Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Co-252-2019.pdf
PDF · 69.32 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/252/2019
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobcu: U. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I. XX, právne zastúpený JUDr. Jaroslavom Kiapešom, advokátom so sídlom W. I., D. XXXX/XX, proti žalovanej: D. R., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom I. XX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na základe odvolania žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 10C/302/2015-350 zo dňa 2. septembra 2019, takto
rozhodol:
Odvolacie konanie z a s t a v u j e .
Stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území I. a vedeným Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor ako stavba rodinného domu č. súpisné XX, postavená na pozemku parc. č. KN-C 17, zapísanom na liste vlastníctva číslo XXX, ďalej k pozemku zapísanému ako parc. č. KN-E 10246 - záhrada o výmere 311 m2 na liste vlastníctva číslo XXX a k pozemku zapísanému ako parc. č. KN-E 10244 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 183 m2 na liste vlastníctva číslo XXX. Nadväzne určil, že označené nehnuteľnosti sa prikazujú do výlučného vlastníctva žalobcu, ktorý je povinný zaplatiť žalovanej z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva sumu 2586,09 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 2.Aplikujúc § 142 ods. 1 OZ za nesporné súd prvej inštancie považoval, že vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k dotknutým nehnuteľnostiam reálnym rozdelením nie je možné, pristúpil preto k prikázaniu nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalobcu, ktorý takýto postup navrhoval a žalovaná s tým súhlasila. Vychádzal z toho, že žalobca je väčšinovým podielovým spoluvlastníkom, ktorý súčasne zabezpečuje dlhodobo základnú starostlivosť o nehnuteľnosti tak, aby nedochádzalo k ich znehodnocovaniu a reálne ich hodlá v budúcnosti užívať. Z dôvodu spornosti ohľadne všeobecnej hodnoty nehnuteľností stanovil cenu výplatku na základe znaleckého posudku Technickej univerzity v Košiciach.
3.O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že žiadnej zo strán nepriznal predmetný procesný nárok. Konštatoval, že (§ 255 ods. 2 CSP) každá zo strán mala v spore úspech v približne rovnakej časti. Žalobca bol úspešný v časti zrušenia podielového spoluvlastníctva a spôsobu jeho vyporiadania, prihliadajúc ku skutočnosti, že dôvodom podania žaloby na súd bol nesúhlas žalovanej s prikázaním nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalobcu. Naopak žalovaná bola v spore úspešná ohľadne výšky náhrady za spoluvlastnícke podiely, keď úhrada uložená žalobcovi predstavuje viac než dvojnásobok sumy (ním) navrhovanej v žalobe.
4.Napokon, vo vzťahu k trovám štátu stanovil povinnosť žalobcu i žalovanej uhradiť po 50 % z celkových trov vzniknutých štátu (znalečné) a to opäť z dôvodu rovnakého pomeru úspechu a neúspechu sporových strán.
5.Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná a domáhala sa zmeny v podobe priznania výplatku vo výške 2.714,52 eur, priznania náhrady trov konania v rozsahu 100 %, alternatívne zrušenia napadnutého rozhodnutia. Okresnému súdu predovšetkým vytýkala, že sa nevysporiadal so skutočnosťou, že v dedičskom konaní bola 1/8 rodinného domu vyčíslená na sumu 4.125,00 eur, ako ani s jej návrhom na mimosúdne riešenie zo dňa 16. 10. 2015, kde je širší rozsah predmetu vyporiadania. Ďalej namietala výpočet všeobecnej hodnoty rodinného domu, ako i výrok o trovách konania, nakoľko bola po procesnej stránke úspešnejšia ako žalobca, ktorý z neznámeho dôvodu očakával zníženie ceny súdených nehnuteľností, a to nadbytočným dôkazom - posudkom znaleckého ústavu. Okrem toho bola (žalovaná) v súdenej veci procesne aktívna, keď podala dňa 06. 01. 2015 žalobu o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.
6.Následne, podaním došlým okresnému súdu dňa 12. 11. 2019 (č.l. 423 spisu) žalovaná zobrala podané odvolanie späť.
7.Podľa § 369 ods. 1 veta prvá a tretia CSP, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. 8.S ohľadom na opísanú procesnú situáciu a citované zákonné ustanovenie odvolací súd rozhodol o zastavení odvolacieho konania v súdenej veci.
9.O nároku (§ 262 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP) na trovy odvolacieho konania rozhodol krajský súd postupom podľa § 396 ods. 1 CSP. Žalovaná tým, že svoje odvolanie vzala späť, (procesne) zavinila zastavenie odvolacieho konania, preto jej vznikla povinnosť nahradiť protistrane trovy. Nakoľko však v súvislosti s predmetným odvolaním žalobcovi žiadne trovy nevznikli, krajský súd súhrnným výrokom vyslovil, že stranám nárok na náhradu trov aktuálneho odvolacieho konania nepriznáva.
10.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí v prípadoch uvedených v § 429 ods. 2 CSP.