Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15CoCsp-5-2024.pdf
PDF · 93.84 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoCsp/5/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobkyne: A. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., zast.: Mgr. Richard Bebjak, advokát, so sídlom Lermontovova 14, 811 05 Bratislava proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka, so sídlom Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava, o zaplatenie 2.408,- Eur s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec, č. k. 10Csp/56/2023-99, zo dňa 04.10.2023, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e. II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že: „I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 2.408,- Eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,5 % zo sumy 2.408,- Eur od 08.05.2023 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 113,77 Eur, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.“
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žaloba žalobkyne je dôvodná. Je nepochybné, že zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorené medzi stranami sporu dňa 13.01.2014 a 24.10.2014 sú spotrebiteľskými zmluvami podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a taktiež sa na ne vzťahujú zákonné ustanovenia zák. č. 129/2010 Z. z. Konštatoval, že v obidvoch zmluvách je dojednanie o výške úrokovej sadzby v rozpore s dobrými mravmi a poukázal na rozhodnutie NS SR 5Cdo/26/2011 zo dňa 24.04.2012. Z uvedených dôvodov, pre absenciu údajov, resp. nesprávne údaje o úroku a RPNM poskytnutého úveru, úvery považoval za bezúročné a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b) a d) Zákona o spotrebiteľských úveroch. Uviedol, že rozhodnutie a záver o tom, že úver je bezúročný a bez poplatkov, je dôvodný, keď zistí, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere chýba čo i len jedna z náležitostí vymenovaných v § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na zistenú bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, sumy zaplatené žalobkyňou žalovanému nad skutočne poskytnutú sumu úveru predstavujú bezdôvodné obohatenie podľa § 451 ods. 2 OZ, ako plnenie bez právneho dôvodu, ktoré je žalovaný povinný žalobkyni podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka vydať. Okresný súd mal za to, že nárok žalobkyne nie je premlčaný. Žalobkyňa vedomosť získala až dňa 18.04.2023 v rámci porady s právnym zástupcom a žaloba bola podaná na súde 09.05.2023 v rámci dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, keď žalovaný nepreukázal, že by sa žalobkyňa o bezdôvodnom obohatení dozvedela skôr. Ani námietku ohľadom objektívnej premlčacej
doby okresný súd nepovažoval za dôvodnú, a to s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/268/2021 zo dňa 28.02.2022. Žalovaný sa nevyjadril ani k namietanej skutočnosti, že ako veriteľ pri poskytovaní spotrebiteľských úverov nepostupoval s odbornou starostlivosťou v súlade s § 7 Zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto z jeho strany došlo k hrubému porušeniu odbornej starostlivosti, čo má za následok, že sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Preto okresný súd považoval tieto skutkové tvrdenia žalobkyne za nesporné s poukazom na ust. § 151 ods. 1 CSP, čo je tiež ďalším dôvodom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Zároveň žalobkyni priznal aj úrok z omeškania s poukazom na ust. § 517 OZ a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP.
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný odvolanie z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP a uviedol, že žalobkyňa s ním uzatvorila dňa 13. 1. 2014 zmluvu o úvere č. 614603296, ktorou poskytol žalobkyni úver vo výške 900,- EUR a poukázal na bod 3 tohto úveru. Ďalej uzavreli tiež zmluvu o úvere č. 614603639 dňa 24. 10. 2014, ktorou poskytol úver vo výške 1.600,- EUR s tým, že žalobkyňa úver uhradí jednou splátkou vo výške 3.144,- EUR s termínom splatnosti 24. 10. 2015. Z uvedeného vyplýva, že predmetná zmluva o úvere nemôže byť posúdená ako bezúročná a bez poplatkov vzhľadom k tomu, že spĺňa všetky zákonom stanovené obligatórne náležitosti. Dodal, že žalobkyňa s ním uzavrela zmluvy o úvere, ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru. Všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, a to nie len z formálneho hľadiska, ale aj z hľadiska ich materiálneho prevedenia. Vzhľadom na túto skutočnosť je nepochybné, že dlžník podpisom zmluvy o úvere jednoznačne prejavuje svoju vôľu byť viazaný aj všeobecnými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úveru. Žalobkyňa v prípade, že po podpise zmluvy o spotrebiteľskom úvere nadobudla pocit, že podpísala nevýhodnú zmluvu alebo že odplata, úrok či ročná percentuálna miera nákladov je vysoká, mala právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené právo nevyužila, z čoho jednoznačne vyplýva, že súhlasila s obsahom zmluvy o úvere a so všetkými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úveru. Žalovaný zdôraznil, že nedostatok opatrnosti spotrebiteľa taktiež nespôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Žalovaný bol toho názoru, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobkyňa plnila na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, ktorá nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol (nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, zrušeniu zmluvy a pod.) a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov. Žalovaný odmietol, že by z jeho strany došlo k bezdôvodnému obohateniu. Namietal tiež uplynutie subjektívnej premlčacej doby, ktorá začala plynúť od doby, kedy žalobkyňa poukázala na účet žalovaného splátku nad rámec sumy istiny. Žalovaný žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
4. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že rozsudok okresného súdu navrhuje ako vecne správny potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania. Odvolanie žalovaného považovala za účelové a neopodstatnené. K prvému odvolaciemu dôvodu týkajúcemu sa nesprávnych skutkových zistení žalovaný neuviedol žiadne relevantné skutkové okolnosti, ktoré by mohli viesť k ním uvádzanému záveru. Namieta skutočnosti, ktoré vôbec neviedli k posúdeniu predmetných úverov ako bezúročných a bez poplatkov, keďže poukazuje na nesprávnosť posúdenia výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; namiesto súdom prvej inštancie prijatého záveru o absencii ročnej úrokovej sadzby úveru, RPMN a v rozpore odplaty za poskytnutie úveru s dobrými mravmi. Za výslovne účelové a za novoty v odvolacom konaní žalobca považuje vyjadrenie žalovaného k skúmaniu bonity žalobcu pred poskytnutím úveru. Na uvedené odvolacie dôvody by odvolací súd nemal vôbec prihliadať. Okresný súd sa náležite a správnym spôsobom vyrovnal s uplatnenou námietkou premlčania uplatneného nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom plne postupoval s aktuálnou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, na ktorú aj poukázal spolu so žalobcom v rámci konania pred súdom prvej inštancie.
5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania § 385 ods. 1 CSP (a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP potvrdil ako vecne správny.
6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia prvoinštančného súdu, a preto sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov, s doplnením ďalších dôvodov na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia. Okresný súd zrozumiteľným a vyčerpávajúcich spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel. Jeho úvahy vychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické, legitímne a právne akceptovateľné. Náležite zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd s týmto posúdením súhlasí a s prihliadnutím na obsah spisu hodnotí postup okresného súdu ako správny a zákonný.
8. Žalovaný svoju procesnú obranu v odvolaní kumuloval do tvrdení, že zmluvy o úvere nemôžu byť považované za bezúročné a bezpoplatkové a zdôraznil, že zmluvy o úvere sú platné. Dodal, že žalobkyňa ako dlžníčka mala slobodnú vôľu rozhodnúť sa či uzavrie zmluvy o úvere a tvrdil, že nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia.
9. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom prvoinštančného súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutých úverov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) a d) ZoSÚ, keďže tieto neobsahovali viacero z obligatórnych náležitosti podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ, pričom už absencia čo i len jednej (napr. neuvedenie úrokovej sadzby - § 9 ods. 2 písm. i) ZoSÚ) má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) a d) ZoSÚ. Nakoľko zo zmlúv o úvere je zrejmé, že tieto neobsahujú údaj o úrokovej sadzbe poskytnutého spotrebiteľského úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. i) ZoSÚ, tak už táto skutočnosť je postačujúca k prijatiu záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutých úverov v zmysle § 11 ods. 1 ZoSÚ (viď bod 46. až 48., 50. odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach naň odkazuje).
10. Odvolací súd konštatuje, že úroková sadzba - percentuálna miera bežného ročného úročenia istiny úveru v zmluve o tom-ktorom úvere vôbec nie je uvedená. Ide o obsahovú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá nepochybne musí byť uvedená priamo v zmluve o úvere a musí byť uvedená jednoznačne, zrozumiteľne (t. j. číselne percentom s uvedením obdobia úročenia (sadzba ročná, mesačná ......). Pokiaľ by sa žalobkyňa so žalovaným aj boli dohodli, že poplatky, ktoré mala žalobkyňa zaplatiť spolu s poskytnutou istinou úveru, by predstavovali dohodnutý úrok, tak takúto dohodu nemožno považovať za náležité splnenie zákonnej podmienky uviesť priamo v zmluve o úvere úrokovú sadzbu úveru. Taktiež by neobstálo ani uvedenie úrokovej sadzby vo VOP. Úroková sadzba je jednou z informácií o spotrebiteľskom úvere pri ponuke spotrebiteľského úveru, ktoré slúžia spotrebiteľom pre porovnanie ponúk rôznych finančných inštitúcií (poskytovateľov úverov) a tým mu umožniť vybrať si najvhodnejší úver. Neuvedenie úrokovej sadzby alebo jej neuvedenie priamo v zmluve o úvere je sankcionované bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. Žalovaný mal tak nárok len na zaplatenie istiny poskytnutého úveru, a všetky ďalšie sumy poplatky, úroky, ako aj úroky z omeškania, ktoré tvoria príslušenstvo istiny prijaté nad rámec poskytnutej istiny úveru plnené dobrovoľne alebo vymožené v rámci exekúcie už predstavovali bezdôvodné obohatenia na strane žalovaného, ktoré je tento povinný žalobkyni vydať titulom bezdôvodného obohatenia, pričom jeho výška v konaní nebola sporná.
11. Námietka žalovaného, že žalobkyni uplynula subjektívna premlčacia lehota na uplatnenie nároku s tým, že táto začala plynúť najneskôr nasledujúcim dňom odo dňa 12. 8. 2014 a 4. 6. 2017, od kedy mala žalobkyňa vedomosť o úhrade, nie je dôvodná. Okresný súd mal v konaní jednoznačne preukázané, že žalobkyňa nadobudla skutočnú vedomosť o vzniku bezdôvodného obohatenia až dňa 18. 4. 2023, a to počas porady s právnym zástupcom, ktorú skutočnosť v konaní aj preukázala. Žalovaný v konaní nepreukázal, že by žalobkyňa získala takúto vedomosť skôr. Z uvedeného dôvodu preto, pokiaľ žalobkyňa podala na súd žalobu dňa 9. 5. 2023, uvedená žaloba bola podaná v rámci dvojročnej subjektívnej premlčacej doby a jej nárok preto nie je premlčaný. Okresný súd otázku premlčania posúdil v súlade s aktuálnou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, na ktorú aj poukázal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a odvolací súd sa s jeho záverom v plnom rozsahu stotožňuje a poukazuje tiež na ďalšie rozhodnutia, a to NS SR 2Cdo/120/2021; R 25/1986.
12. Nakoľko žiadna z odvolacích námietok žalovaného v odvolaní nebola dôvodná, odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny v celom jeho rozsahu, t. j. aj v závislom výroku o trovách konania.
13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP (ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie) v nadväznosti na § 255 ods. 1 CSP (súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci) tak, že žalobkyni, ako v odvolacom konaní úspešnej strane, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
14. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.