Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1T-29-2023.pdf
PDF · 89.76 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/29/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Samosudca Okresného súdu Zvolen JUDr. Mariana Philadelphy, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX C. D., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b./ Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28.02.2024 vo Zvolene, takto
rozhodol:
Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX C. D., trvale bytom D., adresa na doručovanie písomností: E. C. XX, D.
je v i n n ý,
že
v období od 01.09.2022 do 28.02.2024, vo Zvolene a na iných miestach svojho pobytu, úmyselne neplní svoju vyživovaciu povinnosť voči mal. deťom E., nar. XX.XX.XXXX, D., nar. XX.XX.XXXX a C., nar. XX.XX.XXXX vyplývajúcu z ustanovenia § 62 a nasl. Zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine v platnom znení, ktorá vyživovacia povinnosť bola deklarovaná aj rozsudkom Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 5P 295/2017 zo dňa 29.05.2018, právoplatným dňa 03.07.2018, vo výške 90 € mesačne na každé dieťa zvlášť, t. j. spolu 270 € mesačne, splatných do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky detí F. G., nar. XX.XX.XXXX, a následne bol rozsudkom Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 8P 66/2023, zo dňa 13.06.2023, právoplatným dňa 06.07.2023, zaviazaný prispievať zvýšeným výživným na mal. deti D., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX vo výške 150 € mesačne na každé dieťa zvlášť, t. j. spolu 300 € mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 08.03.2023, a zároveň predmetným rozsudkom bola maloletá E., nar. XX.XX.XXXX zverená do osobnej starostlivosti otca A. B., nar. XX.XX.XXXX, pričom v uvedenom období nebol evidovaný na príslušnom ÚPSVaR ako uchádzač o zamestnanie, nebol poberateľom dávok v hmotnej núdzi ani iných dávok, je aktívnym podnikateľom — živnostníkom, a napriek tomu za rozhodné obdobie k rukám matky uhradil výživné vo výške 3.480.- Eur, teda mu vznikol dlh na výživnom k rukám matky F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Zvolen, t. č. bytom H., I. X, za obdobie od 01.09.2022 do 28.02.2024 z titulu dlhu na výživnom za maloletých D., nar. XX.XX.XXXX a C., nar. XX.XX.XXXX a za obdobie od 01.09.2022 do 06.07.2023 z titulu dlhu na výživnom za maloletú E., nar. XX.XX.XXXX v celkovej výške 1.160.- Eur,
t e d a
najmenej dva mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách,
č í m s p á c h a l
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno j/ Trestného zákona
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Tr. zákona, § 36 písm. l/, písm. n/ Tr. zákona, § 46 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 14 (štrnásť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, súd výkon trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona, súd obžalovanému ustanovuje skúšobnú dobu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.
Podľa § 50 ods. 2 Tr. zákona, súd obžalovanému ukladá aj povinnosť, aby v skúšobnej dobe podľa svojich schopností zaplatil dlh na výživnom podľa výroku tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen podal pod č. 1 Pv 318/23/6611-5 dňa 09.08.2023 na Okresný súd Zvolen obžalobu na obvineného A. B. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b./ Tr. zákona, na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10.01.2024, na základe vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, samosudca za súhlasu prokurátora okresnej prokuratúry a poškodenej, podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku vyhlásenie obžalovaného prijal a podľa § 257 ods. 8 Tr. poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody alebo ochrannom opatrení.
V rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní sa súd podľa § 269 a 253 ods. 2 Tr. poriadku oboznámil s nasledujúcimi listinnými dôkazmi: Správa o povesti /č.l. 116/, Register trestov /č.l. 1 z prílohovej obálky/, Priestupky /č.l. 2 z prílohovej obálky/.
Zo Správy o povesti je zrejmé, že mesto Malacky nemá vedomosť o tom, či sa obžalovaný zdržiava na území ich mesta. Z uvedeného dôvodu nevedeli orgánom činným v trestnom konaní poskytnúť žiadne bližšie informácie na posúdenie osoby obžalovaného.
Z Odpisu registra trestov súd zistil, že obžalovaný má doposiaľ celkovo štyri záznamy, pričom vo všetkých prípadoch sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený.
Z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplýva, že obžalovaný sa doposiaľ dopustil deviatich priestupkov. V jednom prípade išlo o priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, za čo mu bola uložená sankcia v podobe pokarhania. V ostatných prípadoch išlo o priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, za čo mu boli uložené blokové pokuty od 10,- do 650,- Eur.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní predložil súdu originály platobných príkazov z J. K., z ktorých vyplýva, že dňa 10.11.2023 uhradil poškodenej na výživnom sumu 180,- Eur a dňa 15.11.2023 uhradil sumu 300,- Eur. Súčasne krátkou cestou priamo na pojednávaní odovzdal so rúk sudkyne sumu 900,- Eur, ako úhradu dlžného výživného, ktoré boli následne zo strany súdu odovzdané poškodenej. Okrem toho obžalovaný predložil oznámenie o výplate jeho dôchodku, z ktorého vyplýva, že od 08.01.2024 poberá dôchodok vo výške 473,90 Eur. K svojej osobe obžalovaný uviedol, že je rozvedený, má 7 detí, z ktorých už len tri sú maloleté. Osobne sa stará o maloletú E., ktorá mu bola zverená súdom. Vzhľadom k tomu, že maloletá E. má zdravotné problémy, starostlivosť o ňu je náročnejšia. Navštevuje s ňou psychiatrickú ambulanciu a aj t.č. je hospitalizovaná na psychiatrii. Matka platí na maloletú E. výživné vo výške 150,00 Eur. Ďalšie dve maloleté deti, D. a C. boli súdom zverené ich matke F. G..
Poškodená na hlavnom pojednávaní uviedla, že v prípade uznania viny žiada, aby bola obžalovanému uložená povinnosť uhradiť dlžné výživné. Ku dňu rozhodnutia súdu bol dlh na výživnom vo výške 1.160,00 Eur.
Podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona, kto najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
Podľa § 207 ods. 3 písm. b/ Tr. zákona, odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 závažnejším spôsobom konania.
Podľa § 138 písm. j/ Tr. zákona, závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu na viacerých osobách.
Súd vyhodnotil všetky vykonané dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach tak, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. poriadku, pričom skutkový stav zistil a ustálil tak, ako je rozvedený vo výroku tohto rozsudku.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že obžalovaný svojím konaním po objektívnej aj subjektívnej stránke naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písmeno j/ Tr. zákona, keďže najmenej dva mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách.
Uvedené konanie obžalovaného mal súd za preukázané nielen priznaním sa samotným obžalovaným, ale aj vykonaným dokazovaním v prípravnom konaní, najmä výpoveďou poškodenej F. G., výpoveďou svedkyne L. M. N., zastupujúcej Úrad práce sociálnych vecí a rodiny, ale tiež rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 8P/66/2023 zo dňa 13.06.2023, rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5P/295/2017 zo dňa 29.05.2018 a Žiadosťami o náhradné výživné na maloleté deti.
V zmysle ustanovenia § 122 ods. 13 Tr. zákona, ak obvinený pokračuje v konaní, pre ktoré je stíhaný, aj po oznámení vznesenia obvinenia, posudzuje sa také konanie od tohto procesného úkonu ako nový skutok, čo však neplatí, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207. V takom prípade ide o pokračovanie konania až do doby, kým je vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa alebo pokiaľ sa súd druhého stupňa neodobral na záverečnú poradu. S poukazom na uvedené, súd upravil obdobie neplnenia vyživovacej povinnosti obžalovaného až do rozhodnutia súdu prvého stupňa, t.j. do dňa 28.02.2024. Z uvedeného dôvodu potom súd upravil aj dlžnú sumu výživného, a to na sumu 1.160,- Eur voči oprávnenej matke maloletých detí F. G. za obdobie od 01.09.2022 do 28.02.2024 z titulu dlhu na výživnom za maloletých D. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX a za obdobie od 01.09.2022 do 06.07.2023 (kedy bola maloletá E. zverená do osobnej starostlivosti obžalovaného) z titulu dlhu na výživnom za maloletú E. B., nar. XX.XX.XXXX. Súd v uvedenom prípade vychádzal z vyčíslenia dlžného výživného zabezpečeného v prípravnom konaní, pričom ku dňu rozhodnutia súdu bol dlh na výživnom vo výške 4.640,- Eur (po pripočítaní bežného výživného za august 2023 až február 2024). V tomto smere však súd uvádza, že obžalovaný svoj dlh na výživnom sčasti splnil, keď:
- dňa 25.08.2023 zaplatil sumu 1.500,- Eur;
- dňa 19.09.2023 zaplatil sumu 300,- Eur;
- dňa 18.10.2023 zaplatil sumu 300,- Eur;
- dňa 10.11.2023 zaplatil sumu 180,- Eur;
- dňa 15.11.2023 zaplatil sumu 300,- Eur a
- dňa 10.01.2021 (na hlavnom pojednávaní) zaplatil sumu 900,- Eur. Po odrátaní vyššie uvedených čiastočných úhrad súd ustálil, že dlh na výživnom ku dňu 28.02.2024 predstavuje sumu 1.160,- Eur.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo zákonom ustanovených zásad pre ukladanie trestov. Z týchto vyplýva, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone (§ 34 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona). Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy (§ 34 ods. 4 Tr. zákona).
Obžalovaný skutkom spáchal jeden trestný čin. Súd vychádzal z trestnej sadzby uvedenej v § 207 ods. 3 Tr. zákona, t.j. v rozpätí 1 až 5 rokov.
Súd u obžalovaného vzhliadol dve poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. l/ Tr. zákona (priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval) a § 36 písm. n/ Tr. zákona (napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom). Na druhej strane súd u obžalovaného nevzhliadol žiadnu priťažujúcu okolnosť. S dôrazom na ust. § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Tr. zákona, súd po úprave zákonom ustanovenej trestnej sadzby vplyvom prevahy poľahčujúcich okolností (kedy bolo potrebné hornú hranicu trestnej sadzby znížiť o jednu tretinu), mohol obžalovanému ukladať trest odňatia slobody v rozmedzí 12 až 44 mesiacov.
Vychádzajúc z uvedeného súd obžalovanému ako druh trestu ukladal trest odňatia slobody, a to vo výmere 14 mesiacov. Jedná sa o trest, ktorý mu súd uložil v podstate na dolnej hranici zákonom upravenej trestnej sadzby, s poukazom na prevahu poľahčujúcich okolností pri neexistencii žiadnej priťažujúcej. Okrem toho súd pri výmere trestu prihliadal aj na povahu a charakter spáchaného skutku a tiež osobu obžalovaného, ktorý sa napriek nízkemu príjmu snažil dlh na výživnom uhradiť, pričom tento v konečnom dôsledku vo väčšej časti uhradil. Súd zároveň dospel k záveru, že nepodmienečný trest odňatia slobody nie je nevyhnutne potrebný na prevýchovu obžalovaného. S prihliadnutím na prejavenú ľútosť obžalovaného, ktorá sa súdu javila byť úprimná a tiež s prihliadnutím na okolnosti prípadu, za ktorých došlo k spáchaniu trestného činu, mal súd za to, že sú splnené podmienky podľa § 49 ods. 1 Tr. zákona pre podmienečné odloženie výkonu trestu odňatia slobody. S poukazom na § 50 ods. 1 Tr. zákona súd obžalovanému určil skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov. Zároveň na posilnenie účelu uloženého trestu, obžalovanému uložil aj povinnosť v zmysle § 50 ods. 2 Tr. zákona, a to v skúšobnej dobe podľa svojich schopností zaplatiť dlh na výživnom.
S poukazom na vyššie uvedené, súd takto uložený trest považoval za trest uložený zákonne, za trest primeraný okolnostiam spáchaného skutku, jeho následkom, ako i osobe obžalovaného a napokon súd ho považuje aj za trest spravodlivý.
Súd dodáva, že napriek tomu, že F. G. na hlavnom pojednávaní predniesla žiadosť, aby v prípade, že obžalovaný bude uznaný za vinného, mu bola uložená povinnosť dlh na výživnom jej uhradiť, čo predniesla ako nárok na náhradu škody, súd jej požadovanú náhradu škody nemohol priznať samostatným výrokom rozsudku, pretože u matky maloletého dieťaťa sa v danom trestnom konaní nejedná o škodu spôsobenú trestným činom v pravom slova zmysle. V danom prípade sa jedná o povinnosť obžalovaného vyplývajúcu zo zákona (nie povinnosť zmluvnú).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Zvolen do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Tr. poriadku).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a), a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b), a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech a aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d, § 45/1).
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba