Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Svk/43/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej, sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. (sudca spravodajca), v právnej veci žalobcu (sťažovateľ): EUNICA MEDIA, s. r. o., so sídlom Mariánske námestie 30/5, Žilina, IČO: 44 081 481, právne zastúpený: Advokátska kancelária AŠTARY, s. r. o., so sídlom Mariánske námestie 29/6, Žilina, IČO: 53 588 452, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, Žilina, za účasti ďalších účastníkov: 1) N.. T. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXXX/XX., X. - G., 2) O. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXXX/X, Z., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OVBP2-2018/020236/Kod zo dňa 18.05.2018, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. -126 zo dňa 30.11.2021 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. -159 zo dňa 07.02.2022 takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky návrh žalobcu na prerušenie kasačného konania z a m i e t a. II. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a. III. Žalovanému právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a. IV. Ďalším účastníkom právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania 1. Spoločnosť Zeppelin SK, s. r. o. podaním zo dňa 06.10.2016 podala na Mestský úrad Žilina podnet na odstránenie reklamnej stavby - veľkoplošného billboardu nachádzajúceho sa v blízkosti areálu prevádzky tejto spoločnosti na Košickej ulici v Žiline na parcele Q. W. č. XXXX vo výmere XXXX. m2. K podnetu pripojila kópie komunikácie so spoločnosťou EUNICA MEDIA, s. r. o. 2. Dňa 12.10.2016 vykonalo Mesto Žilina (ďalej aj ako „stavebný úrad“) bez účasti iných subjektov ohliadku pozemku S. parc. č. XXXX/X (register Q. parc. č. XXXX), pričom na ňom identifikovalo reklamnú stavbu typu billboard obojstranný o rozmeroch informačnej plochy cca 5,1 m x 2,4 m. Stavba bola označená identifikačnými údajmi vlastníka, ktorým je spoločnosť EUNICA MEDIA, s. r. o - žalobca. 3. Stavebný úrad listom zo dňa 12.10.2016 vyzval žalobcu, aby mu v lehote 7 dní predložil právoplatné stavebné povolenie alebo iný doklad preukazujúci skutočnosť, že predmetná reklamná stavba bola povolená príslušným stavebným úradom, že vlastník stavby ju môže stále užívať na určený účel, t. j. bolo potrebné predložiť aj právoplatné rozhodnutie o predĺžení lehoty reklamnej stavby. Žalobca sa k výzve stavebného úradu nevyjadril. 4. Na základe opätovného podnetu spoločnosti Zeppelin, s.r.o. zo dňa 05.12.2017 oznámil stavebný úrad dňa 07.12.2017 účastníkom konania začatie konania o odstránení reklamnej stavby ex offo, pričom tiež oznámil, že upúšťa od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania. Účastníkom uložil, aby svoje

prípadné námietky a pripomienky podali v lehote 7 dní a súčasne ich upozornil na možnosť vyjadriť sa do 7 dní k podkladom rozhodnutia, prípadne navrhnúť ich doplnenie. 5. Podaním zo dňa 19.12.2017 sa vyjadril k začatiu konania žalobca. Namietol, že začatiu konania nepredchádzal štátny stavebný dohľad za prítomnosti účastníkov konania. Keďže sa nevykonal štátny stavebný dohľad, správny orgán nemal upustiť od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania, pretože pomery stavby mu nemali byť ako známe. Podstata vyjadrenia žalobcu spočívala v právnych úvahách o tom, že aj po novelizácii o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) , ktorým sa mení a dopĺňa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „“) sa dá interpretovať tak, že aj nepovolené reklamné stavby je možné dodatočne povoliť napriek výslovnému zneniu ustanovenia . Správny orgán by nemal zvoliť takú interpretáciu právnej normy, ktorá by viedla k neodôvodnenej diskriminácii vlastníkov nepovolených reklamných stavieb. V záverečnom odseku vyjadrenia žalobca podal stavebnému úradu žiadosť o dodatočné povolenie jeho reklamnej stavby s poukazom na ustanovenie časť vety za bodkočiarkou . 6. K začatiu konania sa vyjadril aj O. T. - väčšinový spoluvlastník pozemku registra Q. parc. č. XXXX v k. ú. Z.. Spoločnosti EUNICA MEDIA, s.r.o. nikdy nedal žiadny súhlas na výstavbu reklamnej stavby ani nepoberal žiadne finančné plnenie za prenájom pozemku. Vyjadril súhlas so vstupom na jeho pozemok za účelom odstránenia nepovolenej reklamnej stavby, pričom tiež vyjadril súhlas s jej odstránením. 7. Stavebný úrad vykonal 12.01.2018 ďalšiu ohliadku reklamnej stavby bez účastníkov konania. 8. Stavebný úrad vydal dňa 25.01.2018 rozhodnutie č. 908/2018-3866/2018-OSP-PA (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žalobcovi nariadil odstránenie reklamnej stavby - billboardu obojstranného 1 ks na ulici Košickej v Žiline - umiestnenej na pozemku S. parc. č. XXXX/X v k. ú. Z.. Pre odstránenie reklamnej stavby určil podľa a celkom 17 podmienok. 9. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie. Stavebnému úradu vytkol, že mu neposkytol možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia oboznámil s podkladmi rozhodnutia a vyjadril sa k nim. Začatiu konania nepredchádzal štátny stavebný dohľad, nebolo nariadené ústne pojednávanie a miestne zisťovanie za účasti žalobcu a na ohliadku vykonanú z verejného priestranstva nebol prizvaný, preto takto získané skutkové zistenia sú procesne nepoužiteľné. Správny orgán si neustálil, či reklamná stavba bola zriadená pred 02.01.2015 alebo po tomto dátume a či bolo vo vzťahu k žalobcovi možné aplikovať prechodné ustanovenie , ktoré sa vzťahuje iba na reklamné stavby zriadené pred 02.01.2015. Správny orgán sa tiež podľa žalobcu nevyporiadal s potrebou ústavno- konformnej interpretácie príslušných ustanovení , pričom podľa žalobcu je možné dodatočne povoliť aj reklamnú stavbu postavenú bez stavebného povolenia. Kultivácia outdoorovej reklamy je dosiahnuteľná aj pri miernejšom zásahu do základných práv vlastníkov reklamných stavieb postavených pôvodne bez povolenia, než je paušálne znemožnenie ich dodatočného povolenia. 10. Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2018/020236/ Kod zo dňa 18.05.2018 (ďalej aj ako „preskúmavané rozhodnutie“) odvolanie sťažovateľa zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení odkázal na , ktorým bol novelizovaný , kde okrem iného sa bývalé reklamné, informačné a propagačné zariadenia stali reklamnými stavbami, boli legálne zadefinované v . Súčasne bolo doplnené ustanovenie o nové odseky 6 až 8, ktoré upravujú odstraňovanie reklamných stavieb. Žalovaný poukázal na zrejmé a jasné ustanovenie , podľa ktorého sa ustanovenie (konanie o dodatočnom povolení stavieb) nevzťahuje na reklamné stavby. Prechodné ustanovenie umožnilo v 7-mesačnej lehote vlastníkom skôr postavených nepovolených reklamných stavieb uchádzať sa o možnosť ich legalizácie podaním návrhu na príslušný stavebný úrad. Žalovaný uzavrel, že ak stavebný úrad dodatočne nepovolí reklamnú stavbu z dôvodu, že jej vlastník nepreukázal súlad s verejnými záujmami alebo ak vlastník reklamnej stavby postavenej do 01.01.2015 nepožiadal o jej dodatočné povolenie v lehote do 31.07.2015, takúto reklamnú stavbu je možné odstrániť podľa ustanovení o odstránení reklamnej stavby podľa v znení účinnom od 02.01.2015. K námietke, že nebolo ustálené, kedy bola reklamná stavba zriadená, žalovaný uviedol, že právny režim pri reklamných stavbách zriadených pred 01.01.2015, ak ich vlastník nepožiadal v lehote o ich legalizáciu, je rovnaký ako pri nepovolených reklamných stavbách zriadených po 01.01.2015. Zo zákona je ich dodatočné povolenie vylúčené. Vzhľadom na uvedené je právne bezvýznamná požiadavka žalobcu na ustaľovanie okamihu zriadenia jeho nepovolenej reklamnej stavby. Rovnako je irelevantná žiadosť žalobcu o dodatočné povolenie reklamnej stavby. K námietke

porušenia práv účastníka žalovaný uviedol, že žalobca bol riadne poučený o práve nahliadnuť do spisu a vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia. II. Konanie na správnom súde 11. Proti preskúmavanému rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu, ktorou nadviazal na dovtedy vznesené námietky a pripomienky. Krajský súd v Žiline (ďalej aj ako „správny súd“) rozsudkom č. k. -126 zo dňa 30.11.2021 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. -159 zo dňa 07.02.2022 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) správnu žalobu zamietol a zamietol aj návrh na prerušenie súdneho konania a podanie návrhu Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „Ústavný súd“) na začatie konania o súlade s , , , , (ďalej len „“) a Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dodatkový protokol“). K žalobným námietkam zaujal správny súd nasledovné stanovisko:

- Námietku nepreskúmateľnosti spočívajúcu v nevysporiadaní sa so všetkými žalobcovými pripomienkami a odvolacími námietkami správnymi orgánmi vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú, poukážuc na judikatúrou vyabstrahovanú zásadu, že nie je potrebné dať odpoveď na všetky (akékoľvek) námietky a argumenty účastníka konania, ale iba na tie zásadné, ktoré majú pre posúdenie relevantných sporných otázok podstatný význam.

- K námietke, že 17 sprievodných podmienok, ktoré vo výroku prvostupňového rozhodnutia stavebný úrad určil v súvislosti s nariadením odstránenia reklamnej stavby, nebolo odôvodnených, správny súd uviedol, že ich bližšie odôvodnenie nebolo nutné vzhľadom na ich dostatočne zrozumiteľnú formuláciu, pričom tieto podmienky predstavujú len podrobnosti o realizácii esenciálnej časti výroku, ktorým je nariadenie odstránenia reklamnej stavby. Účel týchto podmienok vyplýva z ustanovenia .

- K nedodržaniu ustanovenia § 33 ods. 2 správneho poriadku, spočívajúcemu v tom, že stavebný úrad pred vydaním prvostupňového rozhodnutia neposkytol žalobcovi priestor na oboznámenie sa s podkladmi rozhodnutia formou oznámenia (výzvy), vrátane možnosti podať návrhy na ich doplnenie, správny súd uviedol, že podstatná časť dokazovania bola zrealizovaná predtým, ako bol sťažovateľ v rámci oznámenia o začatí konania upovedomený o možnosti oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia a nahliadnuť do spisu. Medzi týmto upovedomením (11.12.2017) a vydaním prvostupňového rozhodnutia (25.01.2018) uplynul podľa správneho súdu relatívne krátky čas, pričom bolo počas tohto intervalu do spisu doručené už iba vyjadrenie žalobcu, vyjadrenie vlastníka pozemku, že súhlasí s odstránením reklamnej stavby a bola vykonaná ohliadka. Žiadne podstatné dôkazy, o ktorých by bolo potrebné dodatočne upovedomiť účastníkov konania, stavebný úrad nevykonal. Účel ustanovenia § 33 ods. 2 správneho poriadku bol podľa správneho súdu v konaní naplnený, a to aj so zreteľom na žalobcom citovaný rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „NS SR“) sp. zn. zo dňa 13.05.2014. Správny súd pripomenul, že žalobca už v zmysle prvotne zaslanej výzvy mal vytvorenú možnosť (podmienky) pre nahliadnutie do spisového materiálu a oboznámenie sa s (dovtedy) zabezpečenými dôkazmi, ktorú možnosť nevyužil.

- K námietke nevykonania štátneho stavebného dohľadu a ústneho pojednávania správny súd uviedol, že vzhľadom na povahu dokazovania v tejto konkrétnej veci nebolo nevyhnutné, aby reklamná stavba bola zistená v rámci štátneho stavebného dohľadu. Podstatné okolnosti boli zistiteľné už z jednoduchej ohliadky a listinných dôkazov (LV, katastrálna mapa, fotodokumentácia). Správny súd pritom poukázal na ustanovenie § 34 ods. 1 správneho poriadku, podľa ktorého ako dôkaz môže byť v správnom konaní použitý akýkoľvek prostriedok, pokiaľ umožňuje zistiť a objasniť skutočný stav veci, za podmienky, že bol získaný v súlade s právnymi predpismi. Ustanovenie § 34 ods. 2 správneho poriadku obsahuje len demonštratívny výpočet niektorých dôkazných prostriedkov. Vzhľadom na absenciu produkovania relevantných tvrdení a dôkazov zo strany žalobcu nebolo v predmetnej veci ústne pojednávanie a miestne zisťovanie podľa správneho súdu potrebné.

- K námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu veci správny súd uviedol, že sám žalobca vo svojom rozsiahlom vyjadrení k začatiu konania netvrdil ani nepreukázal okamih vyhotovenia reklamnej stavby po 01.01.2015. Správny súd poukázal tiež na to, že hoci správne orgány sa výslovne nezaoberali okamihom, kedy bola reklamná stavba zriadená, je súčasťou administratívneho spisu správnymi orgánmi „zamlčaný“ listinný dôkaz o tom, že to bolo pred 01.01.2015. Zhotovenie reklamnej stavby pred 01.01.2015 jednoznačne vyplýva z písomnej odpovede žalobcu adresovanej spoločnosti Zeppelin SK, s.r.o., ktorá následne podala podnet na odstránenie reklamnej stavby a k podnetu pripojila aj kópiu korešpondencie so žalobcom.

- K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci správny súd odkázal na jasné ustanovenie , z ktorého existovala dočasná výnimka v prechodnom ustanovení

. Z ustanovenia jasne vyplýva, že ak reklamná stavba bola postavená po 01.01.2015 alebo bola postavená pred 01.01.2015 a súčasne žiadosť o jej dodatočné povolenie nebola podaná v stanovenom prechodnom období, nie je možné zrealizovať konanie o dodatočnom povolení reklamnej stavby.

- K porušeniu ústavného princípu zákazu diskriminácie vo vzťahu k vlastníkom nepovolených reklamných stavieb správny súd uviedol, že už samotné konanie, keď sťažovateľ bez príslušných povolení a bez súhlasu vlastníka pozemku postavil na cudzom pozemku reklamnú stavbu, bolo v rozpore s princípmi hospodárskej súťaže vo vzťahu k poctivým podnikateľom, ktorí zákon rešpektujú a predtým, ako postavia reklamnú stavbu, absolvujú administratívne povoľovacie konanie a získajú súhlas od vlastníka pozemku. Konanie niektorých subjektov, ktorí postavili reklamné stavby nelegálne a ich legalizáciu odďaľovali, deformovalo trh a demotivovalo slušných podnikateľov v tomto odvetví. Vzhľadom na úzky rozsah účelu reklamných stavieb sa nedá skonštatovať, že by zakotvením zákazu dodatočného povoľovania reklamných stavieb dochádzalo k neprimeranému zvýhodňovaniu vlastníkov iných nelegálnych stavieb, u ktorých zákon dodatočné povolenie pripúšťa. Správny súd nezistil rozpor ustanovenia s a Dodatkovým protokolom.

- K námietke nesprávneho doručovania žalobcovi v listinnej forme a nie v zmysle zákona o e- Governmente správny súd uviedol, že uvedený zákon nespája nesprávnosť doručovania listinnou formou s jeho neúčinnosťou alebo neplatnosťou. Doručovanie v listinnej podobe sa považuje za účinné vždy a preto v tomto smere nebola zistená žiadna vada zakladajúca dôvod na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia.

- K návrhu na prerušenie konania podľa správny súd uviedol, že podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov je namieste vtedy, ak sa správny súd domnieva, že určujúca otázka pre jeho rozhodnutie vo veci je v právnom poriadku upravená ústavne nekonformným spôsobom. Súčasne by malo ísť o takú úpravu, ktorá danú otázku nerieši jednoznačne a v takom rozsahu, že „sporný moment“ nemožno vyriešiť v rámci sudcovskej tvorby práva dotvorením neurčitej alebo neúplnej právnej úpravy jej súdnym výkladom. Podľa správneho súdu právna norma obsiahnutá v ustanovení je dostatočne určitá, zrozumiteľná a nepripúšťajúca možnosť rôznych výkladov. III. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie k nej 12. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca (ďalej aj ako „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť. Správny súd podľa neho vec nesprávne právne posúdil, ak nezistil relevanciu žalobných námietok smerujúcich proti nepreskúmateľnosti pre neuvedenie dôvodov, pre ktoré nebol vykonaný štátny stavebný dohľad, bolo upustené od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania a bola pred vydaním prvostupňového rozhodnutia opätovne vykonaná ohliadka reklamnej stavby z verejného priestoru bez prizvania účastníkov konania. Nesprávnym právnym posúdením je tiež konštatácia o nepotrebnosti zdôvodnenia uloženia 17 podmienok pripojených k výroku prvostupňového rozhodnutia, pričom u niektorých nie je zrejmý zmysel a účel ich uloženia. Sťažovateľ pripomenul, že v rámci odvolania sformuloval osobitné výhrady voči podmienkam pod por. č. 7 a 17, spochybňujúc ich jasnosť, zrozumiteľnosť, určitosť a tiež ich opodstatnenosť, avšak od žalovaného nedostal primeranú odpoveď. Správny súd v rámci svojej prieskumnej činnosti iba skonštatoval, že ak aj uvedené podmienky nie sú osobitne zdôvodnené, nezakladá táto okolnosť vadu nedostatočnosti dôvodov preskúmavaného rozhodnutia ako celku. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti poukázal na to, že dostatočná zrozumiteľnosť výrokovej časti rozhodnutia neimplikuje súčasne dostatočnosť odôvodnenia. Správnym súdom konštatovaná „vecná súvislosť“ podmienok na odstránenie stavby s výrokom rozhodnutia nevysvetľuje záver, že odôvodnenie týchto podmienok nie je nevyhnutné. 13. Za nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom považuje sťažovateľ aj záver správneho súdu hodnotiaci ako procesne korektný postup stavebného úradu, ktorý sťažovateľovi nedal možnosť, aby sa pred vydaním prvostupňového rozhodnutia mohol vyjadriť k podkladu rozhodnutia i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Podľa sťažovateľa je prakticky vylúčené, aby povinnosť podľa správneho poriadku bola správnym orgánom splnená už v oznámení o začatí správneho konania, teda v čase, keď správny orgán ešte len začína (resp. mal by začať) zadovažovať podklady pre vydanie rozhodnutia, a to už vonkoncom nie iba zahrnutím odkazu na to, že účastníci konania môžu nahliadať do spisu, do oznámenia o začatí konania. Sťažovateľ upriamil pozornosť na rozsudky NS SR sp. zn. zo dňa 14.05.2013 a sp. zn. zo dňa 13.05.2014, z ktorých vyplýva okrem iného aj to, že povinnosť správneho orgánu podľa správneho poriadku nemožno v žiadnom prípade nahrádzať poukazovaním na práva účastníka konania podľa správneho poriadku. Spravodlivosť konania pred správnym orgánom si vyžaduje zabezpečiť účastníkom, aby v plnom rozsahu bolo uplatnené zo strany konajúceho správneho orgánu ich právo

byť pasívne informovaný o priebehu konania. Za splnenie povinnosti podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku nemožno považovať, ak až v odôvodnení rozhodnutia správny orgán poskytuje účastníkovi konania informáciu, či a aké podklady, resp. dôkazné prostriedky boli v konaní zadovážené a aké skutočnosti z nich v procese dokazovania pre vydané rozhodnutie by mohli vyplynúť. Sťažovateľ tiež poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 30.10.2019, podľa ktorého právo účastníka konania nahliadať do administratívneho spisu správneho orgánu je len jedným z prostriedkov, ktorými zákonodarca umožňuje účastníkovi konania v konaní pred správnym orgánom svoje práva a záujmy účinne obhajovať. Právo účastníka konania nahliadať do spisu nevylučuje povinnosť správneho orgánu postupovať v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a dať im možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia. 14. Správny súd podľa sťažovateľa vec nesprávne právne posúdil aj tým, že neakceptoval dôvodnosť žalobnej námietky týkajúcej sa procesného postupu stavebného úradu, ktorého konaniu nepredchádzal štátny stavebný dohľad. Podľa sťažovateľa výslovne predpokladá iniciovanie konania o nariadení odstránenia nepovolenej stavby v zmysle zo strany orgánu štátneho stavebného dohľadu na základe zistení zadovážených pri štátnom stavebnom dohľade. Keďže konaniu stavebného úradu nepredchádzal štátny stavebný dohľad a jeho zistenia, je podľa sťažovateľa nemysliteľné, aby stavebný úrad upustil od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania. Ak sa tieto inštitúty predvídané rozhodol stavebný úrad alternovať ohliadkou, poukázal sťažovateľ na ustanovenie správneho poriadku, podľa ktorého na miestnu ohliadku správny orgán povinne prizýva aj účastníka konania, čo v tomto prípade dodržané nebolo. Neobstojí konštatácia správneho súdu, že išlo o jednoduchú ohliadku, keďže povinnosť správneho orgánu vždy prizvať na ohliadku účastníkov konania je tu daná bez ohľadu na to, aká úroveň (miera) zložitosti ohliadky je predpokladaná. 15. Sťažovateľ v rámci kasačných námietok zopakoval aj tú, ktorá skôr v konaní pred správnym súdom v podobe jedného zo žalobných bodov smerovala proti nedostatočne zistenému skutkovému stavu, keď si správne orgány neustálili, či k uskutočneniu reklamnej stavby, ktorej odstránenie bolo sťažovateľovi nariadené, došlo pred 01.01.2015 alebo až po tomto dátume. Bez toho, aby si túto skutkovú okolnosť správne orgány riadne ustálili, nemohli následne pristúpiť k aplikácii prechodného ustanovenia , ktorým odôvodnili svoje rozhodnutia, keďže toto ustanovenie je možné aplikovať iba v prípade nepovolenej reklamnej stavby postavenej pred 01.01.2015. Pokiaľ ide o poukaz správneho súdu na „zamlčaný“ dôkaz, ktorý je obsahom administratívneho spisu a z ktorého má vyplývať, že sporná reklamná stavba bola postavená pred 01.01.2015, takýto dôkaz nie je podľa sťažovateľa uvádzaný v žiadnom z rozhodnutí správnych orgánov, ani vo vyjadrení žalovaného k správnej žalobe, pričom sťažovateľ ani nebol s takýmto dôkazom oboznámený ako s jedným z podkladov pre vydanie rozhodnutia. Je podľa sťažovateľa neakceptovateľné, aby správny súd sám vyhľadával dôvody zákonnosti alebo nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia, ak tieto dôvody nepovažoval za relevantné správny orgán (sp. zn. zo dňa 21.02.2013). 16. Správny súd a spolu s ním aj správne orgány zaťažili svoje rozhodnutia vadou nesprávneho právneho posúdenia veci aj tým, že odmietli ústavno-konformnú interpretáciu , ktorá by umožnila dodatočné povolenie reklamnej stavby na základe žiadosti vlastníka podanej v súčasnosti. Sťažovateľ poukázal na nález Ústavného súdu vo veci zo dňa 12.04.2007, podľa ktorého zo zásady ústavne konformného výkladu vyplýva tiež požiadavka, aby v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metód výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu garantovaných práv fyzických osôb alebo právnických osôb. Orgány verejnej moci sú povinné v pochybnostiach vykladať právne normy v prospech realizácie (a tiež medzinárodnými zmluvami) garantovaných základných práv a slobôd. 17. Podľa sťažovateľa z jazykového výkladu ustanovenia vyplýva iba to, že na reklamné stavby sa nevzťahujú ustanovenia . Ustanovenie je z hľadiska jeho jazykovej formulácie možné podľa sťažovateľa vykladať dvojakým spôsobom: a) buď v širšom zmysle (extenzívne) tak, že vôbec nepripúšťa, aby bola reklamná stavba dodatočne povolená, aj keď o jej dodatočné povolenie požiada sám stavebník (tento spôsob výkladu uplatnili správne orgány aj správny súd), alebo b) v užšom zmysle (reštriktívne) tak, že síce zbavuje stavebný úrad povinnosti začať z vlastného podnetu konanie o dodatočnom povolení reklamnej stavby a vyzvať vlastníka reklamnej stavby na preukázanie, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami, ako to inak ukladá

, ale na druhej strane nevylučuje možnosť, aby vlastník reklamnej stavby sám podal žiadosť o dodatočné povolenie reklamnej stavby a teda inicioval začatie konania o dodatočnom povolení. 18. Sťažovateľ ďalej prezentoval názor, že vylučuje pri reklamných stavbách iba uplatnenie , nie však uplatnenie , a to žiadnej jeho časti. Z , časť vety za bodkočiarkou, podľa sťažovateľa jasne vyplýva, že odstránenie stavby sa nenariadi v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami. Je tu teda podľa sťažovateľa priamo zákonný podklad pre možnosť dodatočného povolenia stavby (vrátane reklamnej stavby), a to práve v , časť vety za bodkočiarkou . Keby nemalo byť prípustné dodatočné povolenie reklamnej stavby ani na základe žiadosti jej vlastníka, musel by zákon výslovne zakotviť, že na reklamné stavby sa okrem nevzťahuje ani ustanovenie , časť vety za bodkočiarkou, . 19. Pre prípad, že by kasačný súd v zhode so správnym súdom dospel k záveru, že ustanovenie je možné vykladať a aplikovať iba tak, že bez ďalšieho neumožňuje dodatočné povolenie reklamnej stavby na základe žiadosti vlastníka podanej po 1. auguste 2015, navrhol sťažovateľ kasačnému súdu prerušenie konania podľa a podanie návrhu Ústavnému súdu na začatie konania podľa o súlade ustanovenia s , , , , a Dodatkového protokolu. Sťažovateľ vysvetlil, že jedným zo základných ústavných princípov je zákaz rozdielneho zaobchádzania so subjektmi, ktoré sú v rovnakom, resp. porovnateľnom postavení. Princíp rovnosti (zákaz diskriminácie) je porušený vtedy, ak sa s jednou skupinou adresátov právnych noriem v porovnaní s inou skupinou zaobchádza inak, hoci medzi oboma skupinami nie sú rozdiely takého druhu a závažnosti, aby odôvodňovali nerovnakosť zaobchádzania. Ak by sa podľa sťažovateľa akceptoval výklad aplikovaný správnym súdom, znamenalo by to (okrem režimu prechodných ustanovení podľa a ) vytvorenie dvoch skupín stavebníkov: (i) vlastníkov reklamných stavieb, (ii) vlastníkov všetkých ostatných stavieb, keďže pri žiadnom inom druhu stavieb zákon ich dodatočné povolenie nevylučuje. Takýto krok zákonodarcu by bol však ústavne konformný iba vtedy, ak by vyhovel ústavnoprávnemu testu diskriminácie v spojení s testom proporcionality. Vylúčenie reklamných stavieb spod možnosti ich dodatočného povolenia znamená, že vlastníci reklamných stavieb majú na rozdiel od vlastníkov všetkých ostatných stavieb postavených bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním a priori odopretú možnosť vôbec sa uchádzať o dodatočné povolenie reklamnej stavby, a to aj vtedy, ak by to inak nebolo v rozpore s verejnými záujmami. Pritom reklamné stavby nie sú podľa sťažovateľa na základe žiadneho racionálneho kritéria natoľko odlišné od iných stavieb, že by možnosť ich dodatočného povolenia už sama osebe predstavovala výraznejšiu hrozbu pre verejné záujmy ako možnosť dodatočného povolenia ostatných stavieb, a že by sa teda výlučne pri dodatočnom povoľovaní reklamných stavieb malo postupovať ex lege odlišne ako v prípadoch iných stavieb. 20. Žalovaný ani ďalší účastníci konania sa ku kasačnej sťažnosti písomne nevyjadrili. IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom 21. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas ( ), oprávnenou osobou ( ) a je prípustná ( ), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľom ( ) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a postupom podľa bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 22. Vec bola náhodným výberom pridelená do prvého senátu Najvyššieho správneho súdu. Na základe ods. A rozvrhu práce Najvyššieho správneho súdu na rok 2023 v znení jeho opatrenia č. 5 bola vec prerozdelená do ôsmeho senátu Najvyššieho správneho súdu, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku pod pôvodnou spisovou značkou. 23. K námietkam procesného charakteru (opísané v bodoch 12. až 14. tohto rozsudku) kasačný súd uvádza, že zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že by konanie o odstránení stavby muselo byť iniciované vždy len na podklade kontrolnej a dohliadacej činnosti štátneho stavebného dohľadu. Podľa orgán štátneho stavebného dohľadu síce má povinnosť oznámiť stavebnému úradu každé zistenie existencie nepovolenej stavby, avšak nevylučuje, aby sa informácia o existencii nepovolenej stavby dostala k príslušnému stavebnému úradu aj inak, keďže aj zákonodarca počítal s tým, že dosah štátneho stavebného dohľadu nie je absolútny a neodhalí všetky porušenia právnych predpisov na úseku stavebného práva. Tak tomu bolo aj v prejednávanej veci, kedy začatiu konania o odstránení nepovolenej reklamnej stavby predchádzal podnet, dokonca opakovaný, súkromnej spoločnosti, majúcej pozemok a prevádzku v

blízkosti nepovolenej reklamnej stavby. Takýto podnet a kvalifikované informácie v ňom obsiahnuté zodpovedajú kritériám dôkazu podľa § 34 ods. 1 správneho poriadku, podľa ktorého na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré boli získané v súlade s právnymi predpismi. Na takto získané dôkazy potom nadviazal stavebný úrad procesne korektným spôsobom, keď v zmysle príslušných ustanovení začal konanie o odstránení nepovolenej reklamnej stavby. 24. Vychádzajúc z ustanovenia , v zmysle ktorého môže stavebný úrad od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania upustiť, ak sú mu dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby, zastáva kasačný súd názor, že dôkazy, ktorými stavebný úrad disponoval v čase zasielania oznámenia účastníkom konania o začatí konania, odôvodňovali jeho aplikáciu. Ak sa však stavebný úrad napriek tomu rozhodol pred vydaním prvostupňového rozhodnutia pristúpiť k miestnej ohliadke, a to postupom podľa správneho poriadku s poukazom na , bol povinný dodržať právny režim stanovený v správneho poriadku, podľa ktorého na miestnu ohliadku správny orgán prizve účastníka konania. Neprizvaním sťažovateľa na miestnu ohliadku vykonanú dňa 12.01.2018 došlo síce k porušeniu práv sťažovateľa vyplývajúcich z ustanovenia správneho poriadku, avšak napriek tomu kasačný súd z pohľadu závažnosti tohto porušenia nevidí túto vadu ako samostatne existujúci dôvod zrušenia rozhodnutia žalovaného, a to so zreteľom na ustálenú judikatúru kasačného súdu, podľa ktorého rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť iné či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka (R122/2003). Majú totiž pravdu žalovaný aj správny súd, ak dôsledky miestnej ohliadky konanej dňa 12.01.2018 pre množinu dôkazov zabezpečených pred vydaním prvostupňového rozhodnutia vnímajú tak, že sporná ohliadka skutkový stav zásadne (resp. vôbec) nemenila, rovnako tak ho nezmenilo vyjadrenie väčšinového spoluvlastníka pozemku. 25. Rovnakej závažnosti, ako predchádzajúca vada, je podľa kasačného súdu aj vada spočívajúca v porušení ustanovenia správneho poriadku, podľa ktorého pred vydaním rozhodnutia je správny orgán povinný dať účastníkom konania možnosť, aby sa mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Kasačný súd nespochybňuje, že stavebný úrad mal pred vydaním prvostupňového rozhodnutia sťažovateľa opätovne upovedomiť podľa správneho poriadku a nakoľko tak neučinil, došlo k porušeniu uvedeného procesného ustanovenia. Kasačný súd však vzhľadom na okolnosti práve posudzovanej veci prihliadajúc na zásadu hospodárnosti nevyhodnotil danú procesnú vadu za tak zásadnú, že by mala viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia stavebného úradu. Kasačný súd aj pri tejto procesnej vade pripomína závery ustálenej judikatúry, že je neúčelné a nehospodárne formálne zopakovanie administratívneho konania, ak pre účastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci nepredstavuje reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech a za takýchto okolností platí, že nie každé porušenie procesného predpisu má za následok porušenie práv účastníka konania (R 103/2011). Skutková stránka v prejednávanej veci je daná a nezmeniteľná prípadným zopakovaním procesu, v tomto prípade novou ohliadkou za účasti sťažovateľa a následným opätovným doručením mu oznámenia podľa správneho poriadku zo strany stavebného úradu. Kasačný súd tiež na podporu záveru o neúčelnosti formálneho zopakovania správneho procesu pripomína, že sťažovateľ v podstate už od vyjadrenia k začatiu správneho konania až po štádium kasačného konania argumentuje konštantne, nespochybňujúc vlastníctvo reklamnej stavby, jej umiestnenie na konkrétnom pozemku a nespochybňuje ani to, že v čase začatia konania išlo o nepovolenú reklamnú stavbu. Podstata jeho argumentácie má právny základ, t. j. spočíva v poskytnutí iného právneho náhľadu, než akým sa riadili správne orgány a správny súd. 26. Pokiaľ ide o celkom 17 podmienok, ktoré pre odstránenie reklamnej stavby podľa a určil sťažovateľovi stavebný úrad (viď str. 1 a 2 prvostupňového rozhodnutia), a pri ktorých sťažovateľ namietal absenciu ich odôvodnenia, čo nebolo napravené ani úvahou správneho súdu, kasačný súd uvádza, že stavebný úrad je podľa a povinný v rámci rozhodnutia, ktorým sa nariaďuje alebo povoľuje odstránenie stavby, určiť podmienky na zabezpečenie nevyhnutnej dokumentácie odstraňovanej stavby, pre odborné vedenie prác a bezpečnosti, včítane okolitých stavieb, ďalej podmienky vyplývajúce zo všeobecných technických požiadaviek na výstavbu a podmienky pre archivovanie dokumentácie. Sťažovateľ v správnej žalobe brojil konkrétne proti podmienke č. 7 a podmienke č. 17. V podmienke č. 7 stavebný úrad sťažovateľovi uložil povinnosť predložiť stavebnému úradu do 15 dní po odstránení reklamnej stavby doklady preukazujúce zhodnotenie, resp. zneškodnenie odpadov z odstraňovanej reklamnej stavby oprávnenou osobou. K uvedenej podmienke sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietol, že skutočnosti, ktoré stavebný úrad žiada oznamovať, sú mimo akýchkoľvek racionálne odôvodniteľných záujmov sledovaných podľa zákona stavebným úradom na úseku stavebného poriadku. V podmienke

č. 17 stavebný úrad sťažovateľovi uložil nasledovnú povinnosť: Pri odstraňovaní reklamnej stavby bude zabezpečená stabilita susedných stavieb, zaručené ich bezpečné užívanie a premávka na priľahlých komunikáciách. Túto podmienku vyhodnotil sťažovateľ ako nejasnú a neurčitú. Podľa názoru kasačného súdu sú obe namietané podmienky formulovaného jasne, zrozumiteľne a sledujú ciele, ktoré pri rozhodnutí o nariadení odstránenia nepovolenej stavby nariadil sledovať aj zákonodarca či už obligatórne ( ) alebo fakultatívne ( ). Pri podmienke č. 7 je zreteľná požiadavka na ochranu životného prostredia spojená s povinnosťou informovať správny orgán o konkrétnych krokoch, aké sťažovateľ pre ochranu životného prostredia pri odstraňovaní reklamnej stavby vykonal. Pri podmienke č. 17 je zreteľná požiadavka na ochranu majetku vlastníkov okolitých nehnuteľností a ochranu bezpečnosti ľudí. Nie je preto možné súhlasiť s názorom sťažovateľa, že ide o podmienky mimo akýchkoľvek racionálne odôvodniteľných záujmov sledovaných podľa zákona stavebným úradom na úseku stavebného poriadku. Kasačný súd pripomína, že je na sťažovateľovi, akou konkrétnou činnosťou naplní obsah jednotlivých podmienok, keďže napr. pri podmienke č. 7 má povinnosť uloženú alternatívne, t. j. buď sa rozhodne ísť cestou zhodnotenia odstránenej konštrukcie reklamnej stavby napr. pre prípadné ďalšie využitie na inom mieste alebo uprednostní zneškodnenie podľa predpisov o odpadovom hospodárstve. Kasačný súd pripomína, že podmienka č. 17 je v podstate doslovným prepisom ustanovenia stavebného poriadku, takže nie je pravdivé tvrdenie sťažovateľa, že žiadna z podmienok nekopíruje znenie žiadneho právneho predpisu, ale je vlastným dielom (vlastnou správnou úvahou) stavebného úradu a preto malo byť uloženie podmienok riadne odôvodnené. 27. K námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu, keď si správne orgány podľa sťažovateľa neustálili, či k uskutočneniu reklamnej stavby, ktorej odstránenie bolo sťažovateľovi nariadené, došlo pred 01.01.2015 alebo až po tomto dátume, kasačný súd uvádza, že sa s ňou nestotožňuje. Prvostupňové rozhodnutie správne vychádza zo skutkových zistení, podľa ktorých k zhotoveniu sťažovateľovej reklamnej stavby došlo pred 01.01.2015, nakoľko táto skutočnosť jednoznačne vyplýva z listiny vyhotovenej dňa 11.07.2016 priamo sťažovateľom, adresovanej právnemu zástupcovi spoločnosti Zeppelin SK, s.r.o. Sťažovateľ v predmetnom liste uvádza: „V tejto súvislosti dávame do pozornosti, že billboard na parcele S. č. XXXX v k.ú. Z. bol umiestnený v období pred účinnosťou novelizácie o územnom plánovaní a stavebnom poriadku , vykonanej ...“ Aj keď správny súd k uvedenému dôkazu podal formulačne neveľmi vhodnú konštatáciu, že ide o „zamlčaný“ dôkaz, nemení to náhľad kasačného súdu na podstatné vlastnosti tohto dôkazu, ktorými sú jeho zákonnosť a jeho výpovedná hodnota podporujúca skutkové závery stavebného úradu. Kasačný súd pripomína, že hoci tento dôkaz nebol osobitne stavebným úradom hodnotený v rámci odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, ide o dôkaz, ktorý nielenže bol založený v administratívnom spise v čase, kedy bolo sťažovateľovi zasielané oznámenie o začatí konania o odstránení stavby vrátane výzvy podľa správneho poriadku, ako aj upovedomenia o možnosti nahliadnuť do spisu, ale navyše ide o dôkaz, ktorého pôvodcom (autorom) je sám sťažovateľ, ktorý by ním pri riadnom vedení a archivovaní vlastnej obchodnej dokumentácie a korešpondencie stále mohol aj sám disponovať. Ak na tento dôkaz upriamil pozornosť v rámci svojej prieskumnej činnosti správny súd, nie je možné vyhodnotiť jeho postup ako svojvoľné a aktivistické vyhľadávanie dôvodov zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia zo strany správneho súdu nad rámec kompetencií správneho súdnictva, ale iba ako poukázanie na informačný výstup z procesu štúdia administratívneho spisu vykonaného správnym súdom, ktorý obsahuje dostatočný podklad pre skutkové a právne závery stavebného úradu. Kasačný súd si všimol, že žalovaný v reakcii na odvolacie námietky sa následne rozhodol opustiť argumentačnú platformu, že nepovolená reklamná stavba sťažovateľa bola zhotovená pred 01.01.2015 a miesto toho argumentoval, že právny režim pri nepovolených reklamných stavbách zriadených (postavených) pred 01.01.2015, ak ich vlastník nepožiadal v 7-mesačnej lehote o ich legalizáciu, je rovnaký ako pri nepovolených reklamných stavbách postavených po 01.01.2015, teda že priamo ex lege je ich dodatočné povolenie vylúčené a vzhľadom na uvedené je právne bezvýznamná požiadavka sťažovateľa na ustaľovanie okamihu postavenia jeho nepovolenej reklamnej stavby. Aj napriek tejto zmene hlavnej argumentačnej línie však považuje kasačný súd preskúmavané rozhodnutia za vecne správne a žalovaným prezentovanú argumentáciu za použiteľnú a udržateľnú. 28. Sťažovateľ ďalej namietal, že správny súd a spolu s ním aj správne orgány zaťažili svoje rozhodnutia vadou nesprávneho právneho posúdenia veci aj tým, že odmietli ústavno-konformnú interpretáciu , ktorá by umožnila dodatočné povolenie reklamnej stavby na základe žiadosti vlastníka podanej v súčasnosti. Sťažovateľ uzavrel, že vylučuje pri reklamných stavbách iba uplatnenie , nie však uplatnenie , a to žiadnej jeho časti. Z , časť vety za bodkočiarkou, podľa sťažovateľa jasne vyplýva, že odstránenie stavby sa nenariadi

v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami. Je tu teda podľa sťažovateľa priamo zákonný podklad pre možnosť dodatočného povolenia stavby (vrátane reklamnej stavby), a to práve v , časť vety za bodkočiarkou. S uvedeným právnym názorom sťažovateľa sa kasačný súd nestotožňuje. Ak zákonodarca v ustanovení vyslovene stanovil, že ustanovenia sa nevzťahujú na reklamné stavby, znamená to v prvom rade to, že žiadne z ustanovení , t. j. odseky 1 až 9, sa pri reklamných stavbách nepoužijú. Pri reklamných stavbách nemôže prebehnúť žiadne konanie, ktoré by malo charakter konania o dodatočnom povolení stavby, kde by sa uplatnili konkrétne spôsoby posudzovania zhody s verejným záujmom (ods. 1), kde by sa vlastníkovi nepovolenej stavby poskytovala lehota na predloženie potrebných dokladov (ods. 2), kde by vôbec mohlo byť vydané osobitné pozitívne zákonom predvídané rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby so špecifickým obsahom (ods. 4). Ustanovenie veta za bodkočiarkou nie je možné interpretovať izolovane, ako to učinil sťažovateľ, bez zreteľa na ustanovenie celého . Kasačný súd tak v zhode s právnym názorom žalovaného ako aj správneho súdu vníma ustanovenie ako jasné a nevzbudzujúce žiadne pochybnosti o zámere zákonodarcu. V prípade reklamných stavieb postavených po 01.01.2015 alebo pri reklamných stavbách postavených do 01.01.2015, ak v 7-mesačnej lehote nebola na príslušný stavebný úrad podaná žiadosť o dodatočné povolenie stavby, nie je možné zrealizovať konanie o dodatočnom povolení stavby. 29. Záverom kasačnej sťažnosti navrhol sťažovateľ kasačnému súdu pre prípad, že by kasačný súd tiež dospel k záveru, že ustanovenie je možné vykladať a aplikovať iba tak, že bez ďalšieho neumožňuje dodatočné povolenie reklamnej stavby na základe žiadosti vlastníka podanej po 1. auguste 2015, prerušenie konania podľa a podanie návrhu Ústavnému súdu na začatie konania podľa o súlade ustanovenia s , , , , a Dodatkového protokolu. Pri posudzovaní dôvodnosti návrhu sťažovateľa kasačný súd preskúmal podmienky, za ktorých vznikal (tzv. ratio legis), a to oboznámením sa s dôvodovou správou, v ktorej predkladateľ zákona uviedol nasledovné: „Návrh zákona reaguje na dlhodobo pretrvávajúcu nedostatočnú úpravu regulácie v oblasti vonkajšej reklamy, ktorá spôsobuje neprimerané rozšírenie čiernych stavieb reklamných zariadení, ako aj reklamných zariadení, ktoré nie sú jednoznačne pevne spojené so zemou, čím de facto obchádzajú podmienky a povinnosti ako aj na vizuálny smog z nadmerného počtu reklamných zariadení. Návrh zákona reflektuje aktuálne pripravovanú rekodifikáciu . S ohľadom na závažnosť a komplikovanosť celej rekodifikácie, ako aj aktuálnosť potreby úpravy vonkajšej reklamy návrh zákona rieši problematiku vonkajšej reklamy v platnom znení s tým, že jeho aplikácia môže pred prijatím nového rekodifikovaného stavebného zákon vyčistiť prostredie a nastaviť pravidlá novej regulácie. Negatívne dopady doterajšej úpravy sú najmä nejednotné postupy a nekonanie stavebných úradov, nemožnosť odstránenia čiernych stavieb, obštrukcie pri výkone práv ako vlastníkov pozemkov na ktorých tieto stavby stoja v rámci jednotlivých konaní, zhoršujúce sa podnikateľské prostredie pre podnikateľov, ktorí postupujú v súlade so zákonom, získavanie neprimeranej konkurenčnej výhody pre osoby, ktoré konajú contra legem alebo ktoré zákon obchádzajú napr. umiestňovaním veľkých reklamných zariadení na betónové kvádre, nedostatočná a dlhotrvajúca vymožiteľnosť práv dotknutých osôb. Toto všetko vplýva na demotiváciu slušného podnikateľského prostredia, spôsobuje bujnenie správania sa, ktoré nie je v súlade so zákonom alebo ho obchádza, neregulovane zaťažuje životné prostredie a tým znižuje kvalitu života v spoločnosti. Návrh zákona sprísňuje zákonnú reguláciu povoľovania vonkajšej reklamy a zrušuje sa možnosť dodatočného povolenia stavby.“ je síce svojím dopadom na dotknuté subjekty prísna, avšak ústavnoprávne udržateľná, sledujúca legitímny cieľ, ktorým je náprava pokriveného podnikateľského prostredia, spôsobeného obchádzaním príslušných dovtedy platných právnych noriem, ako aj zníženie záťaže na životné prostredie. Relevantným faktorom pre akceptáciu prísnejšej regulácie je tu aj účel, na ktorý nepovolená stavba slúži, kedy je potrebné prísnejšie pristupovať k subjektom, ktorých zdrojom výnosov je práve využívanie reklamných stavieb. Požiadavka, aby zisk v tomto segmente trhového prostredia plynul podnikateľským subjektom iba z takých stavieb, ktoré už v čase začatia ich využívania na podnikateľské účely sú postavené v súlade so zákonom, je akceptovateľná. Kasačný súd preto nezistil takú mieru nerovnakého zaobchádzania s vlastníkmi nepovolených reklamných stavieb vo vzťahu k vlastníkom ostatných druhov nepovolených stavieb, ktorá by odôvodňovala iniciáciu konania pred Ústavným súdom o súlade so

sťažovateľom označenými článkami a Dodatkového protokolu a preto návrh sťažovateľa na prerušenie kasačného konania podľa zamietol. 30. Z vyššie prezentovaných dôvodov dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a preto ju s poukazom na ustanovenie zamietol. 31. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa v spojení s . Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal, právo na náhradu trov kasačného konania mu nevzniklo. Žalovanému v prípade procesného úspechu náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne ( ), ktoré podľa obsahu súdneho spisu nenastali. 32. Pre možnosť priznať ďalším účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania neboli splnené zákonné podmienky uvedené v ustanovení , nakoľko im kasačný súd neuložil žiadnu z povinností predvídaných týmto ustanovením, v súvislosti s plnením ktorej by im vznikli trovy. 33. Toto rozhodnutie prijal senát kasačného súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.