Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/47/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcu: H. F. , narodený dňa XX.X.XXXX, trvale bytom W., Q. č. XXXX/X, zastúpený JUDr. Marianna Kohútová Bérešová, advokátka, Bratislava, Štefánikova č. 47, proti žalovaným: I. D. S. , narodená dňa XX.X.XXXX, trvale bytom W., B. č. XXXX/XX, zastúpená CORPIS, s. r. o. v likvidácii, za ktorú koná likvidátor JUDr. Emil Vaňko, Bratislava, Gorkého č. 10, IČO: 47 237 783, II. F. L. , narodený dňa XX.X.XXXX, trvale bytom Q. č. XX, o zaplatenie 1.556,41 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 11. apríla 2017, č.k. -160, v znení opravného uznesenia zo dňa 24. októbra 2017, č.k. -197, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 11. apríla 2017, č.k. -160, v znení opravného uznesenia zo dňa 24. októbra 2017, č.k. -197, vo výroku, ktorým konanie v časti o zaplatenie sumy 250,- € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 250,- € od 3.4.2013 do zaplatenia zastavil, vo výroku, ktorým žalobu voči žalovanej v I. rade zamietol, vo výroku, ktorým žalovanej v I. rade voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, a vo výroku, ktorým žalobcovi voči žalovanému v II. rade priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 74,30 %, p o t v r d z u j e .

II. Odvolanie žalobcu proti výroku rozsudku, ktorým súd prvej inštancie zaviazal žalovaného v II. rade povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.306,41 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 1.306,41 € od 3.4.2013 do zaplatenia, o d m i e t a .

III. Žalovaným v I. a II. rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania každému v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 11. apríla 2017, č.k. -160, v znení opravného uznesenia zo dňa 24. októbra 2017, č.k. -197, zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 250,- € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 250,- € od 3.4.2013 do zaplatenia, žalovanému v II. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.306,41 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 1.306,41 € od 3.4.2013 do zaplatenia, zamietol žalobu voči žalovanej v I. rade; o trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi voči žalovanému v II. rade priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 74,30 % a žalovanej v I. rade priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 1.2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami , , , , , veta prvá, , , nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , a vecne tým, že vykonaným dokazovaním

zistil, že žalovaná v I. rade uzatvorila so spoločnosťou AutoFinance, a.s., zmluvu o spotrebnom úvere č. XXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie účelového spotrebného úveru žalovanej v I. rade na kúpu motorového vozidla W. rad 7, Q.: K (č.l. 96 až 98 spisu). Žalovaná v I. rade ako leasingový nájomca uzatvorila s poisťovňou Kooperativa poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, poistnú zmluvu s tým, že súhlasila s vinkulovaním poistného plnenia v prospech leasingovej spoločnosti AutoFinance, a.s. (č.l. 68 až 69 spisu). Predmetom poistenia bolo havarijné poistenie motorového vozidla W. rad 7, Q.: K Podľa potvrdenie OR PZ zo dňa 12.3.2013 (č.l. 40 spisu) žalovaná v I. rade podala trestné oznámenie na neznámeho páchateľa za poškodenie motorového vozidla. Žalovaná v I. rade oznámením zo dňa 13.3.2013 (č.l. 38, 39 spisu) oznámila poisťovni škodovú udalosť na motorovom vozidle. V oznámení je uvedené číslo účtu žalovanej v I. rade, na ktoré žiadala zaslať poistné plnenie, ktoré je však preškrtnuté a uvedené je číslo účtu spoločnosti TRIUMPH AUTOMOTIVE.SK spol. s r.o. s poznámkou krycí list. Faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 27.3.2013 splatnou dňa 2.4.2013 (č.l. 4 spisu) spoločnosť TRIUMPH AUTOMOTIVE.SK spol. s r.o. (právny predchodca žalobcu) fakturovala žalovanej v I. rade opravu motorového vozidla W. OA X. XXXd, EČ: BL XXX DL v sume 1 556,41 €. Podľa zákazkového listu (č.l. 7 spisu) zo dňa 20.3.2013 predmetom opravy bola výmena spätných zrkadiel po vandalizme s poznámkou - FA hradí Kooperatíva, spoluúčasť hradí poškodený. V zákazkovom liste je tiež uvedené, že pri nedodržaní termínu splatnosti má dodávateľ právo zadržať vozidlo až do zaplatenia celej čiastky opravy podľa . Ako zákazník je v zákazkovom liste uvedená žalovaná v I. rade, ako dodávateľ TRIUMPH AUTOMOTIVE.SK spol. s r.o. Výzvou zo dňa 18.4.2014 (č.l. 8 spisu) spoločnosť TRIUMPH AUTOMOTIVE.SK spol. s r.o. vyzvala žalovanú v I. rade na úhradu sumy 1.556,41 €. Spoločnosť AutoFinance, a.s., listom zo dňa 5.4.2013 (č.l. 50 spisu) oznámila poisťovni, že nesúhlasí s devinkuláciou a žiada o vyplatenie poistného plnenia 1.556,41 € na svoj účet. Poisťovňa Kooperativa poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group listom zo dňa 24.5.2013 (č.l. 72, 73 spisu) oznámila žalovanej v I. rade, že poistné plnenie v sume 1.390,44 € poukazuje leasingovej spoločnosti AutoFinance, a.s., keďže táto spoločnosť nesúhlasila so zaslaním poistného plnenia servisu. Na č.l. 95 spisu sa nachádza list spoločnosti AutoFinance, a.s., ktorým na výzvu súdu oznámila, že poistné plnenie jej bolo poukázané na základe vinkulácie poistného plnenia zo strany žalovanej v I. rade, čo bolo jednou z podmienok poskytnutia spotrebného úveru. Poistné plnenie bolo použité na úhradu nedoplatku na splátkach spotrebného úveru. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 25.6.2015 (č.l. 62 spisu) spoločnosť TRIUMPH AUTOMOTIVE.SK spol. s r.o. oznámila žalovanej v I. rade, že pohľadávku voči nej vo výške 1.556,41 € za opravu automobilu postúpila na žalobcu. Žalovaný v II. rade v notárskej zápisnici N XXX/XXXX, Nz XXXX/XXXX, A. XXXX/XXXX zo dňa 4.3.2016 (č.l. 114, 115 spisu) vyhlásil, že má dlh vo výške 1.356,41 € voči žalobcovi, ktorý vznikol z dôvodu opravy motorového vozidla W. OA X. XXXd, EČV: BL XXX DL, fakturovanej faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 27.3.2013 splatnou dňa 2.4.2013, spoločnosťou TRIUMPH AUTOMOTIVE.SK spol. s r.o. Žalovaný v II. rade v notárskej zápisnici vyhlásil, že uznáva čo do dôvodu a výšky dlh vo výške 1.356,41 € voči žalobcovi, vzniknutý z titulu úhrady opravy vozidla a zaväzuje sa ho splácať v mesačných splátkach po 50,- €, pričom prvá splátka je splatná dňa 15.4.2016. Zároveň vyhlásil, že v prípade nesplnenia svojho záväzku zaplatiť dlh vo výške 1.356,41 € podľa splátkového kalendára, súhlasí s vykonateľnosťou tohto záväzku a súhlasí s tým, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom podľa , a to tak, že aj bez predchádzajúcej žaloby môže oprávnená osoba viesť exekučné konanie voči nemu. Súd prvej inštancie dôvodil, že žalovaný v II. rade v notárskej zápisnici uznal svoj dlh voči žalobcovi vo výške 1.356,41 € z titulu opravy motorového vozidla, čím nastúpila zákonná domnienka existencie dlhu žalovaného v II. rade v tejto výške voči žalobcovi v zmysle prvá veta . Keďže žalovaný v II. rade existenciu predmetného dlhu voči žalobcovi žiadnym spôsobom nespochybnil, súd mu uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu 1 306,41 € (po čiastočnom späťvzatí žaloby v časti o zaplatenie sumy 250,- € s príslušenstvom), a to spolu s úrokmi z omeškania (keďže žalovaný v II. rade sa dostal s úhradou svojho dlhu do omeškania) vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania, t.j. vo výške 5,75 % ročne odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti vystavenej faktúry č. XXXXXXX zo dňa 27.3.2013, splatnej dňa 2.4.2013 (keďže žalovaný uznal svoj dlh z titulu tejto faktúry). Súd prvej inštancie dôvodil, že zamietol žalobu voči žalovanej v I. rade, keďže v konaní nebolo preukázané, že by si objednala opravu motorového vozidla u právneho predchodcu žalobcu. V konaní tak nebolo preukázané, že vstúpila do zmluvného vzťahu s právnym predchodcom žalobcu, z dôvodu ktorého nemala v konaní pasívnu vecnú legitimáciu. Žalovaná v I. rade poprela, že by si objednala opravu motorového vozidla u právneho predchodcu žalobcu s tým, že túto opravu si objednal jej vtedajší priateľ, žalovaný v II. rade. Tomuto záveru nasvedčuje aj to, že žalovaný v II. rade uznal svoj dlh z titulu predmetnej opravy motorového vozidla. Na tom nemohla nič zmeniť ani tá

skutočnosť, že na zákazkovom liste zo dňa 20.3.2013 je ako zákazník uvedená žalovaná v I. rade, ktorá logicky vysvetlila, že motorové vozidlo v tom čase užíval jej priateľ, žalovaný v II. rade, ktorý aj vykonal všetky úkony týkajúce sa opravy vozidla, pričom si nechal vozidlo opraviť u svojho známeho. Ďalej súd prvej inštancie dôvodil, že aj laickým porovnaním podpisu uvedeného na zákazkovom liste (č.l. 7 spisu) a podpisu žalovanej na oznámení o vzniku škodovej udalosti z havarijného poistenia motorového vozidla (č.l. 39 spisu) je zrejmé, že sa jedná o dva rozdielne podpisy. Čo sa týka oznámenia o vzniku škodovej udalosti z havarijného poistenia motorového vozidla, žalovaná v I. rade uviedla, že tam napísala svoje číslo účtu a ako majiteľa účtu svoje meno, avšak následne bolo toto jej číslo účtu preškrtnuté a dopísané bolo číslo účtu spoločnosti TRIUMPH AUTOMOTIVE.SK spol. s r.o. a slovo krycí list. Uviedla, že ona to neprepisovala. Pokiaľ ide o argument žalobcu, že žalovaná v I. rade bola držiteľkou sporného motorového vozidla, uzatvárala kúpnu a leasingovú zmluvu, bola zapísaná v technickom preukaze, podpisovala poistnú zmluvu k predmetnému motorovému vozidlu, nahlasovala poistnú udalosť poisťovni aj na polícii, z čoho odvodzoval pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej v I. rade v konaní (viď zápisnica o pojednávaní zo dňa 11.4.2017), súd prvej inštancie poukázal na to, že tieto skutočnosti boli vo vzťahu k pasívnej vecnej legitimácii žalovanej v I. rade irelevantné. Keďže v konaní bol uplatnený nárok z titulu neuhradenia ceny opravy motorového vozidla, podstatné bolo iba to, či žalovaná v I. rade uzatvorila zmluvu o oprave motorového vozidla. Táto skutočnosť však v konaní nebola preukázaná. Rovnako nebolo preukázané, že by žalovaná v I. rade splnomocnila na zaobstaranie opravy žalovaného v II. rade. Bez právneho významu bol aj argument žalobcu, že poisťovňa vyplatila poistné plnenie v rámci vinkulácie leasingovej spoločnosti AutoFinance, a.s., ktorá mu poistné plnenie odmietla preplatiť, keďže žalovaná mala voči uvedenej leasingovej spoločnosti podlžnosti, čím neoprávnene použila finančné prostriedky na pokrytie vlastných finančných záväzkov. Vinkulácia poistného plnenia (v poistnej zmluve uzatvorenej s poisťovňou Kooperativa poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group) zo strany žalovanej v I. rade v prospech leasingovej spoločnosti AutoFinance, a.s. bola jednou z podmienok poskytnutia spotrebného úveru zo strany uvedenej spoločnosti žalovanej v I. rade na kúpu sporného motorového vozidla. To, či žalovaná v I. rade mala nejaký dlh voči leasingovej spoločnosti na splátkach spotrebného úveru, na úhradu ktorého bolo použité poistné plnenie vyplatené poisťovňou leasingovej spoločnosti ako vlastníkovi motorového vozidla, bolo irelevantné. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na to, že v zákazkovom liste zo dňa 20.3.2013 (ktorým došlo k objednaniu opravy motorového vozidla) je okrem iného uvedené, že pri nedodržaní termínu splatnosti má dodávateľ právo zadržať vozidlo až do zaplatenia celej čiastky opravy podľa . Právny predchodca žalobcu (vykonávateľ opravy) bol teda dostatočne zabezpečený pre prípad neuhradenia ceny opravy motorového vozidla, túto možnosť (ktorú si sám v zákazkovom liste vyhradil) však nevyužil. 1.3. Rozhodnutie o trovách konania vo vzťahu k žalovanému v II. rade súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením v spojení s a Dôvodil, že žalobca späťvzatím žaloby v časti o zaplatenie sumy 200 € s príslušenstvom procesne zavinil zastavenie konania v tejto časti (keďže žalovaný v II. rade uhradil túto sumu ešte pred podaním žaloby), čo možno hodnotiť ako jeho neúspech a zároveň úspech žalovaného II. rade (poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 26.1.2011, rovnako rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 31.8.2008). V časti o zaplatenie sumy 50,- € s príslušenstvom zastavenie konania procesne zavinil žalovaný v II. rade (keďže túto sumu uhradil až po podaní žaloby), pričom vo zvyšnej časti (o zaplatenie sumy 1.306,41 € s príslušenstvom) mal žalobca v konaní plný úspech. Celkový úspech žalobcu tak súd prvej inštancie určil na 87,15 %, ktorý predstavuje rozdiel medzi pôvodne žalobou uplatneným nárokom [suma 1.556,41 €, úroky z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 1556,41 € od 3.4.2013 do vyhlásenia rozsudku (vyčíslené na sumu 360,42 €)] a priznaným nárokom (vrátane sumy 50 € s príslušenstvom, ktorú uhradil žalovaný v II. rade až po podaní žaloby, čím zavinil zastavenie konania v tejto časti) - suma 1.356,41 €, úroky z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 1.356,41 € od 3.4.2013 do vyhlásenia rozsudku (vyčíslené na sumu 314,11 €). Žalovaný v II. rade mal potom úspech v rozsahu 12,85 %. Po odpočítaní úspechu žalovaného v II. rade od úspechu žalobcu, súd priznal žalobcovi voči žalovanému v II. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 74,30 %. 1.4. Rozhodnutie o trovách konania vo vzťahu k žalovanej v I. rade súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením v spojení s a a tým, že žalobca späťvzatím žaloby v časti o zaplatenie sumy 250,- € s príslušenstvom procesne zavinil zastavenie konania v tejto časti voči žalovanej v I. rade (keďže žalovaná v I. rade nedala žiadny podnet na takéto konanie), pričom vo zvyšnej časti nemal voči žalovanej v I. rade v konaní žiadny úspech. Žalovaná v I. rade tak mala v konaní voči žalobcovi plný úspech, preto jej súd prvej inštancie priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

1.5. Pokiaľ ide o rozhodnutie o trovách konania samostatnými výrokmi voči žalovanej v I. rade a žalovanému v II. rade súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 31.8.2008, v zmysle ktorého „aj keď v návrhu navrhovateľka žiadala zaviazať odporcov 1/, 2/ na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom spoločne a nerozdielne, neznamená to, že na strane odporcov ide o nerozlučné procesné spoločenstvo, kedy by sa musel rozsudok vzťahovať na všetkých odporcov spoločne a nerozdielne, čo by potom odôvodňovalo aj rozhodnutie o náhrade trov konania odporcov spoločným výrokom“. V prejednávanej veci v prípade žalovanej v I. rade a žalovaného v II. rade nepochybne nešlo o nerozlučné spoločenstvo, čomu zodpovedá aj výrok rozsudku, kedy súd o každom zo žalovaných rozhodol samostatným výrokom a v nadväznosti na to samostatným výrokom rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, v celom jeho rozsahu, podal včas odvolanie žalobca. Dôvodil, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie je v rozpore so zisteným skutkovým stavom a súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázal na to, že žalovaný v II. rade konal v súvislosti s opravou auta na základe plnomocenstva udeleného žalovanou v I. rade, čo žalovaná nepoprela ale priamo potvrdila a na pojednávaní predložila súdu a žalobcovi originál plnomocenstva. Súd ho však nezaložil do spisu a vrátil ho žalovanej. Žalobca v odvolaní uviedol, že ihneď žiadal, aby žalovaná plnomocenstvo predložila, a to aj v kópii pre žalobcu a to v stanovisku zo dňa 18.12.2016 ako aj v nasledovnom vyjadrení a ďalšej urgencii. Súd prvej inštancie nielenže nevyzval žalovanú na predloženie plnomocenstva, v rozsudku tvrdí opak. Takéto konanie nemožno považovať za nestranné hodnotenie dôkazov. Žalobca ďalej dôvodil, že žalovaná si opravu automobilu u žalobcu objednala, keď podpísala oznámenie o škodovej udalosti zo dňa 13.3.2019 ako oprávnená držiteľka vozidla a ten ju riadne vykonal. Skutočnosť, že splnomocnila žalovaného v II. rade, ktorý auto priviezol do servisu, je bežná prax. Podpis na oznámení sa zhoduje s podpisom žalovanej na potvrdení OR PZ na č.l. 39 a 40 spisu. Vytýkal súdu prvej inštancie, že si tieto podpisy neporovnal, keď v rozsudku konštatoval, že sú na prvý pohľad odlišné. Poukázal na to, že tvrdenie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku o tom, že sa nepotvrdilo použitie finančných prostriedkov z poistného plnenia v prospech žalovanej v I. rade, sa nezakladá na pravde a vykonanom dokazovaní. Dôvodil, že na všetkých dokladoch predložených žalobcovi, polícii, poisťovni vystupuje žalovaná v I. rade ako majiteľka auta, čo potvrdila aj v konaní. Žalovaný v II. rade konal na základe splnomocnenia majiteľky (držiteľky) a nekonal vo svojom mene, všetky práva a povinnosti z takýchto úkonov nadobudla priamo žalovaná v I. rade. Ani na jednom doklade ohľadom opravy, poistenia či oznámenia polícii nevystupoval žalovaný v II. rade, nikde nebolo uvedené jeho meno. Žalobca uviedol, že pred podaním žaloby žalovanú v I. vyzval na úhradu pohľadávky, žalovaná nereagovala, a až v priebehu súdneho konania začala robiť kroky, ktoré viedli k uspokojeniu pohľadávky žalovaným v II. rade. Vzhľadom na uznanie dlhu žalovaným v II. rade je dôvod domnievať sa, že sa cíti spoluzodpovedným za dlh, preto žalobca rozšíril žalobu aj na žalovaného v II. rade. Žalobca ďalej uviedol, v súvislosti so späťvzatím žaloby v sume 200,- € prišlo k nedorozumeniu a uvedená suma sa týkala iných prác, preto nesúhlasí so zastavením konania v tejto časti žaloby. Žalobca zdôraznil, že žalovaný v II. rade sa nikdy pojednávania nezúčastnil a nebol v konaní vypočutý. Podľa žalobcu bolo v konaní preukázané, že všetky úkony, vrátane objednania opravy, vykonala žalovaná v I. rade ako držiteľka vozidla buď osobne alebo prostredníctvom splnomocnenca, čo na súde potvrdila, svoj podpis uznala, predložila plnomocenstvo a prostriedky na opravu boli použité na úhradu jej dlhov, je tak v celom rozsahu zodpovedná za úhradu žalovanej čiastky. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a oboch žalovaných spoločne a nerozdielne zaviazať na úhradu celej žalovanej sumy s príslušným úrokom z omeškania ako aj trovy konania.

3. K odvolaniu sa vyjadrila žalovaná v I. rade, uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny. K žalobcom tvrdenej skutočnosti, týkajúcej sa plnomocenstva, ktorým mala žalovaná v I. rade splnomocniť žalovaného v II. rade na konanie vo veci dotknutého auta a ktoré malo byť predložené súdu, žalovaná v I. rade poukázala na to, že v žiadnej zo zápisníc z pojednávaní nie je o ňom zmienka. Žalovanej v I. rade nie je známy obsah takéhoto plnomocenstva, ak bolo súdu predložené a súd ho nevzal na vedomie, mal žalobca takýto postup namietať a žiadať, aby bolo plnomocenstvo založené do spisu, resp. uvedené v zápisnici. Zotrvala na tvrdení, že si opravu neobjednala, z dôkazov v spise vyplýva, že opravu si objednal žalovaný v II. rade, ktorý vozidlo pristavil do servisu a hotové dielo prevzal. Poukázala na to, že právny predchodca žalobcu dňa 20.3.2016 vystavil zákazkový list na meno

žalovanej v I. rade, tento jednoznačne prevzal objednávateľ, ktorým je podľa uvedeného listinného dôkazu žalovaný v II. rade. Tento následne priviezol vozidlo právnemu predchodcovi žalobcu, s ktorým uzatvoril ústnu zmluvu o dielo, ktorej predmetom bolo poskytnutie opravy vozidla žalobcom a úhrada ceny diela zo strany žalovaného v II. rade. Žalovaná v I. rade poukázala aj na to, že zákazkový list obsahuje text, podľa ktorého pri nedodržaní termínu splatnosti má dodávateľ právo zadržať vozidlo až do zaplatenia celej čiastky opravy podľa , ktorú možnosť právny predchodca žalobcu nevyužil a žalovanému v II. rade vozidlo vydal. Podľa žalovanej v I. rade si žalobca mýli oznámenie o škodovej udalosti, spísané v poisťovni so zhotovením diela na zákazku. Oznámenie o škodovej udalosti urobila tak, ako jej to prikazuje leasingová zmluva. Dielo však jednoznačne objednal a zhotovené prevzal žalovaný v II. rade tak, ako to potvrdzujú relevantné listiny. Ani právny predchodca žalobcu nepoprel, že v čase objednania a realizácie diela bol so žalovaným v II. rade v priateľskom vzťahu. Žalovaná poukázala na to, že je rozdiel medzi poistným plnením, ktoré bolo v zmysle leasingovej zmluvy poukázané priamo na účet leasingovej spoločnosti a úhradou objednaného diela, ktorú bol povinný uhradiť ten, kto dielo objednal. Uviedla, že na žiadnom z dokladov k dotknutému vozidlu nebola uvedená ako jeho vlastník, nebola ani osobou, ktorá disponovala s vozidlom, tým bol žalovaný v II. rade. Podľa protokolu spoločnosti Slovexperta zo dňa 13.3.2016 vozidlo na obhliadku škodovej udalosti pristavil žalovaný v II. rade. Poukázala na to, že žalovaný v II. rade slobodne a vážne uznal žalovaný dlh pred notárom čo do dôvodu a výšky. Do pozornosti odvolacieho súdu dala postúpenie pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu, ktorej dôvodom vzniku je oprava automobilu. Pokiaľ ide o čiastočné späťvzatie žaloby vo výške 200,- €, informáciu o úhrade tejto časti pohľadávky poskytla právna zástupkyňa žalobcu v priebehu pojednávania. Podľa žalovanej v I. rade je irelevantné, či sa žalovaný v II. rade na pojednávanie dostavil. Navrhla odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdiť.

4. K vyjadrenie žalovanej v I. rade sa vyjadril žalobca. Nesúhlasil s tvrdením žalovanej v I. rade, že sa nedomáhal doloženia plnomocenstva, ktorým žalovaná v I. rade splnomocnila žalovaného v II. rade konaním vo veci motorového vozidla, pričom poukázal na podanie - návrh na pristúpenie účastníka do konania zo dňa 8.7.2016, v ktorom žiadal doplniť dokazovanie predložením plnomocenstva zo strany žalovanej v I. rade, v ktorom splnomocnila žalovaného v II. rade a ktoré predložila (ukázala) na jednom z predchádzajúcich pojednávaní ako dôkaz. Rovnaký návrh na doplnenie dokazovania predniesol žalobca aj v stanovisku k vyjadreniu žalovanej v I. rade zo dňa 18.12.2016. Súd prvej inštancie tieto návrhy ignoroval. Žalobca poukázal na to, že žalovaná v I. rade netvrdí, že plnomocenstvo neexistuje, resp. že by ho nepredložila a to zrejme z dôvodu, že právna zástupkyňa žalobcu si plnomocenstvo na pojednávaní vyžiadala k nahliadnutiu, preštudovala si ho a vrátila ho z dôvodu, že žalovaná v I. rade nedisponovala jeho kópiou. Zároveň poukázal na to, že na č.l. 41 spisu sa nachádza plnomocenstvo, ktorým spoločnosť AutoFinance, a.s. ako vlastník vozidla udelila plnomocenstvo žalovanej v I. rade, aby ju zastupovala vo všetkých právnych úkonoch v súvislosti s vozidlom BMW rad 7 VIN: K. ktorého je žalovaná v I. rade držiteľom v zmysle zmluvy o spotrebnom úvere. Žalovaný v II. rade tak v súvislosti s opravou auta mohol konať len na základe plnomocenstva udeleného žalovanou v I. rade, čo žalovaná nielen nepoprela, ale priamo potvrdila a na pojednávaní, čo je opakovane zaznamenané aj v zápisnici z pojednávaní, predložila originál plnomocenstva, ktoré poskytla žalovanému v II. rade a na základe ktorého konal v jej mene. Žalobca opakovane navrhol doloženie plnomocenstva do spisu, súd žalovanú na jeho predloženie nevyzval a v rozsudku tvrdí opak. Zo strany súdu nejde o nestranné hodnotenie dôkazov a rozhodovanie vo veci, riadne poskytnutie spravodlivosti. Podľa žalobcu si žalovaná v I. rade riadne objednala opravu, keď podpísala Oznámenie o škodovej udalosti zo dňa 13.3.2013, ktorú skutočnosť potvrdila na pojednávaní. Podpis žalovanej na oznámení sa zhoduje s podpisom na potvrdení OR PZ na č.l. 39 a 40 spisu. Opätovne poukázal na to, že poistné plnenie bolo použité na úhradu dlhov žalovanej v I. rade voči leasingovej spoločnosti, i keď za normálnych okolností toto smeruje k vykonávateľovi opravy, ktorú skutočnosť súd prvej inštancie v rozhodnutí opomenul. Podľa žalobcu sa týmto žalovaná v I. rade neoprávnene obohatila. Na všetkých dokladoch vystupuje žalovaná v I. rade ako držiteľka auta, žalovaný v II. rade konal v jej mene, nie vo vlastnom. Ani na jednom doklade, súvisiacom s opravou auta, nebol žalovaný v II. rade uvedený ako objednávateľ opravy. Žalovaná v I. rade podpísala všetky doklady na objednanie opravy, inkasovala poistné plnenie na úhradu svojich dlhov zo zmluvy o spotrebnom úvere, na úkor žalobcu sa bezdôvodne obohatila.

5. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná v I. rade. K plnomocenstvu, na základe ktorého mal žalovaný v II. rade konať v jej mene vo veci osobného automobilu, uvádza, že jej nie je známy obsah takéhoto plnomocenstva, v zápisniciach z pojednávaní nie je o plnomocenstve žiadna zmienka, v

prípade, že bolo na pojednávaní predložené, žalobca, zastúpený právnou zástupkyňou, mal trvať na jeho doložení do spisu ako aj zaprotokolovaní tejto skutočnosti do zápisnice z pojednávania. Právny zástupca žalovanej v I. rade, vzhľadom na odstup času a množstvo pojednávaní, nevie uviesť, či sa takýto úkon na pojednávaní uskutočnil, avšak právna zástupkyňa žalobcu v priebehu konania postup súdu nenamietala, nežiadala doplniť zápisnicu. Žalovaná v I. rade v postupe súdu nezistila pochybenia. Predloženie plnomocenstva na pojednávaní, prípadne ignorovanie vôle právnej zástupkyne žalobcu založiť do spisu dôkaz zo strany súdu, si nepamätá ani Mgr. Jana Tomanová, advokátska koncipientka právneho zástupcu žalovanej v I. rade, ktorá sa zúčastňovala pojednávaní ako verejnosť. Pravdepodobne si právna zástupkyňa žalobcu osvojila vyjadrenie žalovanej v I. rade, že pravdepodobne poverila (ústne) žalovaného v II. rade, aby dal vozidlo, ktoré s jej súhlasom užíval, opraviť, opravu objednal a vykonal na svoje náklady bez toho, aby sa k tomuto prejavu viazal písomný prejav. Vlastníkom vozidla bola leasingová spoločnosť, držiteľkou bola žalovaná v I. rade a vozidlo užíval žalovaný v II. rade. Keďže ku škodovej udalosti došlo zavinením žalovaného v II. rade v čase, keď ho užíval, prevzal na seba záväzok vozidlo opraviť na svoje náklady. Vozidlo pristavil do servisu, dohodol opravu a cenu za dielo, po oprave vozidlo prevzal od žalobcu napriek tomu, že cenu za zhotovené dielo neuhradil. Právny úkon, z ktorého vznikla škoda žalobcovi, vznikol uzavretím zmluvy o dielo medzi žalobcom a žalovaným v II. rade, na plnenie môže byť zaviazaný len účastník zmluvy na strane objednávateľa. Žalovaný v II. rade, vedomý si svojho záväzku, uznal pred notárom svoj dlh voči žalobcovi čo do dôvodu a výšky a zaviazal sa uhradiť škodu, ktorá opravou vozidla vznikla. Z dôkazov, ktoré boli v konaní vykonané, je zrejmé, že opravu objednal žalovaný v II. rade. Zákazkový list, je síce vystavený na meno žalovanej v I. rade, prevzal objednávateľ, ktorým je, podľa tohto listinného dôkazu, žalovaný v II. rade. Tento následne pristavil vozidlo do servisu, uzavrel so žalobcom ústnu zmluvu o dielo na opravu vozidla a zaviazal sa uhradiť cenu opravy, vozidlo po oprave prevzal. Žalobca a žalovaný v II. rade sa osobne poznali, žalovaný v II. rade si u žalobcu preto opravu objednal. Osobné priateľstvo bolo dôvodom, prečo po oprave žalobca žalovanému v II. rade auto vydal bez toho, aby boli uhradené náklady opravy. V ostatnej časti vyjadrenia žalovaná v I. rade zopakovala tvrdenia, uvedené vo svojom predchádzajúcom vyjadrení. Opätovne navrhla odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

6. Žalovaný v II. rade sa k odvolaniu žalobcu ani k ďalším vyjadreniam žalobcu a žalovanej v I. rade, doložených do spisu, nevyjadril.

7. Právny zástupca žalovaného v II. rade dňa 22.11.2017 doručil do spisu oznámenie o ukončení zastupovania žalovaného v II. rade.

8. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [ ods. l, ods. 2, , ( účinný od 1.7.2016), ďalej len ], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; ods. l ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 31. marca 2020; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom (, , , ). Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým konanie v časti o zaplatenie sumy 250,- € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 250,- € od 3.4.2013 do zaplatenia zastavil, vo výroku, ktorým žalobu voči žalovanej v I. rade zamietol a vo výrokoch o náhrade trov konania ako vecne správny potvrdil ( ods. l, ods. 2, ods. 3 ) a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné.

9. Žalobca (jeho právny predchodca) sa predmetným žalobným návrhom domáhal najprv len voči žalovanej v I. rade zaplatenia sumy vo výške 1.556,41 € s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania, titulom vykonania opravy vozidla. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, ktorým bola žalovaná v I. rade zaviazaná zaplatiť dlžnú sumu spolu s príslušenstvom. Proti platobnému rozkazu podala odpor, v ktorom namietala, že si u žalobcu žiadne služby neobjednala. Po uznaní žalovaného dlhu čo do dôvodu a výšky formou notárskej zápisnice žalobca navrhol pristúpenie ďalšieho subjektu do konania na strane žalovaného v II. rade.

10. V danom spore vykonal súd prvej inštancie všetko navrhované dokazovanie, ktoré bolo potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, zhodnotením

výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe následne vyvodil aj správny právny záver, keď na prejednávaný prípad použil ustanovenia , , , , , veta prvá, , , nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia a správne ustálil, že žalobca má nárok na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom voči žalovanému v II. rade, preto ho v konaní zaplatením žalovanej pohľadávky (po čiastočnom späťvzatí žaloby) spolu s príslušenstvom zaviazal a voči žalovanej v I. rade žalobu zamietol. Svoje zistenia a závery, pre ktoré žalobe vyhovel vo vzťahu k žalovanému v II. rade, súd prvej inštancie aj riadne odôvodnil, pričom sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán súvisiacimi s predmetom konania.

11. Predmetom konania v prejednávanom prípade bolo zaplatenie dlžnej sumy titulom zmluvy o oprave veci a to oprave vozidla. Podstatou takejto zmluvy je, že objednávateľovi vznikne právo, aby mu zhotoviteľ podľa jeho objednávky vykonal opravu veci, a zhotoviteľovi právo, aby mu objednávateľ zaplatil cenu za opravu veci. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. (R 12/1989) „Súdy niekedy dôsledne nezisťujú, ktorý občan s organizáciou uzavrel zmluvu o poskytnutí služby a či tak urobil vlastným menom. Objasnenie tejto otázky je rozhodujúce pre posúdenie toho, kto je ako objednávateľ a príjemca služby z uzatvorenej zmluvy oprávnený a zaviazaný a má teda aj aktívnu alebo pasívnu vecnú legitimáciu v prípade sporu o práva a povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy. Nie je pri tom rozhodujúce, či občan, ktorý s organizáciou uzavrel platnú zmluvu o službe, je alebo nie je vlastníkom veci, ktorej sa poskytovaná služba týka“. Aj podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. (R 2/1978) „V právnom vzťahu (záväzkovom) s organizáciou je občan, ktorý vec na opravu (úpravu) odovzdal a uzavrel zmluvu o vykonaní opravy (úpravy), aj keď nie je vlastníkom veci (pozri aj R 29/1966). Iba on môže uplatniť nárok na náhradu škody podľa ustanovenia (teraz - pozn. autora) voči organizácii. Iná osoba, teda aj vlastník, by mohla uplatniť právo na náhradu škody vzniknutej na opravovanej (upravovanej) veci voči organizácii len podľa všeobecnej úpravy náhrady škody podľa “. I keď v prejednávanej veci je predmetom konania zaplatenie ceny opravy (teda nie náhrada škody), je uvedené rozhodnutie aplikovateľné aj v tomto prípade s dôrazom na určenie, kto sú zmluvné strany zmluvy o oprave veci ako záväzkového vzťahu, teda ten, kto si opravu veci objednal a ten, kto opravu vykonal. V prejednávanej veci je tak pasívne vecne legitimovaným subjektom ten, kto si opravu vozidla objednal, a to bez ohľadu na to, či bol vlastníkom alebo držiteľom vozidla v zmysle leasingovej zmluvy. Správne, na základe vykonaného dokazovania, ustálil súd prvej inštancie, že pasívne legitimovaným v prejednávanom prípade je žalovaný v II. rade. Vo vzťahu k žalovanej v I. rade žalobca nepreukázal, že si objednala opravu motorového vozidla. Žalovaná v I. rade vo svojej výpovedi poprela, že by si opravu vozidla objednala, uviedla, že vozidlo užíval žalovaný v II. rade, na zákazkovom liste (č.l. 7 spisu) je uvedené jej meno ako držiteľky vozidla ale tento nepodpísala. Uvedenú skutočnosť správne vyhodnotil súd prvej inštancie, keď porovnal podpisy žalovanej v I. rade na zákazkovom liste (č.l. 7 spisu ) a na oznámení o vzniku škodovej udalosti (č.l. 39 spisu), ktoré nie sú totožné. Podstatnou v prejednávanom prípade je zohľadnenie skutočnosti, že žalovaný v II. rade písomne uznal dlh vo výške 1.356,41 € voči žalobcovi, ktorý mu vznikol z dôvodu opravy motorového vozidla zn. BMW, EČV W fakturovanej faktúrou zo dňa 27.3.2013, splatnou dňa 2.4.2013 právnym predchodcom žalobcu.

12. K odvolacej námietke žalobcu, že žalovaný v II. rade konal v súvislosti s opravou auta na základe plnomocenstva udeleného žalovanou v I. rade, ktoré v priebehu konania súdu predložila, do spisu ho však nezaložila a súd ju na jeho doloženie do spisu, ani po návrhu žalobcu, nevyzval, odvolací súd uvádza nasledovné. Priebeh pojednávania sa podľa zaznamenáva podľa a Podľa veta prvá o procesných úkonoch, pri ktorých súd koná so stranou sporu alebo vykonáva dokazovanie, sa vyhotovuje záznam technickým zariadením určeným na zaznamenávanie zvuku. Podľa ak to súd považuje za vhodné a účelné, spisuje sa o procesných úkonoch aj zápisnica. V zápisnici sa najmä označí prejednávaná vec, uvedú sa prítomní, opíše sa priebeh procesného úkonu a uvedie sa podstatný obsah prednesov a výroky rozhodnutia. Zo spisu predloženého odvolaciemu súdu (v listinnej ako aj elektronickej podobe) odvolací súd zistil, že obsah zápisníc o priebehu pojednávania a ani zvukové nahrávky pojednávaní nesvedčia o tom, že žalovaná v I. rade v priebehu niektorého z pojednávaní, konaných vo veci, takéto plnomocenstvo súdu predložila. Podľa obsahu zápisníc o priebehu pojednávania a zvukových nahrávok pojednávaní právna zástupkyňa žalobcu nežiadala zaprotokolovať do zápisnice skutočnosť, že žalovaná v I. rade predložila

súdu a právnej zástupkyni žalobcu k nahliadnutiu plnomocenstvo, resp. zaprotokolovať jeho obsah. Na základe uvedeného nezostáva odvolaciemu súdu iné ako skonštatovať, že tvrdenia právnej zástupkyne žalobcu o existencii plnomocenstva nemajú reálny základ.

13. Odvolací súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že žalovaná v I. rade si opravu automobilu u žalobcu objednala, keď podpísala oznámenie o škodovej udalosti zo dňa 13.3.2019 ako oprávnená držiteľka vozidla a ten ju riadne vykonal. Zmluva o oprave je uzavretá, len čo sa jej účastníci dohodli na podstatných náležitostiach zmluvy, ktorými sú dohoda o predmete opravy (t.j. dohoda o tom, aké opravy a čoho sa majú vykonať) a dohoda o odplatnosti opravy. Oznámenie o škodovej udalosti je jednostranným úkonom, ktorým poistený oznamuje poisťovni ako svojmu zmluvnému partnerovi z poistnej zmluvy, že došlo ku škodovej udalosti, týkajúcej sa predmetu poistenia ako aj ďalšie skutočnosti s tým spojené. Uvedeným oznámením žalovaná v I. rade nevstúpila do zmluvného vzťahu so žalobcom (resp. jeho právnym predchodcom), oznámenie nespĺňa náležitosti dvojstranného právneho úkonu, akým je zmluva o oprave veci. Túto odvolaciu námietku žalobcu preto považuje odvolací súd za nedôvodnú.

14. Žalobca v odvolaní tvrdil, že podpis na oznámení o škodovej udalosti sa zhoduje s podpisom žalovanej na potvrdení OR PZ na č.l. 39 a 40 spisu a vytýkal súdu prvej inštancie, že tieto podpisy neporovnal, keď v rozsudku konštatoval, že sú na prvý pohľad odlišné. Odvolací súd sa s tvrdením žalobcu nestotožňuje a poukazuje na to, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí (bod 13) konštatoval, že „Navyše aj laickým porovnaním podpisu uvedeného na zákazkovom liste (č.l. 7 spisu) a podpisu žalovanej na oznámení o vzniku škodovej udalosti z havarijného poistenia motorového vozidla (č.l. 39 spisu) je zrejmé, že sa jedná o dva rozdielne podpisy“. Súd teda porovnával podpisy žalovanej v I. rade na zákazkovom liste a oznámení o vzniku škodovej udalosti (ktoré sú aj podľa názoru odvolacieho súdu rozdielne) a nie podpisy na oznámení o škodovej udalosti a na potvrdení OR PZ, ako to tvrdí žalobca. Táto odvolacia námietka žalobcu je preto nedôvodná.

15. Podľa odvolateľa súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku argumentoval, že sa nepotvrdilo použitie finančných prostriedkov z poistného plnenia v prospech žalovanej v I. rade, čo sa, podľa odvolateľa, nezakladá na pravde a vykonanom dokazovaní. S uvedeným tvrdením odvolateľa sa odvolací súd nestotožňuje. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí (bod 13) konštatoval, že „Bez právneho významu bol aj argument žalobcu, že poisťovňa vyplatila poistné plnenie v rámci vinkulácie leasingovej spoločnosti AutoFinance a.s., ktorá mu poistné plnenie odmietla preplatiť, nakoľko žalovaná mala voči uvedenej leasingovej spoločnosti podlžnosti, čím žalovaná neoprávnene použila finančné prostriedky na pokrytie vlastných finančných záväzkov“. Súd prvej inštancie teda nedospel k záveru, že sa nepotvrdilo použitie finančných prostriedkov z poistného plnenia v prospech žalovanej v I. rade (ako to tvrdí žalobca v odvolaní), ale konštatoval, že to, či žalovaná v I. rade mala nejaký dlh voči leasingovej spoločnosti na splátkach spotrebného úveru, na úhradu ktorého bolo použité poistné plnenie vyplatené poisťovňou leasingovej spoločnosti ako vlastníkovi motorového vozidla, bolo vo vzťahu k predmetu sporu bez právneho významu.

16. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že skutočnosti, že žalovaná v I. rade bola držiteľkou sporného motorového vozidla, uzatvárala kúpnu a leasingovú zmluvu, bola zapísaná v technickom preukaze, podpisovala poistnú zmluvu ohľadne predmetného motorového vozidla, nahlasovala poistnú udalosť poisťovni aj na polícii, z ktorých žalobca odvodzoval jej pasívnu vecnú legitimáciu v konaní, sú vo vzťahu k pasívnej vecnej legitimácii žalovanej v I. rade bez právneho významu, keďže predmetom sporu je zaplatenie pohľadávky titulom zmluvy o oprave vozidla. Relevantnou je tak skutočnosť, či žalovaná v I. rade uzatvorila zmluvu o oprave vozidla, či teda bola zmluvnou stranou tohto záväzkového vzťahu.

17. K odvolacej námietke žalobcu, podľa ktorej sa žalovaný v II. rade nezúčastnil pojednávaní vo veci a nebol v konaní vypočutý, odvolací súd uvádza nasledovné. Podľa ak je strana zastúpená zástupcom na celé konanie, súd na pojednávanie spravidla predvolá len zástupcu; stranu súd predvolá, ak je nevyhnutné vykonať jej výsluch. Súd prvej inštancie uznesením č.k. -129 zo dňa 4.10.2016, právoplatným dňa 4.11.2016, pripustil pristúpenie do konania žalovaného v II. rade. Dňa 23.11.2016 oznámil súdu právny zástupca žalovaného v II. rade, že prevzal jeho zastúpenie v prejednávanej veci, k oznámeniu pripojil originál plnej moci. Žalovaný v II. rade bol teda v prejednávanej veci zastúpený advokátom, ktorého súd na pojednávanie konané dňa 11.4.2017 predvolal, v súlade s §

178 ods. 1 Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že účasť na pojednávaní je právom strany sporu a nie jej povinnosťou. Zákon stanovuje, že strana sa na pojednávanie predvolá v takom prípade, ak je nevyhnutné vykonať jej výsluch. Za nevyhnutnosť vykonania výsluchu strany treba považovať taký stav, keď v konaní bol podaný niektorou zo strán návrh na výsluch strany a súd aj výsluch nariadi, keď podľa rozhodne o tom, že návrhu na vykonanie tohto dôkazu vyhovie ( ). Zo znenia ustanovenia ( ; „spravidla“) však nevyplýva, že rozhodnutie súdu o tom, že zastúpenú stranu predvolá na pojednávanie, je limitované len tým, že má byť vykonané dokazovanie výsluchom strany. Súd môže predvolať stranu zastúpenú v konaní zástupcom aj v prípade, že sa mu to javí potrebné alebo účelné napr. z hľadiska zistenia skutkového stavu veci. V prejednávanom prípade mal súd prvej inštancie k dispozícii listinný dôkaz, notársku zápisnicu zo dňa 4.3.2016, v ktorej žalovaný v II. rade uznal svoj dlh voči žalobcovi čo do dôvodu a výšky, výsluch žalovaného v II. rade tak, ani podľa názoru odvolacieho súdu, nebol potrebný. Túto odvolaciu námietku žalobcu preto považuje odvolací súd za nedôvodnú.

18. K odvolacej námietke odvolateľa, že nesúhlasí so zastavením konania v časti žaloby o zaplatenie 200,- € z dôvodu, že prišlo k nedorozumeniu a uvedená suma sa týkala iných prác, ako boli predmetom sporu, odvolací súd uvádza nasledovné. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 20.8.2010 „Späťvzatie žaloby je jednostranným procesným úkonom účastníka konania, pričom jeho účinky nastávajú v okamihu, keď sa dostane do dispozície adresáta, t.j. súdu. V prípade, ak sa tak stane, nie je možné späťvzatie žaloby vziať ďalším úkonom späť. Každý procesný úkon je potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska, teda podľa toho, ako sa navonok prejavuje, pričom vnútorný rozpor medzi tým, čo účastník zamýšľal a tým, čo skutočne navonok prejavil, nezbavuje procesný úkon účinkov, ktoré s týmto prejavom vôle procesné právo spája“. Podľa veta prvá ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Podľa súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie. Žalobca na pojednávaní konanom dňa 11.4.2017 zobral žalobu v časti o zaplatenie 200,- € s príslušenstvom späť, žalovaná v I. rade so späťvzatím súhlasila. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že žalovaný v II. rade nevyjadril nesúhlas s čiastočným späťvzatím žaloby a nepodal proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o čiastočnom zastavení konania odvolanie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd výrok rozsudku súdu prvej inštancie o čiastočnom zastavení konania potvrdil.

19. Žalobca podal odvolanie aj proti tej časti rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorej súd zaviazal žalovaného v II. rade povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 1.306,41 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 1.306,41 € od 3.4.2013 do zaplatenia, teda v časti, v ktorej bol úspešný. Keďže podľa ustanovenia odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, odvolací v súlade s týmto ustanovením, odvolanie žalobcu proti výroku rozsudku, ktorým súd prvej inštancie zaviazal žalovaného v II. rade povinnosťou zaplatiť žalovanú pohľadávku, ktorá po čiastočnom späťvzatí žaloby zostala predmetom konania spolu s príslušenstvom, odmietol ( ).

20. Za správny považoval odvolací súd aj výrok, ktorým súd prvej inštancie priznal žalovanej v I. rade nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, keď žalovaná v I. rade bola v konaní pred súdom prvej inštancie, vzhľadom na zamietnutie žaloby voči nej v celom rozsahu, úspešná a zastavenie konania v časti o zaplatenie 250,- € s príslušenstvom svojim konaním nezavinila ( a ).

21. Odvolací súd sa stotožnil aj s rozhodnutím súdu prvej inštancie o nároku žalobcu na náhradu trov konania voči žalovanému v II. rade v rozsahu 74,30 %, keď za správny považoval výpočet pomeru úspechu žalobcu a žalovaného v II. rade v konaní s prihliadnutím na zavinenie žalobcu za zastavenie konania v časti o zaplatenie 200,- € (keď aj podľa vyjadrenia právnej zástupkyne žalobcu na pojednávaní dňa 11.4.2017 na č.l. 155 spisu uvedenú sumu zaplatil žalovaný v II. rade pred podaním žaloby) a zavinenie žalovaného v II. rade za zastavenie konania v časti o zaplatenie 50,- €.

22. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ods. l, v spojení s Žalovaní v I. a II. rade mali v odvolacom konaní plný úspech, preto majú voči žalobcovi aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania každý v rozsahu 100 %, keď, ako

správne konštatoval v odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie, nemali v konaní postavenie nerozlučných spoločníkov. V zmysle o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).