Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6S-126-2022.pdf
PDF · 78.05 KB
Case nature
Subarea
6S/126/2022
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: 3 MIB, s.r.o., so sídlom Parchovany 166, 076 62 Parchovany, IČO: 45 300 356, zastúpený CHOCHOĽAK & ČESLA s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Krmanova 6, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Komenského 52, 041 26 Košice, za účasti ďalšieho účastníka: A. B. C., D. XX, XXX XX D., IČO: 46 598 375, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP6-2022/034709-003 zo dňa 20.09.2022, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Z a m i e t a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou zo dňa 05.12.2022, doručenou Krajskému súdu v Košiciach (ďalej aj ako „správny súd“) dňa 06.12.2022, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KE- OOP6-2022/034709-003 zo dňa 20.09.2022, ktorým žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Okresného úradu Trebišov, pozemkového a lesného odboru číslo OU-TV-PLO-2022/001057 zo dňa 31.05.2022, potvrdil.
2. Žalobca v rámci podanej správnej žaloby navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok, ktorý odôvodnil tým, že právnym následkom napadnutého rozhodnutia, v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, je vznik podnájomného vzťahu k pozemkom užívaným žalobcom v prospech ďalšieho účastníka A. B. C.. Okrem uvedeného napadnuté rozhodnutie zakladá povinnosť žalobcu vypratať pozemky, ku ktorým vzniká podnájomný vzťah, do 30 dní odo dňa právoplatnosti prvostupňového rozhodnutia, v spojení práve s napadnutým rozhodnutím.
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 23.02.2023 k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že žalobca v ňom cituje príslušnú právnu úpravu, týkajúcu sa priznania odkladného účinku správnej žalobe a všeobecne uvádza, že okamžitým výkonom, ako aj právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí žalobcovi závažná ujma, značná hospodárska škoda, ako aj finančná škoda. V návrhu, podľa jeho názoru, nie sú uvedené žiadne konkrétne skutočnosti a tiež z akého dôvodu hrozí žalobcovi závažná ujma, z akého dôvodu mu hrozí značná hospodárska škoda a z akého dôvodu mu hrozí finančná škoda, aká konkrétna škoda a v akej výške a nie sú v ňom uvedené ani žiadne dôkazy na podporu všeobecných tvrdení. Ďalej uviedol, že návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neobsahuje žiadne relevantné tvrdenia a dôkazy na preukázanie uvedených možných a do úvahy pripadajúcich negatívnych následkov napadnutého rozhodnutia v porovnaní s tvrdeniami uvedenými v napadnutom rozhodnutí (užívanie pozemkov bez nájomnej zmluvy) a s dôkazmi nachádzajúcimi sa v administratívnom spise prvostupňového správneho orgánu Okresného úradu Trebišov, pozemkového a lesného odboru č. OU- TV-PLO-2022/001057. Na základe uvedeného žalovaný zastával názor, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku uvedené v § 185 zákona č. 162/2015 Z. z. Súdneho
správneho poriadku v platnom znení a nie je tu zákonný dôvod na vyhovenie návrhu. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný navrhol, aby Krajský súd v Košiciach návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nevyhovel a návrh zamietol.
4. Podľa § 184 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len ako „SSP“), podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
5. Podľa § 185 SSP správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
6. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy, alebo opatrení orgánov verejnej správy.
7. Podľa § 186 ods. 2 SSP odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.
8. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
9. Pred vydaním tohto uznesenia o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku predmetnej správnej žalobe sa súd oboznámil tak s obsahom podanej žaloby, ako aj s administratívnym spisom a vyjadrením žalovaného.
10. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na súdnu ochranu zakotveného v Ústave Slovenskej republiky. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, pretože jeho následkom je prelomenie právnych účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy a predstavuje zabezpečovací procesný prostriedok.
11. V prejednávanej veci žalobca navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a) SSP, z ktorého možno vyvodiť 4 kumulatívne podmienky pre priznanie odkladného účinku, z toho dve podmienky sú procesného charakteru (podanie návrhu žalobcom a prebiehajúce konanie o správnej žalobe) a dve podmienky hmotnoprávneho charakteru (existencia hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku a absencia rozporu s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto podmienok zistenie nesplnenia ktorejkoľvek z nich vedie (bez nutnosti zaoberať sa v takom prípade ešte splnením ostatných) k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu.
12. V predmetnom prípade mal správny súd splnenie dvoch podmienok procesného charakteru za preukázané, na základe čoho pristúpil k posúdeniu splnenia hmotnoprávnych podmienok. Najvýznamnejšou hmotnoprávnou podmienkou priznania odkladného účinku správnej žalobe je, že žalobcovi hrozí okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy závažná ujma, značná hospodárska škoda, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.
13. V konaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa uplatňuje dispozičná zásada, to znamená, že dôkazné bremeno nesie žalobca (§ 5 ods. 9 veta druhá SSP), ktorý je
povinný správnemu súdu v podanom návrhu primeraným spôsobom nielen tvrdiť, ale predovšetkým ním predloženými konkrétnymi dôkazmi osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy, značnej škody, či iného vážneho nenapraviteľného následku. Pre vyhovenie návrhu je v tomto smere nepostačujúce len nepodložené tvrdenie o hroziacej závažnej ujme, značnej škode, či inom vážnom nenapraviteľnom následku. Hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje ustanovenie § 185 písm. a) SSP, musí vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu, osvedčených ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol vykonať a vyhodnotiť na tento účel.
14. Základným zmyslom inštitútu priznania odkladného účinku správnej žalobe nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy voči tým, ktorí sa domáhajú preskúmania jeho zákonnosti, ale ide o mimoriadny inštitút, ktorý má ešte vo fáze pred uskutočnením súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy zabrániť stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo jeho inými právnymi následkami (teda v priamej príčinnej súvislosti) hrozila závažná ujma, značná hospodárska, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ako to možno vyvodiť z účelu relevantných ustanovení Správneho súdneho poriadku, upravujúcich tento inštitút, je vyhradené len mimoriadnym prípadom.
15. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil všeobecnými tvrdeniami o hrozbe závažnej ujmy, ktorá má spočívať najmä vo vzniku podnájomného vzťahu k pozemkom užívaným žalobcom v prospech ďalšieho účastníka A. B. C. a povinnosti žalobcu vypratať pozemky, ku ktorým vzniká podnájomný vzťah, do 30 dní odo dňa právoplatnosti prvostupňového rozhodnutia, v spojení práve s napadnutým rozhodnutím.
16. Správny súd konštatuje, že žalobca neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že výkonom napadnutého rozhodnutia správneho orgánu žalobcovi reálne hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Žalobca neosvedčil, že nejaký negatívny následok skutočne hrozí a mal by konkrétne, nielen hypotetické dopady. Uvedené konštatovanie žalobcu o negatívnom charaktere dopadu rozhodnutia žalovaného na žalobcu nepovažuje správny súd za dostatočné. Žalobca žiadnymi relevantnými dôkazmi neosvedčil, že ním uvedené negatívne následky skutočne hrozia.
17. Dôvodom priznania odkladného účinku, vymedzenom v § 185 písm. a) SSP, je hrozba závažnej ujmy spojená s okamžitým výkonom alebo inými následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Povinnosťou žalobcu je hrozbu ujmy na svojich subjektívnych právach, ktorá vyplýva so žalobou napadnutého rozhodnutia, konkretizovať vo vzťahu k hroziacej závažnej ujme, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, resp. iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba uvedených následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým (nestačí v budúcnosti možným) výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy alebo jeho inými právnymi následkami. Správny súd teda odôvodnenie návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepovažoval za dostatočné na to, aby z neho bolo možné vyvodiť záver, že by mu okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozili následky uvedené v citovanom ustanovení.
18. Správny súd konštatuje, že z vyššie uvedených tvrdení žalobcu nebolo zistené, že by v prejednávanej veci išlo o mimoriadny prípad, v ktorom by v priamej príčinnej súvislosti s okamžitým výkonom žalobou napadnutého rozhodnutia hrozil právny následok uvedený v § 185 písm. a) SSP, ktorého existencia je jednou z podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe, respektíve žalobca neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti (zostal len v rovine všeobecných tvrdení), z ktorých by bolo možné dospieť k vyššie uvedenému záveru, ani nepredložil také dôkazy, ktoré by preukazovali tento právny následok.
19. V prejednávanej veci žalobca, v dôsledku nesplnenia procesnej povinnosti preukázať svoje tvrdenia dôkazmi, neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu prvej z kumulatívnych hmotnoprávnych podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe. Správny súd z uvedeného dôvodu, keďže nebolo preukázané splnenie jednej z kumulatívnych podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe, spočívajúcej v hrozbe závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, závažnej
ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku, nemohol návrhu žalobcu vyhovieť a preto ho týmto uznesením podľa § 188 SSP zamietol.
20. Ku skúmaniu ďalšej zákonnej podmienky pre možné priznanie odkladného účinku správnej žalobe (neexistencia rozporu s verejným záujmom pre daný procesnoprávny postup) súd preto nepristúpil.
21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).