Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10C-302-2015.pdf
PDF · 106.01 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/302/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu Ľ. Š., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I. XX, zastúpeného JUDr. Jaroslavom Kiapešom, advokátom so sídlom Liptovský Mikuláš, Štúrova 4330/31, proti žalovanej D. R., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom I. XX, zastúpenej JUDr. Milanom Vavrekom, advokátom so sídlom Liesek, Tichá 590, v spore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
Podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k stavbe rodinného domu súpisné číslo XX, postavenej na pozemku zapísanom ako parc. č. KN-C 17, nachádzajúcej sa v katastrálnom území I., zapísanej v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXX, k pozemku zapísanému ako parc. č. KN-E 10246, druh pozemku: záhrada, o výmere 311 m2, nachádzajúcemu sa v katastrálnom území I., zapísanému v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXX a k pozemku zapísanému ako parc. č. KN-E 10244, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 183 m2, nachádzajúcemu sa v katastrálnom území I., zapísanému v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXX, sa zrušuje.
Stavba rodinného domu súpisné číslo XX, postavená na pozemku zapísanom ako parc. č. KN-C 17, nachádzajúca sa v katastrálnom území I., zapísaná v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXX, pozemok zapísaný ako parc. č. KN-E 10246, druh pozemku: záhrada, o výmere 311 m2, nachádzajúci sa v katastrálnom území I., zapísaný v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXX a pozemok zapísaný ako parc. č. KN-E 10244, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 183 m2, nachádzajúci sa v katastrálnom území I., zapísaný v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXX, sa prikazujú do výlučného vlastníctva žalobcu Ľ. Š., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I. XX.
Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva 2586,09 eura, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
Štátu sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 % z celkových vzniknutých trov konania a voči žalovanej v rozsahu 50 % z celkových vzniknutých trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 16. 10. 2015, sa žalobca domáhal voči žalovanej zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva ku stavbe rodinného domu súpisné
číslo XX, postavenej na pozemku zapísanom ako parc. č. KN-C 17, nachádzajúcej sa v katastrálnom území I., zapísanej v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXX, pozemku zapísanému ako parc. č. KN-E 10244, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 183 m2, nachádzajúcemu sa v katastrálnom území I., zapísanému v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXX a k pozemku zapísanému ako parc. č. KN-E 10246, druh pozemku záhrada, o výmere 311 m2, nachádzajúcemu sa v katastrálnom území I., zapísanému v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXX, tak, že sa prikazujú do jeho výlučného vlastníctva, s povinnosťou vyplatiť žalovanej cenu jej spoluvlastníckeho podielu vo výške 1289,39 eura. V žalobe uviedol, že je väčšinovým podielovým spoluvlastníkom uvedených nehnuteľností, a to stavby rodinného domu v spoluvlastníckom podiele vo veľkosti 7/8-ín, pozemku zapísaného ako parc. č. KN-E 10244 v spoluvlastníckom podiele 13/16-iny a pozemku zapísaného ako parc. č. KN-E 10246 v spoluvlastníckom podiele 41/48-ín. Listom zo dňa 10. 3. 2014 vyzval žalovanú na mimosúdne riešenie a navrhol jej, že odkúpi jej spoluvlastnícke podiely za sumu určenú znaleckým posudkom, vypracovaným V. N. C. pod číslom 025/2014. Listom zo dňa 6. 8. 2015 mu žalovaná oznámila, že má záujem o mimosúdne riešenie a súhlasí s odkúpením jej spoluvlastníckych podielov za cenu určenú znaleckým posudkom V.. C.. Právnemu zástupcovi žalovanej bol zaslaný dňa 25. 8. 2015 návrh kúpnej zmluvy, ku ktorému sa mala žalovaná vyjadriť do 31. 8. 2015. Žalovaná nikdy neprejavila vôľu odkúpiť spoluvlastnícke podiely do svojho vlastníctva. Počas života svojho otca, po ktorom spoluvlastnícke podiely zdedila, sa o nehnuteľnosti nestarala, neprejavovala o ne záujem. Listom zo dňa 11. 9. 2015 mu zaslala návrh kúpnej zmluvy na odkúpenie jeho spoluvlastníckych podielov za cenu určenú znaleckým posudkom V.. N. C.. Žalovaná po dobu takmer dvoch desaťročí nehnuteľnosti nenavštívila, neobhospodarovala ich, neprispievala na ich údržbu. Počas života, aj po smrti otca žalovanej, sa staral o predmetné nehnuteľnosti, obhospodaroval a zveľaďoval ich. Nemá záujem naďalej zotrvať v podielovom spoluvlastníctve, avšak napriek pokusom nie je možné sa so žalovanou dohodnúť mimosúdne. Poukázal na skutočnosť, že je väčšinovým spoluvlastníkom, väčšou mierou sa pričinil o údržbu a zveľaďovanie nehnuteľností.
2. Žalovaná v písomnom vyjadrení ku podanej žalobe uviedla, že súhlasí so zrušením podielového spoluvlastníctva. Navrhla však, aby súd prikázal nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu, do jej výlučného vlastníctva, za súčasného uloženia povinnosti zaplatiť žalobcovi za jeho spoluvlastnícke podiely cenu určenú znaleckým posudkom V.. N. C. Č.. XX/XXXX, nakoľko nehnuteľnosť chce využiť na bývanie svojmu dospelému synovi, ktorý sa chce osamostatniť. Vo vyjadrení zo dňa 7. 12. 2015 žalovaná uviedla, že so žalobcom je 2 roky v spore o vyporiadanie majetku. Súhlasí s odpredajom, ale za cenu podľa dedičskej dohody a znaleckého posudku v roku 2012. Žalobcom navrhovaná cena je neprijateľná. Poukázala na to, že otec bol rozvedený a nechal štyri maloleté deti s matkou, nikdy im nič nedal, ale predmetné nehnuteľnosti nechcel nikomu predať, nakoľko myslel na nich. V dedičskom konaní bola 1/8- ina rodinného domu vyčíslená na 4125 eur.
3. Podaním, doručeným súdu dňa 26. 8. 2019, označeným ako úprava žaloby, žalobca navrhol, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom sporu a uvedené nehnuteľnosti prikázal do jeho výlučného vlastníctva, za súčasného uloženia povinnosti zaplatiť žalovanej 2714,52 eura, do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.
4. Na pojednávaní žalovaná súhlasila s prikázaním nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalobcu. Namietala však hodnotu svojho spoluvlastníckeho podielu. Poukázala na to, že cena určená znalcom V.. C. je neaktuálna.
5. Na pojednávaní dňa 2. 9. 2019 strany sporu súhlasili s cenou nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu, určenou znaleckým posudkom vypracovaným znaleckým ústavom.
6. Žalobca pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že žalobu podal z dôvodu, že nehnuteľnosti dlhé roky užíva. So žalovanou sa nevedeli dohodnúť na cene. Žalovaná 30 rokov v Malatínoch nebola. On v dome vyrastal s jeho rodičmi a starými rodičmi. V roku 1980 sa presťahoval do domu, ktorý postavil jeho otec v Malatínoch. Naďalej však v dome starých rodičov pomáhal. Podiel na rodinnom dome vo veľkosti 9/16-in mu daroval jeho otec v roku 2007, ostatné podiely odkúpil od J. Š. a Ž. Š. za cenu určenú znaleckým posudkom. Otec žalovanej v dome nebýval, býval vo Vyšných Malatínoch. Po rozvode manželstva prišiel bývať do rodinného domu. Jeho starý otec zomrel v roku 1980, potom sa o dom starali
aj s jeho otcom. Rodinný dom užíva od roku 2012. Na dome žiadne úpravy a opravy nerobil, natrel však obloky, vymaľoval poschodie. Žalovaná sa odsťahovala v 70-tych rokoch, odvtedy do Malatínov nechodila. Na pozemku parc. č. KN-E 10246 je postavený dom, na pozemku parc. č. KN-E 10244 je postavené humno. Do dvora je vstup cez pozemok č. 734. Celý areál domu je ohraničený.
7. Žalovaná pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že starým rodičom tiež pomáhali v sade, s drevom. Za otcom zopár krát bola. V Malatínoch bývala do roku 1990, potom sa presťahovali do Oravskej Lesnej. V čase, keď bývala v Liptovskom Mikuláši, čo bolo asi do roku 1991-1992, chodila za otcom jeden- dva krát do mesiaca. Odvtedy bola u otca asi 3-4 krát, naposledy 5-6 rokov dozadu. Do nehnuteľnosti neinvestovala. Rodičia nebývali v spoločnej domácnosti už pred rozvodom, ona zostala bývať s mamou. So žalobcom sa dohodnúť nedalo.
8. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:
9. Žalobca a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi stavby rodinného domu súpisné číslo XX, postavenej na pozemku zapísanom ako parc. č. KN-C 17, nachádzajúcej sa v katastrálnom území I., zapísanej v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXX, a to žalobca v spoluvlastníckom podiele 7/8-ín a žalovaná v spoluvlastníckom podiele 1/8-ina. Žalobca a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku zapísaného ako parc. č. KN-E 10244, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 183 m2, nachádzajúcemu sa v katastrálnom území I., zapísanému v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXX, a to žalobca v spoluvlastníckom podiele 13/16-in a žalovaná v spoluvlastníckom podiele 3/16-iny. Žaloba a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku zapísaného ako parc. č. KN-E 10246, druh pozemku záhrada, o výmere 311 m2, nachádzajúcemu sa v katastrálnom území I., zapísanému v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXX, a to žalobca v spoluvlastníkom podiele 41/48-ín a žalovaná v spoluvlastníckom podiele 7/48-ín.
10. Dňa 10. 3. 2014 žalobca, prostredníctvom svojho advokáta, vyzval žalovanú na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom sporu, tak, že odkúpi uvedené podiely za cenu vo výške 2053,94 eura, určenú znaleckým posudkom V.. C. č. 025/2014. Žalovaná, prostredníctvom svojho advokáta dňa 6. 8. 2015, oznámila žalobcovi, že má záujem o mimosúdne vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a súhlasí s odkúpením podielov, avšak za cenu totožnú s cenou, ktorú na základe kúpnej zmluvy získala jej sestra J. Š.. Dňa 25. 8. 2015 advokát žalobcu zaslal advokátovi žalovanej návrh kúpnej zmluvy a vyzval ho na zaujatie stanoviska k návrhu do 31. 8. 2015. Dňa 11. 9. 2015 advokát žalovanej zaslal žalobcovi návrh žalovanej na odkúpenie spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam za cenu určenú znaleckým posudkom V.. C. č. 025/2014.
11. Podľa potvrdenia Obecného úradu Malatíny zo dňa 8. 9. 1992 sa manželka Z. Š. odsťahovala z obce dňa 27. 11. 1987 do Oravskej Lesnej. V spoločnej domácnosti s ním nežila od roku 1982.
12. Znalec V.. N. C. v znaleckom posudku č. 025/2014 zo dňa 28. 2. 2014 určil všeobecnú hodnotu rodinného domu súpisné číslo XX na 8060 eur, pozemku zapísaného ako parc. č. KN-E 10244 na 567,30 eura a pozemku zapísaného ako parc. č. KN-E 10246 na 1203,57 eura.
13. Znalkyňa V.. I. R. v znaleckom posudku č. 255/2016 zo dňa 3. 10. 2016 určila všeobecnú hodnotu stavby rodinného domu na 14.819,44 eura. Ako príslušenstvo stavby ohodnotila dreváreň na 3060,73 eura, humno na 904,63 eura, vodovodnú prípojku na 4,54 eura, prípojku NN na 8,20 eur, vodomernú šachtu na 41,54 eura a vonkajšie schody na 7,13 eura. Pozemok parc. č. KN-E 10244 ohodnotila na 1227,93 eur a pozemok parc. č. KN-E 10246 na 2086,81 eura.
14. Pri výsluchu na pojednávaní znalkyňa V.. R. trvala na záveroch uvedených v znaleckom posudku. Uviedla, že bola na ohliadke na mieste samom, objekt pomerala, pofotila, zmerala laserovým metrom. Poukázala na to, že v dome sa už začína rekonštrukcia nadzemného podlažia, pripadalo jej to tak, že podzemné podlažie je náročky udržiavané v zlom technickom stave. Rodinný dom má životnosť 100 rokov. Jej povinnosťou bolo ohodnotiť všetky stavby na pozemku. K domu sú pripravené inžinierske siete v ceste, k inžinierskej komunikácii, čo neznamená, že dom je na ne napojený. Hodnotila len
možnosť napojenia na uvedené siete. Vo vzťahu ku ohodnoteniu okien pripustila, že správne bolo ohodnotenie vykonané V.. C.. Stavba vyžaduje opravu, ale určite nevyžaduje rozsiahlu rekonštrukciu. Ocenená vodovodná prípojka predstavuje prípojku od verejného vodovodu po dom, ktorej súčasťou je aj vodomerná šachta, t. j. merač. Vychádzala z toho, že boli v dome rozvody vody, takže nehnuteľnosť má prípojku z verejného vodovodu. Pripustila, že vodovodná prípojka môže byť zo studne. Aj v tom prípade by však hodnota vodovodnej prípojky bola rovnaká. Vtedy by už neprichádzala do úvahy vodomerná šachta. Prípojka NN predstavuje prípojku elektriny. Dom je od elektriny momentálne odpojený, v dome sú však urobené rozvody.
XX. V.. N. C. pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že vykonal ohliadku nehnuteľnosti, na ktorej rodinný dom zameral podľa skutočného stavu. Zistil, že stavba je vo veľmi zlom technickom stave, boli zistené trhliny, praskliny, poškodenia omietky, zvlhnutie, preto stanovil živnosť stavby na 80 rokov. V dome je potrebné vykonať opravu elektroinštalácie, rozvodov vody. Trval na záveroch uvedených v ním vypracovanom znaleckom posudku. Pri ohliadke voda a elektrika boli odpojené, preto nehodnotil prípojky.
16. Znalecký ústav Technická univerzita v Košiciach znaleckým posudkom č. 39 zo dňa 17. 6. 2019 určil všeobecnú hodnotu rodinného domu súpisné číslo XX na 15.884,22 eura, drevárne na 1027,44 eura, vonkajších úprav na 234,81 eura, z toho vodovodná prípojka 50,92 eura, elektrická prípojka 12,47 eura, vodomerná šachta 171,42 eura, pozemku parc. č. KN-E 10244 na 1312,11 eura a parc. č. KN- E 10246 na 2229,87 eura. V závere znaleckého posudku uviedol, že po analýze znaleckého posudku vypracovaného znalkyňou V.. I. R. pod č. 255/2016 znalci znaleckého ústavu nezistili žiadne vážnejšie pochybenia znalkyne pri výpočte všeobecnej hodnoty nehnuteľností. Z porovnania výsledkov výpočtov, ktoré vyhotovila V. R. a znalci znaleckého ústavu, je zrejmé, že zistené rozdiely výsledných hodnôt nepresahujú prípustné tolerancie podľa pravidiel matematickej štatistiky a rozdiely sú spôsobené aj tým, že znalkyňa vykonala ohodnotenie ku dňu 2. 10. 2016 a znalecký ústav ku dňu 17. 6. 2019.
17. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
18. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
19. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej ku nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území I., zapísaným na listoch vlastníctva čísla XXX, XXX Z. XXX (stavbe rodinného domu súpisné číslo XX postavenej na pozemku zapísanom ako parc. č. KN-C 17 a pozemkom zapísaným ako parc. č. KN-E 10246 a parc. č. KN-E 10244), keďže medzi stranami sporu nedošlo k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a žalobca ako podielový spoluvlastník nehnuteľností navrhol podielové spoluvlastníctvo zrušiť a vyporiadať. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané a medzi stranami sporu bolo nesporné, že žalobca a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností. Žalobca navrhol všetky nehnuteľnosti prikázať do jeho výlučného vlastníctva. Žalovaná v písomnom vyjadrení ku podanej žalobe síce s uvedeným spôsobom vyporiadania nesúhlasila, navrhujúc prikázať všetky nehnuteľnosti do jej výlučného vlastníctva, na prvom pojednávaní však uviedla, že s prikázaním nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalobcu súhlasí. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam ich reálnym rozdelením nie je možné. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že stavba rodinného domu súpisné číslo XX nie je vertikálne deliteľná. Medzi stranami sporu bola rovnako nesporná reálna nedeliteľnosť pozemkov. Pokiaľ ide o pozemok zapísaný ako parc. č. KN-E 10246, jedná sa o pozemok zastavaný stavbou rodinného domu. Preto, vzhľadom na reálnu nedeliteľnosť stavby, je potrebné považovať aj pozemok stavbou zastavaný za reálne nedeliteľný. Pozemok zapísaný ako parc. č. KN-E 10244 je pozemkom priľahlým k pozemku zapísanému ako parc. č. KN-E 10246 a ku stavbe rodinného domu, tvorí s nimi jeden funkčný celok a slúži na ich lepšie využívanie. Navyše, pozemok je zastavaný humnom, ktoré je využívané spolu s
rodinným domom. Z hľadiska hospodárskeho využitia pozemkov súd nepovažoval ich rozdelenie za „dobre možné“. Navyše, reálnym rozdelením pozemkov podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov strán sporu by žalovanej pripadol z pozemku parc. č. KN-E 10246 pozemok o výmere 45,35 m2 a z pozemku parc. č. KN-E 10244 pozemok o výmere 34,31 m2, ktoré, práve vzhľadom na ich výmeru, by boli hospodársky nevyužiteľné.
20. Keďže súd mal preukázané, že nehnuteľnosti, zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva ktorých sa žalobca domáhal, nie sú reálne deliteľné, resp. ich rozdelenie nie je dobre možné vzhľadom na ich využitie, bolo možné vyporiadať spoluvlastníctvo len prikázaním nehnuteľností do výlučného vlastníctva jedného zo spoluvlastníkov. Nakoľko žalobca navrhol prikázať všetky nehnuteľnosti do jeho výlučného vlastníctva a žalovaná s uvedeným vyporiadaním súhlasila, súd prikázal všetky nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu, do výlučného vlastníctva žalobcu. Uvedený spôsob vyporiadania bol v súlade so zákonnými kritériami podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, najmä prihliadajúc na veľkosť spoluvlastníckych podielov spoluvlastníkov a účelné využitie nehnuteľností. Žalobca je väčšinovým podielovým spoluvlastníkom všetkých nehnuteľností (stavby v podiele 7/8-ín a pozemkov v podiele 13/16-iny a 41/48-ín). Žalobca zabezpečuje dlhodobo základnú starostlivosť o nehnuteľnosti tak, aby nedochádzalo k ich znehodnocovaniu a reálne ich hodlá v budúcnosti užívať. Už len okrajom súd uvádza, že predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva nebola stavba drevárne, ktorá bola ocenená v znaleckom posudku znaleckého ústavu, ktorá nielenže nebola ako samostatný predmet sporu uvedená v žalobe, ale ani nie je zapísaná v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva. Zo znaleckého posudku je pritom nepochybné, že sa jedná o stavbu v právnom zmysle (aj z výpisu z katastra nehnuteľností vyplýva, že pozemok parc. č. KN-C 18, na ktorom je stavba postavená je evidovaný ako pozemok zastavaný stavbou bez označenia súpisným číslom). Stavbu drevárne, vzhľadom na jej výmeru (33 m2), nie je možné v zmysle zákonného ustanovenia § 139b ods. 7 písm. a) stavebného zákona, považovať za drobnú stavbu, ktorá plní doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu. V prípade, že by súd zahrnul stavbu drevárne do výroku rozsudku, bol by rozsudok v uvedenej časti nevykonateľný, nakoľko by na jeho základe nebolo možné vykonať zápis v katastri nehnuteľností.
21. Medzi stranami sporu bola sporná výška primeranej náhrady za spoluvlastnícke podiely žalovanej. Žalovaná namietala všeobecnú hodnotu nehnuteľností určenú znaleckým posudkom V.. N. C. číslo 025/2014. Z uvedeného dôvodu bolo v konaní vykonané dokazovanie znaleckým posudkom V.. I. R., číslo 255/2016. Keďže rozpor medzi všeobecnou hodnotou nehnuteľností určenou v jednotlivých znaleckých posudkoch sa nepodarilo odstrániť ani výsluchom znalcov, navrhol žalobca vykonať znalecké dokazovanie znaleckým ústavom. Strany sporu so všeobecnou hodnotou nehnuteľností, určenou znaleckým ústavom Technickou univerzitou v Košiciach v znaleckom posudku číslo 39 zo dňa 17. 6. 2019 súhlasili. Navyše, všeobecná hodnota nehnuteľností určená znaleckým ústavom sa zásadným spôsobom neodlišovala od všeobecnej hodnoty určenej znalkyňou V.. R.. Súd preto určil výšku náhrady za spoluvlastnícke podiely žalovanej v súlade so znaleckým posudkom vypracovaným znaleckým ústavom na 2586,09 eura. Všeobecná hodnota rodinného domu s vonkajšími úpravami, ktoré sú jeho súčasťou (vodovodná prípojka, vodomerná šachta, prípojka NN a vonkajšie schody) predstavuje 16119,03 eura, z ktorých 1/8-ina pripadajúca na podiel žalovanej činí 2014,88 eura. Všeobecná hodnota pozemku zapísaného ako parc. č. KN-E 10244 predstavuje 1312,11 eura, z ktorých 3/16-iny pripadajúce na podiel žalovanej činia 246,02 eura. Všeobecná hodnota pozemku zapísaného ako parc. č. KN-E 10246 predstavuje 2229,87 eura, z ktorých 7/48-ín pripadajúcich na podiel žalovanej činí 325,19 eura. Súd preto uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanej z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva hodnotu jej spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach vo výške 2586,09 eura. Vzhľadom na výšku náhrady za spoluvlastnícke podiely a dobu uplynutú od podania žaloby, súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu v zákonnej lehote na plnenie, t. j. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
22. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
23. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
24. V súlade so zákonným ustanovením § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko každá zo strán mala v spore úspech v približne
rovnakej časti. Žalobca bol úspešný v časti zrušenia podielového spoluvlastníctva a spôsobu jeho vyporiadania, prihliadajúc ku skutočnosti, že dôvodom podania žaloby na súd bol nesúhlas žalovanej s prikázaním nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalobcu, ktorý deklarovala aj vo vyjadrení ku podanej žalobe. Žalovaná bola v spore úspešná v časti výšky náhrady za spoluvlastnícke podiely, povinnosť na úhradu ktorej bola uložená žalobcovi, ktorá bola určená vo výške viac ako dvojnásobku sumy náhrady uvedenej v žalobe.
25. Súd súčasne priznal štátu voči stranám sporu nárok na náhradu trov konania, a to voči každej z procesných strán v rozsahu 50 %, nakoľko strany sporu mali v spore rovnaký pomer úspechu a neúspechu. Uznesením zo dňa 30. 8. 2019, ktoré doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť, bolo znaleckému ústavu priznané znalečné, ktoré má byť, podľa výroku uznesenia, uhradené z rozpočtových prostriedkov súdu, nakoľko nebolo pokryté zloženým preddavkom na trovy dôkazu. V prípade, že znalečné bude zaplatené z rozpočtových prostriedkov súdu, vzniknú štátu v uvedenej sume trovy konania. V súlade so zákonným ustanovením § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania štátu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.