Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoCsp/17/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a členov senátu JUDr. Jána Auxta a JUDr. Evy Dzúrikovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Prievozská 2, IČO: 35 724 803, zastúpený Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, Prievozská 2, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX, zastúpená LEGALINK s.r.o., so sídlom Bratislava, Mlynské nivy 53, IČO: 50 990 365, o zaplatenie 2 242,24 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 16. marca 2023 č. k. -261, v súčasnosti vec vedená Okresným súdom Lučenec pracovisko Veľký Krtíš pod sp. zn. , takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 16. marca 2023 č. k. -261 m e n í tak, že žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovi ukladá povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 10,86 % v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

III. Žalobcovi ukladá povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“) výrokom I. rozhodol tak, že „Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 2.242,24 Eur, úrok z omeškania vo výške 478,02 Eur, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2242,24 Eur od 29.01.2022 do zaplatenia na účet vedený vo D., č. ú. C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX BIC: C., variabilný symbol : XXXXXXX a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku“. Výrokom II. rozhodol tak, že „Žalobcovi sa voči žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 95,2 %“. 1.1 Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami o bankách v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), , , , , , účinný v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „“), a , a o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „“), nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , , , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). 1.2 V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že podaným návrhom na vydanie platobného rozkazu (ďalej aj len ako „žaloba“) sa pôvodný žalobca D., E. domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 4 225,74 eur istiny s prísl. a nahradiť mu trovy konania. V žalobe pôvodný žalobca uviedol, že je právnym nástupcom spoločnosti F. G. H., E.. I. z titulu zlúčenia uvedenej spoločnosti s D., E.. Ďalej uviedol, že F. G. H., E. uzatvoril so žalovanou dňa 16. mája 2017 zmluvu o

pôžičke číslo XXXXXXX/XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanej pôžičku vo výške 4 500,- eur (ďalej len „zmluva o pôžičke“). Listom zo dňa 26. mája 2018 F. G. H., E. vyzval žalovanú k úhrade dlžných splátok a poskytol jej lehotu na plnenie viac než 30 dní (ďalej len „predžalobná výzva“). Súčasne žalovanú poučil o tom, že ak nedôjde k úhrade najstaršej splátky, bude oprávnený úver zosplatniť. Keďže žalovaná dlžné splátky neuhradila, úver dňa 19. júla 2018 zosplatnil, o čom žalovanú informoval listom zo dňa 21. júla 2018 (ďalej len „oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“) . Zároveň si uplatnil aj úrok z omeškania. 1.3 Uznesením zo dňa 2. novembra 2021 č. k. -116 súd prvej inštancie pripustil zmenu na strane žalobcu na EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, a to z dôvodu, že pohľadávka voči žalovanej bola zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 11. augusta 2021 (ďalej len „zmluva o postúpení pohľadávok“) postúpená z D., E. na EOS KSI, s.r.o. Bratislava. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 21. januára 2022. 1.4 Súd prvej inštancie mal preukázané, že pôvodný žalobca k návrhu pripojil predžalobnú výzvu adresovanú žalovanej spolu s doručenkou, z ktorej vyplýva, že zásielku prevzal syn žalovanej. V tomto podaní pôvodný žalobca oznámil žalovanej, že má nedoplatok na splátkach v celkovej výške 341,40 eur a upozornil ju, že ak do 5. júla 2018 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 03/2018, bude ako veriteľ oprávnený úver zosplatniť. Zároveň k návrhu pôvodný žalobca pripojil oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 21. júla 2018 adresované žalovanej, ktorým jej oznámil, že vzhľadom na to, že napriek predžalobnej výzve neuhradila dlžné splátky, dlh z úveru sa stal splatným v celom rozsahu a vyzval ju na zaplatenie dlžnej čiastky v sume 4 346,74 eur po doručení tohto oznámenia. Listinný doklad preukazujúci doručenie žalovanej nepredložil. 1.5 Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 31. marca 2022 č. k. -175 konanie v časti o zaplatenie 1 983,50 eur zastavil (I. výrok), vo zvyšku žalobcu zamietol (II. výrok) a žalovanej voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 10,90 % (III. výrok). Žalobca podal proti výrokom II. a III. rozsudku odvolanie. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 2. novembra 2022 č. k. -210 rozsudok okresného súdu vo výrokoch II. a III. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd uviedol, že na základe preukázaných skutočností, na podklade predložených listinných dôkazov a za predpokladu nepopretia skutkových tvrdení žalobcu zo strany žalovanej, je nutné konštatovať, že veriteľ úver zosplatnil platne, resp. v súlade s ust. a . Ďalej krajský súd uviedol, že závery súdu prvej inštancie o nedostatku aktívnej legitimácii žalobcu v dôsledku neplatného postúpenia pohľadávky sú predčasné a bude úlohou súdu prvej inštancia v novom rozhodnutí skúmať podmienky platnosti a zákonnosti postúpenia pohľadávky z veriteľa, ktorým je banka na postupníka v zmysle zákonných podmienok vyplývajúcich z ustanovenia a eventuálne vysporiadať sa aj so vznesenou námietkou žalovanej o premlčaní uplatneného nároku žalobcu. 1.6 Po zrušení veci krajským súdom súd prvej inštancie vyzval žalobcu, aby preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v zmysle ust. . Žalobca vo svojom podaní, doručenom súdu prvej inštancie dňa 5. januára 2023 uviedol, že za kvalifikovanú výzvu žalobcu v zmysle ustanovenia možno považovať nielen predžalobnú výzvu zo dňa 26. mája 2018, ale aj oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 21. júla 2018. Ustanovenie nestanovuje pre písomnú výzvu žiadne obsahové náležitosti a neurčuje ani žiaden časový rámec, kedy má byť táto výzva vykonaná. 1.7 Súd prvej inštancie sa v prvom rade zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou tak, ako mu to uložil krajský súd. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca má aktívnu vecnú legitimáciu v spore. Žalobca poukázal na to, že za kvalifikovanú výzvu žalovanej možno považovať aj oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 21. júla 2018. Súd prvej inštancie sa s týmto tvrdením žalobcu stotožnil, pričom je nesporné, že k tomuto dňu bola žalovaná v omeškaní so splátkou za mesiac marec 2018 viac ako 90 dní. Súd prvej inštancie v tomto smere poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25. novembra 2021 sp. zn. . Súd konštatoval, že žalobca predložil listinné dôkazy (vrátane oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru), žalovaná v spore neprodukovala žiadne prostriedky procesnej obrany, ktorými by hodnoverne spochybnila, poprela a vyvrátila listinné dôkazy žalobcu. Je tak nutné vychádzať z obsahu týchto listinných dôkazov žalobcu, pretože žiadny dôkaz vyvracajúci hodnovernosť dôkazov predložených žalobcom žalovaná v spore neprodukovala, ale ani ich nespochybnila, ani nepoprela. Okrem toho súd prvej inštancie poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29. septembra 2021, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že súd sa má k otázke nadobudnutia práva, alebo povinnosti, o ktoré v konaní ide, subjektom len majúcim do konania vstúpiť vyjadriť už v rozhodnutí o zmene a konečné rozhodnutie má už len posúdiť existenciu žalovaného práva. V predmetnom spore

súd prvej inštancie rozhodol uznesením zo dňa 2. novembra 2021 č. k. -116, voči ktorému nebola podaná sťažnosť, toto nadobudlo právoplatnosť dňa 21. januára 2022. Súd prvej inštancie dodal, že Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom uznesení (č. k. -210) uviedol, že veriteľ preukázal splnenie povinností vyplývajúcich mu z ustanovenia , v spojení s ustanovením a predčasne zosplatnil úver z posudzovanej zmluvy platne a v súlade so zákonnou úpravou, ktorým právnym názorom je súd prvej inštancie viazaný. Z uvedeného dôvodu, keďže došlo k platnému zosplatneniu, v zmysle ustanovenia , mohol predchádzajúci veriteľ postúpiť platne pohľadávku na žalobcu. 1.8 Pokiaľ žalovaná vzniesla námietku premlčania, s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. novembra 2022 sp. zn. , súd prvej inštancie nárok žalobcu za premlčaný nepovažoval, nakoľko žalovaná neuhradila splátku za mesiac marec 2018 (splatná 20. marca 2018), pričom žaloba bola na súd podaná dňa 26. februára 2021. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd prvej inštancie žalobe vyhovel a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2 242,24 eur. V zmysle ustanovenie Obč. zákonníka v spojení s ustanovením nariadenia vlády Slovenskej republiky č. priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 478,02 eur (vyčíslený vzhľadom na plnenie žalovanej v podaní na čl. 134), ako aj 5 % ročne zo sumy 2 242,24 eur od 29. januára 2022 do zaplatenia. 1.9 Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaná zavinila zastavenie konania v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 1 883,50 eur, sumu 100,- eur zaplatila žalovaná pred podaním žaloby (v tejto časti zavinil zastavenie konania žalobca), v zostávajúcej časti o zaplatenie sumy 2 242,24 eur bol žalobca úspešný, preto mu súd prvej inštancie priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 95,2 % (úspech žalobcu vrátane zavinenia na zastavení konania v časti týkajúcej sa zaplatenie sumy 100,- eur

- 97,6 %, žalovanej 2,4 %, teda 97,6 % mínus 2,4 % = 95,2 %) s tým, že v zmysle ustanovenia o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná (ďalej aj len ako „odvolateľka“) odvolanie z dôvodov podľa , , a uviedla, že žalobca nepreukázal doručenie oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru. Dodala, že úlohou žalobcu je nie len tvrdiť skutočnosť, ale aj ju vedieť preukázať. V danom prípade žalobca len tvrdil, že oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zasielal. Toto tvrdenie však žalobca nevedel preukázať, t. j. nedisponuje dôkazom o tom, že predmetné oznámenie skutočne (žalovanej) zaslal. Žalovaná zdôraznila, že postúpiť možno iba zosplatnený úver. Nezosplatnený úver tak nemohol byť postúpený na žalobcu, v dôsledku čoho žalobca nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou. Žalovaná ďalej tvrdila, že pôvodný žalobca (D. E.) nedodržal postup v zmysle ustanovenia . Dodala, že za výzvu v zmysle nemožno považovať oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, nakoľko tu chýba časový odstup medzi výzvou a zosplatnením pohľadávky. Zdôraznila, že ustanovenie má na mysli 90 dňové omeškanie od doručenia výzvy a nie od prvého omeškania. Žalovaná uviedla, že po prvý krát sa dostala do omeškania so splátkou splatnou dňa 20. decembra 2017. Premlčacia doba tak začala plynúť v zmysle druhá veta dňa 21. decembra 2017 a uplynula dňa 21. decembra 2020. Nárok žalobcu je tak v celosti premlčaný. Tiež namietla, že pôvodný veriteľ si riadne nesplnil svoju povinnosť skúmať bonitu spotrebiteľa, v dôsledku čoho nebol pôvodný žalobca v zmysle ustanovenia oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Dodala, že uver je z vyššie uvedeného dôvodu potrebné považovať za bezúročný a bezpoplatkový. V závere namietla, že pôvodný veriteľ (D. E.) ju vopred neupozornil v lehote určenej zákonom na uplatnenie práva vyhlásiť mimoriadnu splatnosť predtým ako úver zosplatnil. Z toho dôvodu k zosplatneniu úveru došlo v rozpore so zákonom.

3. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že namietaná skutočnosť žalovanou v zmysle ust. nebola v konaní pred súdom prvej inštancie sporná, a teda ide o neprípustnú novotu v odvolacom konaní. Žalobca uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom a v nadväznosti na podané odvolanie žalovanej sa pridržiava svojich doterajších vyjadrení v konaní.

4. K vyjadreniu žalobcu sa žalovaná nevyjadrila.

5. Odvolací súd na úvod poznamenáva, že v dôsledku prijatia o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov, s účinnosťou od 1. júna 2023,

prešiel v priebehu konania výkon súdnictva z Okresného súdu Veľký Krtíš na nástupnícky súd, ktorým je Okresný súd Lučenec, ktorý v prejednávanej veci ďalej realizuje výkon súdnictva v postavení súdu prvej inštancie.

6. V dôsledku odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou, (, ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), vec preskúmal v medziach daných ustanovením a a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením „a contrario“, keď odvolací súd podľa a za použitia ust. oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Banskej Bystrici v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, pričom vo veci nebolo potrebné nariaďovať pojednávanie v zmysle z dôvodu, že nebolo potrebné zopakovať dokazovanie alebo doplniť dokazovanie postupom v zmysle a a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem, rozsudok okresného súdu podľa zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, keďže prejednaním veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci, pri viazanosti skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvej inštancie, nie je možné potvrdiť a ani zrušiť.

7. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej skutkový stav podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či sa právo prizná alebo neprizná.

8. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu dôvodov podaného odvolania ( a ), po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie ako aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci samej na základe riadne vykonaného dokazovania ( ) v dostatočnej miere zistil skutkový stav veci, so skutkovými závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a v zmysle ustanovenia je odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. V nadväznosti na uvedené odvolací súd konštatuje, že vychádzajúc zo skutkového stavu, tak ako ho zistil súd prvej inštancie, vykonal odvolací súd prieskum veci a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení.

9. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že súd prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom č. k. -175 zo dňa 31. marca 2022 vo veci rozhodol tak, že výrokom I. konanie v časti o zaplatenie sumy 1 983,05 zastavil, výrokom II. žalobcu vo zvyšku zamietol a výrokom III. žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 10,9 %. Súd prvej inštancie žalobu zamietol, keď na základe zisteného skutkové stavu ustálil, že žalobca v konaní nepreukázal doručenie oznámenia o mimoriadnom zosplatnení žalovanej, následkom čoho bola neplatnosť postúpenia žalovanej pohľadávky z pôvodného veriteľa na žalobcu a strata sporu na ťarchu žalobcu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie. Odvolací súd predmetný rozsudok súdu prvej inštancie uznesením č. k. -210 zo dňa 2. novembra 2022 vo výroku II. a III. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vo výroku o zastavení konania sa stal rozsudok súdu prvej inštancie právoplatný. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uviedol právny názor, podľa ktorého na základe preukázaných skutočností, na podklade predložených listinných dôkazov a za predpokladu nepopretia skutkových tvrdení žalobcu zo strany žalovanej, je nutné konštatovať, že veriteľ úver zosplatnil platne, resp. v súlade s ust. a a uložil súdu prvej inštancie povinnosť v prvom rade skúmať platnosť postúpenia pohľadávky v zákonných intenciách ust. .

10. Odvolací súd v prvom rade považuje za nutné reagovať na námietku žalobcu vznesenú v prvoinštančnom konaní, v zmysle ktorej pokiaľ súd už právoplatne v konaní rozhodol o zmene na strane žalobcu, nie je oprávnený už aktívnu vecnú legitimáciu vo vzťahu k novému žalobcovi skúmať. Odvolací súd v tejto rovine zdôrazňuje, že skúmanie aktívnej i pasívnej legitimácie v spore je nevyhnutným predpokladom pre ustálenie záveru súdu, či je nárok daný a či skutočne žalobca, ktorý sa domáhal voči žalovanému nároku, je nositeľom tohto práva a žalovaný je nositeľom povinnosti, ktorej sa voči nemu žalobca domáha. Súd je preto oprávnený i povinný skúmať aktívnu i pasívnu legitimáciu aj bez osobitného návrhu, respektíve námietky aktívnej či pasívnej legitimácie niektorou zo strán sporu, a to „ex offo“. Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencie tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného), je imanentnou súčasťou súdneho konania (pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). Súd

má tak povinnosť skúmať legitimáciu strán sporu počas celého konania „ex lege“. Súd musí mať v konaní ozrejmené, či aktívne a pasívne označený subjekt je legitimovaný v spore vzhľadom na hmotné i procesné právo; teda, že súd koná s tým, komu takéto procesné postavenie náleží a je nositeľom hmotnoprávneho i procesného práva či povinnosti. Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatnené právo, respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok v súdnom konaní uplatňovať. Ide o podmienku konania, ktorú je súd oprávnený i povinný skúmať, a to v ktoromkoľvek štádiu konania, a to „ex offo“. Preto súd prvej inštancie, po zrušení a vrátení veci odvolacím súdom, nesprávne postupoval pri posúdení aktívnej vecnej legitimácie, keď vychádzal z vyššie uvedenej premisy žalobcu, poukazujúc na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29. septembra 2021, keďže je určená povinnosť súdu skúmať aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu aj pri meritórnom rozhodovaní, pretože súd nemôže priznať tvrdené právo subjektu, ktorý nie je hmotnoprávnym nositeľom práva a nároku, ktorého sa v súdnom konaní domáha.

11. Odvolací súd konštatuje, že v zmysle pokynu uvedeného v zrušujúcom uznesení súd prvej inštancie rešpektoval záväzný názor súdu vyššej inštancie, keď vychádzal z premisy o nespornosti dodržania podmienok pre platné zosplatnenie úveru podľa ust. v spojení a zameral sa na ďalšie zákonom kladené aspekty ( ) pre posúdenie platnosti postúpenia pohľadávky.

12. V intenciách zákona a judikatúry je odvolací súd v zásade oprávnený sa odkloniť od svojho pôvodného právneho názoru vyjadreného v zrušujúcom uznesení, ak a) došlo k zmene skutkového stavu, b) došlo k zmene relevantnej judikatúry, c) ak by pôvodný právny názor nebol ústavne udržateľný (s dôrazom na princíp spravodlivosti).

13. Podľa stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (R 2/2022, č. 6), v sporoch s ochranou slabšej strany súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti. Dôkazné bremeno preukázania splnenia podmienok podľa vety prvej pred postúpením pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade, že spotrebiteľ nepoprel s tým súvisiace skutkové tvrdenia veriteľa.

14. Podľa stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (R 1/2021, č. 4), ustanovenie o bankách v znení do 31. decembra 2016 oprávňovalo banku postúpiť tretej osobe len pohľadávku, ktorá bola v čase postúpenia splatná.

15. Podľa v znení účinnom do 9. decembra 2021 (v čase postúpenia pohľadávky – 11. augusta 2021), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

16. Podľa ustanovenia o spotrebiteľských úveroch, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa , banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a

b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

17. Podľa ustanovenia , ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

18. Podľa , nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

19. Odvolací súd, s poukazom na vyššie uvedené uvádza, že v prejednávanej veci došlo ku skutočnostiam, pre ktoré nebolo možné zotrvať na pôvodnom právnom názore vyjadreného v zrušujúcom uznesení. S dôrazom na vývoj judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je v rámci spotrebiteľských sporov povinnosťou súdu „ex offo“ skúmať vecnú legitimáciu v aspekte ust. , pričom dôkazné bremeno preukázania dodržania podmienok zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade, že spotrebiteľ s tým súvisiace skutkové tvrdenia veriteľa nepoprel. Ustanovenie upravuje podmienky, ktorých dodržanie je podmienkou platnosti postúpenia bankovej pohľadávky na tretí subjekt. Predmetné ustanovenie () v závere prvej vety odkazuje na použitie osobitných právnych predpisov ( a ). Z uvedeného možno uzavrieť, že podmienkou platnosti postúpenia bankovej pohľadávky v zmysle ustanovenia je aj podmienka „splatnosti“ postupovanej pohľadávky, ergo banka môže postúpiť tretej osobe len pohľadávku, ktorá bola v čase postúpenia splatná (R 1/2021). V súvislosti s vývojom judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak je povinnosťou súdu, resp. v tomto štádiu konania - odvolacieho súdu, skúmať splnenie zákonom stanovených podmienok pre platnosť postúpenia bankovej pohľadávky na tretí subjekt, ako primárnu podmienku v intencii posúdenia otázky vecnej legitimácie (žalobcu) v spore. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že od vydania zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu došlo k relevantnej zmene judikatúry, pre ktorý dôvod sa odvolací súd v posudzovanom prípade odklonil od svojho pôvodného záveru a pristúpil k preskúmaniu dodržania podmienok pre platné zosplatnenie úveru v zmysle v spojení s .

20. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd dopĺňa, že prípustnosť odklonu od pôvodného právneho názoru odvolacieho súdu vyjadreného v zrušujúcom uznesení bol založený aj odvolacou námietkou žalovanej v podanom odvolaní, keď namietala, že právny predchodca žalobcu nepreukázal doručenie oznámenia o mimoriadnom zosplatnení, čo korešponduje aj so zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie. Aj keď žalovaná uvedenú námietku použila po prvý raz až v podanom odvolaní, túto nemožno vyhodnotiť ako neprípustnú novotu v zmysle , keďže ide o skutočnosť (doručenie oznámenia o mimoriadnom zosplatnení ako podmienka platného zosplatnenia úveru), od ktorej závisí ustálenie otázky vecnej legitimácie v spotrebiteľských sporoch, a ktorú musí mať súd preukázanú bez ohľadu na skutočnosť, či bola zo strany spotrebiteľa v prvoinštančnom konaní rozporovaná, berúc na zreteľ zistený skutkový stav súdom prvej inštancie (bod 10. odôvodnenia).

21. Odvolací súd, v súlade s vyššie uvedeným konštatuje, že zo skutkového stavu tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (skutkový stav uvedený v bode 10. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie) jednoznačne vyplýva, že žalobca v konaní nepreukázal doručenie oznámenia o mimoriadnom zosplatnení úveru do dispozičnej sféry žalovanej (spotrebiteľa), keď za týmto účelom žalobca nepredložil doručenku ani podací hárok.

22. Podmienky na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru zo spotrebiteľskej zmluvy sú upravené v v spojení s , v zmysle ktorých je pre platné zosplatnenie úveru potrebné kumulatívne dodržanie tam stanovených podmienok, a to: (i.) ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, (ii.) dohoda medzi veriteľom a dlžníkom o tom, že ak sa nesplní niektorá splátka, stane sa zročným celý dlh (ide o tzv. stratu výhody splátok), (iii.) uplatnenie práva najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a (iv.) upozornenie spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva v lehote nie kratšej ako 15 dní, (v.) uplatniť právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru do splatnosti najbližšej splátky úveru. Až po kumulatívnom splnení uvedených podmienok možno dospieť k záveru, že došlo k platnému zosplatneniu spotrebiteľského úveru.

23. Aplikujúc na zistený skutkový stav citované právne predpisy dospel odvolací súd k záveru, že ak žalobca nepreukázal doručenie oznámenia o mimoriadnom zosplatnení do dispozičnej sféry žalovanej, nedošlo k účinnému uplatneniu práva v zmysle ustanovenia , v dôsledku čoho je potrebné považovať mimoriadne zosplatnenie úveru za neplatné. Za tohto stavu, s prihliadnutím na skutočnosť, že v predmetnej veci termín konečnej splatnosti úveru pripadal na deň 20. mája 2022, pričom k postúpeniu žalovanej pohľadávky došlo už dňa 11. augusta 2021, odvolací súd konštatuje, že v posudzovanej veci sa postupovala pohľadávka, ktorá v čase jej postúpenia nebola ešte splatná.

24. Vychádzajúc z vyššie uvedeného záveru potom vyplýva, že postúpenie pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok bolo vykonané v rozpore s kogentnou právnou úpravou ( v spojení s ), s čím zákon spája následok absolútnej neplatnosti takéhoto úkonu (postúpenia pohľadávky). Odvolací súd z uvedeného dôvodu konštatuje, že žalovaná pohľadávka z titulu zmluvy o postúpení pohľadávok neprešla na žalobcu, ktorý tak v spore nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou, a preto bolo potrebné postupom podľa napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. zmeniť a žalobu vo zvyšnej časti zamietnuť. Keďže odvolací súd žalobu zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, s ďalšími odvolacími námietkami sa už nezaoberal, nakoľko pre rozhodnutie vo veci samej už nemali relevantný význam.

25. V dôsledku postupu podľa v spojení s odvolací súd pristúpil k odvolaciemu prieskumu napadnutého rozhodnutia v časti výroku o trovách konania ako závislého výroku. Odvolací súd uvádza, že pre vyčíslenie výsledku úspechu v prejednávanej veci, v rámci prvoinštančného konania v intencii , sa posudzuje žalovaný nárok, t. j. istina pohľadávky a príslušenstvo pohľadávky len za predpokladu, že je v žalobe (v petite) kapitalizované.

26. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. Podľa a , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.

28. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca si žalobou uplatnil nárok na zaplatenie pohľadávky v sume 4 225,74 eur s príslušenstvom. Nakoľko príslušenstvo pohľadávky nebolo v žalobe kapitalizované odvolací súd ho nezahrnul do základu pre výpočet výsledku v spore. V konaní došlo k čiastkovým späťvzatiam žaloby, a to v sume 1483,50 eur (č. l. 78), v sume 500,- eur (č. l. 134), spolu v sume 1983,50 eur. Procesná zodpovednosť za čiastočné zastavenie konania ( ) z dôvodu späťvzatia žaloby, spočíva v rozsahu sumy 1883,50 eur na žalovanej (ktorá uhradila dlžnú sumu až po podaní žaloby) a v rozsahu sumy 100,- eur na žalobcovi (nakoľko žalovaná uhradila dlžnú splátku – februára 2021 – pred podaním žaloby). V merite veci bola žaloba žalobcu vo zvyšnej časti v sume 2 242,24 eur zamietnutá, a teda v danom rozsahu prináleží žalovanej meritórny úspech ( ).

29. Sumárne možno stanoviť, že úspech žalovanej v konaní predstavuje ( 2 242,24 eur + 100,- eur = 2 342,24 eur). Úspech žalobcu zas predstavuje (1 383,50 + 500,- eur = 1 883,50 eur). Z uvedeného vyplýva, pri zohľadnení jednotlivých foriem výsledku konania ( a ), že žalovaná dosiahla úspech v konaní v rozsahu 55,43 % a žalobca dosiahol úspech v rozsahu 44,57 %, čo vo výsledku znamená, že žalovaná bola v prejednávanej veci z hľadiska prvoinštančného konania celkovo úspešná v rozsahu 10,86 % (výpočet: 55,43 % - 44,57 %) podľa a v spojení s . Z uvedených dôvodov rozhodol odvolací súd o trovách prvoinštančného konania pri aplikácii ust. tak, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 10,86 % v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením podľa pomeru úspechu strán v konaní ( ) a procesne plne úspešnej žalovanej v odvolacom konaní, priznal voči procesne neúspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne samostatným uznesením súd prvej inštancie.

31. Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( )

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci ( ). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.