Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3S/26/2023

Uznesenie

Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: TOPAGRO s.r.o., so sídlom 076 62 Parchovany 166, IČO: 36 569 208, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou CHOCHOĽAK & ČESLA s.r.o., so sídlom Krmanova 6, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 857 416, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Komenského 52, 041 26 Košice, za účasti ďalšieho účastníka: A. B. C., miesto podnikania 076 61 Stankovce 78, IČO: 46 598 375, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Juraj Seitz s.r.o., so sídlom Moyzesova 36, 040 01 Košice, IČO: 47 157 437, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP6-2023/042073-002 zo dňa 26. septembra 2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Z a m i e t a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou zo dňa 11. decembra 2023, doručenou Správnemu súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“) ako vecne a mieste príslušnému správnemu súdu toho istého dňa, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP6-2023/042073-002 zo dňa 26. septembra 2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ alebo „preskúmavané rozhodnutie“), ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Trebišov, pozemkového a lesného odboru č. OU-TV-PLO-2023/000079 zo dňa 13. júna 2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie), ktorým podľa 12a ods. 8 a ods. 18 o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v platnom a účinnom znení (ďalej len „“) rozhodol o vzniku podnájomného vzťahu k pozemku č. 657-2 vo výmere 128367 m2 v katastrálnom území D., k pozemku č. 268/1-2 vo výmere 60782 m2 v katastrálnom území E., k pozemku č. 361-2 vo výmere 13693 m2 v katastrálnom území F., k pozemku č. 320-2 vo výmere 177838 m2 v katastrálnom území G., k pozemku č. 365-1 vo výmere 231304 m2 v katastrálnom území G., k pozemku č. 1320-3 vo výmere 26000 m2 v katastrálnom území H., k pozemku č. 1557-1 vo výmere 17018 m2 v katastrálnom území H. a k pozemku č. 207-2 vo výmere 26959 m2 v katastrálnom území D. v prospech budúceho obhospodarovateľa A. B. C., uviedol pozemky, za ktoré vzniká podnájomný vzťah, určil čas platnosti rozhodnutia, povinnosť nájomcu spoločnosti TOPAGRO s.r.o. uhradiť náklady spojené s vyhotovením rozdeľovacích plánov budúcemu obhospodarovateľovi a povinnosť nájomcu vypratať pozemky, ku ktorým vzniká podnájomný vzťah.

2. Žalobca v rámci podanej správnej žaloby navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok, ktorý odôvodnil tým, že právnym následkom napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím je vznik podnájomného vzťahu k pozemkom v nájme žalobcu v prospech budúceho obhospodarovateľa, t. j. ďalšieho účastníka B. C.. Žalobca má k týmto pozemkom uzatvorené platné zmluvy o nájme poľnohospodárskych pozemkov a na základe zmluvy o podnájme na dotknutých poľnohospodárskych pozemkoch hospodárila spoločnosť 3 MIB, s.r.o., so sídlom Parchovany 166, 076 62, IČO: 45 300 356 (ďalej len „3 MIB, s.r.o.“).

3. Žalobca ďalej uviedol, že napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zakladá jeho povinnosť vypratať pozemky, ku ktorým vzniká podnájomný vzťah do 30 dní odo dňa právoplatnosti týchto rozhodnutí. Podľa žalobcu dochádza prvostupňovým rozhodnutím v spojení s napadnutým rozhodnutím k závažnému zásahu do jeho práv, ktoré má k týmto pozemkom. Rovnako podľa žalobcu dochádza k závažnému zásahu do práv podnájomcu, t. j. spoločnosti 3 MIB, s.r.o. Žalobca ďalej uviedol, že je tu nepochybne daná hrozba finančnej škody v prípade spoločnosti 3 MIB, s.r.o., ktorá má so žalobcom uzatvorenú zmluvu o podnájme poľnohospodárskych pozemkov, ku ktorým na základe prvostupňového rozhodnutia vzniká podnájomný vzťah v prospech B. C.. Spoločnosť 3 MIB, s.r.o. na týchto pozemkoch vykonávala poľnohospodársku činnosť a z dôvodu, že sa jej zamedzilo v ďalšom výkone jej nepochybne vznikla škoda a to vo forme ušlého zisku. Podľa žalobcu je teda zrejmé, že okamžitým výkonom, ako aj právnymi následkami napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím hrozí žalobcovi najmä závažná ujma, ktorá taktiež hrozí podnájomcovi spoločnosti 3 MIB, s.r.o. Žalobca považuje, že je zrejme preukázaná nielen hrozba, ale aj existencia závažnej ujmy žalobcu, keďže týmito rozhodnutiami dochádza k závažnému zásahu do práv žalobcu k podnájomným pozemkom. Zároveň má žalobca za to, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. S odkazom na bod 4.2 a nasl. správnej žaloby žalobca poukázal na závažnosť žalobných dôvodov, podľa ktorých má byť zrejmé, že administratívne konanie nemalo vôbec prebehnúť. Napokon žalobca poukázal aj na rozhodovaciu prax správnych súdov osobitne rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 3. marca 2021, ktorým správny súd preskúmaval zákonnosť rozhodnutia správnych orgánov vo veci zriadenia podnájomného vzťahu k poľnohospodárskym pozemkom podľa § 12a zákona o NPP, tak ako je tomu v prejednávanej veci. Na základe vyššie uvedeného žalobca navrhol, aby správny súd vyhovel jeho návrhu a priznal odkladný účinok správnej žalobe.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 2. februára 2024, doručenom správnemu súdu toho istého dňa, k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby uviedol, že rozhodnutie o vzniku podnájomného vzťahu k pozemkom má umožniť budúcemu obhospodarovateľovi užívať podnájomné pozemky, ktoré sú mu vyčlenené za pozemky, ku ktorým má riadne uzavreté nájomné zmluvy s vlastníkmi a ktoré nie je možné užívať z dôvodu ich neprístupnosti (faktickej alebo právnej) alebo ktoré nie je možné racionálne užívať. Aby mohol budúci obhospodarovateľ vyčlenené podnájomné pozemky užívať, je nevyhnutné, aby ich nájomca vypratal. Žalovaný tiež uviedol, že v návrhu nie sú uvedené žiadne konkrétne skutočnosti a dôkazy preukazujúce, že žalobcovi hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda, finančná škoda, či iná závažná ujma, nie je v ňom uvedené aká konkrétna škoda a v akej výške a nie sú v ňom uvedené ani žiadne relevantné dôkazy na podporu všeobecných tvrdení. Žalobcom predložené výpisy z obchodného registra podľa žalovaného nie sú dôkazom toho, že týmto spoločnostiam niečo hrozí v dôsledku napadnutého rozhodnutia. Žalovaný uviedol, že v správnom konaní žalobca predložil len jednu nájomnú zmluvu ako už bolo uvedené v bode 5. tohto vyjadrenia a nepredložil žiadnu podnájomnú zmluvu. Nájomné zmluvy nie sú ani prílohou správnej žaloby. Podľa žalovaného sa žalobca domáha platnosti nájomných zmlúv, avšak zo strany prenajímateľov pozemkov (vlastníkov) došlo k odstúpeniu od nájomných zmlúv a tieto odstúpenia od zmlúv boli žalobcovi doručené, čo samotný žalobca nespochybnil. Z uvedeného vyplýva, že nájom skončil a vlastníci pozemkov následne uzatvorili nové nájomné zmluvy s novým nájomcom Ing. Milanom Hredzákom (budúcim obhospodarovateľom). Žalobca v konaní nepredložil dôkaz – rozhodnutie súdu o neplatnosti odstúpení od zmluvy. Žalovaný uviedol, že odstúpenia od zmlúv a nové nájomné zmluvy sú súčasťou spisu prvostupňového správneho orgánu a tvoria prílohy k žiadosti budúceho obhospodarovateľa Ing. Milana Hredzáka na vydanie rozhodnutia podľa . Žalovaný opakovane uvádza, že návrh žalobcu neobsahuje žiadne relevantné tvrdenia a dôkazy na preukázanie uvedených možných a do úvahy pripadajúcich negatívnych následkov napadnutého rozhodnutia v porovnaní s tvrdeniami uvedenými v napadnutom rozhodnutí a s dôkazmi nachádzajúcimi sa v administratívnom spise prvostupňového správneho orgánu. Skutočnosť, že ide o konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správnych orgánov vo veci zriadenia podnájomného vzťahu k poľnohospodárskym pozemkom podľa , automaticky neznamená, že sa správnej žalobe musí priznať odkladný účinok. V závere žalovaný poukázal na rozhodovaciu prax správnych súdov a to na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 15. júla 2020, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 22.septembra 2022, ako aj uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 4. januára 2023. Predovšetkým však poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 23. marca 2023, uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 28. marca 2023 a uznesenie

Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 4. mája 2023, ktorými správny súd zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v obdobných veciach, pričom v dvoch z týchto prípadov bola žalobcom spoločnosť TOPAGRO s.r.o. (žalobca). Žalovaný má na základe vyššie uvedeného za to, že nie sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku, a preto navrhuje, aby správny súd nevyhol návrhu žalobcu a teda ho zamietol.

5. Podľa v platnom a účinnom znení (ďalej len „“), podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

6. Podľa , správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,

a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

7. Podľa , nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

8. Podľa , odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.

9. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

10. Pred vydaním tohto uznesenia o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku predmetnej správnej žalobe sa súd oboznámil tak s obsahom podanej žaloby, ako aj s administratívnym spisom a vyjadrením žalovaného.

11. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, pretože jeho základným zmyslom nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy voči tým, ktorí sa domáhajú preskúmania jeho zákonnosti, ale ide o mimoriadny inštitút, ktorého následkom je prelomenie právnych účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy a predstavuje zabezpečovací procesný prostriedok.

12. Správnej žalobe možno priznať odkladný účinok na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného iba, ak má správny súd z obsahu administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa, z obsahu súdneho spisu a predovšetkým z podaní strán v konaní pred správnym súdom preukázanú existenciu takých nespochybniteľných skutočností, ktoré predstavujú reálnu hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody alebo závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iných závažných nenapraviteľných následkov tým, že by došlo k okamžitému výkonu alebo iným právnym následkom napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Priznanie odkladného účinku navyše nemôže byť v rozpore s verejným záujmom.

13. V prejednávanej veci žalobca navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa , z ktorého možno vyvodiť štyri kumulatívne podmienky pre priznanie odkladného účinku, z toho dve podmienky sú procesného charakteru (podanie návrhu žalobcom a prebiehajúce konanie o správnej žalobe) a dve podmienky hmotnoprávneho charakteru (existencia hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne

iného vážneho nenapraviteľného následku a absencia rozporu s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto podmienok zistenie nesplnenia ktorejkoľvek z nich vedie (bez nutnosti zaoberať sa v takom prípade ešte splnením ostatných) k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu.

14. V danom prípade mal správny súd splnenie dvoch podmienok procesného charakteru za preukázané, na základe čoho pristúpil k posúdeniu splnenia hmotnoprávnych podmienok. Prvou a zároveň najvýznamnejšou hmotnoprávnou podmienkou priznania odkladného účinku správnej žalobe je, že žalobcovi musí hroziť okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť ani nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR č. k. - 96 zo dňa 30. mája 2017 vyplýva, že preukázanie hrozby je potrebné považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku.

15. Pre vyhovenie návrhu je v tomto smere nepostačujúce len nepodložené tvrdenie o hroziacej závažnej ujme, značnej hospodárskej škode či finančnej škode, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne inom vážnom nenapraviteľnom následku (ďalej len „hrozba zákonom predpokladaných závažných následkov“). Hrozba zákonom predpokladaných závažných následkov musí vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu, osvedčených ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol vykonať a vyhodnotiť na tento účel.

16. Správny súd po preskúmaní žalobcom uvedených tvrdení dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pretože žiadnym spôsobom nepreukázal dôvodnosť návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca pritom argumentoval tým, že k pozemkom dotknutým napadnutým rozhodnutím má uzatvorené podnájomné zmluvy so spoločnosťou 3 MIB, s.r.o., avšak toto tvrdenie reálne nepreukázal. Žalobca v tejto súvislosti nepredložil žiadne podnájomné zmluvy, z ktorých by mal správny súd za preukázané, že takéto zmluvy boli uzatvorené, stále trvajú a ich predmetom sú pozemky dotknuté napadnutým rozhodnutím. Taktiež samotné tvrdenia o hrozbe závažnej ujmy prípadne finančnej škody, ktoré majú nastať následnou povinnosťou vypratať pozemky a o hrozbe žalobcom bližšie nešpecifikovaného zásahu do jeho práv a práv spoločnosti 3 MIB, s.r.o. nie sú dostačujúce na to, aby z nich bolo možné vyvodiť konkrétny záver o existencii priamej reálnej hrozby zákonom predpokladaných závažných následkov. Navyše, žalobca predovšetkým poukazuje na negatívne právne následky, ktoré by mohli nastať na strane spoločnosti 3 MIB, s.r.o. vo forme ušlého zisku, v čom má však presne spočívať hroziaca ujma resp. škoda na strane žalobcu tento neuvádza ani vo všeobecnej rovine, nie to ešte s poukazom na konkrétne následky. Aj keď žalobca poukázal na povinnosť vypratania predmetných pozemkov vyplývajúcu mu z napadnutého rozhodnutia, aj vo svetle vyššie uvedenej dôkaznej nedostatočnosti správny súd v tvrdeniach žalobcu uvedených v žalobe nevzhliadol skutočný negatívny následok vo vzťahu k právam žalobcu.

17. Na dôvažok je potrebné uviesť, že možnosť priznania odkladného účinku správnej žalobe rozhodnutím správneho súdu je plne ovládaná dispozičnou zásadou, z čoho vyplýva, že správny súd je oprávnený posudzovať výlučne skutočnosti na strane navrhovateľa, ktorým môže byť len žalobca. Preto, ak by aj bola preukázaná hrozba vzniku závažného následku tretím osobám (v tomto prípade spoločnosti 3 MIB, s.r.o.), pre posúdenie možnosti priznania, resp. nepriznania odkladného účinku správnej žalobe je táto skutočnosť bezpredmetná, keďže uvedené automaticky a bez iného neodôvodňuje vznik závažného následku na strane žalobcu.

18. Pokiaľ ide o žalobcom uvádzané rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, ktorým bol priznaný odkladný účinok správnej žalobe, správny súd uvádza, že jednak nie je viazaný právnym názorom iných súdov rovnakej inštancie a navyše v danom prípade krajský súd pri rozhodovaní vychádzal z iných skutkových okolností ako v tomto prípade. Žalobca v tam uvedenom prípade bol poľnohospodárskym družstvom, ktorý zabezpečoval výrobu krmovín pre svoje hospodárske zvieratá, ako aj pre dodržanie príslušných agrotechnických termínov na prípravu pôdy pre budúce vegetačné obdobie a teda mal byť priamo dotknutý predmetným rozhodnutím.

19. Na základe vyššie uvedeného má správny súd za to, že žalobca nepreukázal také konkrétne skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné konštatovať, že v prejednávanej veci ide o mimoriadny prípad, v ktorom by v priamej príčinnej súvislosti s okamžitým výkonom žalobou napadnutého rozhodnutia žalobcovi reálne hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Správny súd preto nemohol vyhodnotiť predmetné tvrdenia žalobcu bez relevantných dôkazov ako podklady svedčiace o ohrození stavom podľa ustanovenia , pretože na ich základe nemožno ani len indikovať hrozbu závažnej ujmy, škody či iného nenapraviteľného následku.

20. Vzhľadom k tomu, že žalobca neosvedčil existenciu skutočnej hrozby zákonom predpokladaných závažných následkov správny súd konštatuje, že žalobca v dôsledku nesplnenia procesnej povinnosti preukázať svoje tvrdenia dôkazmi, neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu prvej z kumulatívnych hmotnoprávnych podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe, a preto návrh žalobcu týmto uznesením postupom podľa ustanovením zamietol.

21. Ku skúmaniu ďalšej zákonnej podmienky pre možné priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ktorou je neexistencia rozporu s verejným záujmom pre daný procesnoprávny postup, súd preto nepristúpil.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná ( ).