Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/26/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Adrianou Bordovskou, v trestnej veci obžalovaného A. B., narodeného XX.XX.XXXX, pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa , , na hlavnom pojednávaní dňa 01.07.2026, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

A. B., narodený XX.XX.XXXX v C., trvalé bydlisko: C.,

sa u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

aj napriek tomu, že ustanovením o rodine a rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. zo dňa 13.6.2023, právoplatný dňa 6.7.2023, je zaviazaný prispievať zvýšeným bežným výživným na syna C. B., nar. XXXX a dcéru D. B., nar. XXXX, na každého zvlášť vo výške 150€ mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky E. F., nar. XXXX, si túto zákonnú vyživovaciu povinnosť, čo aj z nedbanlivosti riadne neplní od mesiaca apríl 2024 do súčasnosti, čím mu vznikol dlh na bežnom výživnom na obe deti v celkovej výške 7.400 € (vrátane mesiaca jún 2026), pričom obvinený A. B. bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený a to rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. zo dňa 28.2.2024, právoplatný dňa 18.4.2024 pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa , ,

t e d a

najmenej dva mesiace v období dvoch rokov si neplní, čo aj z nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať iného a taký čin spáchal, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,

č í m s p á c h a l

prečin zanedbanie povinnej výživy podľa , .

Za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa , s poukazom na a s použitím , na trest povinnej práce vo výmere 250 (dvestopäťdesiat) hodín.

Podľa je obžalovaný povinný trest povinnej práce vykonať najneskôr do 1 roka od nariadenia výkonu trestu.

Podľa je obžalovaný povinný vykonať trest povinnej práce osobne, bez nároku na odmenu, vo svojom voľnom čase.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Malacky podal tunajšiemu súdu dňa 17.07.2025 obžalobu číslo na v tom čase obvineného A. B. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa , , na skutkovom základe opísanom vo výrokovej časti rozsudku.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, tiež výsluchom zákonnej zástupkyne poškodených E. F., svedka C. B., prečítaním a oboznámením sa s listinnými dôkazmi opísaných v texte tohto rozhodnutia a zistil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výroku tohto rozsudku.

Obžalovaný A. B. vypovedal, že je nevinný, jeho snahou je doplatiť dlžné výživné. Taktiež uviedol, že ešte dnes alebo zajtra uhradí ďalších 500 Eur, ktoré má prisľúbené od jeho dospelého syna. Následne obratom predloží súdu potvrdenie o úhrade tejto sumy. Od leta 2023 je poberateľom starobného dôchodku, ktorý poberá vo výške cca 500 Eur mesačne. Iný príjem nemá. Reálne žije v záhradnej chatke, ktorá je postavená ako mobilná bunka v záhradkárskej osade na G. ulici v C., lokalita sa volá H. I.. Celkovo má 7 detí, už má aj vnúčatá. Odkázané na výživu sú iba syn C. a dcéra D.. Ostatné deti sa už živia samé. On nič nevlastním, ani nehnuteľnosť, ani hnuteľný majetok. Aj záhradná chatka v ktorej žije, je vo vlastníctve jeho dcéry. Má vysoký krvný tlak, čo mu zistil lekár pri vyšetrení na vodičské oprávnenie kvôli veku 65 rokov, on dovtedy k lekárom vôbec nechodil, lekár mu predpísal lieky na tlak, užíva ich sporadicky. Má pravidelné mesačné platby na elektrinu v chatke a to vo výške 100 Eur mesačne, ďalej platí 80 Eur mesačne telekomunikačnému operátorovi za pripojenie na internet, telefónny paušál a splátku za telefónne zariadenie. V chatke nie je prívod pitnej vody a preto musí pitnú vodu nakupovať. V chatke žije spoločne s jeho partnerkou, ktorá je nezamestnaná. On sa snaží ju prinútiť, aby sa zamestnala, pretože ho ťahá dole, keďže musí ešte aj ju živiť z jeho dôchodku. Iná osoba s nimi nežije. Dcéra D. za ním bola na návšteve, syn C. odmietol z dôvodu, že je tam jeho partnerka, z ktorej má pocit, že ho ťahá dole. Ďalej doplnil, že deti k nemu chodili vždy na každé prázdniny, vrátane letných a výživné som na nich hradil aj v čase, kedy boli u neho počas prázdnin. Tiež uviedol, že keď dostal prvý krát dôchodok a vyrovnanie z práce, cca 8000 Eur, tak to leto investoval peniaze do svojich detí, bolo to v lete v roku 2023. K prečítanému písomnému podaniu J. B. zo dňa 28.04.2026 uviedol, že sa nezakladá na pravde. Keď bola dcéra v jeho starostlivosti hradil všetky jej výdaje, kupoval komplet oblečenie, dcéra si niečoho neváži, ešte stále má u neho oblečenie. Keď sa pýtal, čo s tým, povedala mu „ kľudne to vyhoď“. Nepamätá si, kedy presne bola zverená do jeho starostlivosti, navštevovala vtedy druhý ročník stredného odborného učilišťa, ale nevie, ktorý to bol rok. Dcéra na neho zavolala políciu, keď ju žiadal, aby sa zapojila do domácich prác kvôli tomu, že mala niečo urobiť, sa pohádali a zavolala na neho políciu.

Zákonná zástupkyňa poškodených E. F. vypovedala na hlavnom pojednávaní, že tak ako bola uvedená dlžná suma na výživnom v obžalobe k júlu 2025 vo výške 4500 Eur, táto suma plne súhlasí. Po podaní obžaloby až doposiaľ urobil obžalovaný jedinú úhradu na výživnom a to v apríli 2026 vo výške 400 Eur. Žiadna iná platba na výživnom po podaní obžaloby uhradená z jeho strany nebola. Dcéra D. je študentkou rovnakej školy ako syn C., je toho času v prvom ročníku, študuje študijný odbor kozmetička. Dcéra je vedená v psychiatrickej a alergologickej ambulancii a s tým sú spojené aj zvýšené výdaje na úhradu nákladov jej liečby. Neplnenie vyživovacej povinnosti zo strany obžalovaného nezanechalo na nej trvalo nepriaznivé následky.

Svedok C. B. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že obžalovaný je jeho otec. On je študentom stredného odborného učilišťa vo Zvolene. Ukončí štúdium v tomto školskom roku výučným listom. Po ukončení štúdia v júni 2026 ďalej neplánuje pokračovať v štúdiu. Nevie sa vyjadriť, či otec platil, resp. neplatil výživné, to všetko má na starosti jeho mama, on sa preto k výživnému vyjadriť nevie. Otec mu nedával žiadne peniaze od apríla 2024 doposiaľ. Neplnenie vyživovacej povinnosti nezanechalo na jeho osobe trvalo nepriaznivé následky, mama sa o neho dokázala vždy postarať.

Konajúci súd vykonal na hlavnom pojednávaní i ďalšie dôkazy, či už ich prečítaním alebo oboznámením.

V písomnom podaní zo dňa 28.04.2026 J. B., bytom J. XX, K., uviedla, že jej otec A. B. si jeho vyživovacie povinnosti neplnil takmer vôbec. Neplatil výživné a odkedy si vôbec vybavuje prvé spomienky od rozvodu

jej rodičov, nedostala od neho jediný darček na sviatok. Nezaplatil jej žiadny krúžok, či výlet zo školy, nedostala ani kus oblečenia. Bola svojmu otcovi zverená do starostlivosti rok, no ani vtedy nezvládal výdaje na ňu a nie, problémom nebolo nedostatok príjmu. Vie o tom, že si jej otec privyrábal popri dôchodku rôznymi brigádami a zakazoval jej tom jej mame hovoriť. Jedná sa skôr o jeho finančnú negramotnosť a nezáujem prejaviť rodičovské povinnosti. Aktuálne zvláda živiť jeho priateľku G., ktorá je závislá na alkohole. Jej mama ich musí finančne zvládať sama všetkých a cez to aké jej 4 deti (aj s ich nevlastnou sestrou H.) majú obrovské výdaje, zvláda to keďže musí, no horko-ťažko. Určite by pravidelne vyplácané výživné od jej otca pomohlo. Dokonca ju otec požiadal o klamanie ohľadom vrátenia peňazí, ktoré dlží. Okrem neplnenia si rodičovských povinností zo strany peňazí, javí jej otec aj veľký nezáujem prejaviť snahu aspoň zo strany emočnej podpory. Nevie odpovedať na otázku ako sa jeho deti majú, čo majú nové, alebo v koľkom mesiaci tehotenstva je jeho dcéra. Počas ročného pobytu s ním sa jej psychický stav rapídne zhoršil. Začala užívať marihuanu vtom období len preto, aby svojim myšlienkam unikla. Nie raz na otca volala políciu pre jeho agresívne správanie. Ich kontakt, ktorý sa snažila udržiavať skončil, keď prišla k otcovi na jednu noc na návštevu, on si vypýtal 20 eur za elektrinu. Ona bola ochotná mu peniaze dať, no z technických dôvodov jej nešli preposlať peniaze zo šporiaceho účtu. Jej otec sa veľmi nahneval a vyjadril sa, že už ju v jeho živote nechce. Odvtedy sa jej raz snažil dovolať po upozornení od jej mamy, že porodila syna, no márne. Aktuálne o kontakt s ním nemá záujem, tak ako viacej jeho blízkych.

Z potvrdenia UniCredit Bank zo dňa 10.04.2026 vyplynula jednorázová platba finančnej hotovosti vo výške 400 Eur zo strany obžalovaného v prospech bankového účtu zákonnej zástupkyne poškodených E. F.. Z potvrdenia UniCredit Bank zo dňa 06.05.2026 vyplynula finančná transakcia vo výške 300 Eur zo strany obžalovaného v prospech bankového účtu zákonnej zástupkyni poškodených E. F..

Z indikatívnej informácie z Centrálneho registra exekúcii zo dňa 27.08.2024 vyplynulo, že voči obžalovanému je vedených 10 finančných exekučných konaní v prospech viacerých oprávnených. Z uvedených oprávnených subjektov nevyplynula ako oprávnená zákonná zástupkyňa poškodených E. F..

Zo správy súdnej exekútorky JUDr. L. M., so sídlom Exekútorského úradu K. zo dňa 27.05.2026 súd zistil, že vo veci exekučného konania na vymoženie dlžného výživného vedeného proti obžalovanému ako povinnému pod spisovou značkou neboli za obdobie od apríla 2024 do mája 2026 vymožené žiadne finančné prostriedky.

Z rodných listov súd zistil, že C. B. sa narodil dňa XX.XX.XXXX v N., ktorého narodenie je zapísané v knihe narodení Matričného úradu N. – G. vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XXX. Ďalej vyplynulo, že D. B. sa narodila dňa XX.XX.XXXX v N., ktorej narodenie je zapísané v knihe narodení Matričného úradu N. – G. vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XXXX. Obe deti sa narodili zo zväzku matky – E. B., O. P., narodenej XX.XX.XXXX na a otca – A. B., rodeného B., narodeného XX.XX.XXXX.

Z potvrdení o návšteve školy súd zistil, že C. B., narodený XX.XX.XXXX a D. B. boli študentami denného štúdia na slovenskej strednej škole.

Z rozsudku Okresného súdu Senica spisová značka zo dňa 08.04.2013 vyplynulo, že súd manželstvo E. B., O. P., narodenej XX.XX.XXXX a A. B., narodeného XX.XX.XXXX rozviedol a maloletí C., J. a D. B. sa zverili do osobnej starostlivosti matke E. B. s tým, že otec A. B. bol zaviazaný prispievať na výživu maloletých C., J. a D. B. výživným vo výške 70 Eur mesačne; rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 189.04.2013 a vykonateľnosť dňa 16.05.2013 v časti výživného.

Z rozsudku Okresného súdu Zvolen spisová značka zo dňa 29.05.2018 vyplynulo, že obžalovaný ako otec bol zaviazaný prispievať zvýšeným výživným na v tom čase maloletých D., J. a C. B. vo výške 90 Eur mesačne na každé dieťa, počnúc dňom 01.09.2017; rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 03.07.2018 a vykonateľnosť dňa 16.06.2018.

Z rozsudku Okresného súdu Zvolen spisová značka zo dňa 13.06.2023 vyplynulo, že súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej bola maloletá J. B. zverená do osobnej starostlivosti otca A. B. a matke E. F. bola uložená povinnosť prispievať na maloletú J. B. výživným vo výške 150 Eur mesačne,

zároveň súd rozsudkom schválil dohodu, podľa ktorej zvýšil vyživovaciu povinnosti otca A. B. prispievať na výživu maloletého C. a D. B. zvýšeným výživným vo výške 150 Eur mesačne na každé dieťa, počnúc dňom 08.03.2023, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky; rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 06.07.2023.

Z rozsudku Okresného súdu Zvolen spisová značka zo dňa 28.02.2024 súd zistil, že obžalovaný A. B. bol uznaný vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa , , ktorého sa dopustil v období od 01.09.2022 do 28.02.2024 voči maloletej J., C. a D. B., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov, s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov; rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 18.04.2024.

Z výpisu z evidencie správnych deliktov a priestupkov obžalovaného vyplynulo, že obžalovaný má v evidencii 6 záznamov za priestupky spáchané v cestnej premávke ako vodič dopravného prostriedku. Najzávažnejším priestupkom bol priestupok zo dňa 04.07.2021, ktorého sa dopustil porušením ustanovenia (nesprávne cúvanie), za čo bol prerokovaný uložením blokovej pokuty vo výške 650 Eur. Ostatné priestupky neboli natoľko spoločensky závažné z hľadiska bezpečnosti.

Z odpisu z registra trestov obžalovaného vyplynulo, že odsúdený bol dosiaľ 5 krát právoplatne odsúdený, v jednom prípade ako mladistvý, v dvoch prípadoch za spáchanie prečinu zanedbania povinnej výživy. Naposledy bol odsúdený Okresným súdom Zvolen rozsudkom spisová značka zo dňa 28.02.2024, za spáchanie prečinu zanedbania povinnej výživy podľa , ; rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 18.04.2024.

V záverečnej reči prokurátor navrhol uznať obžalovaného vinným zo spáchania stíhaného skutku za obdobie od apríla 2024 do júna 2026 a uložiť mu nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby, prípadne trest povinnej práce v primeranom rozsahu.

Obžalovaný v záverečnej reči uviedol, že mu je úprimne ľúto, že nezvládal platiť výživné. Uvedomuje si svoje povinnosti, je však poberateľom starobného dôchodku, popritom si brigádne privyrába, keď niečo zarobil, tak poslal platbu za výživné. Má prísľub ďalšej brigády, napriek veku je fyzicky schopný si ešte brigádne privyrábať, taktiež v prípade, ak ho súd odsúdi, navrhuje trest povinnej práce, pretože ak by mu bol uložený nepodmienečný trest, výživné by už nemohol vôbec platiť.

Právom posledného slova zostal obžalovaný bez vyjadrenia.

Súd po vykonanom dokazovaní vyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo i súhrne a dospel k jednoznačnému záveru, že skutok tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozhodnutia sa stal, že ho spáchal obžalovaný a že boli splnené všetky podmienky na vyvodenie trestnej zodpovednosti obžalovaného.

Obžalovaný svojim konaním uvedeným vo výroku o vine naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa , , keď si ako otec maloletých detí neplnil vyživovaciu povinnosť, hoci mu táto vyplýva zo zákona o rodine a ktorej výška mu bola určená právoplatným rozhodnutím Okresného súdu Zvolen spisová značka zo dňa 13.06.2023, právoplatným 06.07.2023, a to napriek tomu, že bol pred spáchaním tohto činu v predchádzajúcich 24 mesiacoch za takýto čin odsúdený rozhodnutím Okresného súdu Zvolen spisová značka zo dňa 28.02.2024, právoplatným dňa 18.04.2024. Uvedeným konaním za obdobie od apríla 2024 do vyhlásenia rozhodnutia vo veci dňa 01.07.2026 spôsobil dlh na výživnom vo výške 7.400 Eur vrátane mesiaca jún 2026. Súd pri určení dlžného výživného zohľadnil (započítal) platby, ktoré boli za posudzované obdobie obžalovaným uhradené k rukám zákonnej zástupkyne poškodených v súhrnnej výške 700 Eur (platby v prospech bankového účtu zákonnej zástupkyne poškodených zo dňa 10.04.2026 a 10.05.2026).

Skutok tak, ako je popísaný vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, bol preukázaný predovšetkým samotnou výpoveďou obžalovaného, ako i svedkyne E. F.. Ich výpovediam korelovali všetky vyššie popísané listinné dôkazy v absolútnom rozsahu. Na základe rozsiahleho dokazovania bolo zistené, že obžalovaný je od 05.03.2022 poberateľom starobného dôchodku vo výške 501,90 Eur. Z dokazovania

tiež vyplynulo, že obžalovaný dosiaľ popri poberaní starobného dôchodku vykonáva príležitostné brigádne práce. Súd tiež zistil, že obžalovaný sa uvedeného skutku dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia rozsudkom Okresného súdu Zvolen spisová značka zo dňa 28.02.2024, ktorým bol odsúdený za spáchanie prečinu zanedbania povinnej výživy podľa , , ktorého sa dopustil v období od 01.09.2022 do 28.02.2024 voči maloletej J., C. a D. B., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov, s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov; rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 18.04.2024.

Podľa , trestný čin je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí.

Pokiaľ ide o subjektívnu stránku skutku, súd dospel k záveru, že obžalovaný konal z nedbanlivosti podľa . V konaní bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný vedel o existencii svojej zákonnej vyživovacej povinnosti, poznal aj jej konkrétnu výšku určenú vykonateľným súdnym rozhodnutím a bol si vedomý toho, že jej neplnením môže porušiť alebo ohroziť zákonom chránený záujem na riadnom zabezpečení výživy maloletého dieťaťa. Bez primeraných dôvodov sa však spoliehal, že k následku v podobe trestnoprávne relevantného neplnenia vyživovacej povinnosti nedôjde, hoci vzhľadom na okolnosti prípadu a svoje osobné pomery o tom spoliehaní nemal rozumný podklad, taktiež nevyužil ani zákonnú možnosť domáhať sa zníženia výživného návrhom na civilnom súde, hoci argumentačne poukazoval na svoje nízke príjmy a neschopnosť uhrádzať výživné v stanovenej výške. Tým, že si neoveril a aktívne neriešil svoje reálne možnosti plnenia vyživovacej povinnosti zákonným spôsobom, ale bezdôvodne ponechal stav neplnenia a to dlhodobo, konal vedomou nedbanlivosťou v zmysle .

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania preto súd uznal obžalovaného vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa , ktorého sa dopustil napriek tomu, že za takýto čin bol v predchádzajúcich 24 mesiacoch právoplatne odsúdený, čím bola súčasne naplnená kvalifikovaná skutková podstata podľa ods. 3 písm. b) , pretože z nedbanlivosti, najmenej dva mesiace v období dvoch rokov, si neplnil zákonnú povinnosť vyživovať maloletých C. a D. B.. Zároveň však bolo preukázané, že toto konanie obžalovaného nemalo na dotknutých maloletých trvalé nepriaznivé následky na zabezpečení ich základných životných potrieb.

Podľa , ak obvinený pokračuje v konaní, pre ktoré je stíhaný, aj po oznámení vznesenia obvinenia, posudzuje sa také konanie od tohto procesného úkonu ako nový skutok; to neplatí, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa . V takomto prípade ide o pokračovanie konania až do doby, kým je vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa alebo pokiaľ sa súd druhého stupňa neodobral na záverečnú poradu.

Keďže neplnenie vyživovacej povinnosti trvalo aj po podaní obžaloby dňa 17.07.2025, súd upravil skutkovú vetu rozsudku v časti výšky dlžného výživného do momentu vyhlásenia rozsudku, keď od podania obžaloby, kedy obžalovaný dlhoval 4500 Eur, uplynulo do vyhlásenia rozsudku 12 mesiacov. Súd preto k dlžnej sume pripočítal sumu 3600 Eur (12 x 300 Eur), zohľadňujúc skutočnosť, že časť dlžného výživného v súhrnnej výške 700 Eur bolo obžalovaným uhradené. Súd zároveň poznamenáva, že do dlžného výživného započítal výživné za mesiac jún 2026, keďže zvyšná časť výživného v rámci mesiaca júl 2026 ešte nenastala; táto nastane až uplynutím 15. dňa v mesiaci.

Podľa , kto najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa , odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený alebo z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený.

Podľa veta prvá , sankcie sa ukladajú s prihliadnutím na povahu a závažnosť trestného činu alebo činu inak trestného a na osobu páchateľa a jeho pomery.

Podľa , tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie. Páchateľovi najmä nesmie byť uložená sankcia spojená s ujmou na osobnej slobode páchateľa, ak možno účel sankcie dosiahnuť uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode páchateľa.

Podľa , pri ukladaní sankcií sa prihliada aj k právom chráneným záujmom poškodeného.

Podľa , trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa , trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jeho blízke osoby.

Podľa , pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu.

Podľa , na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby.

Podľa , pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu podľa prihliadol najmä na vyššie popísaný spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolnosti, na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pri úvahách o druhu a výmere trestu tak, aby spravodlivo zohľadňoval konanie obžalovaného vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu).

S poukazom na citované ustanovenia zákona, opierajúc sa o vykonané dokazovanie súd preto konštatuje, že obžalovaný v plnej trestnej zodpovednosti spáchal úmyselný trestný čin, pričom s ohľadom na všetky okolnosti veci dospel k záveru, že v danej veci je možné uložiť obžalovanému trest povinnej práce v primeranej výmere vzhľadom k jeho veku, možnostiam a schopnostiam tak, aby bol dosiahnutý účel potrestania a zabezpečená ochrana oprávnených záujmov poškodených. Podľa bude podľa úvahy súdu v danom prípade preto účel trestu naplnený uložením tzv. alternatívneho druhu trestu, keďže uloženie nepodmienečné trestu odňatia slobody by bolo pre obžalovaného, ktorý v čase spáchaniu skutku bol osobou vyššie veku, neprimerane prísnym represívnym nástrojom a to aj pri zohľadnení, že uvedený skutok obžalovaný spáchal v čase plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia v inej trestnej veci. Súd pri svojom rozhodnutí zohľadňoval vek obžalovaného, závažnosť spáchaného trestného činu, postoj obžalovaného, ktorý časť dlžného výživného uhradil, svoje konanie oľutoval. Súd zároveň konštatuje, že obžalovanému nesvedčí žiadna priťažujúca okolnosť, naproti jednej poľahčujúcej okolnosti podľa (priznal sa k spáchaniu trestného činu).

V tomto kontexte súd zdôrazňuje, že alternatívy trestu odňatia slobody nemajú nevýhody odňatia slobody, nie sú prekážkou pre opätovné začlenenie páchateľa do spoločnosti, ale naopak, vo veľa

prípadov mu účinne napomáhajú. Prax dosiaľ jednoznačne detekuje, že u páchateľov menej závažných trestných činov, s menej narušenou štruktúrou osobnosti, prináša nepodmienečný trest viac škody než úžitku, najmä sa záporne prejavuje okolnosť, že sú vytrhnutí zo svojho prirodzeného sociálneho prostredia. Alternatívne tresty bez toho, aby boli spojené s odňatím slobody, pritom zaručujú splnenie účelu trestu rovnako, ako keby bol na odsúdenom vykonaný nepodmienečný trest odňatia slobody. Podstatou ukladania alternatívnych trestov je teda ponechať odsúdeného na slobode a uložiť mu taký druh trestu, ktorý bude pôsobiť preventívne proti páchaniu ďalšej trestnej činnosti, ochráni poškodených a spoločnosť teda dosiahne účinne účel trestu komplexne tak, ako to zákon vyžaduje. Takéto tresty by pritom mali upevniť v páchateľovi návyky a postoje potrebné k vedeniu riadneho života. Súd opätovne poukazuje, že u menej narušených páchateľov by sa mohli nepriaznivo prejaviť niektoré škodlivé dôsledky spojené s výkonom nepodmienečného trestu odňatia slobody. Tie spočívajú najmä v násilnom vytrhnutí páchateľa z prirodzeného sociálneho prostredia, narušení jeho sociálne užitočných zväzkov a v riziku negatívneho vplyvu viac narušených osôb v dobe výkonu trestu.

Vzhľadom ku všetkým vyššie uvedeným úvahám, s ohľadom na vek obžalovaného, možnosti jeho nápravy, ako i s ohľadom na závažnosť spáchaného činu a pretrvávajúcu vyživovaciu povinnosť obžalovaného, v súvzťažnosti s doterajším spôsobom vedenia života, súd dospel k záveru, že uložený trest povinnej práce bude predstavovať potrebnú represiu pre obžalovaného a bude tiež naplnením účelu, že obžalovaný sa v budúcnosti bude vyvarovať páchaniu trestnej činnosti. Obžalovaný by mal naďalej vyvinúť dostatočné úsilie tak, aby v budúcnosti zamedzil jeho ďalšiemu trestnému stíhaniu. Druh uloženého testu je preto podľa názoru súdu primeraný nielen osobe obžalovaného, ako i jeho pomerom s tým, že jeho ponechanie na slobode v kontexte jeho možností zabezpečiť si príjem aj mimo starobného dôchodku, zabezpečí účinnejšie jeho možnosti uhradiť dlh, ktorý mu na výžive svojich detí vznikol a dá mu priestor vyživovať maloletú D. aj v rozsahu bežného výživného.

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (/1 ). Odvolanie má odkladný účinok. (/2 ). Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (/1a ) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (/1,2 ). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (/2 ) -obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (/1b ) a to len vo svoj prospech (/2 )

- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (/2 ).

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (/2 ).

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (/1 ).

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (/1c ), a to v neprospech obžalovaného (/1 ). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (/1d )

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.