Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoP/29/2024

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Kristína Srnková, vo veci starostlivosti súdu o maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpeného procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa matky A. C. D., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXX, F., zastúpenej advokátkou Mgr. Bronislavou Hanusovou, Nitrianska 724, Šintava, IČO: 43 254 632, a otca G. H. B., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XX, J., zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária Zuzana Papšíková, s.r.o., Jégého 8, IČO: 36 800 040, v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaniach oboch rodičov proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č.k. – 106 zo dňa 27.11.2023, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. V konaní o návrhu matky maloletého A. na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd zveril maloletého A. do jej osobnej starostlivosti, otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého A. sumou 250 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred a súčasne zakázal styk otca s maloletým a otcovi nariadil výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti otca podrobiť sa psychologickému poradenstvu v trvaní 6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia. Okresný súd Trnava uznesením č.k. -106 zo dňa 27.11.2023 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým maloletého A. zveril do osobnej starostlivosti matky (výrok I.), otca zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletého A. sumou 250 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky (výrok II.), súd začal konanie o nariadenie neodkladného opatrenia o úpravu styku otca s maloletým A. (výrok III.), o úprave styku rozhodol tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým A. každý nepárny kalendárny týždeň v sobotu od 14.00 hod. do 18.00 hod. a každý párny kalendárny týždeň v nedeľu od 14.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že otec si maloletého prevezme a po ukončení stretnutia odovzdá matke pred bydliskom matky (výrok IV.), nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil matke a otcovi povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, J. Bottu 4, Trnava, a to v intervaloch, termínoch a počte konzultácii podľa určenia daného subjektu, otcovi za účelom edukácie ohľadne prístupu k maloletému A., otcovi za účelom prekonania dôsledkov rozpadu vzťahu s matkou a sústredenia sa výlučne na rolu rodiča, obom rodičom za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie medzi rodičmi ohľadom výchovy a starostlivosti o maloletého A., zlepšenia vzájomného rešpektovania sa v roli rodiča maloletého (výrok V.), vo zvyšnej časti návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (výrok VI.), ďalej rozhodol, že toto neodkladné opatrenie zaniká právoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej (výrok VII.), ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava za procesného opatrovníka na zastupovanie maloletého A. v tomto konaní (výrok VIII.).

2. Podľa odôvodnenia rozhodnutia návrh matky formou neodkladného opatrenia považoval súd za čiastočne dôvodný. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že rodičia maloletého nie sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti a na úprave výkonu rodičovských práv

a povinností k maloletému dieťaťu sa nedohodli. Z návrhu matky vyplynulo, že maloletý je v jej osobnej starostlivosti, avšak rodičia majú medzi sebou dlhodobo nezhody ohľadne starostlivosti o maloletého, čo mal súd osvedčené zo screenshotov z komunikácie matky s otcom, matka má obavu, že ak otec vyzdvihne maloletého zo školy, tak jej ho nevráti, pričom otec v telefonickom rozhovore maloletému uviedol, že možno nebude môcť zostať s matkou. Konajúci súd preto považoval za potrebné zastabilizovať pomery účastníkov do skončenia konania vo veci samej. V ďalšom súd prvej inštancie uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 250 eur mesačne v súlade s návrhom matky, keď z návrhu mal osvedčené, že otec neprispieva na výživu maloletého pravidelne, sporadicky uhradí nejakú menšiu platbu, ale aj to len v polovici, a naviac poberá prídavok na dieťa, ktorý si necháva a neodovzdáva matke. Matka žiadala neodkladným opatrením zakázať otcovi stýkať sa s maloletým čo odôvodňovala obavou z reakcie otca na podaný návrh, nevhodným správaním otca a negatívnym psychickým rozpoložením maloletého. Čo sa týka nevhodného správania otca k maloletému, s týmto sa súd prvej inštancie čiastočne stotožňoval a na riešenie tohto problému nariadil vo výroku V. výchovné opatrenie. Výchovné opatrenie nariadil otcovi za účelom edukácie otca ohľadne prístupu k maloletému a tiež za účelom prekonania dôsledkov rozpadu vzťahu s matkou a sústredenia sa výlučne na rolu rodiča, keď z komunikácie rodičov vyplynulo, že otec má problém akceptovať skutočnosť, že matka má nového partnera. Súd prvej inštancie ďalej dôvodil, že maloletý je vo veku, v ktorom sú oba rodičovské vzory nesmierne dôležité pre formovanie jeho osobnosti a aj z toho hľadiska je vhodné akceptovať jeho vnímanie a potreby stretávania sa s otcom a trávenie času s ním. Primárnym cieľom a záujmom by podľa súdu prvého stupňa mala byť psychická pohoda a vyrovnanosť dieťaťa v prítomnosti každého z rodičov. Súd dospel k záveru, že úpravou styku súdnym rozhodnutím odpadne dôvod nezhôd medzi rodičmi, odpadne tlak rodičov na maloletého, maloletý bude mať pravidelný režim, ktorý potrebuje každé školopovinné dieťa. Preto upravil stretávanie otca s maloletým v nevyhnutnom rozsahu tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý nepárny kalendárny týždeň v sobotu od 14.00 hod. do 18.00 hod. a každý párny kalendárny týždeň v nedeľu od 14.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že otec si maloletého prevezme a po ukončení stretnutia odovzdá matke pred bydliskom matky. Neodkladným opatrením teda upravil stretávanie otca s maloletým v nevyhnutnom rozsahu potrebnom na zachovanie citových väzieb maloletého k otcovi do doby, kým nerozhodne vo veci samej.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podala matka maloletého v zákonnej lehote odvolanie čo do výrokov IV. a VI., viniac súd prvej inštancie, že tento na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec následne nesprávne právne posúdil. Napadnuté uznesenie nie je dostatočne odôvodnené, súd sa dostatočne nezaoberal podstatnými vyjadreniami matky, jej právnou argumentáciou a dôkazmi, ktoré označila na preukázanie svojich tvrdení, čím jej súd nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolateľka uvádzala, že maloletý neustále zvažuje, čo môže otcovi povedať tak, aby sa vyhol jeho hodnoteniu, zlosti a komentovaniu matky, ktoré vníma a veľmi citlivo prežíva. Obáva sa, či otca niečím nenahnevá, či nebude kričať za niečo, čo nespravil podľa jeho predstáv. Prial by si otca, ktorý mu rozumie a je k nemu milší a konzistnejší. Matka namieta, že aktuálny psychický stav dieťaťa súd podrobne zistil, avšak vyvodil nesprávny záver o potrebe zachovania citových väzieb s otcom namiesto potreby dieťa ochrániť pred systematickou dlhodobou traumatizáciou zo strany otca, navyše za situácie, kedy sa zvyšuje otcova verbálna aj fyzická agresivita a existujú náznaky prítomnosti duševnej poruchy, ktorú nie je možné bez zásahu súdu a spolupráce otca preukázať. Otec matke sám uviedol, že počas toho, ako mal syna v starostlivosti, ho zvuky od suseda natoľko rozčúlili, že ho chcel pichnúť nožom. Pozornosti súdu pri rozhodovaní a v odôvodnení uniklo aj to, že otec syna fyzicky potrestal za pocikanie a nechal ho stáť nahého „za trest", napriek tomu. že mal vedomosť o tom, že maloletý mal do vysokého veku problém s nočným pomočovaním, bol dispenzarizovaný v detskej nefrologickej ambulancií v Nitre, pričom somatická príčina nebola preukázaná. Keď bol syn s otcom na výlete dňa 6.7.2022, tak mu opäť „cvrklo" v aute, zastavili na čerpacej stanici na diaľnici a otec na neho kričal a vyhrážal sa mu, že ho tam nechá a odíde, aby si to zapamätal. Podľa matky sa súd v rámci odôvodnenia rozhodnutia nezaoberal možnými črtami psychopatického správania sa otca a prítomnosťou bludov, keď napr. tvrdil, že počuje krik dieťaťa, ktoré ide zachrániť, a zavolal hliadku PZ, dlhodobo notoricky uvádza chorobné predstavy o tom, že je synovi v F. fyzicky ubližované, dokonca je zneužívaný starým otcom, používa vulgarizmy a komentuje matkin intímny život pred synom, ako to vyplynulo z predložených dôkazov, vrátane nahrávok. Nariadením neodkladného opatrenia spočívajúceho v práve otca stretávať sa so synom tak, ako určil súd v napadnutom uznesení, súd nekonal v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, naopak dieťa

ponechal v traumatizujúcom, konfliktnom prostredí ešte pred realizáciou výchovného opatrenia voči otcovi, bez toho, aby dieťa ako objekt manipulácie a násilia chránil v čo najväčšej možnej miere zákazom styku alebo aspoň asistovaným stykom za prítomnosti psychológa. Matka je po rozhovore s viacerými odborníkmi z oblasti psychológie a psychiatrie presvedčená, že otcov zdravotný stav naznačuje prítomnosť psychiatrických problémov, ktoré možno preukázať v rámci už navrhnutého znaleckého dokazovania, preto navrhla v rámci doplnenia dokazovania zabezpečiť od všeobecného lekára otca lekársku správu o tom, či otec v minulosti bol alebo aktuálne je liečený v rámci psychiatrickej starostlivosti. Matka v ďalšom poukazovala na to, že i keď mal otec už doručené neodkladné opatrenie súdu, dňa 4.decembra 2023 ju telefonicky kontaktoval cestou z práce, že sa len na chvíľku zastaví, aby A. podal čokoládu. Dňa 5.decembra 2023 syna vysadila pred školou a ako šoférovala, tak som si všimla, že otec stojí pri škole. Odprevadil A. ku vchodu. Otec taktiež nerešpektuje odporúčanie súdu, aby syna telefonicky kontaktoval len raz denne. Pokúša sa s ním spojiť osobne aj telefonicky i keď len na chvíľu viackrát denne. Navrhovala, aby odvolací súd jej odvolaniu vyhovel a napadnuté uznesenie súdu zmenil tak, že dočasne zakáže otcovi dieťaťa stýkať sa s maloletým synom, alternatívne, aby odvolaním napadnuté uznesenie súdu zmenil tak, že nariadi asistovaný styk otca s dieťaťom každý nepárny kalendárny týždeň v nedeľu od 14.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že otec si maloletého prevezme a po ukončení stretnutia odovzdá matke pred bydliskom matky.

4. Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie aj otec maloletého čo do výroku IV., ktorý namietal, že súd nesprávne vyhodnotil na základe predložených dôkazov skutkový stav a nesprávne právne posúdil potrebu reštrikcie v stretávaní sa otca s maloletým. Podľa neho styk s maloletým podľa vydaného neodkladného opatrenia je nastavený veľmi úzko, keď môže tráviť čas s maloletým v súčte len 4 hodiny za týždeň. Toto je možné považovať za značné obmedzenie stretávania sa maloletého s otcom, pričom takto nastavený stav nezodpovedá ani doterajšiemu spôsobu stretávania sa otca so synom, ani požiadavke na zachovanie práv maloletého na rovnocenný kontakt s druhým rodičom. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR z 19.1.2017, ktorý nastavil pravidlá, ako postupovať pri určovaní styku rodičov s dieťaťom. Otec navrhoval, aby vo vzťahu k nastaveniu stretávania sa formou neodkladného opatrenia bol zohľadnený zaužívaný stav a obvyklosť. Otec by sa rád aj naďalej stretával so synom každý druhý víkend aspoň s jedným prespaním, ideálne s dvomi prespaniami, a tiež počas pracovného týždňa aspoň 1x bez prespania, čo reflektuje zaužívané dohody rodičov ešte aj počas prvého polroka 2023. Ohľadne víkendu by otec už privítal aj obvyklejší spôsob úpravy stretávania sa – každý druhý víkend od piatku do nedele, čím sa aj otcovi aj matke rovnomerne umožní tráviť čas s maloletým počas voľných dní a využiť ich aj na aktivity, ktoré sú sprevádzané aj potrebou vycestovania. Namietal ďalej, že ako dôležitý dôkaz, o ktorý aj súd opiera svoje rozhodnutie, je správa z psychologického vyšetrenia, avšak psychologička poznala základné informácie len z pohľadu matky, pričom otec mnohé tvrdenia matky popiera. Pokiaľ psychológ nemá ucelenú informáciu, jeho závery môžu byť ovplyvnené získanými informáciami, kde môžu byť aj testy inak interpretované ako keď psychologička pozná aj pohľad druhého rodiča. Samotné prianie dieťaťa ohľadne intenzity stretávania sa s otcom správa psychologičky neobsahuje, zo správy sa dá zistiť len to, že maloletý nemá záujem o krátke stretávania sa, t.j. nie je zistené v tejto chvíli žiadnym spôsobom prianie samotného maloletého. V tomto smere poukazoval otec na to, že matka psychologičku o daných stretnutiach evidentne neinformovala v súlade s realitou. Súd napriek tomu nastavil stretávanie maloletého s otcom len na 4 hodiny počas celého týždňa, pričom nikde z dôkazov nevyplýva potreba až takto výrazne limitovať styk otca so synom. Stretávanie v ráde hodín na týždeň sa nastavuje pri riešení odmietajúceho dieťaťa, pričom zároveň je vykonávaná terapia na obnovovanie vzťahov. Súd vôbec nezohľadnil odporúčanie psychologičky – udržať kontakt s oboma rodičmi, nezobral do úvahy, že sám maloletý sa vyjadril, že má záujem byť s otcom. Pokiaľ matka uvádzala, že otec sa dožaduje stretnutia so synom každý deň na 10-20 min, toto otec popiera. Cez týždeň sa stretáva so synom priemerne 3x za pracovný týždeň, v závislosti aj od možností, ako môžu tráviť spolu čas, a či otec po dohode s matkou vyzdvihuje maloletého zo školy. Pokiaľ sú na to dané podmienky, najmä počas neskorej jari a najmä v lete počas prázdnin a skorej jesene, využíva otec to, že v blízkosti domu starých rodičov maloletého v F. je ihrisko. Otec sa tak cestou z práce z I. rád zastavil za synom a išiel s ním niekam von. V poslednom roku tieto aktivity obmedzovala matka, a značne sa aj počas leta 2023 zredukovali. Informáciu, že tieto stretnutia si neželá syn, sa otec dozvedel len z podania na súd. Ďalej namietal, že nastavením stretávania sa len na 4 hodiny každý

týždeň, je znemožnené, aby otec so synom mohol vycestovať do hôr a absolvovať s ním nejakú túru. Týmto rozhodnutím súd ide jednoznačne do rozporu so záujmami maloletého dieťaťa, ktoré je otcom podporované aj v aktivitách, ktoré s ním nevykonáva matka. Súd ako odôvodnenie toho, prečo upravil stretávanie cez víkend len na poobedné hodiny a len bez prespania syna u otca, uvádza len tvrdenia matky a vybranú vyselektovanú komunikáciu matky. Vo vzťahu k výroku VII. uznesenia otec poukazoval na to, že z jeho formulácie nie je úplne zrejmé, ktorého z neodkladných opatrení, výrokov I. až II. alebo výrokov IV. a V., alebo pre všetky platí, že budú platiť do právoplatného rozhodnutia súdu, keď výrok VII. uvádza len pojem “Toto neodkladné opatrenie“ a pritom je vydaných viac neodkladných opatrením v jednom uznesení. Pokiaľ aj odvolací súd vníma túto nejasnosť, navrhoval otec aj výrok VII. uznesenia upraviť buď tak, že bude obsahovať slovné spojenie „Všetky vyššie uvedené neodkladné opatrenia“ zanikajú právoplatnosť rozhodnutia vo veci samej, alebo budú urobené odkazy na jednotlivé výroky.

Otec navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie v časti výroku IV. tak, že ho mení a nahradí týmto znením v celom rozsahu: Súd nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým upravuje stretávanie otca s maloletým takto: Otec je oprávnený stýkať sa s maloletým A., nar. XX.XX.XXXX v každom týždni v utorok od 15:30 hod. do 18:30 hod. , keď si otec maloletého A. preberie priamo v škole, alebo ak tam nebude, tak v bydlisku matky, a vráti ho v bydlisku matky, a tiež každý párny týždeň od piatka 15:30 hod, do nedele 18,00 hod, keď otec si maloletého vyzdvihne v škole, alebo ak tam nebude, tak v bydlisku matky, a odovzdá v bydlisku matky. Otec je oprávnený stýkať sa s maloletým synom počas zimných prázdnin 2023/2024 dňa 24.12.2023 od 14.00 hod do 16.00 hod, a následne od 1.1. 14,00 hod do 7.1. 15,00 hod., s tým, že otec si maloletého prevezme aj odovzdá v mieste bydliska matky.

5. Otec maloletého v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že sa ho matka snaží v odvolaní pomaly vykresliť ako psychicky chorého, ktorý ohrozuje na živote a zdraví maloletého. Za posledný rok zaregistroval snahu matky postupne obmedzovať jeho stretávanie so synom, ktorú dáva do súvisu s tým, že si matka pred rokom našla nového priateľa. Ako uvádza správa psychologičky, maloletý má evidentne oboch rodičov rád a rád je aj s otcom t.j. správanie matky, ktorá sa snaží úplne styku otca s maloletým zabrániť, je v rozpore aj so správou psychologičky, ktorú sama matka súdu predložila, a najmä je v rozpore so želaním maloletého. Otec informuje súd, že aktuálne už prebiehajú aj psychoterapeutické sedenia, uložené rodičom a maloletému uznesením. Podľa názoru otca nateraz v súdnom spise neexistujú žiadne také dôkazy, ktoré by čo i len osvedčovali skutočnosti, že život, zdravie a vývoj maloletého je ohrozené natoľko, aby bolo potrebné stretávanie otca so synom zastaviť alebo vykonávať ho len asistovane, ako to navrhuje matka. Otec dopĺňa, že reálne ani žiaden taký dôvod nie je. Pokiaľ by psychologička zistila pri psychologickom vyšetrení také vážne veci, že by bol maloletý otcom ohrozovaný alebo by ním ohrozovaný mohol byť, alebo by maloletému stretávanie s otcom ubližovalo, určite by v závere svojej správy takéto skutočnosti výslovne uviedla. Matka slová otca, ktoré neboli vôbec myslené vážne, predkladá súdu, akoby ich otec vážne myslel. Naráža najmä na tvrdenia matky o tom, že otec uvádzal, že chcel pichnúť suseda nožom. Otec je povahou cholerik, čoho si je vedomý, a dokonca v posledných rokoch s tým pracuje, keď sa snaží meditovať, aby vedel predchádzať nesprávnym reakciám. Nikdy nebol v psychiatrickej ambulancii, na druhej strane je množstvo rodičov, ktorí sú v dnešnej dobe psychiatrickými pacientmi a berú lieky, ale neprichádzajú tak o rodičovské práva, najmä, ak ich stav je stabilizovaný. Takže pokiaľ matka navrhuje súdu, aby sa zistilo, či otec bol psychiatrický pacient, nič to nehovorí o jeho terajšom stave, ak by aj ním v minulosti bol. Je zrejmé, že matka sa v odvolaní snaží za každú cenu dosiahnuť nemožnosť stretávania sa otca so synom, ale jej tvrdenia sú až na hranici ohovárania osoby otca. Matka na jednej strane uvádza, že sa jedná o dlhodobý problematický stav, hovorí o systematickom správaní sa otca, na druhej strane faktom je, že do začatia konania rodičia riešili stretávanie otca so synom dohodami, a to už od roku 2017.

6. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k obom odvolaniam rodičov uviedol, že v danom prípade bolo potrebné dočasne upraviť vzťahy medzi účastníkmi konania. Je nepochybné, že otec dieťaťa má záujem na zachovaní vzťahu so svojím synom a jeho rozvíjaní. Avšak treba brať do úvahy aj momentálny nie príliš kladný postoj maloletého k stretávaniu sa s otcom, ktorý prezentoval pri pohovore na oddelení dňa 20.12.2023. Zápisnicu z pohovoru priložil opatrovník v prílohovej zalepenej obálke a upriamil pozornosť na to, že v zmysle ustanovenia , o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov maloletý nedal súhlas so zverejnením tejto zápisnice. Zároveň dal opatrovník do pozornosti, že z dôvodu súdom uloženej povinnosti rodičom podrobiť sa psychologickému poradenstvu už rodičia nadviazali spoluprácu so psychologičkou referátu poradensko-psychologických služieb tunajšieho úradu a majú snahu ich vzájomnú komunikáciu zlepšiť, prípadne dospieť k dohode ohľadom maloletého. Keďže sa pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení koná iba o predbežnej otázke, odporučil, aby odvolací súd rešpektoval a zohľadnil aktuálny názor dieťaťa.

7. Matka maloletého v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca a k vyjadreniu otca uviedla, že má taktiež vedomosť o tom, že maloletý bol vypočutý kolíznou opatrovníčkou a uviedol svoj názor a želanie na rozsah stretávania sa s otcom, pričom na otázku kolíznej opatrovníčky odpovedal, že nesúhlasí, aby bol jeho výsluch sprístupnený otcovi, ale len matke. Matka rešpektuje prianie syna ohľadne stretávania sa s otcom. Napriek tomu, že spoločnú domácnosť s otcom opustila z dôvodu neakceptovateľného správania sa otca a nepredvídateľných výbuchov hnevu, ktoré otec zjednodušene popísal ako „cholerickú osobnosť“, nikdy otcovi bezdôvodne nebránila stretávať sa so synom. Matka v žiadnom prípade nesúhlasí s tvrdením otca, že jeho stretávanie s maloletým a dohody s matkou k tejto otázke v rokoch 2018 až do leta 2022 boli viac menej bezproblémové. Otec uvádzal, že komunikácia predložená matkou nie je komplexná a sú vytiahnuté určité správy, že matka predložila správy zosekané. Keďže komunikácia v uvedených rokoch najmä zo strany otca je veľmi obsiahla, matka sa snažila poskytnúť súdu čo najkomplexnejšie správy, ktoré poukazujú na správanie otca. Naopak, je to práve otec, ktorý v prílohe odvolania uviedol správy vytrhnuté z kontextu a mnohé z nich mali pokračovanie, ktoré vyústilo do hádok. Rovnako matka nesúhlasí s tým, že si ako rodičia nastavili režim tak, že každý druhý víkend bol maloletý s otcom. Systém vôbec nebol nastavený a viac menej sa s otcom pred každým víkendom „doťahovali“. Ešte v piatky nebolo častokrát zrejmé, ako bude A. tráviť víkend. Matka výslovne popiera tvrdenia otca, že otec vyzdvihuje maloletého zo školy po dohode s matkou. Väčšinou išlo len o zaslanú správu „idem po A.“ krátko pred vyzdvihnutím. Rovnako navštevovanie syna v F. nebolo formou dohody, ako uvádza otec, ale zväčša telefonátom v znení „ som na ceste, o 20 minút som tam“. Matka trvá na tom, že častokrát to bolo denne (pracovné dni) najmä v týždňoch, kedy otec cestoval do práce do I., alebo robil z domu a nepodarilo sa mu uvoľniť v čase, keď maloletý končil v škole. Tvrdenie otca, že maloletý bude takto nastaveným režimom obmedzovaný v športových aktivitách, nie je pravdivé. S maloletým matka lyžuje aj bez prítomnosti jeho otca, rovnako bicykluje, pláva a chodí do prírody. Dokonca robí športové aktivity, ktoré otec nevykonáva, napr. korčuľovanie. A. matka priviedla aj ku geocachingu (vyhľadávanie tzv. kešiek -pokladov ukrytých v prírode), čo ho veľmi baví. Matka trvala na tom, že otca nikdy pred synom neočierňovala. Slovné spojenie „druhý otec“ nikdy nepoužila. Práve naopak, aj v čase, keď sa otec nesprával k synovi tak, ako by sa v normálnom vzťahu otec mal správať, syna ubezpečovala, že ho otec má rád, aj keď sa hnevá. Nikdy sa negatívne pred synom nevyjadrila na adresu žiadnej z jeho priateliek, čo môže potvrdiť aj sám A.. Je to práve otec, ktorý rozpráva pred synom vulgárne a očierňuje matku, jej priateľa a rodičov. Matka namietala aj tvrdenie otca ohľadom výberu školy. Neprebehlo spoločne, prebehlo direktívne, kedy otec trval na svojom a jej argumenty, že v F. je škola takmer vedľa domu jej rodičov, čo vnímala ako obrovskú výhodu, vôbec neakceptoval. V žiadnom prípade nie je cieľom matky robiť všetko pre to, aby znemožnila kontakt otca so synom. Jej cieľom je, aby sa syn stretával s otcom, ktorý je psychicky v poriadku, vyrovnaný, kedy syn nebude mať obavy tráviť s ním čas. Matka vo svojich podaniach obšírne popísala a preukázala podozrenie na možnú poruchu osobnosti otca, ktorá sa postupom času negatívne podpísala na duševnom zdraví maloletého syna, ktoré preukázala správou zo psychologického vyšetrenia, ktoré otec v odvolaní dezinterpretuje. Matka síce nesúhlasila s rozhodnutím súdu prvej inštancie v časti jej návrhu na dočasný zákaz styku resp. asistovaný styk za prítomnosti psychológa, z obavy, že otec bude pokračovať, ako sám uviedol „medzi štyrmi očami“ v terorizovaní, vyhrážkach a iných spôsoboch zámerného vzbudzovania strachu u dieťaťa, citovom vydieraní, avšak rozhodnutie súdu v časti úpravy styku v plnom rozsahu akceptuje a styk otcovi realizovať umožňuje. Naposledy prebehlo stretnutie otca s maloletým v nedeľu dňa 14.01.2024, kedy sa otec synovi nevenoval, ale balil sa na lyžovačku. Otec sa na jednej strane domáha rozšíreného styku, no na druhej strane, napriek tomu, že má možnosť so synom stráviť spoločne čas, nevyužije ho efektívne. Otec ďalej matke oznámil, že je aktuálne nezamestnaný. Matka má za to, že správou z diagnostického vyšetrenia, kedy syn absolvoval 3 samostatné psychologické vyšetrenia, preukázala negatívny dopad aktuálnej situácie medzi rodičmi – výrazný podiel neuroticizmu v prežívaní dieťaťa, nízky podiel extroverzie a výraznú snahu vyhovieť všetkým dospelým ľuďom aj na úkor potlačenia svojich potrieb a očakávaní, ďalej prítomnosť znakov potlačovanej agresivity, ktorú sa snaží mať aktuálne pod kontrolou, s možnou predikciou záchvatov zlosti, hnevu v budúcnosti.

Pri otcovi maloletý uviedol, že často skresľuje rôzne udalosti, informácie zo svojho života tak, aby nimi nevyvolal jeho nevôľu, devalváciu, hnev resp. odmietnutie. Zvažuje, čo môže otcovi povedať tak, aby sa vyhol jeho hodnoteniu, zlosti, komentovaniu druhého rodiča, ktoré vníma a prežíva citlivo. Úlohou psychologického vyšetrenia nebolo a ani nemohlo byť odporúčanie na úpravu styku s otcom, nakoľko toto treba komplexne posúdiť súdnoznaleckým vyšetrením z odborov psychológia a psychiatria. Psychologička sa však úplne jednoznačne vyjadrila, že rozumová a vôľová vyspelosť dieťaťa je na takej úrovni, že je schopné sa k predstave o potrebe stretávania sa s otcom samostatne vyjadriť. Napriek tomu, že otec opakovane nesúhlasil s prianím syna stretávať sa inak, než to vyžadoval otec, nebolo prianie syna rešpektované. Otec vníma syna ako predmet, nie subjekt vzťahu. Podľa jej názoru v konaní preukázala, že otec nedisponuje schopnosťou zabezpečiť v prípade úpravy styku so synom jeho zdravý emocionálny vývoj (kritérium zaistenia zdravého emocionálneho vývoja dieťaťa), a to najmä v dôsledku subjektívnych skutočností na strane otca, ktorý nie je absolútne vnímavý k aktuálnemu stavu vzťahu so synom a nemá dostatočnú sebareflexiu pri riešení pocitu nespravodlivosti voči jeho osobe pri komunikácii s matkou, synom a v samotnom konaní, pričom je otázne, do akej miery je otec schopný to zmeniť. Otec dlhodobo prejavuje necitlivé a ofenzívne riešenia Pre úplnosť je nutné vziať do úvahy aj posledné kritérium – a to postoj samotného syna.

8. Dňa 22.02.2024 boli odvolaciemu súdu Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava doručené priebežné správy Referátu poradensko-psychologických služieb v Trnave zo dňa 16.01.2024 a 16.02.2024 o priebehu výchovného opatrenia. Zo správy zo dňa 16.01.2024 vyplynulo, že úvodná konzultácia sa uskutočnila za účasti oboch rodičov a bola zameraná na preskúmanie ich očakávaní od poradenského procesu. Témou stretnutia bol ich pohľad na aktuálnu situáciu, ako aj oboznámenie sa s aspektmi, ktoré vnímajú ako problematické vo vzájomnom vzťahu. Vzhľadom na to, že súčasťou výchovného opatrenia sú aj samostatné úlohy pre otca, bola obom rodičom navrhnutá možnosť spolupráce aj formou individuálnych konzultácií, s čím obaja rodičia súhlasili. Najbližšie stretnutia pre matku a otca boli dohodnuté samostatne, avšak v budúcnosti plánujeme pokračovať aj v realizácií spoločných konzultácií. Zo správy zo dňa 16.02.2024 vyplynulo, že rodičia sa doposiaľ zúčastnili jednej spoločnej a každý dvoch individuálnych konzultácií. V priebehu nich sa s matkou aj otcom venovali ich prežívaniu situácie po rozchode, zvládaniu priebehu súdneho konania a ich predstavám o budúcej rodičovskej spolupráci. Aktuálne s rodičmi pracujú na nastavení telefonickej komunikácie otca so synom takým spôsobom, ktorý by zohľadňoval potreby a možnosti maloletého A. aj otca (dohadovanie frekvencie, času a spôsobu realizácie telefonátov). Ďalšie stretnutie je dohodnuté formou spoločnej konzultácie, ktorá bude zameraná na hľadanie potenciálne prínosných riešení, ktoré by mohli u rodičov viesť k zefektívneniu komunikácie.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenými subjektmi ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolania oboch rodičov nie sú dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie ( ).

10. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa a , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

Podľa Zákona o rodine (), ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.

11. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

12. Z hľadiska zachovania práva dieťaťa na zachovanie vzájomných väzieb s rodičom (v tomto prípade s otcom), ktorému nebolo do osobnej starostlivosti zverené, či v koho osobnej starostlivosti sa nachádza na základe konsenzu rodičov, je pri nezhode rodičov v otázke stretávania sa takéhoto rodiča s dieťaťom opodstatnený záver o existencii okolností vyžadujúcich si potrebu bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov prostredníctvom neodkladného opatrenia. Neexistuje šablóna, podľa ktorej by mohlo byť bezpečne skonštatované, že úprava styku rodiča s maloletým dieťaťom podľa určitého vzorca (rozsah a forma) je optimálna a v jeho najlepšom záujme. Majúc na zreteli uvedené je možné tvrdiť, že umožnenie styku rodiča s maloletým dieťaťom v primeranej miere je závislé od hodnotenia konkrétnej situácie súdom na základe posúdenia dôkazov a zistených skutočností. V konkrétnostiach posudzovanej veci, keďže vzťahy medzi rodičmi dieťaťa sú jednoznačne významne narušené, poznačené konfliktami majúcimi pôvod tiež v diferentných názoroch na starostlivosť a výchovu dieťaťa, je potrebné zdôrazniť, že nie je žiaduce, aby sa tieto premietali aj do vzťahu otca a dieťaťa, v zmysle nemožnosti rodičov sa tiež v tejto otázke zjednotiť. Obaja rodičia sú pre dieťa dôležité osoby, vzory sociálnej identifikácie a je potrebné mať na zreteli, že styk maloletého dieťaťa s rodičom v situácii, keď rodičia žijú oddelene, sa upravuje prioritne kvôli maloletému dieťaťu v záujme jeho dobra a osobnej vôle a až druhotne z hľadiska práv rodičov, ktoré sú v kolízii s právami dieťaťa vzhľadom na postavenie dieťaťa ako zákonom chránenej osoby v hierarchii nepochybne nižšie. Rodičia majú právo realizovať svoje rodičovské práva za účelom zachovania vzájomných citových väzieb s deťmi prostredníctvom stretávania sa s nimi, aby tak deti mali zabezpečený, pokiaľ je to možné, rovnovážny kontakt s oboma rodičmi.

13. V súvislosti s návrhom matky na zákaz styku otca s maloletým je potrebné konštatovať, že navrhovaný zásah do rodičovských práv a povinností patrí medzi tie najzávažnejšie a nariadiť ho možno iba za výnimočných okolností, ak je to nevyhnutné z dôvodu existencie ohrozenia fyzického alebo psychického zdravia alebo vývoja maloletého dieťaťa, keď záujem dieťaťa v tomto smere nemožno zabezpečiť obmedzením jeho styku s rodičom, ktorý takúto hrozbu pre dieťa predstavuje. V danom prípade odvolací súd, v súlade s názorom súdu prvého stupňa, obsahom podaní matky a spisového materiálu nezistil existenciu takých okolností, ktoré by otca vylučovali z možnosti stretávať sa so synom a pre ktoré by, naopak, bolo dôvodné usudzovať, že pre syna, jeho zdravie či ďalší vývoj predstavuje hrozbu, hoci aj jeho správanie a vyjadrovanie nezodpovedá predstavám matky alebo, všeobecne, štandardom v správaní sa rodičov, ktorí po ukončení vzájomného vzťahu dokážu spolu v záujme dieťaťa rozumne komunikovať. Tvrdenia matky, resp. jej naznačovania psychického ochorenia otca bolo potrebné v tomto štádiu konania a dokazovania hodnotiť ako ničím nepodložené, pričom aj z ňou predloženej správy z psychologického vyšetrenia maloletého vyplýva, že chlapec má záujem byť v spoločnosti otca a že v jeho veku sú pre formovanie osobnosti dôležité oba rodičovské vzory.

14. Odvolací súd sa preto stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu matky na zákaz styku otca s maloletým, rovnako ako s konštatovanou potrebou úpravy tohto styku vzhľadom na

skutočnosť, že medzi rodičmi k dohode v tomto smere nedošlo, a súčasne s rozsahom dočasnej úpravy styku otca s maloletým A., ktorý súd v odvolaním napadnutom rozhodnutí stanovil.

15. Styk rodiča s maloletým dieťaťom sa uskutočňuje primárne v záujme dieťaťa a účelom jeho úpravy je čo najvhodnejším spôsobom a v čo najväčšej miere zmenšovať nepriaznivé dôsledky narušených vzťahov rodičov, ktoré majú často mimoriadne nepriaznivý dopad na psychický stav dieťaťa a jeho citový vývoj, má zaistiť vytváranie a udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citového puta k obom rodičom, aby dieťa čo v najmenšej miere pociťovalo negatíva vyplývajúce z výchovy v neúplnej rodine.

16. Odvolací súd má za to, že styk vymedzený v napadnutom uznesení rešpektuje požiadavku na postupnosť v rozvíjaní plnohodnotného vzťahu otca s maloletým, zabezpečuje pravidelný kontakt otca s maloletým a možnosť otca budovať si čiastočne narušený vzťah so synom. Úlohou neodkladného opatrenia nie je plnohodnotne nahrádzať rozhodnutie vo veci samej, pre ktoré súd v tomto štádiu konania nemá dostatok informácií získavaných vykonávania dokazovania a jeho vyhodnocovaním, ale iba zabrániť, podľa individuálnych okolností toho ktorého prípadu, možnému vzniku ďalších škôd na vzťahu medzi rodičom a maloletým dieťaťom do konečného rozhodnutia vo veci. Podľa zistenia odvolacieho súdu rozhodnutie súdu prvého stupňa tieto požiadavky spĺňa, stanovený rozsah styku v prípade jeho intenzívneho a rozumného využitia otcom je spôsobilým na zachovanie citových väzieb maloletého k nemu do nastúpenia účinnosti ďalšej úpravy styku rozhodnutím súdu vo veci samej. Skutočnosť, že súd neupravil styk otca s maloletým na dobu presahujúcu rozsah dňa, teda s prespatím v domácnosti otca, je výrazom nie len charakteru inštitútu neodkladného opatrenia, ale aj určitého stupňa neistoty vo vzťahu ku schopnostiam otca poskytnúť maloletému po všetkých stránkach plnohodnotnú a nestresujúcu starostlivosť, vyplývajúcej z tvrdení matky, ktoré budú v ďalšom konaní vyvrátené alebo potvrdené vykonaním dokazovania.

17. Rozdielne tvrdenia rodičov budú predmetom dokazovania prvostupňového súdu vo veci samej, rovnako ako posúdenie ich rodičovských kompetencií a zručností a najmä ich schopnosti akceptovať v živote maloletého postavenie druhého rodiča. Vzhľadom na to, že v konaní vo veci samej je potrebné vykonať rozsiahle dokazovanie presahujúce rámec konania o nariadenie neodkladného opatrenia a preto, že ide iba o dočasnú úpravu pomerov účastníkov konania, nebolo úlohou odvolacieho súdu zaoberať sa všetkými tvrdenými skutočnosťami predostretými v odvolaniach, pretože tieto sa týkajú veci samej a majú význam pre konečné rozhodnutie a bude sa nimi zaoberať konajúci súd v rámci zisťovania skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému.

18. Vychádzajúc z uvedeného mal odvolací súd za to, že žiaden z odvolateľov v odvolacom konaní neosvedčil existenciu takých, pre rozhodnutie podstatných skutočností, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť a ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia alebo postupu súdu prvej inštancie, preto napadnuté rozhodnutie, s odôvodnením ktorého sa v celom rozsahu stotožňuje, v jeho odvolaniami napadnutej časti podľa (, ) ako vecne správne potvrdil.

19. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie, končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).