Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_12Co-143-2019.pdf
PDF · 83.72 KB
Case nature
Subarea
12Co/143/2019
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcu Z. K. R., so sídlom X. X., XXX XX K. R., P.: XX XXX XXX, právne zastúpený advokátom JUDr. Ladislav Bujňák, so sídlom Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, proti žalovanému M. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, XXX XX K. R., o vypratanie bytu
- trovy konania, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa, č.k. 3C/54/2019-38 zo dňa 03. októbra 2019, takto
rozhodol:
Zrušuje uznesenie v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku II. o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že: „I. Súd konanie zastavuje.
II. Súd nepriznáva náhradu trov konania žalovanému.
III. Súd vracia žalobcovi Z. K. R., X. 1, XXX XX K. R., P.: XX XXX XXX, súdny poplatok za podanú žalobu vo výške 42,80 eur a ukladá K. S.., prevádzkovateľovi systému, P.: XX XXX XXX, so sídlom S. L., XXX XX C. C., aby tento poplatok vrátil žalobcovi v lehote 30 dní od doručenia právoplatného rozhodnutia.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, § 470 ods. 1, 2, § 256, § 257 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, § 11 ods. 3 prvá veta, 4, 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.
3. Vychádzal zo zistenia, že žalobca prostredníctvom právneho zástupcu sa žalobou podanou na súde dňa 17.05.2019 domáhal voči žalovanému vypratania bytu č. XX nachádzajúceho sa na 1. poschodí obytného domu súp. č. XXXX na ulici F. v K. R.. Ešte pred začatím pojednávania, podaním doručeným dňa 30.09.2019 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu zobral žalobu späť a žiadal, aby súd konanie zastavil a žalobcovi vrátil zaplatený súdny poplatok. Späťvzatie žaloby odôvodnil tým, že žalovaný byt dobrovoľne vypratal a odovzdal.
4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že o trovách konania žalovaného rozhodol podľa § 257 Civilného sporového poriadku. Žalobca vo vzťahu k žalovanému zavinil zastavenie konania, ale žalovaný si žiadne trovy konania neuplatnil a ani mu žiadne trovy preukázateľne nevznikli, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. O vrátení súdneho poplatku rozhodol podľa § 11 ods. 3 prvá veta zákona o súdnych poplatkoch a keďže žalobca vzal žalobu späť pred prvým pojednávaním, rozhodol o vrátení súdneho poplatku vo výške 42,80 Eur, pričom tento krátil v zmysle § 11 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch o sumu 6,70 Eur zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 49,50 Eur.
5. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to proti výroku o náhrade trov konania. Odvolanie právne odôvodnil § 365 ods. 1 písm. b) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Namietal, že súd vo svojom odôvodnení o trovách konania argumentuje § 257 C.s.p., avšak svoje rozhodnutie žiadnym spôsobom neodôvodnil. S odôvodnením súdu vo výroku o náhrade trov konania sa nestotožňuje a považuje ho za nesprávne a nezákonné. Uviedol, že žalovaný užíval byt, ktorý mu poskytol v nájomnom vzťahu na dobu určitú a aj po skončení nájmu byt bez právneho dôvodu užíval, naviac ho odmietal odovzdať a bezdôvodne sa obohacoval a úkor žalobcu. Až po podaní žaloby sa žalovaný rozhodol „spolupracovať“ a dobrovoľne vypratal a odovzdal byt dňa 12.09.2019, dôkazom čoho je zápisnica o odovzdaní bytu. Vzhľadom na to, že žalovaný dobrovoľne vypratal a odovzdal byt, podal návrh na späťvzatie žaloby, keďže predmet jeho žaloby bol splnený. Poukázal na to, že žalovaný uznal svoje pochybenie v konaní až po podaní žaloby, čím uznal žalobcovi jeho nárok, a preto žaloba bola podaná dôvodne. Odkázal na ust. § 256 ods. 1 C.s.p., ktoré jasne uvádza, že žalovaný reálne zavinil zastavenie konania a preto sa súd mal zaoberať otázkou náhrady trov konania u žalobcu, ktorú v uznesení ani len nezdôvodnil. Návrh na späťvzatie žaloby bol vecne a jasne odôvodnený a preto nemôže ísť o jeho procesné zavinenie. Nesprávne právne posúdenie videl v tom, že súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení ust. § 257 C.s.p. len citoval a neodôvodnil ho dostatočne, pričom uvedené ustanovenie prestavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok a aj zo zodpovednosti za zavinenie. V tejto súvislosti poukázal aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR vo vzťahu k § 257 C.s.p., ako aj na judikatúru Ústavného súdu ČR. Navrhol, aby uznesenie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti odvolací súd zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie § 34 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným porušením práva na spravodlivý proces a nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
9. K námietke porušenia práva na spravodlivý proces odvolací súd uvádza, že obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký, pričom medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie uvedeného odvolacieho dôvodu však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožnil realizáciu práv strany sporu dosiahol určitú intenzitu, ktorá odôvodňuje záver o tom, že potom sa celé konanie nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu musí byť však hodnotené v kontexte celého konania, t.j. vplyv na ďalšie pochybenia, možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, následky, atď.. Zároveň tiež nie je možné prehliadnuť, že niektoré čiastkové práva, ktoré tvoria právo na spravodlivý proces zákon normuje ako samostatné odvolacie dôvody. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia mal odvolací súd za to, že došlo k naplneniu tejto odvolacej námietky a to tým, že súd prvej inštancie zaťažil svoje rozhodnutie vo vzťahu k výroku o trovách konania nepreskúmateľnosťou, pretože z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé na základe akých skutočností dospel k záveru o potrebe aplikácie § 257 C.s.p. na predmetný prípad.
10. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval
správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Odvolací súd má za to, že táto odvolacia námietka bola naplnená, pretože súd prvej inštancie na predmetný prípad nesprávne aplikoval ustanovenia o náhrade trov konania pri späťvzatí žaloby v celom rozsahu.
11. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane konania ktorej to priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.
12. Rozhodovanie o trovách súdneho konania je integrálnou súčasťou súdneho konania ako celku a je samo o sebe spôsobilé zasiahnuť do práva strany podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd, ako to dôvodil aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v rozhodnutí zo dňa 06.02.1954 vo veci Beer proti Rakúsku, resp. v rozhodnutí zo dňa 07.10.2004 vo veci Bauman proti Rakúsku (č. 30428/96, resp. 76809/01).
13. Potom sa žiada uviesť, že k porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd dochádza nie len postupom súdu, ktorý je založený na celkom zjavne nesprávnej interpretácii a aplikácii príslušných ustanovení procesného predpisu upravujúceho náhradu trov konania (C.s.p.), v ktorom sú obsiahnuté črty svojvôle, ale v neposlednom rade aj v takom prípade, ak je odôvodnenie súdneho rozhodnutia vo vzťahu ku výroku o trovách konania celkom nedostatočné, t.j. nepreskúmateľné.
14. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. O plný úspech žalobcu vo veci ide vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane.
15. Pri rozhodovaní o trovách konania v prípadoch, ak dôjde k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby je povinnosťou súdu skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda ako na strane žalobcu, tak aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie žalovaného, spočívajúce napríklad v úhrade žalovanej sumy po začatí konania, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Ak by žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca. V predmetnom prípade žalobca zobral žalobu späť v celom rozsahu z dôvodu, že žalovaný po podaní žaloby dobrovoľne vypratal a odovzdal byt, teda správaním žalovaného po podaní žaloby došlo k naplneniu žalobného petitu vo veci samej. Uvedené konanie žalovaného by inak malo za následok zamietnutie žaloby ako nedôvodnej, pretože došlo k požadovanému cieľu sledovaného žalobcom, a to k vyprataniu v žalobe špecifikovaného bytu. Vzhľadom na uvedené preto žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť, v dôsledku čoho došlo k zastaveniu konania. Z uvedených skutočností a z konania žalovaného tak vyplýva, že bol to práve žalovaný, ktorý svojím konaním procesne zavinil zastavenie konania, preto práve žalovaný by mal byť správne zaviazaný na zaplatenie trov konania.
16. Súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní o trovách konania správne zaoberal aj otázkou aplikácie § 257 C.s.p. a tým, či v predmetnom prípade sú splnené podmienky pre jeho aplikáciu, avšak z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ktoré konkrétne skutočnosti a okolnosti viedli súd prvej inštancie k aplikácii uvedeného ustanovenia na predmetný prípad. Súd prvej inštancie vôbec v odôvodnení rozhodnutia neuviedol, či potreba aplikácie § 257 C.s.p. vyplýva z okolností prípadu, sociálnej, majetkovej, rodinnej alebo inej situácie strán konania, pričom nie je zrejmé z ktorých dôkazov vychádzal a ako tieto vyhodnotil.
17. Vo vzťahu k § 257 C.s.p. odvolací súd zdôrazňuje, že toto ustanovenie predstavuje výnimku pri rozhodovaní o trovách konania. Účelom tohto ustanovenia je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného práva. Zo slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu
umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti.
18. Ustanovenie § 257 C.s.p. nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnej strane konania; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávnenej strany. Významnými z hľadiska aplikácie § 257 C.s.p. sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj strán v priebehu konania a pod..
19. Vzhľadom na vyššie uvedené mal odvolací súd z obsahu spisu ako aj z napadnutého rozhodnutia preukázané, že súd prvej inštancie sa síce správne zaoberal otázkou možnosti aplikácie § 257 C.s.p., avšak z odôvodnenia rozhodnutia nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali aplikovanie § 257 C.s.p. na predmetný prípad, t.j. súd prvej inštancie vôbec nezdôvodnil na základe akých skutočností mal za to, že je potrebné aplikovať § 257 C.s.p. na predmetný prípad a nepriznať tak trovy konania žiadnej zo strán. Naviac odvolací súd považuje za potrebné poukázať aj na to, že odhliadnuc od prípadnej aplikácie § 257 C.s.p. súd prvej inštancie nesprávne posúdil aj procesné zavinenie žalobcu na zastavení konania, pretože ako bolo vyššie uvedené, procesnú vinu na zastavení konania nesie žalovaný.
20. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd v zmysle § 389 ods. 1 písm. b), c) C.s.p. uznesenie v napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
21. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude opätovne rozhodnúť o trovách konania s tým, že opätovne posúdi zavinenie sporových strán na zastavení konania, s dôrazom na tom, či v predmetnom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa a ak áno, uvedie aké, z akých dôkazov vychádzal a ako tieto vyhodnotil. Súd prvej inštancie svoje závery odôvodní v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p. tak, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé.
22. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade všetkých trov konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).
23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).