Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16P/32/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Máriou Nagyovou, v právnej veci navrhovateľky: Q. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., D. 6, toho času: Q. M., U. Q. XX, zastúpená JUDr. Martinom Gancznerom, advokátom so sídlom v Nových Zámkoch, Forgáchova bašta 7, proti manželovi: Q. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., D. 6, toho času: Ústav na výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody Nitra, Cintorínska 3, Priečinok 25/D, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode: Y. F., nar. XX.XX.XXXX a U. F., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, takto

rozhodol:

I. Súd manželstvo Q. F., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX a Q. F., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa 11.03.2006 v Nových Zámkoch, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Nové Zámky, vo zväzku 41, ročník 2006, na strane 142, pod poradovým číslom 22, r o z v á d z a.

II. Súd maloleté deti F.: Y., nar. XX.XX.XXXX a U., nar. XX.XX.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matke od právoplatnosti rozsudku a otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej Y. sumou 180 eur mesačne a na výživu maloletého U. sumou 120 eur mesačne, vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk matky.

III. Zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok b u d ú obaja rodičia.

IV. Súd n e u p r a v u j e styk otca s maloletými deťmi.

V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 25.02.2019 domáhala rozvodu manželstva s manželom z toho dôvodu, že ich manželstvo je len formálne a neplní svoj účel posledných 5 rokov, kedy manžel začal vyznávať židovskú vieru a snaží sa o to, aby sa celá rodina správala v tomto duchu. Manžel bol viackrát vo väzbe a boli vykonávané domové prehliadky, čo malo negatívny vplyv na ich deti. Mal. deti na čas po rozvode navrhla zveriť do jej osobnej starostlivosti s tým, že ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. Výživné žiadala určiť vo výške 200 eur na každé dieťa a styk neupraviť.

2. Manžel s návrhom nesúhlasil. Mal záujem o obnovenie manželského spolužitia a o vyhľadanie odbornej pomoci, i napriek tomu, že toho času je väzbe, pretože sa domnieval, že deti by mali vyrastať v rodine, o čo sa on doteraz neustále snažil.

2.1 Na pojednávaní dňa 31.10.2019 uviedol, že si chce zvoliť právneho zástupcu, pretože sa rozvádza prvýkrát. Právneho zástupcu si nezvolil napriek tomu, že mu bol poskytnutý dostatočný časový priestor, do 12.03.2020.

3. Súd pojednával v neprítomnosti kolízneho opatrovníka, ktorý termín pojednávania zobral na vedomie dňa 12.03.2020, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, ani nežiadal pojednávanie odročiť.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a oboznámením predložených listinných dôkazov: sobášny list, rodné listy detí: Y., nar. XX.XX.XXXX, U., nar. XX.XX.XXXX, potvrdenia o poisteniach pre mal. deti, a zistil tento skutkový a právny stav:

5. Účastníci uzavreli manželstvo 11.03.2006. Pred uzavretím manželstva sa narodila mal. Y., nar. XX.XX.XXXX a dňa XX.XX.XXXX mal. U.. Manželia mali posledné spoločné bydlisko na adrese R., D. XXX/XX. U navrhovateľky sa jedná o manželstvo druhé, u manžela o manželstvo prvé.

6. Z potvrdenia z ÚPSVaR Nové Zámky mal súd preukázané, že navrhovateľka poberala rodičovský príspevok v rokoch 2018 a 2019. Do apríla 2019 vo výške 220,70 eur a rodinné prídavky za roky 2018 a 2019 na tri deti do apríla 2019 vo výške 73,02 eur.

6.1 Správa z Daňového úradu pobočka Nové Zámky zo dňa 20.01.2020, z ktorej mal súd preukázané, že daňový subjekt Q. F., nar. XX.XX.XXXX nepodala daňové priznanie za zdaňovacie obdobie rokov 2017 a 2018. Správa z Daňového úradu NZ zo dňa 20.02.2020, z ktorej mal súd preukázané, že Q. F. nepodal daňové priznanie za rok 2017 a 2018. Potvrdenie o zamestnaní spol. Q. s. r. o., R., D. XX, kde konateľka potvrdila, že Q. F. nebol nikdy zamestnancom spoločnosti v trvalom pracovnom pomere ani v inom pracovno-právnom vzťahu a nepoberal žiadny príjem od spoločnosti za posledných 12 mesiacov. Daňové priznanie Q. za rok 2018, ktoré nie je podpísané, vytlačené účtovníčkou. Účtovná uzávierka zo dňa 31.12.2018, z ktorej mal súd preukázané, že výsledok hospodárenia za účtovné obdobie je - 4312 eur, predchádzajúce účtovné obdobie 876 eur.

6.2 Výpis z obchodného registra spol. Q., ktorej spoločníkom je Q. F. od XX.XX.XXXX a konateľom Q. F. od 22.11.2019.

6.3 Okresný súd Nové Zámky uznesením č. k. -13 zo dňa 21.05.2019 rozhodol tak, že:

I. Podľa písmena c) beriem do väzby obvineného Q. F., rodeného E., narodeného XX.XX.XXXX v Q. M., trvale bytom R., D. XXX/XX.

II. Podľa písmeno b) súd písomný sľub obvineného Q. F., rodeného E., narodeného XX.XX.XXXX v Q. M., trvale bytom R., D. XXX/XX na nahradenie väzby neprijíma.

III. Podľa písmeno c) sa väzba u obvineného Q. F., rodeného E., narodeného XX.XX.XXXX v Q. M., trvale bytom R., D. XXX/XX nenahradzuje dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným.

Väzba sa bude vykonávať v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Nitra a lehota trvania väzby začala plynúť 18.05.2019 o 12:07 hod.

Uznesením č. k. -31 zo dňa 05.06.2019 Krajský súd v Nitre podľa písmeno c) sťažnosť obvineného Q. F., rod. E., nar. XX.XX.XXXX zamietol, pretože nie je dôvodná.

6.4 Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 30.01.2020 vo veci Okresného súdu Nové Zámky, pod sp. zn. mal súd preukázané, že obžalovaný Q. F. vo svojej výpovedi uviedol, že vo februári 2019 bol prepustený z väzby, z ktorého prepustenia mu pomohla manželka. Počas jeho pobytu vo väzbe si pravidelne volávali, chcela, aby sa rozviedli a za to, že on bude súhlasiť s rozvodom mu prisľúbila, že mu pomôže dostať sa z väzby. Po prepustení sa s manželkou pravidelne stretávali, chodila za ním

do R.. Prvýkrát svoju manželku udrel asi pred dvoma rokmi, keď spolu so svojou matkou a kamarátkou vypili dve fľaše fínskej vodky. Nahneval sa na ňu kvôli tomu, že ju veľakrát zachraňoval a nevedel si predstaviť, čo by bolo, ak by sa jej niečo stalo pri požívaní alkoholu. Manželku vzal na gauč, avšak nie za tým účelom, aby ju znásilnil, ale preto, aby ju prehovoril, aby zobrala návrh na rozvod späť, pretože chcel zachrániť rodinu. Pred osudným dňom, t. j. 17.05.2019 mal s manželkou naposledy sex asi 05.05.2019 a pravdepodobne pri tomto akte prišlo k počatiu ďalšieho ich dieťaťa. Hádali sa a v rámci tejto hádky ju schmatol a usadil na gauč a vykrikoval jej všetky skutočnosti, ktoré sa týkali rozvodu. Nezhodu v inkriminovaný deň by definoval ako tichú hádku. I napriek tomu nevie, z akého dôvodu manželka volala políciu a utekala z domu, hoci k nej mala prísť priateľka. Niekedy po hádkach manželka odišla z domu na 2 - 3 dni k matke. Pri jednom incidente, keď jej dal facku, zavolala na neho policajtov, avšak trestné oznámenie nepodávala. Podnikal a všetok majetok dával na manželku, jednalo sa o majetok vo výške 600 000 eur, ktoré zarobil ale má ich manželka. Mal finančné možnosti na zaplatenie sexuálnych služieb, ktoré občas využil. Manželku neznásilnil, miluje ju. Manželka podala návrh na rozvod kvôli facke, ktorú jej dal pred dvoma rokmi, avšak už to dlhšie plánovala, mala zabezpečené aj náhradné bývanie. Asi štyrikrát bol súdne trestaný, jedenkrát to bolo za vyhrážanie sudcovi za to, že im ohádzal dom s vajcami. Poškodená Q. F. vo svojej výpovedi uviedla, že manželovi nedala dňa 16.05.2019 sumu 100 eur s úmyslom, aby odišiel. Dňa 17.05.2019 ju šrobovákom manžel nenapadol, avšak udieral jej ruku o opierku, z čoho mala na ruke podliatiny, o čom svedčí i lekárska správa. Manžel sa jej vyhrážal slovne, a to tým, že ju zabije, pritom rukou šermoval v oblasti očí a rebier so šrobovákom. Rozbil plastovú pištoľ úderom o opierku a následne ako bola vyzlečená jej hovoril, že jej ju tam strčí. Naposledy sa intímne stýkali dva týždne potom, ako sa manžel vrátil z väzby vo februári 2019. Nechcela sa s ním už intímne stýkať, pretože sa jej hnusil. Nezmienila sa o tom, že by chcela s ním udržiavať intímny pomer aj po rozvode. Intímny styk 05.05.2019 spolu nemali. V manželstve stále muselo byť tak, ako chcel manžel, keď nebolo, tak jej nadával a keď nechcela syna pustiť do synagógy, tak sa jej vyhrážal, že jej vybije zuby a takýchto útokov bolo viacej. Nikdy to nenahlasovala na políciu, domnievala sa, že sa to zlepší. Sex počas manželstva bol dobrovoľný, predtým ju chcel znásilniť raz, keď mala dcéra 4 mesiace. Dom v R. je v jej vlastníctve a manžel má v ňom právo doživotného bývania. V inkriminovaný deň si myslela, že ju manžel zabije a povedala si, že ak to prežije, tak ho už nikdy nechce vidieť. Odchod zo spoločnej domácnosti začala riešiť pred letnými prázdninami v roku 2018, kedy si hľadala podnájom, o čom manžel nevedel. Hádka dňa 17.05.2019 bola sprevádzaná krikom a mal. syn sám povedal že „dada čert“ a od tej doby sa bojí otca a nechce ho ani k telefónu.

7. Navrhovateľka vo svojej výpovedi upresnila, že na rozvode trvá, pretože spolužitie bolo neznesiteľné. Každý mal iné názory na výchovu mal. detí a ona neschvaľuje výchovné metódy manžela. Ak nebolo tak, ako chcel manžel, bol cirkus. Manžel posledné 4 roky prešiel na židovskú vieru a trval na tom, aby i deti dodržiavali pravidlá tejto viery. Nemohli jesť bravčové jedlo, keď bol židovský sviatok museli mať prispôsobenú stravu. Prvýkrát o rozvode hovorila s manželom, keď bol vo väzbe v Leopoldove, telefonicky. Počas ich spolužitia boli tri domové prehliadky, v roku 2003, 2008 a 2018. Manžel bol počas manželstva vo väzbe štyrikrát. Počas obdobia, keď bol prvýkrát vo väzbe, ešte neboli manželia. Manželstvo uzavreli po 6 rokoch v roku 2006. V spoločnej domácnosti pred uzavretím manželstva bývali 6 - 7 rokov. I počas spoločného spolužitia si všimla rozdielne povahové vlastnosti. Žiadny spoločenský život neviedli. Je pravdou, že chodili na dovolenky, ale museli poslúchať. Navrhla manželovi, aby vyhľadal psychologickú pomoc kvôli agresívnemu správaniu voči nej a deťom. K okolnostiam ohľadne spolužitia sa vyjadrila v trestnom konaní vo veci vedenej na tunajšom súde, kde rovnako uviedla, že na rozvode trvá. I napriek tomu, že počas spolužitia dochádzalo k incidentom, nikdy to neoznámila ani nevyhľadala lekársku odbornú pomoc. K fyzickým útokom došlo asi 10 - 15 krát, ale stalo sa, že ak sa manželovi nepáčilo jedlo, opľul ju jedlom. Keď mala oslavu 30-tich narodením, ráno ju topil vo vani, potom ju vyfackal, s tým, že keď to niekomu povie, potom uvidí, čo bude ďalej. Jej rodičia ani na oslave neboli. Počas manželstva mala kaderníctvo Q. na adrese R., R. XX a predtým J.. Počas materskej strihala doma a chce v tom pokračovať. Mesačne podľa vlastného vyhlásenia si k materskej vie privyrobiť 400 eur. Spoločnosť Q. W. s. r. o. , R., D. XX založil jej manžel v roku 2012, kedy sa volal Q. E.. K zmene priezviska došlo v roku 2016, kedy začal vyznávať židovskú vieru. Nevie, čo prevádzkoval manžel v danej spoločnosti a aké mal príjmy. Manžel nikdy nebol zamestnancom firmy, len konateľom. Od uzavretia manželstva v spoločnej domácnosti býval i jej syn z predchádzajúceho vzťahu G. Y., nar. XX.XX.XXXX, do septembra 2017. V rodinnom dome v R. spolu s deťmi bývala do februára 2019. Odišla s deťmi do Nových Zámkov na adresu U. nám. XX. Mesačné výdavky na bývanie v dome pozostávajú zo zálohových platieb elektrina 98 eur, plyn 98 eur, voda po rozpočítaní 15 eur, poistka domu 182 eur ročne. Do rodinného domu sa vrátila v júni 2019, keď manžela zobrali do väzby. Uvedené výdavky uhrádza

ona. Nie je evidovaná v žiadnej odbornej ambulancii. Počas manželstva spoločne hospodárili, manžel jej vedel dať mesačne okolo 1 000 eur. Keď bol manžel doma, náklady na domácnosť uhrádzal on. Spoločne nehospodária od obdobia, ako je manžel vo väzbe, intímne sa stýkali vo februári 2019, keď sa manžel vrátil z väzby. Vlastní nehnuteľnosť v R. a motorové vozidlo Audi Q7, rok výroby 2007. Zaplatila poslednú splátku leasingu vo výške 4 100 eur. Na základe týchto skutočností nadobudla vlastnícke právo k motorovému vozidlu. Má účet v Slovenskej sporiteľni, so zostatkom asi 200 eur. Mal. dieťa Y. navštevuje 9 ročník ZŠ v Nových Zámkoch na Devínskej ulici. Výdavky so školou ZRPŠ 20 eur, triedny fond 20 eur, školské pomôcky 10 eur. Dieťa navštevuje krúžok florbal v škole 2x do týždňa. Cestovné do školy a na krúžok mesačne 40 eur na kartu, ktorú jej dobíja, i v prípade výletov. Náklady na stravu, ošatenie a hygienické potreby 150 eur. Dieťa nie je evidované v žiadnej odbornej ambulancii. Platí mu životnú poistku 20 eur. Dieťa sa vyjadrilo, že nechce otca vidieť keď príde domov, vzhľadom na jeho správanie. Od obdobia, ako prišli bývať do Nových Zámkov, mal. dieťa navštevovala psychologičku PhDr. Šubovú raz do týždňa, v období asi jedného roka. Odbornú pomoc s dieťaťom vyhľadala, pretože videla na dieťati, že je nešťastné. Mal. dieťa U. je doma, je s ním na materskej dovolenke. Výdavky na stravu, ošatenie 100 eur, poistka 20 eur. Dieťa nie je evidované v žiadnej odbornej ambulancii, nemá zdravotné problémy. Po návrate otca domov by nechcela, aby sa deti stretávali s otcom bez jej prítomnosti, pretože dcéra sa nechce s ním stretávať a myslí si, že by to nebolo vhodné vo vzťahu k synovi, ktorý má 3 roky a nepamätá si ho. Jej najstarší syn študuje na Vysokej škole Technickej univerzity v Bratislave, býva v byte v Nových Zámkoch, je študentom 1 ročníka. Na základe toho poberá rodinné prídavky na 3 deti naďalej. Výživné bolo určené vo výške 166 eur. Po vykonanom dokazovaní navrhovateľka na návrhu trvala v celom rozsahu, žiadala manželstvo rozviesť, deti zveriť do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazať na platenie výživného vo výške 200 eur na každé dieťa a styk neupraviť.

7.1 Právny zástupca navrhovateľky po vykonanom dokazovaní navrhol návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva vyhovieť. Bolo preukázané, že obnovenie manželského spolužitie zo strany navrhovateľky do úvahy neprichádza, i vzhľadom na prebiehajúce trestné konanie. Uvedené prostredie nie je vyhovujúce ani pre výchovu mal. detí. Keďže sa nejedná len o prechodné príčiny rozvratu manželstva, žiadal manželstvo účastníkov rozviesť. S poukazom na situáciu v čase rozhodovania súdu, navrhol mal. deti zveriť do osobnej starostlivosti matke a výživné určiť po 200 eur v zmysle návrhu matky. Styk navrhol neupraviť.

8. Manžel vo svojej výpovedi uviedol, že s rozvodom nesúhlasí. S manželkou sa zoznámil v roku 2000, keď bola rozvedená, mala 7 mesačné dieťa, bola kaderníčka. Začal sa o nich starať. Býval v Nových Zámkoch na Y. XX a manželka v R.. Do roku 2006 bývali v 4 izbovom byte jej rodičov a potom kúpil rodinný dom v R., ktorý dal do poriadku, prerobil, o výmere 400 m2 podlahovej plochy. Každý tam mal svoje miesto. Okrem syna navrhovateľky, s nimi bývala i babička navrhovateľky od roku 2007 asi 12 rokov. Snažil sa všetko zabezpečiť rodine, pre rodinu. Svadbu mali v roku 2006 na naliehanie svokra, aby dieťa vyrastalo v rodine, keďže už navrhovateľka mala ďalšie dieťa. Podnikal od roku 1994, mal metrový textil v Budapešti. Hlavným predmetom podnikania spol. Q. W. bola kamiónová autodoprava a prenájom kamiónov. Okrem toho obchodoval, kupoval použité stroje, vysokozdvižné vozíky, ktoré opravoval, z čoho mal mesačný príjem okolo 1 000 eur. Okrem svojich detí sa staral o syna navrhovateľky, ako aj o jej babičku. Deti mali všetko čo chceli, mal. Y. chodila na kone, mala poníka, koňa, ktorý bol ustajnený v R., za čo sa platilo 500 eur. Kôň bol predaný, keď bol vo väzbe, v roku 2018. Počas manželstva bol vo väzbe prvýkrát v roku 2003 od mája do júla 2003. Následne od novembra 2008 na 18 mesiacov, t. j. do 13.05.2010. V roku 2018, od konca októbra 2018 do 02.02.2019 a teraz je vo väzbe od 18.05.2019. K zmene jeho priezviska a jeho rodiny uviedol, že zistil, že pán E. nebol jeho biologickým otcom a po 40 rokoch to vyšlo z testu DNA. Jeho matka mu následne povedala, že jeho biologickým otcom bol U. F., ktorý mal domáce potreby v meste. Hľadal i iné korene a i babička navrhovateľky bola židovka, čo potvrdila i rodina z Izraelu, ktorá ich navštívila potom, ako si zmenili priezvisko. K zmene priezviska došlo v roku 2016. Asi pred 4 rokmi intenzívnejšie trval na tom, aby dodržiavali návyky a tradície židovskej viery. Podľa jeho názoru s tým súhlasila i manželka a páčilo sa jej to. On svoju manželku fyzicky nenapadol, bránil sa, pretože manželka má strýka boxeristu a má veľmi dobré údery. Manželka je panovačná, bol pod papučou, nemohol odísť z domu bez toho, aby s ňou nemal sex, aby nemal záujem o inú ženu. Manželka bola žiarlivá. I napriek tomu, že manželka sa takto chovala, napádala iné ženy na diskotékach a váľala sa po zemi, chcel s ňou žiť, pretože sa mu to páčilo. Snažil sa, aby chodili na dovolenku raz

do roka. Keďže manželka dvakrát potratila vo vysokom štádiu tehotenstva, ťažko sa s tým vyrovnávali, neboli na dovolenke po dobu 5 rokov. Je pravdou, že navrhovateľka mu telefonicky oznámila, keď bol vo väzbe v Leopoldove, že chce podať návrh na rozvod, s čím súhlasil a sľúbila mu, že ho dostane z väzby, čo aj urobila. Myslel si, že ich manželstvo zachránia, keďže majú mal. deti. Podľa jeho názoru, skutočnosti opísané v uznesení vychádzajú v závere ako rodinná hádka. Mal. dcéra vedela o tom, že bol vo väzbe predtým, bola ho raz navštíviť i s matkou, potom si telefonovali ak bola doma, skoro denne. Momentálne ho deti nenavštívili, ani navrhovateľka. Chce sa pokúsiť o obnovenie manželstva, pretože počas manželstva pracoval 20 rokov 14 hodín denne pre svoje deti. Navrhovateľka ako matka je veľmi dobrá, milá žena, avšak finančne sa nevie sama o seba postarať. Predtým, ako sa spoznal s navrhovateľkou mal našetrené finančné prostriedky, potom zarobil a nehnuteľnosť v R. bola napísaná na meno manželky, pretože chcel, aby majetok zostal manželke a deťom. Pred nástupom do väzby bol jeho príjem vo výške 1 000 eur, ktorý mesačne dával manželke a robil nákupy do domácnosti. Má ukončené stredoškolské vzdelanie, gymnázium. Odkedy je vo väzbe, raz hovoril so svojou dcérou, keďže volal manželku a zdvihla to dcéra, ktorá povedala, aby prišiel domov, lebo to mamina nezvláda finančne. Dieťaťu povedal, kde je, prečo nie je doma a dieťa mu povedalo, že matka mu zakazuje, aby sa s ním rozprávalo. Má vedomosť o tom, že mal. dcéra mala psychické problémy, napísala list na rozlúčku a bola hospitalizovaná na detskom oddelení a vyšetrená MUDr. Katonovou, ktorá navrhla návštevu psychológa v apríli 2018. Počas obdobia, keď už nežili s navrhovateľkou v spoločnej domácnosti, dieťa prespalo u neho v R. aj s kamarátkou, pretože nechcelo byť s matkou. Bolo to asi 3 - 4 krát v období od februára do mája 2019. Manželka pije už 10 rokov a keď pila s kamarátkou potom, ako prestala kojiť, dieťa malo 6 mesiacov, dieťaťu dával umelú stravu a zakrýval ho. Manželka pila každý deň, zo začiatku menej a potom často i počas šoférovania. Posledné 3 - 4 roky manželku oživoval 4 - 5 krát a volal MUDr. Rudinského. Bolo zistené, že navrhovateľka má vysoký tlak a problémy so srdcom a dohováral jej aj predvolaný lekár. Je vo väzbe a nie je zaradený do pracovného pomeru. S manželkou sa nerozprával 10 mesiacov. Svojim deťom chce dať čo najviac peňazí, aj viac, ako rozhodne súd, pretože vždy im toľko dával. Manžel v záverečnej reči uviedol, že žiada návrh zamietnuť. Mal za to, že rodina vydržala ťažké i dobré chvíle. Bolo by vhodné, aby im bola umožnená mediácia, aby sa z tejto krízy dostali.

9. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

10. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

11. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

12. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

13. V § 23 Zákona o rodine je uvedená všeobecná hmotnoprávna podmienka na rozvod manželstva, ktorou je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Existencia vážneho a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi musí byť v príčinnej súvislosti s nemožnosťou napĺňať ďalej účel manželstva. Ustanovenie predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov. Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, respektíve rodiny založenej manželstvom. Rozvrat vzťahov musí byť kvalifikovaný. Intenzita tohto rozvratu musí byť vysoká a pre konštatovanie vážnosti rozvratu sa tento rozvrat musí javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný. Nezhody manželov sa musia týkať podstatných vecí manželského spolužitia a musia byť vážne narušené citové vzťahy medzi manželmi, aj keď nie je vylúčené, že aj pretrvávajúce nezhody týkajúce sa nepodstatných vecí môžu zapríčiniť vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov. Trvalým rozvratom preto nebudú rozpory prechodného charakteru s možnou perspektívou obnovenia vzťahov. Atribút trvalosti však nemožno chápať len so zreteľom na minulosť, t. j., že rozvrat vzťahov trvá už dlhý čas, ale aj so zreteľom na budúcnosť manželského spolužitia, to znamená, či rozvrat trvalo vylučuje ďalšie spolužitie manželov. Porušenie povinnosti vzájomnej pomoci

manželov alebo závažné narušenie dôvery vo vzťahu nemusí mať dlhé trvanie, avšak hĺbka a vážnosť rozvratu bude do budúcnosti ďalšie spolužitie trvalo vylučovať a rozvrat bude nenapraviteľný.

14. Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky na rozvod manželstva je dôvodný. Súd mal jednoznačne preukázané, že vzťahy medzi účastníkmi sú hlboko vážne a trvale narušené a nie je tu predpoklad obnovenia manželského spolužitia s dôrazom na jednoznačné stanovisko navrhovateľky. Manželia uzavreli manželstvo po spoločnom spolužití, kedy si navrhovateľka všimla rozdielne povahové vlastnosti manžela, avšak domnievala sa, že jeho správanie sa zmení. Manžel nepoprel, že od obdobia ako pozná navrhovateľku bol vo väzbe v roku 2003, od mája do júla, počas manželstva v roku 2008 na 18 mesiacov, t. j. do 13.05.2010 a v roku 2018 od konca októbra do 02.02.2019 s tým, že i v čase rozhodovania súdu je vo väzbe od 18.05.2019, tak ako to vyplýva i z vyššie uvedeného rozhodnutia. Počas manželstva boli vykonané i domové prehliadky za prítomnosti detí, čo rovnako manžel nepoprel a uznal. V neposlednom rade hlavnou príčinou rozvratu manželstva je jednak správanie manžela, ktoré nie je možné hodnotiť a považovať za pozitívne a príkladné s dôrazom i na skutočnosti, pre ktoré je manžel obžalovaný v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. za incident, ku ktorému došlo dňa 17.05.2019. Od tohto obdobia je manželstvo účastníkov absolútne nefunkčné a neplní svoj účel, pretože manželia nevytvárajú zdravé rodinné prostredie pre nich a mal. deti, spoločne nehospodária a intímne sa nestýkajú od februára 2019, kedy bol manžel prepustený z väzby. Manžel uznal, že už v období, keď bol vo väzbe v roku 2018 od konca októbra, ho navrhovateľka telefonicky informovala o tom, že sa chce rozviesť, s čím on súhlasil za podmienok, že mu pomôže dostať z väzby, čo aj urobila. I napriek týmto skutočnostiam sa manžel nesprával tak, ako tvrdil vo svojej výpovedi, že má záujem a snahu o záchranu manželstva, keďže 20 rokov pracoval 14 hodín denne pre rodinu a deti, keď sa opätovne pre svoje nevhodné správanie voči navrhovateľke dostal do väzby. Z týchto dôvodov, s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia, súd manželstvo účastníkov rozviedol, pretože mal preukázané, že zistené príčiny rozvratu manželstva spočívajú v úplnom citovom odcudzení navrhovateľky pre správanie manžela, rozdielnych názorov na vierovyznanie , ktoré nie sú len prechodného charakteru. Správanie manžela nie je pozitívnym príkladom ani pre mal. deti. Manželovi bola daná šanca zmeniť svoj postoj, konanie , pretože navrhovateľka s ním zotrvala i napriek tomu že bol počas manželstva i predtým vo väzbe, čo však nevyužil, skôr naopak, zachoval sa neadekvátne i napriek jeho tvrdeniam a snahe o záchranu manželstva. Súd návrhy manžela o výsluchy svedkov, všeobecného lekára navrhovateľky, triednej učiteľky mal. dieťaťa a znalca, ktorý vypracovával znalecký posudok v trestnom konaní zamietol, pretože ich považoval za nadbytočné , vzhľadom na vykonané dokazovanie, pripojené a predložené listinné dôkazy postačujúce na rozhodnutie súdu. Navrhované svedecké výpovede, nemohli ovplyvniť v pozitívnom zmysle rozhodnutie súdu v prospech manžela ,v čase rozhodovania súdu.

15.Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov mal. dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu mal. dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo mal. dieťa zverené do jeho starostlivosti, prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

16. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť sa na o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

17. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

18. Citované ustanovenie § 25 Zákona o rodine je špeciálnym ustanovením vo vzťahu k ustanoveniu § 24, keďže sa dotýka len jedného prvku rodičovských práv, a to styku s maloletým dieťaťom. Rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti zachováva všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Tento rodič, aj keď je spravidla prevažne vylúčený z bezprostredného výkonu svojich rodičovských práv a povinností, najmä sústavného výchovného pôsobenia na maloleté dieťa, nie je pozbavený práva dieťa vychovávať. Je na ňom, aby využíval aspoň obmedzené možnosti na to, aby aj pri nedostatku príležitostí na sústavné výchovné pôsobenie mal na výchovu dieťaťa vplyv. Jedným z prostriedkov na zabezpečenie

čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na výchove maloletého dieťaťa a na udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citových vzťahov, je osobný styk rodiča s maloletým dieťaťom. Úlohou rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do výchovy, je najmä to, aby pri styku s maloletým dieťaťom svoju rolu vo výchove dieťaťa uplatňoval len pozitívnym a nie aby maril výsledky výchovy dieťaťa rodičom, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Úlohou rodiča, ktorý má maloleté dieťa v osobnej starostlivosti, je okrem iného aj to, aby so zreteľom na záujem dieťaťa vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča s maloletým dieťaťom, a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi (R 96/1967).

19. Podľa starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona. Rodičovské práva a povinnosti patria obidvom rodičom. Ak rodičia žijú v manželstve, predpokladá sa, že svoje deti vychovávajú v zásade na základe vzájomnej dohody a v záujme maloletých detí. Zákon o rodine úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rieši v určitých špecifických situáciách osobitne, tak ako to predpokladá . Zákon o rodine preferuje dohodu rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností (, , a ZR). Až keď nedôjde k dohode rodičov o výkone rodičovských práv, rozhodne o ich výkone súd, vždy však s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa. Ústavný súd už vo svojom rozhodnutí sp. zn. vyslovil právny názor, že právna úprava styku rodičov s ich maloletými deťmi nevedie k obmedzeniu práv rodičov, ale práve naopak, prostredníctvom tejto úpravy sa prispieva k ich garancii, a preto nemôže byť v nesúlade s (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 31. marca 2010, č. k. -15).

20. Podľa čl. 5 Základných zásad Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

21. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadenia, sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Záujem dieťaťa predpokladá pri rozhodovaní o jeho právach mať na zreteli najmä dva aspekty jeho záujmov. Na jednej strane stojí dikcia, že puto dieťaťa s jeho rodinou musí byť zachované, s výnimkou prípadov, keď sa rodinné prostredie ukázalo ako obzvlášť nevhodné. Z toho vyplýva, že rodinné väzby môžu byť prerušené len vo veľmi výnimočných prípadoch a je potrebné urobiť všetko pre zachovanie osobných vzťahov. Na druhej strane je v záujme dieťaťa zabezpečiť jeho rozvoj v zdravom prostredí a rodičia nesmú profitovať z takých opatrení alebo krokov, ktoré by v konečnom dôsledku poškodzovali zdravie a zdravý vývoj dieťaťa [porov. Neulinger and Shuruk v. Švajčiarsko, č. 41615/07, rozsudok Veľkej komory Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) zo 6. 7. 2010, bod 136; Elsholz v. Nemecko, č. 25735/94, rozsudok Veľkej 17 komory ESĽP z 13. 7. 2000, bod 50; Maršálek v. Česká republika, č. 8153/04, rozsudok ESĽP zo 4. 4. 2006, bod 71].

22. Ústavný súd v súvislosti s čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa odkázal na svoje uznesenie sp. zn. z 30. septembra 2014 (publikované v Zbierke nálezov a uznesení ústavného súdu 2014 pod č. 57/2014), v ktorom uviedol, že na úrovni doktríny medzinárodného práva, ako aj na úrovni

samotnej Organizácie Spojených národov prevládol (dnes už konštantný) právny názor, že medzi články Dohovoru o právach dieťaťa, ktoré upravujú všeobecné zásady/princípy (general principles) Dohovoru o právach dieťaťa (a nie sú teda priamo vykonateľné, ale je potrebné tieto zásady inkorporovať do príslušnej vnútroštátnej legislatívny a aplikačnej praxe), možno zaradiť o. i. aj čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa (pozri Hodgkin, R. - Newell, P. Implementation Handbook for the Convention on the Rights of the Child. Fully revised third edition. Ženeva: UNICEF Regional Office for Europe, 2007, pp. 39, 83, 158; k tomu porov. aj Committee on the Rights of the Child: General Comment No. 5, CRC/GC/2003/5, body 19, 20 a 22). Ustanovenie čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je všeobecnou proklamáciou (princípom), ktorý je zmluvný štát povinný inkorporovať do svojho právneho poriadku a orgány aplikácie práva sú povinné tento princíp zohľadňovať pri aplikácii príslušných vnútroštátnych normatívnych právnych aktov.

23. Rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti zachováva všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Je na ňom, aby využíval aspoň obmedzené možnosti na to, aby aj pri nedostatku príležitosti na sústavné výchovné pôsobenie mal na výchovu dieťaťa vplyv. Jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na výchove maloletého dieťaťa a na udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citových vzťahov, je osobný styk rodiča s maloletým dieťaťom. Úlohou rodiča je najmä, aby pri styku s maloletým dieťaťom svoju rolu vo výchove dieťaťa uplatňoval len pozitívnym spôsobom a v intenciách § 30, ako aj čl. 29 Dohovoru o právach dieťaťa a nie aby maril výsledky výchovy dieťaťa rodičov, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Úlohou rodiča, ktorý má maloleté dieťa v osobnej starostlivosti je okrem iného, aby vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča s maloletým dieťaťom, a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi (R 96/1997).

V prípade, keď súdy rozhodujú o úprave styku rodičov s dieťaťom, je nutné vychádzať z toho, že právom oboch rodičov je v zásade rovnakou mierou sa o dieťa starať a podieľať sa na jeho výchove, s čím korešponduje i právo samotného dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. Rozhodnutím súdu by tomuto dieťaťu malo byť umožnené stýkať sa s oboma rodičmi v takej miere, aby bol postulát rovnakej rodičovskej starostlivosti čo najviac naplnený. Takéto usporiadanie vzťahov je spravidla vždy v „najlepšom záujme dieťaťa“, pričom odchýlky od tohto princípu musia byť odôvodnené ochranou nejakého iného, dostatočne silného legitímneho záujmu, pričom konkrétne skutočnosti, o ktoré sa tento záujem opiera, musia byť v danom konaní preukázané (porov. nálezy Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. - bod 16, , ).

Pre dosiahnutie spravodlivého rozhodnutia o úprave styku rodičov s dieťaťom v zmysle už uvedených premís je potrebné zo strany konajúceho súdu (resp. zainteresovaných orgánov verejnej moci) zohľadniť viaceré konkrétne kritériá. Ide predovšetkým o nasledujúce 4 kritériá: existencia pokrvného puta medzi dieťaťom a jeho zverenie do starostlivosti usilujúcimi osobami, miera zachovania identity dieťaťa a jeho rodinných väzieb v prípade jeho zverenia do starostlivosti tej-ktorej osoby, schopnosť osôb usilujúcich o zverenie dieťaťa do starostlivosti zaistiť jeho vývoj a fyzické, vzdelávacie, emocionálne, materiálne a iné potreby a prianie dieťaťa (porov. aj nálezy Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. a ].

24. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť.

25. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

26. Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

27. Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.

28. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

29. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

30. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

31. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

32. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

33. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

34. Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje základný pilier celého systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. Právo dieťaťa na výživu voči rodičom vzniká jednoznačne najneskôr narodením. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Kedy nastane takýto právny stav závisí od okolností konkrétneho prípadu pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové potreba a podobne. Súhrnne možno konštatovať, že dieťa je schopné samo sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. Povinnosť rodičov vyživovať svoje deti existuje ako podporný prostriedok výživy po celú dobu života subjektov tohto právneho vzťahu. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona a nie až na základe rozhodnutia súdu. Povinnosť prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom zásadne trvá po celú dobu prípravy dieťaťa na budúce povolanie pokiaľ je táto doba spoločensky odôvodnená. Tak je tomu vtedy, keď sa dieťa pripravuje na svoje budúce povolanie a pokračuje vo vysokoškolskom štúdiu, ktoré nadväzuje na štúdium stredoškolské. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti sa vychádza z kritéria schopností, možností a majetkových pomerov rodičov s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa. Výživou dieťaťa na ktoré obidvaja rodičia prispievajú sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Potreby dieťaťa sú odstupňované jeho vekom, telesnou a duševnou vyspelosťou, zdravotným stavom a spôsobom prípravy na budúce povolanie. Pri rozhodovaní o zmene výživného musí súd posúdiť komplexne všetky zmeny pomerov účastníkov, ku ktorým došlo do predchádzajúcej úpravy a musí tiež prihliadnuť na vývoj životných nákladov za celé obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom, tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Odôvodnené potreby dieťaťa sú závislé predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre

život kultúrneho človeka. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú teda rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nie len ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru.

35. S rozvodom je spojené konanie ohľadne úpravy práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, určenie výživného a úprava styku. Súd maloleté deti na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matke, ktorá ju deťom poskytuje od narodenia a neboli zistené dôvody pre iné rozhodnutie. Otec detí nemal výhrady voči tomu, aby boli deti zverené do osobnej starostlivosti matke, sám uviedol, že navrhovateľka ako matka je veľmi dobrá, milá žena. Maloleté deti budú zastupovať a spravovať ich majetok obaja rodičia podľa § 28 ods.1,2 Zákona o rodine, pretože neboli preukázané zákonné dôvody pre iné rozhodnutie.

36. Súd určil výživné na mal. deti vo výške 180 eur na mal. Y. a vo výške 120 eur na mal. U.. Pri určení výživného súd vychádzal z preukázaných potrieb mal. detí tak, ako to uvádzala matka, ktoré otec nenamietal. Súd uznal, že výdavky na mal. Y., ktorá navštevuje 9 ročník základnej školy pozostávajú z výdavkov v súvislosti so školou: ZRPŠ 20 eur, triedny fond 20 eur, školské pomôcky 10 eur. Dieťa navštevuje krúžok florbal v škole 2x do týždňa. Cestovné do školy a na krúžok mesačne 40 eur na kartu. Náklady na stravu, ošatenie a hygienické potreby 150 eur. Nevyhnutné výdavky na mal. dieťa po rozpočítaní jednorazových výdavkov prestavujú mesačne sumu 204 eur. Matka okrem toho platí životnú poistku na mal. dieťa vo výške 20 eur. Celkové náklady na bývanie v rodinnom dome v R. pozostávajú z mesačných zálohových platieb: plyn 98 eur, elektrina 98 eur a voda 15 eur. Po rozpočítaní výdavkov na bývanie na tri osoby, alikvotná časť nákladov na bývanie na jedno dieťa prestavuje sumu 70 eur. Výdavky na mal. U. pozostávajú z nákladov na stravu, ošatenie a hygienické potreby vzhľadom na jeho vek vo výške 100 eur a životná poistka 20 eur. Náklady na bývanie 70 eur. Uvedené výdavky bude matka schopná zaplatiť, ak prispeje na výživu mal. detí po zohľadnení každodennej starostlivosti min. sumou 1/3 z určeného výživného, t. j. 60 eur na mal. Y. a sumou 40 eur na mal. U.. Finančná situácia na strane matky pozostáva z rodičovského príspevku v čase rozhodovania súdu vo výške 270 eur, z rodinných prídavkov na tri deti vo výške 74,85 eur ( 3 x24,95) a zo sumy 400 eur, ktorú si vie privyrobiť vzhľadom na jej vzdelanie ako kaderníčka. Ak z uvedeného príjmu zaplatí náklady na bývanie vo výške 211 eur a výživné vo výške 60 eur a 40 eur, s dôrazom na zohľadnenú každodennú starostlivosť, zostane jej suma vyššia ako je životné minimum v zmysle o životnom minime v znení noviel s poukazom na Opatrenie č. 183/2019. Vo vzťahu k otcovi po zohľadnení všetkých vyššie uvedených skutočností a litery zákona si súd osvojil právny záver rezonujúci aktuálnou judikatúrou (obsiahnutý napr. aj v náleze Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. IV.ÚS1181/07 zo dňa 06.02.2008), v zmysle ktorého, ak sa zbavil rodič svojim úmyselným konaním, pre ktoré bola na neho uvalená väzba a pre ktoré bol následne odsúdený na trest odňatia slobody, objektívnej možnosti plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči svojmu mal. dieťaťu, nemožno túto skutočnosť pričítať na ťarchu tohto dieťaťa, ktoré podľa SR i čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd má základné právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Opačný výklad by viedol k absurdným dôsledkom, podľa ktorého by sa rodič úmyselnou trestnou činnosťou a následným výkonom väzby, či trestu odňatia slobody po právoplatnom odsúdení „zbavil“ , resp. „mohol zbaviť“ vyživovacej povinnosti voči svojmu mal. dieťaťu. Dieťa by nemalo byť postihnuté následkami chýb vlastných rodičov, i keď v mnohých prípadoch tomu nie je možné celkom zabrániť. Podľa názoru súdu skutočnosť, že rodič nedokáže zvládnuť rolu zodpovedného rodiča, ktorý by sa aspoň platením výživného (keď už ničím iným) podieľal na starostlivosti o dieťa, pričom do tejto situácie sa dostal svojim vlastným pričinením, nemôže znamenať vylúčenie tohto rodiča z výkonu všetkých jeho rodičovských povinností, ktoré mu v súvislosti s narodením vlastného dieťaťa vznikli. Bolo by v rozpore s princípmi morálky i spravodlivosti, keby rodič, ktorý vyvíja všetko svoje úsilie, aby zabezpečil starostlivosť o svoje dieťa a pracuje napr. i v ťažších pracovných podmienkach za minimálnu mzdu, bol v nevýhodnejšej pozícii ako rodič, ktorý sa dopúšťa protiprávnej činnosti, o to viac ak ide o úmyselnú trestnú činnosť násilného charakteru. Inými slovami spoločnosť by nemala dopustiť, aby niekto zo svojho protiprávneho konania profitoval v tom zmysle, že sa zbaví povinnosti, ktorá nemá len morálny rozmer ale je inkorporovaná expressis verbis v zákone. Súd pri určení výživného vychádzal z princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné, kedy neprihliadal len na skutočné (faktické) príjmy otca, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia, ale vychádzal z jeho potencionálnych príjmov, t. z. príjmov, ktoré otec mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania, jazykové znalosti a dopyt na trhu práce (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20.02.2019, sp. zn. ) .Súd vychádzal z toho, že ak by otec mal. detí viedol riadny usporiadaný život, jeho

príjem by predstavoval sumu min. 1 000 eur tak, ako to sám uvádzal vo svojej výpovedi, že takýto príjem mal predtým ako bol vzatý do väzby, čo potvrdila i matka mal. detí, ktorý však bližšie špecifikovaný a preukázaný nebol. Na základe týchto skutočností súd vychádzal z toho, že potenciálny príjem otca by v roku 2020 predstavoval minimálnu mzdu vo výške 580 eur podľa o minimálnej mzde. Ak z minimálnej mzdy bude zaplatené určené výživné, zostane otcovi suma vyššia ako je životné minimum v zmysle o životnom minime v znení noviel s poukazom na Opatrenie č. 183/2019. Z týchto dôvodov v čase rozhodovania súdu, nebolo možné zohľadniť skutočnosti tvrdené otcom detí o tom , že momentálne žiadny príjem nemá.

37. Čo sa týka úpravy styku, i napriek zákonných práv rodiča a ich realizácie počas styku ,v čase rozhodovania súdu, súd neupravil styk otca s mal. deťmi, pretože otec mal. detí je toho času vo väzbe. Nie je v záujme mal. detí ,vzhľadom na tieto skutočnosti upravovať styk otca s mal. deťmi, pretože návštevy v zariadení na výkon väzby nie sú vhodným prostredím pre mal. deti. V neposlednom rade je potrebné obnoviť narušené citové väzby medzi otcom a deťmi, keďže nie sú v kontakte od 18.05.2019. Na strane mal. syna s poukazom na jeho vek a na strane dcéry s dôrazom na obdobie puberty a pohlavie.

38. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pretože uvedený zákon na konanie o rozvod manželstva neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§44CMP).

Podľa o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony od účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú.