Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_11CoP-11-2020.pdf
PDF · 81.47 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/11/2020
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, vo veci starostlivosti o maloleté deti: M. W., nar. XX.XX.XXXX a V. W., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, deti rodičov; matka: Ing. M. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou ADVOKÁT ADRIANA HRDINOVÁ, s. r. o., so sídlom Vojtecha Spanyola 1726/13, Žilina, a otca: Ing. Q. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. - P., G. XXXX/XX, adresa pre doručovanie K., I. XX, o zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 30P/284/2017-238 zo dňa 13. marca 2019, takto
rozhodol:
Odvolacie konanie z a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh otca na zníženie výživného na maloleté deti zamietol a o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
2. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že situáciu, v ktorej sa nachádza, si spôsobil svojím konaním sám, pričom uvedená skutočnosť nemôže byť na úkor maloletých detí. Podľa názoru súdu prvej inštancie možnosti, schopnosti otca, jeho vzdelanie tak, ako v čase posledného rozhodnutia súdu umožňujú otcovi plniť si vyživovaciu povinnosť v stanovenej výške naďalej s prihliadnutím na to, že otec nepreukázal v konaní žiadne zdravotné či iné obmedzenia, pre ktoré by nemohol pracovať, i prípadne v inom odbore alebo brigádne, pričom súd prvej inštancie vychádzal z potencionality príjmov otca, ktorý môže dosahovať príjmy ako v čase posledného rozhodnutia súdu. Súd prvej inštancie neprihliadol ani na tú skutočnosť, že otec bol vo výkone trestu odňatia slobody od 08.05.2015 do 12.05.2016 a nemal žiaden príjem, keďže otec bol odsúdený zo spáchania úmyselného trestného činu, teda k obmedzeniu jeho pracovných možností došlo jeho vlastnou vinou.
3. Voči citovanému rozsudku podal odvolanie otec prostredníctvom právneho zástupcu JUDr. Martina Abraháma. Žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a znížil výživné, ktoré musí platiť navrhovateľ mesačne k rukám matky na 30,- eur. Namietal, že súd sa nezaoberal námietkami o výnose z majetku v spoluvlastníctve otca, ktorý ovláda matka a súvisiace nevykonanie navrhnutých listinných dôkazov týkajúcich sa výnosov zo spoločného majetku v zaniknutom rozdelenom BSM a ich nahradenie nekonkrétnou výpoveďou matky, ktorej obsah v rozsudku ani len nereprodukoval, je okrem opakovaného prejavu arbitrárnosti pre neuvedenie dôvodov rozsudku aj porušením rovností strán v konaní. Poukázal tiež na to, že súd nemôže v konaní ustáliť, aké by otec mal príjmy, keby sa snažil, keď v konaní ani neustálil výnosy z jeho existujúceho majetku a ani sa nimi nezaoberal.
4. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) odvolacie konanie podľa ustanovenia § 161 ods. 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP zastavil.
5. Odvolací súd v prvom rade skúmal splnenie procesných podmienok konania.
6. V prejednávanej veci podal voči rozsudku súdu prvej inštancie v zákonnom stanovenej lehote odvolanie otec prostredníctvom právneho zástupcu JUDr. Martina Abraháma. K odvolaniu nebolo priložené splnomocnenie na zastupovanie uvedeným advokátom v spore, avšak v spisovom materiáli sa nachádza na č. l. 205 splnomocnenie udelené otcom advokátovi JUDr. Martinovi Abrahámovi, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené v elektronickej podobe bez ZEP-u s tým, že originál bude zaslaný poštou.
7. Krajský súd v Žiline prípisom zo dňa 17. decembra 2019 vrátil vec súdu prvej inštancie bez meritórneho rozhodnutia a uložil mu, aby si vyžiadal splnomocnenie udelené otcom maloletých detí advokátovi, a to buď v elektronickej podobe autorizované splnomocniteľom, prípadne vykonaním zaručenej konverzie listinného splnomocnenia do elektronickej podoby, alebo v listinnej podobe predložením originálu, prípadne úradne osvedčenej fotokópie.
8. Súd prvej inštancie v zmysle pokynu odvolacieho súdu vyzval právneho zástupcu otca, aby v lehote 10 dní predložil splnomocnenie na zastupovanie otca v konaní o zníženie výživného.
9. Na výzvu súdu prvej inštancie právny zástupca otca nereagoval.
10. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
11. Podľa § 161 ods. 3 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.
12. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
13. Medzi procesné podmienky na účastníka konania sa zaraďuje aj splnomocnenie zástupcu účastníka konania. Účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí (§ 89 ods. 1 prvá veta CSP). Zástupcovi, ktorého si účastník zvolil, udelí písomne splnomocnenie buď na celé konanie, alebo len na určité úkony (§ 92 ods. 1 CSP). Ust. § 92 ods. 1 CSP výslovne vyžaduje, aby bolo splnomocnenie udelené písomne. Skutočnosť, že zástupca je oprávnený za účastníka konania konať pred súdom musí byť preukázaná predložením platného splnomocnenia. Z hľadiska formy môže mať v zmysle § 125 ods. 1 CSP listinnú alebo elektronickú podobu.
14. Pokiaľ ide o listinnú podobu, splnomocnenie musí byť predložené v origináli, resp. v úradne osvedčenej fotokópii. Na zachovanie právnych účinkov splnomocnenia v elektronickej podobe sa vyžaduje buď jeho autorizácia splnomocniteľom alebo zaručená konverzia, pretože len takýmto postupom je možné dosiahnuť, aby mal elektronický dokument rovnaké právne účinky a bol použiteľný na právne účely v rovnakom rozsahu ako originálny dokument.
15. Na elektronickú podobu splnomocnenia sa použije ustanovenie § 23 ods. 5 písm. a) zák. č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente, podľa ktorého sa oprávnenie konať v mene inej osoby, na účely elektronickej komunikácie, preukazuje aj elektronickým dokumentom obsahujúcim jednoznačnú identifikáciu konajúcej osoby, osoby, v mene ktorej je oprávnená konať, a rozsah oprávnenia konať v mene tejto osoby, pričom tento elektronický dokument musí byť autorizovaný 1. splnomocniteľom, ak oprávnenie konať vzniká udelením splnomocnenia, alebo 2. príslušným orgánom verejnej moci, ak oprávnenie konať vzniká rozhodnutím orgánu verejnej moci.
16. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že iba autorizácia splnomocnenia advokátom ako splnomocnencom nie je postačujúca, pretože preukazuje len skutočnosť, že advokát plnú moc prijal.
17. Ak splnomocniteľ nedisponuje možnosťou autorizácie, čiže elektronického podpísania, za účelom zachovania právnych účinkov pôvodného listinného splnomocnenia a jeho použiteľnosti pri vykonávaní úkonov v mene oprávneného ako účastníka konania, je možnosťou (pokiaľ nepredloží originál splnomocnenia alebo jeho úradne osvedčenú fotokópiu) len vykonanie zaručenej konverzie splnomocnenia opatreného vlastnoručným podpisom splnomocniteľa z listinnej podoby do elektronickej podoby podľa § 36 ods. 3 Zákona o e-Governmente (obdobne aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 10.05.2018, sp. zn. II. ÚS 231/2018).
18. Transformácia listinného dokumentu do elektronickej podoby naskenovaním bez vykonania zaručenej konverzie, spôsobí stratu účinkov pôvodného listinného dokumentu rovnako, ako by k tomu došlo vyhotovením fotokópie z originálu listinného splnomocnenia bez jeho úradného osvedčenia.
19. Splnomocnenie nemožno vnímať ako akékoľvek podanie účastníka adresované súdu, ale ako osobitný procesný úkon účastníka voči súdu, s ktorým sú spojené závažné dôsledky. Splnomocnenie nie je podaním či prílohou podania, ale osobitná listina preukazujúca oprávnenosť zástupcu vykonávať procesné úkony v mene zastúpeného, ale len za predpokladu, že je predložené v jeho originálnej verzii (k čomu v danom prípade nedošlo), nakoľko originál splnomocnenia disponuje právnou silou, ktorá spočíva v tom, že jednoznačne preukazuje prejavenú vôľu splnomocniteľa. Fotokópia originálu splnomocnenia nemá rovnaké právne účinky ako originál listinného splnomocnenia (obdobne rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sži/35/2014). Pokiaľ ide o elektronickú podobu, ani obyčajný autorizovaný sken autorizovaný len splnomocnencom takisto nemá rovnaké právne účinky ako pôvodný elektronický dokument, ktorý je autorizovaný alebo ako elektronický dokument, ktorý vznikol zaručenou konverziou.
20. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že v danej veci otec prostredníctvom svojho právneho zástupcu predložil splnomocnenie vo forme elektronického dokumentu bez toho, aby bol tento dokument autorizovaný splnomocniteľom podľa § 23 ods. 1 písm. a) bod 1., ods. 3 Zákona o e-Governmente, ako aj bez vykonania zaručenej konverzie podľa § 35 ods. 2 Zákona o e-Governmente. Zároveň napriek výzve nepredložil ani originál splnomocnenia v listinnej podobe, resp. úradne osvedčenú fotokópiu splnomocnenia. Keďže v danom prípade právny zástupca otca výzve súdu prvej inštancie na predloženie splnomocnenia v požadovanej forme nevyhovel, odvolací súd nemal inú možnosť ako odvolacie konanie zastaviť pre nedostatok v procesnej podmienke konania na strane otca.
21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na ich náhradu.
22. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)