Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoCsp/6/2023

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Andreja Radomského a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, právne zastúpený Remedium legal, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, proti žalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX A., o zaplatenie 11.200,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -96, zo dňa 29.11.2022, takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol (cit.): „I. Súd žalobu zamieta. II. Žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.“ 2. Rozhodnutie právne odôvodnil , , , a , a , a v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „“), , a , a , a o spotrebiteľských a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZoSÚ“), ZoSÚ (v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky), o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky (ďalej len „“). 3. Vychádzal zo zistenia, že právny predchodca žalobcu, t.j. C. D. E., F., uzatvoril dňa 12.10.2017 so žalovanou Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX. Na základe uvedenej Zmluvy poskytol jeho právny predchodca žalovanej peňažné prostriedky vo výške 20.000,- Eur, ktoré sa žalovaná zaviazala splácať v 60 pravidelných mesačných splátkach vo výške 406,33 Eura. RPMN bola vo výške 11,04 %, ročná úroková sadzba vo výške 8 % a priemerná hodnota RPMN vo výške 8,24 %. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 20.10.2022. Vzhľadom na to, že žalovaná neplnila svoje povinnosti s uzavretej Zmluvy riadne a včas, právny predchodca žalobcu ju listom zo dňa 04.10.2019 vyzval na úhradu dlžnej sumy, s tým, že uviedol, že dlh je ku dňu 12.10.2017 vo výške 1.169, 20 Eur. Nakoľko žalovaná nesplnila svoju povinnosť, právny predchodca žalobcu listom zo dňa 22.12.2019 oznámil žalovanej predčasnú splatnosť úveru. K postúpeniu pohľadávky zo Zmluvy uzatvorenej medzi žalovanou a právnym predchodcom žalobcu došlo dňa 31.08.2021 na Základe zmluvy o postúpení pohľadávok. Právny predchodca žalobcu túto skutočnosť žalovanej oznámil listom zo dňa 03.09.2021. Na výzvu súdu, ako jeho právny predchodca skúmal bonitu žalovanej odpovedal žalobca v písomnom podaní zo dňa 17.08.2022 tak, že jeho právny predchodca vynaložil odbornú starostlivosť dopytom do úverového registra a zobral do úvahy sumu 867,- eur, ktorú žalovaná uviedla ako čistý príjem. Konštatoval, že výpočet limitu zohľadnenia príjmov a výdavkov bol v súlade so zákonom, a preto navrhol žalobe vyhovieť.

4. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že v prvom rade bolo potrebné zaoberať sa aktívnou vecnou legitimáciou na strane žalobcu. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že keďže si žalobca uplatňuje plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, bolo nutné vyhodnotiť, či pri jej uzatvorení boli splnené všetky povinnosti a podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa. Súd prvej inštancie mal za to, že posudzovaný právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bol vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou, a to s ohľadom na povahu strán sporu. S poukazom na tzv. prejednaciu zásadu, ktorá je nosnou zásadou civilného sporového procesu uviedol, že bolo na žalobcovi, aby preukázal, že jeho právny predchodca splnil povinnosť, ktorú mu ukladá ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ. Zároveň uviedol, že v zmysle ust. § 17 ods. 1 ZoSÚ je pre platné postúpenie pohľadávky nevyhnutné splniť 2 podmienky, ktoré ukladá toto ustanovenie, a to postúpenie pohľadávky na oprávnenú osobu a ukončenie úverového vzťahu. Na základe vyjadrenia, ktorým žalobca deklaroval splnenie povinnosti jeho právneho predchodcu vymedzenej v ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ, mal súd za preukázané, že žalobca nepreukázal, že by jeho právny predchodca skúmal príjmy a hlavne výdavky povinnej. V tejto súvislosti uviedol, že z predložených listinných dôkazov nevyplýva, že by jeho právny predchodca skúmal príjmy a výdavky žalovanej, a teda vzhľadom na vyššie uvedené, zjavne nekonal s odbornou starostlivosťou tak ako to vyžaduje ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ. Súd prvej inštancie uviedol, že pri skúmaní príjmu žalovanej, právny predchodca žalobcu vychádzal z údajov uvedených v žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru (č.l.15), pričom tieto boli následne overené dopytom z úverového registra. Pokiaľ sa jednalo o výdavky žalovanej, vychádzal zo sumy životného minima, čo považoval súd prvej inštancie za nepostačujúce, keďže v rámci skúmania výdavkov nezohľadnil náklady spojené s bývaním, dopravou a domácnosťou. Nakoľko právny predchodca žalobcu nekonal s odbornou starostlivosťou v zmysle ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ, došlo k naplneniu hmotnoprávnej fikcie podľa ust. ZoSÚ prvej vety, a teda nebol oprávnený žiadať od žalovanej ako spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V tejto súvislosti poukázal na znenie ust. , pričom konštatoval, že v danom prípade neboli splnené zákonné predpoklady pre platné postúpenie pohľadávky. Právny predchodca žalobcu postúpil úver pred termínom konečnej splatnosti, čím došlo k postúpeniu pohľadávky v rozpore s ust. , ale aj s ust. ZoSÚ, a preto bolo potrebné považovať Zmluvu o postúpení pohľadávok za neplatný právny úkon v zmysle ust. . Nakoľko žalobca nebol aktívne vecne legitimovaným, súd prvej inštancie žalobu zamietol.

5. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie podľa zásady úspechu tak, že úspešnej žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože jej podľa obsahu spisu žiadne trovy nevznikli.

6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to v celom rozsahu. Odvolanie odôvodnil ust. , a (ďalej len „“). Žalobca sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, ktorým bolo konštatované, že jeho právny predchodca pred vstupom do zmluvného vzťahu so spotrebiteľom riadne nepostupoval v súlade s ust. ZoSÚ, keď nepreveroval jej schopnosť splácať úver. Mal za to, že odborná starostlivosť pri posudzovaní schopnosti splácať spotrebiteľský úver bola zo strany jeho právneho predchodcu zachovaná, keď tento pri posúdení bonity žalovanej vychádzal zo všetkých dostupných informácii poskytnutých jednak žalovanou, ale aj vyplývajúcich z dostupných registrov. V tejto súvislosti uviedol, že z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že jeho právny predchodca pred poskytnutím úveru vyhodnotil bonitu žalovanej v súlade s ust. ZoSÚ, pričom za týmto účelom nahliadol do databázy, z ktorej vyplývalo, že v čase poskytnutia úveru nemala žiaden existujúci záväzok. Zdôraznil, že v čase požiadania o úver mala podané aj iné žiadosti o úver v iných bankách, ktoré sa v zmysle žalobcom predloženého čestného vyhlásenia zaviazala nečerpať. Mal za to, že takýto spôsob skúmania bonity nemožno považovať za postup v rozpore s odbornou starostlivosťou, a teda nebol dôvodom na zamietnutie žiadosti o spotrebiteľský úver. Zároveň uviedol, že postup akým jeho právny predchodca skúmal bonitu žalovanej predložil súdu v rámci konania prostredníctvom predloženej dokumentácie, ktorej súčasťou boli aj údaje zo Sociálnej poisťovne týkajúce sa jej zamestnania, priemerného vymeriavacieho základu, informácii ohľadom rodinného stavu a pod. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, čím dospel aj k nesprávnemu záveru o nesplnení povinnosti v zmysle ust. ZoSÚ, čo malo za následok skutočnosť, že jeho právny predchodca v zmysle hmotnoprávnej fikcie podľa ust. ZoSÚ nebol oprávnený požadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Zdôraznil, že jeho právny predchodca pri preverovaní bonity žalovanej disponoval nielen údajmi vyplývajúcimi z úverového registra a Sociálnej poisťovne, ale taktiež bral do úvahy aj dobu na ktorú sa spotrebiteľský

úver poskytoval, taktiež aj výšku spotrebiteľského úveru, príjem a účel spotrebiteľského úveru. Uviedol, že v rámci nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb bral do úvahy životné minimum spotrebiteľa, nakoľko žalovaná v žiadosti deklarovala že je slobodná. S poukazom na výpočet limitu ku dňu poskytnutia úveru, zdôraznil, že nebolo zo strany jeho právneho predchodcu možné domnievať sa, že s ohľadom na platobné schopnosti žalovanej dôjde k jej následnej neschopnosti splácať spotrebiteľský úver. V tomto smere poukázal na skutočnosť, že sama žalovaná na pojednávaní uviedla, že do omeškania so splácaním úveru sa dostala z dôvodu omeškania vyplácania mzdy jej zamestnávateľom, a teda mal za to, že žalobca nemal možnosť zodpovedať za zmenu v pomeroch žalovaného, ktoré nastali až po poskytnutí úveru. Uviedol, že uvedené skutočnosti jednoznačne potvrdzujú fakt, že jeho právny predchodca zachoval odbornú starostlivosť pri posudzovaní schopnosti splácať spotrebiteľský úver, tak ako to vyžaduje ust. § 7 ods.1 ZoSÚ. Mal za to, že súd sa pri posudzovaní otázky ohľadne skúmania bonity žalovanej postavil na stranu žalovanej, čím došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, a to najmä s ohľadom na skutočnosť, že dodávateľ podľa názoru súdu musel okrem iného analyzovať aj náklady žalovanej na dopravu, bývanie a pod. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie arbitrárne dopĺňal podmienky, ktoré zákon nevyžaduje čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Na podporu svojich tvrdení odkázal na rozhodovaciu prax krajských súdov, pričom uviedol, že súd v prejednavanom prípade poňal výklad ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ nadmerne extenzívne, keď od dodávateľa vyžadoval splnenie podmienok, ktoré mu zákonodarca neuložil. Uviedol, že nespochybňuje oprávnenie súdu vykladať právne predpisy, avšak v žiadnom prípade nemožno toto oprávnenie súdu chápať ako možnosť tvorby práva. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal za to, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym právnym záverom, nakoľko mal za to, že Zmluvu o postúpení pohľadávok, a taktiež aj vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru je potrebné považovať za platný právny úkon, a teda žalobcu za aktívne vecne legitimovaného. Na základe uvedených skutočností žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie, resp. zruší a vráti vec na ďalšie konanie.

7. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie ), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia a nasl. , bez nariadenia pojednávania (ustanovenie a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietanou nepreskúmateľnosťou, nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

11. K námietke porušenia práva na spravodlivý proces odvolací súd uvádza, že obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký, pričom medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie uvedeného odvolacieho dôvodu však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožnil realizáciu práv strany sporu dosiahol určitú intenzitu, ktorá odôvodňuje záver o tom, že potom sa celé konanie nejaví ako spravodlivé. Konkrétne

pochybenie súdu musí byť však hodnotené v kontexte celého konania, t.j. vplyv na ďalšie pochybenia, možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, následky, atď.. Zároveň tiež nie je možné prehliadnuť, že niektoré čiastkové práva, ktoré tvoria právo na spravodlivý proces zákon normuje ako samostatné odvolacie dôvody.

12. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. ). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu.

13. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. ).

14. Súd prvej inštancie nezistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav a zo zistených skutočností neprijal ani správny právny záver.

15. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi právnym predchodcom žalobcu, Československá obchodná banka, a.s., a žalovanou bola dňa 12.10.2017 uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č.XXXXXXXXXX. Na základe predmetnej zmluvy bol žalovanej poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 20.000,- Eur. Žalovaná mala poskytnuté peňažné prostriedky splácať v 60 mesačných splátkach vo výške 406, 33 Eur. Prvá splátka bola splatná dňa 20.11.2017 a posledná splátka 20.10.2022. Celková suma, ktorú sa žalovaná zaviazala zaplatiť predstavovala sumu vo výške 25 862,68 eur, pričom RPMN bola v zmluve dojednaná na úrovni 11,04 % a ročná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 8,00 %.

16. V zhode sú súdom prvej inštancie ani odvolací súd nemal pochybnosti o tom, že vzťah medzi stranami sporu je vzťahom spotrebiteľským, nakoľko Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 12.10.2017 je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde žalobca vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri ej uzatváraní konal v rámci predmetu svojej obchodnej resp. podnikateľskej činnosti a žalovaná je spotrebiteľom, keďže pri jej uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že tieto sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny, pričom aj predmetná zmluva túto charakteristiku spĺňa.

17. Z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ zn. C - 449/13 vyplýva, že veriteľ musí v každom prípade a vzhľadom na osobitné skutočnosti prípadu posúdiť, či sú uvedené informácie primerané a dostatočné na ohodnotenie úverovej bonity spotrebiteľa. V tejto súvislosti sa môže dostatočný charakter uvedených informácií líšiť vzhľadom na okolnosti uzatvorenia zmluvy o úvere, osobnú situáciu spotrebiteľa a výšku úveru. Toto ohodnotenie sa môže uskutočniť prostredníctvom dokumentov preukazujúcich finančnú situáciu spotrebiteľa, ale nemožno vylúčiť, že veriteľ zohľadní aj staršie informácie o finančnej situácii záujemcu o úver, ktorými môže disponovať. Obyčajné nepodložené vyhlásenia spotrebiteľa však nemôžu byť samy osebe dostatočné, ak k nim nie sú pripojené dôkazy.

18. Podľa ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

19. Podľa ust. § 11 ods. 2 ZoSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

20. Žalobca v podanom odvolaní namietal okrem iného nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, ktorým dospel k záveru o zamietnutí žaloby, keď uviedol, že jeho právny predchodca nesplnil povinnosť mu stanovenú v ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ., čím došlo k naplneniu hmotnoprávnej fikcie uvedenej v ust. § 11 ods. 2 ZoSÚ, a teda jeho právny predchodca nebol oprávnený úver zosplatniť.

21. Vychádzajúc z vyššie uvedených ustanovení odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že zatiaľ, čo ustanovenie § 7 ods. 1 ZoSÚ zakotvuje povinnosť veriteľa pred poskytnutím spotrebiteľského úveru s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať poskytovaný úver, ust. § 11 ZoSÚ vymedzuje sankcie, ktoré sú spojené s porušením tejto povinnosti. Sankciou v prípade, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou v zmysle ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ je aj strata oprávnenia požadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Okrem iného ust. § 11 ods. 2 ZoSÚ vymedzuje povinnosť veriteľa skúmať bonitu spotrebiteľa zisťovaním jeho príjmov a výdavkov, ako aj jeho lustráciou cez príslušné databázy, pričom nevykonanie jedného z týchto postupov znamená hrubé porušenie odbornej starostlivosti.

22. Odvolací súd v tomto kontexte zdôrazňuje, že zmyslom ustanovenia § 7 ods. 1 a nasl. odsekov je predovšetkým povinnosť veriteľa pri uzatváraní spotrebiteľských úverov konať s náležitou starostlivosťou, a najmä tak, aby o schopnosti spotrebiteľa splácať predmetný úver zistil rozhodujúce skutočnosti natoľko, aby posúdil, či zmluvný vzťah so spotrebiteľom v konečnej fáze uzavrie alebo nie. V rámci procesu získavania relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza z informácií dodaných spotrebiteľom, ale aj z informácií, ktoré získava aj z iných dostupných zdrojov. Takto zhromaždené informácie je dodávateľ povinný vyhodnotiť a zistiť či ich možno považovať za dostatočné a posúdiť, ktoré informácie je potrebné ešte ďalej overiť. Zároveň je potrebné poukázať na skutočnosť, že v rámci procesu získavania informácii o schopnosti spotrebiteľa splácať úver je potrebné, aby aj spotrebiteľ bol v tomto procese aktívny a poskytol veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. To však neznamená, že veriteľ nie je povinný konať s odbornou starostlivosťou, a teda je povinný vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie a tieto následne riadne vyhodnotiť.

23. Zákon o spotrebiteľských úveroch kladie na veriteľa povinnosť pri skúmaní bonity spotrebiteľa postupovať s odbornou starostlivosťou, avšak zákonnú definíciu tohto pojmu vo svojich ustanoveniach neuvádza. Aj napriek absencii tejto zákonnej definície možno vychádzať z toho, že odborná starostlivosť predpokladá overovanie údajov, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, resp. objektívne podložil minimálne potvrdením zamestnávateľa dlžníka. Zároveň neodmysliteľnou súčasťou je aj pri skúmaní bonity klienta využívať aj verejne dostupné informácie, akými sú napr. štátom zverejňované informácie o životnom minime, existenčnom minime a tieto následne porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa zistenými informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch. (pozri rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn )

24. Vo vzťahu k námietkam žalobcu, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil dôkazy, keď uviedol, že jeho právny predchodca neskúmal výdavky žalovanej v podobe nákladov na bývanie, odvolací súd poukazuje na výklad použitý napríklad v rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn. zo dňa 28.02.2023, ktorý vo vzťahu k otázke skúmania bonity spotrebiteľa uviedol, že ZoSÚ kladie veriteľovi

povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou má na mysli zohľadniť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na dobu, na ktorú sa poskytuje, výšku spotrebiteľského úveru príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel poskytovaného úveru. „Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti od frekvencie splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/ domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, ako aj stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t.j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje. Pre účely posúdenia splnenia povinnosti uloženej dodávateľovi posúdiť schopnosti spotrebiteľa splácať úver nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta.“

25. Žalobca predložil súdu prvej inštancie žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru (čl. 15 až 16 spisu), ktorá je podpísaná žalovanou, a z ktorej vyplýva, že táto je slobodná, počet osôb v domácnosti 1, spôsob bývania u rodičov, najvyššie dosiahnuté vzdelanie vysokoškolské, BSM nie, počet osôb bez príjmu vrátane nezaopatrených detí 0. Žalovaná deklarovala príjem zo závislej činnosti vo výške 867,- Eur. Povinné výdavky súdom nariadené napríklad na výživné a iné 0,- Eur, mesačné výšky splátok úverov 0,- Eur, limity povoleného prečerpania a kreditnej karty 0,- Eur, doloženie príjmu bolo bez potvrdenia príjmu a zároveň deklarovala, že nie je vo výpovednej lehote. Na č. listu 67 sa nachádza výzva súdu prvej inštancie, ktorou vyzýva žalobcu, aby preukázal splnenie si povinnosti podľa o spotrebiteľských úveroch. Podaním doručeným Okresnému súdu Prešov zo dňa 18.08.2022, zo dňa 17.08.2022 na č. listu 72 až 74 spisu, žalobca uviedol, že existujúce záväzky spotrebiteľa overoval dopytom do úverového registra, ktorý priložil v prílohe, a z ktorého je zrejmé, že spotrebiteľ nemal v čase poskytnutia úveru žiaden existujúci splátkový/nesplátkový/kreditný úver. Žalovaný mal len podané žiadosti v inej banke. K týmto žiadostiam ale predložil čestné prehlásenie, že ich nebude čerpať. Žalovaný k žiadosti o úver deklaroval čistý príjem vo výške 867,- Eur. Tento príjem bol overovaný nezávislým dopytom do Sociálnej poisťovne, ktorý žalobca priložil v prílohe, pričom veriteľ overoval príjem vo výške 1.108,- Eur (hrubý príjem). Výška čistého príjmu pri takto uvedenom príjme je 867,- Eur. Zároveň žalobca dal súdu prvej inštancie do pozornosti, že dopyt do Sociálnej poisťovne výšku príjmu negeneruje, výlučne potvrdzuje alebo vyvracia otázky veriteľa. Uvedený dopyt preto nevylučuje aj vyššiu výšku príjmu spotrebiteľa. V konkrétnom prípade dopyt pozitívne reagoval na otázky : A/ Je A. B. zamestnaná u zamestnávateľa IČO: XX XXX XXX, aspoň od 07/2017?, A/ Je zamestnaná aspoň 60 dní? A/ Má za predposledný mesiac u zamestnávateľa IČO: XX XXX XXX priemerný vymeriavací základ za posledných 12 mesiacov aspoň 1.106,- Eur?. V rámci nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb bral veriteľ do úvahy životné minimum spotrebiteľa, nakoľko žalovaná v žiadosti deklarovala, že je slobodná. Životné minimum na členov domácnosti brané do úvahy pri výpočte limitu ku dňu poskytnutia úveru bolo teda 199,48 Eur. Výpočet limitu deklaroval žalobca tak, že výška existujúcich splátok 0,00,- Eur, výška splátkového poskytnutého úveru 306,33 Eur + výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť 199,48 Eur, spolu je to 605,81 Eur, čo je nižšie ako overený čistý príjem spotrebiteľa vo výške 867,- Eur. Žalobca mal za to, že ide o výpočet limitu realizovaný v súlade s ust. ZOSÚ. Súd prvej inštancie však v bode 9. odôvodnenia rozsudku z písomného podania žalobcu zo dňa 17.08.2022 uviedol len skutočnosť, že tento mal vynaložiť odbornú starostlivosť dopytom do úverového registra, a zobrať do úvahy sumu 867,- Eur ako čistý príjem žiadateľa. V bode 32. však už uvádza aj výdavky, ktoré uviedol žalobca, teda náklady na domácnosť v sume 199,48 Eur, čo predstavuje sumu životného minima. Súd prvej inštancie vyslovil názor, že nepostačuje ak žalobca (právny predchodca) pri výdavkoch vychádzal iba zo sumy životného minima. Rovnako nezohľadnil náklady na bývanie, dopravu, domácnosť, len zobral do úvahy sumu splátok 406,33 Eur.

26. Podľa názoru odvolacieho súdu v danom konkrétnom prípade, keď žalovaná deklarovala, že je slobodná a býva u rodičov, a zároveň keď na pojednávaní konanom dňa 29.11.2022 uviedla, že zo začiatku z tohto úverového vzťahu, ktorý nepoprela platila, úver dostala tesne po ukončení vysokej školy 1. stupňa. Po 3 mesiacoch jej úver schválili bez toho, aby nejak podrobne bola skúmaná jej bonita. Uviedla, že potom jej následne začala meškať výplata, a s bankou sa vedela ešte ako tak dohodnúť, avšak s právnym nástupcom banky sa už nedalo komunikovať. Vo výpovedi uviedla, že mala viacero platieb a určité finančné problémy. Odvolací súd zastáva názor, že možno prisvedčiť žalobcovi, že

záver súdu prvej inštancie o tom, že veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou pri poskytnutí úveru žalovanej sa javí ako predčasný. Z predložených listinných dôkazov bolo pred súdom prvej inštancie preukázané, že veriteľ, teda právny predchodca žalobcu mal k dispozícií priamo od žalovanej údaj o jej príjmoch, výdavkoch, o rodinnom stave, ktoré si následne overil a to príjem v reporte Sociálnej poisťovne, a úverovú zaťaženosť v príslušnom úverovom registri. Preto má odvolací súd pochybnosti v zhodne s názorom žalobcu o správnosti vyhodnotenia skúmania bonity žalovanej po zohľadnení jej príjmov a výdavkov, tak ako to zhodnotil súd prvej inštancie, teda či mohla alebo nemohla nastať zákonná fikcia o bezúročnosti a bez poplatkovosti úveru ako najtvrdší možný zákonný postih. Žalovaná deklarovala čistý príjem 867,- Eur, náklady na domácnosť na ňu samú mali predstavovať 199,48 Eur, splátka predstavovala 406,33 Eur, a ostalo jej ešte na ďalšie výdavky 261,52 Eur.

27. Súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu z dôvodu, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaným, nakoľko mal za to, že pôvodný veriteľ uzatvoril so žalobcom Zmluvu o postúpení pohľadávok pred termínom konečnej splatnosti, a teda v predmetnom konaní neboli naplnené podmienky vymedzené v ust. . Mal za to, že postupca postúpil svoju pohľadávku na žalobcu v rozpore s uvedeným ustanovením, ale aj s ust. ZoSÚ, a preto je potrebné zmluvu považovať za neplatný právny úkon.

28. Vzhlˇadom na to, zˇe v predmetnom pri´pade si zˇalobca uplatnˇuje na´rok na zaplatenie dlzˇnej sumy vocˇi zˇalovanej na za´klade postu´penia pohlˇada´vky medzi ni´m a jeho pra´vnym predchodcom, su ´d prvej insˇtancie sa spra´vne najprv zaoberal sku´mani´m, cˇi zˇalobca je nositelˇom akti´vnej vecnej legitima´cie, a to s ohlˇadom na splnenie podmienok upraveny´ch v za´kona cˇ. o spotrebitelˇsky´ch u´veroch u´cˇinne´ho v cˇase postu´penia pohlˇada´vky (dˇalej len „ZoSU ´“). Ako uzˇ spra´vne uviedol su´d prvej insˇtancie, pre platne´ postu´penie pohlˇada´vky zo zmluvy o spotrebitelˇskom u´vere bolo potrebne´ su´cˇasne´ splnenie podmienky spocˇi´vaju´cej v subjektoch postu´penia pohlˇada´vky (postu´penie z veritelˇa opra´vnene´ho poskytovatˇ spotrebitelˇsky´ u´ver na banku, zahranicˇnu´ banku, pobocˇku zahranicˇnej banky alebo subjekt s opra´vneni´m udeleny´m Na ´rodnou bankou Slovenska na ponu´kanie a poskytovanie spotrebitelˇsky´ch u´verov) a podmienky spocˇi´vaju´cej v predmete postu´penia (pohlˇada´vka po konecˇnom termi´ne splatnosti alebo pohlˇada ´vka splatna´ pred konecˇny´m termi´nom splatnosti). Prvu´ podmienku spocˇi´vaju´cu v subjektoch postu ´penia pohlˇada´vky povazˇoval su´d prvej insˇtancie za splnenu´, pretozˇe isˇlo o postu´penie pohlˇada ´vky z banky na subjekt disponuju´ci opra´vneni´m Na´rodnej banky Slovenska. Rovnako ani odvolaci´ su´d vo vztˇahu k prvej podmienke nemal pochybnosti o jej naplneni´. Vo vztˇahu k druhej podmienke, bolo potrebne´ sku´matˇ, cˇi predmetom postu´penia pohlˇada´vky bola spo^sobila´ pohlˇada´vka.

29. predstavuje lex specialis vo vzťahu k , ktorý, čo sa týka inštitútu cesie sprísňuje pravidlá pri postupovaní pohľadávok z bánk na iné subjekty. Odvolací súd rovnako poukazuje na skutočnosť, že v zmysle uvedeného ustanovenia môže byť predmetom postúpenia iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už: (i) splatnou (dospelé splátky), a to za predpokladu predchádzajúcej (ii) písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky (iii) nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky a musia byť kumulatívne splnené už v čase postúpenia pohľadávky.

30. Vzhľadom na to, že odvolací súd tak ako to uviedol vyššie má pochybnosti o tom, či došlo zo strany právneho predchodcu žalobcu k postúpeniu tzv. živého úveru, a teda či predmetom postúpenia pohľadávky bola alebo nebola spôsobilá pohľadávka tak, ako to vyžaduje ust. ZoSÚ, záver súdu prvej inštancie o tom, že neboli splnené podmienky pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle ust. považuje za predčasný. Predčasný je i záver súdu prvej inštancie, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný. Súd prvej inštancie nemal podľa názoru odvolacieho súdu vo vzťahu k preverovaniu bonity žalovanej dostatočne zistený skutkový stav, a preto nemohol vec riadne právne posúdiť. Aké ďalšie konkrétne výdavky by mala mať slobodná osoba, ktorá žije u rodičov nad rámec životného minima a ďalšiu sumu 261,52 Eur, súd prvej inštancie ani nenaznačil. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ust. zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v zmysle ust. .

31. Úlohou súdu prvej inštancie bude v prvom rade znova ex offo zistiť aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a zistiť, či k postúpeniu pohľadávky došlo riadne, a či pohľadávky bola pri postupovaní splatná, a následne či proces postúpenia pohľadávky podľa je lege artis.

32. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách konania v zmysle ust. .

33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).