Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 16 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (29)b96/361404.560e2d.pdf
PDF · 156.27 KB
No categories available
4Cdo/148/2010
R o z s u d o k
V m e n e S l o v e n s k e j r e p u b l i k y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Evy
Sakálovej a sudcov JUDr. Edity Bakošovej a JUDr. Ľubora Šeba v právnej veci ţalobcu
JUDr. Ľ. K., miesto podnikania P., proti ţalovanému Š. K., bývajúcemu v P., zastúpeného
JUDr. A. K., advokátkou v P., o 5 311,02 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde
Povaţská Bystrica pod sp. zn. 5 C 62/2009, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu
v Trenčíne zo 17. marca 2010 sp. zn. 5 Co 17/2010, takto
rozhodol:
Dovolanie z a m i e t a .
Ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Povaţská Bystrica rozsudkom z 12. októbra 2009 č.k. 5C 62/2009-62
uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi 5 311,02 Eur s 10% úrokom z omeškania
od 17. februára 2009 do zaplatenia a náhradu trov konania 318,50 Eur do troch dní.
Vykonaným dokazovaním mal preukázané, ţe účastníci uzatvorili 15. januára 2008 platnú
zmluvu o sprostredkovaní, na základe ktorej mal ţalobca zabezpečiť pre ţalovaného moţnosť
uzatvoriť kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam špecifikovanými
v predmete zmluvy. Ţalovaný svojim konaním porušil svoje zmluvné povinnosti z predmetnej
zmluvy tým, ţe počas trvania predmetnej zmluvy vyuţil sluţby tretej osoby na vyhľadávanie
príleţitostí uzavrieť kúpnu zmluvu na predmetné nehnuteľnosti, keď 8. augusta 2008 poveril
Ing. J. T. na zastupovanie pri prevode totoţných nehnuteľností, ktoré mali byť predmetom
sprostredkovania podľa zmluvy o sprostredkovaní medzi účastníkmi. V dôsledku tohto
protiprávneho konania ţalovaného vznikla ţalobcovi škoda spočívajúca v ušlom zisku -
provízii, ktorá mu v zmysle zmluvy o sprostredkovaní prináleţala vo výške 3 319,39 Eur
a vzniklo mu tieţ právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 1 991,63 Eur. Ţalobca tieto
sumy vyúčtoval ţalovanému faktúrou č. X., splatnou 16. februára 2009, ktorú ţalovaný
neuhradil, preto ţalobcovi prináleţí aj úrok z omeškania vo výške 10% od 17. februára 2009
do zaplatenia v zmysle § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v spojení s § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1
v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p., poukazom na úspech ţalobcu v konaní a vznikom mu trov na
súdnom poplatku.
Krajský súd v Trenčíne na odvolanie ţalovaného rozsudkom zo 17. marca 2010 sp. zn.
5 Co 17/2010 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil v časti týkajúcej sa náhrady škody
vo výške 3 319,39 Eur s 10% úrokom z omeškania tak, ţe návrh v tejto časti zamietol
a v časti týkajúcej sa zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 1 991,63 Eur s 10% úrokom
z omeškania od 17. februára 2009 do zaplatenia rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil
a ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému náhradu trov konania vo výške 555,39 Eur
k rukám advokátky do 3 dní. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, ţe účastníci
uzatvorili 15. januára 2008 zmluvu o sprostredkovaní, ktorej platnosť a účinnosť skončila
30. septembra 2008 a ţalovaný kúpnou zmluvou z 28. októbra 2008 previedol predmetné
nehnuteľnosti na Ing. Z. G. za dohodnutú kúpnu cenu 570 000,-- Sk, ku ktorej zavkladovaniu
došlo 18. novembra 2008. Na základe tohto skutkového stavu uzavrel, ţe ţaloba je dôvodná
len v časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty, pretoţe k uzatvoreniu kúpnej zmluvy a k prevodu
nehnuteľností došlo aţ po účinnosti zmluvy o sprostredkovaní. Ţalovaný v tom čase uţ nebol
zmluvne viazaný so ţalobcom, preto ţalobcovi nevzniklo právo na náhradu škody
spočívajúcej v ušlom zisku. Na vznik zodpovednosti za škodu zo strany ţalovaného tak chýba
jeden zo základných predpokladov, a to porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy
o sprostredkovaní, pretoţe kúpnu zmluvu uzatvoril aţ po skončení platnosti a účinnosti
zmluvy o sprostredkovaní realitných sluţieb so ţalobcom.
Rozsudok odvolacieho súdu v jeho zmeňujúcej časti napadol dovolaním ţalobca. Ţiadal
rozsudok odvolacieho súdu v tejto časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietal
nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), keď tento
nezobral do úvahy, ţe ţalobca zabezpečil uzavretie zmluvy „o uzavretí budúcej kúpnej
zmluvy“ s Ing. A. R. a tieţ vyslovil názor, ţe nemá nárok na náhradu škody, pričom
neprihliadol na ustanovenie čl. V. ods. 2 sprostredkovateľskej zmluvy, podľa ktorého vzniku
práva na províziu nebráni skutočnosť, ţe aţ po zániku tejto zmluvy dôjde k uzatvoreniu
kúpnej zmluvy k predmetným nehnuteľnostiam, pokiaľ realitná spoločnosť umoţnila
prehliadku nehnuteľností, alebo odovzdala podklady k nehnuteľnostiam tretej osobe počas
doby platnosti tejto zmluvy. Túto skutočnosť zabezpečil ţalobca Ing. A. R., s ktorou na
základe ohliadky uzavrel ţalovaný zmluvu o budúcej zmluve. Odvolací súd tieţ nevzal do
úvahy porušenie ustanovenia čl. III. ods. 1 písm. e/ zmluvy o sprostredkovaní a nevysvetlil
aplikáciu § 301 Obchodného zákonníka týkajúceho sa zmluvnej pokuty.
Ţalovaný vo svojom vyjadrení ţiadal dovolanie ţalobcu ako nedôvodné zamietnuť
a priznať mu náhradu trov dovolacieho konania vo výške 223,88 Eur.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré moţno
napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru,
ţe dovolanie ţalobcu nie je dôvodné.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním je moţné napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený
rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.).
Podľa ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. dovolanie moţno odôvodniť len tým, ţe
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou
vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky je oprávnený rozhodnutie odvolacieho súdu
preskúmavať len v rozsahu, v ktorom je jeho výrok napadnutý, pričom je viazaný uplatneným
dovolacím dôvodom, vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo vymedzil (§ 242 ods. 1 O.s.p.).
Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov v prípadoch uvedených
v ustanovení § 242 ods. 2 písm. a/ aţ d/ O.s.p. Ak nejde o vady uvedené v § 237 O.s.p.,
neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené v dovolaní, ibaţe by tieto vady mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Vzhľadom na vyššie uvedenú zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.)
skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní
postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd
otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237
písm. a/ aţ g/ O.s.p. (t.j., či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu,
nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia
procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv
začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo
začať len na takýto návrh, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad
rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Výskyt ţiadnej uvedenej
vady dovolací súd v konaní nezistil a ani dovolateľ takúto vadu nenamietal.
Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak na ňu
dovolanie nepoukazuje, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných
v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je porušenie iných
procesných ustanovení, upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Medzi
takéto vady patrí skutočnosť, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z neúplného alebo
nesprávne zisteného skutkového stavu veci z dôvodu, ţe súd pri vykonávaní dokazovania
nepostupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku. Ani
takáto vada nebola dovolacím súdom zistená a dovolateľom namietaná.
Z obsahu dovolania ţalobcu vyplýva, ţe tento ako dovolací dôvod uplatňuje
ustanovenie § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., t.j., ţe napadnuté rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci.
Právne posúdenie veci je nesprávne, ak odvolací súd posúdil vec podľa právnej normy,
ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu, síce správne určenú, nesprávne
vyloţil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. O takýto prípad sa
v prejednávanej veci nejedná.
V zmysle § 774 Občianskeho zákonníka, sprostredkovateľskou zmluvou sa
sprostredkovateľ zaväzuje obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa
zaväzuje sprostredkovateľovi poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý
pričinením sprostredkovateľa.
Sprostredkovateľská zmluva je teda zmluva, v ktorej sa jedna strana (sprostredkovateľ)
zaväzuje vyvíjať činnosť, ktorá vedie k tomu, aby druhá strana (záujemca) mala príleţitosť
uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou a záujemca sa zaväzuje poskytnúť
sprostredkovateľovi odmenu, ak činnosťou sprostredkovateľa došlo k uzavretiu zmluvy.
Podstatnými obsahovými náleţitosťami sprostredkovateľskej zmluvy sú a/ záväzok
sprostredkovateľa obstarať záujemcovi príleţitosť k uzavretiu zmluvy, b/ záväzok záujemcu
poskytnúť sprostredkovateľovi odmenu, ak bude výsledok dosiahnutý zásluhou
sprostredkovateľa. Takáto zmluva nemusí byť písomná a stačí v nej vymedziť všeobecnejšie
obsah sprostredkovávanej zmluvy, avšak i z tohto vymedzenia musí byť zrejmé, čo má byť
sprostredkované.
Záväzok zo sprostredkovateľskej zmluvy nespočíva v uzavretí zmluvy menom
záujemcu, ale v obstaraní príleţitosti takúto zmluvu uzavrieť. To zahŕňa predovšetkým
vyhľadávanie tretích osôb, ktoré budú mať na uzavretí sprostredkovávanej zmluvy záujem,
a v informovaní záujemcu o týchto osobách ako i o ďalších okolnostiach, ktoré sú
pre záujemcu významné pre rozhodovanie, či túto sprostredkovanú zmluvu uzavrie a s kým.
Sprostredkovanie je pojmovo úplatné, avšak odmena za sprostredkovanie nemusí byť
v zmluve určená presnou čiastkou, môţe ísť napr. o percentuálne vyjadrenie z hodnoty a pod.
V zásade však je nepochybné, ţe sprostredkovateľ nie je iba pasívnym činiteľom, ale jeho
činnosť musí mať aktívnu povahu, pretoţe ustanovenie § 774 Občianskeho zákonníka viaţe
nárok na odmenu k skutočnosti, ţe výsledok (teda uzavretie zmluvy) bol dosiahnutý
pričinením sprostredkovateľa. Sprostredkovateľ je povinný záujemcovi oznamovať všetky
dôleţité okolnosti súvisiace so sprostredkovaním, najmä okolnosti ovplyvňujúce
rozhodovanie záujemcu o tom, či uzavrie sprostredkovateľskú zmluvu alebo nie. To zahŕňa
tieţ povinnosť informovať o dôveryhodnosti tretích osôb, vrátane predpokladov, ktoré
vypovedajú o tom, s akou pravdepodobnosťou si svoje povinnosti, vyplývajúce
zo sprostredkovanej zmluvy, splní, prípadne aké je riziko ich nesplnenia. Pre právo
na odmenu sprostredkovateľa v dohodnutej výške musia byť kumulatívne splnené dve
podmienky a to, ţe záujemca uzavrel s treťou osobou sprostredkovávanú zmluvu a súčasne,
ţe túto zmluvu uzavreli zmluvné strany pričinením sprostredkovateľa. Z uvedeného je zrejmé,
ţe sprostredkovateľ nemá právo na odmenu vtedy, ak bola síce zmluva uzavretá, ale
sprostredkovateľ sa o to svojou aktívnou účasťou nezaslúţil. Medzi činnosťou
sprostredkovateľa a uzavretím zmluvy musí existovať príčinná súvislosť.
V prejednávanej veci sa ţalobca o.i. domáhal náhrady škody vo výške dohodnutej
provízie, ktorá mu podľa jeho názoru prináleţala, keď k ukončeniu platnosti
sprostredkovateľskej zmluvy došlo dňom 30. septembra 2008 a ţalovaný 28. októbra 2008
uzatvoril kúpnu zmluvu, ktorou previedol predmetné nehnuteľnosti na Ing. Z. G.. Vytkol
odvolaciemu súdu, ţe nevzal do úvahy ustanovenie článku V. odsek 2 sprostredkovateľskej
zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi, podľa ktorého vzniku práva realitnej spoločnosti na
províziu nebráni skutočnosť, ţe aţ po zániku tejto zmluvy dôjde k uzatvoreniu predmetnej
kúpnej zmluvy k nehnuteľnostiam, prípadne zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy,
pokiaľ realitná spoločnosť umoţnila prehliadku nehnuteľností, alebo odovzdala podklady
k nehnuteľnostiam tretej osobe počas doby platnosti tejto zmluvy a túto skutočnosť ţalobca
zabezpečil Ing. A. R., s ktorou uzatvoril ţalovaný zmluvu o budúcej zmluve.
Dovolací súd povaţuje rozhodnutie odvolacieho súdu v dovolaním napadnutej
zmeňujúcej časti za vecne správne, preto v podrobnostiach na tomto mieste odkazuje na jeho
odôvodnenie. K námietke ţalobcu povaţuje za potrebné uviesť, ţe interpretácii odseku 2
článku V. zmluvy o sprostredkovaní uzatvorenej medzi účastníkmi tak, ako ju uvádza ţalobca
vo svojom dovolaní nemoţno prisvedčiť. Zmluva, ktorou ţalovaný odpredal svoje
nehnuteľnosti Ing. Z. G. nebola uzatvorená pričinením ţalobcu. Z obsahu spisu totiţ
nevyplýva (a ţiaden z účastníkov v priebehu celého konania ani netvrdil), ţe by ţalobca
kontaktoval ako potencionálneho záujemcu o kúpu predmetných nehnuteľností Ing. Z. G.,
príp., ţe by mu umoţnil prehliadku nehnuteľností alebo mu k nej poskytol potrebné podklady.
Aj v samotnom dovolaní ţalobca uvádza (por. č.l. 88), ţe ohliadku nehnuteľností, na základe
ktorej došlo k uzavretiu zmluvy o budúcej zmluve zabezpečil Ing. A. R.. Ţalobcovi by tak
vzniklo právo na zaplatenie provízie (náhrady škody predstavujúcej ušlý zisk) v prípade, ak
by ţalovaný uzatvoril kúpnu zmluvu po ukončení zmluvy o sprostredkovaní s Ing. A. R.. To
sa však nestalo, pričom citované ustanovenie čl. V. odsek 2 predmetnej zmluvy nie je moţné
vykladať tak, ţe uzatvorením kúpnej zmluvy po zániku sprostredkovateľskej zmluvy
s akoukoľvek treťou osobou vzniká sprostredkovateľovi právo na zaplatenie provízie. Pokiaľ
ţalobca v dovolaní namieta, ţe ţalovaný uzatvoril kúpnu zmluvu so záujemcom, s ktorým
rokoval v realitnej kancelárii, čím malo dôjsť k porušeniu čl. III. ods. 1 písm. e/ zmluvy
o sprostredkovaní a čo mal konštatovať aj krajský súd, dovolací súd poznamenáva, ţe táto
skutočnosť z odôvodnenia odvolacieho súdu, ani z obsahu spisu nevyplýva. Na strane 3
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu totiţ odvolací súd uvádza obsah a
dôvody, ktorými ţalovaný odôvodňoval svoje odvolanie voči rozhodnutiu súdu prvého stupňa
(teda nie svoje zistenie), kde uviedol, ţe „samotný navrhovateľ nebol schopný nehnuteľnosti
odpredať za čiastku 700 000,-- Sk pánu G.“. Z obsahu spisu však nevyplýva, ţe ţalobca
s Ing. G. o predaji nehnuteľnosti rokoval a ţalobca takúto skutočnosť v konaní nikdy
neuviedol a to napriek tomu, ţe účastníkom konania bolo dané poučenie podľa § 120 ods. 4
O.s.p., ţe všetky dôkazy musia predloţiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia,
ktorým sa končí dokazovanie, pretoţe na dôkazy predloţené a označené neskôr súd
neprihliada (por. č.l. 61). Naviac dovolací súd poznamenáva, ţe ţalobca v celom konaní
nenamietal porušenie čl. III. ods. 1 písm. e/ zmluvy o sprostredkovaní a poţadovanú náhradu
škody vo výške 3 319,39 Eur vyvodzoval z ustanovenia čl. IV. a čl. III. ods. 1 písm. f/ a g/
zmluvy o sprostredkovaní (por. vyúčtovanie - faktúra č. X. zaloţená na č.l. 3 spisu). Dovolací
súd na tomto mieste poznamenáva, ţe skutkový stav veci a rovnako ani výsledky dokazovania
sa nemôţu pred dovolacím súdom meniť. Podkladmi pre rozhodnutie dovolacieho súdu môţu
byť iba dôkazy a skutočnosti účastníkmi vykonané v konaní pred súdom prvého stupňa alebo
pred odvolacím súdom, a to v takej podobe, ako sú zaznamenané v súdnom spise
a odôvodnení rozhodnutia, pretoţe pred dovolacím súdom je dokazovanie neprípustné.
Pokiaľ dovolateľ v dovolaní namieta, ţe odvolací súd nesprávne vysvetlil skutočnosť,
ţe pri aplikácii § 301 Obchodného zákonníka, týkajúceho sa zmluvnej pokuty, celkom
zamietol jeho nárok na náhradu škody titulom ušlého zisku, dovolací súd poznamenáva, ţe
odvolací súd neposudzoval vec podľa § 301 Obchodného zákonníka, ale podľa na vec sa
vzťahujúceho ustanovenia § 442 Občianskeho zákonníka. Je totiţ potrebné uviesť, ţe
i napriek tomu ţe v záhlaví zmluvy o sprostredkovaní z 15. januára 2008 je uvedené, ţe
zmluva sa uzatvára podľa § 642 a nasl. Obchodného zákonníka, potrebné je posudzovať ju
podľa ustanovenia § 774 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Z ustanovenia § 1 Obchodného zákonníka vyplýva, ţe tento zákon upravuje postavenie
podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace
s podnikaním.
Podľa § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka, Občiansky zákonník upravuje majetkové
vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako
aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy
neupravujú iné zákony.
Pretoţe niet pochýb o tom, ţe ţalovaný uzatvoril zmluvu o sprostredkovaní
so ţalobcom ako fyzická osoba a nie podnikateľ, nebol dôvod posudzovať uplatnený nárok
na náhradu škody podľa ustanovení Obchodného zákonníka, preto odvolací súd nepochybil,
ak uplatnený nárok na náhradu škody posudzoval podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.
Dovolací súd aj s prihliadnutím na uvedené v celom rozsahu poukazuje na správne
závery ako i presvedčivé odôvodnenie, ktoré vyvodil odvolací súd z doplneného dokazovania,
a na ktoré i dovolací súd v podrobnostiach odkazuje.
Vzhľadom na uvedené moţno uzavrieť, ţe dovolaním vytýkané nesprávne právne
posúdenie veci odvolacím súdom (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) nie je dôvodné a keďţe neboli
zistené ani ďalšie dôvody uvedené v § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., ktoré by mali za následok
nesprávnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia a ani vady konania uvedené v § 237 O.s.p.,
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu podľa § 243b ods. 1 O.s.p. zamietol.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd tak, ţe úspešnému
ţalovanému náhradu týchto trov nepriznal, pretoţe trovy súvisiace s odmenou jeho
zástupkyne za vyjadrenie k dovolaniu nepovaţoval za potrebné na účelné bránenie práva, lebo
v porovnaní s jej vyjadreniami v základnom konaní neobsahovali nové okolnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. januára 2011
JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová