Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5S-64-2018.pdf
PDF · 217.11 KB
Case nature
Area
Subarea
5S/64/2018
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu iDental, s.r.o., so sídlom Soľanková 16, Prešov, právne zastúpeného Mgr. Tomášom Kaščákom, advokátom, so sídlom Soľanková 16, Prešov, proti žalovanému Prešovskému samosprávnemu kraju, so sídlom Námestie mieru 2, Prešov, v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
N e p r i z n á v a účastníkom nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.07.2018 sa žalobca domáhal, aby správny súd zakázal žalovanému zaradzovať žalobcu do rozpisu služieb zabezpečenia poskytovania zubno- lekárskej pohotovostnej služby do doby určenia spôsobu odmeňovania za poskytnutie zubno-lekárskej pohotovostnej služby a uzatvorenia dohody o technickom vybavení ambulancie určenej k poskytovaniu zubno-lekárskej pohotovostnej služby.
2. Žalobu odôvodnil tým, že je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a poskytuje zubno-lekársku ambulantnú starostlivosť podľa zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti“). Podľa § 79 ods. 1 písm. v) bod 2 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, je žalobca povinný vykonávať zubno-lekársku pohotovostnú službu podľa rozpisu zabezpečenia poskytovania zubno-lekárskej pohotovostnej služby určeného príslušných samosprávnym krajom. Podľa § 80b zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v platnom znení, (ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“) je žalobca povinný poskytnúť zubno-lekársku pohotovostnú službu v zdravotníckom zariadení poskytovateľa, ktorý je oprávnený na základe vydaného povolenia prevádzkovať ambulanciu zubno-lekárskej pohotovostnej služby a to podľa rozpisu určeného samosprávnym krajom a zverejneného na webovom sídle, ktorý sa na základe fikcie považuje za doručený desiatym dňom od jeho zverejnenia. Žalovaný vykonáva štátnu správu na úseku zdravotníctva v Prešovskom samosprávnom kraji ako prenesený výkon štátnej správy a podľa § 46 ods. 1 písm. n) zákona o zdravotnej starostlivosti okrem iného určuje i rozpis zabezpečenia poskytovania zubno- lekárskej pohotovostnej služby. Žalobca je zaradzovaný do rozpisu zabezpečenia poskytovania zubno- lekárskej pohotovostnej služby vydávaného žalovaným na jednotlivé kalendárne mesiace. Na základe tohto rozpisu je povinný vykonávať zubno-lekársku pohotovostnú službu v ambulancii spoločnosti wesper, a.s., so sídlom D., ktorá je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti prevádzkujúcim ambulanciu zubno-lekárskej pohotovostnej služby v Poliklinike Sekčov na Ul. Jurkovičova 19, Prešov, a ktorá je jediným poskytovateľom prevádzkujúcim ambulanciu zubno-lekárskej pohotovostnej služby v okresoch Bardejov, Sabinov a Prešov. Žalobcovi je povinnosť vykonávať zubno-lekársku pohotovostnú službu
ukladaná opakovane od februára 2018 napriek tomu, že so spoločnosťou wesper, a.s., doposiaľ neuzatvoril písomnú zmluvu, ktorá by upravovala spôsob a podmienky výkonu zubno-lekárskej pohotovostnej služby. Spoločnosť wesper, a.s., v tomto prípade nijak nereaguje na požiadavky žalobcu na materiálne zabezpečenie ambulancie s ohľadom na špecifické požiadavky osôb určených žalobcom k výkonu zubno-lekárskej pohotovostnej služby a doteraz nezaplatil žalobcovi za vykonanú zubno- lekársku pohotovostnú službu. O týchto skutočnostiach opakovane informoval žalovaného a žiadal, aby do doby nastavenia podmienok pre výkon zubno-lekárskej pohotovostnej služby nebol zaradzovaný do rozpisu zabezpečenia poskytovania zubno-lekárskej pohotovostnej služby. Žalovaný na túto požiadavku doteraz nijako nereagoval a neposkytol mu akékoľvek stanovisko k možnosti upustenia od zaradzovania do tohto rozpisu.
3. Uviedol, že na základe právnej úpravy je mu opakovane ukladaná povinnosť vykonať lekársku pohotovostnú službu podľa rozpisu určeného žalovaným v ambulancii prevádzkovanej treťou osobou, pričom zákonom nie sú upravené vzájomné právne vzťahy medzi žalobcom a treťou osobou. K zákonnej úprave aspoň niektorých z týchto vzťahov v oblasti zubného lekárstva nedošlo ani zákonom č. 267/2017 Z. z., ktorým bol novelizovaný zákon o zdravotnej starostlivosti a zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, keď sa táto novela týkala predovšetkým ambulantnej pohotovostnej služby, avšak nijak neupravila podmienky pre výkon zubno-lekárskej pohotovostnej služby a vzťah medzi poskytovateľom, ktorý je povinný zubno-lekársku pohotovostnú službu vykonávať a poskytovateľom, ktorý prevádzkuje ambulanciu zubno-lekárskej pohotovostnej služby. Právna úprava tak ponecháva na dohode poskytovateľov dojednanie pracovných podmienok i odmeny za poskytnuté služby a vykonanú prácu. Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti sú však pod hrozbou sankcie povinní zubno-lekársku pohotovostnú starostlivosť vykonať u poskytovateľa prevádzkujúceho ambulanciu zubno-lekárskej pohotovostnej služby, pričom možnosť nastavenia podmienok pre jej výkon reflektujúca individuálne potreby lekárov zostáva na svojvôli poskytovateľa prevádzkujúceho túto ambulanciu. Podľa názoru žalobcu nie je možné dlhodobo a opakovane zaradzovať do rozpisu zabezpečenia poskytovania zubno- lekárskej pohotovostnej služby poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorí nemajú uzatvorenú zmluvu s poskytovateľom prevádzkujúcim ambulanciu zubno-lekárskej pohotovostnej služby a to aspoň do doby uzatvorenia dohody o technickom vybavení ambulancie určenej k poskytovaniu zubno-lekárskej pohotovostnej služby a určenia spôsobu odmeňovania za jej výkon.
4. Žalobca namietal, že za takýchto podmienok zaradením na rozpis zabezpečenia poskytovania zubno- lekárskej pohotovostnej služby a uložením povinnosti k jej výkonu je ukrátený na svojich právach, dochádza k zásahu do jeho právom chránených záujmov a hrozí opakovanie tohto zásahu žalovaným.
5. K skutkovému stavu žalobca uviedol, že bol zaradený do rozpisu zabezpečenia poskytovania zubno- lekárskej pohotovostnej služby pre mesiac február 2018. Pred výkonom zubno-lekárskej pohotovostnej služby bol žalobcovi doručený návrh zmluvy o poskytovaní stomatologickej lekárskej služby prvej pomoci, ktorým spoločnosť wesper, a.s., navrhla úpravu podmienok výkonu tejto služby. Súčasťou tohto návrhu bol aj návrh ceny za poskytnuté služby. Vzhľadom k tomu, že žalobca považoval navrhnuté ceny za neprimerane nízke a tieto ceny nepokrývali ani náklady na personálne zaistenie zubno-lekárskej pohotovostnej služby, odmietol oznámením zo dňa 29.01.2018 predložený návrh. Súčasne navrhol, aby zubno-lekárska pohotovostná služba bola poskytnutá za ceny podľa jeho cenníka, podľa ktorého poskytuje zubno-lekársku starostlivosť ostatným pacientom, ktoré boli oznámené žalovanému, a ktoré považuje za primeranú odmenu za poskytovanie výkonu a zaistenia zubno-lekárskej pohotovostnej služby. O tomto postupe informoval aj žalovaného v januári 2018. Napriek tomu, že spoločnosť wesper, a.s., na návrh žalobcu nijako nereagovala a ani žalovaný nereagoval na skutočnosť, že nedošlo k dohode ohľadom podmienok pre výkon zubno-lekárskej pohotovostnej služby, vykonal žalobca podľa rozpisu vydaného žalovaným zubno-lekársku pohotovostnú službu v dňoch 05. a 09.02.2018. Za túto vykonanú zubno-lekársku pohotovostnú službu spoločnosť wesper, a.s., doteraz nezaplatila fakturovanú čiastku a nevydala ani obohatenie, ktoré výkonom tejto služby získala. Naviac lekári žalobcu majú s ohľadom na pracovné návyky špecifické požiadavky na vybavenie ambulancie k poskytovaniu zdravotnej starostlivosti, zaistenie ktorých však nemal žalobca možnosť s nikým konzultovať a ani žalovaný nereagoval na požiadavku na technické dovybavenie ambulancie v prípade výkonu zubno- lekárskej pohotovostnej služby zo strany žalobcu. Napriek tomu, že žalobca informoval žalovaného o problémoch, ktoré súvisia s výkonom zubno-lekárskej pohotovostnej služby a o možných komplikáciách spojených s jeho ďalším zaraďovaním do rozpisu výkonu zubno-lekárskej pohotovostnej služby, bol žalobca opakovane zaradený do rozpisu „Zabezpečenie služieb zubno-lekárskej pohotovostnej služby
na mesiac júl 2018“ vydaného žalovaným dňa 28.06.2018 a to bez akejkoľvej konzultácie ohľadom možnosti výkonu tejto služby. Namietal, že bol zaradený do výkonu zubno-lekárskej pohotovostnej služby na deň 06.07.2018 a to len 8 dní po vydaní predmetného rozpisu. Na tento dátum a čas určený k výkonu zubno-lekárskej pohotovostnej služby mal však žalobca naplánované poskytovanie ošetrení pre vlastných pacientov a vydanie tohto rozpisu len niekoľko dní dopredu bez toho, aby bolo vôbec doručené v zákonnej lehote, komplikuje žalobcovi organizáciu práce a poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Žaloba bol tak nútený dňa 06.07.2018 vlastnými pomôckami a na vlastné náklady dovybaviť ambulanciu určenú k výkonu zubno-lekárskej pohotovostnej služby, bezplatne vykonať túto pohotovostnú službu a v určenom termíne odmietnuť poskytnutie zdravotnej starostlivosti dlhodobo objednanému vlastnému pacientovi.
6. K nezákonnosti postupu žalovaného uviedol, že súlad možnosti uloženia povinnosti k výkonu pohotovostnej služby podľa § 79 ods. 1 písm. v) zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti posudzoval Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze zo dňa 28.11.2012 č. j.: Pl. ÚS 113/2011-74, v ktorom ústavný súd nijak nespochybnil, že uložením povinnosti k výkonu pohotovostnej služby dochádza k zásahu a obmedzeniu základných práv poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Súlad tejto právnej úpravy s ústavným poriadkom dôvodil až na základe testu proporcionality pri zohľadnení ďalších právom chránených záujmov a okrem iného pri splnení podmienky, že bude vyplácaná odmena za vykonanú prácu a ambulancie budú dostatočne materiálno-technicky zabezpečené pre výkon pohotovostnej služby. Uviedol, že rešpektuje názor ústavného súdu vyslovený v predmetnom náleze, podľa ktorého je zákonodarcom zvolený systém zabezpečenia nepretržitej zdravotnej starostlivosti ústavne akceptovateľný a zásah do práv poskytovateľov zdravotnej starostlivosti je v obecnej rovine proporcionálny. Domnieva sa však, že žalovaný je pri zostavovaní rozpisu v jednotlivých prípadoch povinný s ohľadom na konkrétne okolnosti preskúmavať splnenie podmienok, ktorými bola podmienená ústavná konformita systému zabezpečovania pohotovostnej služby, vrátane zubno- lekárskej pohotovostnej služby a nie je oprávnený zaradzovať do tohto rozpisu poskytovateľov, v prípade ktorých nie sú tieto podmienky splnené. V prípade žalobcu predstavuje zaradenie k výkonu zubno- lekárskej pohotovostnej služby bezdôvodné a neproporcionálne uprednostnenie záujmu na zaistenie pohotovostnej služby pred jeho právami a oprávnenými záujmami a to hlavne v rozpore s čl. 18 ods. 1 a čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Súčasne je postup žalovaného, ktorý vydal rozpis len tri dni pred začiatkom obdobia, na ktoré bol rozpis vyhotovený, v rozpore s čl. 2 ods. 2 a čl. 13 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a postup žalovaného pri vydávaní rozpisu taktiež zasahuje do práv zamestnancov žalobcu, v rozpore s čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky . Vzhľadom k tomu, že žalovaný pri vydávaní rozpisu zubno-lekárskej pohotovostnej služby zasahuje do základných práv a slobôd žalobcu a jeho zamestnancov, nemôže byť preskúmanie tohto postupu vylúčené z právomoci súdu podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Žalobca je teda presvedčený, že do rozpisu pre výkon zubno-lekárskej pohotovostnej služby by mali byť zaradzovaní len poskytovatelia, ktorí sa s prevádzkovateľom prevádzkujúcim ambulanciu dohodnú na podmienkach výkonu zubno-lekárskej pohotovostnej služby a to vrátane odmeny a materiálno-technického zabezpečenia ambulancie, vydanie rozpisu na zabezpečenie zubno-lekárskej pohotovostnej služby na mesiac júl 2018 bolo oneskorené a znemožnilo preskúmanie tohto rozpisu. Zaradzovanie poskytovateľov lekárskej starostlivosti bez uzatvorenej zmluvy pre výkon zubno-lekárskej pohotovostnej služby obmedzuje súťaž na trhu zdravotnej starostlivosti a je v rozpore s pravidlami na ochranu hospodárskej súťaže.
7. K nutnosti nastavenia podmienok pre výkon zubno-lekárskej pohotovostnej služby opätovne poukázal na to, že spoločnosť wesper, a.s., v priestoroch ktorej je realizovaný výkon zubno- lekárskej pohotovostnej služby, dlhodobo so žalobcom odmieta komunikovať ohľadne podmienok pre výkon zubno-lekárskej pohotovostnej služby a odmieta zaplatiť za poskytnuté služby. Podľa jeho názoru komunikácia medzi poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a poskytovateľom prevádzkujúcim ambulanciu zdravotnej starostlivosti je základným predpokladom k tomu, aby mohlo dôjsť k efektívnemu zaisteniu dostupnej lekárskej starostlivosti. Neuzatvorenie zmluvy o výkone zubno- lekárskej pohotovostnej služby robí pre poskytovateľa zdravotnej starostlivosti výkon tejto služby problematickým a nepredvídateľným. V prípade žalobcu nielenže nedochádza k zaplateniu za poskytnuté služby, ale aj pred výkonom zubno-lekárskej pohotovostnej služby žalobca nemal možnosť overiť technické vybavenie ambulancie a dostupnosť vybavenia, ktoré ním určený lekári využívajú pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. S ohľadom na pracovné návyky. zamestnancov žalobcu je nepostačujúce naplnenie minimálnych požiadaviek na zabezpečenie a vybavenie ambulancie zubného lekárstva podľa Výnosu Ministerstva zdravotníctva č. 09812/2008-OL zo dňa 10. septembra
2008 o minimálnych požiadavkách na personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení v jeho aktuálnom znení. Lekári žalobcu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pravidelne využívajú RTG zariadenie a zväčšovacie okuliare špecifických parametrov. Dostupnosť tohto vybavenia však nemal s ohľadom na prístup spoločnosti wesper, a.s., ako poskytovateľa prevádzkujúceho ambulanciu zubno-lekárskej pohotovostnej služby, ani len možnosť overiť. Pri výkone zubno-lekárskej pohotovostnej služby vo februári 2018 poverený lekár žalobcu zistil, že toto vybavenie nie je na ambulancii dostupné a musel časť tohto vybavenia sám žalobca lekárovi poskytnúť. Napriek žiadosti žalobcu nebolo toto vybavenie doplnené ani pri ďalšom výkone pohotovostnej služby v júli 2018 a žalovaný ani nereagoval na upozornenie na nedostatočné technické vybavenie ambulancie. Spoločnosti wesper, a.s., je pritom za zubno-lekársku pohotovostnú službu a výkony v rámci nej poskytnuté poskytovaná úhrada spočívajúca v odplate za jednotlivé poskytnuté výkony od zdravotných poisťovní a to paušálna platba za každého poistenca v rámci spádového územia a úhrada priamo od poistenca za spracovanie údajov a doplatok za poskytnuté ošetrenie. Žalobca je za takýchto okolností opakovane nútený poskytovať zubno-lekársku pohotovostnú službu bez toho, aby mu bola poskytnutá akákoľvek odmena za vykonanú prácu a je nútený sám niesť náklady zubno-lekárskej pohotovostnej služby. Ústavný súd výslovne uviedol, že poskytovatelia prevádzkujúci ambulancie lekárskej služby prvej pomoci majú povinnosť zabezpečiť personálne zabezpečenie a materiálno- technické vybavenie, v rámci ktorého sú vyplácané aj odmeny za vykonanú prácu poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Rovnako Európsky súd pre ľudské práva v rozhodnutí vo veci Steindel proti Nemecku zo dňa 14.09.2010 č. 29878/07, na ktorý ústavný súd odkazuje vo svojom rozhodnutí, pri posudzovaní povinnosti lekára vykonávať služby na lekárskej pohotovosti, vychádzal z predpokladu, že za tieto služby je poskytovaná odmena. Naviac v tomto prípade bola povinnosť participovať na lekárskej službe pozastavená do určenia spôsobu odmeňovania. Podľa názoru žalobcu je potrebné zohľadniť všetky okolnosti tohto rozhodnutia podmieňujúce konformitu núteného poskytovania zdravotných služieb so základnými právami a slobodami, a to vrátane požiadavky na poskytnutie odmeny za vykonanú prácu. Podľa názoru žalobcu nie je teda možné zaradzovať poskytovateľa zdravotnej starostlivosti k výkonu zubno-lekárskej pohotovostnej služby do doby, dokedy budú nastavené podmienky zabezpečenia tejto pohotovostnej služby medzi poskytovateľmi a zaradením žalobcu do tohto zoznamu. Žalovaný fakticky uložil povinnosť poskytnúť nútené služby bez toho, aby bola zaistená odmena na takéto plnenie. Tento postup významným spôsobom zasahuje do práva nebyť poslaný na nútené práce, ako aj do jeho práva na podnikanie.
8. Žalobca opätovne poukázal na skutočnosť, že podľa § 8b ods. 4 zákona o zdravotnej starostlivosti sa rozpis zabezpečenia poskytovania zubno-lekárskej pohotovostnej služby považuje za doručený poskytovateľom zdravotnej starostlivosti povinným poskytovať zubno-lekársku pohotovostnú službu desiatym dňom od jeho zverejnenia na webovom sídle samosprávneho kraja. Žalovaný rozpis za mesiac júl 2018 zverejnil až 28. júna 2018, teda bol zverejnený len 3 dni pred začiatkom obdobia, na ktorý mal platiť. Takýto postup žalovaného odporuje požiadavke na výkon štátnej moci zákonom stanoveným spôsobom a podľa názoru žalobcu nemôže viesť k efektívnemu zaisteniu ochrany verejného zdravia ako cieľu sledovanému týmto obmedzením. Takýmto postupom sa významným spôsobom zasahuje do práva poskytovateľov zdravotnej starostlivosti na podnikanie. Uloženie povinnosti k výkonu zubno-lekárskej pohotovostnej služby tak znemožňuje poskytovanie plánovaných lekárskych ošetrení, núti lekárov a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti k rušeniu plánovaných ošetrení. Vydanie rozpisu v krátkom časovom predpisu tiež zasahuje významným spôsobom lekárom povinným k výkonu zubno-lekárskej pohotovostnej služby do ich súkromného a osobného života. Podľa názoru žalobcu nie je možné pripustiť ničím neobmedzenú rozhodovaciu právomoc žalovaného o zaradení na rozpis zabezpečenia poskytovania zubno-lekárskej pohotovostnej služby bez toho, aby si žalovaný overil dostupnosť lekárov v jednotlivých termínoch, alebo aby bol takýto rozpis vydaný s dostatočným predstihom aspoň v zákonnej lehote.
9. K obmedzovaniu súťaže zo strany žalovaného žalobca argumentoval, že spoločnosť wesper, a.s., ako aj žalobca sú podnikatelia podnikajúci okrem iného v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti v odbore stomatológia. Žalovaný svojim postupom ukladá žalobcovi opakovane povinnosť, aby poskytoval zdravotnú starostlivosť v ambulancii spoločnosti wesper, a.s., ktorá je hradená z verejného zdravotného poistenia, i s doplatkov od pacientov, to však bez toho, aby zabezpečil vyplatenie odmeny žalobcovi za takto poskytnuté služby. Spoločnosť wesper, a.s., je jediným poskytovateľom prevádzkujúcim ambulanciu zubno-lekárskej pohotovostnej služby v okresoch Bardejov, Sabinov a Prešov a všetci poskytovatelia zubno-lekárskej ambulantnej starostlivosti v týchto okresoch sú povinní zubno-lekársku
pohotovostnú službu v ambulancii wesper vykonať. Táto spoločnosť súčasne sama prevádzkuje stomatologickú ambulanciu. Spoločnosť wesper, a.s., odmieta so žalobcom jednať o zmluvných podmienkach pre výkon zubno-lekárskej pohotovostnej služby, odmieta zaplatiť akúkoľvek čiastku za vykonanú prácu alebo aspoň vydať obohatenie, ktoré tým získala. Napriek tomu, že žalovaný o tomto postupe spoločnosti wesper je informovaný, opakovane zaradil žalobcu na rozpis zabezpečenia zubno-lekárskej pohotovostnej služby. V tomto prípade je nútený niesť aspoň časť nákladov výkonu zubno-lekárskej pohotovostnej služby a počas doby výkonu tejto pohotovostnej služby je obmedzovaný v podnikaní a možnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti vlastným pacientom. Opakovaným zaradzovaním poskytovateľov, ktorí nemajú uzatvorenú zmluvu so spoločnosťou wesper, a.s., na rozpis zabezpečenia zubno-lekárskej pohotovostnej služby, napriek tomu, že táto spoločnosť neposkytuje lekárom žiadnu odmenu, obmedzuje týchto poskytovateľov v podnikaní a umožňuje spoločnosti wesper, a.s., správať sa v súťaži tak, ako by sa správať v prípade potreby zmluvného konsenzu na podmienkach výkonu zubno-lekárskej pohotovostnej služby nemohla. Žalovaný teda zvýhodňuje zjavnou podporou bez legitímneho dôvodu spoločnosť wesper, a.s., v rozpore s § 39 zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže, tak obmedzuje súťaž na trhu zdravotnej starostlivosti.
II.
10. K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 13.08.2018. K dôvodu, že spoločnosť wesper, a.s., so žalobcom doteraz neuzatvorila písomnú zmluvu, v ktorej by bol dohodnutý spôsob a podmienky odmeňovania za vykonanú zubno-lekársku pohotovostnú službu, a preto nemôže byť zaradzovaný do rozpisu služieb zabezpečenia poskytovania zubno-lekárskej pohotovostnej služby, žalovaný uviedol, že zo strany Prešovského samosprávneho kraja nie je možné túto požiadavku pre žalobcu zabezpečiť, pretože samosprávny kraj nemá také zákonné kompetencie, aby zasahoval a vstupoval do vzťahu tretích osôb, v tomto prípade do vzťahu žalobcu a spoločnosti wesper, a.s., alebo aby niekoho prinútil uzatvoriť zmluvu a upraviť si tak vzájomné vzťahy. Poukázal na ustanovenie § 46 ods. 1 písm. n) zákona č. 576/2004 Z.z., ako aj ustanovenie § 79 ods. 1 písm. v) zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a § 8b zákona o zdravotnej starostlivosti, pričom argumentoval, že žalobca je držiteľom povolenia podľa zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a v zmysle tohto istého zákona má povinnosť vykonávať zubno-lekársku pohotovostnú službu pod hrozbou sankcie a to pokuty až do výšky 3.319,-- eur. Žalobca si musí byť vedomý toho, že vykonávanie zubno- lekárskej pohotovostnej služby je jeho zákonnou povinnosťou. Pokiaľ ide o samotnú odmenu, na ktorú má žalobca vykonaním zubno-lekárskej pohotovostnej služby nárok a to bez ohľadu na to, či má alebo nemá uzatvorenú písomnú zmluvu so spoločnosťou wesper, a.s., žalovaný zdôraznil, že v tomto prípade pohľadávka žalobcovi vzniká voči obchodnej spoločnosti wesper, a.s., ktorý sa stáva jeho dlžníkom, a preto si žalobca svoje nároky má a musí uplatňovať voči tejto spoločnosti napríklad ako bezdôvodné obohatenie podľa § 451 Občianskeho zákonníka. Samosprávny kraj nemá zákonom stanovené kompetencie súvisiace či už s financovaním alebo uzatvorením zmluvy medzi spoločnosť wesper, a.s., a žalobcom. Odmena za výkon zubno-lekárskej pohotovostnej služby je na dohode žalobcu a spoločnosti wesper, a.s., ktorý prevádzkuje ambulanciu zubno-lekárskej pohotovostnej služby. Písomná zmluva sa javí ako najlepšie a vhodné riešenie, avšak v prípade, že odmena nie je vyplácaná alebo sú tu pochybnosti ohľadom jej výšky, je možné riešiť túto záležitosť súdnou cestou medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, ale v žiadnom prípade nie je dôvod na to, aby si držiteľ povolenia
- žalobca nemal alebo nemusel hoc aj dočasne plniť svoju zákonnú povinnosť stanovenú v § 79 ods. 1 písm. v) zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti.
11. Žalovaný zdôraznil skutočnosť, že podľa § 7 ods. 1 a 2 zákona č. 581/2004 Z. z. zdravotná poisťovňa je povinná uzatvárať zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti najmenej v rozsahu minimálnej siete; ak je verejná sieť poskytovateľov na príslušnom území menšia ako minimálna sieť, je povinná uzatvárať zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti v rozsahu verejnej siete poskytovateľov. Zdravotná poisťovňa je povinná uzatvoriť zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s každým poskytovateľom všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ak má uzatvorenú dohodu o poskytovaní všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti najmenej s jedným jej poistencom. Príslušná zdravotná poisťovňa uhradí poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti mesačne cenu kapitácie za poistencov, s ktorými má uzatvorenú dohodu o zdravotnej starostlivosti a cenu zdravotných výkonov uhrádzaných nad rámec kapitácie v súlade s nariadením vlády. Z uvedeného vyplýva, že štát uloženie zákonnej povinnosti poskytovateľom
zdravotnej starostlivosti kompenzuje prostredníctvom tzv. mesačnej kapitačnej platby, ktorú dostáva každý poskytovateľ zdravotnej starostlivosti za každého registrovaného poistenca od príslušnej zdravotnej poisťovne, ktorá je poskytovaná paušálne bez akejkoľvek závislosti na nimi podanom výkone. Nevyplatenie odmeny obchodnej spoločnosti wesper, a.s., voči žalobcovi teda nie je a ani nemôže byť dôvodom na nezaradenie do rozpisu služieb zabezpečenia poskytovania zubno-lekárskej pohotovostnej služby.
12. K námietke žalobcu, ktorú smeroval na nezabezpečenie personálnou a materiálno-technického vybavenia ambulancie zo strany poskytovateľa prevádzkujúceho ambulanciu zubno-lekárskej pohotovostnej služby, žalovaný uviedol, že spoločnosť wesper, a.s., je držiteľom povolenia č. XXXXX/ XXXX/OZ-ORU zo dňa 27.07.2018 na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, aj ambulancie zubno-lekárskej pohotovostnej služby. Povolenie tejto spoločnosti bolo vydané po splnení všetkých zákonom stanovených podmienok, ktoré sa pre vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie vyžadujú podľa zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Zároveň je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti (držiteľ povolenia) povinný mať zabezpečené personálne a materiálno-technické vybavenie zdravotníckeho zariadenia a to v súlade s Výnosom Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 09812/2008-OL zo dňa 10.09.2008 o minimálnych požiadavkách na personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení v platnom znení. S poukazom na vyššie uvedený výnos materálno-technické vybavenie ambulancie zubného lekárstva netvoria a ani sa nevyžadujú zväčšovacie okuliare špecifických parametrov. Nie sú povinnou súčasťou materiálno-technického vybavenia ambulancie zubného lekárstva. Pokiaľ ide o RTG zariadenie, tak, ako aj v pôvodnom znení výnosu, tak aj teraz platí, že ak ambulancia zubného lekárstva nemá vlastný RTG prístroj, musí mať zabezpečené zhotovenie RTG snímkov na inom RTG pracovisku. To znamená, že RTG prístroj nie je povinnou výbavou materiálno-technického vybavenia ambulancie zubného lekárstva. Z uvedeného vyplýva, že spoločnosť wesper, a.s., nie je v zmysle výnosu povinná dovybaviť ambulanciu RTG zariadením ani zväčšovacími okuliarmi špecifických parametrov a má zabezpečené personálne a materiálno-technické vybavenie zdravotníckeho zariadenia - ambulancie zubného lekárstva. Spoločnosť wesper, a.s., má zabezpečené personálne a materiálno-technické vybavenie ambulancie, je v súlade s uvádzaným výnosom, nie je potrebné ani nutné ho dopĺňať, a teda tento dôvod žalobcu na nezaradzovanie do rozpisu služieb zabezpečenia poskytovania zubno-lekárskej pohotovostnej služby je bezpredmetný a irelevantný.
13. Pokiaľ ide o rozpis zabezpečenia služieb zubno-lekárskej pohotovostnej služby za mesiac júl 2018, žalovaný uviedol, že tento bol zverejnený dňa 28.06.2018 a žalobca mal naozaj vykonať zdravotnú lekársku pohotovostnú službu dňa 06.07.2018. Rozpisy bývajú zverejnené včas a toto neskoršie zverejnenie rozpisu na mesiac júl 2018 bolo zapríčinené rôznymi nezhodami poskytovateľov zdravotnej starostlivosti pri jeho zostavovaní. Napriek tejto skutočnosti, ktorú žalovaný nepopiera, žalobca to neuvádza ani to nie je dôvod na nezaradzovanie do rozpisu zabezpečenia zubno-lekárskej pohotovostnej služby. Doteraz boli rozpisy zverejňované včas a v súlade so zákonom. Toto oneskorenie nemôže byť dôvodom na nezaradenie a nezaradzovanie do nasledujúcich rozpisov.
14. K tvrdeniu žalobcu, že zaradzovanie poskytovateľov lekárskej starostlivosti bez uzatvorenej zmluvy pre výkon zubno-lekárskej pohotovostnej služby obmedzuje súťaž na trhu zdravotnej starostlivosti, žalovaný uviedol, že výkon zubno-lekárskej pohotovostnej služby žalobca ako aj iní poskytovatelia zdravotnej starostlivosti nevykonáva pre účely dosiahnutia zisku ale pre účely splnenia zákonnej povinnosti sledujúc ochranu života a zdravia. Žalobca je držiteľom povolenia podľa zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a v zmysle toho istého zákona má aj svoje povinnosti, medziiným aj povinnosť vykonávať zubno-lekársku pohotovostnú službu. Aj keď najlepším a najistejším spôsobom je úprava vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou wesper, a.s., formou písomnej zmluvy, ktorú napriek tomu medzi sebou nemajú uzatvorenú, nezbavuje to žalobcu vykonať zubno-lekársku pohotovostnú službu ako svoju zákonnú povinnosť a potom v prípade nevyplatenia odmeny si ju od tejto spoločnosti vymáhať súdnou cestou. Žalovaný nemá dosah na uzatváranie zmlúv medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti ani na zaistenie vyplácania odmien za vykonanie zubno-lekárskej pohotovostnej služby ako sa žalobca mylne domnieva. Žalobca nie je nijako obmedzený vo svojom podnikaní v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti, pretože si má plniť zákonnú povinnosť, má nárok na odmenu, aj keď si ju musel vymáhať súdnou cestou, a dostáva mesačné kapitačné platby. Žalovaný nikoho ani spoločnosť wesper, a.s., nezvýhodňuje a taktiež neznevýhodňuje. Žalovaný v zmysle príslušnej právnej úpravy zabezpečuje zubno-lekársku pohotovostnú službu za účelom ochrany života, zdravia a je zároveň
orgánom dozoru oprávneným ukladať sankcie za neplnenie zákonných povinností držiteľom povolení podľa zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Do rozpisu zabezpečenia služieb v zubno- lekárskej pohotovostnej služby sú zaradzovaný všetci držitelia povolenia podľa uvedeného zákona, pretože vykonanie zubno-lekárskej pohotovostnej služby je ich zákonnou povinnosťou a to bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú uzatvorenú zmluvu s poskytovateľom, ktorý je oprávnený na základe vydaného povolenia prevádzkovať ambulanciu zubno-lekárskej pohotovostnej služby. Zmluva a úprava podmienok je výlučne v réžii poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a v prípade, že sa nedohodnú, nároky môžu uplatňovať súdnou cestou.
15. K žalobcom uvádzanému rozhodnutiu Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Steindel proti Nemecku citoval z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. Pl. ÚS 113/2011-74, kde ústavný súd uviedol: „V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje aj na rozhodnutie o neprijateľnosti sťažnosti zo dňa 04.05.2010 vo veci Steindel proti Nemecku, v ktorej Európsky súd pre ľudské práva preskúmaval v súvislosti s namietaným porušením čl. 4 Dohovoru povinnosť praktického lekára vykonávať služby na lekárskej pohotovosti, dospel pritom k záveru, že takúto činnosť lekára nemožno považovať za „nútenú alebo povinnú prácu“, pretože nevybočovala z rozsahu vykonávaných lekárskych činností. Lekári boli za služby platení a v zásade uvoľnení z povinnosti byť k dispozícii pre svojich pacientov mimo ordinačných hodín. Povinnosť slúžiť na pohotovosti bola súčasťou systému postaveného na snahe uľahčiť všetkých lekárom ich povinnosti byť dostupnými v nočných hodinách a cez víkendy pri súčasnom zaistení poskytovania lekárskej starostlivosti a nepredstavovala pre nich neprimeranú záťaž.“ Európsky súd pre ľudské práva konštatoval, že táto sťažnosť je neprijateľná. Žalovaný poukázal aj na dôležitú skutočnosť, že síce v danom prípade sú lekári za vykonanie zubno-lekárskej pohotovostnej služby platení formou odmeny (v prípade uplatňovania nárokov alebo spornej výšky, ako je to aj v tomto prípade, je možné vymáhať súdnou cestou) a majú to zohľadnené v mesačných kapitačných platbách od zdravotných poisťovní.
16. Žalovaný ďalej poukázal, že z prieskumu vykonaného ústavným súdom pre účely zaobstarania údajov o priemernom mesačnom počte služieb pripadajúcich na jedného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v rámci plnenia povinnosti vyplývajúcich z §79 ods. 1 písm. v) zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti na území príslušných samosprávnych krajov vyplýva, že uvedený mesačný počet služieb závisí od veľkosti jednotlivých okresov a je takýto: „Prešovský samosprávny kraj 4 až 6x v okresoch s nižším počtom obyvateľov a 1 až 2x v okresoch s vyšším počtom obyvateľov“. S ohľadom na uvedené ako aj na skutočnosť, že zásadné ochromenie fungovania systému nepretržitej zdravotnej starostlivosti by mohlo vyústiť do vzniku neodstrániteľných škôd na živote a zdraví obyvateľstva, podľa názoru ústavného súdu zákonodarcom v napadnutých ustanoveniach uloženú povinnosť nemožno považovať za zjavne nespravodlivú či neprimerane prísnu. Žalovaný pre zaujímavosť na porovnanie s vyššie uvedeným konštatovaním ústavného súdu uviedol, že podľa rozpisov zabezpečenia služieb zubno-lekárskej pohotovostnej služby v Prešovskom samosprávnom kraji mal žalobca vykonať zubno- lekársku pohotovostnú službu od januára 2018 do augusta 2018 celkom zatiaľ iba 3x.
17. Ďalej uviedol, že povinnosť vykonávať zubno-lekársku pohotovostnú službu majú bez výnimky a bez rozdielu všetci držitelia povolenia podľa zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, napriek tomu však existujú možné, prípustné a ospravedlniteľné dôvody na dočasné nezaradzovanie do rozpisov služieb, ako sú spomenuté aj vo vyššie citovanom náleze ústavného súdu a to napríklad tehotné lekárky, dotknutí lekári starajúci sa o maloleté deti a pod. V týchto prípadoch je potrebné tieto skutočnosti zohľadniť a žalovaný ich aj zohľadňuje a vychádza držiteľom povolení v ústrety (napr. nezaradil do rozpisu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti držiteľa povolenia - lekára z dôvodu vážnej choroby). Avšak žalobcom uvádzané dôvody (neuzatvorená zmluva a nevyplatená odmena, nesplnenie materiálno-technického zabezpečenia zubnej ambulancie) na základe vyššie uvedených argumentov určite nie sú a nemôžu byť relevantnými dôvodmi na nezaradenie do spisu zubno-lekárskej pohotovostnej služby. Navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
18. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca písomným podaním zo dňa 27.09.2018, v ktorom predpoklady a tvrdenia žalovaného považuje za nepravdivé, ktoré nemajú oporu v skutkových okolnostiach v konkrétnej veci ani v právnej úprave. Argumentoval, že iba na základe zaradenia žalobcu do rozpisu služieb zabezpečenia poskytovania zubno-lekárskej pohotovostnej služby dochádza ku vzniku zmluvného vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou wesper, a.s. a je plne v kompetencii žalovaného rozhodnúť, či ku vzniku takéhoto vzťahu dôjde alebo nie, pričom je žalobca súčasne podľa
§ 81 ods. 1 písm. a) v spojení s § 79 ods. 1 písm. ao) zákona č. 578/2004 Z. z. povinný vykonávať dozor na tým, aby bola žalobcovi poskytovaná odmena za výkon zubno-lekárskej pohotovostnej služby. Kapitačné platby sú poskytované len poskytovateľom všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti a žiadne kapitačné platby nie sú poskytované poskytovateľom v špecializovanej zubno- lekárskej zdravotnej starostlivosti, teda ani žalobcovi, ktorým sú zdravotnými poisťovňami hradené výlučne poskytnuté výkony, pokiaľ majú vôbec uzatvorenú so zdravotnou poisťovňou zmluvu, inak im zdravotnými poisťovňami nie sú poskytované akékoľvek platby napriek tomu, že majú povinnosť zubno-lekársku pohotovostnú službu vykonať. Minimálne personálne a materiálno-technické vybavenie ambulancie nemusí byť vo všetkých prípadoch a v prípade každého zubného lekára dostatočné k poskytovaniu zdravotnej starostlivosti lege artis, a teda pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy a v súlade so štandardnými postupmi na výkon prevencie štandardnými diagnostickými postupmi a štandardnými terapeutickými postupmi pri zohľadnení individuálneho stavu pacienta; naviac je žalobca presvedčený, že ani minimálne personálne a materiálno-technické vybavenie ambulancie nie je v prípade ambulancie určenej k výkonu zubno-lekárskej pohotovostnej služby zaistené, keď spoločnosť wesper, a.s., nie je schopná zaistiť zubného lekára ako prvý bod zo zoznamu požiadavok na vybavenie zubnej ambulancie a doteraz neposkytla žalobcovi informácie o tom, akým spôsobom môže byť v dobe výkonu zubno-lekárskej pohotovostnej služby uskutočnené RTG vyšetrenie, keď ambulancia určená k výkonu zubno-lekárskej pohotovostnej služby nemá vlastný RTG prístroj a žalobca napriek žiadosti nemá akékoľvek informácie o tom, kde môže byť v dobe výkonu zubno-lekárskej pohotovostnej služby zhotovenie RTG snímky zaistené. Podľa názoru žalobcu zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť žalovaného zaradzovať do rozpisu zubno-lekárskej pohotovostnej služby všetkých poskytovateľov zubno-lekárskej ambulantnej starostlivosti bez ohľadu na to, či došlo k nastaveniu podmienok pre výkon zubno-lekárskej pohotovostnej služby, naopak zaradzovanie poskytovateľov, v prípade ktorých k dohode o podmienkach nedošlo, nie je podľa názoru žalobcu ani v záujme spoločnosti wesper, a.s., pretože ani tá zaiste nebude mať záujem na vedení súdnych sporov a neistote ohľadom podmienok jednotlivých výkonov zubno-lekárskej pohotovostnej služby.
19. Žalobca zdôraznil, že v prípade uloženia povinnosti k výkonu zubno-lekárskej pohotovostnej služby dochádza k zásahu do ústavne zaručených práv žalobcu chránených čl. 18 ods. 1 a čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý konštatoval aj ústavný súd v náleze č. Pl. ÚS 113/2011-74 zo dňa 28.11.2012.
20. Žalobca uviedol, že si je vedomý svojej povinnosti zaisťovať pohotovostnú službu, odmieta ju však vykonávať bez odmeny a dostatočného materiálneho vybavenia ambulancie, v ktorom je táto pohotovostná služba poskytovaná. Žalobou sa domáha toho, aby súd na základe testu proporcionality a pri zohľadnení konkrétnych okolností veci, a teda toho, že žalovaný nie je schopný zaistiť ani minimálnu súčinnosť poskytovateľa prevádzkujúceho ambulanciu zubno-lekárskej pohotovostnej služby potrebnú k jej výkonu, nie je schopný dostať svojich povinností a zaistiť úhradu za výkon zubno-lekárskej pohotovostnej služby a nie je schopný zaistiť v ambulancii určenej k jej výkonu RTG vyšetrenie a zaistenie ďalších pomôcok k poskytovaniu zdravotnej starostlivosti lege artis, posúdil, či je žalovaný v tomto prípade oprávnený opakovane a dlhodobo zasahovať do ústavných práv žalobcu a ukladať mu povinnosť k výkonu zubno-lekárskej pohotovostnej služby. Zároveň sa domáha, aby súd posúdil, či nie sú iné možnosti výkonu pohotovostnej služby dostatočné k naplneniu verejného záujmu na ochrane verejného zdravia.
21. Ku kapitačných platbám a úhrade za poskytovanie zubno-lekárskej pohotovostnej služby žalobca uviedol, že tvrdenie žalovaného, že sú mu poskytované tzv. mesačné kapitačné platby, je v rozpore so skutkovým stavom i právnou úpravou, keď kapitačné platby sú poskytované len poskytovateľom všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti a naopak, nie sú poskytované poskytovateľom špecializovanej zubno-lekárskej zdravotnej starostlivosti. Žalobcovi doteraz nebola poskytnutá akákoľvek odmena za výkon zubno-lekárskej pohotovostnej služby aj napriek tomu, že spoločnosti wesper, a.s., je na zaistenie výkonu tejto pohotovostnej služby a výkony poskytované v rámci nej poskytovaná úhrada od zdravotných poisťovní v podobe doplatku od pacientov. Žalobca tak zaisťuje ochranu verejného zdravia na vlastné náklady napriek tomu, že za túto činnosť je spoločnosti wesper, a.s., poskytovaná úplata nielen z verejných rozpočtov, ale je povinnosťou žalovaného zaistiť, aby spoločnosť wesper, a.s., poskytla žalobcovi odmenu za výkon zubno-lekárskej pohotovostnej služby. Žalobca sa poskytnutia odmeny za výkony zubno-lekárskej pohotovostnej služby domáhal 30.04.2018 v samostatnom konaní vedenom pred Okresným súdom v Prešove pod sp. zn.: 22Cb/85/2018. Nachádza sa tak v stave právnej neistoty ohľadom podmienok výkonu zubno-lekárskej pohotovostnej služby
a považuje za nespravodlivé a neprípustné, aby bol za takýchto podmienok opakovane nútený pod sankciou pokuty vykonávať zubno-lekársku pohotovostnú službu na vlastné náklady.
22. K personálnemu a materiálno-technickému vybaveniu ambulancie určenej k výkonu zubno-lekárskej pohotovostnej služby žalobca považuje tvrdenia žalovaného za zavádzajúce, keď výnos stanovuje len minimálne požiadavky na vybavenie zubnej ambulancie, ktoré s ohľadom na individuálne návyky a osobu lekára nemusia byť dostatočné k poskytovaniu zdravotnej starostlivosti lege artis. Súčasne spoločnosť wesper, a.s., odmieta žalobcovi poskytnúť súčinnosť k tomu, aby mohol vykonávať RTG vyšetrenia. Napriek tomu, že zväčšovacie okuliare špecifických parametrov netvoria súčasť minimálnych požiadaviek na materiálno-technické vybavenie ambulancie zubného lekárstva, sú pre lekárov žalobcu nevyhnutné a bez nich je poskytovanie lekárskej starostlivosti pre týchto lekárov minimálne mimoriadne náročné, pokiaľ je vôbec možné. Z uvedeného dôvodu zaistil žalobca pre svojich lekárov tieto zväčšovacie okuliare, ktoré využívajú pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Žalobcovi však nie je známy zákonný dôvod, pre ktorý by mal tieto okuliare zapožičiavať i spoločnosti wesper, a.s., k tomu, aby mohla byť zdravotná starostlivosť v jej ambulancii poskytovaná a to navyše bez poskytnutia akejkoľvek náhrady. Ambulancia spoločnosti wesper, a.s., nie je vybavená RTG prístrojom a napriek žiadosti žalobcu mu neposkytla žiadne informácie o tom, akým spôsobom je v dobe výkonu zubno-lekárskej pohotovostnej služby zabezpečené zhotovenie RTG snímkov, a akým spôsobom je možné vykonať RTG vyšetrenie. Žalobcovi je známe, že v priestoroch Polikliniky Sekčov, kde je vykonávaná zubno- lekárska pohotovostná služba, je aj RTG pracovisko. Podľa dostupných informácií však toto pracovisko nie je v prevádzke vo večerných hodinách a ani cez víkendy, a teda nie je v prevádzke v dobe výkonu zubno-lekárskej pohotovostnej služby. Z uvedených dôvodov žalobca nepovažuje za vhodné, aby mu bola naďalej ukladá povinnosť k výkonu zubno-lekárskej pohotovostnej služby v priestoroch spoločnosti wesper, a.s.
23. K tvrdeniu žalovaného vo vzťahu k zostavovaniu rozpisu zubno-lekárskej pohotovostnej služby, do ktorej sú zaradzovaní všetci držitelia povolenia v zmysle zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, žalobca tvrdí, že neexistuje akákoľvek povinnosť žalovaného ukladať všetkých týmto lekárom povinnosť vykonávať a zaradzovať všetkých lekárov do rozpisu zabezpečenia zubno-lekárskej pohotovostnej služby. Žalovaný uvádza, že v niektorých prípadoch upustil od uloženia povinnosti a súčasne uvádza, že existujú akési nezhody pri zostavovaní rozpisov a dokladá tak, že zaradenie konkrétneho lekára do zoznamu závisí len na jeho správnom uvážení. Taktiež z predloženého prehľadu poskytovateľov a frekvencie služieb zubno-lekárskej pohotovostnej služby v období január až august 2018 nie je možné vypozorovať akúkoľvek pravidelnosť pri zaradzovaní jednotlivých lekárov do tohto rozpisu a niektorým lekárom je táto povinnosť ukladaná častejšie, iným menej. Vo vzťahu k záverom rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Steindel proti Nemecku, na ktoré poukazuje aj žalovaný, tento zrejme zámerne ignoruje skutkové okolnosti tohto prípadu, na ktoré žalobca v žalobe poukázal a to hlavne na to, keď Európsky súd pre ľudské práva pri posudzovaní povinnosti lekára vykonávať služby na lekárskej pohotovosti vychádzal z predpokladu, že za tieto služby je poskytovaná odmena a navyše v tomto prípade bola povinnosť participovať na lekárskej službe pozastavená do určenia spôsobu odmeňovania. V prípade žalobcu však doteraz nebola poskytnutá akákoľvek odmena za výkon zubno-lekárskej pohotovostnej služby a nedošlo ani k nastaveniu spôsobu odmeňovania za jej výkon.
24. Vo vzťahu k porušovaniu pravidiel hospodárskej súťaže žalobca uviedol, že nerozumie argumentu žalovaného, že zubno-lekárska pohotovostná služba sa nevykonáva pre účely dosiahnutia zisku. Zubno- lekárska pohotovostná služba je poskytovateľom prevádzkujúcim ambulanciu hradená z verejného rozpočtu a z doplatkov od pacientov a minimálne pri týchto poskytovateľoch je významne zisková. O to viac v prípade, keď im žalovaný zaradzovaním poskytovateľov bez nastavených podmienok výkonu zubno-lekárskej pohotovostnej služby a zanedbaním dozorových povinností nad poskytovaním odmeny za jej výkon umožňuje neposkytnúť týmto poskytovateľom akúkoľvek odmenu za výkon zubno-lekárskej pohotovostnej služby. Žalobca tak je nútený na vlastné náklady a k vlastnej škode zaisťovať výkon zubno- lekárskej pohotovostnej služby a viesť nákladné súdne spory k vymoženiu odmeny, ktoré poskytnutie mal žalovaný zaistiť. Žalovaný tak núti žalobcu vstupovať do právneho vzťahu bez toho, aby zaistil súčinnosť spoločnosti wesper, a.s., ktorá so žalobcom v tomto smere vôbec nekomunikuje a zaistiť vyplácanie odmeny ako aj materiálno-technické vybavenie ambulancie. Tým, že žalovaný zaradzuje do rozpisu i lekárov bez nastavených podmienok pre výkon zubno-lekárskej pohotovostnej služby a nedokáže zaistiť splnenie zákonných povinností zo strany spoločnosti wesper, a.s., v hospodárskom
styku, zvýhodňuje túto spoločnosť, umožňuje tak tejto spoločnosti dosahovať zisk bez toho, aby poskytla odmenu za vykonané zubno-lekárske pohotovostné služby a správať sa v súťaži tak, ako by sa správať v prípade potreby zmluvného konsenzu na podmienkach výkonu zubno-lekárskej pohotovostnej služby nemohla.
25. Podľa názoru žalobcu neexistuje povinnosť žalovaného zaradzovať do rozpisu zubno-lekárskej pohotovostnej služby všetkých poskytovateľov, ktorí poskytujú zubno-lekársku ambulantnú starostlivosť, ale ustanovenie § 46 ods. 1 písm. n) zákona o zdravotnej starostlivosti v spojení s § 79 ods. 1 písm. v) bod 2 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti by malo byť vykladané tak, že do rozpisu zabezpečenia zubno-lekárskej pohotovostnej služby môžu byť zaradení len poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, ktorí majú uzatvorenú písomnú dohodu s poskytovateľom prevádzkujúcim ambulanciu zubno-lekárskej pohotovostnej služby na podmienkach jej výkonu. V tom prípade nedochádza k sporu medzi poskytovateľmi a sú zaistené predpoklady k poskytovaniu zdravotnej starostlivosti lege artis. Žalobca už v prípise zo dňa 29.01.2018 adresovanom žalovanému žiadal, aby mu bol umožnený výkon zubno-lekárskej pohotovostnej služby vo vlastných priestoroch a bez potreby vstupovať do zmluvného vzťahu so spoločnosťou wesper, a.s. V týchto priestoroch má zaistené dostatočné materiálne vybavenie k poskytovaniu lekárskej starostlivosti lege artis a súčasne by boli poskytnuté výkony hradené priamo zdravotnými poisťovňami. Žalovaný však na túto žiadosť žalobcu ani na následné upozornenia ohľadom komplikácií pri výkone zubno-lekárskej pohotovostnej služby nijako nereagoval. Existuje teda možnosť zaistenia ochrany verejného zdravia, ktorá nebude tak zásadným spôsobom zasahovať do práv žalobcu a nezníži úroveň ochrany verejného zdravia.
26. Žalobca doplnil svoje vyjadrenie ďalším podaním zo dňa 25.11.2019, v ktorom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 3Sžo/21/2016 zo dňa 20.09.2017 a zotrval na podanej žalobe.
27. Na vyjadrenia žalobcu reagoval žalovaný replikou zo dňa 10.12.2019, v ktorom uviedol, že v celom rozsahu trvá na svojom vyjadrení zo dňa 13.08.2018. Pokiaľ ide o doplnenú judikatúru, poukázal na to, že citované rozhodnutia vychádzali najmä z toho, že správny orgán Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky a v prvostupňovom konaní samosprávny kraj, pri ukladaní sankcie neprihliadli na tak dôležitú skutočnosť, že prevádzkovateľ ambulancie zubno-lekárskej pohotovostnej služby nemal vydané povolenie na jej prevádzkovanie. S touto skutočnosťou bolo potrebné sa vysporiadať ešte pred uložením sankcie. Je pravdou, že v tomto prípade nie je možné sankcionovať takéhoto poskytovateľa zdravotnej starostlivosti za to, že nevykonáva zubno-lekársku pohotovostnú službu v priestoroch, ktoré nemajú povolenie, resp. ambulancia nespĺňa materiálne podmienky. To bol aj jeden z hlavných dôvodov na zrušenie rozhodnutia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky. Toto konanie však nie je tento prípade, pretože tu prevádzkovateľ ambulancie zubno-lekárskej pohotovostnej služby mal vydané platné povolenie v súlade s legislatívou a spĺňal aj podmienky Výnosu Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 09812/2008-OL zo dňa 10.09.2008 o minimálnych požiadavkách na personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení v platnom znení.
28. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 46 ods. 1 písm. n) ako aj § 18a ods. 8 až 10 zákona č. 576/2004 Z. z. a uviedol, že zákon nedáva žalovanému nijaké kompetencie ani právomoci, aby mohol akýmkoľvek spôsobom sám a svojvoľne, bez akéhokoľvek zákonného splnomocnenia a nad rámec zákona pri prenesenom výkone štátnej správy upravovať podmienky za akých sa bude vykonávať zubno- lekárska pohotovostná služba, podmienky uzatvárania dohôd, určovania súm, odmien za vykonávanie a pod. Žalovaný nie je oprávnený prikázať, aby niekto uzatváral dohody ani nikomu prikázať, aby vyplácal odmeny. Nemôže nahrádzať zákonodarcu ani súd. Navyše, ak by aj nad rámec zákona a v rozpore s legislatívou upravil podmienky vykonávania zubno-lekárskej pohotovostnej služby, nemôže ich nerešpektovanie sankcionovať, pretože nemá oporu v legislatíve a akékoľvek sankcie a rozhodnutia by boli nulitné.
29. Ďalej uviedol, že na to, aby mohol žalovaný upravovať podmienky, za akých sa bude vykonávať zubno-lekárska pohotovostná služba, musel by vydať záväzný akt platný pre celé územie kraja a pre všetkých poskytovateľov, ktorí sú vykonávať zubno-lekársku pohotovostnú službu, t. j. všeobecne záväzné nariadenie. V danom prípade to nie je možné, pretože ide o prenesený výkon štátnej správy a podľa § 8 ods. 2 zákona č. 302/2001 Z. z. vo veciach, v ktorých samosprávny kraj plní úlohy
štátnej správy, môže vydávať nariadenia len na základe splnomocnenia, zákonom a v jej medziach. Opätovne poukázal na závery uvedené v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky č. Pl. ÚS 113/2011 a ďalej konštatoval, že aj v rozsudku sp. zn.: 3Sžo/21/2016 sám Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že žalobca má povinnosť vykonávať lekársku službu prvej pomoci v zmysle uvedených zákonných ustanovení a musí si byť vedomý nielen svojich práv ale aj povinností, naviac, keď ide o verejný záujem. Žalovaný dodal, že minimálne od 01.01.2019 ešte ani nebol žalobca zaradený do rozpisu zabezpečenia poskytovania zubno-lekárskej pohotovostnej služby. V danom prípade neexistuje relevantný ani odôvodniteľný dôvod nezaradzovať žalobcu do rozpisu zabezpečenia poskytovania zubno-lekárskej pohotovostnej služby.
III.
30. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom
31. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
32. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP iným zásahom orgánu verejnej správy je fakticky postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
33. Konanie o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy je upravené v štvrtej časti druhej hlave v § 252 a nasl. ustanovení SSP.
34. Podľa § 252 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.
35. Podľa § 252 ods. 2 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.
36. Podľa § 254 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmov iným zásahom orgánu verejnej správy priamo zameraným alebo vykonaným proti nej, prípadne priamo dotknutá jeho následkami.
37. Podľa § 255 ods. 1 SSP žalovaný je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu iný zásah vykonal.
38. Správny súd vec prejednal podľa § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania. Posúdil námietky žalobcu a vyjadrenia žalovaného, oboznámil sa s predloženými listinnými dôkazmi a dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.
39. Žalobca podanou žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa § 252 a nasl. ustanovení SSP sa domáhal, aby správny súd zakázal žalovanému zaradzovať žalobcu do rozpisu služieb zabezpečenia a poskytovania zubno-lekárskej pohotovostnej služby do doby určenia spôsobu odmeňovania za poskytnutie zubno-lekárskej pohotovostnej služby a uzatvorenia dohody o technickom vybavení ambulancie určenej k poskytovaniu zubno-lekárskej pohotovostnej služby.
40. Pod pojem iný zásah spadá veľké množstvo faktických činností orgánov verejnej správy, ku ktorým sú oprávnení na základe rôznych zákonov. Ide o úkony všeobecné, neformálne, ktoré nemajú formu rozhodnutia, napriek tomu sú záväzné voči osobám, proti ktorým smerujú a tiež sú povinné na ich základe niečo konať, nejakej činnosti sa zdržať alebo strpieť. Ustálená judikatúra považuje za zásah
nezákonný, resp. protiprávny útok orgánu verejnej moci proti subjektívnym verejným právam fyzickej alebo právnickej osoby spočívajúcich v postupoch orgánu verejnej správy alebo v jeho činnosti, úkone, pokyne, prípadne nečinnosti. Musí ísť o priamy zásah do subjektívnych verejných práv.
41. Žalobca považuje za iný nezákonný zásah „Zabezpečenie služieb zubno-lekárskej pohotovostnej služby za mesiac júl 2018“ vydané žalovaným podľa § 8b zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“), ktorým zverejnil rozpis služieb zubno- lekárskej pohotovostnej služby, a v ktorom okrem iných určil zubno-lekársku pohotovostnú službu žalobcovi na deň 06.07.2018 v čase od 15.00 do 19.00 hod.
42. Postup žalobcu pri určovaní rozpisu zubno-lekárskej pohotovostnej služby je upravený zákonom o zdravotnej starostlivosti.
43. Podľa § 8b ods. 1 zákona o zdravotnej starostlivosti zubno-lekársku pohotovostnú službu poskytujú poskytovatelia poskytujúci zubno-lekársku ambulantnú starostlivosť určenými zdravotnými pracovníkmi v zdravotníckom povolaní zubný lekár v zdravotníckom zariadení poskytovateľa, ktorý je oprávnený na základe vydaného povolenia prevádzkovať ambulanciu zubno-lekárskej pohotovostnej služby v pracovných dňoch v čase určenom samosprávnym krajom a v dňoch pracovného pokoja nepretržite v rozsahu najmenej 4 hodín denne v čase určenom samosprávnym krajom.
44. Podľa § 8b ods. 2 zákona o zdravotnej starostlivosti zubno-lekárska pohotovostná služba sa poskytuje podľa rozpisu zabezpečenia zubno-lekárskej pohotovostnej služby určeného samosprávnym krajom a zverejneného na webovom sídle.
45. Podľa § 8b ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti rozpis zabezpečenia poskytovania zubno- lekárskej pohotovostnej služby obsahuje miesto poskytovania zubno-lekárskej pohotovostnej služby, čas poskytovania zubno-lekárskej pohotovostnej služby a zoznam poskytovateľov zdravotnej starostlivosti s uvedením dátumu poskytovania zubno-lekárskej pohotovostnej služby v období, na ktorý sa rozpis zabezpečenia poskytovania zubno-lekárskej pohotovostnej služby vyhotovuje.
46. Podľa § 8b ods. 4 zákona o zdravotnej starostlivosti rozpis zabezpečenia poskytovania zubno- lekárskej pohotovostnej služby sa považuje za doručený poskytovateľom zdravotnej starostlivosti povinným poskytovateľ zubno-lekársku pohotovostnú službu deviatym dňom od jeho zverejnenia na webovom sídle samosprávneho kraja.
47. Oprávnenie žalovaného na určenie rozpisu zabezpečenia poskytovania zubno-lekárskej pohotovostnej služby je podľa § 7 ods. 3 a rozpis zabezpečenia poskytovania pevnej ambulantnej pohotovostnej služby podľa § 8a ods. 8 až 10 zákona o zdravotnej starostlivosti.
48. Podľa § 7 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti v rámci zubno-lekárskej pohotovostnej služby sa poskytuje zubno-lekárska pohotovostná služba najmenej v rozsahu verejnej minimálnej siete poskytovateľov.
49. Štátnu správu na úseku zdravotníctva v samosprávnom kraji vykonáva podľa § 46 zákona o zdravotnej starostlivosti samosprávny kraj ako prenesený výkon štátnej správy.
50. Podľa § 49d zákona o zdravotnej starostlivosti sa na konanie podľa tohto zákona nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.
51. Podľa § 79 ods. 1 písm. v) zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách, zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 578/2004 Z. z.“) poskytovateľ, ktorý je držiteľom povolenia alebo držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, je povinný, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak, vykonávať zubno-lekársku pohotovostnú službu podľa rozpisu zabezpečenia poskytovania zubno- lekárskej pohotovostnej služby určeného samosprávnym krajom, ak ide o poskytovateľa, ktorý poskytuje zubno-lekársku ambulantnú starostlivosť.
52. Správny súd mal z podkladov predložených žalovaným v konaní za preukázané, že žalobcovi bolo rozhodnutím žalovaného č. XXXX/XXXX/S. zo dňa 21.11.2011 vydané povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia - špecializované ambulancie v špecializovanom odbore stomatológia od 01.01.2012.
53. Rozhodnutím žalovaného č. XXXXX/XXXX/S. zo dňa 27.07.2018 bolo vydané spoločnosti wesper, a.s., so sídlom F., povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia - Polikliniky, s miestom výkonu Jurkovičova 19, Prešov, od 01.08.2018 a súčasne zrušil povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia spoločnosti wesper, a.s., č. XXXXX/XXXX/S. zo dňa 16.06.2017. Podľa prílohy k povoleniu zo dňa 27.07.2018 predmetom činnosti zdravotníckeho zariadenia - Polikliniky spoločnosti wesper, a.s., je okrem iného aj lekárska služba prvej pomoci - zubno-lekárska v Poliklinike Sekčov, Jurkovičova 19, Prešov.
54. Vychádzajúc z citovaných ustanovení zákona o zdravotníckej starostlivosti správny súd dospel k záveru, že činnosť žalovaného pri určovaní rozpisu služieb zabezpečenia zubno-lekárskej pohotovostnej služby a určenie žalobcu na výkon zubno-lekárskej pohotovostnej služby v konkrétnom dni 06.07.2018 za mesiac júl 2018 bol v súlade so zákonom a nemožno ho charakterizovať ako nezákonný zásah. Žalovaný bol na výkon tejto činnosti splnomocnený zo zákona v rámci preneseného výkonu štátnej správy podľa § 46 zákona o zdravotnej starostlivosti.
55. Spôsob výberu prevádzkovateľa zdravotnej starostlivosti pre výkon zubno-lekárskej pohotovostnej služby nie je zákonom o zdravotnej starostlivosti špecificky upravený a pri jeho zostavení je určujúce pre žalovaného ustanovenie § 7 ods. 3 zákona o zdravotníckej starostlivosti, podľa ktorého sa zubno- lekárska pohotovostná služba poskytuje najmenej v rozsahu verejnej minimálnej siete poskytovateľov.
56. Podľa vyjadrenia žalovaného do rozpisu zabezpečenia služieb zubno-lekárskej pohotovostnej služby sú zaradzovaní všetci držitelia povolenia podľa zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, pretože vykonávanie zubno-lekárskej pohotovostnej služby je ich zákonnou povinnosťou. Žalovaný pripúšťal ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré držiteľa povolenia do rozpisu služieb nezaradí v tom ktorom období a to napríklad z dôvodu vážnej choroby lekára, tehotnú lekárku, dotknutých lekárov starajúcich sa o maloleté deti a pod., nie však z dôvodu, že nemá uzatvorenú zmluvu s poskytovateľom oprávneným prevádzkovať zubno-lekársku pohotovostnú službu.
57. Výkon lekárskej služby patrí do sféry verejného práva, ktoré slúži najmä na ochranu verejných záujmov a záujmov štátu. Verejné právo vyjadruje nadradenosť verejnej moci voči ostatným verejným subjektom. To znamená, že subjekty vo verejnej práve nie sú rovné a štát vystupuje v mocenskej pozícii. Subjekty, ktoré reprezentujú štát, sú v pozícii nadradeného. Verejnoprávne vzťahy vznikajú, menia sa a zanikajú právnymi aktmi orgánov verejnej moci. Právne účinky tu nastávajú nezávisle od vôle adresáta. Tak aj pri výkone právomoci určiť rozpis služieb zubno-lekárskej pohotovostnej služby samosprávny kraj vystupuje ako nositeľ verejnej moci.
58. Žalobca v žalobe namietal, že jeho zaradením k výkonu zubno-lekárskej pohotovostnej služby dochádza k rozporu s čl. 18 ods. 1, čl. 19 ods. 2, čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, teda priamo zasahuje do jeho subjektívnych práv. Argumentoval pritom nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. Pl. ÚS 113/2011-74, avšak jeho argumentácia závermi ústavného súdu bola interpretovaná účelovo a vylúčená z celkového kontextu a podstaty rozhodnutia ústavného súdu.
59. Správny súd vo vzťahu k zdôvodneniu nedôvodnosti žaloby poukazuje na citovaný nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.: Pl. ÚS 113/2011-74 zo dňa 28.11.2012, ktorý podrobil skúmaniu súladu § 79 ods. 1 písm. v) zákona č. 578/2004 Z. z. s čl. 12 ods. 1, čl. 18 ods. 1, čl. 36 písm. c) až e), čl. 38 ods. 1 a čl. 41 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a zaoberal sa rovnakými námietkami prednesenými v návrhu generálneho prokurátora, ktoré predniesol v žalobe aj žalobca. 60. Ústavný súd v predmetnom náleze uviedol: „Keďže v danom prípade je zrejmé, že uložením povinnosti poskytovateľom zdravotnej starostlivosti podľa § 79 ods. 1 písm. v) zákona o zdravotnej starostlivosti, v súlade s ktorou sú nútení konať pod hrozbou sankcie podľa § 82 tohto zákona, dochádza k zásahu a obmedzeniu ich označených práv, je potrebné pri posudzovaní súladu napadnutých ustanovení s ústavou, Dohovorom a Dohovorom č. 29 odpovedať na otázku, či takáto právna úprava nepretržitej LSPP dostatočne zohľadňuje konvalidujúce záujmy, ktoré predstavujú predovšetkým právo
na ochranu zdravia, resp. verejný záujem na ochrane zdravia, a princípy a práva reflektujúce záujmy zaviazaných osôb - poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ale aj poskytovateľov prevádzkujúcich ambulancie LSPP, pretože v opačnom prípade by došlo k neprimeranému obmedzeniu ich označených práv v prospech verejného záujmu. V záujme vyhodnotenia tejto otázky je potrebné vykonať test proporcionality pozostávajúci z preskúmania podmienky vhodnosti, podmienky nevyhnutnosti (potrebnosti) a podmienky primeranosti (proporcionalita v užšom význame), v ktorom vyvažovaním dotknutých ústavných princípov získame odpoveď, či zákonodarca rešpektoval všeobecné ústavné princípy obsiahnuté v čl. 13 ods. 2 a 4 ústavy, t. j. či zásah do označených práv zo strany štátu bol v súlade s ústavou a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Prvým krokom pri realizácii uvedeného testu je preskúmanie splnenia podmienky vhodnosti napadnutých ustanovení zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti z hľadiska možnosti dosiahnutia cieľa, resp. posúdenie napadnutých ustanovení z hľadiska naplnenia sledovaného účelu. Právna norma by mala smerovať k naplneniu účelu, ktorý je dostatočne dôležitý, aby ospravedlnil zásah, resp. obmedzenie označených práv. Účelom napadnutých ustanovení je vytvoriť systém, ktorým by sa zabezpečila nepretržitá dostupnosť všeobecnej ambulantnej starostlivosti pre dospelých, všeobecnej ambulantnej starostlivosti pre deti a dorast a špecializovanej zubno-lekárskej ambulantnej starostlivosti, čím dochádza k naplneniu práva na ochranu zdravia zaručeného čl. 40 ústavy. S ohľadom na uvedené možno konštatovať, že napadnutými ustanoveniami zákonodarca sledoval dostatočne dôležitý verejný záujem na ochrane života a zdravia obyvateľstva, pre ktorý došlo k obmedzeniu označených práv poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, a preto v tomto prípade možno podmienku vhodnosti testu proporcionality považovať za splnenú. Inak povedané, napadnuté ustanovenia zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti sú legitímne z pohľadu dosahovania verejného záujmu, a teda sú spôsobilým dôvodom obmedzenia označených práv poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.“ 61. Správny súd vo vzťahu k námietke súladnosti ustanovenia § 79 ods. 1 písm. v) zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti s Ústavou Slovenskej republiky zdôrazňuje, že ústavný súd v citovanom náleze jednoznačne konštatoval pri preskúmaní podmienky vhodnosti napadnutých ustanovení zákona, že tieto sú legitímne z pohľadu dosahovania verejného záujmu a sú spôsobilým dôvodom obmedzenia označených práv poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. 62. V rámci skúmania podmienky potrebnosti (nevyhnutnosti) ústavný súd uviedol, že: „Je potrebné odpovedať na otázku, či zákonodarcom uložená zákonná povinnosť podľa § 79 ods. 1 písm. v) zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti je najvhodnejším z možných dostupných prostriedkov zabezpečenia nepretržitej LSPP, resp. zdravotnej starostlivosti. Napadnuté ustanovenia zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti by nemali obmedzovať označené práva poskytovateľov zdravotnej starostlivosti viac, ako je nevyhnutné na dosiahnutie zákonodarcom sledovaného cieľa. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na čl. 18 ods. 2 písm. d) ústavy, ktorý ustanovuje, že za nútenú prácu alebo službu sa nepovažuje konanie na ochranu života, zdravia alebo práv iných, a na čl. 4 ods. 3 písm. d) Dohovoru, podľa ktorého sa za nútenú prácu alebo službu nepovažuje práca alebo služba, ktorá tvorí súčasť bežných občianskych povinností. S ohľadom na legitímny cieľ povinnosti ustanovenej napadnutými ustanoveniami je potrebné preskúmať, či rozsah obmedzenia označených práv poskytovateľov zdravotnej starostlivosti nepresahuje mieru nevyhnutnosti vo vzťahu k sledovanému cieľu. Pojem nútenej alebo povinnej práce, tak ako ju chápe ústavný súd a ako bol vyložený v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“); napr. Van der Musselle v. Belgicko, 1983, A 70), sa týka predovšetkým prác a služieb naplňujúcich dve kumulatívne podmienky. Musí ísť o práce či služby, ktoré osoba vykonáva proti svojej vôli, a záväzok tieto práce alebo služby vykonávať sa javí ako zjavne nespravodlivý alebo pre povinného predstavuje zbytočnú, neodôvodnenú tvrdosť. V prvom rade je potrebné v tejto súvislosti zdôrazniť, že v rámci výkonu povinnosti ustanovenej § 79 ods. 1 písm. v) zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti poskytujú poskytovatelia zdravotnej starostlivosti službu vo všeobecnom hospodárskom záujme (§ 4 zákona o zdravotnej starostlivosti) a jej náplň je obsahovo zhodná s činnosťou, ktorá nie je mimo okruh normálnych bežných lekárskych profesijných aktivít. Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti sú súčasťou systému zabezpečujúceho nepretržitú zdravotnú starostlivosť, ktorý je založený na koncepte profesionálnej a občianskej solidarity a je určený na odvrátenie stavu núdze, resp. odvrátenie škody na zdraví a živote obyvateľstva.“ 63. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že jeho zaradením do rozpisu služieb poskytovania zubno-lekárskej pohotovostnej služby žalovaným dochádza k bezdôvodne a neporoporcionálne uprednostneniu záujmu na zaistenie pohotovostnej služby pred jeho právami a oprávnenými záujmami v rozpore s § 18 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky správny súd poukazujúc na vyššie citovaný názor ústavného súdu konštatuje, že táto námietka žalobcu je nedôvodná.
64. Ústavný súd v citovanom náleze poukázal na čl. 18 ods. 2 písm. d) ústavy, z ktorého vyplýva, že za nútenú prácu alebo službu sa nepovažuje konanie na ochranu života a zdravia alebo práv iných. Zabezpečenie a povinnosť poskytovania zubno-lekárskej pohotovostnej služby je nesporne činnosť vykonávaná vo verejnom záujme za účelom ochrany života a zdravia, a teda nemožno vykonávanie takejto činnosti považovať za nútenú prácu. 65. Ústavný súd podrobil skúmanie prípustnosti ustanovenia § 79 ods. 1 písm. ) zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti z hľadiska potrebnosti (nevyhnutnosti) aj vo vzťahu k poskytovaniu odmeny za výkon lekárskej pohotovostnej služby, kde uviedol, že: „Zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti v § 5 ods. 1 definuje minimálnu sieť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti (ďalej aj „minimálna sieť“), ktorá vznikne usporiadaním najmenšieho počtu verejne dostupných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti na príslušnom území (Slovenskej republiky, samosprávneho kraja alebo okresu) v takom počte a zložení, ktorý zabezpečuje efektívne dostupnú, plynulú, sústavnú a odbornú zdravotnú starostlivosť (s prihliadnutím na počet obyvateľov a geografické a demografické podmienky príslušného územia, chorobnosť a úmrtnosť obyvateľov na príslušnom území, migráciu cudzincov a osôb bez štátnej príslušnosti na príslušnom území a bezpečnosť štátu). Každému z poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorí patria do minimálnej siete a sú viazaní povinnosťou podľa § 79 ods. 1 písm. v) zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, bol orgánom príslušným na vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie pridelený zdravotný obvod (§ 2 ods. 22 a 23 zákona o zdravotnej starostlivosti), t. j. administratívne určená časť územia Slovenskej republiky, v rámci ktorého majú zabezpečovať nepretržitú LSPP, resp. zdravotnú starostlivosť. Z uvedeného vyplýva, že napadnutými ustanoveniami nastavený systém zabezpečenia nepretržitej zdravotnej starostlivosti oslobodzuje poskytovateľov zdravotnej starostlivosti od povinnosti byť dostupný nepretržite pre svojich pacientov, a to aj počas nocí, víkendov a sviatkov, t. j. mimo ordinačných hodín, a zabezpečuje dostupnosť lekárskych služieb počas tohto času. Definícii LSPP ako nepretržite dostupnej zdravotnej starostlivosti (§ 2 ods. 20 zákona o zdravotnej starostlivosti) zodpovedá povinnosť každej zdravotnej poisťovne uložená § 7 ods. 1 a 2 zákona o zdravotných poisťovniach, podľa ktorej je zdravotná poisťovňa povinná uzatvárať zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti najmenej v rozsahu minimálnej siete; ak je verejná sieť poskytovateľov na príslušnom území menšia ako minimálna sieť, je povinná uzatvárať zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti v rozsahu verejnej siete poskytovateľov (odsek 1). Zdravotná poisťovňa je povinná uzatvoriť zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s každým poskytovateľom všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ak má uzatvorenú dohodu o poskytovaní všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti najmenej s jedným jej poistencom (odsek 2). Príslušná zdravotná poisťovňa uhradí poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti mesačne cenu kapitácie za poistencov, s ktorými má uzatvorenú dohodu o zdravotnej starostlivosti, a cenu zdravotných výkonov uhrádzaných nad rámec kapitácie v súlade s nariadením vlády č. 226/2005 Z. z. Z uvedeného vyplýva, že štát uloženie zákonnej povinnosti poskytovateľom zdravotnej starostlivosti kompenzuje prostredníctvom tzv. mesačnej kapitačnej platby, ktorú dostáva každý poskytovateľ zdravotnej starostlivosti za každého registrovaného poistenca od príslušnej zdravotnej poisťovne, ktorá je poskytovaná paušálne bez akejkoľvek závislosti na nimi podanom výkone. Uvedené vyčlenenie spôsobené uložením zákonnej povinnosti je im bezpochyby na príťaž, na druhej strane však preň existuje ospravedlniteľný dôvod, ktorým je verejný záujem na ochrane života a zdravia obyvateľstva. Realizácia uvedeného verejného záujmu predstavuje dostatočný dôvod na nerovné zaobchádzanie s touto osobitnou skupinou poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a je navyše vyvažované spomínanou kontraktačnou povinnosťou zdravotných poisťovní, dôsledkom ktorej sú jednotlivým poskytovateľom zdravotnej starostlivosti zaradeným do minimálnej siete vyplácané mesačné kapitačné platby. S ohľadom na uvedené preto napadnuté ustanovenia nespôsobujú neospravedlniteľnú, resp. neodôvodnenú diskrimináciu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, a teda porušenie čl. 12 ods. 1 a 2 ústavy. V tejto súvislosti je potrebné taktiež poznamenať, že zákonodarca v rámci právnej úpravy neustanovil, že poskytovatelia zdravotnej starostlivosti majú poskytovať svoje služby výkonu zdravotnej starostlivosti v prospech poskytovateľov prevádzkujúcich ambulanciu LSPP bez nároku na odmenu za jej vykonanie. Príjem poskytovateľov zdravotnej starostlivosti za výkon LSPP na základe povinnosti uloženej napadnutými ustanoveniami predstavuje osobitný príjem poskytovaný nad rámec ich hlavného príjmu za poskytovanie zdravotnej starostlivosti počas dennej prevádzky v ich zdravotníckych zariadeniach. Z prieskumu vykonaného ústavným súdom pre účely zaobstarania údajov o priemernom mesačnom počte služieb pripadajúcich na jedného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v rámci plnenia povinnosti vyplývajúcej z § 79 ods. 1 písm. v) zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti na území príslušných samosprávnych krajov vyplýva, že uvedený mesačný počet služieb závisí od
veľkosti jednotlivých okresov a je takýto: ...Prešovský samosprávny kraj - 4 až 6-krát v okresoch s nižším počtom obyvateľov a 1 až 2-krát v okresoch s vyšším počtom obyvateľov. Z uvedeného prehľadu vyplýva, že poskytovatelia zdravotnej starostlivosti vykonávajú povinnosť uloženú im ustanovením § 79 ods. 1 písm. v) zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti približne 2 až 4-krát mesačne. S ohľadom na uvedené, ako aj na skutočnosť, že zásadné ochromenie fungovania systému nepretržitej zdravotnej starostlivosti by mohlo vyústiť do vzniku neodstrániteľných škôd na živote a zdraví obyvateľstva, podľa názoru ústavného súdu zákonodarcom v napadnutých ustanoveniach uloženú povinnosť nemožno považovať za zjavne nespravodlivú či neprimerane prísnu. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje aj na rozhodnutie o neprijateľnosti sťažnosti zo 4. mája 2010 vo veci Steindel proti Nemecku, v ktorej ESĽP preskúmaval v súvislosti s namietaným porušením čl. 4 dohovoru povinnosť praktického lekára vykonávať služby na lekárskej pohotovosti dospejúc pritom k záveru, že takúto činnosť lekára nemožno považovať za „nútenú alebo povinnú prácu“, pretože nevybočovala z rozsahu vykonávaných lekárskych činností. Lekári boli za služby platení a v zásade uvoľnení z povinnosti byť k dispozícii pre svojich pacientov mimo ordinačných hodín. Povinnosť slúžiť na pohotovosti bola súčasťou systému postaveného na snahe uľahčiť všetkým lekárom v ich povinnosti byť dostupnými v nočných hodinách a cez víkendy pri súčasnom zaistení poskytovania lekárskej starostlivosti a nepredstavovala pre nich neprimeranú záťaž. S ohľadom na všetky uvedené skutočnosti možno podľa názoru ústavného súdu konštatovať, že miera povinnosti uloženej napadnutými ustanoveniami, ktorá je úzko spojená s povinnosťou zaplatiť pokutu podľa § 82 ods. 1 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, sa podľa názoru ústavného súdu nevymyká z limitov stanovených čl. 18 ods. 1 ústavy a čl. 4 ods. 2 a 3 dohovoru a možno ju považovať za účinný prostriedok naplnenia legitímneho cieľa. S ohľadom na túto skutočnosť možno považovať aj podmienku nevyhnutnosti testu proporcionality za splnenú.“ 66. Správny súd na základe vyššie uvedeného považuje za neopodstatnenú aj námietku žalobcu, že jeho zradením do rozpisu poskytovania zubno-lekárskej pohotovostnej služby bez zabezpečenia akejkoľvek odmeny dochádza k vážnej ujme na jeho právach. Z vyjadrenia žalovaného k žalobe žalobcu nesporne vyplýva, že žalobca v období od januára 2018 do augusta 2018 bol do rozpisu služieb zaradený celkovo 3-krát, čo je ďaleko pod priemerom podľa prieskumu vykonaného ústavným súdom v rámci Prešovského samosprávneho kraja (1-2 krát mesačne v okresoch s vyšším počtom obyvateľov). Aj s prihliadnutím na toto kritérium ústavný súd konštatoval, že povinnosť uloženú podľa § 79 ods. 1 písm. v) zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti nemožno považovať za zjavne nespravodlivú a neprimerane prísnu. 67. Ústavný súd skúmal splnenie podmienky proporcionality aj v užšom význame, v rámci ktorej sa dotkol aj otázky garancie, resp. negarantovania finančného zaistenia pohotovostnej služby právnou úpravou a materiálno-tehcnickým vybavením ambulancie lekárskej pohotovostnej služby, na ktoré poukazoval v žalobe žalobca. Ústavný súd v predmetnom náleze uviedol: „...V rámci testu proporcionality je napokon potrebné skúmať splnenie podmienky primeranosti (proporcionality v užšom význame), ktorým sa zisťuje, či napadnutá právna norma je primeraná zamýšľanému cieľu, t. j. či obmedzenie označených práv poskytovateľov zdravotnej starostlivosti nemôže svojimi negatívnymi dôsledkami presahovať pozitíva stelesnené v presadení verejného záujmu prostredníctvom napadnutých ustanovení právnej úpravy, resp. závažnosť a vyváženosť pri stanovení povinnosti a ochrane záujmov subjektov, ktoré boli uložením povinnosti dotknuté (poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, ale aj poskytovatelia prevádzkujúci ambulancie LSPP). Reálny výkon nepretržitej LSPP má pre spoločnosť zásadný význam a pri posudzovaní návrhu na oslobodenie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti od tejto povinnosti je potrebné prihliadnuť na dôsledky vyplývajúce z takéhoto úkonu pre spoločnosť (obyvateľstvo), resp. preskúmať mieru vyváženosti proti sebe stojacich záujmov prostredníctvom systematického, empirického, kontextového a hodnotového argumentu. Uvedené argumenty umožňujú prehľadne racionalizovať tretí krok testu proporcionality. Systémový argument znamená zvažovanie zmyslu a zaradenia označených práv v systéme základných práv a slobôd. V tomto prípade stojí na jednej strane verejný záujem na ochrane zdravia, v záujme realizácie ktorého je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti uložená povinnosť plniť úlohy, ktoré z ústavného poriadku vyplývajú štátu. Na strane druhej tu naproti verejnému záujmu na ochrane zdravia stoja s ním rovnocenné záujmy jednak poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorým povinnosť uložená napadnutými ustanoveniami zasahuje do ich slobody podnikania, základného práva na spravodlivé a primerané pracovné podmienky, ako aj základného práva na osobitné pracovné podmienky, ale aj rovnocenné záujmy poskytovateľov prevádzkujúcich LSPP, predovšetkým ich sloboda podnikania. Keďže všetky uvedené práva majú svoj základ v druhej hlave ústavy, znamená to, že spoločne spadajú z hľadiska systematiky ústavy do skupiny základných práv a slobôd, ktoré sú vnímané ako rovnocenné. Empirický argument má na mysli faktickú závažnosť javu, ktorý je spojený s ochranou určitého základného práva. Pri vyhodnotení tohto kritéria ústavný súd
preskúmal námietku, podľa ktorej súčasná právna úprava negarantuje akékoľvek finančné zaistenie tejto služby poskytovateľov zdravotnej starostlivosti z verejných prostriedkov, pričom dojednanie pracovných podmienok i samotnej odmeny za vykonanú prácu je ponechané len na ich vzájomnej dohode s poskytovateľmi prevádzkujúcimi ambulancie LSPP, avšak za súčasného stavu narušenia ich zmluvnej voľnosti, pretože návrh zmluvy a v ňom uvedené podmienky sú stanovené jednostranne poskytovateľmi prevádzkujúcimi ambulancie LSPP a poskytovatelia zdravotnej starostlivosti ich v dôsledku svojej viazanosti zákonnou povinnosťou podľa § 79 ods. 1 písm. v) zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti musia akceptovať, ďalej námietku nezaistenia dostatočného materiálno-technického vybavenia ambulancií LSPP, ako aj námietku, podľa ktorej súčasná právna úprava neposkytuje poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti možnosť domáhať sa prostredníctvom účinného právneho prostriedku svojho nezaradenia do rozpisu vykonávaného príslušným samosprávnym krajom v prípade, ak u neho vznikne nárok na osobitné pracovné podmienky. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na nariadenie vlády č. 640/2008 Z. z. o verejnej minimálnej sieti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, ktoré v § 9 určuje, že minimálna sieť je ustanovená najmenej jedným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti všeobecnej ambulantnej starostlivosti pre dospelých na 100 000 obyvateľov, jedným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti ambulantnej zdravotnej starostlivosti pre deti a dorast na 50 000 detí a jedným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti pre špecializovanú zubno-lekársku ambulantnú zdravotnú starostlivosť na 400 000 obyvateľov. V rámci objektívneho vyváženia záujmov všetkých dotknutých subjektov je v tomto prípade potrebné uviesť, že poskytovatelia prevádzkujúci ambulancie LSPP sú podnikatelia, ktorých zdroje financovania tvoria odplata za konkrétne poskytnuté zdravotné výkony podľa nariadenia vlády č. 226/2005 Z. z., úhrada priamo od poistenca za spracovanie údajov zistených pri poskytovaní ambulantnej starostlivosti v rámci LSPP najviac vo výške 1,7 % zo sumy životného minima (približne 2 €) podľa § 38a ods. 2 písm. b) zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a paušálna platba za každého poistenca v rámci ich spádového územia podľa príslušného opatrenia ministerstva zdravotníctva č. 07045/2003-OAP z 30. decembra 2003, ktorým sa ustanovuje rozsah regulácie cien v oblasti zdravotníctva v znení neskorších zmien a doplnkov (oznámenie ministerstva zdravotníctva č. 588/2003 Z. z.). Podľa judikatúry ESĽP diskriminácia znamená odlišné zaobchádzanie s osobami nachádzajúcimi sa z relevantných hľadísk v obdobnom postavení bez objektívneho a rozumného odôvodnenia (porov. Willis proti Spojenému kráľovstvu, § 48). Rozdiel v zaobchádzaní je v zmysle čl. 14 dohovoru diskriminačný, pokiaľ nemá objektívne a rozumné odôvodnenie. Rozdielne zaobchádzanie navyše nielenže musí sledovať legitímny cieľ, ale musí tiež existovať „primeraný vzťah medzi zvolenými prostriedkami a sledovaným cieľom“. Z už uvedeného vyplýva, že dôvodom odlišného právneho postavenia poskytovateľov zdravotnej starostlivosti voči poskytovateľom prevádzkujúcim ambulancie LSPP je plnenie zákonnej povinnosti podľa napadnutých ustanovení, ktorá sleduje legitímny cieľ a s ohľadom na jej charakter ju nemožno považovať za neprimeranú. Poskytovatelia prevádzkujúci ambulancie LSPP majú povinnosť zabezpečiť personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie LSPP, v rámci ktorého sú vyplácané aj odmeny za vykonanú prácu poskytovateľom zdravotníckej starostlivosti. Hospodársky výsledok jednotlivých poskytovateľov prevádzkujúcich ambulancie LSPP potom závisí predovšetkým od výšky paušálnej platby, ktorá zohľadňuje len počet poistencov s trvalým bydliskom v príslušnom spádovom území, a objemu výkonov poskytnutých v rámci výkonu LSPP. Z uvedeného vyplýva, že samotná ponuka odmeny práce pre jednotlivých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti je logicky závislá aj od hospodárskeho výsledku vytvoreného v rámci činnosti jednotlivých poskytovateľov prevádzkujúcich ambulancie LSPP, ktorý závisí od nastavenia minimálnej siete. Uniformný systém financovania rôzne veľkých ambulancií LSPP vedie k podfinancovaniu malých a stredne veľkých ambulancií LSPP pôsobiacich v spádovom území s nízkou koncentráciou obyvateľstva. S ohľadom na uvedené výška odmeny ponúknutá poskytovateľom zdravotnej starostlivosti zo strany poskytovateľov prevádzkujúcich ambulancie LSPP musí následne zohľadňovať aj ich ekonomické možnosti. Ponúknutá neadekvátna výška odmeny jednotlivým poskytovateľom zdravotnej starostlivosti preto nemusí byť výsledkom zneužitia situácie, v ktorej sa nachádzajú v dôsledku im uloženej zákonnej povinnosti, zo strany poskytovateľov prevádzkujúcich ambulancie LSPP, ale jednoducho len nevyhnutným dôsledkom ich nepriaznivej finančnej situácie. Na strane druhej sa výkon LSPP v spádovej oblasti s nižšou koncentráciou obyvateľstva prejaví aj nižšou frekvenciou potreby vykonávania zdravotných úkonov v rámci výkonu LSPP jednotlivými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Vo vzťahu k zmluvnej voľnosti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti pri výkone ich práva podnikať je potrebné povedať, že táto je pri uzatváraní zmlúv s poskytovateľmi prevádzkujúcimi ambulancie LSPP obmedzená, pretože
napadnutými ustanoveniami uložená povinnosť im nedáva možnosť voľby pri výkone služby v prospech poskytovateľov prevádzkujúcich ambulancie LSPP v čase určenom v rozpise vyhotovenom príslušným samosprávnym krajom. Uvedené služby poskytovatelia zdravotnej starostlivosti nevykonávajú pre účely dosiahnutia zisku, ale pre účely splnenia zákonnej povinnosti upravenej napadnutými ustanoveniami, a preto je na ich postavenie aplikovateľný aj čl. 36 písm. c) až e) ústavy. Ako vyplýva aj zo stanoviska národnej rady v tejto veci, v rámci ochrany práva na spravodlivé a primerané pracovné podmienky [čl. 36 písm. c) až e) ústavy], ako aj práva na osobitné pracovné podmienky (čl. 38 ods. 1 a čl. 41 ods. 2 ústavy) v rámci systému nepretržitej LSPP majú poskytovatelia zdravotnej starostlivosti možnosť využiť účinné prostriedky nápravy poskytnuté im platným právnym poriadkom, ktorými sú predovšetkým žaloba podľa § 244 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku alebo žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia. V súvislosti s námietkou nedostatočného materiálno-technického zabezpečenia ambulancií LSPP ústavný súd poukazuje na § 8 ods. 1 a 2 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ktorý určuje povinnosť poskytovateľom prevádzkujúcim ambulancie LSPP zabezpečiť personálne a materiálno- technické vybavenie zdravotníckeho zariadenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v súlade so svojím odborným zameraním a zároveň splnomocňuje ministerstvo zdravotníctva na stanovenie minimálnych požiadaviek na personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení [vrátane ambulancií lekárskej služby prvej pomoci § 7 ods. 3 písm. a) bod 3a), 3b) a 3c)] vydaním všeobecne záväzného právneho predpisu. V súčasnosti sú tieto minimálne podmienky, resp. štandardy ustanovené výnosom ministerstva zdravotníctva zo 7. decembra 2011 č. 11943-OL-2011, ktorým sa mení výnos ministerstva zdravotníctva z 10. septembra 2008 č. 09812/2008- OL o minimálnych požiadavkách na personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení v znení neskorších predpisov. Kontrolu, resp. dozor dodržiavania uvedených zákonodarcom nastavených minimálnych štandardov materiálno-technického vybavenia ambulancií LSPP zveruje zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti v § 81 ods. 1 písm. a) orgánu príslušnému na vydanie povolenia (§ 11), ak ide o plnenie povinností držiteľmi povolení podľa § 79 a dodržiavanie podmienok prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia na základe povolenia. Podľa ústavného súdu súčasná právna úprava dostatočne zohľadňuje potrebu materiálno-technického zabezpečenia ambulancií LSPP, zaisťuje ich minimálne štandardy a aj kontrolu ich dodržiavania, preto sa uvedená námietka navrhovateľa javí ako nerelevantná.“ 68. Vo vzťahu k požiadavke žalobcu na vybavenie ambulancie zubno-lekárskej pohotovostnej služby zväčšovacími okuliarmi špecifických parametrov a RTG prístrojom správny súd rovnako ako žalovaný uvádza, že minimálne požiadavky na personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení sú upravené Výnosom Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 09812/2008-DL zo dňa 10.09.2008. V prílohe č. 1, II.časť B sú uvedené minimálne požiadavky na materiálno-technické vybavenie ambulancie zubného lekárstva, medzi ktoré nepatria zväčšovacie okuliare špecifických parametrov. Ak ambulancia nemá vlastný RTG prístroj, musí mať zabezpečené zhotovenie RTG snímkov na inom RTG pracovisku, z čoho vyplýva, že ani RTG prístroj nie je povinným vybavením zubnej ambulancie. Žalobca z uvedeného dôvodu nemôže podmieňovať zaradenie do rozpisu služieb zubno-lekárskej pohotovostnej služby zabezpečením vybavenia ambulancie podľa svojich požiadaviek.
69. Podľa § 81 ods. 1 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti dozor nad dodržiavaním tohto zákona vykonáva a/ orgán príslušný na vydanie povolenia (§ 11), ak ide o plnenie povinností držiteľmi povolenú podľa § 79 okrem § 79 ods. 1 písm. g), w), za), zu) až zw), ah, an), ap) a ba) a dodržiavanie podmienok prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia na základe povolenia, ak v písmene f) nie je ustanovené inak, g/ samosprávny kraj príslušný podľa miesta prevádzkovania zariadenia, ak ide o plnenie povinnosti podľa § 79 ods. 1 písm. g), w), za), zn) až zw), ah), an), ap) a bc). 70. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že žalovaný vykonáva dozor len v rámci dodržiavania ustanovení zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, nie je v jeho právomoci zasahovať do vzťahov medzi poskytovateľom zubno-lekárskej pohotovostnej služby a prevádzkovateľom ambulancie zubno-lekárskej pohotovostnej služby, ktoré zákonom nie sú upravené tak, ako sa to domnieva žalobca. V prípade, ak medzi poskytovateľom zubno-lekárskej pohotovostnej služby a prevádzkovateľom zubno-lekárskej pohotovostnej služby a prevádzkovateľom zubno-lekárskej pohotovostnej služby nedôjde k uzavretiu zmluvy o podmienkach jej výkonu vrátane odmeňovania má žalobca právo domáhať sa svojho nároku na vyplatenie odmeny súdnou cestou v civilnom sporovom konaní, čo žalobca aj urobil podaním žaloby na Okresný súd Prešov (konanie sp. zn.: 22Cb/85/2018).
71. Z ustanovenia § 8b zákona o zdravotnej starostlivosti nevyplýva pre žalovaného povinnosť zaradzovať do rozpisu zabezpečenia zubno-lekárskej pohotovostnej služby len poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorý už má upravený zmluvný vzťah s prevádzkovateľom zubno-lekárskej pohotovostnej služby a zabezpečené tak odmeňovanie a ďalšie podmienky jej výkonu podľa vlastných požiadaviek. 72. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 3Sžo/21/2016 zo dňa 20.09.2017, na ktorý poukazoval žalobca, nie je plne aplikovateľný na predmetné konanie. V konaní pred najvyšším súdom išlo o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia samosprávneho kraja a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorým bola poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti uložená pokuta podľa § 82 ods.1 písm. b) zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti za porušenie povinnosti uvedenej v § 79 ods. 1 písm. v) uvedeného zákona. Správnemu orgánu bolo vytknuté, že sa nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia s námietkami žalobcu. V závere najvyšší súd konštatoval, že aj napriek námietkam žalobcu, s ktorými sa správny orgán musí vysporiadať, žalobca má povinnosť lekársku službu prvej pomoci vykonať v zmysle zákonných ustanovení. 73. Neposkytovanie potrebnej súčinnosti pri výkone zubno-lekárskej pohotovostnej služby žalobcovi zo strany prevádzkovateľa zubno-lekárskej pohotovostnej služby - spoločnosti wesper, a.s., ako aj legislatívne opomenutie zákonnej úpravy vzťahov týchto subjektov pri jej výkone možno vyhodnotiť ako negatívny prvok, avšak správny súd napriek týmto skutočnostiam nezistil tak vážny a zákonný dôvod, ktorým by bolo opodstatnené zakázať žalovanému zaradzovať žalobcu do rozpisu služieb zabezpečenia zubno-lekárskej pohotovostnej služby tak, ako to žiada žalobca. Ústavný súd v citovanom náleze po podrobení skúmania podmienok vhodnosti, nevyhnutnosti a primeranosti zákonných ustanovení v závere konštatoval, že: „...zákonodarcom zvolený systém zabezpečenia nepretržitej zdravotnej starostlivosti je ústavne akceptovateľný a proporcionálny zásah do označených práv poskytovateľov zdravotnej starostlivosti“. 74. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, a preto ju podľa § 261 SSP zamietol.
75. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP v spojení s § 167 a § 168 SSP. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd nárok na náhradu trov konania nepriznal a vo vzťahu k žalovanému nezistil dôvody, pre priznanie náhrady trov konania žalovanému uvedené v citovanom ustanovení.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podanie sťažovateľa musia byť spísané advokátom.