Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/78/2019

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky Mgr. Kataríny Beniačovej a členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnom spore žalobcu: V. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A. XX, zastúpeného splnomocneným zástupcom JUDr. Marínou Gallovou, advokátkou, so sídlom Q. XX, XXX XX V., proti žalovanému: Silverside, a.s., so sídlom Plynárenská 7/B, 821 09 Bratislava, IČO: 50 052 560, zastúpeného spoločnosťou: AK HERCEG, s.r.o., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 890 240, o určení záložného práva za premlčané, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. -164 zo dňa 21.11.2018, takto

rozhodol:

Odvolacie konanie v časti odvolania žalobcu podaného proti výroku I. rozsudku okresného súdu z a s t a v u j e .

Rozsudok okresného súdu vo výroku II., ktorým súd vo zvyšnej časti žalobu žalobcu zamietol a v časti výroku III. o trovách konania z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov v zastavenej časti odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie v časti žaloby o určenie, že nehnuteľnosti vedené Okresným úradom Martin, katastrálny odbor pre k.ú. A., Obec Blatnica, zapísané na LV č. XXX, ako pozemok parc. č. 965/5 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 498 m2, stavba - rodinný dom súp. č. XXX, postavený na parcele č. 965/5, nie sú zaťažené záložným právom v prospech žalovaného (výrok I.) a vo zvyšnej časti súd žalobu žalobcu zamietol (výrok II.). Zároveň priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku (výrok III.).

2. Z dôvodov napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že vyššie označené nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom a tiež určenia, že záložné právo viaznuce na týchto nehnuteľnostiach je za premlčané. Súd v zmysle ust. konanie v časti žaloby, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že predmetné nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom, zastavil vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu. Ďalej sa zaoberal otázkou uplynutia premlčacej doby pre výkon záložného práva zriadeného na označených nehnuteľnostiach vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Žalobca moment začiatku plynutia premlčacej doby pre výkon záložného práva stanovil dvoma spôsobmi. Ako prvý stanovil dňom 18.06.2007 ako nasledujúci deň po právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Martin sp.zn. zo dňa 18.09.2006 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.zn. zo dňa 02.05.2007, ktorým súd žalobu žalobcu (záložného veriteľa): Credit Clearing Center, a.s. (právneho predchodcu žalovaného v tomto spore), proti žalovaným (záložným ručiteľom): 1/ P. B. a 2/ P. B. (právnych predchodcov žalobcu v tomto právnom spore), o zaplatenie 290.200,00 Sk s príslušenstvom, zamietol. Alternatívne moment začiatku plynutia premlčacej

doby pre výkon záložného práva stanovil nasledujúcim dňom po podaní žaloby vo veci (žaloba bola doručená súdu 14.03.2002), teda premlčacia doba by mohla začať plynúť dňom 15.03.2002. Pre úplnosť súd uviedol, že žaloba v konaní vedenom pod sp.zn. bola zamietnutá z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaných (právnych predchodcov žalobcu v tomto spore) v konaní.

3. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že právni predchodcovia žalobcu, rodičia žalobcu (P. B. a P. B.) ako záložní ručitelia zriadením záložného práva na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre okres Martin, obec Blatnica, k.ú. A. zabezpečili pohľadávku veriteľa - Slovenskej sporiteľne, a.s. (právneho predchodcu žalovaného v tomto spore) voči dlžníčke (N. K.), vzniknutej z úverovej zmluvy zo dňa 08.10.1997. Záložné právo bolo zriadené zmluvou zo dňa 08.10.1997 a jej vklad do katastra bol povolený dňa 14.10.1997. Žalobca nadobudol predmetné nehnuteľnosti na základe osvedčenia o dedičstve a stal sa výlučným vlastníkom týchto nehnuteľností. Ďalej súd zistil, že platobným rozkazom sp. zn. zo dňa 08.02.1999, právoplatným a vykonateľným dňa 20.03.1999, súd zaviazal dlžníčku z úverovej zmluvy N. K. a ručiteľov z úverovej zmluvy T. K. a Q. G. zaplatiť žalobcovi, t.j. Slovenskej sporiteľni, a.s. sumu celkom vo výške 290.200,00 Sk s príslušenstvom. Na podklade tohto exekučného titulu je v súčasnosti vedené pred súdnym exekútorom JUDr. Štefanom Šviderským exekučné konanie voči ručiteľovi Q. G. za účelom vymoženia dlžnej sumy vyplývajúcej z úverovej zmluvy.

4. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania pri aplikácii ust. , dospel k záveru, že k premlčaniu hlavného záväzku, t.j. záväzku vyplývajúceho z úverovej zmluvy, doposiaľ nedošlo, preto sa nemožno domáhať premlčania akcesorického záväzku. Uviedol, že záložné právo má rovnako ako ručenie subsidiárnu a akcesorickú povahu. Subsidiarita záložného práva vyjadruje podporný zdroj uspokojenia pohľadávky záložného veriteľa a nastupuje vtedy, ak pohľadávka nebola dlžníkom splnená dobrovoľne, prípadne nezanikla iným spôsobom. Akcesorita záložného práva spočíva v tom, že bez hlavného záväzkového právneho vzťahu nemôže existovať ani záložný právny vzťah, čím je ovplyvnené aj plynutie premlčacej doby, v tomto prípade výkonu záložného práva, ktoré sa v zmysle ust. nepremlčuje skôr, ako zabezpečená pohľadávka. Na uplynutie premlčacej doby nepostačuje skutočnosť, že k samotnému výkonu záložného práva doposiaľ nedošlo. Je nevyhnutné, aby márne uplynula premlčacia doba zabezpečenej pohľadávky, k čomu v tomto prípade nedošlo. Súd poukázal, že pohľadávka záložného veriteľa, resp. jeho právneho predchodcu Slovenskej sporiteľne, a.s., bola zabezpečená dvoma spôsobmi, a to ručením (a v rámci exekučného konania je pohľadávka od ručiteľa Q. G. v súčasnosti vymáhaná) a zriadením záložného práva na označené nehnuteľnosti aktuálne vo vlastníctve žalobcu. Tiež poukázal na skutočnosť, že určenie záložného práva za premlčané nespôsobuje zánik tohto práva, čím by fakticky nedošlo k naplneniu účelu sledovaného žalobcom podaním žaloby, t.j. poskytnutie právnej istoty žalobcovi. Na tomto základe preto žalobu žalobcu vo zvyšnej časti zamietol.

5. V zmysle ust. a v spojení s a nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania priznal žalovanému ako úspešnej strane sporu (aj v časti, v ktorej súd konanie zastavil, aj vo zvyšnej časti, v ktorej žalobu zamietol).

6. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal riadne a včas odvolanie žalobca z dôvodov, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a navrhol tento zrušiť v celom rozsahu a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a priznať žalobcovi trovy odvolacieho konania. Záver okresného súdu, že záložné právo viaznuce na označených nehnuteľnostiach nie je premlčané. považoval za nesprávny. Opätovne poukázal na inštitút premlčania a jeho účel a opakovane argumentoval nálezom Ústavného súdu SR sp.zn. zo dňa 08.12.2011, v zmysle ktorého právnych záverov existencia inštitútu premlčania je dôsledkom požiadavky právnej istoty, ktorá sa prejavuje i v tom, aby nepretrvávali nevyjasnené právne vzťahy a neuspokojené práva bez časového obmedzenia po neprimerane dlhú dobu. Inštitút premlčania má motivovať veriteľov, aby svoje práva uplatňovali včas. Premlčaním právo nezaniká, zaniká iba žaloba, teda spôsobilosť práva byť súdne alebo inak mocensky vykonateľné. Za nesporné považoval, že pohľadávka žalovaného, ktorá zabezpečuje nehnuteľnosť žalobcu, nadobudla právoplatnosť a vykonateľnosť 20.03.1999, teda skoro pred 20 rokmi a zároveň ide o pohľadávku obchodno-právnej povahy vzniknutej z úverovej zmluvy. Žalovaný sa síce domáhal exekučného plnenia tejto pohľadávky, avšak po celú dobu skoro 20-tich rokov nevyužil svoje právo uspokojiť sa zo zálohu,

to znamená výkonom záložného práva k nehnuteľnosti žalobcu. Zároveň počas obdobia 20-tich rokov exekučného vymáhania pohľadávky žalovaného, táto pohľadávka spolu s úrokmi narástla na viac ako dvojnásobok pôvodnej istiny z dôvodu, že exekúcia voči dlžníkom, ako aj ručiteľom nie je v tomto smere úspešná. V tejto súvislosti citoval z označeného nálezu Ústavného súdu SR: „Pri ústavne konformnom výklade dotknutých ustanovení právnych predpisov, ktoré sa na vec vzťahujú v ich vzájomnej spojitosti, je potrebné vychádzať aj z previazanosti ustanovenia (primárne) ods. 2 a , pričom neostáva než dospieť takto k záveru, podľa ktorého k predĺženiu premlčacej doby zabezpečenej pohľadávky nedochádza v obchodno-právnych vzťahoch nad rámec jej absolútneho obmedzenia, hoci sa už pre ňu vedie exekúcia, v dôsledku čoho ani podľa nedôjde k predĺženiu (samostatnej) premlčacej doby záložného práva, keďže je už zabezpečená pohľadávka premlčaná sama o sebe.“ Mal za to, že v súlade s výkladom ústavného súdu je, bez ohľadu na to, že pre pohľadávku žalovaný vedie exekučného konanie, pohľadávka premlčaná, nakoľko od jej právoplatnosti a vykonateľnosti a rovnako aj od doby vymáhania v exekúcii, už dávno uplynula absolútna premlčacia lehota 10 rokov. V tejto súvislosti poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. zo dňa 25.04.2007, v ktorom sa jednoznačne uvádza, že premlčanie zabezpečenej pohľadávky zo zmluvy o úvere sa riadi . Súd tak nesprávne vyhodnotil premlčanie pohľadávky z hlavného záväzkového vzťahu, a teda následne nesprávne vyhodnotil premlčanie vo vzťahu k zabezpečeniu tohto záväzku. Skutočnosť, že právny predchodca žalovaného ako záložný veriteľ si neuplatnil svoje právo na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky včas (to znamená vo vyše 10-ročnej lehote) a žalobca ako záložca poukázal na premlčanie záložného práva, musí mať bezpochyby za následok, že záložný veriteľ sa už nemôže úspešne domôcť uspokojenia pohľadávky z predaja zálohu pre jej premlčanie a táto nevymožiteľnosť by mala byť vo forme rozsudku aj deklarovaná. Za nesprávny záver súdu prvej inštancie žalovaný považoval aj to, že určenie práva za premlčané neposkytuje žalobcovi právnu istotu, nakoľko premlčaním záložné právo nezaniká. Potvrdil, že určením premlčania záložné právo žalovaného v právnom slova zmysle nezaniká, avšak určenie jeho nevymáhateľnosti má pre žalobcu podstatný význam, nakoľko je dostatočným určením na to, aby mohol nerušene svoje vlastníctvo užívať či zhodnocovať s istotou, že záložné právo nemôže byť nikdy zrealizované, de facto užívať nehnuteľnosť bez akéhokoľvek obmedzenia. Podotkol, že nedisponoval inou právnou možnosťou ako sa domôcť ochrany pred výkonom záložného práva. Zotrval na tom, že určenie záložného práva za premlčané je jediný právne konformný spôsob, ktorým si môže zabezpečiť ochranu vlastníckeho práva, ktoré je ohrozené a neisté trvaním zápisu záložného práva v katastri. Poukázal aj na ustálenú prax, kedy určujúci rozsudok je podkladom na výmaz záložného práva z príslušného registra záložných práv, a to aj napriek tomu, že záložné právo vo svojej naturálnej podobe de iure pretrváva (odkaz: Komentár, Obč. z. I. - Števček).

7. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 11.01.2019 žalobca vzal čiastočne späť odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Martin pod sp.zn. -164 v rozsahu výroku I., ktorým súd konanie zastavil v časti žaloby o určenie, že v nej špecifikované nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom v prospech žalovaného. Zotrval na odvolaní proti výroku II. označeného rozsudku, ktorým zamietol žalobu žalobcu a výroku III., ktorým bolo rozhodnuté o trovách konania.

8. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu nesúhlasil s jeho odvolacou argumentáciou. V podstate zopakoval skutkový stav zistený súdom prvej inštancie. Nesúhlasil s názorom žalobcu, že predmetná pohľadávka je premlčaná, pretože aj pri aplikácii ust. je potrebné uzavrieť, že ide o pohľadávku, ktorá bola právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím, pričom po nadobudnutí vykonateľnosti platobného rozkazu a ešte v čase pred uplynutím absolútnej premlčacej lehoty v zmysle ust. , bola vo veci nariadená exekúcia a z tohto dôvodu nemohlo dôjsť k premlčaniu predmetnej pohľadávky. Tým, že k premlčaniu hlavného záväzku nedošlo, nemohlo dôjsť v zmysle ust. ani k premlčaniu záväzku akcesorického, t.j. k premlčaniu záložného práva. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok NS SR sp.zn. zo dňa 25.04.2012, v ktorom najvyšší súd dospel k právnemu záveru, podľa ktorého, ak zabezpečená pohľadávka nie je premlčaná, nie je premlčané ani záložné právo. Vzhľadom na uvedené navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

9. V odvolacej replike žalobca zotrval na všetkých dôvodoch podaného odvolania a opätovne poukázal na citovaný nález Ústavného súdu SR, ktorý dáva odpoveď aj na argument uvedený žalovaným vo vyjadrení k odvolaniu. Vzhľadom na to zotrval na svojom odvolacom návrhu.

10. Pri rešpektovaní procesného postupu súdom prvej inštancie v zmysle ust. žalovaný odvolaciu repliku vo veci nepodal, a odvolací súd nedisponoval v odvolacom konaní ďalšími vyjadreniami strán.

11. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania ( a ) a bez nariadenia pojednávania podľa ust. a contrario toto rozhodnutie v zmysle , v spojení s v časti napadnutej odvolaním (t.j. vo výroku II. a v časti výroku III.) zrušil a v rozsahu zrušenia mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Primárne odvolací súd uvádza, že odvolateľ pôvodne napadol rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu. Následne podaním zo dňa 11.01.2019 vzal odvolanie späť v časti, v ktorej súd prvej inštancie konanie zastavil a žiadal v rozsahu tohto späťvzatia zastaviť odvolacie konanie. Odvolací súd tak v zmysle ust. , odvolacie konanie v časti späťvzatia odvolania (voči výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie) zastavil. Uvedené malo za následok, že rozhodol o časti trov odvolacieho konania vzťahujúcej sa k tejto zastavujúcej časti.

13. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v prípade využitia opravných prostriedkov musí poskytovať dostatočný podklad pre prieskum predmetného rozhodnutia súdom vyššej inštancie. Súčasťou základného práva na spravodlivý proces, resp. ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu ( SR), je aj právo účastníka konania/strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (bližšie napr. ). V dôsledku nedostatočného odôvodnenia súdneho rozhodnutia dochádza v konečnom dôsledku k porušeniu práva na spravodlivý proces, ktorá skutočnosť sama o sebe zakladá dôvod pre zrušenie takéhoto rozhodnutia.

14. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, že by sa súd prvej inštancie zaoberal, resp. skúmal, či je daný naliehavý právny záujem na určení v zmysle návrhu žalobcu. Len jednou vetou poukázal na skutočnosť, že určenie záložného práva za premlčané nespôsobuje zánik tohto práva, čím by fakticky nedošlo k naplneniu účelu sledovaného žalobcom podaním žaloby, t.j. poskytnutie právnej istoty žalobcovi. Teda aj v zmysle tejto právnej úvahy súd prvej inštancie žalobu žalobcu vo zvyšnej časti zamietol.

15. Nesprávnosť tohto záveru súdu prvej inštancie namietal aj žalobca vo svojom odvolaní. Potvrdil, že síce záložné právo žalovaného v právnom slova zmysle nezaniká, avšak určenie jeho nevymáhateľnosti má pre žalobcu podstatný význam, nakoľko je dostatočným na to, aby mohol nerušene svoje vlastníctvo užívať či zhodnocovať s istotou, že záložné právo nemôže byť nikdy zrealizované, de facto môže nehnuteľnosť užívať bez akéhokoľvek obmedzenia.

16. Podľa žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

17. K tejto otázke je nevyhnutné poukázať na vymedzenie naliehavého právneho záujmu na určení sledovaného predmetnou žalobou priamo v žalobe. Žalobca mal za to, že existencia naliehavého právneho záujmu je v tomto konaní nepochybne daná. Naliehavý právny záujem na určení, že záložné právo je premlčané, spočíva v tom, že žalobca nemôže v aktuálnom čase zhodnocovať nehnuteľnosti, nakoľko na nich viazne ťarcha v podobe záložného práva v prospech žalovaného. Žalobcovi je potrebné poskytnúť ochranu jeho vlastníckeho práva, ktoré je ohrozené a neisté trvaním zápisu už premlčaného záložného práva viaznuceho na jeho nehnuteľnostiach v katastri nehnuteľností. Stav tohto ohrozenia či neistoty možno odstrániť práve rozhodnutím súdu o premlčaní záložného práva zapísaného v prospech žalovaného. Vyhovujúci rozsudok súdu bude mať pre žalobcu podstatný význam, nakoľko bude môcť nehnuteľnosťami právne disponovať bez akéhokoľvek obmedzenia. Zo skutkových tvrdení uvedených v žalobe ďalej vyplýva, že právna zástupkyňa žalobcu dňa 16.11.2017 (pred podaním žaloby) doručila Okresnému úradu Martin, katastrálny odbor, návrh na výmaz záložného práva na nehnuteľnostiach. Z odpovede označeného orgánu na túto žiadosť vyplynulo, že nie je možné vykonať výmaz záložného práva vedeného na nehnuteľnostiach v prospech právneho predchodcu žalovaného (z predloženého

návrhu na výmaz záložného práva je zrejmé, že tento bol podaný na podklade vyššie označeného rozhodnutia okresného súdu pod sp.zn. zo dňa 18.09.2006, ktorým bola žaloba žalobcu voči právnym predchodcom žalobcu v tomto konaní zamietnutá; poznámka odvolacieho súdu). V ďalšom konaní sa žalobca pridržiaval svojich tvrdení uvedených v žalobe a potrebu vyslovenia premlčania záložného práva v súdnom rozhodnutí zdôvodnil tým, aby mohol začať nakladať s nehnuteľnosťou, alebo ju zveľaďovať, nakoľko momentálne je tam prekážka, ktorá svieti v podobe ťarchy na LV. Takto deklarovaný záujem žalobcu na podanej žalobe s cieľom dosiahnuť odstránenie ťarchy z listu vlastníctva dala do pozornosti súdu prvej inštancie aj právna zástupkyňa žalovaného v súvislosti s čiastočným späťvzatím žaloby žalobcu, najmä, či je možné vzhľadom na žalobný petit dosiahnuť odstránenie ťarchy z dotknutého listu vlastníctva. Žalobca považoval za postačujúce rozhodnúť o takejto žalobe (rozumej po späťvzatí časti žaloby) s tým, že v prípade pristúpenia k výkonu záložného práva by bolo možné poukázať, že toto je premlčané a nevymáhateľné.

18. Z uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie si v počiatočnom štádiu konania neustálil otázku naliehavého právneho záujmu, t.j. čo vlastne žalobca určovacou žalobou sleduje. Inak povedané, súd prvej inštancie neustálil, či naliehavý právny záujem na určení smeroval k vymazaniu zapísanej ťarchy na dotknutom liste vlastníctva (tak, ako sa to javilo najskôr zo žaloby, ako aj dôkazov, ktoré predkladal sám žalobca), resp. by žalobcovi postačoval stav právnej istoty, aby mohol svoju nehnuteľnosť zhodnocovať a nerušene ju užívať, a teda by mu postačoval aj stav určenia záložného práva za premlčané. Nevyriešenie tejto zásadnej a základnej otázky pri rozhodovaní súdu prvej inštancie o určovacej žalobe sa prejavilo aj v odvolaní žalobcu. V odvolacom konaní žalobca svoj záujem na podanej žalobe prezentoval obdobne, keď na jednej strane má takéto určenie podstatný význam, aby mohol nerušene svoje vlastníctvo užívať či zhodnocovať s istotou, že záložného právo nemôže byť nikdy zrealizované a na druhej strane ide o ochranu jeho vlastníckeho práva, ktoré je ohrozené a neisté trvaním zápisu záložného práva v katastri.

19. Pokiaľ nie je dostatočne, t.j. s pozitívnym záverom, vyriešená otázka naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je naopak predčasné a neúčelné zaoberať sa bezprostredným meritórnym posúdením uplatňovaného nároku, čo platí aj vo vzťahu k prieskumu prejednávaného prípadu krajským súdom aktuálne v odvolacom konaní. 20. Existencia naliehavého právneho záujmu je podmienkou sine qua non, je totiž základným predpokladom pre možnosť vyhovenia určovacej žalobe. Z uvedeného vyplýva, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie neposkytuje odvolaciemu súdu na vykonanie jeho prieskumu ohľadom správnosti záveru o danosti naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení náležitý podklad ( ). Aby sa súd mohol vecne zaoberať opodstatnenosťou uplatneného nároku, primárne musí byť vyriešená otázka naliehavého právneho záujmu na takomto určení. V tomto štádiu odvolacieho konania teda nemožno hovoriť len o otázke právneho posúdenia žalobou uplatneného nároku bez vyriešenia naliehavého právneho záujmu na určení práva, ktorý je vecnou legitimáciou žalobcu.

21. Naliehavosť požadovaného určenia sa prejavuje v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný, naopak, naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného práva. Z doktríny preventívneho charakteru určovacej žaloby vyplýva, že naliehavý právny záujem (v zásade) absentuje, ak má žalobca možnosť žalovať na splnenie povinnosti. Je to tak v prípadoch, keď tvrdené právo už nie je v štádiu neistoty alebo ohrozenia, ale kedy už došlo k jeho porušeniu. Naliehavý právny záujem musí žalobca preukázať. Povinnosť žalobcu preukázať naliehavý právny záujem logicky znamená aj to, že žalobca je povinný uviesť v žalobe skutkové tvrdenia o tom, že naliehavý právny záujem je daný na preukázanie týchto tvrdení, je povinný navrhnúť dôkazy. Súd sa musí zaoberať formuláciou právneho záujmu žalobcom na požadovanom určení, či a ako prípadne vyhovenie žaloby odstráni s konečnou platnosťou stav právnej neistoty strán sporu, alebo či bude nevyhnutné na usporiadanie ich vzájomných vzťahov potrebné viesť ešte ďalšie súdne konanie. Podľa väčšinového názoru súdnej praxe je absencia naliehavého právneho záujmu dôvodom zamietnutia žaloby.

22. V dôsledku nedostatočného a nedôsledného riešenia otázky naliehavého právneho záujmu považoval odvolací súd závery meritórneho rozhodnutia súdu za predčasné. Odhliadnúc od toho, odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie bolo jednostranné, keďže sa súd vôbec nezaoberal argumentáciou žalobcu.

23. Na uvedenom základe odvolací súd rozsudok okresného súdu v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti tohto rozhodnutia zrušil. V ďalšom priebehu konania súd prvej inštancie prioritne posúdi otázku danosti naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení ( ) v zmysle ustálenej súdnej praxe, na ktorú odvolací súd poukázal a tento zhodnotí vo vzťahu k žalobnému petitu. V tomto smere svoje rozhodnutie odôvodní v zmysle ust. . V prípade pozitívneho záveru o danosti naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení okresný súd svoje meritórne rozhodnutie skonfrontuje so závermi obsiahnutými v náleze Ústavného súdu SR sp.zn. zo dňa 08.12.2011, na základe ktorého žalobca vystaval svoju žalobnú argumentáciu (najmä povahu hlavného záväzku, ktorý bol zabezpečený záložným právom, premlčanie ktorého žalobca žiada určiť) a vzhľadom na ustálenú povahu hlavného záväzkového vzťahu posúdi premlčanie záložného práva.

24. Pretože odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu, t.j. vo výroku II.; s poukazom na podmienenosť výroku o trovách konania meritórnym výrokom sa zrušenie rozhodnutia vo veci samej automaticky týka i tohto závislého výroku ( ), ale len v časti v spojenej s nárokom, ktorý bol predmetom prieskumu odvolacieho súdu. Teda súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania týkajúce sa nároku určenia záložného práva za premlčané ( ).

25. V zmysle ust. v spojení s a rozhodol odvolací súd len o trovách zastavenej časti odvolacieho konania. Tento výrok má len formálny charakter z toho dôvodu, že čiastočné späťvzatie odvolania žalobcom bolo súdu doručené v krátkom čase po doručení odvolania. Súčasne z obsahu odvolania, ako aj následného vyjadrenia žalovaného je zrejmé, že predmetom nebola sporná otázka vo vzťahu k zastavenej časti konania súdom prvej inštancie (výrok I.). Z uvedeného dôvodu odvolací súd žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v tejto časti pri aplikácii ust. nepriznal.

26. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( a ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( a ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).