Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/17/2019

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Andreja Radomského v právnej veci v sporovej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a.s. Mlynské Nivy 44/b, Bratislava, IČO: 35 910 739, právne zastúpeného Mgr. Miroslav Hanec, advokát so sídlom Hruštiny 602, Žilina, IČO: 37976486, proti žalovanému: E. E., K.. X.X.XXXX, W. Q. V. Q.A. XX, H.: XXXXXXXX, právne zastúpenému JUDr. Pavlom Závackým, advokátom, so sídlom Hradné námestie 29, Kežmarok, IČO: 42029171, o zaplatenie 4.913,23 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k. -123 zo dňa 23.5.2019, jednohlasne takto

rozhodol:

Zrušuje rozsudok súdu prvej inštancie a vracia mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Kežmarok (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom č.k. -123 zo dňa 23.5.2019 vyslovil, cit.: „I. Súd žalobu zamieta II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na 100% náhradu trov konania, ktoré budú vyčíslené samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania ustálil skutkový stav tak, že žalovaný odoberal plyn na odbernom mieste Q. XXX, pričom zo znaleckého posudku č. 462/PL-2015, vypracovaného H.. V. J., znalcom z odboru kriminalistiky, mechanoskopia, vyplývalo mechanické poškodenie zabezpečenia meradla proti neoprávnenej manipulácii. Zo záverov znaleckého posudku mal súd preukázané, že znalec zistil obsahovú zhodu, avšak tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov sporných a kontrolných odtlačkov. V znaleckom posudku znalec konštatoval aj existenciu mechanických stôp v okolí plomby, ktoré boli vytvorené predmetom, resp. nástrojom. Súd prvej inštancie poukázal na to, že v konaní nebolo preukázané, kto od roku 2006 mal k dispozícii predmetné kliešte, ktorými bol merač plombovaný, kde sa kliešte nachádzali, ako sa používali, kto ich mal zverené a ako ich obdŕžal znalec. Súd zároveň spochybnil aj výpoveď svedka F., keďže mal za to, že jeho výpoveď týkajúca sa spôsobu vypĺňania Zápisu zo dňa 20.8.2015 a s tým súvisiacim tvrdením o nevyhotovení fotodokumentácie, keďže táto sa vykonáva iba posledné dva roky, je v zjavnom rozpore, nakoľko s poukazom na to, že v Zápise zo dňa 20.8.2015 je zaškrtnuté políčko fotodokumentácia, potom je nelogické, aby sa táto nevyhotovovala. Súd nemal za preukázanú ani pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného, keďže žalobca nepredložil doklad o tom, že by plynomer bol namontovaný žalovanému, resp. že tento ako fyzická osoba- podnikateľ ho od žalobcu prebral. Poukázal na to, že žalovaný vykonáva podnikateľskú činnosť od roku 2012, preto nemohol prebrať plynomer od žalobcu ako podnikateľ v roku 2006 ako to tvrdí žalobca ale prebral ho v tomto roku ako fyzická osoba a naďalej mu bol plyn poskytovaný ako fyzickej osobe. V súvislosti so spotrebiteľským charakterom vzťahu súd poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. , z ktorého vyplýva, že stanovenie objektívnej zodpovednosti v prípade neoprávneného odberu za okolností, keď odberateľ nie je vlastníkom plynomeru a tento nemôže dodatočne chrániť, aby neporušil povinnosť

umožniť prístup k meradlu prevádzkovateľovi distribučnej siete, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi spotrebiteľom a druhou zmluvnou stranou a jedinou možnou nápravou a zabezpečím ochrany spotrebiteľa je uplatňovanie subjektívnej zodpovednosti. Súd prvej inštancie taktiež konštatoval, že samotná skutočnosť, že bola porušená plomba na meradle plynu nepostačuje k tomu, aby súd mohol zaviazať odberateľa na náhradu škody bez preukázania toho, či dodávateľovi plynu škoda skutočne aj vznikla. Uviedol, že žalobca nepreukázal základ, t.j., že u žalovaného nastúpila objektívna zodpovednosť. Súd poukázal na to, že mu je zrejmé aj z iných konaní, že pokiaľ ide o pohyby sporných meračov v dobe od ich ciachovania až do ich namontovanie žalobca nemá vizuálnu evidenciu ciach u meračov, ktoré sú montované až po nejakom časovom odstupe od ciachovania, preto nemohol konštatovať objektívnu zodpovednosť žalovaného za porušenie plomby, keďže žalobca nepreukázal bezvadný stav plomby pred jej osadením a po ňom. Okrem základu nároku nemal súd preukázanú ani skutočnú škodu, pričom poukázal na to, že za necelé štyri letné mesiace nebolo možné, aby žalovaný spotreboval plyn za 7018 Eur a nárok žalobcu uplatnený v predmetnej výške považoval za nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi. Čo sa týka žalovaným uplatneného protinávrhu, ktorým žiadal, aby mu súd priznal sumu 2.105,67 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 18.3.2016 do zaplatenia, uvedené podanie žalovaného súd posúdil ako kompenzačnú námietku a vzhľadom k tomu, že žalobu zamietol, túto námietku nepremietol v rozhodnutí vo veci samej. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol s odkazom na ust. v spojení s tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k neúspešnému žalobcovi v rozsahu 100 %.

3. V zákonnom stanovenej lehote podal voči rozsudku odvolanie žalobca, namietajúc nesprávne právne posúdenie veci a nesprávne skutkové zistenia, ku ktorým dospel súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov. Žalobca namieta, že čo sa týka legitimácie, on nie je dodávateľ zemného plynu ale je distribútorom plynu, čo znamená, že so žalovaným nemá uzatvorenú zmluvu a taktiež uvedená skutočnosť svedčí aj tomu, že medzi stranami sporu nejde o spotrebiteľský vzťah. Žalobca poukázal na to, že zmluvu uzatvára s dodávateľmi. Žalobca poskytuje prístup do distribučnej siete na základe zmluvy o prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu, ktorú uzatvára dodávateľ plynu pre každé odberné miesto, do ktorého sa požaduje distribúcia plynu. Žalobca uviedol, že podľa požiadaviek dodávateľa plynu preberá na vstupných bodoch do distribučnej siete plyn určený na distribúciu a dodáva ho podľa požiadaviek dodávateľov do jednotlivých výstupných bodov distribučnej siete, kde je množstvo dodaného plynu merané plynomermi. Podľa údajov o spotrebe následne dodávatelia účtujú svojim zmluvným odberateľom kúpnu cenu za spotrebovaný plyn. Pokiaľ však bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je potrebné postupovať podľa o metrológií, v zmysle ktorého nie je možné na určenie množstva odobratého plynu použiť údaje z meradla, na ktorom bola porušená plomba, preto dodávateľ vyúčtuje nulovú spotrebu a žalobca si uplatňuje nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla tým, že žalovaný odoberal zo siete nemeraný zemný plyn, ktorý dodával do siete žalobca. K spotrebiteľskému charakteru vzťahu zmluvných strán žalobca uviedol, že žalovaný odoberal plyn ako fyzická osoba podnikateľ na podnikateľské účely, preto nemožno žalovaného posudzovať ako spotrebiteľa. Taktiež uviedol, že žalobca si neuplatňuje náhradu škody ako dodávateľ zemného plynu ale ako distribútor na základe osobitného zákona. Žalobca poukázal na ustanovenia , Zákona o energetike, k), o metrológii, ako aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. , z ktorých je zrejmé, že odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn je povinný uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla, pričom v zmysle vyššie uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR nejde o škodu vo výške len odobratého plynu ale prevádzkovateľ distribučnej siete je oprávnený vymáhať aj škodu spočívajúcu v odstránení protizákonného stavu, hodnoty neoprávneného odobratého množstva zemného plynu ako aj v nákladoch, ktoré žalobca musí v súvislosti s neoprávneným odberom plynu vynaložiť a ktoré by mu nevznikli, ak by k neoprávnenému odberu nedošlo. Na základe uvedených skutočností navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu zo dňa 9.8.2019 uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie ako aj s judikatúrou, na ktorú súd v rozhodnutí poukázal. Uviedol, že z ustanovenia § 82 ods. 2 Zákona o energetike vyplýva, že skutočnú škodu je potrebné nahradiť len v prípade, ak vznikla, pričom žalovaný mal za to, že v konaní nebolo preukázané, že by škoda vznikla. Na základe uvedeného navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

5. Žalobca v replike zo dňa 4.9.2019 uviedol, že žalovaný má objektívnu zodpovednosť za neoprávnený odber plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Žalobca poukázal na znenie ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d) Zákona o energetike, pričom konštatoval, že uvedené ustanovenia konštituuje zodpovednosť za výsledok stavu plomby, ak došlo na zariadení k odberu plynu, teda nie je potrebné dokazovať ako k porušeniu plomby došlo.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( účinný od 1.7.2016 - ďalej len „CSP“) prejednal podané odvolanie v zmysle zásad daných aplikáciou ust. a nasl. . Žiada sa osobitne zdôrazniť, že odvolací súd pri prieskume napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie bol v zmysle ust. a viazaný rozsahom odvolania i uplatnenými odvolacími dôvodmi (s výnimkou v ) tak, ako boli uplatnené v zákonnej odvolacej lehote. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia pojednávania. Vychádzal pritom z aplikácie ustanovenia , pričom mal za to, že nariadenie pojednávania v predmetnej veci si nevyžadovala potreba zopakovania, či doplnenia dokazovania a ani dôležitý verejný záujem. Na základe takéhoto prieskumu uvedeného rozhodnutia súdu prvej inštancie, i konania ktorému predchádzalo, dospel odvolací súd po prejednaní veci v senáte k záveru, že na základe podaného odvolania je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Tak, ako je uvedené vyššie, žalobca podal odvolanie z dôvodu podľa a , t.j. nesprávneho právneho posúdenia veci ako aj nesprávne zisteného skutkového stavu veci.

8. Odvolací dôvod podľa ust. je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. , alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. , 193 a 205 , pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

9. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

10. Odvolací súd preskúmal žalobcom sporu napadnutý rozsudok, pričom dospel k záveru, že súd prvej inštancie na ním zistený skutkový stav síce aplikoval správne právne predpisy, avšak tieto nesprávne vyložil a takto ich nesprávne aplikoval na konkrétny skutkový stav. Súd prvej inštancie konštatoval, že základným predpokladom na priznanie nároku na náhradu škody je preukázanie vzniku škody v dôsledku neoprávneného odberu plynu, pričom podľa záverov súdu žalobca nepreukázal vznik škody čo do jej základu a výšky a ani nepreukázal neoprávnený odber plynu žalovaným. Súd vyslovil, že nepostačuje len na základe preukázania porušenia zabezpečovacieho zariadenia meradla, formálne vykonať fiktívny odpočet v zmysle vyhlášky ale je potrebné prihliadnuť na obchodné zmluvné podmienky, dojednanie medzi subjektmi obchodnoprávne vzťahu ako aj spotrebiteľský vzťah medzi stranami sporu. Taktiež v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že je nevyhnutné rozlišovať medzi jednotlivými druhmi skutkových podstát neoprávneného odberu plynu a v súvislosti s konkrétnym druhom posudzovať aj to, či sa jedná o subjektívnu alebo objektívnu zodpovednosť za neoprávnený odber plynu.

11. Odvolací súd vo vzťahu k uvedeným záverom súdu prvej inštancie poukazuje na to, že v zmysle čl. 2 ods.2 Základných princípov z princípu právnej istoty vyplýva legitímne očakávanie, že spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Z rozhodovacej praxe dovolacieho súdu sú známe rozhodnutia, ktoré riešili obdobnú skutkovú situáciu, a preto niet racionálneho dôvodu aby sa aj v predmetnej veci súd od rozhodovacej praxe dovolacieho súdu odchýlil.

12. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo viacerých jeho rozhodnutiach zaujal celkom jednoznačný záver čo sa týka neoprávneného odberu plynu z dôvodu porušenia plomby (neoprávnený odber plynu podľa o energetike) a s tým súvisiacich predpokladov zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávnený odberom plynu a otázky povahy zodpovednosti za škody (ako je tomu aj v prejednávanom prípade). Napríklad v rozhodnutiach sp.zn. , , , vyslovil, že pri neoprávnenom odbere plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je daná objektívna zodpovednosť odberateľa plynu, ktorý zodpovedá už len za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti manipulácií, pričom porušenie tohto zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek, teda aj iné osoby. Z odseku 11, bodu III rozhodnutia Najvyššieho súdu sp.zn. z 26.9.2019, v ktorom dovolací súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax je zrejmé, že ,,III. Ak je v konaní preukázané, že odberateľ v rozhodnom období odoberal plyn meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii (t. j. dopustil sa neoprávneného odberu plynu), vznikla mu v súlade s o energetike (rovnako aj o energetike - pozn. dovolacieho súdu) povinnosť nahradiť dodávateľovi plynu vzniknutú škodu vrátane ušlého zisku. Za protiprávny úkon ako jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu zákon považuje neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V takom prípade je v zmysle o energetike (rovnako aj o energetike - pozn. dovolacieho súdu) rozhodujúce samotné porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii plynu na meradle. Pritom je irelevantné, či bolo meradlo funkčné alebo nefunkčné, prípadne, či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu. Dovolací súd zároveň v tejto súvislosti poukazuje na to, že druhým predpokladom zodpovednosti za škodu (vznikom škody), ktorý pristupuje k neoprávnenému odberu plynu ako k protiprávnemu úkonu, je skutočnosť, že odberateľ plynu v rozhodnom období odberal plyn prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Tretím predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je potom príčinná súvislosti medzi neoprávneným odberom plynu definovaným zákonom o energetike a vznikom škody [k tomu viď (publikované v časopise Zo súdnej praxe č. 5/2018) a rovnako aj a ].“ V odseku 12 predmetného rozhodnutia dovolací súd uviedol, že ,,Pre naplnenie predpokladov zodpovednosti za škodu podľa zákona o energetike (pozn. odvolacieho súdu: znenie totožné s ustanovením o energetike) postačuje, ak je preukázané, že došlo k neoprávnenému zásahu do určeného meradla, a že odberateľ v rozhodnom období odoberal plyn prostredníctvom takéhoto meradla. Pre naplnenie zákonných predpokladov zodpovednosti odberateľa plynu za škodu spôsobenej neoprávneným odberom plynu podľa skutkovej podstaty neoprávneného odberu plynu uvedenej v ustanovení zákona o energetike je irelevantné, či následne bolo meradlo funkčné, alebo či zaznamenávalo alebo nezaznamenávalo skutočný odber plynu. Rovnako tak je irelevantné, či k neoprávnenému zásahu do určeného meradla plynu došlo zo strany odberateľa plynu alebo zo strany tretej osoby, nakoľko zákon v predmetnej skutkovej podstate neoprávneného odberu plynu konštruuje zodpovednosť odberateľa plynu ako objektívnu zodpovednosť (t. j. bez ohľadu na zavinenie).“

13. V preskúmavanom spore je zo znaleckého posudku H.. V. J. č. 462/PL-2015 z 5.9.2015 zrejmé, že znalcovi bol predložený plynomer s výrobným číslom XXXXXXX-XBX-XX-H., ktorý mal na počítadle uvedený údaj „47072,467“, pričom pri pokuse o demontáž plomby krytu číselníka znalec zistil, že plomba bola predelená a kryt číselníka bolo možné demontovať bez dodatočného poškodenia plomby. Z posudkovej časti znaleckého posudku vyplýva, že na základe optického skúmania znalec dospel k záveru, že sporné odtlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja, pričom zo záverov znaleckého posudku je zrejmé, že zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií bolo porušené, t.j. mechanicky poškodené.

14. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým tvrdeniam, ak konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k vzniku škody porušením zabezpečenia meracieho zariadenia na odbernom mieste žalovaného. Odvolaciemu súdu je zrejmé, že žalovaný ako odberateľ plynu, ktorý na adrese prevádzkarne Q. vykonával podnikateľskú činnosť s predmetom podnikania „Ubytovacie služby v ubytovacích zariadeniach s prevádzkovaním pohostinských činností v týchto zariadeniach a v chatovej osade triedy 3, v kempingoch triedy 3 a 4“, tento odoberal plyn, čo nebolo medzi stranami sporné, avšak taktiež to vyplýva aj zo spisového materiálu, keďže k 6.5.2015, kedy sa uskutočnil odpočet odobratého

plynu, bol stav meradla 46.911 m3, pričom k 26.8.2015, kedy bol predmetný plynomer demontovaný, bolo množstvo odobratého plynu 47.072,46 m3, teda zo strany žalovaného dochádzalo k odoberaniu plynu, avšak meradlom, ktoré malo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií, čo vyplývalo zo záverov znaleckého posudku, čím bola naplnená skutková podstata neoprávneného odberu plynu v zmysle o energetike. V uvedenom prípade sa jedná o objektívnu zodpovednosť žalovaného za vzniknutú škodu bez ohľadu na zavinenie. V zmysle o energetike je odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla.

15. Čo sa týka samotného vzniku škody, táto vznikla žalobcovi, keďže tento je prevádzkovateľ distribučnej siete, a teda je vlastníkom potrubí, cez ktoré sa vedie zemný plyn a z ktorých bol zemný plyn odoberaný bez toho, aby množstvo odobratého plynu bolo zaznamenané meradlom spĺňajúcim kritéria v zmysle o metrológii. K aktívnej legitimácií žalobcu odvolací súd považuje za potrebné poukázať na spôsob akým dochádza k dodávkam plynu od žalobcu cez dodávateľov plynu až k samotným konečným užívateľom plynu. Žalobca je vlastník potrubí, ktoré predstavujú prepravnú sieť, cez ktorú sa prepravuje plyn, ktorý nakupujú dodávatelia zemného plynu, pričom za zemný plyn, ktorý je v sieti, zodpovedá prevádzkovateľ distribučnej siete. Na zabezpečenie riadneho fungovanie siete musí žalobca do siete plyn dodávať, tento predáva dodávateľom plynu, ktorí následne dodávajú plyn na základe zmlúv jednotlivým odberateľom plynu. Pre určenie množstva odobratého plynu sú určujúce údaje z meradla plynu, pričom platí, že ak zanikla platnosť overenia meradla, údaj o množstve odberateľom spotrebovaného plynu, ktorý vykazuje takto poškodené meradlo, nie je možné použiť v obchodnom styku. Množstvo odberateľom spotrebovaného plynu, ktoré vykazuje takéto meradlo, teda nemôže vyfakturovať odberateľovi jeho dodávateľ, pretože dodávatelia platia za distribúciu skutočne odobratého plynu ich odberateľmi v prípade, ak toto bolo zistené meradlom s platným overením. Ak meradlo nemá platné overenie, nejedná sa o plyn, ktorý patrí konkrétnemu dodávateľovi. Plyn patriaci žalobcovi sa zo siete odoberá v tých prípadoch, v ktorých konkrétny konečný odberateľ neodoberá plyn, ktorý patrí jeho zmluvnému dodávateľovi. Keďže plyn bol v rozhodnom období žalovanému skutočne dodávaný, čo nebolo v konaní sporné, je treba uzavrieť, že škoda vznikla práve žalobcovi. Uvedené dotvrdzuje aj list spoločnosti Slovenský plynárensky priemysel, a.s. (ďalej len „SPP, a.s.“) zo dňa 23.4.2018 adresovaného žalobcovi (č.l. 75), z ktorého je zrejmé, že žalovanému za obdobie od 6.5.2015 do 26.8.2015 spoločnosť SPP, a.s. vyfakturovala spotrebu 0m3. Z uvedeného vyplýva, že práve žalobcovi konaním žalovaného vznikla škoda. Nemožno však konštatovať existenciu spotrebiteľského vzťahu medzi stranami sporu ako to uviedol súd prvej inštancie, keďže medzi stranami sporu nevznikol obligačný záväzok na základe zmluvy ale vznikol zodpovednostný vzťah na základe protiprávneho úkonu žalovaného, t.j. neoprávneným odberom plynu.

16. Čo sa týka však skutočnej výšky škody odvolací súd poukazuje na závery prijaté v rozhodnutí Najvyššieho súdu sp.zn. z 29.11.2018, z ktorých cituje: ,,43. Škodou, ktorú je prevádzkovateľ distribučnej siete oprávnený vymáhať, je škoda skutočná, t. j. spočívajúca v odstránení protizákonného stavu (oprava poškodenej plomby a súvisiace náklady), hodnota neoprávnene odobratého množstva zemného plynu, ako aj v nákladoch, ktoré žalobca musí v súvislostí s neoprávneným odberom plynu vynaložiť a ktoré by mu nevznikli, ak by k neoprávnenému odberu plynu nedošlo. Nejde teda výlučne o hodnotu odobratého plynu, ako nesprávne uzavreli súdy nižšej inštancie, navyše, hodnota takto odobratého plynu nemôže zodpovedať pôvodnej zmluvnej cene s poskytovateľom prístupu k distribučnej sieti, ktorý však v relevantnom období nemohol plyn podľa zmluvy žalovanému dodávať.44. V prípade odberu plynu meradlom, na ktorom je porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, vzniká žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete škoda, keďže dochádza k zmenšeniu jeho majetku o hodnotu odobratého množstva zemného plynu žalovaným. Za skutočnú škodu je potrebné považovať aj náklady, ktoré žalobca musel v súvislosti s neoprávneným odberom plynu vynaložiť a ktoré by mu inak nevznikli.45. Pre prípad, kedy skutočnú škodu nie je možné určiť inými relevantnými prostriedkami, zákon splnomocnil príslušné ministerstvo, aby všeobecne záväzným predpisom určilo náhradný spôsob výpočtu výšky škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, a to vydalo vyhlášku Ministerstva hospodárstva SR č. , ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. (pozn. odvolacieho súdu: bola zrušená a nahradená vyhláškou č. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu) 46. Pre určenie skutočne spôsobenej škody v zmysle množstva odobratého plynu v prípade neoprávnených odberov plynu by prevádzkovateľ distribučnej

siete, z ktorej bol plyn neoprávnene odobratý, musel poznať presné množstvo takto odobratého zemného plynu. V zmysle ust. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov je možné určené meradlá používať na daný účel, len ak majú platné overenie, ak sa toto vyžaduje, teda záväzný (jednoznačný) údaj o spotrebe môže poskytnúť výlučne plynomer s platným overením. Podľa tohto ustanovenia na určenie množstva odobratého plynu nie je možné použiť údaj z meradla, na ktorom bola porušená plomba (overovacia/zabezpečovacia značka).47. Objektívnym a spoľahlivým podkladom, ktorý zákon v odseku 3 ustanovenia ZoE predpokladá, t. j. podkladom na základe ktorého by bolo možno presne zistiť odberateľom spotrebované množstvo plynu počas rozhodného obdobia (t. j. výšku skutočnej škody), nemôže byť ani údaj o spotrebe na odbernom mieste za predchádzajúce obdobie, keďže toto neznamená automaticky rovnaký odber za obdobie zisťované.48. Pokiaľ teda nie je možné určiť skutočne odobraté množstvo plynu v rozhodnom období spôsobom, ktorý neodporuje zákonu, a teda nemožno spoľahlivo určiť výšku skutočne spôsobenej škody v prípade odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je potrebné túto výšku určiť spôsobom ustanoveným zákonom, a to za použitia na to vypracovaného podzákonného predpisu, ktorý zároveň zohľadňuje existenciu konkrétnych spotrebičov nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti, v ktorej k odberu plynu dochádzalo, a ich skutočnú spotrebu." K obdobnému záveru dospel dovolací súd aj v rozhodnutí sp.zn. z 13.6.2019, z ktorého vyplýva, že pri neoprávnenom odbere plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií, nemôže množstvo skutočne odobratého plynu a výšku škody určiť znalec, keďže o konkrétnej výške škody nemá vedomosť ani samotný poškodený, avšak výška škody sa ma uskutočniť výpočtom v zmysle vyhlášky, ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu.

17. Súd prvej inštancie sa pomýlil pri zodpovedaní otázky týkajúcej sa základu nároku. Tak ako je uvedené vyššie, odvolaciemu súdu sa zo zhromaždených dôkazov pred súdom prvej inštancie a podľa vyššie uvedenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít javí byť dôvodným záver o naplnení predpokladov o základe žalobcom uplatneného nároku na náhradu škodu. Zo strany súdu prvej inštancie došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu týchto predpokladov a preto ani z jeho strany nedošlo k posúdeniu oprávnenosti a preukázanosti samotnej žalobcom uplatnenej výšky škody.

18. Odvolací súd poukazuje na to, že zo žaloby je zrejmé, že žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 4.913,23 eur s prísl. (výška žalobcom vyčíslenej škody 7.018,90 eur - suma žalovaným uhradenej sumy 2.105,67 eur), pričom v sume 7.018,90 eur je zahrnutá škoda vypočítaná v zmysle §1 vyhlášky č. 499/2012 Z.z. v hodnote 6.803,43 eur a náklady spojené so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu plynu podľa § 1 ods. 14 vyhlášky č. 499/2012 Z.z. v sumu 215,47 eur. Súd prvej inštancie sa práve oprávnenosti a reálnosti vyčíslenej náhrady škody a vynaloženia uvedených nákladov nevenoval.

19. Odvolací súd preto dospel k záveru o opodstatnenosti žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov v zmysle vyššie cit. ust. , a pri aplikácii ust. , , , mu neostala iná možnosť len napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

20. Podľa , ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

21. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

22. Preto bude úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní (pri nezmenenom skutkovom stave týkajúcom sa vyššie uvedeného záveru o základe nároku) zaoberať sa výškou vzniknutej škody s poukazom na závery vyslovené odvolacím súdom a na ním poukázanú ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu. Tak ako je uvedené vyššie žalobca si v žalobe uplatnil jednak škodu vyčísľovanú podľa vyhlášky č. 499/2012 Z.z. (čo sa podľa obsahu spisu dá posúdiť a po realizácii prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany aj vyhodnotiť) a zároveň si uplatnil aj náhradu nákladov vo výške 215,47 eur za znalecký posudok, dopravu plynomeru k znalcovi, odpojenie a iné. Uplatňované náklady neboli v spisovom materiáli. zatiaľ zdokladované. Pre skutkový stav je dôležitou aplikácia ust. § 215

ods. 1, 2 v režime prejednacieho princípu a sporovými stranami využitých prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany.

23. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách odvolacieho konania .

24. Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( posledná veta a v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - ).