Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_39P-21-2020.pdf
PDF · 92.24 KB
Case nature
Area
Subarea
39P/21/2020
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: 1/ N. E., I.. XX.XX.XXXX a 2/ N. E., I.. XX.XX.XXXX, deti rodičov: matky - X. E., I.. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, G. a otca - Š. E., I.. XX.XX.XXXX, Z. G. XXA, G., o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, t a k t o
rozhodol:
I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie nasledujúceho znenia:
Maloleté deti N. E., I.. XX.XX.XXXX a N. E., I.. XX.XX.XXXX, sa ponechávajú v osobnej starostlivosti otca.
Matka je povinná prispievať na výživu maloletej N. sumou 50,- eur mesačne a maloletej N. sumou 50,- eur, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca.
II. Návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia sa vo zvyšku zamieta.
III. Súd poučuje účastníkov, že rodičia môžu podať návrh na úpravu práv a povinností k maloletým deťom.
IV. Súd ustanovuje Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, J. Bottu 4, Trnava, za procesného opatrovníka na zastupovanie maloletých detí v tomto konaní.
odôvodnenie:
1. Dňa 31.03.2020 bol tunajšiemu súdu doručený návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, aby súd zveril deti do osobnej starostlivosti otca, matku zaviazal prispievať na výživu maloletých detí v sume 200 eur mesačne, ktoré je povinná platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca a zakázal styk matky s maloletými deťmi. Návrh otec odôvodnil tým, že s matkou maloletých detí sa rozviedli 30. apríla 2019 a na základe rozhodnutia súdu boli deti zverené do osobnej starostlivosti matky. Otcovi bolo určené výživné v sume 220 eur mesačne. Matka už dlhšie výchovu a starostlivosť o deti nezvláda, v prípade zotrvania detí u matky mohlo dôjsť k ich psychickej alebo aj fyzickej ujme. Problémy s výchovou detí, začali už dávnejšie. Matka deti často odkladala k svojej babke, navštevovala nočné podniky, stretávala sa s ľuďmi pochybnej povesti. Deti chodili v poslednej dobe špinavé, neučesané, staršia dcérka Karolínka často vynechávala návštevu škôlky, nakoľko ju od babky nemal kto do škôlky odviezť, mladšia N. sa začala cca od januára 2020 zajakávať. Situácia sa však zhoršila ešte viac, keď sa exmanželka s deťmi odsťahovala od jej matky Ž. Z. do podnájmu. Matka detí si tam nasťahovala priateľa, ktorý je drogovo závislý a problémy sa začali prehlbovať ešte viac. Od decembra už viackrát riešil situáciu, kedy exmanželku priateľ bil, ona otca priamo oslovila, aby jej pomohol v danej situácii, zobral si deti, prípadne si ich vzala exmanželkina matka. Aj napriek mojej aj svokrinej snahe jej tento vzťah vyhovoriť, doteraz s priateľom žije v spoločnej domácnosti. Podľa správania sa exmanželky, táto požíva drogy spolu s priateľom. Správa sa iracionálne, hystericky, z každej práce ju po krátkej dobe prepustia. 16.3.2020 mu exmanželku znova volala, že ju priateľ zbil, tak odišla s deťmi k matke. Bohužiaľ sa opätovne k priateľovi vrátila, matke povedala, že ho vysťahuje a rozíde sa s ním. Matka
jej deti vrátila o týždeň 23.3.2020, nakoľko jej exmanželka oznámila, že jej priateľ išiel na liečenie, čo bola samozrejme lož. Matka sa chovala hystericky, nevpustila ju dovnútra, pretože tam bol jej priateľ, ktorého zatajovala. Zavolala mu, aby si deti vzal, pretože ona sa bojí, že sa u exmanželky niečo zlé stane. Matka mu deti odmietla dať s výhovorkou, že je karanténa kvôli koronavírusu. Dňa 27.3.2020 / piatok/ cca o 10,00 hod mu zavolala matka mojej exmanželky, že si má rýchle ísť k exmanželke pre deti, pretože je u nich policajný zásah. Exmanželka s priateľom sa bili, pravdepodobne boli obaja pod vplyvom drog. Keď pre deti prišiel, deti boli vystrašené, nábytok bol znečistený od krvi, priateľ exmanželky mal rozbitú hlavu, exmanželka bola v katastrofálnom stave. Svokra ho prosila, aby som exmanželke v žiadnom prípade deti nevrátil, pretože ona je psychicky narušená. Vraj sa to snažila s ňou riešiť už keď sa sťahovala do podnájmu, chcela aby navštívila psychiatra, ale matka stým nesúhlasila. Otec o tom nevedel, s exmanželkou sa nestretával, chodil si pre deti k svokre. Od piatku 27.3.2020 sú deti u otca. Z vyššie uvedeného je zrejmé, v akom nevhodnom a nebezpečnom prostredí deti žijú u exmanželky, že exmanželka ich výchovu a starostlivosť o ne v súčasnom stave nezvláda a svedkovia boli prítomní spomínaného incidentu, kde bol potrebný policajný zásah. V záujme maloletých detí je, aby vyrastali v stabilnej atmosfére, v pokoji, porozumení a láske a aby ich výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju ich osobnosti, nadania, rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovného a sociálnemu rozvoju. Otec je plne schopný sa o deti postarať. Je zamestnaný ako manažér, má pohyblivú pracovnú dobu, nakoľko pracuje u svojho otca. Zároveň žiadal o pozastavenie styku matky s deťmi, nakoľko sú deti s ňou v ohrození.
2. Súd z výpisu z elektronickej komunikácie so starou matkou mal osvedčené, že matka mala byť účastná incidentu za asistencie polície, že existuje podozrenie z užívania drog a násilia v domácnosti matky, ako aj podozrenie z neštandardného správania matky a že deti sú po krátkom pobyte u starej matky v súčasnosti u otca.
3. Súd pripojením spisu tunajšieho súdu sp. zn. 32P/14/2019 mal preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Trnava, č.k. 32P/14/2019 -19 zo dňa 30.04.2019 právoplatný a vykonateľný dňa 30.04.2019 súd manželstvo účastníkov konania rozviedol a schválil rodičovskú dohodu tak, že maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky, otec sa zaviazal platiť výživné na maloletú N. vo výške 120 eur mesačne a na maloletú N. vo výške 100 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý nepárny víkend v čase od piatka od 16:00 do nedele do 18:00 hod.
4. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP “), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku , ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP “), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 325 ods. 1 CSP , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 326 ods. 1 CSP , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa § 326 ods. 2 CSP , k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Podľa § 327 CSP , ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. Podľa § 328 ods. 1 CSP , ak súd nepostupoval podľa § 327 , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Podľa § 328 ods. 2 prvá veta veta CSP , o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326 . Podľa § 329 ods. 1 CSP , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Podľa § 360 ods. 1 CMP , neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. Podľa § 367 ods. 1 CMP neodkladny´m opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletéhopri sebe, maloletého odovzdal dieťa do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti. Toto ustanovenie zákona nebráni rozhodnutiu o dočasnom zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti niektorého z rodičov, na druhej strane však je potrebné zohľadniť dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia. Zákon demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení. Podľa čl. 4 tretia veta základných zásad rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom. Podľa čl. 5 písm. h) základných zásad Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä: podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. Podľa § 28 ods. 1 a 2 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) <http:// www.zakonypreludi.sk/zz/2005-36> Ustanovenia § 24 <http://www.zakonypreludi.sk/zz/2005-36>, § 25 a § 26 <http://www.zakonypreludi.sk/zz/2005-36> sa použijú primerane. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa čl. 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa štáty musia rešpektovať právo dieťaťa, ktoré je oddelené od jedného alebo oboch rodičov, udržiavať pravidelne osobný kontakt s oboma rodičmi, okrem prípadov, ak by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa. Podľa čl. 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru musia vynaložiť maximálne úsilie na to, aby bola uznaná zásada, že obidvaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a rozvoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť pritom najlepší záujem dieťaťa. Podľa § 31 ods. 2 ZOR, žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „kolízny opatrovník"). Podľa § 31 ods. 3 ZOR, kolízneho opatrovníka súd ustanoví aj v prípadoch, ak maloleté dieťa nemá zákonného zástupcu alebo ak zákonný zástupca nemôže z vážneho dôvodu maloleté dieťa v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať. Podľa § 31 ods. 4 ZOR, na ustanovenie kolízneho opatrovníka sa primerane použijú ustanovenia § 60 a 61 . Funkcia kolízneho opatrovníka zaniká ukončením konania alebo vykonaním právneho úkonu, na ktorého účely bol ustanovený. Podľa § 117 CMP , ak treba, aby za maloletého konal opatrovník, súd na návrh ustanoví za opatrovníka najmä blízku osobu maloletého, u ktorej je predpoklad, že bude konať v záujme maloletého, ak s ustanovením súhlasí. Inak ustanoví za opatrovníka orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
5. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa osvedčila potreba zväčša predbežnej úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto dočasná úprava sa musí javiť ako naliehavá. K nariadeniu neodkladného opatrenia vo veciach starostlivosti o maloletých by mal súd pristúpiť, najmä ak je ohrozená výživa maloletého alebo nie je zabezpečená riadna starostlivosť o maloletého.
6. Súd v danom prípade mal osvedčené, že existuje obava, že nie je zabezpečené bezpečné prostredie pre maloleté deti z dôvodu výskytu násilia v domácnosti matky, ako aj podozrenie, že v domácnosti matky sa môžu vyskytovať drogy.
7. Otec maloletých detí sa svojím návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha zmeny rozhodnutia o zverení detí z dôvodu zmeny pomerov na strane matky, ktorá sa medzičasom spolu s deťmi odsťahovala z domácnosti svojej matky do nájmu so svojím partnerom, u ktorého existuje obava z násilia, deti mali byť svedkom incidentu s rozbitou hlavou, na nábytku mala byť krv, deti mali byť vystrašené, ako aj obava z užívania drog. Deti podľa názoru súdu nemajú byť svedkom násilia, čo skutočne môže mať negatívny vplyv na ich vývoj.
8. Otec vyslovil obavu, že deti v súčasnosti žijú v nevhodnom a nebezpečnom prostredí, s čím sa súd stotožnil a dočasne zmenil výchovné prostredie maloletých detí, kým nebude preukázané bezzávadové výchovné prostredie matky. Otec v súčasnosti riadne pracuje, prispieval na výživu maloletých detí, starostlivosť o maloleté deti doposiaľ zabezpečoval v rozsahu, ako to vyplýva z poslednej úpravy práv a povinností k maloletým deťom, v súčasnosti sú deti v jeho starostlivosti. Súd nemá dôvod pochybovať o výchovnom prostredí otca, zatiaľ čo na strane matky na základe tvrdení otca a komunikácie otca so starou matkou nastali pochybnosti.
9. Podľa názoru súdu otec vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčil také skutočnosti, ktoré osvedčujú naliehavosť úpravy výkonu práv a povinností k maloletým deťom neodkladným opatrením a to do času, kým budú odstránené pochybnosti o výskyte násilia v domácnosti matky a rizika výskytu omamných a psychotropných látok a tak deti ponechal v starostlivosti otca, čím deklaroval faktický stav v čase rozhodovania súdu.
10. Súd zaviazal matku prispievať na výživu maloletej N. sumou vo výške 50,- eur mesačne a maloletej N.I. sumou vo výške 50,- eur mesačne. Je nesporné, že otec na maloleté deti prispieval sumou 220,- eur, súčasne mal súd z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 32P/14/2019 preukázané, že výdavky na stravu na každé dieťa predstavujú sumu 50,- eur.
11. Príjem matky bol v čase poslednej úpravy vo výške 400,- eur mesačne, za mesiac február 2020 predstavoval sumu približne 600,- mesačne netto. Za týchto okolností je plne dôvodné, aby bolo neodkladným opatrením nariadené matke platiť výživné v nevyhnutnej miere. Súdom stanovená suma výživného v nevyhnutnej miere je v schopnostiach a možnostiach matky. Súdom určenou sumou budú pokryté nevyhnutné výdavky na maloleté deti na stravu, nakoľko neodkladným opatrením je možné uložiť povinnosť platiť výživné len v nevyhnutnej miere. Súd má za to, že za danej situácie, je potrebné a v záujme maloletých detí určiť sumu takéhoto výživného, keď otec maloletých detí nie je bez príjmu a tak návrh otca vo zvyšnej časti zamietol.
12. V danom prípade otec návrh na nariadenie predbežného opatrenia nepodal spolu s návrhom vo veci samej na zmenu pomerov, na základe čoho súd podľa § 337 CSP poučil účastníkov, že môžu podať návrh vo veci samej na zmenu rozhodnutia o úprave práv a povinností k maloletým deťom.
13. Podľa citovaných ustanovení zákona a medzinárodných dohovorov obaja rodičia majú rovnaké práva a povinnosti, matka aj otec sú si pri výkone rodičovských práv a povinností rovní. Súd je súčasne názoru, že otec neosvedčil naliehavosť úpravy vo vzťahu k zákazu styku matky s maloletými deťmi, keď z návrhu nevyplýva, že absolútny zákaz styku matky s maloletými deťmi je v ich najlepšom záujme.
14. Z uznesenia Ústavného súdu SR z 23. januára 2013, sp. zn. IV. ÚS 46/2013 : Účelom predbežného opatrenia je dočasná úprava práv a povinností, ktorá nevylučuje, že o právach a povinnostiach účastníkov konania o predbežnom opatrení bude vo veci samej rozhodnuté inak, než v konaní o predbežnom opatrení. Všeobecný súd predbežným opatrením dočasne upravuje pomery účastníkov konania, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania predbežného
opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje. Predbežné opatrenia s ohľadom na ich charakter nemôžu spravidla zasiahnuť do základných práv alebo slobôd účastníkov konania, lebo rozhodnutia o nich nemusia zodpovedať konečnému meritórnemu rozhodnutiu. Predbežné rozhodnutia predstavujú opatrenia, trvanie ktorých je obmedzené a môžu byť kedykoľvek na návrh zrušené (...) V tejto súvislosti však nemožno obchádzať ani samotný pozitívny záväzok štátu, v rámci ktorého je povinný urobiť všetko, čo je od neho možné rozumne požadovať pri súčasnom dosiahnutí spravodlivej rovnováhy medzi dotknutými záujmami dieťaťa a jeho oboch rodičov (pozri napr. rozhodnutie ESĽP vo veci Nuutinen proti Fínsku, rozsudok z 27. júna 2000, bod 129).
15. Súd neodkladným opatrením aj s poukazom na citovaný nález ústavného súdu upravil práva detí na starostlivosť druhého rodiča a životnú úroveň potrebnú pre ich telesný, duševný, mravný a sociálny rozvoj, poskytol ochranu otcovi, ktorý sa nariadenia neodkladného opatrenia domáhal, ako aj matke, proti ktorej návrh smeroval, keď návrh otca v časti zákazu styku ako nedôvodný zamietol.
16. Súd podľa § 117 CMP ustanovil maloletým deťom procesného opatrovníka, ktorý bude zastupovať ich záujmy v tomto konaní.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP ).