Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_49Ek-1051-2019.pdf
PDF · 136.14 KB
Case nature
Subarea
49Ek/1051/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so si´dlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava-Stare´ Mesto, ICˇO: 35 792 752, zast. právnym zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, proti povinnému: N. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I.. G. XXX/XX, XXX XX Ž. P. L. o vymoženie pohľadávky vo výške 1 418,13 Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Mário Mičák so sídlom exekútorského úradu Kollárova 39, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. 217EX 430/19, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) v celom rozsahu z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 36 Eur, a to všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Súd oprávnenému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 109,18 Eur n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 20.06.2019 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 1 418,13 Eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - Rozhodcovske´ho rozsudku vydane´ho dnˇa 21.11.2018 Slovensky´m arbitra´zˇnym su´dom, zriadeny´m Asocia´ciou Slovensky´ch arbitra´zˇnych su´dov, z.z.p.o., so si´dlom Kri´zˇna 56, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. 57/07/18, ktory´ nadobudol pra´voplatnostˇ dnˇa 26.04.2019 a stal sa vykonatelˇny ´m dnˇa 30.04.2019 (ďalej len ,,exekučný titul“). 2. Súd dňa 14.08.2019 vydal poverenie na vykonanie exekúcie č. ECLI: ECLI:SK:OSBB:2019:6119316981.1.
3. Dňa 28.11.2019 bolo súdu doručené podanie od súdneho exekútora, a to návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného k predmetnému návrhu. Upovedomenie o začatí exekúcie si povinný prevzal dňa 23.09.2019. Návrh na zastavenie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 26.09.2019, t. j. návrh na zastavenie exekúcie bol doručený na exekútorský úrad v zákonnej 15-dňovej lehote.
4. Povinný má za to, že exekučný titul nie je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia. Povinný tvrdí, že exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. Rozhodcovskú zmluvu považuje za nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka platnom a účinnom v rozhodnom období. Povinný uvádza, že neplatnosť rozhodcovskej zmluvy znamená, že exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý na to nemal oprávnenie (právomoc), čo podľa ustálenej judikatúry znamená, že takýto rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom, ale ide o nulitný právny akt na základe ktorého nemožno vykonať exekúciu. Iba platná spotrebiteľská rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc
stáleho rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť. Absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, že právny úkon nebol nikdy uzavretý. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať stály rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Nedostatok právomoci stáleho rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského súdu. Povinný poukazuje na § 39, § 52 - § 54 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej aj ako ,,Občiansky zákonník“). V nadväznosti na predmetné ustanovenia povinný ďalej uvádza, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá na osobitnej listine v rovnaký deň ako zmluva o revolvingovom úvere, teda dňa 13.11.2014. Skutočnosť, že obidve zmluvy boli uzatvorené v ten istý deň rovnako preukazuje fakt, že už na začiatku zmluvného vzťahu povinný využil postavenie spotrebiteľa, ktorý sa v čase uzavretia zmluvy v porovnaní s oprávneným (dodávateľom) nachádzal v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia viedla povinného k pristúpeniu na podmienky vopred pripravených oprávneným (dodávateľom) bez toho, aby povinný mohol podstatným spôsobom ovplyvniť obsah, respektíve poznať ich zmysel. Uvedenú rozhodcovskú zmluvu považuje povinný za zmluvu uzatvorenú medzi oprávneným a povinným v typizovanej formulárovej podobe, ktorú oprávnený používa s vopred neurčitým počtom spotrebiteľov v zmluvných vzťahoch. Povinný obsah zmluvy reálne nemohol ovplyvniť, dopĺňali sa len osobné údaje povinného. Nakoľko bola rozhodcovská zmluva navrhnutá vopred, teda ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu, ktorej podstatu povinný ako spotrebiteľ nemohol reálne ovplyvniť, nemožno považovať takúto rozhodcovskú zmluvu za individuálne dojednanú. Povinný nemal možnosť do obsahu rozhodcovskej zmluvy akýmkoľvek spôsobom zasahovať. Povinný nemal možnosť výberu rozhodcovského súdu, ktorý by prejednal rozhodcovský spor, alebo vybrať miesto rozhodcovského konania, určiť spôsob rozhodcovského konania. Zoznam rozhodcovských súdov uvedených v rozhodcovskej zmluve v bode 5. bol určený oprávneným vopred bez toho, aby povinný akýmkoľvek spôsobom mohol určiť iný stály rozhodcovský súd. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej zmluvy je potom podľa názoru povinného potrebné túto považovať v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech osoby povinného ako spotrebiteľa, a to aj v nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie ( C-240/98 až C-244/98, C-40/08, C-473/00, C-243/08, C-168/05). Povinný ďalej uvádza, že dlžník (osoba povinného), ktorému je predložená typová spotrebiteľská zmluva v predtlači, nemá vzhľadom na takúto podobu zmluvy v zásade reálnu možnosť ovplyvniť jej obsah. Aj v tejto súvislosti povinný tvrdí, že takýto spôsob uzatvárania rozhodcovskej zmluvy nebol prejavom slobodnej vôle osoby povinného ako spotrebiteľa dohodnúť sa na spotrebiteľskom riešení prípadných sporov, ale prvotným záujmom povinného bolo uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy. Povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť. Povaha zmluvy o revolvingovom úvere aj rozhodcovskej zmluvy je adhézna, čo znamená, že povinný ju mal možnosť prijať ako celok alebo odmietnuť. Povinný poukazuje aj na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 10.10.2012, sp. zn. 6 Cdo 105/2011, Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012 a pod. Čo sa týka ustanovenia bodu 7. rozhodcovskej zmluvy, v zmysle ktorého mal povinný právo od zmluvy jednostranne odstúpiť, aj bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od uzavretia zmluvy, povinný k predmetnému uvádza, že od zmluvy možno odstúpiť len v prípade, že je platná. Od absolútne neplatnej zmluvy sa odstúpiť nedá. Ak je zmluva od začiatku neplatná ex tunc, nie sú splnené zákonné podmienky na dodatočné zrušenie zmluvy. Povinný taktiež poukazuje na to, že za individuálne dohodnutú zmluvu sa nepovažuje zmluva, ktorá bola vopred oprávneným naformulovaná a povinný ako spotrebiteľ jej obsah nemal možnosť ovplyvniť. Vzhľadom na vyššie uvedené povinný navrhuje, aby súd exekúciu v celom rozsahu zastavil v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.
5. Oprávnený s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nesúhlasí. Tvrdenia povinného týkajúce sa platnosti rozhodcovskej zmluvy sú nedôvodné. Rozhodcovská zmluva nebola nikdy podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. To vyplýva z bodu 2. rozhodcovskej zmluvy, ale aj z práva na jednostranné odstúpenie od nej. Je samostatným právnym úkonom, ktorého uzavretie je možnosťou ale nie povinnosťou. Povinný teda mohol nepristúpiť na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp. aj jednostranne dosiahnuť zánik takejto dohody, a to bez vplyvu na uzavretie, resp. existenciu (hlavnej) zmluvy o revolvingovom úvere. Na to, aby rozhodcovská zmluva bola považovaná za individuálne uzatvorenú, nemusí mať dlžník možnosť ovplyvniť znenie každého jej ustanovenia ale postačí ak môže rozhodcovskú zmluvu odmietnuť ako celok, a tým zabezpečiť jej nezahrnutie do vzájomných právnych vzťahov. Rozhodcovská zmluva s povinným preto spĺňa charakter individuálneho
ustanovenia. Oprávnený poukazuje na čl. 2 rozhodcovskej zmluvy. Oprávnený taktiež poučil spotrebiteľa o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy, aj napriek tomu, že zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní si to v čase uzavretia zmluvy nevyžadoval (oprávnený poukazuje na čl. 8 rozhodcovskej zmluvy). Povinnému bola predložená zmluva o revolvingovom úvere a rozhodcovská zmluva na samostatných listinách. Z názvu každého z uvedených právnych úkonov vyplýva, že ide o dva samostatné právne úkony. Z obsahu oboch zmlúv nesporne vyplýva, že sú uzatvárané nezávisle, a že uzavretie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzavretia zmluvy a revolvingovom úvere. Na platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy so spotrebiteľom nie je nevyhnutné, aby rozhodcovskú zmluvu vyhotovil a predložil veriteľovi spotrebiteľ, t. j. aby podnet na jej uzavretie vyšiel primárne od spotrebiteľa. Na to, aby bola spotrebiteľská zmluva platne uzavretá a individuálne dojednaná postačuje, ak má spotrebiteľ právo jej uzavretie veriteľovi od počiatku odmietnuť bez následku neposkytnutia úveru, čo v tomto prípade splnené bolo. Spotrebiteľ rozhodcovskú zmluvu uzavrieť nemusel, resp. mohol po poskytnutí peňažných prostriedkov jednostranne túto zmluvu zrušiť a to odstúpením od zmluvy. Pokiaľ spotrebiteľ súhlasil s návrhom veriteľa uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu a tento návrh svojím podpisom prijal, je bez právneho významu, či si uzavretie zmluvy vymienil povinný. Povinný žiadnym spôsobom neodôvodňuje, v čom je obsah rozhodcovskej zmluvy nerovnovážny vo vzťahu k spotrebiteľovi, resp. či prípadná nerovnováha zmluvných podmienok spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Skutočnosť, že rozhodcovské konanie má právo začať dodávateľ (oprávnený) voči spotrebiteľovi, ktorý porušuje zmluvné povinnosti, nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Je to právo veriteľa, ktoré pripúšťa aj zákon č. 335/2014 ako norma prijatá na ochranu spotrebiteľa ako aj Civilný sporový poriadok pripúšťa žalobu dodávateľa voči spotrebiteľovi. Spotrebiteľ má rovnaké právo obhajovať svoje práva, či už tak činí v rozhodcovskom konaní alebo v konaní pred všeobecným súdom. Rozhodcovský súd, tak ako aj súd všeobecný, má povinnosť prihliadať na tvrdenia spotrebiteľa, ním predložené dôkazy a ex offo prihliadať na predpisy na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľ však môže zostať nečinný rovnako v rozhodcovskom konaní ako aj v konaní pred súdom. Fakt, či si spotrebiteľ sám ,,vymieni“ uzavretie rozhodcovskej zmluvy tým spôsobom, že ju iniciuje nemá žiadny právny význam. Zákonná úprava je založená na opačnom princípe: od spotrebiteľa nemožno vyžadovať uzavretie rozhodcovskej zmluvy ako podmienku pre získanie úveru. Zákon a rozhodcovská zmluva svojou úpravou predpokladajú, že spotrebiteľ má právo odmietnuť uzavretie rozhodcovskej zmluvy, ako aj právo od už uzavretej rozhodcovskej zmluvy odstúpiť, bez vplyvu na poskytnutie úveru. Aj spotrebiteľ ako ,,slabšia zmluvná strana“ si musí byť vzhľadom na obsah rozhodcovskej zmluvy a na poučenia v nej obsiahnuté, vedomý dôsledkov vlastného prejavu vôle. Povinný v čl. 1 rozhodcovskej zmluvy deklaroval svoju vôľu, že súhlasí s uzatvorením rozhodcovskej zmluvy s uvedeným obsahom. Oprávnený uvádza, že predformulované znenie spotrebiteľských dokumentov je prirodzenou súčasťou úverových produktov, v opačnom prípade by za neprijateľné podmienky mohlo byť považované každé dojednanie, ktoré vopred pripravil dodávateľ. Oprávnený poukazuje aj na to, že zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní predpokladá, že rozhodcovská zmluva bude predformulovaná s tým, že bude obsahovať poučenie podľa uvedeného zákona. Ako potom môže predformulovanie dokumentu byť dôvodom jej neplatnosti povinný vôbec nezdôvodnil. Aj keď bola rozhodcovská zmluva oprávneným ako veriteľom vopred pripravená pre dlžníka na samostatnom liste, do ktorého sa dopĺňajú požadované údaje, mal povinný možnosť túto odmietnuť bez toho, aby zmaril uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere. Rovnakú rozhodcovskú zmluvu, aká založila právomoc stáleho rozhodcovského súdu na konanie posúdil napr. Krajský súd v Banskej Bystrici sp. zn. 4CoE/37/2017 zo dňa 07.06.2017 ako platný právny úkon. Rovnako oprávnený poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/919/2015, ktorý potvrdzuje správnosť záverov oprávneného uvedených vo vyjadrení. Oprávnený zároveň poukazuje na Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43 CoE/372/2013 zo dňa 21.11.2013, ktorý posudzoval rozhodcovskú zmluvu totožného znenia ako je rozhodcovská zmluva v tejto veci a dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva je platne uzavretá. Oprávnený poukazoval aj na Uznesenie sp. zn. 1 CoE/328/2013 zo dňa 10.12.2013, Uznesenie sp. zn. 8 CoE/4/2014-42 zo dňa 31.01.2014 a na Uznesenie sp. zn. 15Co/439/2015 zo dňa 28.07.2015. Z formulácie rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že spory zo zmluvy o revolvingovom úvere môžu byť riešené buď v konaní pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Zmluva neobsahuje povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania pri riešení sporov, nezrovnalostí, nárokov medzi zmluvnými stranami atď. Z jej obsahu je zrejmé aj to, že konanie pred rozhodcovským súdom je len alternatívne. Pokiaľ ide o zhoršenie postavenia spotrebiteľa vzhľadom na miesto rozhodcovského konania oprávnený uvádza, že rozhodcovské konanie je ex lege v zásade písomné. Z dôvodu právnej opatrnosti oprávnený len poukazuje na to, že písomné je aj konanie pred súdom, napr. pri vydaní platobného rozkazu. Písomná
forma konania však neznamená žiadny zásah do práv jeho účastníka, nakoľko svoje argumenty môže uplatniť písomne. Miesto rozhodcovského konania je objektívne dosažiteľné, t. j. spotrebiteľ má objektívnu možnosť sa do neho dostať. Aj zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní prijatý ako norma na ochranu spotrebiteľa stanovuje, že rozhodcovské konanie sa vykoná v sídle rozhodcovského súdu. Vzhľadom na uvedené oprávnený navrhuje, aby exekučný súd návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. Súčasne navrhuje, aby súd oprávnenému priznal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu 100 %, a ktoré sú ku dňu spísania vyjadrenia v celkovej výške 109,18 Eur vrátane DPH (2 úkony - prevzatie a príprava zastúpenia a podanie tohto vyjadrenia zo sumy 1 418,13 Eur vo výške 42,83 Eur vrátane DPH /35,69 Eur + 20 % DPH/ + 2x paušálna náhrada výdavkov vo výške á 11,76 Eur vrátane DPH /9,80 Eur + 20 % DPH/).
6. Podľa § 61k ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok") súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
9. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. 10. Podlˇa § 70 za´kona cˇ. 335/2014 Z. z. o spotrebitelˇskom rozhodcovskom konani´, spotrebitelˇska ´ rozhodcovska´ zmluva, sˇtatu´t, rokovaci´ poriadok ani ostatne´ predpisy sta´leho rozhodcovske´ho su ´du sa nesmu´ odchy´litˇ v neprospech spotrebitelˇa od tohto za´kona. Pouzˇitie sˇtatu´tu, rokovacieho poriadku a ostatny´ch predpisov sta´leho rozhodcovske´ho su´du nesmie viestˇ k znevy´hodneniu spotrebitelˇa oproti doda´vatelˇovi. 11. Podlˇa § 73 ods. 3 za´kona cˇ. 335/2014 Z. z. o spotrebitelˇskom rozhodcovskom konani´, rozhodcovska´ zmluva uzavreta´ pred 1. janua´rom 2015 sa spravuje predpismi u´cˇinny´mi v cˇase jej uzavretia.
12. Podlˇa § 73 ods. 5 za´kona cˇ. 335/2014 Z. z. o spotrebitelˇskom rozhodcovskom konani ´, rozhodcovska´ zmluva medzi spotrebitelˇom a doda´vatelˇom uzavreta´ pred 1. janua´rom 2015 odkazuju´ca na rozhodovanie pred sta´lym rozhodcovsky´m su´dom podlˇa predpisov u´cˇinny´ch do 31. decembra 2014 zaklada´ pra´vomoc sta´leho rozhodcovske´ho su´du zriadene´ho podlˇa tohto za´kona, ak bol zriadˇovatelˇ sta´leho rozhodcovske´ho su´du podlˇa predpisov u´cˇinny´ch do 31. decembra 2014 v cˇase poda´vania zˇiadosti cˇlenom zriadˇovatelˇa sta´leho rozhodcovske´ho su´du podlˇa tohto za ´kona (dˇalej len "na´stupni´cky sta´ly rozhodcovsky´ su´d"). Cˇlenmi zriadˇovatelˇa na´stupni´ckeho sta ´leho rozhodcovske´ho su´du musia bytˇ v cˇase poda´vania zˇiadosti asponˇ traja zriadˇovatelia sta´lych rozhodcovsky´ch su´dov, ktori´ vykona´vali cˇinnostˇ asponˇ 24 mesiacov pred u´cˇinnostˇou tohto za ´kona, ak nejde o zriadˇovatelˇa, ktory´ ma´ podlˇa osobitne´ho predpisu) povinnostˇ zriaditˇ a na vlastne ´ na´klady udrzˇiavatˇ sta´ly rozhodcovsky´ su´d.
13. Podlˇa § 12 ods. 6 za´kona cˇ. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konani´ v zneni´ u´cˇinnom do 31. decembra 2014, zmluvne´ strany sa mo^zˇu dohodnu´tˇ, zˇe svoj spor predlozˇia na rozhodnutie urcˇite´mu sta´lemu rozhodcovske´mu su´du. V tom pri´pade plati´, zˇe sa podrobuju´ predpisom sta´leho rozhodcovske´ho su´du podlˇa § 13 a 14, ktore´ su´ platne´ v cˇase zacˇatia rozhodcovske´ho konania pred ty´mto sta´lym rozhodcovsky´m su´dom, ak sa v rozhodcovskej zmluve nedohodli inak.
14. Podlˇa § 39 za´kona cˇ. 40/1964 Zb. Obcˇiansky za´konni´k u´cˇinne´ho v cˇase uzavretia zmluvy (dˇalej len „OZ“), neplatny´ je pra´vny u´kon, ktory´ svojim obsahom alebo u´cˇelom odporuje za´konu alebo ho obcha´dza alebo sa priecˇi dobry´m mravom.
15. Podlˇa § 52 ods. 1 OZ, spotrebitelˇskou zmluvou je kazˇda´ zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktoru´ uzatva´ra doda´vatelˇ so spotrebitelˇom.
16. Podlˇa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebitelˇsky´ch zmluva´ch, ako aj vsˇetky ine´ ustanovenia upravuju´ce pra´vne vztˇahy, ktory´ch u´cˇastni´kom je spotrebitelˇ, pouzˇiju´ sa vzˇdy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktora´ je spotrebitelˇom. Odlisˇne´ zmluvne´ dojednania alebo dohody, ktory ´ch obsahom alebo u´cˇelom je obcha´dzanie tohto ustanovenia, su´ neplatne´.
17. Podlˇa § 52 ods. 3 OZ, doda´vatelˇ je osoba, ktora´ pri uzatva´rani´ a plneni´ spotrebitelˇskej zmluvy kona´ v ra´mci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikatelˇskej cˇinnosti.
18. Podlˇa § 52 ods. 4 OZ, spotrebitelˇ je osoba, ktora´ pri uzatva´rani´ a plneni´ spotrebitelˇskej zmluvy nekona´ v ra´mci predmetu svojej obchodnej cˇinnosti alebo inej podnikatelˇskej cˇinnosti.
19. Podlˇa § 53 ods. 1 OZ, spotrebitelˇske´ zmluvy nesmu´ obsahovatˇ ustanovenia, ktore´ spo^sobuju´ znacˇnu´ nerovnova´hu v pra´vach a povinnostiach zmluvny´ch stra´n v neprospech spotrebitelˇa (dˇalej len ,,neprijatelˇna´ podmienka“). To neplati´, ak ide o zmluvne´ podmienky, ktore´ sa ty´kaju´ hlavne ´ho predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvne´ podmienky su´ vyjadrene´ urcˇito, jasne a zrozumitelˇne alebo ak boli neprijatelˇne´ podmienky individua´lne dojednane´. 20. Podlˇa § 53 ods. 2 OZ, za individua´lne dojednane´ zmluvne´ ustanovenia sa nepovazˇuju´ take´, s ktory´mi mal spotrebitelˇ mozˇnostˇ obozna´mitˇ sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvnitˇ ich obsah.
21. Podlˇa § 53 ods. 4 pi´sm. r) OZ, za neprijatelˇne´ podmienky uvedene´ v spotrebitelˇskej zmluve sa povazˇuju´ najma¨ ustanovenia, ktore´ vyzˇaduju´ v ra´mci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
22. Podlˇa § 53 ods. 5 OZ, neprijatelˇne´ podmienky upravene´ v spotrebitelˇsky´ch zmluva´ch su´ neplatne´.
23. Podlˇa § 54 ods. 1 OZ, zmluvne´ podmienky upravene´ spotrebitelˇskou zmluvou sa nemo^zˇu odchy ´litˇ od tohto za´kona v neprospech spotrebitelˇa. Spotrebitelˇ sa najma¨ nemo^zˇe vopred vzdatˇ svojich pra´v, ktore´ mu tento za´kon prizna´va, alebo si inak zhorsˇitˇ svoje zmluvne´ postavenie.
24. Podlˇa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebitelˇsky´ch zmlu´v plati´ vy´klad, ktory´ je pre spotrebitelˇa priaznivejsˇi´.
25. Su´dna exeku´cia mo^zˇe bytˇ nariadena´ len na za´klade titulu, ktory´ je vykonatelˇny´ po stra´nke forma´lnej a materia´lnej. Ak bude exeku´cia podlˇa titulu, ktory´ tieto pozˇiadavky nespl´nˇa, aj napriek tomu nespra´vne nariadena´, musi´ bytˇ v kazˇdom sˇta´diu konania aj bez na´vrhu zastavena´. (rozsudok Najvysˇsˇieho su´du SR z 27. janua´ra 1997, sp. zn. 3 Cdo 164/96).
26. Súdu bol predložený návrh na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu - Rozhodcovske ´ho rozsudku vydane´ho dnˇa 21.11.2018 Slovensky´m arbitra´zˇnym su´dom, zriadeny´m Asocia´ciou Slovensky´ch arbitra´zˇnych su´dov, z.z.p.o., so si´dlom Kri´zˇna 56, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. 57/07/18, ktory´ nadobudol pra´voplatnostˇ dnˇa 26.04.2019 a stal sa vykonatelˇny´m dnˇa 30.04.2019.
27. Su´d opätovne presku´mal predlozˇenu´ zmluvu o revolvingovom u´vere cˇ. 8500089880 zo dnˇa 13.11.2014 a rozhodcovsku´ zmluvu cˇ. 8500089880 zo dnˇa 13.11.2014, uzavretu´ medzi povinny ´m a opra´vneny´m, podlˇa ktorej: „Ake´kolˇvek spory, nezrovnalosti alebo na´roky medzi zmluvny´mi stranami vyply´vaju´ce alebo su´visiace s ustanoveniami Zmluvy o RU´, s porusˇeni´m, ukoncˇeni´m cˇi neplatnostˇou Zmluvy o RU´ budu´ riesˇene´ cestou pri´slusˇne´ho su´du v su´dnom konani´ alebo v rozhodcovskom konani´ pred niektory´m z nasleduju´cich sta´lych rozhodcovsky´ch su´dov podlˇa rokovacieho poriadku ty´chto sta´lych rozhodcovsky´ch su´dov: a. Rozhodcovsky´ su´d v Bratislave, si
´dlom Ventu´rska 14 Bratislava, zriadeny´ spolocˇnostˇou Sdruzˇeni´ rozhodc a.s., ICˇ: 63 49 66 58, so si´dlom v Cˇeskej republike, Brno Prˇi´kop 8, zapi´sana´ v obchodnom registri vedenom Krajsky´m su ´dom v Brne, spisova´ znacˇka B 8525. (www.rsvb.sk <http://www.rsvb.sk>), b. Slovensky´ arbitra´zˇny su´d zriadeny´ Slovak arbitration court, s.r.o., ICˇO: 44 130 Okresne´ho su´du Bratislava I, oddiel: Sro, vlozˇka cˇ. 52189/B, c. Victoria rozhodcovsky´ su´d v Zˇiline, zriadeny´ spolocˇnostˇou Victoria legal arbiter s.r.o., so si´dlom Vojtecha Tvrde´ho 793/21, 010 01 Zˇilina. ICˇO: 44 826 460, zapi´sany´ v Obchodnom registri Okresne´ho su´du Zˇilina, oddiel: Sro, d. Rozhodcovsky´ su´dny dvor zriadeny´ pri spolocˇnosti Arbitration Tribunal, s.r.o., so si´dlom Pribinova 30, 811 09 Bratislava, ICˇO: 44 455 453, zapi ´sana´ v Obchodnom registri vedenom Okresny´m su´dom Bratislava I, oddiel: Sro, vlozˇka cˇ. 55026/ B (www.rozhodcovskysudnydvor.sk <http://www.rozhodcovskysudnydvor.sk>). Vy´ber rozhodcovske´ho su´du, ktory´ bude opra´vneny´ vec prejednatˇ a rozhodnu´tˇ spocˇi´va na zmluvnej strane poda´vaju´cej zˇalobny´ na´vrh.“ 28. Uvedena´ zmluva o revolvingovom u´vere, v ra´mci ktorej boli uzavrete´ i rozhodcovske´ zmluvy, zalozˇila za´va¨zkovopra´vny vztˇah medzi opra´vneny´m, ktory´ pri jej uzatva´rani´ konal v ra´mci svojej podnikatelˇskej cˇinnosti a povinny´m, ktory´ pri jej uzatva´rani´ nekonal v ra´mci svojej podnikatelˇskej cˇinnosti, nakolˇko ako u´cˇel cˇerpania u´veru uviedol zariadenie doma´cnosti. Opra´vneny´ teda pri uzavierani´ predmetnej u´verovej zmluvy a rozhodcovskej zmluvy vystupoval ako doda´vatelˇ a povinny´ ako spotrebitelˇ (§ 52 ods. 3 a ods. 4 Obcˇianskeho za´konni´ka). Podlˇa § 52 ods. 1 OZ, spotrebitelˇskou zmluvou je kazˇda´ zmluva bez ohlˇadu na pra´vnu formu, ktoru´ uzatva´ra doda´vatelˇ so spotrebitelˇom. Vzhlˇadom na uvedene´ skutocˇnosti je potom nesporne´, zˇe za´va¨zkovy´ vztˇah medzi opra´vneny ´m a povinny´m zalozˇeny´ na za´klade predlozˇenej zmluvy o u´vere je za´va¨zkovy´m vztˇahom zo spotrebitelˇskej zmluvy, a teda je potrebne´ ho posudzovatˇ v kontexte ustanoveni´ o spotrebitelˇsky´ch zmluva´ch podlˇa § 52 a nasl. OZ. 29. V su´vislosti s konani´m pred rozhodcovsky´m su´dom, nutno pouka´zatˇ na to, zˇe ho mozˇno zacˇatˇ iba v pri´pade, ak zmluvne´ strany uzatvoria rozhodcovsku´ zmluvu budˇ vo forme osobitnej zmluvy alebo vo forme rozhodcovskej dolozˇky k zmluve. Za´kladnou povinnostˇou rozhodcovske´ho su´du je uzˇ v sˇta´diu zacˇatia konania sku´matˇ ota´zku svojej pra´vomoci. Slovensky´ arbitra´zˇny su´d zriadeny ´ Slovak arbitration court, s.r.o. po 31. decembri 2014 stratil opra´vnenie rozhodovatˇ spotrebitelˇske´ spory. Jeho na´stupni´ckym rozhodcovsky´m su´dom sa v zmysle § 73 ods. 5 za´kona cˇ. 335/2014 Z. z. o spotrebitelˇskom rozhodcovskom konani´ stal Slovensky´ arbitra´zˇny su´d, zriadeny´ Asocia´ciou Slovensky´ch arbitra´zˇnych su´dov, z.z.p.o. (dˇalej len ,,rozhodcovsky´ su´d“). Kedˇzˇe povinny´ svoj za ´va¨zok zo Zmluvy o RU´ neplnil, podal opra´vneny´ zˇalobu tomuto rozhodcovske´mu su´du, ktory´ v predmetnej veci dnˇa 21.11.2018 vydal rozhodcovsky´ rozsudok. 30. Súd opätovným preskúmaním návrhu na vykonanie exekúcie spolu s vyjadreniami oprávneného a povinného zistil, že rozhodcovsky´ rozsudok bol vydany´ na za´klade za´kona cˇ. 335/2014 Z. z. o spotrebitelˇskom rozhodcovskom konani´ u´cˇinne´ho od 1. janua´ra 2015 a rozhodcovska´ zmluva bola uzavreta´ dnˇa 13.11.2014, t. j. esˇte pred nadobudnuti´m u´cˇinnosti uvedene´ho za´kona. Podlˇa prechodne´ho ustanovenia § 73 ods. 3 za´kona cˇ. 335/2014 Z. z. sa rozhodcovska´ zmluva uzavreta´ pred 1. janua´rom 2015 spravuje predpismi u´cˇinny´mi v cˇase jej uzavretia. Ak rozhodcovska ´ zmluva bola v cˇase svojho uzavretia (z ake´hokolˇvek do^vodu) neplatna´, zosta´va neplatna´ aj za u´cˇinnosti novy´ch predpisov a jej neplatnostˇ sa nekonvaliduje. V takom pri´pade ani nemo^zˇe do^jstˇ k zmene jej obsahu podlˇa § 73 ods. 5 za´kona cˇ. 335/2014 Z. z. tak, zˇe zalozˇi´ pra´vomoc nove´ho rozhodcovske´ho su´du opra´vnene´ho rozhodovatˇ spotrebitelˇske´ spory. Zo systematickej su ´vislosti oboch ustanoveni´ je totizˇ zrejme´, zˇe k ty´mto u´cˇinkom mo^zˇe do^jstˇ len v pri´pade platnej rozhodcovskej zmluvy, nie v pri´pade takej zmluvy, ktora´ bola uzˇ v cˇase svojho uzavretia neplatna´. 31. Vzhlˇadom na uvedene´ prechodne´ ustanovenie je teda potrebne´ posu´ditˇ platnostˇ rozhodcovskej zmluvy podlˇa za´kona cˇ. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konani´ u´cˇinne´ho do 31. decembra 2014. 32. Podlˇa ustanovenia § 12 ods. 6 za´kona cˇ. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, zmluvne´ strany sa mo^zˇu dohodnu´tˇ, zˇe svoj spor predlozˇia na rozhodnutie urcˇite´mu sta´lemu rozhodcovske´mu su´du. Podlˇa na´zoru su´du je formula´cia uvedene´ho ustanovenia jednoznacˇna´ v tom zmysle, zˇe vyzˇaduje podrobenie sa ,,urcˇite´mu“, teda jedne´mu konkre´tnemu sta´lemu rozhodcovske´mu su´du (porov. v tomto smere rozdielnu formula´ciu cit. ustanovenia v zneni´ u´cˇinnom od 1. janua´ra 2015). Naopak v rozpore s citovany´m ustanoveni´m je taka´ rozhodcovska´ zmluva, ktora´ podriadˇuje strany dvom cˇi viacery´m rozhodcovsky´m su´dom, pricˇom volˇba konkre´tneho je prenechana´ na vo^lˇu jednej strany. V takom pri´pade tak totizˇ v skutocˇnosti medzi stranami nejde o rozhodcovsku´ zmluvu v zmysle citovany´ch ustanoveni´, ale len o aku´si „predbezˇnu´ dohodu“ na mozˇnom rozhodcovskom konani´, ktorej konkretiza´cia patri´ jednej zmluvnej strane. Nutno podotknu´tˇ, zˇe rozhodcovske´ konanie je zalozˇene´ na principia´lnej rovnosti oboch jeho stra´n (§ 17 za´kona cˇ. 244/2002 Z. z.), ktora
´ sa prejavuje okrem ine´ho v ich (principia´lne) rovnakom vplyve na zlozˇenie rozhodovacieho telesa (porov. § 8 ods. 2 za´kona cˇ. 244/2002 Z. z.). Pripusteni´m takej rozhodcovskej zmluvy, v zmysle ktorej by si jedna zo stra´n mohla vybratˇ spomedzi viacery´ch v nej uvedeny´ch sta´lych rozhodcovsky´ch su´dov (teda pripustenie akejsi „opcie na sta´ly rozhodcovsky´ su´d“), by sa podlˇa na´zoru su´du da ´val tejto strane nadmerny´ vplyv na priebeh rozhodcovske´ho konania a staval by druhu´ stranu do podstatne nevy´hodnejsˇej pozi´cie. 33. Podlˇa na´zoru su´du vysˇsˇie uvedeny´ vy´klad ustanovenia § 12 ods. 6 za´kona cˇ. 244/2002 Z. z. v zneni´ u´cˇinnom do 31. decembra 2014 vyply´va aj z toho, zˇe cit. za´kon pomerne striktne rozlišuje medzi rozhodcovským konaním mimo stáleho rozhodcovského súdu a rozhodcovským konaním pred stálym rozhodcovským súdom. Kým podľa § 26 ods. 2 je postup konania predovšetkým vecou dohody strán, v prípade konania pred stálym rozhodcovským súdom, tento postupuje podľa svojho rokovacieho poriadku. Nestrannosť a férovosť rozhodcovského konania pred stálym rozhodcovským súdom je zabezpečená okrem iného aj tým, že rokovací poriadok vydáva zriaďovateľ ako tretia osoba odlišná (a v princípe nezávislá) od strán rozhodcovského konania. Takýto rokovací poriadok potom upravuje aj otázky, na ktorých sa v rozhodcovskom konaní mimo stáleho rozhodcovského súdu musia strany dohodnúť. Inak povedané, principiálnu nevyhnutnosť dohody oboch strán na jednotlivých procesných aspektoch rozhodcovského konania nahrádza v prípade stáleho rozhodcovského súdu činnosť tretej osoby - zriaďovateľa, ktorý vydáva rokovací poriadok. Ak by bolo prípustné, aby sa rozhodcovskou zmluvou umožnila jednej strane voľne si zvoliť jeden spomedzi viacerých stálych rozhodcovských súdov, znamenalo by to, že tejto strane by bolo dané aj právo vybrať, resp. určiť úpravu procesného postupu rozhodcovského konania. To by však bolo v rozpore s už uvedenou principiálnou črtou rozhodcovského konania, podľa ktorej sa na tejto úprave musia strany dohodnúť, alebo musí byť určená treťou (nezávislou, resp. nestrannou) osobou vo forme rokovacieho poriadku. 34. Su´d taktiezˇ v tomto smere iba pripomi´na, zˇe rozhodcovska´ zmluva (teda pra´vomoc rozhodcovske´ho su´du) vylucˇuje pra´vomoc sˇta´tnych su´dov, a ty´m v podstate obmedzuje pra ´vo na su´dnu ochranu v cˇl. 46 ods. 1 U´stavy Slovenskej republiky, kedˇzˇe do^vody presku´mania rozhodcovske´ho rozsudku su´ velˇmi obmedzene´. Samozrejme, principia´lne nie je vylu´cˇene´, aby sa strany vza´jomnou dohodou vzdali uplatnenia urcˇite´ho pra´va (napri´klad aj pra´va na su´dnu ochranu pred vsˇeobecny´m su´dom) volˇbou alternati´vneho prostriedku riesˇenia sporov, ktory´ im pra´vo ponu ´ka. V takom pri´pade vsˇak su´d musi´ do^sledne kontrolovatˇ okolnosti take´hoto dojedania, a to najma¨ prostredni´ctvom vsˇeobecny´ch klauzu´l (su´lad s dobry´mi mravmi a pod.), ako aj vy´kladom pri´slusˇny ´ch noriem, ktore´ tieto alternati´vne prostriedky riesˇenie sporov upravuju´, aby bolo zabezpecˇene´, zˇe tieto alternati´ve prostriedky budu´ vo vy´sledku principia´lne rovnocenne´ cˇo do kvality a procedura ´lnych za´ruk pre u´cˇastni´kov (porov. v iny´ch su´vislostiach na´lez U´stavne´ho su´du SR sp. zn. PL. U´S 1/2012). Podlˇa na´zoru su´du bol s ty´mito pozˇiadavkami nezlucˇitelˇny´ taky´ vy´klad za´kona cˇ. 244/2002 Z. z. u´cˇinne´ho do 31. decembra 2014, a teda pripustenie takej rozhodcovskej zmluvy, ktore´ by mali za na´sledok, zˇe z rozhodcovske´ho konania ako riesˇenia sporu medzi dvoma stranami nestrannou tretˇou osobou sa stane konanie riadene´ a kontrolovane´ jednou z nich. Ako vsˇak uzˇ bolo vysˇsˇie odo^vodnene´, presne to by bolo na´sledkom pripustenia takej rozhodcovskej zmluvy, akou je rozhodcovska´ zmluva medzi opra´vneny´m a povinny´m zo dnˇa 13.11.2014, ktora´ zveruje volˇbu rozhodcovske´ho su´du pri´slusˇne´ho na prejednanie veci do ru´k zˇalobcu. 35. Rozhodcovska´ zmluva, ktora´ nezodpoveda´ u´stavne konformne´mu vy´kladu ustanovenia § 12 ods. 6 za´kona cˇ. 244/2002 Z. z. v cit. zneni´, je podlˇa na´zoru su´du pre rozpor so za´konom neplatna´ (§ 39 Obcˇianskeho za´konni´ka). Z uzˇ uvedeny´ch do^vodov (rozdiely medzi rozhodcovsky´m konani´m pred sta´lym rozhodcovsky´m su´dom a mimo neho) nepricha´dza podlˇa su´du do u´vahy ani pri´padna ´ konverzia (§ 41a ods. 1 Obcˇianskeho za´konni´ka) rozhodcovskej zmluvy zakladaju´cej pra´vomoc sta´leho rozhodcovske´ho su´du na „obycˇajnu´“ rozhodcovsku´ zmluvu s urcˇeny´mi rozhodcami (alebo spo^sobom ich urcˇenia). 36. Su´d dˇalej konsˇtatuje, zˇe okrem vysˇsˇie uvedene´ho opra´vneny´ zapracoval rozhodcovsku´ dolozˇku, na za´klade ktorej mal konatˇ rozhodcovsky´ su´d, do rozhodcovskej zmluvy, ktoru´ uzˇ vopred pripravil na formula´rovom tlacˇive, a tu´to uzˇ len hotovu´ predklada´ spotrebitelˇovi ku zmluve na podpis. To, zˇe nejde o dvojstranne vyjednanu´ podmienku vyply´va aj zo samotnej konsˇtrukcie rozhodcovskej zmluvy. Ta´to zmluvna´ podmienka nebola individua´lne dojednana´. Je sformulovana´ tak, zˇe vlastne vyzˇaduje od spotrebitelˇa, aby spory s doda´vatelˇom riesˇil vy´lucˇne spo^sobom, ktory´ si zvoli´ ten, cˇo zˇaluje. Taku´to podmienku je potrebne´ z pohlˇadu Obcˇianskeho za´konni´ka povazˇovatˇ za absolu ´tne neplatnu´. Ide o jednostrannu´ a neprijatelˇnu´ podmienku, ktora´ bra´ni povinne´mu obra´titˇ sa v pri ´pade sporu na sˇta´tny su´d. Teda znemozˇnˇuje volˇbu spotrebitelˇa dosiahnutˇ rozhodovanie sˇta´tnym su´dom. Tak mu znemozˇnˇuje vlastne domo^ctˇ sa svojho pra´va a stavia ho do pozi´cie nerovnocenne
´ho u´cˇastni´ka pra´vneho vztˇahu. Okrem toho rozhodcovsky´ su´d si vybral sa´m doda´vatelˇ, teda opra´vneny´. Nie je to zhodny´ prejav oboch stra´n zmluvy. Povinny´ sa na tomto vy´bere nepodielˇal. Na ´sledne ak sa doda´vatelˇ rozhodne zˇalovatˇ spotrebitelˇa na za´klade tejto rozhodcovskej dolozˇky na rozhodcovskom su´de, spotrebitelˇ je nu´teny´ touto dolozˇkou a jednostranny´m vy´berom doda´vatelˇa podrobitˇ sa rozhodcovske´mu konaniu. Musi´ tak podlˇa nej urobitˇ, lebo uzˇ vopred, pred vznikom ake´hokolˇvek sporu zo zmluvy sa musel vzdatˇ prijati´m podmienok zmluvy, svojho pra´va bra´nitˇ sa na riadnom su´de v mieste svojho bydliska. Naviac je nutne´ uviestˇ, zˇe spravidla je to veritelˇ, ktory ´ sa ocita´ v pozi´cii toho, ktory´ na´vrh poda´va, lebo va¨cˇsˇinou dlzˇni´ci su´ ty´mi osobami, ktore ´ zmluvy z pohlˇadu spla´cania u´veru nedodrzˇiavaju´. Ide teda o znacˇnu´ nerovnova´hu v pra´vach a povinnostiach zmluvny´ch stra´n v neprospech spotrebitelˇa ty´m, zˇe znemozˇnˇuje spotrebitelˇovi zvolitˇ si spo^sob riesˇenia pri´padne´ho sporu. Navysˇe dolozˇka nebola dojednana´ v cˇase vysˇsˇej bdelosti spotrebitelˇa po vzniku sporu, ale na zacˇiatku zmluvne´ho vztˇahu. Preto ake´kolˇvek plnenie priznane´ rozhodcom na za´klade neprijatelˇnej podmienky - rozhodcovskej dolozˇky, ktora´ je v rozpore s dobry´mi mravmi, je plneni´m neakceptovatelˇny´m. V tejto su´vislosti je nutne´ pouka´zatˇ aj na rozsudok Euro´pskeho su´dneho dvora vo veci C- 40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodrigues Nogueira, ktora´ sa ty´kala vy´kladu smernice 93/13/EHS zo dnˇa 5.4.1993 o neprijatelˇny´ch podmienkach v spotrebitelˇsky´ch zmluva´ch v tom zmysle, zˇe su´d, ktory´ rozhoduje o na´vrhu na nu ´teny´ vy´kon pra´voplatne´ho rozhodcovske´ho rozsudku vydane´ho bez u´cˇasti spotrebitelˇa, musi´ i bez na´vrhu uplatnitˇ neprimeranostˇ rozhodcovskej dolozˇky obsiahnutej v zmluve. 37. Su´d dˇalej poukazuje na rozhodnutie Najvysˇsˇieho su´du SR z 30. janua´ra 2013, sp. zn. 4 Cdo 410/2012, dnes uzˇ usta´lenej judikatu´ry. Opra´vneniu su´dov v exekucˇnom konani´ sku ´matˇ pra´vomoc rozhodcovske´ho su´du v su´vislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy, resp. s jej neplatnostˇou, nebra´nia ustanovenia za´kona o rozhodcovskom konani´, napri´klad § 21 ods. 2 alebo § 40 ods. 1 pi´sm. c) tohto predpisu. Tieto ustanovenia sa ty´kaju´ vsˇeobecne u´cˇastni´kov rozhodcovske´ho konania, ktory´mi mo^zˇu bytˇ aj ine´ subjekty nezˇ spotrebitelˇ, pricˇom sa v nich premieta klasicka´ ri´mska pra´vna za´sada (princi´p) „vigilantibus iura scripta sunt“ („pra´va patria bdely´m“ alebo „nech si kazˇdy´ stra´zˇi svoje pra´va“ alebo „za´kony su´ pi´sane´ pre bdely´ch“). Ky ´m nevyuzˇitie postupu podlˇa ty´chto ustanoveni´ v pri´pade iny´ch u´cˇastni´kov rozhodcovske´ho konania znamena´ stratu mozˇnosti sku´matˇ a spochybnˇovatˇ rozhodcovsku´ zmluvu, a ty´m aj pra ´vomoc rozhodcovske´ho su´du v konkre´tnej veci, v spotrebitelˇsky´ch veciach tomu tak nie je. Princi ´p „vigilantibus iura scripta sunt“ v spotrebitelˇsky´ch veciach v konkre´tnych su´vislostiach ustupuje do^lezˇitejsˇiemu princi´pu, ktory´m je ochrana spotrebitelˇa. To znamena´, zˇe aj kedˇ u´cˇastni´k rozhodcovske´ho konania, ktory´m je spotrebitelˇ, nevyuzˇije mozˇnostˇ spochybnitˇ existenciu alebo platnostˇ rozhodcovskej zmluvy podlˇa ustanoveni´ za´kona o rozhodcovskom konani´, je exekucˇny ´ su´d opra´vneny´ a za´rovenˇ povinny´ sku´matˇ existenciu alebo platnostˇ rozhodcovskej zmluvy, a v pri´pade zistene´ho nedostatku v tomto smere konsˇtatovatˇ rozpor rozhodcovske´ho rozsudku so za´konom, znamenaju´ci materia´lnu nevykonatelˇnostˇ tohto exekucˇne´ho titulu. Taky´mto postupom exekucˇny´ su´d napl´nˇa pri´kaz, vyply´vaju´ci z princi´pu ochrany pra´v spotrebitelˇa. 38. Neplatnostˇ rozhodcovskej zmluvy tak znamena´, zˇe rozhodcovsky´ rozsudok v preroku´vanej veci bol vydany´ orga´nom, ktory´ na to nemal opra´vnenie (pra´vomoc). To podlˇa dnes uzˇ usta´lenej judikatu ´ry znamena´, zˇe taky´to rozhodcovsky´ rozsudok nie je spo^sobily´m exekucˇny´m titulom (porov. judika ´t R 46/2012), ide o nulitny´ pra´vny akt na za´klade ktore´ho nemozˇno vykonatˇ exeku´ciu. 39. Vzhlˇadom na vysˇsˇie uvedene´ dospel su´d k za´veru, zˇe predmetna´ rozhodcovska´ zmluva nespl´nˇa podmienky podlˇa osobitny´ch predpisov, kedˇzˇe nezodpoveda´ u´stavne konformne´mu vy ´kladu ustanovenia § 12 ods. 6 za´kona cˇ. 244/2002 Z. z. v cit. zneni´ pre rozpor so za´konom (rozhodcovska´ dolozˇka je neprijatelˇnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 1 OZ), cˇo ma´ za na´sledok jej neplatnostˇ (§ 39 Obcˇianskeho za´konni´ka), a za´rovenˇ rozhodcovske´ rozhodnutie nie je vykonatelˇne´, teda exekucˇny´ titul nespl´nˇa podmienku materia´lnej vykonatelˇnosti, nakolˇko dosˇlo k vade za´kladne´ho predpokladu stanovene´ho za´konom o rozhodcovskom konani´, ktory´ upravuje tvorbu exekucˇne´ho titulu. Su´d konsˇtatuje, zˇe nedostatok pra´vomoci rozhodcovske´ho su ´du v danom konani´ odvi´jaju´ci sa od neplatnosti rozhodcovskej zmluvy ma´ za na´sledok materia´lnu nevykonatelˇnostˇ rozhodcovske´ho rozsudku, cˇo spo^sobuje, zˇe predmetny´ rozhodcovsky´ rozsudok zo dnˇa 21.11.2018 vydany´ ustanoveny´m rozhodcom, ktory´ vyvodil svoju pra´vomoc na konanie a rozhodnutie na za´klade neplatnej rozhodcovskej zmluvy zo dnˇa 13.11.2014, je nulitny´m pra´vnym aktom a nemozˇno ho povazˇovatˇ za spo^sobily´ exekucˇny´ titul podlˇa ustanovenia § 45 ods. 2 pi ´sm. d) Exekucˇne´ho poriadku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, preto v súlade s ustanovením § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku exekúciu v celom rozsahu zastavil.
40. Podľa § 196 Exekučného poriadku, trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom.
41. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety.
42. Podľa § 199c ods. 2 Exekučného poriadku, ak povinný uhradí pohľadávku oprávneného pred začatím exekúcie, odmena ani náhrada výdavkov exekútorovi nepatrí; to neplatí, ak je tu dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať.
43. Podľa § 22 ods. 1,2 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur. Ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50 %.
44. V zmysle ustanovenia § 199c ods. 4 Exekučného poriadku je pravidlom, že trovy exekútora znáša alebo nahrádza povinný, pokiaľ nenastane výnimočná situácia, kedy ich nahrádza oprávnený. Takúto situáciu predpokladá ustanovenie § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého oprávnený je zaviazaný nahradiť trovy exekútora vtedy, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý oprávnenému možno pričítať.
45. Súd sa pri rozhodovaní o trovách povereného súdneho exekútora zaoberal otázkou, či je tu dôvod na úhradu trov exekútora, ktorý možno pričítať oprávnenému. Pri rozhodovaní, či v danom prípade oprávnený zavinil zastavenie exekúcie, čím súdnemu exekútorovi vznikol nárok na náhradu trov exekúcie súd uvádza, že nárok na náhradu trov exekúcie je nárokom, ktorý má základ v ustanoveniach práva procesného, a nie v ustanoveniach práva hmotného. Preto zavinenie oprávneného, ktoré viedlo k zastaveniu exekúcie možno posudzovať len z hľadiska procesného, podľa procesného výsledku. Nakoľko v danom prípade sa exekúcia začala na podklade rozhodnutia, ktoré nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom, exekúcia proti povinnému bola vedená nedôvodne.
46. Súd rozhodoval o trovách súdneho exekútora podľa ustanovenia § 199c ods. 1 Exekučného poriadku. Nakoľko povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonnej 15 -dňovej lehote od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, a je tu dôvod na zastavenie exekúcie, súd preto s prihliadnutím na ustanovenie § 22 ods. 2 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov priznal súdnemu exekútorovi náhradu paušálnych výdavkov vo výške 30 Eur + DPH. 47. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
48. Podľa § 13a ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
49. Podľa § 10 ods. 2 Vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.
50. V súvislosti s podaním vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie oprávnený žiadal priznať náhradu trov konania vo výške 109,18 Eur. Nakoľko oprávnený v konaní nemal úspech, súd o nároku na náhradu trov právneho zastúpenia rozhodol tak, že mu nárok na náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.