Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/32/2020

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci navrhovateľa: TÜV SÜD Slovakia s.r.o., Jašíkova 6, 821 03 Bratislava, IČO: 35 852 216, zastúpený: Nechala & Co. s. r. o., Panenská 23, 811 03 Bratislava, IČO: 36 868 604, proti odporcovi v 1. rade: InsTech s.r.o., Krásno 227, 958 43 Krásno IČO: 50 238 078, odporcovi v 2. rade: R.. L. Ž., I.. XX.X.XXXX, N. XXX, XXX XX N., odporcovi v 3. rade: R.. V. Ž., I.. XX.X.XXXX, N. XXX, XXX XX N., odporcovi v 4. rade: R.. X. Q., I.. XX.XX.XXXX, Č. I.. XXXX/ X, XXX XX I. - Č., odporcovi v 5. rade: R.. G. Š. - G., I.. XX.X.XXXX, N. M. XX/XX, XXX XX I. X., odporcovi v 6. rade: R.. W. U., I.. XX.X.XXXX, K. XXX/X, XXX XX L., odporcovi v 7. rade: R.. V. O., I.. XX.X.XXXX, N. I. O. XXX/X, XXX XX N. I. O., odporcovi v 8. rade: R.. G. V., I.. X.X.XXXX, X. N. XX, XXX XX X. N., všetci zastúpení: AK Pekár, s.r.o., Kukučínova 24, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 233 940, v konaní o návrhu na zabezpečenie dôkazných prostriedkov a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I, č.k. -215 zo dňa 05.02.2020, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. -215 zo dňa 05.02.2020 zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) I. výrokom návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia doručený súdu dňa 02.12.2019 v celom rozsahu zamietol. II. výrokom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručený súdu dňa 2.12.2019 v celom rozsahu zamietol. Súd vec právne posúdil podľa ustanovení a , a , , , , , 2, , , , , (ďalej len „“). V odôvodení rozhodnutia uviedol, že návrhom na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia, doručeným súdu dňa 02.12.2019, sa navrhovateľ domáhal, aby súd zabezpečil dôkazné prostriedky: faktúru č. XXXXXXX vystavenú odporcom v 1. rade, ktorá by sa pravdepodobne mala nachádzať v sídle odporcu v 1. rade, faktúru č. XXXXXXX vystavenú odporcom v 1. rade, ktorá by sa pravdepodobne mala nachádzať v sídle odporcu v 1. rade, objednávku na základe ktorej odporca v 1. rade realizoval služby na ktoré vystavil faktúru č. XXXXXXX a ktorá by sa pravdepodobne mala nachádzať v sídle odporcu v 1. rade objednávku, na základe ktorej odporca v 1. rade realizoval služby na ktoré vystavil faktúru č. XXXXXXX a ktorá by sa pravdepodobne mala nachádzať v sídle odporcu v 1. rade, ďalšie faktúry vystavené odporcom v 1. rade od poradového čísla XXXXXXX a vyššie, ktoré boli vystavené do dňa vydania uznesenia o zabezpečení dôkazného prostriedku, faktúry by sa mali pravdepodobne nachádzať v sídle odporcu v 1. rade, ďalšie objednávky prijaté odporcom v 1. rade, na základe ktorých odporca v 1. rade realizoval služby, na ktoré vystavil faktúry v zmysle písm. e návrhu, objednávky by sa pravdepodobne mali nachádzať v sídle odporcu v 1. rade, kompletnú emailovú komunikáciu odporcu v 3. rade so zástupcami spoločnosti SMS - súkromná montážna spoločnosť, a.s., ktorú odporca v 3. rade realizoval prostredníctvom emailovej M.Á. V..E.-G..X. a emailovej M. V..E..H.

a ktorou disponuje buď odporca v 3. rade alebo spoločnosť SMS - súkromná montážna spoločnosť, a.s., kompletnú emailovú komunikáciu odporcu v 2. rade so zástupcami spoločnosti ENERGYCO, s.r.o., ktorú odporca v 2. rade realizoval prostredníctvom emailovej M. R..sk alebo emailovej M. L..E..X. a ktorou disponuje buď odporca v 2. rade alebo spoločnosť ENERGYCO, s.r.o., kompletnú emailovú komunikáciu odporcu v 2. rade so zástupcami spoločnosti TÚV Thiiringen e.V., ktorú odporca v 2. rade realizoval prostredníctvom emailovej M. R..sk alebo emailovej M. L..E..X. a ktorou disponuje buď odporca v 2. rade alebo spoločnosť TÚV Thiiringen e.V., kompletnú emailovú komunikáciu odporcu v 2. rade s S. Z. (využíva emailovú F. S..Z..sk), ktorú odporca v 2. rade realizoval prostredníctvom emailovej M.I. R..sk alebo emailovej M. L..E..X. a ktorou disponuje buď odporca v 2. rade alebo pani S. Z., a aby nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by určil odporcom povinnosť: zdržať sa oslovovania súčasných klientov navrhovateľa za účelom ich získavania ako obchodných partnerov, povinnosť zdržať sa uvádzania obchodného mena navrhovateľa, jeho povesti a povesti jeho služieb ako referencie pre poskytovanie služieb odporcu v 1. rade, povinnosť zdržať sa informovania tretích strán o bývalých pracovných pomeroch odporcov v 3. až 8. rade u navrhovateľa, povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľovi trovy konania v rozsahu 100 %. Návrh odôvodnil tým, že je medzinárodným poskytovateľom služieb v oblasti inšpekčnej a certifikačnej činnosti, auditov a vzdelávania, svoje služby klientom poskytuje prostredníctvom kmeňových zamestnancov a externých dodávateľov služieb. Uviedol, že odporca v 1. rade navrhovateľovi poskytoval služby na základe mandátnej zmluvy z 30.03.2016 v oblasti posudzovania zhody tlakových zariadení, jednoduchých tlakových nádob, činnosť audítora v zmysle technickej normy STN EN ISO/IEC 17020 a ďalšie činnosti, odporca v 2. rade je spoločníkom a konateľom odporcu v 1. rade a bývalým konateľom navrhovateľa, odporcovia v 3. až 8. rade sú bývalými zamestnancami navrhovateľa. Odporca v 1. rade ukončil spoluprácu s navrhovateľom ku dňu 30.09.2019 a k rovnakému dňu z vlastných iniciatív ukončili pracovný pomer s navrhovateľom aj odporcovia v 3. až 8. rade. Podľa navrhovateľa v období tesne pred ukončením spolupráce, resp. pracovného pomeru začali odporcovia podnikať viaceré kroky smerujúce k preberaniu jeho klientov v prospech odporcu v 1. rade tým, že oslovovali klientov navrhovateľa a zámerne ich uvádzali do omylu ohľadne ďalšieho vývoja činnosti navrhovateľa. Zo skutočnosti, že odporcovia v 3. až 8. rade pri komunikácii vystupovali v mene odporcu v 1. rade mal za to, že ich konanie je pripočítateľné odporcovi v 1. rade. Uviedol, že odporca v 1. rade poskytoval svoje služby tretím osobám v rozpore s konkurenčnou doložkou obsiahnutou v mandátnej zmluve. Tiež uviedol, že z dôvodu, že odporca v 1. rade vykonáva činnosť zhodnú s navrhovateľom, je vysoká miera pravdepodobnosti, že bude na svoju činnosť zneužívať obchodné tajomstvo navrhovateľa. Vyjadril názor že odporcovia sa spoločne podieľajú na nekalom súťažnom konaní v neprospech navrhovateľa, tým že odporca v 1. rade je priamym súťažiteľom navrhovateľa, ten na svoju činnosť využíva činnosť odporcov v 2. až 8. rade a všetci disponujú know-how navrhovateľa a ich spoločné konanie je spôsobilé privodiť ujmu navrhovateľovi. Uviedol, že konaním, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže sa odporcovia dopustili parazitácie na jeho povesti, zľahčovania a porušenia obchodného tajomstva. Bez úpravy pomerov neodkladným opatrením podľa navrhovateľa hrozí ujma na hodnote jeho spoločnosti na príslušnom trhu. Návrhom ďalej žiadal súd o zabezpečenie dôkazov potrebných na preukázanie nekalého súťažného konania odporcov v rozsahu účtovných dokladov odporcu v 1. rade a ďalšej emailovej komunikácie odporcov s klientmi navrhovateľa. Odporca v 1. rade sa vo veci bez výzvy súdu vyjadril podaním doručeným súdu 20.12.2019. Návrh označil za zmätočný v časti, v ktorej smeruje proti odporcom v 2. až 8. rade z dôvodu, že ako zamestnanci navrhovateľa nie sú v súťažnom vzťahu s navrhovateľom a ich konanie v čase trvania pracovných pomerov s navrhovateľom môže byť len porušením ich pracovných povinností. Za zmätočné označil aj označenie odporcu v 1. rade ako spoločnosti a odporcu v 2. rade ako konateľa odporcu v 1. rade. Uviedol, že odporca v 2. rade konal v mene odporcu v 1. rade, preto mal návrh smerovať len voči odporcovi v 1. rade. Tvrdené tajné zoznamy klientov navrhovateľa, ktoré by neboli v odborných kruhoch bežne dostupné podľa neho neexistujú, a preto nemôžu byť predmetom jeho obchodného tajomstva. Uviedol tiež, že subjekty, ktoré navrhovateľ v návrhu označil ako svoje exkluzívne bežne spolupracujú s viacerými certifikačnými autoritami alebo minimálne s ponukou oslovia viac subjektov v snahe získať najnižšiu cenu. K predloženým emailom odporcov v 3. až 5. rade uviedol, že žiadny z emailov nie je zľahčujúcim, nakoľko neobsahuje tvrdenie o ukončení činnosti navrhovateľa, ale len konštatáciu ukončenia spolupráce pisateľa emailu s navrhovateľom, pričom v žiadnom predloženom emaile nie je tvrdenie o rovnakej kvalite služieb odporcu v 1. rade a navrhovateľa. Na základe uvedeného žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť. Súd konštatoval, že pri faktúrach č. XXXXXXX a XXXXXXX, vrátane ich objednávok, navrhovateľ nepreukázal dôvodnosť obavy z nemožnosti ich vykonania v riadnom konaní ani dôvodných ťažkostí v

riadnom konaní vzhľadom na povinnosť archivácie odporcom v 1. rade, pri ďalších faktúrach vrátane objednávok nepreukázal ich existenciu, nedostatočne ich identifikoval a tiež nepreukázal dôvodnosť obavy z nemožnosti ich vykonania v riadnom konaní ani dôvodných ťažkostí v riadnom konaní vzhľadom na povinnosť archivácie odporcom v 1. rade a pri záznamoch emailovej komunikácie nepreukázal ich existenciu a skutočnosť, že obsahujú rozhodné skutočnosti. Pri všetkých návrhoch na zabezpečenie súd vyhodnotil snahu navrhovateľa ako „fishing“, t.j. snahu získať listiny resp. záznamy len z dôvodu, že by mohli obsahovať skutočnosti, ktoré by podporili budúce procesné útoky navrhovateľa v riadnom konaní. Uviedol, že žiadnym spôsobom nepreukázal ich fyzickú existenciu resp. skutočnosť, že obsahujú rozhodné skutočnosti pre konanie vo veci samej, pričom len teoretické podozrenie navrhovateľa, že dôkazy existujú a obsahujú podstatné skutočnosti nie je dostatočným dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v navrhovanom znení. Súd mal ďalej za to, že vzhľadom na obmedzený okruh klientov vyžadujúcich služby navrhovateľa a odporcu v 1. rade nie je možné zakázať odporcovi v 1. rade budúce oslovovanie klientov navrhovateľa aj vzhľadom na odporcom v 1. rade preukázanú obvyklú prax oslovovania viacerých subjektov ponúkajúcich totožné služby v legitímnej snahe klientov získať najnižšiu cenu služby a skutočnosť, že je obvyklou praxou klientov uzatvoriť viaceré čiastkové zmluvy s viacerými subjektmi a z toho vyplývajúcu skutočnosť, že žiadny z klientov nemôže byť považovaný za exkluzívneho klienta navrhovateľa, nie je možné bývalému subdodávateľovi navrhovateľa a jeho bývalým zamestnancom zakázať uviesť ako svojho bývalého klienta, resp. zamestnávateľa navrhovateľa ak je to informácia zodpovedajúca skutočnosti, a je právom bývalého zamestnanca označiť navrhovateľa ako svojho predchádzajúceho zamestnávateľa ak je to informácia zodpovedajúca skutočnosti. Súd návrhy na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia posúdil v celých rozsahoch ako nedôvodné, preto ich zamietol v celých rozsahoch, pričom o trovách zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia rozhodne rozhodnutím vo veci samej.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Svoje podanie odôvodnili tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa , rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa . Namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého uznesenia v otázke osvedčenia nekalosúťažného vzťahu navrhovateľa a odporcov, keď súd sa nezaoberal touto otázkou a neuviedol ani žiadne hodnotenie dôkazov, ktoré navrhovateľ pripojil k návrhu, v dôsledku čoho došlo k porušenia jeho práva na spravodlivý proces. Uviedol, že súd I. výrokom rozhodol o zamietnutí návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia i keď navrhovateľ sa svojím návrhom nariadenia zabezpečovacieho opatrenie vôbec nedomáhal. Predmetom návrhu bolo nariadenie neodkladného opatrenia a návrh na zabezpečenie dôkazných prostriedkov, o ktorom súd nerozhodol. Zdôraznil, že zabezpečovacie opatrenie a zabezpečenie dôkazných prostriedkov sú odlišné procesné inštitúty. Tým, že súd v I. výroku rozhodol a o inom procesnom inštitúte, ktorý nebol predmetom návrhu, podľa navrhovateľa rozhodnutie trpí tzv. inou vadou konania, v dôsledku ktorej je predmetný výrok vecne nesprávny, súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Popretie podstaty inštitútu zabezpečenia dôkazných prostriedkov podľa neho umocňuje tvrdenie súdu, že je povinnosťou navrhovateľa preukázať existenciu dôkazov, ktoré žiada zabezpečiť. V tomto smere uviedol, že dôkaznými prostriedkami, ktorých zabezpečenie navrhoval, disponujú práve žalovaní, je preto zrejmé, že podmienka existencie obavy, že v návrhu uvedené dôkazné prostriedky bude neskôr nemožné alebo možné len s ťažkosťami vykonať, je naplnená. Nesprávny procesný postup súdu videl v tom, že o podanom návrhu súd nerozhodol bez výsluchu odporcov, ako vyplýva z , čím notifikoval odporcov o obsahu návrhu, o ktorom by sa inak dozvedeli až pri výkone zabezpečenia dôkazných prostriedkov. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil v zmysle petitu návrhu zo dňa 02.12.2019 a v prípade, že dospeje k názoru, že nie sú splnené podmienky pre zmenu napadnutého uznesenia navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil v celom rozsahu a navrhovateľovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

3. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadrili odporcovia podaním doručeným súdu dňa 10.03.2020. Vyjadrili názor, že súd rozhodol správne, keď zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko navrhovateľ neosvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému by sa mala neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. Uviedli, že navrhovateľ neosvedčil, že by bol majiteľom informácií, ktoré možno považovať za obchodné tajomstvo, pričom jeho tvrdenia o exkluzívnej klientele odporcovia

vyvrátili. Pokiaľ ide obchodné tajomstvo navrhovateľa vo forme know-how, ktoré má spočívať v spôsobe vybavovania obchodných prípadov a poskytovania služieb, cenách, platobných podmienkach a ďalších súvisiacich informáciách, tak toto tvrdenie nebolo nijak konkretizované a podporené relevantnými dôkazmi, navrhovateľ neuviedol, akým spôsobom malo byť toto údajné know-how odporcami porušované. Za nepreukázané označili tvrdenie navrhovateľa, že odporcovia sa mali dopustiť parazitovania na jeho povesti uvádzaním tvrdení, že poskytujú služby v porovnateľnej kvalite ako navrhovateľ. K tvrdeniu, že odporcovia sa mali dopustiť zľahčovania poukázali na to, že vo vzťahu k odporcom v 1., 2, 6., 7. a 8. rade nedoložil navrhovateľ žiadne dôkazy, ktoré by takéto nekalosúťažné konanie mali preukazovať. Vo vzťahu k odporcom v 3. až 5. rade navrhovateľ poukázal na e- mailovú komunikáciu s klientmi, avšak nikde v týchto e-mailoch ani jeden odporca neuvádza, že navrhovateľ má ukončiť poskytovanie doterajších služieb v oblasti posudzovania zhody tlakových zariadení, jednoduchých tlakových nádob alebo činnosť audítora v zmysle technickej normy STN EN ISO/IEC 17020. Nárok uplatnený navrhovateľom považovali za nedôvodný. Pokiaľ ide o zamietnutie návrhu na zabezpečenie dôkazných prostriedkov, tomuto nebolo podľa odporcov možné vyhovieť, navrhovateľ je totiž povinný preukázať význam dôkazných prostriedkov pre rozhodnutie vo veci. Keďže navrhovateľ neosvedčil dôvodnosť a trvanie jeho nároku, logicky podľa nich nemohol osvedčiť ani význam navrhovaných dôkazných prostriedkov pre rozhodnutie vo veci. S ohľadom na uvedené žiadali, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil a priznal odporcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

4. K vyjadreniu odporcov sa vyjadril navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 20.03.2020, v ktorom poukázal na to, že v čase podania vyjadrenia odporcov zo dňa 06.03.2020 právny zástupca nedisponoval plnomocenstvom odporcov v 2. až 8. rade a ich vyjadrenie je oneskorené. Rozporoval tvrdenie odporcov o neosvedčení tvrdeného uvádzania informácií odporcami o poskytovaní služieb v rovnakej kvalite ako navrhovateľ zákazníkom navrhovateľa a v tejto súvislosti poukázal na mailovú komunikáciu odporcu v 3. rade so SMS - súkromná montážna spoločnosť, a.s.. K tvrdeniu o tom, že odporcovia uvádzali klientom navrhovateľa informácie o údajnom ukončení poskytovania služieb a organizačnej zmene navrhovateľa poukázal na mailovú komunikáciu odporcu v 5. rade s Pipex Deutchland GmbH a mailovú komunikáciu odporcu v 3. rade so SCHOOLL & Kovo-Halla, s.r.o.. Mal za to, že osvedčil existenciu nekalosúťažného vzťahu, význam dôkazných prostriedkov, ktoré žiadal zabezpečiť, pre konanie vo veci samej i obavu, že dôkazy nebude možné vykonať neskôr.

5. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo.

6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa (ďalej len „“), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

7. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

10. Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

11. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

12. Podľa , návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie

navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.

13. Podľa a , pred začatím konania, počas konania a po skončení konania vo veci samej možno na návrh zabezpečiť dôkaz alebo dôkazný prostriedok, ak je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať vôbec alebo len s veľkými ťažkosťami. Na zabezpečenie dôkazu sa primerane použijú ustanovenia o dokazovaní.

14. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

15. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

16. Predmetom konania je návrh navrhovateľa na zabezpečenie dôkazných prostriedkov a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovateľ sa domáhal zabezpečenia dôkazných prostriedkov potrebných na preukázanie nekalého súťažného konania odporcov v rozsahu účtovných dokladov odporcu v 1. rade a ďalšej emailovej komunikácie odporcov s klientmi navrhovateľa, konkrétne žiadal zabezpečiť chýbajúce faktúry XXXXXXX a XXXXXXX, objednávky k nim, faktúry XXXXXXX a ďalšie s objednávkami a kompletnú emailovú komunikáciu odporcu v 3. rade so spoločnosťou SMS

- súkromná montážne spoločnosť, a.s., odporcu v 2. rade s ENERGYCO, s.r.o., TÜV Thüringen e.V. a S. Z.S.L.. Návrhom na vydanie neodkladného opatrenia navrhovateľ žiadal, aby súd nariadil odporcom povinnosť zdržať sa oslovovania súčasných klientov navrhovateľa za účelom ich získavania ako obchodných partnerov, povinnosť zdržať sa uvádzania obchodného mena navrhovateľa, jeho povesti a povesti jeho služieb ako referencie pre poskytovanie služieb odporcu v 1. rade, povinnosť zdržať sa informovania tretích strán o bývalých pracovných pomeroch odporcov v 3. až 8. rade u navrhovateľa, povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľovi trovy konania v rozsahu 100 %. Podľa odvolateľa odporcovia zasahujú do jeho práv nekalosúťažným konaním, pričom konanie odporcov napĺňa znaky generálnej klauzuly ochrany proti nekalej súťaži, ako aj špecifikovaných skutkových podstát parazitovania na povesti, zľahčovania a porušovania obchodného tajomstva. Vyjadril názor, že v predmetnej veci sú zo strany odporcov naplnené všetky znaky nekalého súťažného konania v zmysle .

17. Ako dôvodnú odvolací súd vyhodnotil námietku navrhovateľa, že súd v rozpore s jeho návrhom nerozhodol o návrhu na zabezpečenie dôkazných prostriedkov, ale I. výrokom napadnutého uznesenia rozhodol o zamietnutí návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorého sa navrhovateľ svojím návrhom vôbec nedomáhal. Odvolací súd poukazuje na to, že návrh navrhovateľa doručený súdu dňa 02.12.2019 bol označený ako „Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa a na zabezpečenie dôkazných prostriedkov podľa “. Rovnako z petitu uvedeného návrhu vyplýva, že navrhovateľ sa domáhal zabezpečenia vymedzených dôkazných prostriedkov a nežiadal, aby súd vydal zabezpečovacie opatrenie podľa .

Podľa a „Pred začatím konania, počas konania a po skončení konania vo veci samej možno na návrh zabezpečiť dôkaz alebo dôkazný prostriedok, ak je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať vôbec alebo len s veľkými ťažkosťami. Na zabezpečenie dôkazu sa primerane použijú ustanovenia o dokazovaní.“ Inštitút zabezpečenia dôkazu alebo dôkazného prostriedku podľa je zabezpečovací prostriedok, ktorý možno využiť v civilnom konaní. Popri zabezpečovacom charaktere má tento inštitút aj funkciu preventívnu. Preventívne pôsobenie zabezpečenia dôkazu alebo dôkazného prostriedku sa prejavuje najmä v tom, že zabraňuje vzniku situácie, keď by sa jedna zo strán sporu bez vlastného zavinenia mohla dostať do stavu dôkaznej núdze v dôsledku absencie relevantného dôkazného prostriedku. Zabezpečiť dôkaz alebo dôkazný prostriedok možno len na návrh. Návrh musí obsahovať všeobecné náležitosti podania podľa . Návrh musí tiež obsahovať zdôvodnenie existencie obavy, že dôkaz nebude možné neskôr vykonať alebo ho bude možné vykonať len s veľkými ťažkosťami. Tieto dôvody musia byť objektívne dané a nesmú vychádzať len zo subjektívneho pocitu navrhovateľa. V návrhu musí byť tiež identifikovaný konkrétny dôkaz alebo dôkazný prostriedok, ktorý má

byť zabezpečený, kde sa nachádza tento dôkazný prostriedok. Musí uviesť, aký význam má dôkaz alebo dôkazný prostriedok pre budúce konanie, pokiaľ sa návrh podáva pred začatím konania. K návrhu musí pripojiť dôkazy, ktoré odôvodňujú potrebu zabezpečenia dôkazu alebo dôkazného prostriedku. Pred rozhodnutím o návrhu na zabezpečenie dôkazu alebo dôkazného prostriedku musí súd skúmať, akú relevanciu vo veci samej majú skutočnosti, ktoré sa majú zabezpečovaným dôkazom alebo dôkazným prostriedkom preukázať. Je nevyhnutné posúdiť, či dôkazy, ktoré sa navrhujú zabezpečiť, môžu mať pravdepodobný význam pre predpokladané konanie [R (ČR) 17/1995]. Súd preto návrh na zabezpečenie dôkazu alebo dôkazného prostriedku zamietne, ak informácie, ktoré majú byť zabezpečené, nemajú pre vec samu žiaden relevantný význam.

Podľa , , „Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.“ Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s aj napriek existencii skoršieho záložného práva. (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s.)

Z uvedeného vyplýva, že zabezpečovacie opatrenie v zmysle je potrebné dôsledne odlišovať od zabezpečenia dôkazu a zabezpečenia dôkazného prostriedku podľa , pretože ide o dva samostatné a rozdielne procesné inštitúty. Nakoľko súd I. výrokom napadnutého uznesenia rozhodol o inom procesnom inštitúte, ktorý nebol predmetom návrhu navrhovateľa, súd vec nesprávne právne posúdil a konanie zaťažil vadou, v dôsledku ktorej je uvedený výrok nesprávny.

18. Vo vzťahu k II. výroku napadnutého uznesenia, ktorým súd zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia, odvolací súd poukazuje na to, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Súd rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a vyjadrenia protistrany, preto zásadným určovateľom je obsah návrhu. Základnou podmienkou neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Zároveň sa musia uviesť rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a uvedenie skutočností, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a pripojenie listín, na ktoré sa žalobca odvoláva. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či:

- je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami,

- žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov a obavu z ohrozenia exekúcie,

- uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha,

- navrhovaným opatrením, pokiaľ má mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav,

- právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom nad nevyhnutný rozsah,

- sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Samotné dokazovanie má v konaní o návrhu neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať zákonom požadované náležitosti, t.j. opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich vydanie neodkladného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému

sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnením nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Neodkladné opatrenie má opodstatnenie tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia navrhovateľa v danom právnom vzťahu. Predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia nie je spoľahlivé preukázanie samotného nároku, ale postačuje, ak je osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či sa v dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi sporovými stranami, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu).

19. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že to, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu, ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

20. Podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnenie napadnutého uznesenia nezodpovedá . Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Ako už bolo vyššie uvedené, predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia nie je spoľahlivé preukázanie samotného nároku, ale postačuje, ak je osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Súd osvedčeniu dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia nevenoval dostatočnú pozornosť. Následkom nedostatku riadneho odôvodnenia preukázania osvedčenia uplatneného nároku je jeho nepreskúmateľnosť. Na to, aby mohol súd rozhodnúť o dôvodnosti nariadenia resp. nenariadenia neodkladného opatrenia musí v prvom rade vyriešiť otázku generálnej klauzuly vymedzenú v , čo však súd neurobil.

21. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na , podľa ktorého nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Nekalá súťaž sa zakazuje.

Podľa ods. 2 nekalou súťažou podľa odseku 1 je najmä: a) klamlivá reklama, b) klamlivé označovanie tovaru a služieb, c) vyvolávanie nebezpečenstva zámeny, d) parazitovanie na povesti podniku, výrobkov alebo služieb iného súťažiteľa, e) podplácanie, f) zľahčovanie, g) porušovanie obchodného tajomstva, h) ohrozovanie zdravia spotrebiteľov a životného prostredia.

Aby išlo o nekalú súťaž, musia byť súčasne splnené tri základné pojmové znaky generálnej klauzuly vymedzenej v , t.j. musí ísť o konanie v hospodárskej súťaži, konanie v rozpore s

dobrými mravmi a spôsobilosť privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom, pričom musí ísť o ujmu hroziacu alebo skutočne existujúcu. Všetky tri podmienky musia byť splnené kumulatívne. Pre naplnenie podmienok, ktoré vyžaduje generálna klauzula je nevyhnutné, aby medzi rôznymi súťažiteľmi bol aj vzájomný súťažný vzťah. Tento vzťah môže byť vymedzený okrem iného aj vecne, keď súťažitelia dodávajú na trh zhodné, porovnateľné, alebo svojou funkciu vzájomne zastupiteľné výrobky (služby). Pre zodpovedanie otázky, či konanie odporcov bolo konaním v hospodárskej súťaži, je určujúcim zistenie, či v konkrétnom prípade išlo o súťažný vzťah. Vo vzťahu hospodárskej súťaže nie sú len priami súťažitelia, ale všetky subjekty, ktoré pôsobia v podobných hospodárskych činnostiach. Pre posúdenie, či konanie konkrétneho subjektu je konaním v hospodárskej súťaži nie je rozhodné, či ide o podnikateľa, rozhodné je to, či ide o konanie uskutočnené za účelom súťažného zámeru. Pod dobré mravy súťaže sa zahŕňa konanie, ktoré síce podľa zásad všeobecnej morálky je nezávadné, môže však byť závadné z prísnejšieho hľadiska dobrých mravov súťaže. Merítkom sú mravné názory, obyčaje, zvyklosti, ktoré zachovávajú všetci spravodlivo, poctivo, česne a svedomito konajúci účastníci súťažného zápasu. Ujma môže byť hmotná aj nehmotná, pričom postačí, keď ujma potenciálne hrozí, nemusí nastať. V konaní na ochranu proti nekalosúťažnému konaniu je na žalobcovi, aby opísal skutkové okolnosti úplne a ponúkol aj dôkazy. Súd rieši ako právnu otázku, či tvrdené konanie je porušením dobrých mravov súťaže, či k nemu došlo v rámci hospodárskej súťaže a či je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. V situácii, keď nie je splnená podmienka objektívnej spôsobilosti ujmy iným súťažiacim, sa súd nezaoberá posudzovaním konania v rozpore s dobrými mravmi. Pre rozpor s dobrými mravmi súťaže a pre klamlivosť postačuje, že konanie je objektívne závadné a spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom. Nevyžaduje sa vedomie o nesprávnosti konania, ani úmysel klamať (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 01.01.2008).

22. Súd sa vo svojom rozhodnutí nezaoberal zistením či tvrdené konanie je porušením dobrých mravov súťaže, či k nemu došlo v rámci hospodárskej súťaže a či je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Až po vyhodnotení či je alebo nie je splnená podmienka objektívnej spôsobilosti ujmy iným súťažiacim, súd dospeje k záveru preukázania osvedčenia potreby nariadiť neodkladné opatrenie. Odvolací súd dodáva, že pre naplnenie generálnej klauzuly stačí, aby takéto konanie odporcov mohlo navrhovateľovi privodiť ujmu. Odvolací súd sa preto nestotožnil s názorom súdu o nedôvodnosti návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko súd sa nezaoberal a žiadnym spôsobom nevysporiadal s tým, či navrhovateľ osvedčil kumulatívne naplnenie znakov generálnej klauzuly nekalosúťažného konania podľa . Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania je síce otázkou voľnej úvahy súdu, avšak táto musí byť objektívne preskumateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Súd preto musí i v uznesením o nariadení neodkladného opatrenia odôvodniť existenciu rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, ako aj odôvodnenie existencie skutočností, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Nakoľko rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené v je nepreskúmateľné. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia predstavuje porušenie ústavne zaručeného práva na súdnu ochranu a odňatie možnosti konať pred súdom.

23. Nad rámec vyššie uvedeného odvolací súd poukazuje na to, že v novom rozhodnutí sa súd bude musieť vysporiadať aj s otázkou pasívnej vecnej legitimácie odporcov v konaní, nakoľko skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou každého súdneho konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta.

24. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle napadnuté uznesenie súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom súd prehodnotí, či boli splnené podmienky generálnej klauzuly v zmysle , pričom návrh na zabezpečenie dôkazných prostriedkov právne posúdi a jeho opodstatnenosť vyhodnotí podľa . V novom rozhodnutí súd prvej inštancie zároveň rozhodne podľa aj o náhrade trov odvolacieho konania.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).