Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26CoE/2/2020

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Slávikovej a sudcov JUDr. Ingrid Kalinákovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. v exekučnej veci oprávneného SR - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava proti povinnému E. H., naposledy bytom E. XX, (zomrel XX.XX.XXXX), o vymoženie 9,95 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. -19 zo dňa 4. novembra 2019 takto

rozhodol:

Z r u š u j e uznesenie a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

Ne p r i z n á v a účastníkom nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie podľa § 57 ods. 1 písm. h) a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku zastavil exekúciu na základe podnetu súdneho exekútora, z ktorého vyplýva, že povinný zomrel, nezanechal žiadny majetok a dedičské konanie bolo preto zastavené. Ďalším výrokom uložil oprávnenému povinnosť podľa v spojení s , , , Exekučného poriadku a ust. vyhlášky č. zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov konania vo výške 50,90 EUR. Oprávnenému náhradu trov konania nepriznal.

2. Oprávnený podal proti tomuto uzneseniu odvolanie. V úvode vysvetlil, prečo na rozdiel od súdu prvej inštancie považuje odvolanie proti výroku o trovách za prípustné, a to v súlade s . V ďalšej časti sa nestotožnil s dôvodom zastavenia exekúcie podľa Exekučného poriadku, ktorý aplikoval súd prvej inštancie, pretože podľa názoru oprávneného pri zistenom úmrtí povinného mal exekučný súd zastaviť exekúciu podľa Exekučného poriadku, a to z dôvodu straty pasívnej subjektivity povinného byť účastníkom exekučného konania z dôvodu úmrtia, čo je neodstrániteľná prekážka. To vyplýva zo skutočnosti, že vo veci sa mala vymôcť sankcia - trest za priestupok, čo je zavinené protispoločenské konanie a protiprávne konanie fyzickej osoby. S dedičmi poručiteľa by preto nebolo možné vo veci konať ďalej, ak by aj zanechal majetok, pretože suma sankcie nie je poručiteľovým dlhom prechádzajúcim podľa poručiteľovou smrťou. Nadväzne na to, by vo veci neboli dôvody rozhodnúť o trovách exekučného konania podľa Exekučného poriadku. Napokon poukázal na ďalší do úvahy prichádzajúci dôvod zastavenia exekúcie, ktorým je uplynutie prekluzívnej lehoty na vykonanie exekučného titulu, a to vzhľadom na to, že po zmene až počnúc 1.9.2008 došlo k vypusteniu o trojročnej prekluzívnej lehoty, avšak v predmetnej veci bol exekučný titul vydaný pred účinnosťou novely zákona. Zdôraznil, že tento dôvod zastavenia exekúcie nastal skôr, ako súdom prvej inštancie deklarovaná nemajetnosť povinného. Vzhľadom na uvedené navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a vydať nové rozhodnutie o zastavení exekúcie a nepriznaní náhrady trov exekučného konania účastníkom ani súdnemu exekútorovi.

3. Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) vec preskúmal bez nariadenia pojednávania podľa (ďalej len „“) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

4. V prvom rade odvolací súd posúdil rozsah odvolania oprávneného tak, že smeruje proti celému uzneseniu, teda aj proti výroku o zastavení exekúcie, pretože hoci oprávnený v úvode formuloval výhradu explicitne len proti druhému výroku o trovách, následne uviedol dôvody, pre ktoré zastavenie exekúcie súdom prvej inštancie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (ďalej len EP) nie je správny, a mal byť aplikovaný dôvod v § 57 ods. 1 písm. g), resp. b) EP. Navyše v petite žiadal zrušiť celé rozhodnutie. Z tohto dôvodu sa odvolací súd nevenoval otázke prípustnosti odvolania len proti výroku o trovách konania.

5. Pokiaľ ide o vecnú stránku, odvolací súd sa stotožnil s odvolateľom v tom, že k zastaveniu exekúcie nemal súd prvej inštancie pristúpiť z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP.

6. § 57 ods. 1 písm. h) EP upravuje zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Pod tento dôvod sa vo všeobecnosti subsumujú aj prípady, keď je po úmrtí povinného dedičské konanie zastavené z dôvodu, že poručiteľ nezanechal žiadny majetok (uznesenie NS SR sp. zn. , v zbierke pod č. 49/2012).

7. Tak tomu bolo aj v tomto prípade, dedičské konanie po poručiteľovi - povinnom bolo podľa informácie súdneho exekútora zastavené uznesením OS STL sp. zn.: XD/XX/XXXX, Dnot XXX/XXXX zo dňa 28.07.2015 (nachádza sa v pripojenom spise súdneho exekútora).

8. Teda na prvý pohľad by sa zdalo, že zastavenie exekúcie z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP bolo priliehavé.

9. Avšak podľa názoru odvolacieho súdu bolo v tejto veci dôležité, že v exekúcii sa mal vymôcť pokuta uložená Rozkazom o uložení sankcie za priestupok č.k.: XXXX/XXXXX-XXX pr. zo dňa 9.1.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.2.2008 a stal sa vykonateľným dňa 13.3.2008. Ide totiž o sankciu (trest) za spáchaný priestupok, čo je zavinené protiprávne konanie fyzickej osoby, povinného. Z tohto dôvodu by ani nebolo možné ďalej konať v exekučnom konaní s dedičmi poručiteľa - povinného ani v prípade, že by zanechal majetok, pretože suma uloženej nevymoženej sankcie za priestupok nie je poručiteľovým dlhom, ktorý na dedičov prechádza poručiteľovou smrťou ( ). Zodpovednosť povinného za spáchanie priestupku zanikla jeho smrťou, zanikol subjekt priestupku a trest uložený povinnému nemožno vykonať na inej fyzickej osobe.

10. Už len z tohto dôvodu nebolo v tejto veci správne zastaviť exekúciu z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP.

11. Nie bez významu však bola aj námietka oprávneného v súvislosti s uplynutím prekluzívnej lehoty na vykonanie exekučného titulu.

12. Podľa § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch, v znení účinnom ku dňu nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

13. , ktorým bol novelizovaný Zákon o priestupkoch s účinnosťou od 01.09.2008, bolo ustanovenie vypustené zo zákona bez toho, aby bolo prechodnými ustanoveniami upravené posudzovanie prekluzívnej lehoty, ktorá začala plynúť pred zmenou právnej úpravy.

14. Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že ak bolo rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, vydané v súlade s právnym predpisom v znení účinnom v čase jeho vydania, je potrebné aj lehotu, do ktorej je toto rozhodnutie možné vykonať, ako osobitnú vlastnosť tohto exekučného titulu, posudzovať podľa právnej úpravy upravujúcej jej plynutie účinnej v dobe vydania exekučného titulu, t.j. ak lehota už raz začala plynúť, musí sa skončiť podľa právneho predpisu platného a účinného v čase začatia plynutia.

15. Za predpokladu, ak v zákonnej úprave absentujú prechodné a záverečné ustanovenia, je namieste aplikácia ustanovenia Zákona o priestupkoch účinného pred 1.9.2008, keďže ide o procesnoprávnu časť právnej normy, kde spätná účinnosť právnej normy, resp. jej časti je prípustná. Ak sa právna úprava preklúzie zmení v čase, kedy už prekluzívna lehota začala plynúť, môže sa nový právny predpis použiť na už začaté plynutie prekluzívnych lehôt len vtedy, ak to zákon výslovne ustanovuje, alebo ak je to pre účastníka výhodnejšie, keďže so spätnou účinnosťou nie je možné zákonom zhoršiť postavenie subjektu, tu povinného.

16. Je preto nesporné, že uplynutím trojročnej prekluzívnej lehoty v tejto veci sa právo oprávneného priznané právoplatným rozhodnutím zo dňa 09.01.2008, tu exekučným titulom, prekluduje, t.j. jeho právo zaniklo a nie je možné ho vymáhať.

17. Odvolací súd poukazuje na zjednocovacie stanovisko správneho kolégia NS SR Snj 84/02 v znení: „V súlade so všeobecne uznávanou právnou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy, treba vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov, ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú, posudzovať podľa práva platného v čase, v ktorom k vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo. Používanie tejto zásady platí pre oblasť práva verejného, ale aj pre právo súkromné, avšak s určitými odchýlkami. Vo vzťahoch, upravujúcich právo súkromné, nemôže právna norma pôsobiť spätne, pokiaľ v zákone jej spätná účinnosť nie je výslovne uvedená. Odlišná situácia však platí pre oblasť práva verejného, osobitne pre oblasť správneho trestania. Novšia právna norma, ktorej účinky sú pre jej adresáta výhodnejšie, platí spätne aj na také prípady konania adresáta, ktoré by predchádzajúca právna úprava posudzovala prísnejšie, prípadne spôsobom pre adresáta nevýhodnejším. Za takýchto okolností nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená a právne pomery adresáta právnej normy sa budú spravovať novším právnym predpisom, ak je pre neho výhodnejší. Ak však novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej by situácia bola pre jej adresáta nevýhodnejšia, platí v tomto prípade v rámci posudzovania otázok správneho trestania všeobecne platná zásada zákazu retroaktivity právnej normy. Uplatnenie tejto zásady má za následok, že orgán štátu (v konkrétnom prípade Sociálna poisťovňa ako právnická osoba, poverená zo zákona vykonávaním dôchodkového zabezpečenia) musí aplikovať právny predpis, ktorý je pre adresáta výhodnejší. Situácia adresáta právnej normy sa teda nemôže v dôsledku nedostatku právnej úpravy zhoršiť a v prípadoch, v ktorých nie je v zákone upravená jeho spätná účinnosť, nemôže sa Sociálna poisťovňa riadiť novším právnym predpisom, platným v čase jej rozhodovania, ak je nová právna úprava pre jej adresáta nevýhodnejšia. Porušenia zákona sankcionované ukladaním osobitného druhu poplatku, penále alebo pokutami preto patria do oblasti správneho trestania. V dôsledku tejto skutočnosti treba aj dôsledky z nich vyplývajúce posudzovať podľa zásad platných pre správne trestanie a plynutie premlčacích lehôt treba počítať podľa právneho stavu platného v čase, kedy došlo ku konaniu, odôvodňujúcemu sankčný postih. Práve vzhľadom na túto skutočnosť začínajú plynúť a až do ich skončenia bežia premlčacie lehoty podľa práva platného v čase, kedy premlčacie lehoty začali plynúť. Ak sa právna úprava premlčania zmení v čase, kedy už premlčacia lehota začala plynúť, môže sa nový právny predpis použiť na už začaté plynutie premlčacích lehôt len vtedy, ak to zákon výslovne ustanovuje alebo ak je to pre účastníka výhodnejšie. Iný postup by mal za následok právnu neistotu a nezodpovedal by všeobecne platnej zásade trestania, upravenej v článku 50 ods. 6 , v zmysle ktorého sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Túto zásadu treba použiť aj na prípady správneho trestania.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP v tejto veci nebolo v súlade so zákonom, a toto malo dopad na nesprávnosť aj výroku o trovách exekúcie.

19. Odvolací súd preto podľa napadnuté uznesenie zrušil v celom rozsahu a podľa vec vrátil na ďalšie konanie súdu prvej inštancie, v ktorom nanovo posúdi dôvody pre zastavenie exekúcie a rozhodne aj o trovách exekúcie a exekučného konania.

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení s a tak, že nepriznal účastníkom ich náhradu, pretože úspešnému oprávnenému žiadne trovy nevznikli.

21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).