Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11T-4-2020.pdf
PDF · 97.33 KB
Case nature
Area
Subarea
11T/4/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota samosudcom Mgr. Ivanom Antalom v trestnej veci obžalovaného C. D., U.. XX.XX.XXXX H. L., pre zločin výroby detskej pornografie podľa § 368 ods. 1 Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 09. apríla 2020, takto
rozhodol:
Obžalovaný: C. D. Y. U. S. K. , nar. XX.XX.XXXX v L., trvale bytom L., prechodne bytom D., A. XXXX, t.č. v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody R. R., kuchár,
j e v i n n ý , ž e
od presne nezistenej doby, nie však skôr ako 04.05.2019 do 11.06.2019 z presne nezisteného miesta v meste D. pomocou počítačovej siete a chatového programu „., kde vystupoval pod menom „. a užívateľským menom „., počas komunikácie s maloletou C..R.., U.. XX.XX.XXXX H. A. E., vystupujúcou na „. pod menom „.C. a užívateľským menom "., ktorá sa v tom čase nachádzala v A. E. na E. Č.. XX, pričom vedel, že sa jedná o osobu mladšiu ako 18 rokov, vylákal od maloletej po vzájomnej komunikácii fotky jej genitálií, ako aj videá zobrazujúce jej genitálie, ktoré si na podnet obvineného maloletá C.. R.. sama doma vyhotovila v počte nie menej ako 8 ks fotografií a nie menej ako 16 ks videosúborov, ktoré súbory obvinený po ich obdržaní následne od presne nezistenej doby minimálne od 09.05.2019 do 11.06.2019 prostredníctvom počítačovej siete a chatového programu „. odoslal maloletej G..A.., U.. XX.XX.XXXX v A. E., ktorá sa v tom čase nachádzala v mieste trvalého bydliska, obsah ktorých súborov si maloletá G..A.. prezrela spolu so svojou matkou K. R.,
t e d a
- využil dieťa na výrobu detskej pornografie,
- inak rozširoval detskú pornografiu,
- vydal osobu mladšiu ako 18 rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že ju zvádzal k nemravnému životu a uvedeného konania sa dopustil z osobitného motívu - sexuálneho motívu,
t ý m s p á c h a l
- zločin výroby detskej pornografie podľa § 368 odsek 1 Trestného zákona,
- prečin rozširovania detskej pornografie podľa § 369 odsek 1 Trestného zákona,
- prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 odsek 1 písm. a/, odsek 3 písm. b/ Trestného zákona z osobitného motívu podľa § 140 písm. f/ Trestného zákona - sexuálneho motívu.
Za to sa
o d s u d z u j e
podľa § 368 ods. 1 Tr. zákona s prihliadnutím na ustanovenia § 36 písm. j/, písm. l/ Tr. zákona, § 37 písm. h/ Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 39 ods. 2 písm. c/ Tr. zákona, na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.
Podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona samosudca obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. a/, ods. 4 Tr. zákona samosudca obžalovanému u k l a d á ochranné sexuologické liečenie ambulantnou formou.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona samosudca obžalovanému u k l a d á trest prepadnutia veci, a to
- mobilný telefón značky Huawei P9 Lite, IMEI: XXXXXXXXXXXXXX, čiernej farby.
Podľa § 60 ods. 5 Tr. zákona vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote podal dňa 21.01.2020 pod č. konania 2Pv/233/19/6609-96 na Okresný súd Rimavská Sobota obžalobu na obvineného C. D., U.. XX.XX.XXXX pre zločin výroby detskej pornografie podľa § 368 odsek 1 Trestného zákona, prečin rozširovania detskej pornografie podľa § 369 odsek 1 Trestného zákona a prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 odsek 1 písm. a/, odsek 3 písm. b/ Trestného zákona z osobitného motívu podľa § 140 písm. f/ Trestného zákona - sexuálneho motívu na tom skutkovom základe, že od presne nezistenej doby, nie však skôr ako 04.05.2019 do 11.06.2019 z presne nezisteného miesta v meste D. pomocou počítačovej siete a chatového programu „., kde vystupoval pod menom „. a užívateľským menom „., počas komunikácie s maloletou J.R.., U.. XX.XX.XXXX v A. E., vystupujúcou na „. pod menom „. a užívateľským menom ".", ktorá sa v tom čase nachádzala v A. E. na E. Č.. XX, pričom vedel, že sa jedná o osobu mladšiu ako 18 rokov, vylákal od maloletej po vzájomnej komunikácii fotky jej genitálií, ako aj videá zobrazujúce jej genitálie, ktoré si na podnet obvineného maloletá C.. R.. sama doma vyhotovila v počte nie menej ako 8 ks fotografií a nie menej ako 16 ks videosúborov, ktoré súbory obvinený po ich obdržaní následne od presne nezistenej doby minimálne od 09.05.2019 do 11.06.2019 prostredníctvom počítačovej siete a chatového programu „. odoslal maloletej G..A.., U.. XX.XX.XXXX v A. E., ktorá sa v tom čase nachádzala v mieste trvalého bydliska, obsah ktorých súborov si maloletá G..A.. prezrela spolu so svojou matkou K. R..
Po podaní obžaloby bola vec pôvodne rozhodnutá trestným rozkazom Okresného súdu Rimavská Sobota, sp.zn. 11T/4/2020 zo dňa 05.02.2020, ktorým bol obvinený C. D. uznaný vinným zo žalovaných trestných činov a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu s mimimálnym stupňom stráženia. Zároveň mu bolo uložené ochranné sexuologické liečenie ambulantnou formou, ako aj trest prepadnutia veci - mobilného telefónu, ktorým páchal trestnú činnosť.
Proti tomuto trestnému rozkazu podal obžalovaný, ako aj jeho obhajca v zákonnej lehote odpor, ktorým obaja namietali len druh a výšku uloženého trestu, preto bola predmetná trestná vec pojednávaná na hlavnom pojednávaní dňa 09.04.2020.
Obžalovaný C. D. po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní dňa 09.04.2020 podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku vyhlásil, že sa cíti byť vinný zo skutku, ktorý mu je v obžalobe kladený za vinu.
Samosudca následne obžalovanému po jeho vyhlásení o tom, že sa cíti byť vinný, položil otázky podľa § 333 ods. 3 Tr. poriadku, a to podľa:
písm. c/ - či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, písm. d/ - či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa mohol radiť o spôsobe obhajoby, písm. f/ - či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako prečinu, písm. g/ - či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jemu kladené za vinu, písm. h/ - či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako určitý prečin.
Obžalovaný na položené otázky odpovedal „áno“.
Následne samosudca podľa § 257 ods. 6 Tr. poriadku zistil stanovisko prokurátora k vyhláseniu obžalovaného, pričom prokurátor uviedol, že nemá námietky voči tomu, aby bolo vyhlásenie obžalovaného o vine prijaté.
Na uvedenom základe samosudca podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku uznesením prijal vyhlásenie obžalovaného, že sa cíti byť vinný zo spáchania skutku, kladeného mu v podanej obžalobe za vinu.
Zároveň samosudca podľa § 257 ods. 8 Tr. poriadku rozhodol, že vzhľadom na prijaté vyhlásenie obžalovaného vykoná dokazovanie v obmedzenom rozsahu, a to len vo výroku o treste.
Podľa § 269 Tr. poriadku bolo na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie prečítaním nasledovných listinných dôkazov: odpis registra trestov, správa o priestupkoch a správa o povesti, správa Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody R. R., zápisnica o vydaní veci zo dňa 18.09.2019, ďalej bola podľa § 263 ods. 1 Tr. poriadku so súhlasom obhajcu, obžalovaného a prokurátora čítaná zápisnica o výsluchu znalkyne G.. V. - Š. zo dňa 16.12.2019 a podľa § 268 ods. 2 Tr. poriadku na návrh obhajcu a so súhlasom prokurátora aj závery znaleckého posudku č. 46/2019 G.. V. - Š., pričom k čítaným listinným dôkazom nemal obžalovaný žiadne pripomienky.
Na základe prijatého vyhlásenia obžalovaného o tom, že cíti byť vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, ako aj z dokazovania, ktoré bolo v predmetnej trestnej veci vykonané v prípravnom konaní mal samosudca za preukázané, že obžalovaný C. D. v inkriminovanom čase z presne nezisteného miesta v meste D. prostredníctvom uvedených sociálnych sietí a chatových programov vylákal od maloletej C..R.., pričom vedel, že sa jedná o osobu mladšiu ako 18 rokov, fotky jej genitálií, ako aj videá zobrazujúce jej genitálie a následne po obdržaní týchto súborov ich prostredníctvom sociálnych sietí a chatových programov odoslal maloletej G..A.., ktorá si obsah týchto súborov prezrela spolu so svojou matkou. Obžalovaný C. D. tak uvedeným konaním využil dieťa na výrobu detskej pornografie, ďalej inak rozširoval detskú pornografiu a zároveň aj vydal osobu mladšiu ako 18 rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že ju zvádzal k nemravnému životu a uvedeného konania sa dopustil z osobitného motívu, t.j. sexuálneho motívu.
Samosudca následne konanie obžalovaného C. D.U. právne kvalifikoval ako zločin výroby detskej pornografie podľa § 368 odsek 1 Trestného zákona, prečin rozširovania detskej pornografie podľa § 369 odsek 1 Trestného zákona a prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 odsek 1 písm. a/, odsek 3 písm. b/ Trestného zákona z osobitného motívu podľa § 140 písm. f/ Trestného zákona - sexuálneho motívu a C. D. uznal vinným zo spáchania uvedených trestných činov.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 3 Tr. zákona, trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Samosudca pri ukladaní trestov obžalovanému vychádzal z vyššie citovaných zásad ukladania trestov a hodnotil zároveň aj pomer zistených poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.
Zo zabezpečených správ o povesti z miesta bydliska obžalovaného bolo zistené len všeobecné informácie a že sa nedopustil žiadneho priestupku.
Podľa odpisu registra trestov obžalovaný C. D. doposiaľ súdne trestaný nebol a zo správy o priestupkoch vyplýva, že sa nedopustil ani žiadneho priestupku.
Zo zabezpečenej správy z Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody R. R. vyplýva, že vo výkone väzby je obžalovaný v tomto ústave od 19.09.2019, pre úplnosť sa v tejto súvislosti uvádza, že väzba obžalovaného sa začala dňa 18.09.2019 o 08.25 h. Jeho správanie je vo výkone väzby na požadovanej úrovni, príkazy a pokyny príslušníkov plní, dodržiava zásady slušného správania, ako aj osobnej a kolektívnej hygieny, konfliktné situácie nevyvoláva. Disciplinárne odmenený ani potrestaný ku dňu podania správy (04.12.2019), nebol.
V prejednávanej veci samosudca u obžalovaného C. D. zistil dve poľahčujúce okolnosti, a to podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona, teda že viedol pred spáchaním činu riadny život a podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona, že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Ako k priťažujúcej okolnosti samosudca prihliadol podľa § 37 písm. h/ Tr. zákona k tomu, že spáchal viac trestných činov. Z uvedeného dôvodu u obžalovaného prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, a preto samosudca pri ukladaní trestu aplikoval aj ustanovenie § 38 ods. 3 Tr. zákona, podľa ktorého ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o 1/3-tinu. Pri ukladaní trestu sa zároveň aplikovalo aj ustanovenie § 41 ods. 1 vety prvej Tr. zákona, podľa ktorého ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný.
Aplikáciou uvedených ustanovení Trestného zákona tak bolo možné obžalovanému C. D. uložiť za spáchanie najprísnejšie trestného činu podľa § 368 ods. 1 Tr. zákona, trest odňatia slobody v trvaní od 4 rokov do 8 rokov.
Z čítaných záverov znaleckého posudku č. 46/2019 však okrem iného vyplýva aj skutočnosť, že obžalovaný C. D. mal podstatné zníženie rozpoznávacích a ovládacích schopností, pretože znalkyňa konštatovala vrodenú poruchu sexuálneho systému a toto podstatné zníženie rozpoznávacích a ovládacích schopností kvalifikovala až na polovicu, pričom podľa znalkyne sa tak stalo vplyvom nedostatočne rozvinutého sexuálneho systému (nedostatočná vyberavosť, nekultivovanosť dvorenia, ale najmä nedostatočne prepracovaný a upevnený systém averzií - zábran).
Na základe týchto záverov znalkyne bolo pri ukladaní trestu aplikované aj ustanovenie § 39 ods. 2 písm. c/ Tr. zákona, podľa ktorého súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa, ktorý spáchal trestný čin v stave zmenšenej príčetnosti a súd má za to, že vzhľadom na zdravotný stav páchateľa by bolo možné za súčasného uloženia ochranného liečenia dosiahnuť ochranu spoločnosti aj trestom kratšieho trvania, pričom nie je viazaný obmedzeniami uvedenými v odseku 3 a zároveň uloží ochranné liečenie.
Samosudca na základe uvedených záverov znaleckého posudku konštatoval, že obžalovaný predmetné trestné činy spáchal v stave zmenšenej príčetnosti, preto mu bolo možné za súčasného uloženia ochranného liečenia uložiť aj trest kratšieho trvania, teda pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby, ktorá je v tomto prípade 4 roky.
V záveroch znaleckého posudku znalkyňa konštatovala, že v prípade obžalovaného je potrebné posilniť najmä systém zábran - averzií, aby obžalovaný lepšie chápal svoje riziká a navrhla mu preto podstúpiť ochrannú ambulantnú sexuologickú liečbu. Pobyt obžalovaného na slobode podľa znalkyne nie je možné z psychiatrického ani sexuologického hľadiska považovať za jednoznačne nebezpečný, pričom sa odvolávala na jeho osobnosť, ktorá je harmonicky konfigurovaná, hoci prostoduchá, senzitívna a submisívna s intelektom v pásme miernej duševnej zaostalosti. Jeho vyšetrením znalkyňa nezistila prítomnosť emočnej nestability, či pohotovosti k agresívnym prejavom či už všeobecne alebo špecificky.
Pri rozhodovaní o tom, či obžalovanému postačí v danom prípade s prihliadnutím na všetky vyššie uvedené skutočnosti uložiť primeraný prísny trest odňatia slobody s podmienečným odkladom na dlhšiu skúšobnú dobu aj s probačným dohľadom, resp. nepodmienečný trest odňatia slobody, vychádzal samosudca najmä z charakteru a závažnosti spáchanej trestnej činnosti a tiež bolo prihliadnuté k osobe obžalovaného, a to z hľadiska najmä jeho psychického stavu a sexuality. Podľa znaleckého posudku je jeho osobnosť veľmi jednoduchá, intelekt sa nachádza v pásme slabomyseľnosti, ľahkom stupni psychickej podnormálnosti. Jeho psychosexuálna zrelosť nezodpovedá veku, jeho sexuálne systémy sú nerozvinuté, chýba mu jednoznačný výber potencionálnej partnerky a tento nedostatočný výber zahrňuje vekové aj výrazové preferencie. Podľa znalkyne sa na jeho špecifickom sexuálnom správaní podieľal aj fakt, že má nedostatočne rozvinutý systém averzií, čo je veľmi dôležité z hľadiska erotických aktivít k nezrelým sexuálnym objektom, a to najmä dospievajúcim deťom, ale aj k veľmi starým ľuďom.
Za daného stavu tak samosudca dospel k záveru, že uloženie prísneho podmienečného trestu aj s probačným dohľadom v skúšobnej dobe nebude postačujúce na ochranu spoločnosti pred páchaním jeho prípadnej ďalšej trestnej činnosti, a to najmä sexuálnej a na zraniteľných osobách.
Z uvedených dôvodov bol obžalovanému podľa § 368 ods. 1 Tr. zákona s prihliadnutím na ustanovenia § 36 písm. j/, písm. l/ Tr. zákona, § 37 písm. h/ Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 39 ods. 2 písm. c/ Tr. zákona, uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov, pre výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
Na základe záverov znaleckého posudku bolo obžalovanému podľa § 73 ods. 2 písm. a/, ods. 4 Tr. zákona uložené aj ochranné sexuologické liečenie ambulantnou formou.
Zároveň bol obžalovanému podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona uložený aj trest prepadnutia veci, ktorú použil na spáchanie trestného činu, a to mobilného telefónu značky Huawei P9 Lite, IMEI: XXXXXXXXXXXXXX, čiernej farby, pričom vlastníkom tejto prepadnutej veci sa podľa § 60 ods. 5 Tr. zákona stáva štát.
- využil dieťa na výrobu detskej pornografie,
- inak rozširoval detskú pornografiu,
- vydal osobu mladšiu ako 18 rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že ju zvádzal k nemravnému životu a uvedeného konania sa dopustil z osobitného motívu - sexuálneho motívu,
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia na Okresnom súde Rimavská Sobota ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2 Tr. poriadku). Odvolanie môžu podať:
Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. poriadku), a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. poriadku). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. poriadku). Obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. poriadku), a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. poriadku). Príbuzní obžalovaného v priamom rade (jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh) pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. poriadku). Zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. poriadku). Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech, ako aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. poriadku).
Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c Tr. poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. poriadku). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. poriadku). Zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. poriadku a § 45/1 Tr. poriadku).
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.