalovaného v odôvodnení svojho rozsudku ani nespomenul. Má za to, že v dôsledku nevysporiadania sa s vyššie uvedenými skutkovými tvrdeniami žalovaného súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. V 31. bode odôvodnenia napadnutého rozsudku súd správne zistil, že Dohodu strán považoval za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. O.z., z toho dôvodu ex offo skúmal platnosť Dohody, či nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (žalovaného), t. j. či Dohoda neobsahuje neprijateľné podmienky. Napriek skutočnosti, že pri uzatváraní Dohody žalovaný v dobrej viere oznámil konateľovi žalobkyne, že predmetný byt inzeruje aj prostredníctvom iných realitných kancelárií ako aj cez svoju súkromnú inzerciu na internetovej stránke B. konateľ žalobkyne ho klamlivo uistil, že tieto mu neprekážajú, nakoľko v dohode nie je uvedené výhradné zastúpenie, čím žalovaného uviedol do omylu, nakoľko v čl. III. ods. 2 písm. e/ je ustanovené, že záujemca (žalovaný) sa zaväzuje po dobu platnosti tejto dohody neuzatvoriť sprostredkovanú zmluvu bez súčinnosti sprostredkovateľa, pričom si je vedomý postihu podľa čl. VI. ods. 1 Dohody. Teda v žalobkyňou predloženej Dohode predsa (i keď nie výslovne) bolo ustanovené výhradné zastúpenie. Konateľ žalobkyne ho na povinnosť uvedenú v čl. III. ods. 2 písm. e/ neupozornil a následky jej porušenia mu nevysvetlil. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti s dôrazom na skutočnosť, že v predmetnej veci ide o spotrebiteľský právny vzťah, má za to, že neprihliadaním a nehodnotením vyššie uvedených dôkazov súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav veci. V 32. bode odôvodnenia Rozsudku súd správne poukázal na predmet zmluvy, pri ktorom za charakteristický znak označil povinnosti záujemcu- žalovaného zaplatiť sprostredkovateľovi viazanú na podmienku: „ak bol dosiahnutý požadovaný výsledok pričinením sprostredkovateľa" (čl. I. ods. 2. Dohody). Súd správne zistil, že žalobkyňa po uzatvorení Dohody začala vyvíjať činnosť smerujúcu k predaju predmetného bytu. Činnosti spočívali vo vyhotovovaní fotografií bytu, uverejnení inzercií bytu, v uskutočnení ohliadky bytu s pani D., ktorá sa žalobkyni ohlásila na žalobkyňou zverejnenú inzerciu. Za neprávne skutkové zistenia žalovaný považuje skutočnosti uvedené v 33. bode odôvodnenia rozsudku, v ktorom súd neprávne a neúplne uviedol, že „ako potvrdila svedkyňa D. X. po uzatvorení zmluvy ešte ten istý deň bola byt vyfotografovať, uverejnila inzerciu a začali sa hlásiť záujemcovia, medzi ktorými bola aj pani U., s ktorou jej manžel vykonal ohliadku". Žalovaný v rámci svojej výpovede, ktorú uskutočnil na pojednávaní dňa 14.9.2015 a svedkyňa Q. U. vo svojej výpovedi uskutočnenej na pojednávaní dňa 6.9.2018 zhodne uviedli, že svedkyňa U. telefonicky kontaktovala žalovaného, resp. jeho manželku X. T., rod. A. so záujmom o kúpu ponúkaného bytu, ktorého inzerciu našla na B. a zároveň požiadala o termín stretnutia. Z uvedeného je zrejmé, že záujemkyňu, ktorá následne byt aj kúpila nezohnala žalobkyňa ako aj to, že pani U. prvý kontakt ohľadom kúpy bytu uskutočnila so žalovaným. Za nesprávne považuje hodnotenie svedeckej výpovede Q. U., ktorú súd považoval za nedôveryhodnú z dôvodu jej tvrdenia, že bola u žalobkyne za účelom zistenia, či inzerovaný byt žalovaného je „čistý" (bez ťarchy). V 34. bode odôvodnenia rozsudku súd uviedol, že svedkyňa U. možné ťarchy na byte preverila u konateľa žalobkyne telefonicky. Svedkyňa však vo svojej výpovedi zo 6.9.2018 v súvislosti s kontaktovaním žalovaného so záujmom o kúpu bytu uviedla, že: „zavolala aj žalobcovi, že na predmetnej internetovej stránke našla byt a požiadala ho aby jej zistil, či na tomto byte viaznu nejaké ťarchy, alebo nie". Z jej výpovede je ďalej zrejmé, že za týmto účelom následne navštívila aj kanceláriu žalobkyne, pri ktorej konateľovi žalobkyne oznámila aj termín stretnutia so žalovaným, ktorý si spolu dohodli za účelom ohliadky bytu. Zo žiadneho zisteného dôkazu nevyplýva, či konateľ žalobkyne na ohliadku bytu sa mal dostaviť na základe predchádzajúcej dohody so žalovaným alebo s pani U.. Dostavenie sa konateľa žalobkyne na ohliadku bytu pani U., ktorá ako záujemkyňa o byt sa ohlásila žalovanému cez jeho súkromný inzerát, považuje žalovaný za špekulatívne konanie, ktorým žalovaný chcel napĺňať predmet Dohody. V súdnom konaní však bolo preukázané iba samá prítomnosť žalovaného na ohliadke bytu, pričom sa nekonkretizovali aké úkony, resp. či vôbec boli vykonané nejaké úkony v rámci tejto ohliadky. Žalovaný má za to, že toto konanie žalobkyne nemožno považovať za činnosť smerujúcu k uzatvoreniu sprostredkovanej zmluvy a už vôbec nie za činnosť, ktorou bol alebo mohol byť dosiahnutý požadovaný výsledok Dohody. Takisto má za to, že iné činnosti žalobkyne smerujúce k naplneniu Dohody v súdnom konaní neboli preukázané. Z uvedených dôvodov žalovaný považuje skutkové zistenie súdu za nesprávne, v zmysle ktorej uzatvorenie Zmluvy o prevode vlastníctva bytu medzi žalovaným a X. A. ako predávajúcimi a Q. U. ako kupujúcou zo 6.8.2013 bolo dosiahnuté pričinením žalobkyne. Odôvodnenie nedôveryhodnosti svedeckej výpovede pani U. s konštatovaním súdu, že „za účelom zistenia možnej ťarchy nie je potrebné
osobne chodiť alebo telefonovať žalobkyni, lebo sa jedná o osobu, ktorá má skúsenosti s internetom, ktorého dôkaz je, že údajne si našla inzerát na webovej stránke U. a teda nemôže jej robiť problém túto skutočnosť si zistiť cez katastrálny portál" (34. bod. odôvodnenia rozsudku) považujeme za arbitrárne a ničím nepodložené tvrdenie. Máme za to, že skutočnosť že niekto vie vyhľadávať na internete ponuky nehnuteľností neznamená automaticky, že táto osoba má vedomosť o existencií verejne dostupného katastrálneho portálu v elektronickej podobe a o obsahu tohto portálu, ako aj o možnosti a spôsobe vyhľadávania ťarchy, resp. vecného bremena viaznuce sa na nehnuteľnosti. Podľa názoru žalovaného vyhľadávanie údajov o nehnuteľnostiach, ako napr. ťarchy je oveľa komplikovanejšie ako vyhľadať ponuku nehnuteľností na predaj. Tieto skutočnosti spolu nesúvisia a z ovládania jednej veci nemožno automaticky predpokladať ovládanie tej druhej. V neposlednom rade k zisteniu či na konkrétnom byte neviazne ťarcha sú potrebné špecifické údaje o tomto byte, ktoré mnohokrát v inzerciách (súkromných, alebo realitných kancelárií) nie sú zverejnené. Názor súdu vyjadrený v poslednej vete 35. bodu odôvodnenia rozsudku je celkom nejasný a nezrozumiteľný. V tejto vete je uvedené: „Okrem toho je súd toho názoru, že konaním žalovaného došlo, ako je známe z rozhodovacej činnosti slovenských súdov, že realitná kancelária zabezpečí pre predávajúceho kupujúceho, ktorý požiada predávajúceho o zľavu z kúpnej ceny a aby predávajúci mohol takúto zľavu poskytnúť bez toho, aby sa mu znížila výška obdržanej kúpnej ceny, rozhodnú sa predávajúci a kupujúci, uzavrieť kúpnu zmluvu bez účasti sprostredkovateľa, tak ako to bolo v danom prípade, čo nakoniec vo svedeckej výpovedi potvrdila nepriamo svedkyňa U.." K tomuto žalovaný uviedol, že skutočnosti v ňom uvádzané v predmetnom súdnom konaní neboli preukázané, práve naopak má za to, že zo skutkového stavu konania je zrejmé, že: pani U. nezabezpečila žalobkyňa, pani U. nepožiadala o zľavu z kúpnej ceny. V inzercii žalovaného na B. bola uvedená kúpna cena 55.000 eur, sprostredkovateľská provízia bola dohodnutá vo výške 1.500 eur a byt bol pani U. predaný za 49.000 eur. Z horeuvedených dôvodov žalovaný považuje názor súdu za domnienku, ktorá neodzrkadľuje skutkový stav veci, tak ako bol v súdnom konaní zistený. Dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. h/ CSP v zmysle ktorého rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci vidí v nasledujúcich skutočnostiach: ustanovenie čl. III. ods. 2. písm. e/ Dohody spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa v dôsledku ktorej toto ustanovenie Dohody považuje za neplatné.
3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného vyjadrila tak, že navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. V prvej časti odvolania žalovaný uvádza, že Dohodu o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti z 8.5.2015 (ďalej aj „Zmluva") uzatvoril so žalobkyňou bez toho, aby ho žalobkyňa pred podpisom Zmluvy oboznámila s jednotlivými ustanoveniami Zmluvy. Podľa tvrdenia žalovaného mu zároveň žalobkyňa neodovzdala ani jeden podpísaný rovnopis Zmluvy. Podľa ďalších tvrdení žalovaného ho mala žalobkyňa uistiť, že obsahom Zmluvy nie je dohoda o výhradnom sprostredkovaní predaja bytu č. XX nachádzajúceho sa v bytovom dome so súpisným č. XXXX postavenom v Y. na A. ulici č. XXXX/XX, evidovaný na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor (ďalej aj „Byt"). V spojitosti s uvedeným tvrdením žalovaný poukazuje na čl. III. ods. 2 písm. e/ Zmluvy, v zmysle ktorého má za to, že obsahom Zmluvy bola dohoda o výhradnom sprostredkovaní predaja Bytu. S poukazom na vyššie uvedené má žalovaný za to, že skutkový stav ustálený v rozsudku je nesprávny. Žalovaný ďalej uvádza, že čl. III ods. 2 písm. e/ Zmluvy je neplatný, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. V čom má spočívať značná nerovnováha v právach a povinnostiach žalobkyne a žalovaného, žalovaný v odvolaní neuvádza. V súvislosti s práve uvedenými tvrdeniami žalovaného žalobkyňa poukazuje na skutočnosť, že nie je pravda, ako uvádza žalovaný, že by ho neoboznámila s obsahom Zmluvy a že mu neodovzdala jej podpísaný rovnopis. Zdôrazňuje, že žalovaný bol riadne oboznámený s obsahom Zmluvy a táto mu bola pred jej podpisom poskytnutá tak, aby sa s ňou mohol riadne oboznámiť, Zmluva má (mimo úvodného značenia zmluvných strán) dve a pol strany, pričom v prípade, ak sa žalovaný s obsahom jednotlivých ustanovení neoboznámil a aj napriek tejto skutočnosti sa zmluvu rozhodol podpísať, nemôže byť táto skutočnosť pripísaná na ťarchu žalobkyne. V spojitosti s právnym názorom žalovaného, že ustanovenie čl. III ods. 2 písm. e/ Zmluvy je z dôvodu značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán neplatné, žalobkyňa uviedla, že podľa jej názoru sú všetky ustanovenia Zmluvy, t. j. aj ust. čl. III ods. 2 písm. e/ Zmluvy formulované dostatočne jasne, určito a zrozumiteľne, pričom z nich nie je možné vyvodiť žiadnu nerovnováhu práv a povinností zmluvných strán tak, ako to tvrdí žalovaný. Uvedené podľa názoru žalobkyne preukazuje aj tá skutočnosť, že žalovaný v odvolaní okrem konštatovania právneho názoru o neplatnosti predmetného ustanovenia neidentifikoval a ani bližšie nešpecifikoval, v čom by mal spočívať hrubý nepomer v právach a povinnostiach žalobkyne a žalovaného. Skutočnosť, že určité zmluvné ustanovenie ukladá zmluvnej strane určitú povinnosť a za účelom zabezpečenia efektívneho a
reálneho plnenia tejto povinnosti na seba porušenie dohodnutej povinnosti naviaže sankciu, automaticky nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán. Nárok priznaný rozsudkom nepredstavuje nárok na zaplatenie sankcie podľa čl. VI ods. 1 Zmluvy z dôvodu porušenia čl. III ods. 2 písm. e/ Zmluvy, ale nárok na zaplatenie odmeny za riadne sprostredkovanie predaja Bytu podľa čl. I. ods. 3 Zmluvy. Z uvedeného dôvodu, aj keby bolo (čo žalobkyňa odmieta) ust. čl. III. ods. 2 písm. e/ Zmluvy neplatné, na vznik rozsudkom priznaného nároku by to nemalo žiadny vplyv, pričom neplatnosť predmetného ustanovenia by nemala žiadny vplyv ani na platnosť Zmluvy ako celku. Predmetný právny názor potvrdzuje aj odborná literatúra, ktorá v súvislosti s neplatnosťou zmluvnej podmienky v zmluve uvádza „Ustanovenie ods. 5 je koncipované ako čiastočná neplatnosť zmluvnej podmienky z dôvodu jej neprijateľnosti. Nemožno preto ustáliť, že by v odseku 5 mala plynúť automaticky neplatnosť celej spotrebiteľskej zmluvy. Aj v slovenskom právnom poriadku platí rímskoprávna zásada zachovania zmluvy ako celku favou contract, ktorá priamo poukazuje aj potvrdzuje potrebu oddeliteľnosti neplatných ustanovení zmluvy od ustanovení, ktoré zostávajú v platnosti. V aplikačnej rovine je uvedená zásada v § 41 OZ, podľa ktorého „ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu." Z povahy veci je zrejmé, že dikciu § 41 OZ je spôsobilá naplniť aj neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá je z hľadiska svojho významu pre zachovanie platnosti zmluvy v plnej miere od zvyšku oddeliteľná. Je pochopiteľné, že ak súd určí neplatnosť konkrétnej sankcie ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, je zrejmé, že to nebude mať automaticky vplyv na zneplatnenie zmluvy ako celku." (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M. Sedlačko, F. Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1-450. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2015, 550 s.) V ďalšej časti odvolania žalovaný uvádza, že podľa jeho názoru nárok na odmenu za sprostredkovanie predaja Bytu žalobkyni nevznikol, keďže jej účasť na obhliadke Bytu za prítomnosti žalovaného a pani U. nepredstavovala činnosť smerujúcu k sprostredkovaniu predaja Bytu, ale iba "špekulatívne konanie", ktorým chcela žalobkyňa naplniť predmet Zmluvy, zároveň je toho názoru, že žalobkyňa nepreukázala, že by v rámci prehliadky Bytu vykonala nejaké úkony, pričom podľa názoru žalovaného žalobkyňa nepreukázala vykonanie žiadnych ďalších úkonov smerujúcich k sprostredkovaniu predaja Bytu. S uvedenými tvrdeniami žalobkyňa nesúhlasí a považuje ich za účelové a absurdné. Zdôrazňuje, že žalovaný nielen v rámci svojho odporu z 8.5.2015, ale aj v rámci výpovede vykonanej na pojednávaní uskutočnenom 14.9.2015 vyslovene klamal o neúčasti konateľa žalobkyne na obhliadke Bytu, na ktorej konateľ žalobkyne predstavil žalovanému pani U.. Žalobkyňa je presvedčená, že z predložených dôkazov a vykonaných výsluchov vyplynul nasledovný skutkový stav: V súvislosti so záujmom o kúpu Bytu oslovila pani U. žalobkyňu najprv telefonicky a následne aj osobne v kancelárii. Tvrdenie, že jediným cieľom návštevy kancelárie žalobkyne mala byť konzultácia ohľadne tiarch viaznucich na Byte je zjavne účelovou interpretáciou skutočného dôvodu návštevy kancelárie žalobkyne. Uvedené nepreukazuje iba skutočnosť, že za účelom preverenia možnej ťarchy viaznucej na nehnuteľnosti nie je v žiadnom prípade potrebné navštevovať realitné kancelárie, keďže túto skutočnosť je možné jednoducho overiť napríklad aj na portáli B., ale aj fakt, že túto informáciu bolo možné poskytnúť aj telefonicky, resp. e-mailom. Je teda nepochybné, že skutočným účelom návštevy pani U. kancelárie žalobkyne bola konzultácia o podmienkach kúpy Bytu. Uvedené je zrejmé aj zo skutočnosti, že pani U. v rámci návštevy kancelárie žalobkyne predložila manželke konateľa žalobkyne, pani D. X. svoj občiansky preukaz, a to za účelom prípravy zmluvy o budúcej zmluve, predmetom ktorej mala byť dohoda o budúcej kúpe Bytu. Z predložených dôkazov je nepochybné, že tvrdenie pani U., že žalobkyňa disponovala fotokópiou jej občianskeho preukazu pravdepodobne ešte z čias kúpy bytu na E. ulici v Y. v roku 2010 je nepravdivé, keďže v tom čase mala pani U., ako vyplýva aj z Kúpnej zmluvy z 23.7.2010, trvalé bydlisko na ulici H. XXXX/XX, XXX 01 Y. a nie na ulici E. XX/XX, Y.. Nepravdivosť tvrdenia pani U. je pritom zrejmá aj z údaja o dátume vydania žalobkyni predloženého občianskeho preukazu (1.2.2012). Fotokópia občianskeho preukazu pani U. teda nemohla vzniknúť v súvislosti s prípravou a podpisom Kúpnej zmluvy z roku 2010, ale bola vyhotovená pani D. X., zamestnankyňou žalobkyne v rámci návštevy kancelárie žalobkyne a pred uskutočnením obhliadky Bytu. Návšteva kancelárie žalobkyne tak nebola zo strany pani U. uskutočnená iba za účelom preverenia tiarch Bytu, ale v súvislosti s reálnym záujmom o jeho kúpu, ktorú mala žalobkyňa v zmysle Zmluvy sprostredkovať. Okrem vyššie uvedených skutočností bolo na základe vykonaných dôkazov riadne zistené, že obhliadka Bytu sa uskutočnila (bezprostredne po návšteve pani U. kancelárie žalobkyne) za prítomnosti žalobkyne, žalovaného a pani U. s tým, že práve na uvedenej obhliadke konateľ žalobkyne predstavil žalovanému pani U.. Tvrdenie žalovaného, že žalobkyňa sa dostavila na predmetnú obhliadku zo "špekulatívnych" dôvodov je opäť iba účelovým tvrdením vykonštruovaným za účelom zbavenia sa povinnosti zaplatiť nárok za
sprostredkovanie predaja Bytu. V tejto súvislosti žalobkyňa zdôrazňuje, že účelovosť argumentácie žalovaného vyplýva aj zo skutočnosti, že žalovaný najprv v rámci odporu a svojej výpovede dokonca tvrdil, že žalobkyňa sa obhliadky, na ktorej sa žalovaný zoznámil s pani U., vôbec nezúčastnila. Po svedeckej výpovedi pani U. (z ktorej je zrejmé, že tvrdenia o neprítomnosti žalobkyne na obhliadke, na ktorej bola žalovanému predstavená pani U. sú nepravdivé). Žalovaný svoju argumentáciu upravil na aktuálnu verziu, v zmysle ktorej žalobkyňa nepreukázala, že mala na predmetnej obhliadke vykonať nejaké úkony smerujúce k sprostredkovaniu predaja Bytu. V spojitosti s vyššie uvedeným žalobkyňa opätovne poukázala aj na zjavnú nelogickosť tvrdenia žalovaného, že pani U. kontaktovala najprv jeho, zároveň s ním komunikovala ohľadne kúpy Bytu a až následne mala kontaktovať žalobkyňu, aby si u nej overila skutočnosť, že Byt je stále na predaj a ponuka je stále aktuálna. Je zjavné, že ak by pani U. kontaktovala a komunikovala najprv so žalovaným, aktuálnosť ponuky predaja Bytu by si overila priamo uňho ako u podielového spoluvlastníka Bytu a nie u žalobkyne, ktorá nemala na uskutočnenia prejavu vôle žalovaného (ako ani pani X. T.) smerujúceho k uzavretiu kúpnej zmluvy absolútne žiadny vplyv. Účelovosť tvrdení žalovaného je zrejmá aj z dôkazov predložených samotným žalovaným. V e-maile z 26.7.2013, odoslanom konateľovi žalobkyne žalovaný uviedol „Ďalšia vec, neviem kto povedal Q., že jej do konca tohto týždňa počkáme a keď úver nevybaví, tak to predáme iným?! My sme to určite neboli, tak by sme boli radi, aby sa neposkytovali klamlivé informácie." Z citovaného e-mailu žalovaného sú podľa názoru žalobkyne zrejmé dve veci. Z oslovenia pani U. v citovanom e-maile („Q.") je zrejmé, že žalovaný si bol vedomý, že konateľ žalobkyne je schopný identifikovať pani U. aj na základe jej označenia iba krstným menom, pričom k uvedenému presvedčeniu prišiel zjavne na základe žalobkyňou reálne a objektívne vykonávanej činnosti a komunikácie so žalovaným smerujúcej k predaju Bytu aj vo vzťahu k pani U.. Z predmetného e-mailu je zároveň zrejmé, že žalovaný žiada konateľa žalobkyne, aby pani U. neuvádzal klamlivé informácie. Ak by teda konateľ žalobkyne nikdy neuskutočnil obhliadku Bytu za prítomnosti žalovaného a pani U. a v súvislosti s ňou by nevykonával ani žiadnu činnosť smerujúcu k predaju Bytu, prečo by ho žalovaný žiadal, aby pani U. neposkytoval žiadne informácie? Jediná možná odpoveď na uvedenú otázku je skutočnosť, že žalobkyňa v rámci činnosti smerujúcej k sprostredkovaniu predaja Bytu komunikovala aj s pani U. a žalovaný si bol tejto skutočnosti dobre vedomý. Na e-mail žalovaného z 26.7.2013 odpovedal konateľ žalobkyne žalovanému e-mailom z 27.7.2013, v ktorom žalovanému potvrdil, že Byt z ponuky žalobkyne stiahne. Zároveň však informoval žalovaného, že v prípade predaja Bytu pani U. vznikne žalobkyni nárok na v Zmluve dohodnutú odmenu, keďže bola ako kupujúca Bytu žalovanému predstavená žalobkyňou. Aj napriek uvedenému žalovaný v liste z 23.8.2013 ani v jednom z mnohých dôvodov, pre ktoré podľa jeho názoru žalobkyni nevznikol nárok na odmenu za sprostredkovanie predaja, neuviedol (aktuálne tvrdenú skutočnosť), že žalobkyňa vo vzťahu k pani U. nevykonala žiadnu činnosť smerujúcu k predaju Bytu. Na základe uvedeného má žalobkyňa za to, že aktuálna argumentácia žalovaného je zjavne a preukázateľne účelová a v rámci predmetného konania bola v celom rozsahu vyvrátená. Žalobkyňa je presvedčená, že súd v konaní správne zistil skutkový stav veci a tento následne aj správne právne posúdil. Je nepochybné, že pani U. oslovila žalobkyňu v súvislosti s jej záujmom o kúpu Bytu a za účelom prekonzultovania jeho kúpy následne aj navštívila kanceláriu žalobkyne, ktorá pani U. poskytla ohľadne Bytu všetky jej známe informácie. Následne sa konateľ žalobkyne riadne zúčastnil aj na dohodnutej obhliadke Bytu, na ktorej predstavil pani U. žalovanému. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa v zmysle čl. I. ods. 3 riadne splnila svoj záväzok vyplývajúci zo Zmluvy, na základe čoho jej vznikol nárok na zaplatenie odmeny za sprostredkovanie predaja Bytu.
4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení CSP (zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov), účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších zmien a doplnení, keďže podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a podľa ods. 2 vety prvej rovnakého ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie treba navzdory námietkam odvolateľa považovať za vo výroku vecne správny. Odvolací súd nemal (napriek opačnému názoru odvolateľa) dôvod nesúhlasiť s argumentáciou použitou súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (tak ako táto - rozumej argumentácia - vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku). U dôvodov predostretých súdom prvej inštancie dostatočne jasne a i objektívne presvedčivo by tak zásadne postačovalo i len konštatovať ich správnosť a odvolať sa na ne (prvá časť ust. § 387 ods. 2 CSP), odvolací súd však aj v tejto konkrétnej veci musí učiniť zadosť tiež povinnosti vyporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§ 387 ods. 3 veta druhá CSP) a preto, ale aj pre celkovú úplnosť nad rámec už uvedeného súdom prvej inštancie dopĺňa (§ 387 ods. 2 CSP in fine) nasledovné:
5. Podľa § 52 ods. 1 až 4 O.z. v znení účinnom do 31.3.2015: (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 774 O.z. sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa. Podľa § 775 O. z. sprostredkovateľovi patrí odmena v dohodnutej výške; odmenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa § 40a. Podľa § 777 O.z. záujemca a sprostredkovateľ sú povinní oznamovať si navzájom všetky dôležité okolnosti súvisiace so sprostredkovaním, najmä okolnosti, ktoré môžu ovplyvniť rozhodnutie záujemcu uzavrieť sprostredkúvanú zmluvu. Sprostredkovateľ je oprávnený za záujemcu konať alebo prijímať čokoľvek, len ak bol na to splnomocnený písomným plnomocenstvom. Sprostredkovateľská zmluva je zmluva, v ktorej sa jedna strana (sprostredkovateľ) zaväzuje vyvíjať činnosť, ktorá vedie k tomu, aby druhá strana (záujemca) mala príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou a záujemca sa zaväzuje poskytnúť sprostredkovateľovi odmenu, ak činnosťou sprostredkovateľa došlo k uzavretiu zmluvy. Podstatnými obsahovými náležitosťami sprostredkovateľskej zmluvy sú a/ záväzok sprostredkovateľa obstarať záujemcovi príležitosť k uzavretiu zmluvy, b/ záväzok záujemcu poskytnúť sprostredkovateľovi odmenu, ak bude výsledok dosiahnutý zásluhou sprostredkovateľa. Takáto zmluva nemusí byť písomná a stačí v nej vymedziť všeobecnejšie obsah sprostredkovávanej zmluvy, avšak i z tohto vymedzenia musí byť zrejmé, čo má byť sprostredkované. Záväzok zo sprostredkovateľskej zmluvy nespočíva v uzavretí zmluvy menom záujemcu, ale v obstaraní príležitosti takúto zmluvu uzavrieť. To zahŕňa predovšetkým vyhľadávanie tretích osôb, ktoré budú mať na uzavretí sprostredkovávanej zmluvy záujem, a v informovaní záujemcu o týchto osobách ako i o ďalších okolnostiach, ktoré sú pre záujemcu významné pre rozhodovanie, či túto sprostredkovanú zmluvu uzavrie a s kým. Sprostredkovanie je pojmovo úplatné, avšak odmena za sprostredkovanie nemusí byť v zmluve určená presnou čiastkou, môže ísť napr. o percentuálne vyjadrenie z hodnoty a pod. V zásade však je nepochybné, že sprostredkovateľ nie je iba pasívnym činiteľom, ale jeho činnosť musí mať aktívnu povahu, pretože ustanovenie § 774 O.z. viaže nárok na odmenu k skutočnosti, že výsledok (teda uzavretie zmluvy) bol dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa. Sprostredkovateľ je povinný záujemcovi oznamovať všetky dôležité okolnosti súvisiace so sprostredkovaním, najmä okolnosti ovplyvňujúce rozhodovanie záujemcu o tom, či uzavrie sprostredkovávanú zmluvu alebo nie. To zahŕňa tiež povinnosť informovať o dôveryhodnosti tretích osôb, vrátane predpokladov, ktoré vypovedajú o tom, s akou pravdepodobnosťou si svoje povinnosti, vyplývajúce zo sprostredkovanej zmluvy, splní, prípadne aké je riziko ich nesplnenia. Pre právo na odmenu sprostredkovateľa v dohodnutej výške musia byť kumulatívne splnené dve podmienky a to, že záujemca uzavrel s treťou osobou sprostredkovávanú zmluvu a súčasne, že túto zmluvu uzavreli zmluvné strany pričinením sprostredkovateľa. Z uvedeného je zrejmé, že sprostredkovateľ nemá právo na odmenu vtedy, ak bola
síce zmluva uzavretá, ale sprostredkovateľ sa o to svojou aktívnou účasťou nezaslúžil. Medzi činnosťou sprostredkovateľa a uzavretím zmluvy musí existovať príčinná súvislosť. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v predmetnej veci sa v prípade Dohody o sprostredkovaní predaja nehnuteľností z 27.5.2013 (ďalej len „Dohoda"), uzavretej medzi stranami, jedná o zmluvu sprostredkovateľskú a zároveň o zmluvu spotrebiteľskú, čo ani nebolo medzi stranami sporné. Súd prvej inštancie s poukazom na príslušnú zákonnú úpravu (ust. § 774 až § 777 O.z.) dospel k správnemu záveru, že medzi žalobkyňou a žalovaným došlo k platnému uzatvoreniu sprostredkovateľskej zmluvy písomnou formou tak, ako to dostatočne, jasne a zároveň podrobne uviedol v odôvodnení rozsudku najmä v bodoch 31 a 32. Správne tiež vyhodnotil, že žalobkyni patrí odmena, keďže výsledok sprostredkovateľskej zmluvy bol dosiahnutý jej pričinením, nakoľko žalovaný uzavrel s p. U. sprostredkovávanú zmluvu a túto zmluvu uzavreli žalovaný a p. U. pričinením žalobkyne, jej aktívnou účasťou, keď medzi činnosťou žalobkyne a uzavretím zmluvy existovala príčinná súvislosť. K odvolacím námietkam žalovaného, že už v odpore tvrdil, že Dohodu uzavrel bez toho aby ho predtým žalobkyňa oboznámila s jednotlivými ustanoveniami Dohody a že po podpise Dohody mu neodovzdala jeden rovnopis Dohody, ktoré tvrdenia dôležité pre konanie (pre otázku platnosti Dohody) žalobkyňa podľa neho nezospornila a súd sa s nimi v rozsudku nevysporiadal, v dôsledku čoho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolací súd uvádza: Ako už bolo vyššie uvedené, súd prvej inštancie bol názoru, že medzi stranami bola platne uzatvorená sprostredkovateľská zmluva v zmysle ust. § 774 a nasl. O.z., uviedol, že ex offo skúmal platnosť zmluvy ako aj prípadnú existenciu neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve/Dohode, pričom nezistil žiadne okolnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť neplatnosť zmluvy ani existenciu neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve. Podľa § 151 ods. 1 a 2 CSP: (1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. (2) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. Z ustanovenia § 151 CSP vyplýva, že stranu sporu zaťažuje procesné bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany, pričom na uvedené popretie sa kladú určité kvalitatívne nároky. Strana má preto povinnosť uviesť iné skutkové tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, keďže bez predloženia iného skutkového tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, je popretie neúčinné (porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H. Beck, 2016, s. 574). Žalobkyňa predložila už ako prílohu žaloby podľa nej platnú písomnú sprostredkovateľskú zmluvu - Dohodu o sprostredkovaní predaja nehnuteľností, uzavretú medzi stranami 27.5.2013, ktorej podpísanie žalovaný nesporoval, a z ktorej žalobkyňa odvodzuje nárok uplatnený žalobou. Podľa jej čl. VII Záverečné ustanovenia bod 1. a 4., strany dohody prehlásili, že si dohodu pred jej podpísaním prečítali a svojimi vlastnoručnými podpismi potvrdzujú, že ju uzatvorili vážne na základe pravej a slobodnej vôle, nie v tiesni či za nápadne nevýhodných podmienok a každá z dohodnutých strán dostane jedno vyhotovenie dohody. Žalovaný po doručení mu žaloby s prílohami a platobného rozkazu síce v odpore poprel jeho oboznámenie žalobkyňou s Dohodou a odovzdanie mu jedného rovnopisu Dohody, avšak toto jeho popretie nemožno považovať za účinné a kvalifikované, nakoľko nepoprel prečítanie si Dohody a neuviedol vlastné iné tvrdenia o skutkových okolnostiach dôvodu potvrdenia ním podpisom oboznámenia sa s Dohodou a prevzatia jej rovnopisu, pokiaľ by sa to nezakladalo na pravde. Možno tak konštatovať neúčinnosť nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany (§ 151 ods. 2 CSP). Žalobkyňa by však ani v opačnom prípade už nemusela popierať tvrdenia žalovaného, ktorými žalovaný už poprel skutkové tvrdenia žalobkyne. Uvedené odvolacie námietky preto nebolo možné považovať za dôvodné. K námietkam odvolateľa o nesprávnom zistení skutkového stavu súdom prvej inštancie, majúcom spočívať v nesprávnom zistení či sa v prípade Dohody uzavretej stranami jednalo o výhradné sprostredkovanie, a v neprihliadaní a nehodnotení dôkazov (podľa kontextu iba tvrdení žalovaného, že oznámil žalobkyni, že predmetný byt inzeruje aj v iných realitných kanceláriách a tiež sám na internete a že žalobkyňa ho mala klamlivo uistiť, že v dohode nie je uvedené výhradné zastúpenie, čím mal byť žalovaný uvedený do omylu) odvolací súd uvádza: Podľa čl. III ods. 2 písm. e/ Dohody sa žalovaný/ záujemca zaviazal po dobu platnosti tejto dohody neuzatvoriť sprostredkovávanú zmluvu bez súčinnosti sprostredkovateľa, pričom si je vedomý postihu podľa čl. VI ods. 1 Dohody. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť v práve uvedenom článku Dohody nie je odkaz na akúkoľvek zmluvu o prevode danej nehnuteľnosti ale iba na zmluvu sprostredkovávanú žalobkyňou, preto námietky žalovaného, týkajúce sa tzv. výhradného sprostredkovania nepovažoval za dôvodné, naviac žalobkyňa si žalobou neuplatňovala
nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa čl. VI ods. 1 Dohody ale nárok na zaplatenie odmeny/ provízie podľa čl. I ods. 2 a 3 a čl. V. Dohody. Teda i v prípade ak by ust. čl. III. ods. 2. písm. e/ Dohody spôsobovalo značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa (s ktorým názorom sa odvolací súd nestotožňuje a zdieľa názor súdu prvej inštancie, ktorý existenciu neprijateľných zmluvných podmienok v Dohode nezistil a tiež názor žalobkyne, že všetky ustanovenia Dohody, t. j. aj ust. čl. III ods. 2 písm. e/ sú formulované dostatočne jasne, určito a zrozumiteľne, pričom z nich nie je možné vyvodiť žiadnu nerovnováhu práv a povinností zmluvných strán tak, ako to tvrdí žalovaný, ktorý však v odvolaní okrem konštatovania právneho názoru o neplatnosti predmetného ustanovenia neidentifikoval a ani bližšie nešpecifikoval, v čom by mal spočívať hrubý nepomer v právach a povinnostiach žalobkyne a žalovaného), v dôsledku čoho by sa toto ustanovenie Dohody považovalo za neplatné, nemalo by to vplyv na platnosť zmluvy ako celku a na rozhodnutie o žalobou uplatnenom nároku. Preto ani tieto námietky odvolateľa odvolací súd nepovažoval za dôvodné. Žalovaný tiež namietal nesprávnosť skutkových zistení súdom prvej inštancie, ktorý uzavrel, že uzavretie Zmluvy o prevode vlastníctva bytu medzi žalovaným a X. A. ako predávajúcimi a Q. U. ako kupujúcou zo 6.8.2013 bolo dosiahnuté pričinením žalobkyne, žalovaný poukazoval na svoju výpoveď a výpoveď svedkyne U., ktorými bolo podľa jeho názoru preukázané, že záujemkyňu (p. U.), ktorá následne byt aj kúpila, nezohnala žalobkyňa, záujemkyňa sa mala prihlásiť žalovanému na základe jeho súkromného inzerátu a tiež poukazoval na nesprávne vyhodnotenie výpovede svedkyne p. U. ako nedôveryhodnej a odôvodnenie jej nedôveryhodnosti za arbitrárne. Taktiež namietal, že zo žiadneho dôkazu nevyplýva, či sa mal konateľ žalobkyne na ohliadku bytu dostaviť na základe predchádzajúcej dohody so žalovaným alebo s p. U., a že jeho dostavenie sa na ohliadku bolo špekulatívne v snahe napĺňať predmet Dohody. Žalovaný v odvolaní nesporoval účasť konateľa žalobkyne na ohliadke bytu p. U., bol však názoru, že nebolo konkretizované či a aké úkony boli žalobkyňou v rámci tejto ohliadky vykonané a preto konanie žalobkyne nemožno považovať za činnosť smerujúcu k uzatvoreniu sprostredkovanej zmluvy a už vôbec nie za činnosť, ktorou bol alebo mohol byť dosiahnutý výsledok Dohody, iné činnosti smerujúce k naplneniu Dohody v súdnom konaní podľa neho neboli preukázané. K týmto námietkam odvolací súd v prvom rade uvádza, že žalovaný neuviedol jediný logický dôvod, pre ktorý by vpustili na obhliadku bytu p. U. do bytu aj konateľa žalobkyne, pokiaľ by v prípade p. U. nešlo o záujemkyňu o byt nájdenú pričinením žalobkyne. Vyhodnotenie výpovedí žalovaného a svedkyne U. v bodoch 33. až 35.odôvodnenia považoval odvolací súd za správne. K tvrdeniam žalovaného odvolací súd uvádza, že v odpore žalovaný o.i. uviedol i to, že žalobkyňa nevykonala žiadnu obhliadku nehnuteľnosti so záujemcom, s ktorým žalovaný následne uzatvoril kúpnu zmluvu a tiež v odpore zopakoval, že žalobkyňa nevykonala so záujemkyňou p. U. obhliadku nehnuteľností, tiež na pojednávaní dňa 14.9.2015 uviedol, že pani U. bola na ohliadke bytu, avšak len s ním, ktoré tvrdenia boli vyvrátené zhodnými výpoveďami konateľa žalobkyne a svedkýň D. X. a Q. U., ktorými bolo preukázané že obhliadky bytu sa spolu s p. U. zúčastnil aj konateľ žalobkyne Peter Križo, čo inak až v odvolaní potvrdil aj žalovaný. Pri posudzovaní dôveryhodnosti výpovede svedkyne U. vo vzťahu k otázkam či sa stala záujemkyňou o byt žalovaného na základe inzercie žalobkyne alebo žalovaného, z akého dôvodu kontaktovala v súvislosti s týmto bytom žalobkyňu a aký bol dôvod účasti konateľa žalobkyne na obhliadke bytu žalovaného p. U., odvolací súd nepovažoval za ťažiskovú otázku jej zručnosti a schopnosti pri dohľadávaní údajov týkajúcich sa bytu (či na ňom viaznu nejaké ťarchy) na internete (i keď závery súdu prvej inštancie v tomto smere považoval za správne a riadne odôvodnené) ale to, že vo výpovedi na pojednávaní 6.9.2018 uviedla na otázku, či odovzdala svoj občiansky preukaz konateľovi žalobkyne resp. jeho manželke, že si nepamätá, nevie uviesť z akého dôvodu by im odovzdávala občiansky preukaz, ale mohli jej občiansky preukaz mať z doby, keď kupovala garzónku, neskôr na tom istom pojednávaní uviedla, že nevie či pri stretnutí so žalobcom v jeho kancelárii došlo k prefoteniu občianskeho preukazu alebo nie, ale ona tam vtedy prišla iba za účelom opýtania sa, či byt je čistý alebo nie, keď sa opýtala žalobcu na cenu, povedal, že kúpnu cenu nezníži a ona vedela, že za určenú cenu byt kúpiť nemôže lebo taký vysoký úver nedostane, je odvolací súd názoru, že neuviedla iný logický dôvod pre odfotenie žalobkyňou jej občianskeho preukazu s novým trvalým pobytom a daným dátumom vydania občianskeho preukazu (nemohlo sa jednať o prefotený občiansky preukaz z predchádzajúceho obdobia, v ktorom kupovala garzónku, nakoľko v tom čase mala iný trvalý pobyt a tiež s poukazom na dátum vydania občianskeho preukazu) ako bol ten, že žalobkyňa si ho odfotila pri sprostredkovávaní zmluvy o kúpe/predaji bytu, ktorého bol žalovaný spoluvlastníkom. Nebolo tiež relevantné, či, aké a či vôbec nejaké úkony boli žalobkyňou v rámci ohliadky bytu vykonané, nakoľko podľa čl. I ods. 3 Dohody „ Povinnosti sprostredkovateľa sa považujú za splnené (t.z. vzniká nárok na províziu) okamihom uzatvorenia sprostredkovávanej zmluvy, tzn. zmluvy o budúcej kúpnej zmluve alebo kúpnej zmluvy medzi záujemcom a treťou osobou, pokiaľ nie je zmluva o
budúcej kúpnej zmluve uzatváraná. Sprostredkovateľ má nárok na províziu aj v prípade, keď záujemca uzavrie sprostredkovávanú zmluvu bez akejkoľvek ďalšej súčinnosti sprostredkovateľa s osobou, ktorú mu sprostredkovateľ označil za osobu vhodnú na uzavretie tejto zmluvy (napríklad aj tak, že sprostredkovateľ s touto osobou vykonal obhliadku záujemcovej nehnuteľnosti). Sprostredkovateľ má nárok na vyplatenie provízie aj po skončení tejto dohody, pokiaľ bol výsledok dosiahnutý jeho pričinením. Uzatvorenie sprostredkovávanej zmluvy je potom povinný oznámiť sprostredkovateľovi bez zbytočného odkladu.", teda postačovalo zo strany žalobkyne označenie osoby vhodnej na uzavretie zmluvy. Aj podľa názoru odvolacieho súdu bolo v konaní preukázané (výpoveďou konateľa žalobkyne, svedkyne D. X., e-mailami z 26.7.2013 a z 27.7.2013, listom z 23.8.2013, Zmluvou o prevode vlastníctva bytu uzavretou medzi žalovaným a X. A. ako predávajúcimi a Q. U. ako kupujúcou v auguste 2013, výpoveďou svedkyne D.), že činnosťou žalobkyne bol dosiahnutý výsledok Dohody a opačné tvrdenia žalovaného a svedkyne U. boli súdom prvej inštancie správne vyhodnotené ako účelové, v zjavnej snahe obísť žalobkyňu ako sprostredkovateľa, aby jej žalovaný nemusel zaplatiť dohodnutú odmenu a aj z tohto dôvodu mohol kupujúcej znížiť kúpnu cenu bytu. Už súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku v podstate vysporiadal aj s odvolacími námietkami žalovaného, keďže prevažnú časť podstatných tvrdení z odvolania žalovaný uvádzal už v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd nezistil, že by prvoinštančný súd porušil zásady vyplývajúce z ust. § 191 CSP v súvislosti s hodnotením dôkazov, jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, pričom svoje skutkové zistenia správne subsumoval pod aplikované právne predpisy a daný právny vzťah správne právne posúdil. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite, podrobne a logicky odôvodnil, odôvodnenie napadnutého rozsudku dalo jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nároku a obranou proti takému uplatneniu. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Súd prvej inštancie dostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie; jeho zdôvodnenie ako celok spĺňa parametre zákona na odôvodnenie rozsudku, je v ňom totiž dostatočne vysvetlené z ktorých dôkazov pri rozhodovaní vychádzal aj ako vec - zistený skutkový stav - právne posúdil. Za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv, či požiadaviek strany, ktorá je nespokojná s právnymi závermi, tým nemohlo dôjsť k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý proces totiž nepatrí právo účastníka konania (strany), aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania (strana) pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Odvolací súd riadiaci sa týmito úvahami a osvojujúci si aj dôvody súdu prvej inštancie preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil, čo sa týkalo aj vecne správneho a odvolacími dôvodmi nespochybneného rozhodnutia o trovách prvoinštančného konania.
6. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešnej žalobkyni priznal proti žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, a to z dôvodu, že strana, ktorá mala plný úspech vo veci (žalobkyňa), má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala (žalovaný), keď odvolací súd nevidel v predmetnej veci žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočné nepriznanie náhrady trov konania (§ 257 CSP).
7. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP) Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP) Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§ 426 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1 CSP) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods.2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 CSP) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 ods.2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.(§ 430 CSP) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP) Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP) Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP) V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)