Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_16Co-10-2023.pdf
PDF · 110.7 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/10/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudkýň JUDr. Ivany Štiftovej a Mgr. Daniely Drnákovej, v spore žalobcu: Železnice Slovenskej republiky, Klemensova 8, Bratislava, IČO: 31 364 501, proti žalovanej: Iveta Pfundtnerová PP-STYL, Ota Kožucha 5708/1A, Malacky, IČO: 30 364 396, zastúpenej advokátkou JUDr. Martou Vícenovou, Záhorácka 5478/15B, Malacky, o odstránenie stavby a vypratanie nehnuteľnosti, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Malacky č. k. 27C/12/2021-94, zo dňa 21.9.2022, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
II. Žalobcovi priznáva proti žalovanej plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť na vlastné náklady odstrániť stavbu X Z. A., postavenú na časti pozemku parcela č. XXXX/X, v Ž. XX,XXX - XX,XXX vľavo v smere staničenia na trati B. E. K. - D., v katastrálnom území A., v obci A., v okrese A., vrátane všetkých jej súčastí a príslušenstva a vypratať a žalobcovi odovzdať časť pozemku reg. T.-D. Z. Č.. XXXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 129,20 m2, nachádzajúci sa v katastrálnom území A., v obci A., v okrese A., zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom Malacky, katastrálnym odborom, a to všetko do 90 dní od právoplatnosti rozsudku; a žalobcovi priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne po právoplatnosti rozsudku.
2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 27.1.2021 žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na vlastné náklady odstrániť stavbu X Z. A., postavenú na časti pozemku parcela č. XXXX/X, K. Ž. XX,XXX - XX,XXX vľavo v smere staničenia na trati B. E. K. - D., v katastrálnom území A., v obci A., v okrese A., vrátene všetkých jej súčastí a príslušenstva a vypratať a žalobcovi odovzdať časť pozemku reg. T.-D. Z. Č.. XXXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 129,20 m2, nachádzajúci sa v katastrálnom území A., v obci A., v okrese A., zapísaná na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom Malacky, katastrálny odbor. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zákona č. 258/1993 Z. z. o Železniciach Slovenskej republiky je správcom nehnuteľného majetku štátu, pozemku reg. T.-D. Z. Č.. XXXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o celkovej výmere 55.820 m2, vedený na liste vlastníctva č. XXX, nachádzajúci sa v katastrálnom území A.. Žalovaná je vlastníkom nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v katastrálnom území A., ktorá nie je zapísaná na liste vlastníctva, a to stavba „A., E. Q. - X parkovacích miest pre polyfunkčnú budovu na pozemku parc. č. XXXX/X“ postavenej na časti pozemku parcela č. XXXX/X, o výmere 129,20 m2. Dňa 8.6.2016 bola medzi žalobcom ako
prenajímateľom a žalovanou ako nájomcom uzatvorená Nájomná zmluva č. XXXXXXXXX-X-XXXX- E. o nájme pozemkov v zmysle Dodatku č. 1, zo dňa 15.2.2017 (ďalej len „Nájomná zmluva“), ktorej predmetom bolo užívanie časti pozemku parcela č. XXXX/X o výmere 129,20 m2. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. Dňa 3.10.2019 bola žalovanej doručená výpoveď z Nájomnej zmluvy, na základe ktorej bol nájom ukončená v zmysle čl. V ods. 5.1 písm. b1) Nájomnej zmluvy, kedy je prenajímateľ oprávnený aj bez udania dôvodu vypovedať Nájomnú zmluvu s 3-mesačnou výpovednou lehotou, ktorá začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení písomnej výpovede. Nájomná zmluva bola teda ukončená dňa 31.1.2020 uplynutím 3-mesačnej výpovednej lehoty. Vo výpovedi zo dňa 4.9.2019 a doručenej 3.10.2019 bola žalovaná vyzvaná k vyprataniu a protokolárnemu odovzdaniu predmetu nájmu zamestnancovi ŽSR, a to v najbližší pracovný deň po uplynutí výpovednej lehoty. Žalovaná bola opätovne vyzvaná na vypratanie a odovzdanie pozemku dňa 14.1.2020. Podľa čl. VII bod 7.14 ku dňu ukončenia nájmu je nájomca povinný predmet nájmu uvoľniť, vypratať a protokolárne odovzdať prenajímateľovi v stave, v akom ho prevzal s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie. Vzhľadom na to, že stavba je umiestnená na časti pozemku parcela č. XXXX/X, ktorá sa nachádza vo vzdialenosti cca 13 m od osi krajnej koľaje, v žkm XX,XXX - XX,XXX vľavo v smere staničenia na trati B. E. K. - D., je možné umiestniť stavbu dočasne, iba počas doby trvania nájmu a teda platnosti nájomnej zmluvy. Táto skutočnosť bola ukotvená v čl. VII bod 7.14 Nájomnej zmluvy. Z dôvodu realizácie projektu „Modernizácia železničnej trate Devínska Nová Ves - štátna hranica SR/ČR, úsek Malacky - Kúty“, nie je možné časť pozemku ďalej prenajímať a žalobca nemá záujem pokračovať so žalovanou v nájomnom vzťahu. Napriek doručenej výpovedi, žalovaná predmet nájmu nevypratala.
3. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie na úvod skonštatoval, že žalobou si žalobca uplatnil dva nároky, ktorými žiadal poskytnúť ochranu vlastníckemu právu podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Oba tieto nároky boli opodstatnené, pretože ak sa chcel vlastník pozemku domáhať ochrany vlastníckeho práva k pozemku, na ktorom stojí stavba, samotná žaloba na vypratanie pozemku by na jeho ochranu nepostačuje, ale je potrebné sa domáhať tiež odstránenia stavby (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 9.10.2000, sp. zn. 22Cdo/1997/2000).
4. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 8.12.2016 v znení Dodatku č. 1, zo dňa 15.2.2017 strany uzavreli Nájomnú zmluvu na prenájom časti pozemku o výmere 129,20 m2. Účelom nájmu v nájomnej zmluve uvedenom bolo využívanie pozemku na parkovanie motorových vozidiel. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca doručil žalovanej dňa 3.10.2019 výpoveď z nájmu podľa čl. V ods. 5.1 písm. b1) Nájomnej zmluvy, bez uvedenia dôvodu. Medzi stranami nebolo sporné ani to, že výpovedná lehota uplynula 31.1.2020 a že žalobca vyzval dňa 14.1.2020 žalovanú na vypratanie pozemku, ako aj na protokolárne odovzdanie nehnuteľností, avšak žalovaná na výzvu nereagovala a nehnuteľnosť nevypratala. Žalovaná v konaní namietala len to, že konanie žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi a že žalobca už nehnuteľnosť nepotrebuje na deklarovaný účel modernizácie železníc SR.
5. V tejto súvislosti ozrejmil, že vlastník pozemku, na ktorom je umiestnená stavba, ktorej vlastníkom je niekto iný sa môže domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalobou na odstránenie stavby. Ak stavebník zriadi na základe dohody s vlastníkom pozemku stavbu na pozemku, ktorý je podľa tejto dohody oprávnený užívať len dočasne, je povinný odstrániť stavbu po uplynutí dojednanej doby (Rc 72/2000). Ak zriadi stavebník na základe dohody s vlastníkom pozemku stavbu na pozemku, ktorý je podľa tejto dohody oprávnený užívať len dočasne, stráca po uplynutí dojednanej doby právo mať naďalej na tomto pozemku dočasne umiestnenú stavbu a neoprávnene tak zasahuje do vlastníckeho práva vlastníka pozemku. Stavebník je povinný po uplynutí dojednanej doby odstrániť stavbu. Ak ide o stavbu na cudzom pozemku na základe práva, ktoré je časovo obmedzené alebo môže byť kedykoľvek vypovedané, môže sa vlastník pozemku po zániku práva vlastníka stavby mať stavbu na cudzom pozemku domáhať jej odstránenia (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 28.1.2009, sp. zn. 11Cdo/1120/2006). Vlastníkovi stavby, ktorého obligačné právo mať na pozemku umiestnenú stavbu zaniklo v dôsledku časového obmedzenia tohto práva, neprislúcha námietka proti žalobe vlastníka pozemku, že má právo mať stavbu na pozemku. V prípade, že stavebník umiestni stavbu na cudzom pozemku na základe nájomného práva k pozemku, ktoré môžu strany vypovedať, ide o osobitný prípad dočasného užívania pozemku. Ak zanikne nájomné právo, zanikne tiež občianskoprávne oprávnenie mať stavbu na cudzom pozemku a vlastník sa môže domáhať odstránenia stavby žalobou (rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22/Cdo/1997/2000, sp. zn. 22Cdo/234/2011 a sp. zn. 22Cdo/2284/2009).
6. V posudzovanej veci nebolo medzi stranami sporné, že nájomný vzťah medzi nimi skončil uplynutím výpovednej lehoty k 31.1.2020. V zmysle uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že ak mala žalovaná dočasné užívacie právo k predmetnému pozemku, tak zánikom tohto užívacieho (nájomného) práva, zaniklo aj jej právo mať postavenú stavbu na žalobcovom pozemku. Na dočasnosti užívacieho práva nič nemení ani skutočnosť, že medzi stranami bola dojednaná nájomná zmluva na dobu neurčitú. Podľa čl. V bod 5.1 písm. b1) Nájomnej zmluvy sa strany sporu totiž jasne dohodli, že nájomnú zmluvu je možné kedykoľvek vypovedať aj bez uvedenia dôvodu a žalovaná bola s týmto ustanovením zmluvy riadne oboznámená, napriek tomu sa rozhodla zriadiť na takomto pozemku svoju stavbu. Žalobca oprávnenie vypovedať zmluvu, využil a nájomný vzťah ukončil; žalovaná dokonca do nájomného vzťahu so žalobcom vstupovala z dôvodu, že tieto pozemky chcela využívať na parkovanie motorových vozidiel. Žalobca teda oprávnene a dôvodne žalobou uplatnil nárok na uloženie povinnosti žalovanej stavbu odstrániť, nakoľko žalovanej zaniklo oprávnenie mať zriadenú stavbu na pozemku žalobcu. Žalovaná do zmluvného vzťahu so žalobcom vstupovala dobrovoľne, dokonca na základe vlastnej žiadosti. Ak sa rozhodla stavať stavbu na pozemku, ku ktorému mala dočasné právo užívania, ktoré bolo možné kedykoľvek ukončiť výpoveďou, musí znášať dôsledky takto uzavretého zmluvného vzťahu. Ak jej užívacie právo zaniklo, žalobca má právo požadovať odstránenie stavby z jeho pozemku. Na veci takisto nič nemení ani to, že stavba bola na pozemku žalobcu postavená na základe stavebného povolenia a bola riadne skolaudovaná a bolo povolené jej užívanie. Súhlasil so žalovanou v tom, že aj jej vlastníctvo požíva právnu ochranu tak, ako požíva ochranu vlastnícke právo žalobcu. V tomto prípade však nemožno opomenúť, že žalovaná bola oprávnená postaviť stavbu, a teda nadobudnúť svoje vlastnícke právo, až na základe súhlasu žalobcu a aj to na základe časovo obmedzeného práva na užívanie pozemku - práva, ktoré bolo možné kedykoľvek vypovedať.
7. Ďalej žalovaná namietala, že konanie žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi preto, že najskôr deklaroval, že pozemok potrebuje na účely uskutočnenia projektu modernizácie železníc a podľa priložených plánov sa tento projekt pozemku, na ktorom stojí stavba žalovanej nedotkne. Žalovaná v prvom rade neuviedla, či videla rozpor s dobrými mravmi v tom, že žalobca vykonáva vlastnícke právo v rozpore s dobrými mravmi, alebo či považuje nájomnú zmluvu alebo výpoveď ako právne úkony za neplatné pre rozpor s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie pri hodnotení tejto námietky vzhľadom na to, že žalovaná nerozporovala uzavretie Nájomnej zmluvy ani výpoveď z nájmu, vychádzal z toho, že namietala, že výkon vlastníckeho práva žalobcu má byť v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nájomný vzťah medzi stranami sporu bol ukončený výpoveďou z nájmu bez uvedenia dôvodu podľa čl. V bod 5.1 písm. b1) Nájomnej zmluvy. Dôvodom výpovede z nájmu nebola skutočnosť, že žalobca uvedené nehnuteľnosti potrebuje na účely uskutočnenia projektu modernizácie železníc. Nájomný vzťah bol teda ukončený riadne v súlade so zmluvou. Žalobca využil právo podľa čl. V ods. 5.1 písm. b1) Nájomnej zmluvy a dal žalovanej výpoveď z nájomnej zmluvy bez udania dôvodu, teda bez potreby preukazovať existenciu dôvodu výpovede. Vo výpovedi neuvádzal dôvod, že nehnuteľnosti potrebuje pre modernizáciu projektu, skutočný dôvod výpovede uvádzať ani nemusel. Iba v podanej žalobe konštatoval, že skutočným dôvodom bola modernizácia železničnej trate. Z pohľadu podanej žaloby tak bol nájomný vzťah ukončený v súlade so zmluvou a zákonom, a tak je dôvodná požiadavka žalobcu na uloženie povinnosti žalovanej stavbu na jeho pozemku odstrániť. V prípade, ak by mal súd prvej inštancie konštatovať, že výkon vlastníckeho práva žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi, muselo by byť v konaní preukázané, že výkon vlastníckeho práva žalobcu vážne poškodí žalovanú bez toho, aby priniesol vlastníkovi zodpovedajúci prospech a dotýkalo by sa to osobitného záujmu žalovanej (spravidla zabezpečenie bývania; rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/1153/2011). Žalovaná tvrdila, že konaním žalobcu jej vznikli náklady, ktoré mala na zriadenie stavby a bude mať pri odstraňovaní stavby. Tvrdila, že jej vzniká aj podnikateľská škoda, pretože nájomcovia v jej polyfunkčnej budove rátajú s možnosťou parkovania pri budove. To, že žalobkyni vznikli náklady na vystavanie 7 parkovacích miest a vzniknú jej náklady na ich odstránenie po ukončení nájomnej zmluvy nemožno pričítať žalobcovi obzvlášť za stavu, že žalovaná nájomný vzťah iniciovala (zrejme práve za účelom zriadenia parkovacích miest) a uzavrela nájomnú zmluvu, ktorú bolo možné kedykoľvek vypovedať. Z Nájomnej zmluvy súd prvej inštancie zistil, že účelom nájmu bolo užívanie časti pozemku za účelom parkovania motorových vozidiel. Zo Stanoviska zo dňa 12.4.2017 (dva mesiace po uzavretí dodatku) zistil, že žalovaná požiadala žalobcu o zaujatie stanoviska na zriadenie stavby - 7 parkovacích miest. Zo záväzného stanoviska Ministerstva dopravy SR, zo dňa 4.4.2017 zistil, že žalovaná dňa 29.3.2017 (mesiac a pol po uzavretí dodatku k nájomnej zmluve) požiadala o vydanie súhlasu na vykonávanie činnosti v ochrannom pásme dráhy - zriadenie 7 parkovacích miest. Z uvedeného vyvodil, že žalovaná už v čase uzavretia Nájomnej zmluvy a Dodatku k nej mala úmysel na prenajatej časti pozemku uvedenú stavbu 7 parkovacích miest
zriadiť. Sama uviedla, že najskôr prišla požiadavka z mesta Malacky, aby k polyfunkčnej budove, ktorú vlastní, zriadila aj parkovacie miesta. Zrejme z tohto dôvodu žalovaná do nájomného vzťahu so žalobcom vstupovala. Nebolo teda dôvodné namietať, že konanie žalobcu spočívajúce v uzavretí nájomnej zmluvy a následnej výpovede je v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaná vedela, že uzatvára nájomnú zmluvu, ktorú možno kedykoľvek vypovedať a že môže dôjsť k výpovedi prakticky kedykoľvek.
8. Zo stanoviska žalobcu zo dňa 12.4.2017 (dva mesiace po uzavretí dodatku k nájomnej zmluve) adresovaného žalovanej, súd prvej inštancie zistil, že táto časť železničnej trate je zahrnutá do Programu modernizácie trate, avšak stavba toho času nebola v rozpore so súčasným stupňom projektovej výstavby. Nájomný vzťah bol tiež uzavretý z iniciatívy žalovanej, ktorá zrejme oslovila žalobcu s úmyslom časť pozemku si prenajať. Toto skutkové tvrdenie uviedol žalobca na pojednávaní a žalovaná ho nijak nerozporovala, a preto ho súd prvej inštancie považoval za nesporné. Zo Stanoviska žalobcu zo dňa 12.4.2017 navyše vyplynulo, že žalobca súhlasil so zriadením parkovacích miest do termínu realizácie modernizačných úprav železničnej trate. Toto stanovisko bolo doručované aj žalovanej, teda mala o tomto vedomosť. V spojení s tým, že bolo možné Nájomnú zmluvu vypovedať bez uvedenia dôvodu, podľa súdu prvej inštancie nebola dôvodná námietka žalovanej, že konanie žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi. Aj keď žalovaná predkladala projektovú dokumentáciu k Projektu modernizácie trate, z ktorej vyplývalo, že tento projekt sa nebude priamo dotýkať pozemku, tak ako tvrdil žalobca; z predloženej dokumentácie vyplynul značný rozsah projektu a skutočnosť, že v tesnej blízkosti (prakticky úplne po celej línii obvodu) predmetnej časti pozemku projekt počíta s budovaním predĺženia dočasného prechodu pre cestujúcich počas výstavby podchodu. Žalobca navyše uviedol, že projekt nie je dokončený a je možné, že uvedenú plochu budú potrebovať ako manipulačnú plochu pre stavenisko. Vzhľadom na rozsah projektu modernizácie a jeho vedenie podľa projektovej dokumentácie súd prvej inštancie dospel k záveru, že nie je možné konštatovať, že výkon práva zo strany žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi, aj keby sa projekt modernizácie skutočne predmetného pozemku v konečnom dôsledku nedotkol. Žalobca upozornil žalovanú v Stanovisku zo dňa 12.4.2017, že pozemok je súčasťou projektu modernizácie železničnej trate, aj keď uviedol, že v danom momente rozpracovania projektu sa pozemku nemusí dotýka. Žalovaná vedela, že súhlas žalobcu so zriadením parkovacích miest je daný do termínu realizácia modernizačných úprav železničnej trate. V Stanovisku sa tiež uvádza, že v prípade kolízie parkovacích miest so zámermi ŽSR budú tieto podľa potreby ŽSR odstránené. Žalovaná teda bola oboznámená, že podobná situácia môže nastať a šla do rizika pri zriadení stavby. V prejednávanej veci sa konanie žalobcu dotýka podnikateľských aktivít žalovanej bez toho, aby narúšalo jej osobitný záujem spočívajúci napríklad v práve na ochranu obydlia alebo jej súkromia ako fyzickej osoby. Poznamenal, že nebolo v konaní preukázané, že by zo strany žalobcu výkon jeho práva sledoval úmysel spôsobiť žalovanej ujmu, čo by bolo dôvodom pre konštatovanie, že výkon práva žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi. Odvolanie súhlasu s umiestnením stavby nemôže bez ďalšieho zakladať predpoklady pre záver, že výkon práva žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi, a to zvlášť v situácii kedy žalovaný vedel, že ide o súhlas vlastníka pozemku so stavbou, ktorý je kedykoľvek odvolateľný (uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23.5.2012, sp. zn. 22Cdo/234/2011).
9. Súd prvej inštancie považoval žalobu za dôvodnú aj v časti o vypratanie nehnuteľnosti a protokolárne odovzdanie nehnuteľnosti, nakoľko mal za to, že na dôslednú ochranu práva žalobcu nepostačuje len uloženie povinnosti žalovanej odstrániť stavbu, ale aj pozemok vypratať, teda zamedziť možnosti užívania pozemku žalobcu tým, že sa budú na ňom nachádzať zvyšky stavených materiálov použitých pri odstránení stavby alebo iných hnuteľných vecí (zábran na parkovanie), ktoré sa na pozemku nachádzajú. Povinnosť protokolárne odovzdať nehnuteľnosť vyplýva žalovanej z čl. VII bodu 7.14 Nájomnej zmluvy.
10. Na uvedenom základe za použitia § 3 ods. 1, § 123, § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, súd prvej inštancie žalobe vyhovel a v súlade s § 232 ods. 3 C. s. p. napriek návrhu žalobcu na splnenie uloženej povinnosti v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, dospel k záveru, že táto lehota vzhľadom na to, že zabezpečenie odstránenia stavby bude spojené s potrebou zabezpečiť použitie stavebných strojov prípadne aj stavebných prác spojených s uvedením pozemku do pôvodného stavu, by bola lehotou neprimeranou, preto výnimočne určil dlhšiu lehotu na plnenie, a to v trvaní 90 dní, ktorá bude dostatočná na zorganizovanie a zabezpečenie stavebných úprav pozemku a jeho uvedenie do pôvodného stavu. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobcovi, ktorý bol v spore plne úspešný, priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
11. Proti rozsudku podala žalovaná odvolanie a žiadala napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým tvrdeniam a že vec nesprávne právne posúdil. V konaní bolo preukázané, že projekt modernizácie železničnej trate v danom území nezasahuje do doterajších stavieb a teda ani do stavby vo vlastníctve žalovanej. Argumentácia o prípadnom využití predmetnej časti pozemku ako manipulačnej plochy neobstojí, pretože projekt obsahuje riadne označenie všetkých potrebných manipulačných plôch, avšak predmetná časť pozemku nie je tak označená. Súd prvej inštancie neposkytol žiadnu ochranu stavieb v nespornom vlastníctve žalovanej. Argumentácia, že si mala byť vedomá dočasnosti nájmu a teda aj dočasnosti stavieb je v rozpore s konaním žalobcu. Žalobca bol účastníkom stavebného aj kolaudačného konania a nikdy nenamietal zriadenie stavieb na dobu neurčitú ako stavieb trvalých. Nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú, a preto tvrdiť, že bola dočasná je nesprávne; potom by nebol rozdiel medzi nájomnou zmluvou uzatvorenou na dobu určitú a na dobu neurčitú s možnosťou výpovede. Nič na tom nemení ani stanovisko Ministerstva dopravy SR o rozoberateľnosti v prípade kolízie záujmov žalobcu a o odstránení stavby. Zopakovala, že neexistuje kolízia záujmov žalobcu, čo sám pripúšťa, že existuje možnosť prípadnej zmeny projektu. V čase konania kolízia záujmov nie je. Rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/1997/2000 rieši právne inú situáciu, keď posudzuje zriadenie stavby na pozemky, ktorý bol dočasnom užívaní. Žalovaná sa na vlastnú žiadosť rozhodla stavať stavbu na pozemku, ku ktorému mala právo užívať na dobu neurčitú, inak by také rozhodnutie neprijala. Časovo obmedzené právo zriadiť stavu nevyplýva zo správania žalobcu ako účastníka stavebného a kolaudačného konania, a preto by jej právo na ochranu vlastníctva stavby malo prináležať. Súd prvej inštancie jej mal poskytnúť ochranu podľa § 128 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa vlastník pozemku nedohodol s vlastníkom stavby na primeranej náhrade za zrealizovanú stavbu. Dostatočne odôvodnila, že žalobca sa správal v rozpore s dobrými mravmi; svoje konanie odôvodňuje modernizáciou trate, hoci tento pozemok na tento účel nepotrebuje. Týmto konaním jej spôsobil škodu a obmedzuje ju v podnikaní. Základný rozdiel v právnych názoroch je v posúdení existencie stavby vo vlastníctve žalovanej ako stavby trvalej podľa rozhodnutí v správnom konaní alebo stavby dočasnej. Dôvodnou bola aj jej argumentácia, že v priebehu stavebného a kolaudačného konania žalobca ani raz nerozporoval zriaďovanie trvalých stavieb, čím ju tiež uviedol do omylu. Judikatúra, na ktorú sa žalobca odvoláva a následne ju aj súd prvej inštancie použil v odôvodnení rozsudku, nie je totožná so skutkovým stavom v danej veci.
12. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C. s. p., keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem; dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, preto ho v súlade s § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 27.2.2024 (§ 219 ods. 3 C. s. p.).
13. Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalovanej v odvolaní, s ktorými sa odvolací súd musí v odôvodnení vysporiadať (§ 387 ods. 3 C. s. p.) hodno podotknúť, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú argumentáciu a to s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k vyhoveniu žalobe o odstránenie stavby spočívajúcej K. X Z.T. A. vybudovaných na pozemku žalobcu, založenej na úvahe súdu prvej inštancie, že žalovaná po zániku nájomného vzťahu so žalobcom, ku ktorému došlo výpoveďou z nájmu zo strany žalobu, bola povinná odstrániť vybudovanú stavbu napriek skutočnosti, že nájom bol dohodnutý na dobu neurčitú a žalobca s vybudovaním stavby v povoľovacom konaní súhlasil. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ako aj na posúdenie relevantnosti tvrdení žalobcu na podporu podanej žaloby a žalovanej prednesených na jej obranu. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 ods. 1 C. s. p. súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil aj správny právny záver o dôvodnosti žalobcom uplatňovaného nároku proti žalovanej, ktorého sa žalobca domáhal titulom ochrany vlastníckeho práva.
14. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 C. s. p.) a v podrobnostiach poukazuje na
vyčerpávajúce skutkové a právne zdôvodnenie rozhodnutia, v ktorom sa súd prvej inštancie dostatočne vysporiadal so všetkými aspektmi predmetnej žaloby.
15. Súd prvej inštancie totiž v odôvodnení svojho rozsudku podrobne rozviedol rozhodujúci skutkový stav, opísal priebeh konania a uviedol stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, ako aj výsledky vykonaného dokazovania s tým, že citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na posudzovanú vec a z ktorých vyvodil právne závery a náležite ich vysvetlil; z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie jasne a výstižne vysvetlil prečo považoval žalobu za dôvodnú; skutkové a právne závery súdu prvej inštancie tak nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku spĺňa požiadavky § 220 ods. 2 C.s.p. Za porušenie základného práva zaručeného v Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR nemožno považovať to, že súd prvej inštancie zjavne neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalovanej (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/165/2011).
16. Na dôvažok k náležitej argumentácii súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že v súlade s ustálenou judikatúrou umiestnenie stavby na cudzom pozemku na základe nájomnej zmluvy, ktorá môže byť vypovedaná, je zvláštnym prípadom dočasného užívania pozemku, ktorý spočíva v tom, že ak zanikne nájomné právo, zanikne tiež občianskoprávne oprávnenie mať stavbu na cudzom pozemku; pokiaľ teda žalovaná zriadila na základe dohody s vlastníkom pozemku stavbu, ktorú bola oprávnená užívať len dočasne, svoje právo stratila po uplynutí dojednanej doby, resp. po ukončení nájomného vzťahu a neoprávnene zasahuje do práva vlastníka pozemku. Povinnosť odovzdať prenajatú vec nasleduje bezprostredne po skončení nájmu. Zákon pre toto odovzdanie neustanovuje síce žiadnu lehotu, ale nájomca by tak mal urobiť bez zbytočného odkladu. Dobu a spôsob odovzdania veci po skončení nájmu môže upraviť nájomná zmluva. Hodno žalovanej pripomenúť, že zásada „pacta sunt servanda“ sa považuje za najvyššiu prirodzenú právnu normu, od ktorej je odvodené všetko právo a je tak rešpektovaná. A preto, ak si strany sporu ako zmluvné strany v Nájomnej zmluve č. XXXXXXXXX - X - XXXX -E., zo dňa 8.12.2016, v znení Dodatku č. 1 zo dňa 15.2.2017, v Čl. VII (Práva a povinnosti zmluvných strán) bod 7.14 výslovne dohodli, že „Pokiaľ sa Zmluvné strany písomne nedohodli inak, ku dňu ukončenia nájmu je Nájomca povinný predmet nájmu uvoľniť, vypratať a protokolárne ho odovzdať Prenajímateľovi v stave, v akom ho prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie“, potom uplynutím výpovednej doby dňa 31.1.2020 (čo nebolo medzi stranami sporné) bolo povinnosťou žalovanej odovzdať žalobcovi predmet nájmu v stave, v akom ho prevzala; právne irelevantné je pritom skúmať pohnútky žalobcu k výpovedi z nájmu, keďže nájom bol žalobca oprávnený v zmysle Čl. V (Ukončenie nájmu) bod 5.1 písm. b1) Nájomnej zmluvy skončiť písomnou výpoveďou bez udania dôvodu, avšak v posudzovanej veci bolo naviac spoľahlivo preukázané, že konanie žalobcu ako vlastníka prenajatej veci súviselo so zabezpečením plánovaného projektu „Modernizácia železničnej trate Devínska Nová Ves - štátna hranica SR/ČR, úsek Malacky - Kúty“.
17. A pretože žalovaná v podanom odvolaní neuviedla žiadne ďalšie relevantné skutočnosti, s ktorými by sa nevyrovnal už súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, odvolaciemu súdu sa javí úloha vysporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§ 387 ods. 3 C. s. p.) ako kontraproduktívna a neúčelná, keďže žalovanou prezentované „podstatné tvrdenia“ v odvolaní boli vo všetkých súvislostiach zodpovedané v dôkladnej a presvedčivej argumentácii súdu prvej inštancie.
18. Posúdenie veci odvolacím súdom sa tak odráža v jasnom a zrozumiteľnom zodpovedaní všetkých právnych a skutkovo relevantných otázok v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Na uvedenom základe neboli, z povahy veci právne irelevantné odvolacie námietky žalovanej, spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.
19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobcovi priznal proti žalovanej plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mal v odvolacom konaní plný úspech.
20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).