Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/287/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Terézie Mecelovej a členiek senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Gabriely Briškovej, vo veci žalobkyne: Z. E., nar. XX. R. XXXX, bytom X. Z. XXX/XX, O. Q., zastúpenej advokátom: JUDr. Tibor Sanák, Nám. SNP 2, Trnava, proti žalovaným: 1/ T. Q. Z. B. P., nar. XX. Q. XXXX, bytom G. XXXX/XX, O. - Y., 2/ A. B. P., nar. XX. W. XXXX, bytom G. XXXX/XX, O. - Y., obaja zastúpení advokátom: Mgr. Milan Sadloň, V. Paulínyho - Tótha 30, Senica, o odstránenie stavby, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 9. júla 2018 č. k. -158, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaní 1/, 2/ majú voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. zriadil vecné bremeno, spočívajúce v práve žalovaných v 1/, 2/ užívať časť pozemku žalobkyne, označeného ako diel číslo 5 o výmere 20 m2, ktorý bol odčlenený od parcely číslo 1355, katastrálne územie O. Q., zapísanej v liste vlastníctva č. XXX a podľa geometrického plánu číslo 240-241-112-2002 zo dňa 20.5.2002 včlenený do parcely č. 1356/2, katastrálne územie O. Q., zapísanej v liste vlastníctva číslo XXXX, tvoriacim neoddeliteľnú súčasť rozsudku a to za náhradu 80 eur, ktorú sú žalovaní 1/, 2/ povinní zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne do troch dní od právoplatnosti rozsudku, II. žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami , a , , , v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“, alebo len „O. z.“). Vecne dôvodil, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 26.5.2015 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovaným povinnosť na vlastné náklady vypratať časť nehnuteľnosti - rodinný dom súp. č. XXX, postavený na parc. č. 1356/2 v časti dielu 5, o výmere 20 m2, v zmysle geometrického plánu Geodézie Bratislava, a.s., Senica, Hollého 749, č. 240-241-112-2002 zo dňa 20.5.2002, ktorý je súčasťou rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 23. novembra 2009 č. k. -304, ktorý diel 5 je včlenený do parc. č. 1356/2 kat. úz. O. Q., zapísanej na LV č. XXXX, do 30 dní. Žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa je vlastníčkou predmetnej parcely a vlastníkmi rodinného domu súp. č. XXX stojaceho na uvedenej časti parcely sú žalovaní. Súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní nebolo sporné, že dom súp. č. XXX (ďalej len „rodinný dom“) stojí sčasti na parcele patriacej žalobkyni (otázka vlastníctva pozemku, na ktorom stojí dom bola právoplatne vyriešená v konaní vedenom pod sp. zn. ), pričom ide o stavbu neoprávnenú, pretože žalovaní nepreukázali, že by na stavbu bol daný súhlas vlastníka pozemku. Nebolo sporné, že rodinný dom bol postavený najneskôr do roku 1936. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že k

vydržaniu vecného bremena dôjsť nemohlo, keď nebola splnená základná zákonná podmienka a to dobromyseľnosť žalovaných. Konanie o vyporiadanie neoprávnenej stavby je konaním, kde z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahov medzi účastníkmi konania a kde teda súd nie je viazaný návrhom účastníkov. Pokiaľ súd dospeje k záveru, že žalobcom/žalobkyňou navrhované vyporiadanie nie je prijateľné, musí upraviť vzťahy medzi účastníkmi aj iným spôsobom vyplývajúcim z § 135c O. z. Pri voľbe spôsobov vyporiadania je treba vychádzať z poradia, v akom zákon vypočítava jednotlivé spôsoby vyporiadania neoprávnenej stavby a z princípov, na ktorých je založené občianske právo. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že odstránenie stavby nie je účelné vzhľadom na skutočnosť, že táto časť nehnuteľnosti nie je samostatnou nehnuteľnosťou, ale je stavebno-technicky jednou stavbou spolu s pôvodnou obytnou časťou stojacou na pozemku patriacom žalovaným. Odstránením tejto časti domu by bola poškodená statika domu, podstatne narušená strešná konštrukcia celého domu a znehodnotený rodinný dom ako celok. Uvedené nebolo medzi stranami sporné. Súd navyše doplnil, že keby aj odstránenie stavby bolo účelné, bolo by v rozpore s dobrými mravmi. Nakoľko žalobkyňa ako vlastníčka pozemku, na ktorom stojí neoprávnená stavba, nemala záujem o prikázanie časti stavby do vlastníctva, prichádzal do úvahy v poradí zákonom stanovený ďalší spôsob vyporiadania a to zriadiť za náhradu vecné bremeno, potrebné na výkon vlastníckeho práva k stavbe. Súd prvej inštancie preto usporiadal pomery strán sporu tak, že žalovaným ako vlastníkom časti neoprávnenej stavby zriadil vecné bremeno spočívajúce v užívaní časti pozemku žalobkyne. V súlade s ustanovením § 135c ods. 3 O. z. určil náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške 80 eur, keď pri jej určení vychádzal zo znaleckého posudku Ing. Pavla Patinku č. 19/2018 zo dňa 17.2.2018 predloženého žalovanými. Takúto výšku náhrady súd považoval za primeranú. V časti trov konania súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , , a v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Uviedol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, pretože nebolo možné konštatovať úspešnosť ani jednej zo strán sporu. Súd nevyhovel návrhu žalobkyne a neuložil žalovaným povinnosť odstrániť stavbu, ale upravil pomery strán sporu zriadením vecného bremena. Úspešní neboli ani žalovaní, keď v danom spore aj keď navrhovali i takýto spôsob usporiadania pomerov, pretože bez ohľadu na ich návrh, v prípade takýchto sporov vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahov medzi účastníkmi konania z právneho predpisu.

2. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podala žalobkyňa včas odvolanie s návrhom na jeho zmenu tak, že vecné bremeno bude zriadené k spornej časti nehnuteľnosti a táto časť bude vyčlenená ako samostatná parcela a žalobkyni prizná nárok voči žalovaným na náhradu trov konania. Odvolanie odôvodnila ust. psím. h/ (nesprávnym právnym posúdením veci). Uviedla, že vzhľadom na charakter sporu, takto vymedzená časť nehnuteľnosti - pozemku, ku ktorej sa zriaďuje vecné bremeno, je nepostačujúca. Ide o právnu istotu žalobkyne, aby sa vecné bremeno vzťahovalo na novovyčlenenú časť nehnuteľnosti v podobe samostatného parcelného čísla. Inak so zriadením vecného bremena ako aj s výškou náhrady za vecné bremeno súhlasí. Voči rozhodnutiu o trovách konania mala výhrady. Problém žalovaných spočíva v tom, že po začatí konania o určenie vlastníckeho práva (sp. zn. ), uskutočňovali stavebné úpravy a rekonštrukčné práce na spornej časti nehnuteľnosti napriek tomu, že dostali zákaz stavať. Počínali si nezodpovedne, nerešpektovali príslušné zákazy, robili si, čo sa im zachcelo. Žaloba v tejto veci bola podaná na súd z dôvodu negatívneho postoja žalovaných k návrhom žalobkyne na riešenie situácie. Na zaslaný list žalovaní relevantne nereagovali a preto bola žalobkyňa nútená podať žalobu.

3. Žalovaní 1/, 2/ navrhli rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedli, že pokiaľ ide o formuláciu výroku, strany sporu nemajú najmenšiu pochybnosť o tom, ku ktorej časti pozemku vo vlastníctve žalobkyne sa vecné bremeno zriaďuje. Napokon takéto vymedzenie časti pozemku navrhla sama žalobkyňa v konaní na Okresnom súdu Trnava sp. zn. . Je nepochybné, že ide o tú časť pozemku, na ktorej stojí dom žalovaných. Námietky v odvolaní považujú za obštrukcie a umelé predlžovanie konania. Pokiaľ ide o námietky vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách konania, žalobkyňa nikdy pred podaním žaloby nenavrhovala za odplatu zriadiť vecné bremeno k pozemku pod domom a možnosť zbúrania časti domu využívala ako hrozbu za účelom dosiahnutia riešenia. Práve žalovaní v konaní žiadali zriadiť vecné bremeno za náhradu, čiže súd rozhodol v prospech ich protinávrhu. Žalovaní predložili posudok k výške odplaty za zriadenie vecného bremena. Žalobkyňa pripustila možnosť zriadenia vecného bremena až v podaní doručenom súdu 23.10.2017, avšak toto riešenie podmieňovala zriadením vecného bremena na pozemku žalovaných v jej prospech, a až potom, ako súd vyslovil svoj predbežný názor, že odstránenie stavby nie je účelné. S rozhodnutím súdu o

trovách konania nesúhlasili ani žalovaní, pretože nárok na náhradu trov konania mal byť priznaný im voči žalobkyni, no napriek tomu odvolanie nepodali.

4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení (ďalej len „“), účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej len „“), keďže podľa ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a podľa ods. 2 vety prvej rovnakého ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné vyhovieť.

5. V predmetnej veci na základe žaloby žalobkyne o odstránenie stavby (z dôvodu zriadenia stavby na cudzom pozemku, hoci na to nebolo právo), súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 135c ods. 3 O. z., podľa ktorého, súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

6. Ak súd nerozhodol o odstránení stavby a ani neprikázal stavbu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, môže zvoliť iný spôsob vyporiadania. Vzhľadom na nepredvídateľnosť všetkých do úvahy prichádzajúcich situácií, dal zákon súdu možnosť, aby sám našiel a aplikoval spravodlivé usporiadanie vzťahov ( ). Ustanovenie O. z. ako príklad takéhoto rozhodnutia uvádza zriadenie vecného bremena za náhradu, ktoré by oprávňovalo vlastníka stavby túto užívať (porov. Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. I. ? 450. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019, 949-950 s.).

7. Z obsahu spisu vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 23.11.2009 č. k. -304 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 26.10.2010 sp. zn. bolo určené vlastnícke právo žalobkyne k dielu číslo 5, o výmere 20 m2, ktorý bol odčlenený od parc. č. 1355 kat. úz. O. Q., zapísanej v liste vlastníctva č. XXX a podľa geometrického plánu č. 240-241-112-2002 zo dňa 20.05.2002, včlenený do parc. č. 1356/2, kat. úz. O. Q., zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 16.12.2010.

8. Súd prvej inštancie zriadil podľa § 135c ods. 3 O. z. vecné bremeno spočívajúce v práve žalovaných 1/, 2/ užívať časť pozemku žalobkyne, označeného ako diel číslo 5 o výmere 20 m2, ktorý bol odčlenený od parc. č. 1355, katastrálne územie O. Q., zapísanej v liste vlastníctva č. XXX a podľa geometrického plánu číslo 240-241-112-2002 zo dňa 20.5.2002 (tvoriaci neoddeliteľnú súčasť rozsudku) včlenený do parc. č. 1356/2, katastrálne územie O. Q., zapísanej v liste vlastníctva č. XXXX, a to za náhradu 80 eur.

9. V odvolaní nebolo namietané súdom prvej inštancie zvolené usporiadanie pomerov medzi vlastníkom pozemku (žalobkyňa) a vlastníkom stavby (žalovaní), t. j. zriadenie vecného bremena za náhradu. Odvolacie námietky nesmerovali ani voči výške náhrady.

10. Je potrebné uviesť, že vecné bremeno sa môže viazať len k určitej, geometrickým plánom vyčlenenej časti pozemku (v danom prípade je geometrický plán súčasťou rozsudku súdu prvej inštancie). Táto časť nehnuteľnosti musí byť vymedzená tak, aby nedochádzalo k sporom o rozsah vecného bremena.

11. Vzhľadom na vyššie uvedené a skutočnosť, že samotná žalobkyňa sa domáhala v inom konaní určenia vlastníckeho práva k takto určenej časti pozemku, nemôže obstáť námietka ohľadom právnej istoty žalobkyne vo vzťahu k rozsahu vecného bremena.

12. Skutočnosti uvádzané v odvolaní žalobkyne neboli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a vecnú správnosť napadnutého rozsudku, preto odvolanie žalobkyne z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené.

13. Odvolanie žalobkyne odvolací súd nepovažuje za dôvodné ani v časti smerujúcej voči výroku o náhrade trov konania. Žalobkyňa sa žalobou domáhala odstránenia stavby žalovaných, ktorému návrhu súd síce nevyhovel, ale vo veci samej rozhodol v zmysle § 135c ods. 3 O. z. tak, že zriadil vecné bremeno v prospech vlastníka stavby.

14. Špecifikom tohto konania je práve to, že súd nebol viazaný návrhom žalobkyne v tom zmysle, že mohol rozhodnúť len o vyhovení žalobe, alebo o jej zamietnutí. Vzhľadom na to, že spôsob usporiadania vzťahov medzi stranami vyplýva priamo z § 135c ods. 1 až 3 O. z., bolo na rozhodnutí súdu, ktorý zo spôsobov usporiadania vzťahov zvolí. O úplnom úspechu žalobkyne by bolo možné hovoriť vtedy, ak by súd jej návrhu vyhovel úplne, t. j., v danom prípade by rozhodol o odstránení stavby (porov. rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. ). Preto v danej veci nie je možné vyvodiť úspech žalobkyne v konaní pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu a priznať jej nárok voči žalovaným na náhradu trov prvoinštančného konania.

15. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny potvrdil.

16. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa a v spojení s tak, že procesne plne úspešným žalovaným 1/, 2/ priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu a to z dôvodu, že strana, ktorá mala plný úspech vo veci (žalovaní 1/, 2/), má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala (žalobkyňa). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

17. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.