Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/128/2016

Potvrdené rozhodnutím 10Co/287/2018
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Terézie Mecelovej a členiek senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Gabriely Briškovej, vo veci žalobkyne: Z. E., nar. XX. R. XXXX, bytom X. Z. XXX/XX, O. Q., zastúpenej advokátom: JUDr. Tibor Sanák, Nám. SNP 2, Trnava, proti žalovaným: 1/ T. Q. Z. B. P., nar. XX. Q. XXXX, bytom G. XXXX/XX, O. - Y., 2/ A. B. P., nar. XX. W. XXXX, bytom G. XXXX/XX, O. - Y., obaja zastúpení advokátom: Mgr. Milan Sadloň, V. Paulínyho - Tótha 30, Senica, o odstránenie stavby, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 9. júla 2018 č. k. 19C/128/2016-158, takto rozhodol: I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žalovaní 1/, 2/ majú voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Danou Macáškovou, v právnej veci žalobkyne: Z. Č., Y.. V., K.. XX. R. XXXX, O. O. Q., X. Z. XXX, zastúpená advokátom: JUDr. Tibor Sanák, Trnava, Nám. SNP 2, proti žalovaným: X. T. Q. Z. B. P., K.. XX. Q. XXXX, O. O. - Y., G. XXXX/XX, X. A. B. P., Y.. O., K.. XX. W. XXXX, O. O. - Y., G. XXXX/XX, obaja zastúpený advokátom: Q.. Q. W., W., B.. V. - I. XX, o odstránenie stavby, takto

rozhodol:

Súd zriaďuje vecné bremeno, ktoré spočíva v práve žalovaných v 1. a 2. rade užívať časť pozemku žalobkyne označeného ako diel číslo X o výmere 20 m2, ktorý bol odčlenený od parcely číslo XXXX, katastrálne územie O. Q., zapísanej v Liste vlastníctva číslo XXX a podľa Geometrického plánu číslo XXX-XXX-XXX-XXXX zo dňa 20.5.2002 včlenený do parcely číslo XXXX/X, katastrálne územie O. Q., zapísanej v Liste vlastníctva číslo XXXX, tvoriacim neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku a to za náhradu 80,- eur, ktorú sú povinní žalovaní v 1. a 2. rade zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 26.5.2015 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovaným povinnosť na vlastné náklady vypratať časť nehnuteľnosti - rodinný dom č.XXX, postavený na parc. č. XXXX/.X v časti dielu X, o výmere 20 m2, v zmysle geometrického plánu Geodézie Bratislava, a.s., Senica, Hollého 749, č. XXX - XXX - XXX - XXXX zo dňa 20.5.2002, ktorý je súčasťou rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 23. novembra 2009, č.k. 10C/137/2007-304, ktorý diel X je včlenený do parc.č. XXXX/.X kat. úz. O. Q. zapísaný na LV Č. XXXX, do 30 dní.

2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v kat. území O. Q., obec O. Q., ktorá je zapísaná na Okresnom úrade Senica, katastrálnom odbore na LV č. XXX, ako parc. č. XXXX - orná pôda, toho času o výmere 1144 m2. Žalovaní sú vlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. území O.Ý. Q.Á., obec O.Ý. Q., ktoré sú zapísané na Okresnom úrade Senica, katastrálnom odbore na LV č. XXXX, ako parc. č. XXX/.X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 270 m; ako parc. č. XXX/.X - zastavané plochy a nádvoria, o výmere 93 m2; ako parc. č. XXXX/.X - zastavané plochy a nádvoria, o výmere 22 m2; ako parc. č. XXXX/.X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 109 m2 spolu s domom č. XXX, postavený na parc. č. XXX/. a na parc. č. XXXX/.X. Rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 23.11.2009, č.k. 10C/137/2007-304, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 26.10.2010, č.k. 10Co/14/2010-345 bolo určené vlastnícke právo pani Z.B.H. Č.B.A., a to dielu číslo X, o výmere 20 m2, ktorý bol odčlenený od parc. č. XXXX kat. úz. O.Ý. Q.J.Á.Š., zapísanej v liste vlastníctva č.XXX a podľa geometrického plánu č. XXX-XXX-XXX- XXXX, zo dňa 20.05.2002, včlenený do parc.č. XXXX/.X, kat. úz. O.R.W.S.Ý. Q.J.Á.Š., zapísaný na

liste vlastníctva č. XXXX. Citovaný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 16.12.2010. Z citovaného rozsudku vyplýva, že sa stala vlastníčkou dielu X, ktorý má výmeru 20 m2, a na ktorom sa nachádza dom odporcov č.XXX, toho času sú na listoch vlastníctva č. XXX, zapísaná parcela XXXX - orná pôda, už v správnej výmere 1144 m2 a na liste vlastníctva č. XXXX, zapísaná parcela XXXX/., zastavané plochy a nádvoria už v správnej výmere 22 m2. Listom zo dňa 08.04.2015 požiadala žalovaných, aby odstránili tú časť ich budovy, č. XXX, na parc. č. XXXX/X, kat. úz. O. Q., ktorá sa nachádza na diele X parc. č. XXXX/.X tak ako je táto evidovaná na geometrickom pláne Geodézie Bratislava, a.s. Senica, č. plánu XXX - XXX - XXX - XXXX zo dňa 20.5.2002, pričom im dala lehotu, aby do dňa 30.4.2015 zaujali k problému stanovisko s tým, že je ochotná sa s nimi stretnúť v advokátskej kancelárii JUDr. I. W.. Dňa 21.4.2015 mailom splnomocnenému zástupcovi oznámila A. B. P., že je ochotná vec riešiť, avšak žiada o stretnutie v obci O. Q. a vec je ochotná riešiť priamo u starostu obce pána B. O.. Zároveň v liste požiadala o zabezpečenie tlmočníka pre svojho manžela T. Q. Z. B. P., keďže je štátny príslušník NSR. Vzhľadom na vyššie uvedený mail sa advokát JUDr. I. W. skontaktoval s Z. Č.B.R., ktorá mu oznámila, že nemá záujem na stretnutí so žalovanými priamo u starostu a naďalej má záujem na stretnutí so žalovanými v advokátskej kancelárii JUDr. I. W., čo bolo oznámené A. B. P.H. mailom JUDr. I. W. zo dňa 28.04.2015. Jej vlastnícke právo v časti dielu X o výmere 20 m2, ktorý bol včlenený do parc.č. XXXX/.X a toho času je tento diel pojatý do parc.č. XXXX - orná pôda o výmere 1144 m2 bolo vyriešené v konaní Okresného súdu Trnava č.k. 10C/137/2007, a preto súd v predmetnom konaní musí postupovať v zmysle § 135 ods. 2 O.s.p a z tohto rozhodnutia vychádzať. Vzhľadom na postoj žalovaných k veci má za to, že títo nemajú záujem na mimosúdnom riešení problému, a preto je nútená uplatniť svoje právo súdnou cestou.

3. Zástupca žalovaných v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 3.7.2015 uviedol, že na tomto pozemku je sčasti postavený rodinný dom, ktorý žalovaní spolu s okolitými pozemkami kúpili od H.. V. Z. v roku 2005 výslovným ručením za vlastnícke právo a bezbremennosť predmetu prevodu, ktorým bol rodinný dom súp.č. XXX a pozemky parc. č. XXX/X, XXXX/X, XXX/X U. XXXX/X. Pozemok parc. č. XXXX/X

- zastavaná plocha a nádvorie bol v tom čase vo výmere 42 m2. Na základe v žalobe označeného rozhodnutia Okresného súdu Trnava sp. zn. 10C/137/2007 bolo vlastníctvo časti tohto pozemku o výmere 20 m2 prisúdené do vlastníctva žalobkyni p. Z..Č.. Ide presne o tú časť pozemku (dnes súčasťou pozemku parc. č. XXXX) kde do pozemku vo vlastníctve žalobkyne zasahuje rodinný dom žalovaných. Rodinný dom v súčasnom pôdoryse bol postavený ešte pred druhou svetovou vojnou. V časti, ktorá je predmetom tohto sporu bola pôvodne vybudovaná maštaľ, ktorú však na pôvodný účel predchádzajúci vlastník neužíval a preto ju manželia B. P. prerobili na hobby miestnosť. Podotýka, že táto časť nie je samostatnou nehnuteľnosťou, ale je stavebno-technicky jednou stavbou spolu s pôvodnou obytnou časťou. Odstránením tejto časti domu by bola poškodená statika domu, podstatne narušená strešná konštrukcia celého domu a znehodnotený rodinný dom ako celok. Skutočnosť, že pozemok, na ktorom je postavený rodinný dom aj v časti zasahujúcej do pozemku žalobkyne, považovali právni predchodcovia žalovaných za svoje vlastníctvo preukazuje vyššie spomínanou kúpnou zmluvou, ktorou predmetné nehnuteľnosti nadobudli. Predkladá kópiu neoverených potvrdení Š. O. s manželkou z 31.3.1936, E. O. s manželkou z 31.3.1936, Š.I. S. s manželkou z 6.4.1936 a U. V. z 26.4.1936. Aj keď tieto potvrdenia nie sú právne relevantné čo do preukázania vlastníckeho práva, ide o dobový doklad, z ktorého vyplýva, za akým účelom a od koho ich právni predchodcovia údajne odkúpili časti pozemkov v miestnej časti nazývanej Benkových záhrady. Z prvého potvrdenia vyplýva, že Q. Q. odkúpil časť parcely pod stavbu maštale. Na základe takýchto ústnych zmlúv potom naši právni predchodcovia tieto časti pozemkov v dobrej viere užívali a ich vlastníctvo prechádzalo na základe rôznych právnych titulov. Je možné tieto skutočnosti overiť spätne v listinách uložených v katastri nehnuteľností pri zmenách vlastníctva k spornému pozemku. Nikto toto vlastníctvo nespochybňoval, ani právni predchodcovia žalobkyne. Z tohto pohľadu považuje stavbu rodinného domu v časti zasahujúcej do pozemku žalobkyne za oprávnenú. Z korešpondencie priloženej k žalobe je zrejmé, že žalobkyňa nemala skutočný záujem o mimosúdne riešenie sporu inak, ako je odstránenie stavby. Ponúk na odkúpenie časti pozemku pod stavbou zo strany žalovaných a to aj za účasti starostu obce bolo niekoľko, k realizácii nikdy nedošlo. Žalobkyňa v minulosti ponúkla uzatvoriť s ňou nájomnú zmluvu na sporný pozemok vo výške 5,- eur mesačne na dobu 10 rokov, s čím nemohli súhlasiť pre zjavnú neadekvátnosť požiadavky žalobkyne. Ak súd po vykonanom dokazovaní dospeje k názoru, že stavba rodinného domu v časti zasahujúcej do pozemku vo vlastníctve žalobkyne je oprávnená, navrhuje, aby rozhodol v súlade s ustanovením § 135b ods. 1 Obč. zákonníka tak, že prikáže časť pozemku parc. č. XXXX v k.ú. O. Q. o výmere 20 m2 ktorý je označený v geometrickom pláne č. XXX-XXX-XXX-XXXX zo dňa 20.05.2002 ako diel č. X do vlastníctva žalovaných

za náhradu vo výške 100,- eur, resp. v prípade nesúhlasu žalobkyne s touto sumou za cenu určenú znalcom. Toto riešenie navrhuje z toho dôvodu, že považuje hodnotu stavby za nepomerne vyššiu oproti hodnote zastavaného pozemku. Ak súd po vykonanom dokazovaní dospeje k inému názoru, teda že stavba rodinného domu v časti zasahujúcej do pozemku vo vlastníctve žalobkyne nie je oprávnená navrhuje, aby rozhodol v súlade s ustanovením § 135c ods. 3 Obč. zákonníka tak, že: a) prikáže časť pozemku parc. č. XXXX v k.ú. O. Q. o výmere 20 m2, ktorý je označený v geometrickom pláne č. XXX-XXX-XXX-XXXX zo dňa 20.05.2002 ako diel č. X do vlastníctva žalovaných za náhradu vo výške 100,- eur, resp. v prípade nesúhlasu žalobkyne s touto sumou za cenu určenú znalcom, alternatívne b) zriadi v prospech vlastníka stavby rodinného domu súp. č. XXX v O. Q. právo užívania časti pozemku parc. č. XXXX v k.ú. O. Q. o výmere 20 m2, ktorý je označený v geometrickom pláne č. XXX-XXX-X XX- XXXX zo dňa 20.05.2002 ako diel č. X, a to za náhradu vo výške 100,- eur, resp. v prípade nesúhlasu žalobkyne s touto sumou za cenu určenú znalcom.

4. Zástupca žalobkyne v písomnom vyjadrení zo dňa 3.8.2015 k vyjadreniu žalovaných uviedol, že k tvrdeniu žalovaných, že žalobkyňa nemala skutočný záujem o mimosúdne riešenie sporu inak, ako je odstránenie stavby, uvádza, že toto tvrdenie nie je pravdivé, pretože z listu žalobkyne zo dňa 08.04.2015 vyplýva aj iné riešenie ako je vypratanie časti nehnuteľnosti. V záujme mimosúdneho riešenia v predmetnom liste navrhla žalovaným stretnutie v advokátskej kancelárie X.. I. W. v I. a zároveň ich vyzvala, aby v lehote do 30.04.2015 zaujali k jej návrhu stanovisko. Na tento list odpovedala len žalovaná v rade 2/ mailom dňa 21.04.2015, pričom k samotnému návrhu sa nijako nevyjadrila, ale požiadala o stretnutie v obci O. Q., kde by bolo možné vec riešiť priamo u starostu obce. Zároveň tvrdí, že u starostu obce bola už dotknutá vec riešená a bolo spísaná zápisnica o výmene pozemkov. Ani toto tvrdenie žalovanej nie je správne a pravdivé, pretože dňa 02.03.2012 z podnetu žalobkyne sa uskutočnilo stretnutie medzi žalobkyňou a žalovanými, pánom B.J.U.P. O.G.S. U. V. P.O.A. na Obecnom úrade v O.R.Y.W.S.R.Q. Q.T.Á.Š.H., kde bola spísaná len prezenčná listina s návrhom na riešenie. Žiadne riešenie nebolo dohodnuté a v žiadnom prípade nebola spísaná zápisnica o výmene pozemkov. Na mail žalovanej zo dňa 21.04.2015 odpovedal X.T.P.. I.H.R.Y. W.K.Á. mailom zo dňa 28.04.2015 s tým, že nemá záujem na stretnutí priamo u starostu a trvá na pôvodnom návrhu, aby sa stretnutie uskutočnilo v advokátskej kancelárii v I.B., na tento mail už odporkyňa v rade 2/ nereagovala. Žalovaná navrhuje vo svojom vyjadrení právne riešenia v závislosti od posúdenia, či stavba rodinného domu v časti zasahujúceho do pozemku vo vlastníctve žalobkyne je oprávnená alebo neoprávnená. V prípade oprávnenosti zásahu časti rodinného domu do pozemku žalobkyne žalovaní navrhujú, aby súd rozhodol v súlade s § 135b ods. 1 Obč. zákonníka tak, že prikáže časť pozemku parc.č. XXXX kat. úz. O.R.Y.W. Q.J.Á.Š. o výmere 20 m2 do vlastníctva žalovaných za náhradu vo výške 100,- eur, resp. v prípade nesúhlasu žalobkyne, za cenu určenú znalcom. K tomuto uvádza, že takéto riešenie nie je možné, pretože tento problém bol v podstate riešený vo vyššie citovanom rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. lOC/137/2007, v ktorom bolo konštatované, že právna predchodkyňa žalovaných nesplnila podmienky dobromyseľnosti držby, resp. nepreukázala okolnosti, z ktorých by bolo možné usudzovať o existencii dobrej viery u žalovaných. Preto navrhované právne riešenie neprichádza do úvahy. V prípade iného právneho posúdenia navrhujú žalovaní aplikovať § l35c ods. 3 a prikázať časť pozemku parc. č. XXXX o výmere 20 m2, diel č. X do vlastníctva žalovaných za náhradu vo výške 100,- eur, v prípade nesúhlasu žalobkyne za sumu určenú znalcom. Takéto riešenie nie je možné, pretože celé predchádzajúce konanie vedené na Okresnom súde Trnava pod sp.zn 10C/137/2007 by bolo zbytočné, vrátane nákladov vynaložených na konanie. Z rovnakého dôvodu neprichádza do úvahy ani ďalšie navrhované riešenie, aby súd zriadil na spornú časť 20 m2 vecné bremeno za náhradu.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením sa so Znaleckým posudkom H.. V. V. číslo XX/XXXX zo dňa 17.2.2018; Geometrickým plánom zo dňa 20.5.2002; Rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 10C/137/2007-304 zo dňa 23.11.2009 a rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 10Co/14/2010-345 zo dňa 26.10.2010 a zistil nasledovné:

6. Zástupca žalobkyne pred súdom uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava skutočností uvedených v písomnej žalobe, dôkazná situácia je jasná, v konaní vedenom na tunajšom súde bolo rozhodnuté, že parcela na ktorej majú postavenú nehnuteľnosť patrí žalobkyni, vedeli o tomto stave a nič neurobili.

Jediným riešením je postup v zmysle ustanovenia § 135c ods. 1 teda na náklady žalovaných odstrániť stavbu, teda vypratať časť nehnuteľnosti, keď všetky ostatné riešenia sú pre žalovaných nevýchovné lebo by si neuvedomili, že konajú nesprávne. I v súčasnosti im navrhovali riešenie také, ktoré navrhovali oni pred tromi rokmi, v súčasnosti už na to nechcú pristúpiť. Podľa tvrdenia žalobkyne stavba nie je oprávnená, preto bude potrebné vyžiadať si potrebné povolenia, rozhodnutia zo stavebného úradu, aby súd zvážil, či stavba je alebo nie je oprávnená, prípadne ak bola oprávnená či bola legitimizovaná, alebo nebola. Pokiaľ sa týka návrhu protistrany prikázanie do vlastníctva podľa § 135c ods. 2 a 3 neprichádza do úvahy, je to nad rámec zákona, preto táto požiadavka je neoprávnená. Je toho názoru, že pri posúdení toho či je daný postup podľa § 135c ods. 1 je dôležité si všímať i správanie žalovaných počas konania o určenie vlastníckeho práva k predmetnému pozemku, na ktorom stojí stavba, keď ich správanie bolo také, že rekonštruovali nehnuteľnosť napriek tomu, že sa viedol spor, napriek tomu, že nemali k tomu povolenie, takéto ich správanie teda bolo veľmi nerozumné, keď zbytočne rekonštruovali nehnuteľnosť, pričom vedeli, že táto stojí na cudzom pozemku. Je toho názoru, že i vzhľadom na uvedené prichádza do úvahy postup podľa uvedeného zákonného ustanovenia teda vypratanie nehnuteľnosti v prospech žalobkyne, keď jedine takéto riešenie je výchovným riešením pre žalovaných. Postup podľa § 135c ods. 2 neprichádza do úvahy keďže žalobkyňa ako vlastníčka pozemku nemá záujem o stavbu. Ak by súd dospel k záveru, že nie je možný postupom ani podľa ods. 1 potom prichádza do úvahy len vyriešenie sporu podľa § 135c ods. 3 a zriadenie vecného bremena za náhradu, ak je to nevyhnutné pre výkon vlastníckeho práva k stavbe, rozhodujúca je potom výška náhrady za zriadenie vecného bremena a pri dokazovaní ohľadom určenia výšky náhrady sa potom ukáže, či celé konanie je výchovné alebo nie je výchovné. Stále navrhuje spôsob riešenia tak ako to povedali na prvom pojednávaní pred tunajším súdom, keď navrhuje zámenu parciel v tom slova zmysle, že žalovaní vypustia v prospech žalobkyne časť nehnuteľnosti, ktorá sa už v minulosti používala ako prechod a žalobkyňa by potom súhlasila s tým, aby zmluvou previedla na žalovaných predmetnú parcelu, na ktorej stojí predmetná stavba patriaca žalovaným. Takýto návrh bol pôvodným návrhu žalovaných asi pred tromi rokmi, s ktorým už v súčasnosti zrejme nesúhlasia.

7. Žalobkyňa pred súdom na otázku zástupcu odkedy bývajú na spornej nehnuteľnosti žalovaní? Uviedla: ,,Od roku 2005, po tom ako sa nasťahovali na nehnuteľnosť nič sa nestalo, chodili sme cez prechod od januára do decembra 2005, potom žalovaní uličku zahradili, že sme tadiaľ už nemohli prejsť, ani my, ani druhí, ktorí tam majú parcely.“ Na otázku zástupcu kedy začali stavať resp. robiť rekonštrukciu? Žalobkyňa uviedla: ,,Myslím že v roku 2008, prvú robili strechu na maštali, potom robili nejaké úpravy nejaké hoby, čo je písané v tých dokladoch.“ Na otázku zástupcu počas výstavby boli upozorňovaní, že stavajú na vašom pozemku? Žalobkyňa uviedla: ,,Áno bol tam pán doktor V. X. advokát zo W., ktorý im oznámil, že nepovolene to zastavili a chcú to prerábať, že to neprichádza do úvahy aby to robili, povedali, že to pôjde na súd, bolo to v roku 2006, boli sme na Obecnom úrade, aj u nich doma, oni sa nikde nedostavili, aj iní občania mali o to záujem, lebo chodili cez tú uličku na svoje role.“ Na otázku zástupcu počas sporu o vlastníctvo boli vydané nejaké rozhodnutia a aké? Žalobkyňa uviedla: ,,Áno boli sme na Obecnom úrade, boli to rozhodnutia OÚ o tom, že nemajú stavať, že majú čakať do rozhodnutia súdu.“ Na otázku zástupcu aké sú vzťahy medzi vami? Žalobkyňa uviedla: ,,My sa nepoznáme, my sa neoslovíme. Ja sa chcem stále s nimi dohodnúť.“

8. Zástupca žalovaných v 1. a 2. rade pred súdom uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava vyjadrenia zo dňa 3.7.2015. Ich návrh je taký, že ak súd dospeje k záveru, že stavba rodinného domu je oprávnená navrhuje, aby súd rozhodol v súlade s ust. § 135b ods. 1 tak, že prikáže časť pozemku parc. č. XXXX kat. územie O. Q. o výmere 20 m2, do vlastníctva žalovaných za náhradu vo výške 100,-eur, v prípade nesúhlasu žalobkyne s touto cenou, za cenu určenú znalcom. Ak súd po vykonanom dokazovaní dospeje k inému názoru, teda že stavba rodinného domu nie je oprávnená, navrhuje, aby súd rozhodol v súlade s ust. § 135c ods. 3 tak, že po a) prikáže časť pozemku o výmere 20 m2 do vlastníctva žalovaných za náhradu vo výške 100,-eur, alebo pre prípad nesúhlasu za sumu, ktorá bude určená znalcom a alternatívne po b) súd rozhodne tak, že zriadi v prospech vlastníka stavby vecné bremeno a to právo užívania časti pozemku, na ktorom stojí stavba. I z prednesu protistrany je zrejmé, že skutočným záujmom a cieľom žalobkyne je dosiahnuť niečo iné, chcela by dosiahnuť najmä právo prechodu cez časť parcely, ktorý podľa jej vyjadrenia tam bol odjakživa a tento zrušili až žalovaní v I. a II. rade. Teda jej záujmom od samého začiatku je dosiahnuť uvedené

a jej záujmom nie je v prvom rade odstránenie stavby. Ďalej uviedol, že poukazuje i na to, že v danej veci mohlo dôjsť i k vydržaniu vecného bremena tak ako by malo byť zriadené týmto rozhodnutím a to s poukazom na skutočnosť, že žalovaní ale už i ich právni predchodcovia dobromyseľne užívali pozemok na ktorom stojí predmetná stavba s tým, že im patrí, domnievali sa, že pozemok na ktorom stavba stojí prináleží k stavbe. Nebránia sa v prípade ak súd dospeje k záveru, že právo vecného bremena nebolo vydržané, aby bolo vykonané dokazovanie za účelom zistenia výšky náhrady za zriadenie vecného bremena. Na otázku súdu či existuje právny titul na základe ktorého žalovaní resp. ich právni predchodcovia mohli mať za to, že im patrí právo užívať predmetný pozemok, na ktorom stojí predmetná stavba? Zástupca žalovaných uviedol: ,,Vecné bremeno nebolo zriadené žiadnym dokumentom, avšak fakticky nerušeným užívaním s plným vedomím, že im pozemok pod spornou stavbou patrí, právni predchodcovia ale i žalovaní tento pozemok užívali tým, že na tomto pozemku mali postavenú stavbu a všetci vrátane skutočných vlastníkov ako sa rozhodlo v rozsudku OS Trnava im v tomto nerušenom výkone práva užívať pozemok žiadnym spôsobom nebránili a to viac ako 60 rokov.“

9. Na otázku súdu stranám sporu či predmetná stavba je stavbou, ktorá tvorí jeden celok a svojou časťou stojí na predmetnom pozemku patriacom žalobkyni? Zástupcovia strán sporu zhodne uviedli: ,,Áno jedná sa o jednu stavbu, ktorá tvorí celok a ktorá čiastočne stojí na predmetnom pozemku patriacom žalobkyni o výmere 20m2 označenom ako parc. č. XXXX/X v časti dielu X na geometrickom pláne č. XXX-XXX- XXX-XXXX zo dňa 20.5.2002. Z vonkajšej časti tejto spornej časti nehnuteľnosti stojacej na parc. č. XXXX žalovaní vôbec nehnuteľnosť žalobkyne neužívajú, nakoľko prístup majú z nehnuteľnosti, ktorá s touto časťou tvorí neoddeliteľný celok, ide o jednu budovu. Takže okolie neužívajú a ani pre užívanie tejto časti nehnuteľnosti nie je potrebné, aby bol vytvorený okolitý priestor na pozemku žalobkyne.

10. Žalovaná v 2. rade pred súdom uviedla, že stavba, ktorá stojí na predmetnej parcele bola vystavaná v roku 1906, jedná sa o maštaľ, ktorá čiastočne zasahuje aj na predmetnú parcelu patriacu žalobkyni, teda musela by sa zbúrať polovica tejto maštale, ktorá je napojená na hlavný dom. Nevie o akom záhradnom domčeku hovorí žalobkyňa.

11. Na otázku súdu stranám sporu, či predmetná budova bola postavená pred rokom 1950 a či následne bola na pozemku žalobkyne postavená i nejaká ďalšia stavba? Zástupca žalovaných uviedol: ,,Máme vedomosť, že predmetná stavba bola postavená pred 2. svetovou vojnou, niekedy v roku 1936 ale presne nevieme, následne už na pozemku žalobkyne nebola postavená žiadna stavba, táto stavba bola iba rekonštruovaná.“ Zástupca žalobkyne uviedol: ,,Žalobkyňa tvrdí, že stavba bola postavená ešte skôr, ale súhlasí s tvrdením žalovaných o tom, kedy mala byť postavená, najneskôr do roku 1936 je pravdou, že následne už na jej pozemku nebola postavená žiadna nová stavba, došlo iba k rekonštrukcii.“

12. Zo znaleckého posudku H.. V. V., znalca z odboru stavebníctvo, Pozemné stavby, Odhad hodnoty nehnuteľností číslo XX/XXXX zo dňa 17.2.2018 predloženého žalovanými vyplýva, že predmetom posudku bolo stanovenie výšky náhrady za zriadenie vecného bremena na časť p.č. XXXX - 20m2/ podľa GP časť parc. č. XXXX/X tiež 20m2 pod domom č. XXX na Z. T.. S..Ú.. O. Q. v okr. W., pre účel súdneho konania. Zo znaleckého posudku vyplýva, že všeobecná hodnota jednorázovej odplaty za zriadenie vecného bremena je 79,83 eur (strana 6-7 znaleckého posudku). Zo záveru posudku vyplýva, že všeobecná hodnota práv a závad je 79,83 eur, po zaokrúhlení 80,- eur.

13. Zástupca žalobkyne po predložení znaleckého posudku uviedol, že nemá námietky voči znaleckému posudku, ktorým bola určená výška náhrady za zriadenie vecného bremena, nemá výhrady voči výške určenej náhrady, nemyslí si ale, že hodnota vecného bremena by mala činiť len 80,00 eur. Za 80,00 eur majú vyriešený komplet celý problém so stavbou na cudzom pozemku. Vec ponecháva na rozhodnutie súdu. Nemá námietky ani voči geometrickému plánu č. XXX-XXX-XXX-XXXX zo dňa 16.5.2002, predloženému protistranou, ktorým bol zamerané skutočné užívanie predmetnej parcely. V danej veci sa v minulosti chceli dohodnúť, žalovaným bolo navrhované riešenie, tak ako to napokon navrhli v podaní zo dňa 4.6.2018, žalovaní na toto nechceli pristúpiť, z ich postoja dnes, že naďalej nesúhlasia s takýmto riešením veci vyplýva ich právna zlomyseľnosť a ich nezáujem vec riešiť, keď je pravdou, že im v skutočnosti nešlo o odstránenie stavby, počítali s tým, že v tomto konaní nedôjde k takémuto drastickému riešeniu, súhlasia s tým, že je správne zriadenie vecného bremena, domnievali sa

však, že žalovaní napokon pristúpia k tomu, aby sa vec vyriešila tak, že dôjde k širšiemu vysporiadaniu pozemkov aj tých, ktoré nie sú predmetom tohto konania, čím sa vyrieši i predmetný spor.

14. Zástupca žalovaných po predložení znaleckého posudku uviedol, že zástupca žalobkyne sa vyjadril, že mu nikdy nešlo o odstránenie stavby, poukazuje na jeho návrh v predmetnej žalobe podanej na OS Senica 26.5.2015, kde navrhuje vypratať časť nehnuteľnosti. Až v priebehu konania, po tom, ako súd vyslovil právny názor, že odstránenie stavby nie je účelné, dňa 23.10.2017 bol prvý pokus o návrh iného riešenia. Poukazuje ďalej na to, že žalovaný nemali nikdy problém s tým odkúpiť túto časť parcely od žalobkyne, táto však s tým nesúhlasila, jej konanie bolo účelové, lebo chcela dosiahnuť vyriešenie a vyporiadanie aj iných parciel. Poukazuje na to, že ak súd rozhodne o zriadení vecného bremena v prospech žalovaných, rozhodne tým zároveň aj o zamietnutí žaloby o odstránenie stavby, preto navrhuje, aby o trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. 255 ods.1 CSP, keď v podstate vyhovie ich protinávrhu podanému v predmetnom konaní.

15. Z Geometrického plánu zo dňa 20.5.2002, vyhotoveného GEODÉZIOU Bratislava a.s., číslo XXX- XXX-XXX-XXXX na zameranie skutočného stavu p. č. XXX/X-XXX/X; XXXX/X-XXXX/X vyplýva, že z parcely číslo XXXX - orná pôda vo výmere 1144 m2 bol odčlenený diel číslo X o výmere 20 m2 a pričlenený k novovytvorenej parcele číslo XXXX/X.

16. Z rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 10C/137/2007-304 zo dňa 23.11.2009, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 10Co/14/2010-345 zo dňa 26.10.2010 vyplýva, že vo veci Z. Č. c/a X. T. Q. Z. B. P., X. A. B. P., o určenie vlastníckeho práva, bolo určené vlastnícke právo pani Z. Č., a to dielu číslo X, o výmere 20 m2, ktorý bol odčlenený od parc. č. XXXX kat. úz. O. Q., zapísanej v liste vlastníctva č.XXX a podľa geometrického plánu č. XXX-XXX-XXX-XXXX, zo dňa 20.05.2002, včlenený do parc.č. XXXX/.X, kat. úz. O.R.W.S.Ý. Q.J.Á.Š., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 16.12.2010. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že Z. Č. nadobudla nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v katastrálnom území O. Q., zapísanú v Liste vlastníctva číslo XXX ako parcela číslo XXXX - orná pôda, vo výmere 1144 m2 dedením po rodičoch X. V. U. A. V.. Rodičia Z. Č. nadobudli uvedenú nehnuteľnosť, pôvodne zapísanú v Pozemkovej knihe, v Pozemkovoknižnej vložke číslo XXXX ako parcela číslo XXXX, roľa, vo výmere 318 siah, vydržaním, keďže uvedenú nehnuteľnosť užívali v pokojnej a nerušenej držbe od roku 1942, kedy ju nadobudli darom od ich rodičov a uznesením Ľudového súdu v Senici číslo konania Č. XXX/XX zo dňa 31.3.1960 rozhodol súd o vklade vlastníckeho práva v polovici pre X. V. a v polovici pre manželku A. V.. Vlastnícke právo k parcele číslo XXXX s výmerou 1144 m2 bolo zapísané v katastri nehnuteľností v prospech navrhovateľky až do záznamu vlastníckeho práva k časti parcely číslo XXXX vo výmere 20 m2 v prospech H.. H. S.. Vlastnícke právo v prospech H.. H. S. bolo zapísané v katastri nehnuteľností na základe Osvedčenia notára JUDr. B. W. zo dňa 21.1.2005 číslo N 19/2005, Nz 2586/2005, NCRls 2514/2005, keď na základe Geometrického plánu číslo XXX-XXX-XXX-XXXX zo dňa 20.5.2002 bola sporná časť z parcely číslo XXXX vo výmere 20 m2 pričlenená do novovytvorenej parcely číslo XXXX/X, zapísanej v Liste vlastníctva číslo XXXX. V tomto osvedčení sa konštatuje, že k prevodu spornej časti nehnuteľnosti na právnu predchodkyňu H.. H. S., jej matku Ľ. S. došlo v roku 1980 kúpnou zmluvou registrovanou bývalým Štátnym notárstvom v Senici nad Myjavou pod číslo RI 707/80, pričom novovytvorené parcely nemohli byť do súpisu touto zmluvou prevádzaného majetku zahrnuté, nakoľko listina o prevode týchto nehnuteľností nebola vkladu schopnou. Následne predala H.. Ľ. S. novovytvorenú parcelu číslu XXXX/X - zastavaná plocha, dvor, vo výmere 42 m2 spoločne i s inými nehnuteľnosťami H.. V. Z., kúpnou zmluvou zo dňa 21.1.2005 a H.. V. Z. predal uvedenú nehnuteľnosť kúpnou zmluvou zo dňa 13.6.2005 T. Q. Z. B. P. U. A. B. P.. Z. Č. žiadala určiť vlastníctvo k časti nehnuteľnosti, ktorú časť nehnuteľnosti mala nadobudnúť H.. H. S. vydržaním. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že k predaju častí parciel v geometrickom pláne označených ako diel 5 - 12 kúpnou zmluvou nedošlo, ale vlastníctvo k nim bolo v prospech H.. H. S. zapísané do katastra nehnuteľností na základe osvedčenia o vlastníctve vo forme notárskej zápisnice. Súd dospel k záveru, že právna predchodkyňa odporcov nesplnila podmienky dobromyseľnosti držby, resp. tvrdené okolnosti, z ktorých by bolo možné usudzovať o existencii dobrej viery, odporcovia T. Q. Z. B. P. U. A. B. P. v spore nepreukázali. Vyplýva to i zo zistenia súdu, že H.. V. Z., vybavujúci záležitosti týkajúce sa osvedčenia, ponúkal vlastníkom pozemkov v geometrickom pláne označených ako diel 5 - 12 peniaze za pozemky, čo svedčí o tom, že Ľ. S. sa necítila byť vlastníkom nehnuteľností pri vstupe do

držby spornej nehnuteľnosti. Pokiaľ sa teda Ľ. S. chopila držby s vedomosťou, že sporná nehnuteľnosť nebola zahrnutá do súpisu majetku prevádzaného zmluvou, nemohla byť vzhľadom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom nehnuteľnosti. Ak by sa Ľ. S. stala vlastníčkou spornej nehnuteľnosti, nepochybne by bola táto predmetom dedičského konania. Za tohto stavu tak neboli splnené podmienky pre vydanie osvedčenia o výlučnom vlastníctve k spornej časti nehnuteľnosti pre H.. H. S.Ú. a so zreteľom na uvedené je zrejmé, že osvedčenie o vlastníctve k predmetnej časti nehnuteľnosti nebol notár oprávnený vydať. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd návrhu v celom rozsahu vyhovel, keďže neboli naplnené všetky predpoklady pre vydanie osvedčenia o vlastníctve a určil, že navrhovateľka je vlastníčkou dielu číslo X, o výmere 20 m2, ktorý bol odčlenený od parcely číslo XXXX, katastrálne územie O. Q., zapísanej v Liste vlastníctva číslo XXX a podľa Geometrického plánu číslo XXX-XXX-XXX-XXXX zo dňa 20.5.2002 včlenený do parcely číslo XXXX/X, katastrálne územie O. Q., zapísanej v Liste vlastníctva číslo XXXX.

17. Žalobkyňa sa predmetnou žalobou domáhala odstránenia stavby - časti nehnuteľnosti, a to dielu číslo X o výmere 20 m2, ktorý bol odčlenený od parcely číslo XXXX nachádzajúcej sa v katastrálnom území O. Q., zapísanej v Liste vlastníctva číslo XXX a podľa Geometrického plánu číslo XXX-XXX-XXX- XXXX zo dňa 20.5.2002 včleneného do parcely číslo XXXX/X nachádzajúcej sa v katastrálnom území O. Q., zapísanej v Liste vlastníctva číslo XXXX.

18. Podľa § 135c ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník stavby").(ods. 1) Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí. (ods. 2) Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe. (ods. 3)

Podľa § 151n ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

19. Ako vyplýva z citovaného ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka, <http://www.epi.sk/form/ goto.ashx?t=31&p=1351444-1351455&f=2> upravuje problematiku neoprávnenej stavby na cudzom pozemku. O neoprávnenú stavbu ide vtedy, ak niekto zhotoví stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemal oprávnenie, resp. právny titul (nie je vlastníkom pozemku). Z hľadiska neoprávnenej stavby nie je dôležité, z akého dôvodu vznikla neoprávnená stavba (omyl stavebníka, úmyselné konanie). Vlastníkom neoprávnenej stavby je od začiatku stavebník, ktorý sa však nestáva vlastníkom pozemku. Vlastníkom pozemku ostáva naďalej jeho pôvodný vlastník. Ustanovenie Občianskeho <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=31&p=1351444-1351455&f=2> zákonníka ponúka súdu viac možností, ako riešiť právne posúdenie neoprávnenej stavby. Súd môže vo svojom rozhodnutí o stavbe na cudzom pozemku (neoprávnená stavba) zvoliť nasledujúce riešenia: a) predovšetkým rozhodnúť na návrh vlastníka pozemku o odstránení stavby na náklady stavebníka, b) prikázať stavbu do vlastníctva vlastníka pozemku, a to za podmienky, že odstránenie stavby by nebolo účelné a vlastník pozemku s týmto rozhodnutím súhlasí, c) výnimočne môže súd potvrdiť vlastníctvo stavebníka k stavbe tým, že zriadi za náhradu vecné bremeno, ktoré je potrebné na výkon vlastníckeho práva k stavbe. Súd môže nariadiť odstránenie neoprávnenej stavby na náklady vlastníka stavby (jej stavebníka). Súd takto rozhodne najmä vtedy, ak: a) stavebník nebol dobromyseľný (od začatia stavby vedel, že stavia neoprávnene na cudzom pozemku, resp. sa o tom dozvedel počas výstavby a v stavbe pokračoval),

b) stavebník hrubým spôsobom porušil svoje povinnosti (napr. začal stavať napriek upozorneniu, že stavia na cudzom pozemku), c) o vlastnícke právo k stavbe nemá záujem ani vlastník pozemku, d) odstránenie stavby je hospodársky účelné. Účelnosť odstránenia neoprávnene zriadenej stavby je potrebné vždy hodnotiť s prihliadnutím na všetky okolnosti a povahu každého jednotlivého prípadu. V rámci tejto voľnej úvahy súd musí prihliadať aj na to, či by odstránenie stavby nebolo v rozpore s dobrými mravmi. Prihliada sa najmä na povahu a rozsah hospodárskej straty, ktorá by odstránením stavby vznikla, na to, či vlastník stavby a jeho rodina v stavbe býva, aký je rozsah zastavaného pozemku, či vlastník stavby vedel, že stavia na cudzom pozemku alebo naopak staval v dobrej viere, že mu pozemok patrí. Súd musí v týchto prípadoch porovnať hospodársku a inú stratu, ktorá by odstránením stavby vznikla, so záujmom na ďalšom využití stavby. Je potrebné prihliadnuť i na dôvody, pre ktoré vlastník pozemku riadne nezakročil proti neoprávnenej stavbe v čase jej realizácie, ak vlastník pozemku o neoprávnenej stavbe vedel, tiež k dobe, ktorá od zriadenia stavby uplynula. V opačnom prípade, najmä ak odstránením stavby by vznikli veľké straty na hodnotách, súd návrh na odstránenie stavby zamietne a do úvahy by prichádzali možnosti uvedené v § 135c ods. 2 <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=31&p=1351448-1351448&f=2> a 3 OZ. <http://www.epi.sk/form/ goto.ashx?t=31&p=1351450-1351450&f=2> Podľa ustanovenia § 135c ods. 2 <http://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=31&p=1351448-1351448&f=2> sa vlastník pozemku môže domáhať prikázania neoprávnenej stavby do svojho vlastníctva. Súd prikáže neoprávnenú stavbu za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, ak: a) vlastník pozemku prejaví o stavbu záujem, b) neprichádza do úvahy odstránenie stavby podľa § 135c ods. 1 OZ, <http://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=31&p=1351446-1351446&f=2> pretože to nie je účelné, tiež ak nie sú podmienky ani pre jej ponechanie vo vlastníctve stavebníka. Podľa ustanovenia § 135c <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=31&p=1351444-1351455&f=2> môže súd svojím rozhodnutím riešiť len otázku vlastníctva stavby. Nerieši tu vlastníctvo k pozemku. Ak súd zamietne žalobu na odstránenie neoprávnenej stavby (§ 135c ods. 1 <http://www.epi.sk/ form/goto.ashx?t=31&p=1351446-1351446&f=2> a žalobu na prikázanie stavby do vlastníctva vlastníka pozemku, vlastníctvo k stavbe zostáva de facto nezmenené (naďalej je jej vlastníkom stavebník). Vznikne tu situácia, že vlastník stavby a vlastník pozemku nie sú totožní. Občiansky zákonník <http:// www.epi.sk/form/goto.ashx?t=30&p=1009669&f=2> takúto situáciu nevylučuje (pozri § 120 ods. 2 <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=31&p=1351315-1351315&f=2>). Zákon vo výnimočných prípadoch umožňuje zriadiť za náhradu vecné bremeno v prospech vlastníka stavby. Podmienkou zriadenia vecného bremena je, že ide o neoprávnenú stavbu a nie o nepovolenú (čiernu) stavbu. Vecné bremeno sa podľa § 135c ods. 3 <http://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=27&p=1351450-1351450&f=2> zriaďuje za náhradu. Pri stanovovaní náhrady za zriadenie vecného bremena podľa § 135c ods. 3 <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=1351450-1351450&f=2> nemožno vychádzať len z cenových predpisov alebo z ceny, za ktorú by bolo možné v danom mieste a čase dosiahnuť jeho zriadenie zmluvou, ale je potrebné vychádzať zo skutočnosti, že vlastník bol obmedzený proti svojej vôli, príp. bez svojho vedomia a prihliadať na okolnosti, za ktorých bola neoprávnená stavba zriadená. Pri stanovení výšky náhrady za zriadenie vecného bremena v prospech stavebníka je rozhodujúca kompenzácia ujmy vlastníka pozemku s prihliadnutím i na mieru zavinenia stavebníka vo vzťahu k neoprávnenému vzniku stavby. Je preto namieste určiť výšku takejto náhrady i s prihliadnutím na mieru zavinenia na vzniku neoprávnenej stavby v zmysle § 135c OZ. <http://www.epi.sk/ form/goto.ashx?t=27&p=1351444-1351455&f=2> Pri stanovení výšky náhrady za zriadenie vecného bremena súdom (§ 135c ods. 3 <http://www.epi.sk/ form/goto.ashx?t=27&p=1351450&f=2>) musí súd prihliadnuť na cenu pozemku, ku ktorému sa zriaďuje vecné bremeno, na výšku nájomného, ktoré by bolo možné v danej dobe a na danom mieste dosiahnuť za prenájom tohto pozemku a na mieru obmedzenia vlastníka pozemku (Ro NS ČR z 25. 11. 1998, sp. zn. 2 Cdon 265/96).Vecné bremeno sa zriadi za náhradu v prospech vlastníka pozemku a stavebník by ho mal vykonávať tak, aby zaťažoval vlastníka pozemku v nevyhnutnej a minimálnej miere (takýmto vecným bremenom je napr. právo prechodu cez pozemok). Na túto skutočnosť musí prihliadať i súd pri svojom rozhodovaní. (Prof. JUDr. Karol Plankaa Kolektív, Občianske právo s vysvetlivkami, IURA EDITION; JUDr. Imrich Fekete, Občiansky zákonník, Veľký komentár, Eurokódex)

20. V predmetnom konaní nebolo sporné, že vlastníčkou predmetnej parcely - časti parcely označenej ako diel č. X o výmere 20m2 je žalobkyňa, ktorá vlastníctvo nadobudla vydržaním rozhodnutím

Okresného súdu Trnava č.k. 10C/137/2007-304 zo dňa 23.11.2009, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 10Co/14/2010-345 zo dňa 26.10.2010 a vlastníkmi rodinného domu súp.č. XXX stojaceho na uvedenej časti parcely sú žalovaní, ktorí vlastníctvo nadobudli kúpnou zmluvou zo dňa 13.6.2005 (B. - XXXX/XXXX). Nakoľko bolo nesporné, že dom súp. č. XXX stojí sčasti na parcele patriacej žalobkyni, žalobkyňa sa predmetnou žalobou domáhala odstránenia tejto časti stavby.

21. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či predmetná stavba je v časti stojacej na parcele žalobkyne stavbou neoprávnenou, keď zástupca žalovaných poukazoval na to, že stavba je stavbou oprávnenou, keď žalovaní kúpili nehnuteľnosť od H.. V. Z. v roku 2005 výslovným ručením za vlastnícke právo a bezbremennosť predmetu prevodu. Zástupca žalovaných tvrdil, že skutočnosť, že pozemok, na ktorom je postavený rodinný dom aj v časti zasahujúcej do pozemku žalobkyne, považovali právni predchodcovia žalovaných za svoje vlastníctvo, preukazujú žalovaní kúpnou zmluvou z roku 2005. Zástupca žalovaných predložil kópie neoverených potvrdení Š. O. s manželkou z 31.3.1936, E. O. s manželkou z 31.3.1936, Š. S. s manželkou z 6.4.1936 a U. V. z 26.4.1936 s tým, že ide o dobový doklad, z ktorého vyplýva, za akým účelom a od koho právni predchodcovia žalovaných údajne odkúpili časti pozemkov. Na základe takýchto ústnych zmlúv potom právni predchodcovia žalovaných tieto časti pozemkov v dobrej viere užívali a ich vlastníctvo prechádzalo na základe rôznych právnych titulov. Súd dospel k záveru, že predmetná stavba - rodinný dom súp.č. XXX je v časti stojacej na parcele pariacej žalobkyni stavbou neoprávnenou, keď otázka vlastníctva k predmetnej parcele na ktorej stojí sčasti dom patriaci žalovaným, bola právoplatne vyriešená v konaní vedenom a tunajšom súde pod sp. zn. 10C/137/2007, kde sa súd zaoberal i možnosťou vydržania právnymi predchodcami žalovaných a dospel k jednoznačnému záveru, že právna predchodkyňa žalovaných nesplnila podmienky dobromyseľnosti držby, resp. tvrdené okolnosti, z ktorých by bolo možné usudzovať o existencii dobrej viery žalovaní (T. Q. Z. B. P. U. A. B. P.) v spore nepreukázali. V uvedenom konaní teda nebolo preukázané, že by právni predchodcovia žalovaných niekedy boli vlastníkmi, resp. oprávnenými držiteľmi predmetnej časti parcely. Kópie potvrdení predložené žalovanými v tomto konaní (19C/128/2016) mali preukazovať za akým účelom a od koho právni predchodcovia žalovaných údajne odkúpili časti pozemkov. Ako uvádzal v konaní samotný zástupca žalovaných, malo však ísť len o ústne zmluvy. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že v tom čase (pred účinnosťou Zákona č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník) platilo všeobecné uhorské obyčajové právo, ktoré umožňovalo nadobudnutie vlastníctva k nehnuteľnosti len vkladom vlastníctva do pozemkovej knihy a mimo nej bolo možné nadobudnúť vlastníctvo vydržaním, pre ktoré sa vyžadovala dobromyseľná držba ( 32 rokov) (Prof. JUDr. Karol Plankaa Kolektív, Občianske právo s vysvetlivkami, IURA EDITION.) Preto ani predložené kópie potvrdení nepreukazujú, že právni predchodcovia žalovaných boli vlastníkmi predmetnej časti parcely

- dielu č. X.

V predmetnom konaní (sp.zn. 19C/128/2016) nebolo sporné, že dom súp. č. XXX bol postavený najneskôr do roku 1936. Do účinnosti zákona č. 141/1950 Zb. <http://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=26&p=1008154&f=2> neplatila v slovenskom súkromnom práve bezvýnimočne zásada, že vlastníctvo stavby podľa zásady rímskeho práva superficies solo cedit prechádza na vlastníka pozemku. Celý rad judikátov z tohto času určoval, že ten, kto so súhlasom vlastníka postavil stavbu na jeho pozemku, sa stal aj vlastníkom pozemku, na ktorom stojí stavba, prirodzene s povinnosťou poskytnúť za tento pozemok náhradu. (Prof. JUDr. Karol Planka a Kolektív, Občianske právo s vysvetlivkami, IURA EDITION) S poukazom na v tom čase platnú právnu úpravu a vzhľadom na vyššie uvedené (zistenie, že nebolo preukázané vlastníctvo ani oprávnená držba predmetnej časti parcely - diel X), pre konštatovanie súdu, že stavba ja stavbou oprávnenou, by v konaní muselo byť preukázané, že právni predchodcovia žalovaných postavili nehnuteľnosť - dom súp. č. XXX, so súhlasom vlastníka pozemku. Uvedené v konaní preukázané nebolo a v tomto smere nebolo zo strany žalovaných navrhnuté ani žiadne dokazovanie. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že predmetná časť stavby je stavbou neoprávnenou.

22. Žalovaní poukazovali tiež na skutočnosť, že v danej veci mohlo dôjsť i k vydržaniu vecného bremena. Súd je toho názoru, že k vydržaniu vecného bremena dôjsť nemohlo, keď nebola splnená základná zákonná podmienka a to dobromyseľnosť žalovaných, že spornú časť pozemku užívajú s vedomím, že im patrí toto právo (právo užívania), keď samotný zástupca žalovaných uviedol, že vecné bremeno nebolo zriadené žiadnym dokumentom. (Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, ,,Vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému

bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.“ Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ,,Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.“ Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, „Držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.“ Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ,,Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.“). Teda, žalovaní sa nemali na základe čoho domnievať, že právo užívať pozemok pod domom im oprávnene patrí. Argumentácia zástupcu žalovaných, že žalovaní pozemok fakticky nerušene užívali s plným vedomím, že im pozemok pod spornou stavbou patrí, neobstojí pre možné konštatovanie vzniku vecného bremena - práva užívania vydržaním, keď je potrebné rozlišovať pojmy ,,užívať s vedomím, že osobe patrí právo užívania pozemku ktorého nie je vlastníkom“ a ,,užívať s vedomím, že osobe nehnuteľnosť patrí - vzniklo jej vlastnícke právo“. Teda, ak podľa tvrdenia zástupcu žalovaných žalovaní užívali sporný pozemok pod domom s vedomím, že im tento pozemok patrí, má to vplyv na posúdenie ich dobromyseľnosti pre možné vydržanie vlastníckeho práva k spornému pozemku a nie k vydržaniu vecného bremena - práva užívania sporného pozemku. Otázka vlastníckeho práva k spornému pozemku a v súvislosti s tým i skúmanie, či žalovaní, resp. ich právni predchodcovia boli dobromyseľnými držiteľmi už bola posudzovaná a rozhodnutá v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 10C/137/2007.

23. Po zistení, že predmetná časť stavby je stavbou neoprávnenou, súd pristúpil k jej vyporiadaniu. Ako vyplýva z vyššie uvedených komentárov k ustanoveniu § 135c Občianskeho zákonníka, konanie o vyporiadaní neoprávnenej stavby je konaním, kde z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahov medzi účastníkmi konania a kde teda súd nie je viazaný návrhom účastníkov (§ 216 ods. 2 Civilného sporového poriadku); pokiaľ súd dospeje k záveru, že žalobcom navrhované vyporiadanie nie je prijateľné, musí upraviť vzťahy medzi účastníkmi aj iným spôsobom vyplývajúcim z § 135 c) Obč. zák.. Pri voľbe spôsobov vyporiadania je treba vychádzať z poradia v akom zákon vypočítava jednotlivé spôsoby vyporiadania neoprávnenej stavby a z princípov, na ktorých je založené občianske právo, ktoré poskytuje ochranu tomu do práv ktorých bolo bez právneho dôvodu zasiahnuté, proti tomu, kto takto do práva zasiahol.

24. Žalobkyňa sa domáhala vyporiadania odstránením stavby, teda v poradí prvým zo zákonom stanovených spôsobov vyporiadania. Súd preto skúmal, či je odstránenie stavby účelné a dospel k záveru, že účelné nie je vzhľadom na skutočnosť, že táto časť nehnuteľnosti nie je samostatnou nehnuteľnosťou, ale je stavebno-technicky jednou stavbou spolu s pôvodnou obytnou časťou stojacou na pozemku patriacom žalovaným. Odstránením tejto časti domu by bola poškodená statika domu, podstatne narušená strešná konštrukcia celého domu a znehodnotený rodinný dom ako celok, teda i v časti stojacej na pozemku žalovaných. Uvedené, nebolo medzi stranami sporné. V súvislosti s takýmto riešením vyporiadania neoprávnenej stavby - jej odstránením, súd poukazuje i na to, že súčasní vlastníci neoprávnenej stavby - žalovaní, neboli jej stavebníkmi, nehnuteľnosť kúpili v roku 2005 a v čase kúpy nemali vedomosť o tom, že časť stavby stojí na cudzom pozemku. Nebyť skutočnosti, že odstránenie stavby nie je účelné, jej odstránenie by podľa názoru súdu bolo i v rozpore s dobrými mravmi.

25. Nakoľko žalobkyňa ako vlastníčka pozemku na ktorom stojí neoprávnená stavba nemala záujem o prikázanie časti stavby do vlastníctva, čo by ani nebolo reálne vzhľadom na to, že nehnuteľnosť tvorí jeden celok a len časť zasahuje na pozemok žalobkyne, a zvyšná časť je na pozemku patriacom žalovaným, prichádzal do úvahy v poradí zákonom stanovený ďalší spôsob vyporiadania a to potvrdiť vlastníctvo stavebníka k stavbe tým, že zriadi za náhradu vecné bremeno, ktoré je potrebné na výkon vlastníckeho práva k stavbe. Súd, vzhľadom na uvedené preto v prejednávanej veci usporiadal pomery strán sporu tak, že žalovaným ako vlastníkom časti neoprávnenej stavby zriadil právo vecného bremena spočívajúce v užívaní časti pozemku žalobkyne a to dielu číslo X o výmere 20 m2, ktorý bol odčlenený od parcely číslo XXXX, katastrálne územie O. Q., zapísanej v Liste vlastníctva číslo XXX a podľa Geometrického plánu číslo XXX-XXX-XXX-XXXX zo dňa 20.5.2002 včlenený do parcely číslo XXXX/X, katastrálne územie O. Q., zapísanej v Liste vlastníctva číslo XXXX.

26. Zároveň v súlade s ustanovením § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka, určil náhradu za jeho zriadenie vo výške 80,- eur, keď pri jej určení vychádzal zo znaleckého posudku H.. V. V. číslo XX/XXXX zo dňa 17.2.2018 predloženého žalovanými, z ktorého vyplýva, že všeobecná hodnota jednorázovej odplaty za zriadenie vecného bremena je 79,83 eur, po zaokrúhlení 80,- eur. Súd takúto výšku náhrady považoval za primeranú, keď zo znaleckého posudku vyplýva, že znalec vychádzal z ceny pozemkov v danej lokalite, zohľadnujúc i výšku nájomného a súd opätovne poukazuje i na tú skutočnosť, že žalovaní nezapríčinili daný stav, nehnuteľnosť bola postavená dávno v minulosti. Súd považuje za potrebné uviesť, že zástupca žalobkyne uviedol, že nemá výhrady voči výške určenej náhrady, nemyslí si však, že hodnota vecného bremena by mala činiť len 80,00 eur. K takému vyjadreniu zástupcu žalobkyne súd uvádza, že vzhľadom na to, že zástupca žalobkyne i keď spochybnil správnosť výšky určenej náhrady za zriadenie vecného bremena, neuviedol žiadne relevantné skutočnosti spochybňujúce určenie výšky náhrady znalcom a nenavrhol ani žiadne dokazovanie v tomto smere. Preto súd nemal dôvod, aby pri určení výšky náhrady za zriadenie vecného bremena nevychádzal zo znaleckého posudku predloženého žalovanými.

27. Súd nepripustil dokazovanie navrhované žalobkyňou - výsluch svedka V. Č., ktorý sa mal vyjadriť k okolnostiam rekonštrukcie predmetnej nehnuteľnosti žalovanými a k vedomostiam žalovaných, že realizujú stavbu na cudzom pozemku, keď uvedené svedectvo by podľa názoru súdu nemalo žiadny vplyv na rozhodnutie vo veci, nakoľko v konaní nebolo sporné, že žalovaní po tom, ako v roku 2005 kúpili predmetnú nehnuteľnosť túto rekonštruovali a to i v časti stojacej na parcele patriacej žalobkyni. Súd poukazuje i na to, že v konaní nebolo sporné, že došlo iba k rekonštrukcii pôvodnej stavby, ktorá už v tom čase tvorila jeden neoddeliteľný a pevne spojený celok s časťou nehnuteľnosti - domu, stojacou na pozemku patriacom žalovaným. Preto skutočnosť, že žalovaní nehnuteľnosť rekonštruovali nemala žiadny vplyv na posúdenie účelnosti odstránenia stavby.

28. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa § 252 Civilného sporového poriadku, každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú.

Podľa § 255 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (ods. 1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (ods. 2)

29. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, nakoľko nemožno konštatovať úspešnosť ani jednej zo strán sporu, pretože súd nevyhovel návrhu žalobkyne tým, že by uložil žalovaným povinnosť odstrániť stavbu, ale upravil pomery strán sporu zriadením vecného bremena. Úspešní neboli ani žalovaní, keď v danom spore i keď navrhovali i takýto spôsob usporiadania pomerov, bez ohľadu na ich návrh v prípade takýchto sporov vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahov medzi účastníkmi konania z právneho predpisu. Súd je teda viazaný návrhom na vyporiadanie, nie však aj na jeho spôsob. Súd o zriadení vecného bremena v danom prípade rozhodol ako v zákonom stanovenom ďalšom poradí spôsobu usporiadania pomerov z dôvodu nemožnosti usporiadania pomerov spôsobom v zákonom stanovenom poradí pred ním.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.