Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4C-62-2019.pdf
PDF · 137.74 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/62/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov sudcom JUDr. Martinom Zahorčákom v spore žalobcu: T.. U. U., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XXXX/XX, A., proti žalovanému: Bytový podnik Trebišov, s.r.o., IČO: 36 175 706, so sídlom Puškinová 18, Trebišov, o zaplatenie 203,42 Eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 203,42 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
- zo sumy 129,90 Eur od 1.7.2017 do zaplatenia,
- zo sumy 48,58 Eur od 1.7.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 24,94 Eur od 1.7.2019 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy vo výške 203,42 Eur spolu s úrokmi z omeškania a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom bytu č. XX na 7. poschodí bytového domu č. XXXX/XX ako aj podielovým spoluvlastníkom spoločných častí bytového domu a pivnice, pričom jeho vlastnícke práva k predmetným nehnuteľnostiam sú zapásané na LV č. XXXX v kat. území A.. Žalovaný je správcom bytového domu, v ktorom sa nachádza byt žalobcu. Žalovaný vyúčtoval žalobcovi za dodávky tepla, TÚV a ostatných služieb za rok 2016 nedoplatok vo výške 73,52 Eur, pričom žalobca je názoru, že žalovaný mu vrátiť preplatok vo výške 129,90 Eur, čo do dňa podania žaloby neurobil. Žalovaný vyúčtoval žalobcovi za dodávky tepla, TÚV a ostatných služieb za rok 2017 nedoplatok vo výške 24,94 Eur, pričom žalobca je názoru, že žalovaný mu vrátiť preplatok vo výške 48,58 Eur, čo do dňa podania žaloby neurobil. Žalovaný vyúčtoval žalobcovi za dodávky tepla, TÚV a ostatných služieb za rok 2018 preplatok vo výške 9,58 Eur, pričom žalobca je názoru, že žalovaný mu vrátiť preplatok vo výške 24,94 Eur, čo do dňa podania žaloby neurobil. Žalobca mal záujem uzavrieť so žalovaným dohodu o urovnaní, avšak žalovaný nemal záujem a argumentuje údajným dlhom žalobcu z roku 2003, čo nie je podľa neho pravda, lebo všetky dlhy vzniknuté do 31.12.2003 vyrovnal. Zároveň z opatrnosti poukázal na premlčanie nároku žalovaného z obdobia pred 2003. K žalobe priložil Čiastočný výpis z listu vlastníctva (č.l.5), Výpis z obchodného registra žalovaného (č.l. 6), reklamáciu vyúčtovania za rok 2016 (č.l. 7), reklamáciu vyúčtovania za rok 2016 - odpoveď (č.l. 8), vyúčtovanie dodávky tepla, TÚV a ostatných služieb za rok 2016 (č.l. 9), vyúčtovanie dodávky tepla, TÚV a ostatných služieb za rok 2015 (č.l. 10), poštový peňažný poukaz a potvrdenku o prijatí platby (č.l. 11), vyúčtovanie dodávky tepla, TÚV a ostatných služieb za rok 2003 (č.l. 12), vyúčtovanie dodávky tepla,
TÚV a ostatných služieb za rok 2004 (č.l. 13), reklamáciu vyúčtovania za rok 2017 (č.l. 14), reklamáciu vyúčtovania za rok 2017 - odpoveď (č.l. 15), vyúčtovanie dodávky tepla, TÚV a ostatných služieb za rok 2017 (č.l. 12), reklamáciu vyúčtovania za rok 2018 (č.l. 17), vyúčtovanie dodávky tepla, TÚV a ostatných služieb za rok 2018 (č.l. 18).
2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný riadne a včas odpor, v ktorom uviedol, že vo vyúčtovaní za rok 2003 je uvedený dlh 8.833 Sk, ktorá pozostáva z neuhradených zálohových platieb za obdobie 12/2002 vo výške 4,91 Eur a obdobie 1/2003 - 5/2003, 7-9/2003, 11/2003 vo výške 288,27 Eur (spolu 293,18 Eur). Daná suma má byť v nasledujúcich rokoch postupne na základe ročných vyúčtovaní služieb znížená o preplatok alebo zvýšená o nedoplatok. Vo vzťahu k vyúčtovaniu za rok 2016 uviedol, že vyúčtovanie je vyhotovené oproti predpísaným zálohovým platbám, nie reálne uhradeným. Takým spôsobom bol vyčíslený preplatok 129,90 Eur. Z predmetného vyúčtovania má však vyplývať, že popri preplatku existovala dlžná suma za uvedené obdobie a to starý dlh + ročné vyúčtovanie za rok 2015 vo výške 54,80 Eur a neuhradený zálohový predpis za obdobie 9/2016-11/2016 vo výške 148,62 Eur, ktoré po odpočítaní preplatku 129,90 Eur predstavuje nedoplatok žalobcu za rok 2016 vo výške 73,52 Eur. V roku 2017 vznikol žalobcovi preplatok 48,58 Eur, od ktorého žalovaný odpočítal nedoplatok z roku 2016 vo výške 73,52 Eur, ktorý bol žalovaným započítaný v dôsledku čoho mal žalobca nedoplatok za rok 2017 vo výške 24,94 Eur. V roku 2018 bola situácia obdobná s tým, že za predmetný rok vznikol žalobcovi preplatok vo výške 34,52 Eur, od ktorého bol žalovaným odpočítaný nedoplatok za rok 2017 vo výške 24,94 Eur, v dôsledku čoho žalobcovi vznikol preplatok vo výške 9,58 Eur. V závere dodal, že dodávateľ vyúčtovania za rok 2018 prepočítal základnú zložku tepla nesprávne koeficientom 0,25, pričom mal počítať s koeficientom 0,50 pre užívateľov, ktorí majú individuálne kúrenie. Po obdŕžaní opravného vyúčtovania pre obytný dom žalovaný uviedol, že možno s určitosťou predpokladať, že preplatok bude nižší resp. vznikne nedoplatok. Na základe uvedeného navrhol, aby súd žalobu zamietol.
3. Z dôvodu podaného odporu súd uznesením zrušil platobný rozkaz a umožnil žalobcovi, aby sa vyjadril k odporu žalovaného, na čo žalobca reagoval replikou, v ktorej uviedol, že od roku 1982 bol nájomcom predmetného bytu, za ktorý platil mesačné nájomne vo výške 162 Kčs, ktoré sa od 1.7.1992 zvýšilo na sumu 377 Kčs + služby. Výlučným vlastníkom bytu sa stal povolením vkladu dňa 5.12.1996. Od tohto dátumu nemal podľa jeho názoru povinnosť platiť nájomne. Dňa 10.9.1999 mu bola právoplatne povolená vlastná plynofikácia (vlastná kotolňa s ohrevom teplej vody a s vlastnými radiátormi). Žalovaný podľa neho od 1.1.1997 neakceptoval zánik nájomného vzťahu, lebo vo vyúčtovaní za rok 1997 mu účtoval nájomné vo výške 3.393 Sk s tým, že k prevodu vlastníctva bytu by nemohlo dôjsť, ak by neboli uhradené nedoplatky na nájomnom. Vo vyúčtovaní za rok 1999 žalovaný neuvádza žiadne dlžné nájomné ani žiadne iné dlhy. Má podľa vyúčtovania (pred prepočítaním) preplatok vo výške 3.683 Sk a po prečítaní „tzv. kúrenie - ÚK“ bol preplatok 3.832,42 Sk, čím mal preplatok predstavovať sumu 7.515,67 Sk. Podľa vyúčtovania za rok 2000 je nesporné, že náklad za služby bol vo výške 7.468 Sk, ale záloh bol vo výške 17.900 Sk a to z dôvodu, že žalovaný neupravil zálohovú platbu na rok 2000 nižšiu sumu, ale ponechal aj platbu za „nájomné a plný rozsah na ÚK - kúrenie“ Podľa daného vyúčtovania vznikol preplatok 10.432 Sk, avšak žalovaný neoprávnene vykázal „dlh na nájomnom vo výške 26.672 Sk“ ako aj predpis uhradiť za mesiac 3/2001 sumu 1.390 Sk a za správu za 2/2001 sumu 9 Sk, pritom ročné vyúčtovanie bolo iba za rok 2000 a nie za rok 2001. Tak vykázal celkový nedoplatok 17.639 Sk. Dané vyúčtovanie reklamoval, avšak neúspešne. V roku 2001 bol vyúčtovaný náklad za služby v sume 4.807 Sk a záloh bol len vo výške 3.422 Sk, čím žalovaný vykázal nedoplatok vo výške 1.385 Sk. Žalovaný však opätovne podľa žalobcu nedôvodne účtoval dlh na nájomnom vo výške 14.552 Sk, čím podľa žalovaného je celý dlh 15.937 Sk (14.552 Sk + 1.385 Sk). Podľa uvedeného za obdobie 1999 -2001 boli celkové náklady za služby vo výške cca 27.000 Sk, pričom uhradená záloha tvorila sumu 42.300 Sk. Potom preplatok bol 15.000 Sk. Žalovaný za uvedené obdobie 1999-2001 uvádza dlh 41.224 Sk, čo je podľa žalobcu nezmyslom. Je podľa neho nesporné, že žalovaný od 1.1.1997 už nemal nárok na nájomné ako sa domnieva. Za rok 2002 bol vyúčtovaný náklad za služby vo výške 14.085,88 Sk a záloh v tej istej výške. Dané vyúčtovanie podľa žalobcu neobsahuje už žiadne dlhy na nájomnom, ani iné.
Za rok 2003 bol vyúčtovaný náklad za služby vo výške 8.202,33 Sk, ale záloh bol len 4.752 Sk, z čoho vyplýva nedoplatok 3.450 Sk. V danom vyúčtovaní za zase raz opakuje dlžné za nájom vo výške 8.833 Sk. Na základe toho žalovaný vykazuje celkový dlh 12.283 Sk. Za rok 2004 bol vyúčtovaný náklad za služby vo výške 18.497,67 Sk, ale záloh bol len 13.589 Sk, z čoho vyplýva nedoplatok 4.908,67 Sk., pričom daný nedoplatok bol žalovanému zaplatený 13.6.2005. V danom vyúčtovaní za zase raz opakuje starý dlh + ročné vyúčtovanie za rok 2003 v celkovej výške 36.260 Sk. Žalobca rekapituluje, že v roku 2002 neboli žiadne dlhy, od 2003 do 2004 celkové náklady za služby boli spolu 26.700 Sk, pričom uhradená záloha tvorila výšku 18.341 Sk, čo znamená, že nedoplatok mohol byť teda 18.314,30 Sk, pritom uhradil sumu 13.977 Sk + 534 Sk vo februári a júni 2004. Napokon žalobca uhradil aj 4.909 Sk dňa 13.6.2005 ako nedoplatok za rok 2004. Žalovaný za uvedené obdobie od 2003 -2004 uvádza dlh vo výške 45.093 Sk. Z uvedeného je podľa neho zrejme, že ide o preplatok (18.314,30 Sk - 13.977 Sk - 534 Sk - 4.909 Sk = 1.105,70 Sk). Zároveň zopakoval, že žalovaný od 1.1.1997 už nemal nárok na nájomne. V nadväznosti na vyššie uvedené upresnil, že dňa 3.2.2004 zaplatil žalovanému sumu 13.977 Sk ako nedoplatky od 2000 do 31.12.2003 o čom svedčí potvrdenie č. N 172141. Následne na výzvu žalovaného doplatil ešte sumu 534 Sk šekom. Dňa 31.3.2004 sa konala schôdza vlastníkov bytov, kde bolo prijaté uznesenie, že náklady rekonštrukcie ústredného kúrenia v bytovom dome sa netýkajú žalobcu, lebo má od 1999 vlastné kúrenie, a preto súhlasili, aby suma 10.000 Sk bolo zohľadnená, čo uznal aj žalovaný tým, že akceptoval prijaté uznesenie na porade vedenia žalovaného dňa 19.4.2004. Za rok 2005 bol vyúčtovaný náklad za služby vo výške 17.329,01 Sk, ale záloh bol len 14.909 Sk, z čoho vyplýva nedoplatok 2.402,01 Sk, pričom tento nedoplatok bol zaplatený 27.6.2006. V danom vyúčtovaní za zase raz opakuje starý dlh + RV 2004 vo výške 16.658 Sk. Na základe toho žalovaný vykazuje celkový dlh žalobcu pre rok 2005 vo výške 13.432 Sk. Po roku 2005 sa základom pre znižovanie jeho preplatkov stala žalovaným vykazovaná suma „tzv. dlhu vo výške 11.749 Sk“ odvodená podľa vyššie uvedených vykazovaných dlhov od 2000, ktoré sú nepravdivé, lebo nikdy nevznikli. Žalobca dodáva, že dlhy vykazované žalovaným od roku 2000 neuznáva a namieta ich premlčanie, pretože vychádzajú z fiktívnych dlhov od roku 2000 a nielen od roku 2003 až doposiaľ. K vyúčtovaniu za rok 2016 uvádza, že žalovaný zavádza súd lebo dňa 29.11.2016 osobne doručil žalovanému - Započítanie z 18.11.2016 a to vzájomných pohľadávok so žalovaným ako je to uvedené v započítaní. Žalovaný to žiadnym spôsobom nenamietal. Žalovaný podľa názoru žalobcu nesprávne uvádza za rok 2015 nedoplatok 54,80 Eur, pričom vznikol preplatok 85,84 Eur. Žalovaný si takto započítavaním uspokojuje fiktívne dlhy. Vo vyúčtovaniach za roky 2017 a 2018 žalovaný postupoval tak ako už v uvedenom roku 2016. Voči vyúčtovaniu za rok 2018 nemá námietky a prípadný nedoplatok spôsobený použitím nesprávneho koeficienta je v prípade preukázania ochotný zaplatiť. Súdu navrhol, aby od žalovaného vyžiadal všetky vyúčtovania od roku 1996 až doposiaľ. Zároveň uviedol, že súhlasí s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania. K replike priložil Oznámenie k úprave mesačného nájomného a zálohových poplatkov za služby spojené s užívaním bytu (č.l. 45), Kolaudačné povolenie (č.l. 46), Vyúčtovanie za rok 1997 (č.l. 47), Vyúčtovanie za rok 1999 + Vnútorný účtovný doklad (č.l. 48), Vyúčtovanie za rok 2000 (č.l. 49), Vyúčtovanie za rok 2003 (č.l. 50), Vyúčtovanie za rok 2005 (č.l. 51), List o započítaní (č.l. 52).
4. Na repliku žalobcu reagoval žalovaný duplikou, v ktorej uviedol, že v zmysle § 580 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov - Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) boli splnené podmienky pre započítanie pohľadávok - nedoplatkov a preplatkov. Pokiaľ ide o skutočnosti týkajúcich sa dlžnej sumy, tak žalovaný sa pridržiava jeho tvrdení uvedených v odpore a trvá na nich. Zároveň súhlasí s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania.
5. Následne súd vyzval žalovaného, aby na návrh žalobcu predložil súdu ročne vyúčtovania od roku 1996-2018 a Zmluvu o výkone správy. Žalovaný súdu predložil vyúčtovania za obdobie 1997-2018 (1996 nepredložil z dôvodu, že správcom sa stal až v roku 1997) a Zmluvu o výkone správy súdu nepredložil bez uvedenia dôvodu.
6. Predmetné vyúčtovania súd doručil žalobcovi s možnosťou sa v súdom stanovenej lehote vyjadriť. Žalobca sa vyjadril svojím podaním zo dňa 15.2.2020, v ktorom zopakoval svoje argumenty,
zrekapituloval svoje tvrdenia k jednotlivým ročným vyúčtovaniam a dodal, že na základe rozhodnutia vlastníkov bytov v bytovom dome zo dňa 19.5.2016 mal uhradiť menej do fondu opráv a údržby o 145,15 Eur, nakoľko boli menené hlavice na radiátoroch za peniaze z fondu, pričom jemu sa nemenili, lebo má vlastné vykurovanie a vlastné radiátory odpojené od vykurovania žalovaného. Z uvedeného dôvodu zálohové platby od 15.5.2016 uhradil žalovanému o 145,15 Eur menej v súlade s rozhodnutím vlastníkov a zároveň uhradil žalovanému menej o od 15.9.2016 a 15.10.2016 v sume 148,62 Eur. Nevyplatené preplatky z vyúčtovaní za rok 2013-2015 v sume 149,62 Eur si žalobca započítal v sume 148,62 Eur, čo písomne oznámil žalovanému svojím podaním dňa 29.11.2016, čo však žalovaný neakceptoval, čo je zároveň zrejmé z predmetných ročných vyúčtovaní. K vyjadreniu priložil jeho Žiadosť adresovanú žalovanému o sprístupnenie informácie (č.l. 108), Rozhodnutie žalovaného o nevyhovení žiadosti žalobcu (č.l. 109-111), Výpis z katastra nehnuteľností (č.l. 112), Kolaudačné povolenie Okresného úradu v A. (č.l. 113), Doklady o zaplatení žalovanému sumy 13.977 Sk a 534 Sk (č.l. 114), Doklad o zaplatení žalovanému sumy 4.909 Sk (č.l. 115), Doklad o zaplatení žalovanému sumy 2.420 Sk zo dňa 27.6.2006 (č.l. 116), Oznámenie žalobcu žalovanému zo dňa 18.11.2016 o započítaní pohľadávky (č.l. 117),
7. Následne súd doručil vyjadrenie žalobcu spolu s prílohami žalovanému a umožnil mu v stanovenej lehote sa vyjadriť, na čo reagoval žalovaný svojím vyjadrením zo dňa 3.3.2020, v ktorom sa vyjadril k nevyhovení žiadosti žalobcu na sprístupnenie informácii a poukázal na odôvodnenie jeho rozhodnutia. Pokiaľ ide o jednotlivé vyúčtovania, tak trvá na svojich predošlých vyjadreniach a zdôrazňuje, že vyúčtovanie služieb sa vykonáva oproti predpísaným zálohovým platbám a nie reálne zaplateným. Poukázal na príklad roku 2000, kde vyúčtovanie služieb zadaný rok je suma 23.162 Sk, ktorá predstavuje predpísanú ročná zálohová platba za služby spojené s bývaním, z toho 17.900 Sk sú služby, 4.374 Sk je fond prevádzky, údržby a opráv, 888 Sk je poplatok za správu. Predpis služieb je položkovito rozpísaný v „Údajová časť bytu“ v kolónke „Záloha“. Suma 26.672 Sk je evidovaný dlh k 30.4.2001. Označenie kolónky „dlhy nájom“ je spoločné označenie pre dlh u vlastníkov aj nájomcov bytov v užívateľskom programe. Položka 3/2001-1 390 Sk - tento mesačný predpis má predstavovať prelom v povinnosti platiť za užívanie bytu a služby s tým spojené v danom mesiaci za daný mesiac/ predtým sa platilo v danom mesiaci za predchádzajúci mesiac. Za rok 2000 bol vyčíslený preplatok za služby vo výške 10.432 Sk, ktorým bol dlh ponížený. Takto mal byť vyúčtovaný nedoplatok vo výške 17.639 Sk, s tým že obdobne postupoval žalovaný aj v roku 2001 a násl. Vo vzťahu k roku 2004 žalobcom uhradenú sumu dňa 3.2.2004 vo výške 13.977 Sk prijali a zaúčtovali na dlžnú sumu rovnako ako aj úhradu vo výške 534 SK. Dané úhrady však nepokryli celú dlžnú sumu, čo bolo zohľadnené vo vyúčtovaní z roku 2003. Následne zo saldokonta žalobcu za rok 2004 vyplýva, že suma 10.000 Sk na základe rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov bola odpočítaná z konta 30.4.2004 a daný stav bol prenesený do vyúčtovania za rok 2003. V roku 2004 žalobca podľa tvrdení žalovaného už riadne uhrádzal platby, ale neuhradil celkovú existujúcu dlžnú sumu vo výške 11.749 Sk, ktorá zostala neuhradená. Suma „dal“ 24.511 Sk predstavuje vyššie uvedené zvýraznené úhrady z roku 2004 zaplatené za staré dlhy. Suma „MD“ vo výške 36.260 Sk predstavuje podľa žalovaného zostatok dlžnej sumy k 31.12.2003 + nedoplatok vyúčtovania služieb za rok 2003. Čo sa týka rozhodnutia vlastníkov bytov prijatého dňa 19.5.2016, tak žalovaný ho rešpektoval a naplnil, k čomu priložil účtovný list žalobcu, z ktorého má vyplývať, že za mesiace 7-10/2016 nebol žalobcovi účtovaný fond prevádzky, údržby a opráv v sume 29,92 Eur x 4, čo je suma 119,68 Eur a za mesiac 11/2016 vo výške 25,47 Eur, čo spolu predstavuje sumu 145,15 Eur v zmysle rozhodnutia vlastníkov bytov. Ďalšie úhrady žalobcu v roku 2016 vyplývajú z priloženého saldokonta za jeho byt. K vyjadreniu priložil Účtovný list 2217/21-033 (č.l. 122), Saldokonto za rok 2016 (č.l. 123)
8. Súd vo veci rozhodoval bez nariadenia pojednávania v zmysle § 177 ods. 2 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), nakoľko strany sporu súhlasili s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania.
9. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a na základe vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav :
10. Žalobca bol od roku XXXX nájomcom bytu č. XX v bytovom dome č. XXXX/XX v A., za ktorý platil do 31.12.1991 mesačný nájom vo výške 162 Kčs a od 1.7.1992 mesačné nájomné vo výške 377 Kčs + služby. Žalobca sa stal výlučným vlastníkom predmetného bytu na základe kúpnej zmluvy V XXXX/XX s povoleným vkladom dňa 5.12.1996. Od uvedeného dátumu. Žalovaný je obchodnou spoločnosťou, ktorého jediným spoločníkom je Mesto Trebišov a zároveň správcom vyššie uvedeného bytového domu.
11. Na základe oznámenia zo dňa 16.3.1992 bolo žalobcovi oznámená úprava mesačného nájomného a zálohových poplatkov za služby spojené s užívaním bytu a to tak, že výška mesačných poplatkov do 31.12.1991 bola 162 Kčs a od 1.7.1992 bola výška 377 Kčs.
12. Žalobcovi bola dňa 10.9.1999 právoplatne povolená plynofikácia jeho bytu, čo vyplýva z kolaudačného povolenia zo dňa 10.9.1999.
13. Žalobca reklamoval vyúčtovanie za rok 2016, 2017, 2018 avšak žalovaný jeho reklamáciám nevyhovel.
14. Podľa potvrdenky a poštového peňažného poukazu žalobca uhradil žalovanému dňa 3.2.2004 sumu 13.977 Sk a dňa 3.6.2004 sumu 534 Sk.
15. Z potvrdenia bytového podniku zo dňa 27.6.2006 vyplýva, že žalovaný prijal od žalobcu platbu vo výške 2.420 Sk.
16. Žalobca listom zo dňa 18.11.2016 oznámil žalovanému, že si započítava jeho pohľadávku vo výške 149,62 Eur proti pohľadávke žalovaného vo výške 148,62 Eur.
17. Z účtovného listu zo dňa 27.2.2020 a saldokonta pre rok 2016 predloženého žalovaným je zrejmé, že žalovaný žalobcovi sumu 10.000 Sk na základe prijatého rozhodnutia vlastníkov bytov v ročnom vyúčtovaní pre rok 2016 zohľadnil a to tak, že neúčtoval žalobcovi zálohové platby za obdobie 7-10/2016 a za 11/2016 mu účtoval sumu len 4,45 Eur.
18. Podľa žiadosti žalobcu zo dňa 4.9.2019 vyplýva, že žalobca požadoval od žalovaného, aby mu sprístupnil informácie a to v akej výške prijal a zúčtoval jeho zálohové mesačné platby s rozdelením na platby za poskytnuté služby, do fondu opráv a za správu v rozhodných obdobiach od 1.1.1997 do 31.12.1999, od 1.1.2000 do 31.12.2005, od 1.12.2012 do 31.12.2018, pričom jeho žiadosti rozhodnutím zo dňa 12.9.2019 nebolo žalovaným vyhovené.
19. Vyššie uvedené skutočnosti považuje súd vzhľadom na tvrdenia strán za nesporné.
20. Za sporné považuje súd rozdielne tvrdenia a názory strán sporu ohľadom toho, koľko mal žalobca zaplatiť a koľko reálne zaplatil, keďže žalobca je názoru, že preplatil svoj dlh o žalovanú sumu 203,42 Eur a žalovaný tvrdí, že žalobca zaplatil len toľko, koľko mal zaplatiť za poskytované služby.
21. Z vyúčtovania za rok 1997 vyplýva, že celkové predpísané platby boli 20.130 Sk, žalobca uhradil celkom 20.130 Sk, žalobca nemal nedoplatok za predchádzajúce obdobie, žalobcovi vznikol preplatok 1.857 Sk, vrátenie 1.857 Sk.
22. Z vyúčtovania za rok 1998 vyplýva, že celkové predpísané platby boli 18.522 Sk, žalobca uhradil celkom 22.326 Sk, žalobca mal nedoplatok za predchádzajúce obdobie - 924 Sk, žalobcovi vznikol preplatok 5.042,38 Sk, vrátenie/dlh + 4.118 Sk.
23. Z vyúčtovania za rok 1999 vyplýva, že celkové predpísané platby boli 25.282 Sk, žalobca uhradil celkom - bez uvedenia sumy, žalobca mal nedoplatok za predchádzajúce obdobie do apríla 2000 - 3.683 Sk, žalobcovi vznikol preplatok z roku 1999 vo výške 3.683,25 Sk, vrátenie/dlh 0 Sk.
24. Z vyúčtovania za rok 2000 vyplýva, že celkové predpísané platby boli 23.162 Sk, žalobca uhradil celkom - bez uvedenia sumy, žalobca mal nedoplatok za predchádzajúce obdobie za nájom - 26.672 Sk,, v kolónke „iné dlhy“ nie je uvedený žiaden dlh, žalobcovi vznikol preplatok vo výške 10.432 Sk, vrátenie/dlh - 17.639 Sk.
25. Z vyúčtovania za rok 2001 vyplýva, že celkové predpísané platby boli 10.241 Sk, žalobca uhradil celkom - bez uvedenia sumy, žalobca mal nedoplatok za predchádzajúce obdobie za nájom - 14.552 Sk, nedoplatok za služby 1.385 Sk, v kolónke „iné dlhy“ nie je uvedený žiaden dlh, žalobcovi vznikol preplatok vo výške 0 Sk, vrátenie/dlh - 15.937 Sk.
26. Z vyúčtovania za rok 2002 vyplýva, že celkové predpísané platby boli 10.680 Sk, žalobca uhradil celkom - bez uvedenia sumy, žalobca mal nedoplatok za predchádzajúce obdobie za nájom - 26.917 Sk, nedoplatok za služby 1.067 Sk, v kolónke „iné dlhy“ nie je uvedený žiaden dlh, žalobcovi vznikol preplatok vo výške 0 Sk, vrátenie/dlh - 27.984 Sk.
27. Z vyúčtovania za rok 2003 vyplýva, že celkové predpísané platby boli 11.580 Sk, žalobca uhradil celkom - bez uvedenia sumy, žalobca mal nedoplatok za predchádzajúce obdobie za nájom - 8.833 Sk, nedoplatok za služby 3.450 Sk, v kolónke „iné dlhy“ nie je uvedený žiaden dlh, žalobcovi vznikol preplatok vo výške 0 Sk, vrátenie/dlh - 12.283 Sk.
28. Z vyúčtovania za rok 2004 vyplýva, že celkové náklady boli 10.680 Sk, žalobca uhradil celkom 18.497,67 Sk, žalobca mal nedoplatok za predchádzajúce obdobie - 11.749 Sk, nedoplatok za služby 4.909 Sk, žalobcovi vznikol nedoplatok vo výške 4.908,67 Sk, vrátenie/dlh - 16.721 Sk.
29. Z vyúčtovania za rok 2005 vyplýva, že celkové náklady boli 17.329,01 Sk, žalobca uhradil celkom 14.909 Sk, žalobca mal nedoplatok za predchádzajúce obdobie - 11.749 Sk, nedoplatok za služby 2.420,01 Sk, žalobcovi vznikol nedoplatok vo výške 2.420,01 Sk, vrátenie/dlh - 13.432 Sk.
30. Z vyúčtovania za rok 2006 vyplýva, že celkové náklady boli 20.937,19 Sk, žalobca uhradil celkom 22.082 Sk, žalobca mal nedoplatok za predchádzajúce obdobie - 11.012 Sk, preplatok za služby 1.144,81 Sk, žalobcovi vznikol preplatok vo výške 1.144,81 Sk, vrátenie/dlh - 11.676 Sk.
31. Z vyúčtovania za rok 2007 vyplýva, že celkové náklady boli 21.392,05 Sk, žalobca uhradil celkom 23.232 Sk, žalobca mal nedoplatok za predchádzajúce obdobie - 9.867 Sk, preplatok za služby 1.839,95 Sk, žalobcovi vznikol preplatok vo výške 1.839,95 Sk, vrátenie/dlh - 8.027 Sk.
32. Z vyúčtovania za rok 2008 vyplýva, že celkové náklady boli 21.278,29 Sk, žalobca uhradil celkom 23.232 Sk, žalobca mal nedoplatok za predchádzajúce obdobie - 8.027 Sk, preplatok za služby 1.953,71 Sk, žalobcovi vznikol preplatok vo výške 1.953,71 Sk, vrátenie/dlh - 201,56 Eur.
33. Z vyúčtovania za rok 2009 vyplýva, že celkové náklady boli 753,67 Eur, žalobca uhradil celkom 770,76 Eur, žalobca mal nedoplatok za predchádzajúce obdobie - 201,60 Eur, preplatok za služby 17,09 Eur, žalobcovi vznikol preplatok vo výške 17,09 Eur, vrátenie/dlh - 184,48 Eur.
34. Z vyúčtovania za rok 2010 vyplýva, že celkové náklady boli 726,21 Eur, žalobca uhradil celkom 770,76 Eur, žalobca mal nedoplatok za predchádzajúce obdobie - 184,48 Eur, preplatok za služby 44,55 Eur, žalobcovi vznikol preplatok vo výške 44,55 Eur, vrátenie/dlh - 139,93 Eur.
35. Z vyúčtovania za rok 2011 vyplýva, že celkové náklady boli 848,69 Eur, žalobca uhradil celkom 770,76 Eur, žalobca mal nedoplatok za predchádzajúce obdobie - 139,93 Eur, nedoplatok za služby 77,93 Eur, žalobcovi vznikol nedoplatok vo výške 77,93 Eur, vrátenie/dlh - 217,86 Eur.
36. Z vyúčtovania za rok 2012 vyplýva, že celkové náklady boli 757,32 Eur, žalobca uhradil celkom 770,76 Eur, žalobca mal nedoplatok za predchádzajúce obdobie - 217,86 Eur, preplatok za služby 13,44 Eur, žalobcovi vznikol preplatok vo výške 13,44 Eur, vrátenie/dlh - 204,42 Eur.
37. Z vyúčtovania za rok 2013 vyplýva, že celkové náklady boli 785,18 Eur, žalobca uhradil celkom 796,68 Eur, žalobca mal nedoplatok za predchádzajúce obdobie - 204,42 Eur, preplatok za služby 11,53 Eur, žalobcovi vznikol preplatok vo výške 11,53 Eur, vrátenie/dlh - 192,89 Eur.
38. Z vyúčtovania za rok 2014 vyplýva, že celkové náklady boli 761,67 Eur, žalobca uhradil celkom 813,92 Eur, žalobca mal nedoplatok za predchádzajúce obdobie - 140,64 Eur, preplatok za služby 52,25 Eur, žalobcovi vznikol preplatok vo výške 52,25 Eur, vrátenie/dlh - 140,64 Eur.
39. Z vyúčtovania za rok 2015 vyplýva, že celkové náklady boli 848,44 Eur, žalobca uhradil celkom 934,28 Eur, žalobca mal nedoplatok za predchádzajúce obdobie - 140,64 Eur, preplatok za služby 85,84 Eur, žalobcovi vznikol preplatok vo výške 85,84 Eur, vrátenie/dlh - 54,80 Eur.
40. Z vyúčtovania za rok 2016 vyplýva, že celkové náklady boli 676,31 Eur, žalobca uhradil celkom 806,21 Eur, žalobca mal nedoplatok za predchádzajúce obdobie - 54,80 Eur, preplatok za služby 129,90 Eur, žalobcovi vznikol preplatok vo výške 129,90 Eur, vrátenie/dlh - 73,52 Eur.
41. Z vyúčtovania za rok 2017 vyplýva, že celkové náklady boli 462,14 Eur, žalobca uhradil celkom 510,72 Eur, žalobca mal nedoplatok za predchádzajúce obdobie - 73,52 Eur, preplatok za služby 48,58 Eur, žalobcovi vznikol preplatok vo výške 48,58 Eur, vrátenie/dlh - 24,94 Eur.
42. Z vyúčtovania za rok 2018 vyplýva, že celkové náklady boli 660,98 Eur, žalobca uhradil celkom 510,72 Eur, žalobca mal nedoplatok za predchádzajúce obdobie - 24,94 Eur, nedoplatok za služby 150,26 Eur, žalobcovi vznikol nedoplatok vo výške 150,26 Eur, vrátenie/dlh - 175,20 Eur.
43. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná.
44. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov - o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „ZoVBaNP“), prílohou zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo zmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru je potvrdenie správcu alebo predsedu spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, že vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemá žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru v dome a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv; to neplatí, ak ide o prvý prevod vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome.
45. Podľa § 6 ods. 1 ZoVBaNP, správu domu vykonáva spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (ďalej len „spoločenstvo“) alebo iná právnická osoba alebo fyzická osoba, s ktorou vlastníci bytov a nebytových priestorov uzatvoria zmluvu o výkone správy (ďalej len „správca“). Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní zabezpečiť správu domu spoločenstvom alebo správcom. Povinnosť správy domu vzniká dňom prvého prevodu vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome.
46. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) - e) ZoVBaNP, správa domu je obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca alebo spoločenstvo zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome prevádzku, údržbu, opravy, rekonštrukciu a modernizáciu spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, priľahlého pozemku a príslušenstva, služby spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru, vedenie účtu domu v banke, vymáhanie škody, nedoplatkov vo fonde prevádzky, údržby a opráv a iných pohľadávok a nárokov, iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome.
47. Podľa § 10 ods. 1 ZoVBaNP, vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu; ak k bytu alebo nebytovému priestoru v dome prilieha podľa § 19 ods. 4 balkón, lodžia alebo terasa, pre účely tvorby fondu prevádzky, údržby a opráv domu sa zarátava do veľkosti spoluvlastníckeho podielu 25 % z podlahovej plochy balkóna, lodžie alebo terasy. Pri určení preddavkov do fondu prevádzky, údržby
a opráv vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome zohľadnia mieru využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi nebytových priestorov.
48. Podľa § 580 OZ, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
49. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
50. Podľa § 452 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
51. Podľa § 137 písm. a) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.
52. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
53. Z podanej žaloby je zrejme, že žalobca sa od žalovaného domáha vydania bezdôvodného obohatenia, nakoľko je toho názoru, že žalovanému zaplatil o 203,42 Eur viac ako mu prináleží, čím zaplatil žalovanému predmetnú sumu bez právneho dôvodu.
54. Povinnosťou žalobcu pre úspech v konaní je preukázať súdu bezdôvodné obohatenie zo strany žalovaného a to v danom prípade tým, že preukáže, že zaplatil žalovanému o 203,42 Eur viac ako mal zaplatiť v zmysle vyúčtovaní.
55. Žalobca preukázal súdu, že medzi ním a žalovaným je zmluvný právny vzťah, ktorého právnym základom je Zmluva o výkone správy, pričom danú skutočnosť žalovaný nepopiera. Čo však žalovaný popiera a čo je zároveň sporné, je čiastka, ktorú mal žalobca zaplatiť.
56. Súd po preštudovaní jednotlivých ročných vyúčtovaní od roku 1997 do 2018 zistil, že jednotlivé vyúčtovania obsahujú žalovaným požadované čiastky ktorých základ vznikol z neexistujúceho resp. fiktívneho dlhu. Z daného je zrejmé, že žalovaný zrejme neakceptoval zánik nájomného vzťahu ku dňu 1.1.1997, nakoľko žalobcovi vo vyúčtovaní pre rok 1997 ďalej účtoval nájomne vo výške 3.393 Sk, pričom k prevodu vlastníctva bytu na žalobcu ako bývalého nájomníka nemohlo dôjsť bez vyplatenia všetkých dlhov, vrátane dlhov za nájom. Podľa vyúčtovania za rok 1999 mal žalobca preplatok pred prepočítaním vo výške 3.683 Sk a po prepočítaní „tzv. kúrenie - ÚK“ (podľa vnútorného účtovného dokladu pre preplatok na ÚK) vznikol ďalší preplatok vo výške 3.838,42 Sk, čo spolu predstavuje sumu 7.515,67 Sk. Z vyúčtovania za rok 2000 je zrejmé, že náklad na služby bol 7.468 Sk a záloh bol vo výške 17.900 Sk a to z dôvodu, že žalovaný neupravil zálohovú platbu na rok 2000 a ponechal aj platbu za nájomné a plný rozsah na ÚK - kúrenie. Tým vznikol preplatok vo výške 10.432 Sk. Následne žalovaný neoprávnene vykázal dlh na nájomnom vo výške 26.672 Sk ako aj predpis uhradiť za mesiac 3/2001 sumu 1.390 Sk a za správu za mesiac 2/2001 sumu 9 Sk, pritom dané vyúčtovanie bolo len za rok 2000. Na základe toho vykázal celkový nedoplatok -17.639 Sk. Podľa vyúčtovania za rok 2001 bol náklad za služby v sume 4.807 Sk a záloh bol len 3.422 Sk, čím žalovaný vykázal správne nedoplatok vo výške 1.385 Sk, avšak neoprávnene k tomu pripočítal dlh na nájomnom (ktorý má podľa žalovaného predstavovať dlžný záloh za predchádzajúce obdobie ) vo výške 14.552 Sk, čo má spolu podľa žalovaného predstavovať dlh žalobcu vo výške 15.937 Sk. V zmysle vyúčtovania za rok 2002 bol náklad za služby vo výške 14.085,88 Sk a záloh v rovnakej výške., pričom dané vyúčtovanie neobsahuje žiadne dlhy na nájomnom, ani iné dlhy. Vo vyúčtovaní za rok 2003 je uvedený náklad za služby vo výške 8.202,33 Sk a záloh len 4.752 Sk, z čoho vyplýva žalobcov nedoplatok vo výške - 3.450 Sk, avšak dané vyúčtovanie opäť obsahuje dlh na nájomnom vo výške 8.833 Sk a žalovaný tak vykázal žalobcovi celkový dlh vo výške 12.283 Sk. Vyúčtovanie za rok 2004 obsahuje náklad za služby vo výške 18.497 Sk a záloh len vo výške 13.589 Sk, čo predstavuje nedoplatok žalobcu vo výške 4.908 Sk, pričom daný nedoplatok zaplatil žalobca dňa
13.6.2005. Vo vyúčtovaní sa opäť objavuje neoprávnený starý dlh, ktorý spolu s nedoplatkom podľa vyúčtovania z roku 2003 predstavuje spolu dlh vo výške 36.260 Sk. Z uvedeného vyplýva, že v roku 2002 neboli žiadne dlhy, celkové náklady za služby od roku 2003 do 2004 boli spolu vo výške 26.700 Sk a zaplatené zálohy boli vo výške 18.341 Sk, v dôsledku čoho mohol byť nedoplatok vo výške 18.314 Sk. Žalobca vo februári a júni 2004 zaplatil žalovanému sumu 14.511 Sk a následne 13.6.2005 sumu 4.909 Sk, čo spolu predstavuje sumu 19.420 Sk, v dôsledku čoho mal žalobcovi vzniknúť preplatok vo výške 1.105,70 Sk. Žalobca žalovanému zaplatil celú požadovanú čiastku aj napriek tomu, že sa domnieval, že žalovaný od neho požaduje danú čiastku neoprávnene. Podľa vyúčtovania za rok 2005 bol náklad za služby 17.329,01 Sk a záloha iba 14.909 Sk, čím vznikol žalobcovi nedoplatok vo výške 2.420,01 Sk s tým, že ten bol dňa 27.6.2006 žalovanému zaplatený, čo nespochybňuje ani žalovaný. Napriek tomu, žalovaný bezdôvodne vyúčtoval žalobcovi starý dlh spolu s nedoplatkom za rok 2004 vo výške 16.658 Sk, čo nemá oporu vo vyúčtovaní za daný rok, ani v predchádzajúcich vyúčtovaniach. Daný neexistujúci a neoprávnený dlh zo strany žalovaného, žalovaný zohľadňoval žalobcovi všetkých ďalších vyúčtovaniach počnúc s tým, že podľa vyúčtovania pre rok 2005 údajný dlh mal predstavovať sumu vo výške 11.749 Sk. Podľa prepočtu bez započítania neoprávneného dlhu má byť správne uvedený: Za rok 2006 preplatok 1.144,81 Sk (38 Eur), Za rok 2007 preplatok 1.839,95 Sk (61,08 Eur), Za rok 2008 preplatok 1.953,71 Sk (64,85 Eur), Za rok 2009 preplatok 17,09 Eur, Za rok 2010 preplatok 44,55 Eur, Za rok 2011 nedoplatok 77,93 Eur, Za rok 2012 preplatok 13,44 Eur, Za rok 2013 preplatok 11,53 Eur (započítanie zo strany žalobcu), Za rok 2014 preplatok 52,25 Eur (započítanie zo strany žalobcu), Za rok 2015 preplatok 85,84 Eur (započítanie zo strany žalobcu), Za rok 2016 preplatok 129,90 Eur, Za rok 2017 preplatok 48,58 Eur, Za rok 2018 preplatok 34,52 Eur. Žalobca si uplatňuje vydanie bezdôvodného obohatenia tvorené preplatkami za roky 2016-2018, čo spolu predstavuje sumu 213 Eur, od ktorých je potrebné odpočítať preplatok uvedený žalovaným za rok 2018 vo výške 9,58 Eur, čo napokon predstavuje žalovanú sumu vo výške 203,42 Eur.
57. Súd zároveň dodáva, že pri výpočte bola zohľadnená aj suma 10.000 Sk, ktorú žalovaný súdu z neznámych príčin započítal žalobcovi až v roku 2016 (o čom svedčí účtovný list predložený žalovaným
- č.l. 122), pričom rozhodnutie vlastníkov bytov bolo prijaté vlastníkmi a akceptované žalovaným ešte v roku 2004.
58. K tvrdeniu žalovaného ohľadom časti vyúčtovania označenej ako „Dlhy nájom“(napr. č.l. 70), ktorá je podľa žalovaného jednotne upravená pre nájomcov a vlastníkov a má obsahovať informácie o dlhoch všeobecne, tak k tomu súd uvádza, že ide o zmätočné označenie, obzvlášť u osôb akým je aj žalobca, ktorý bol do 1.1.1997 nájomcom a následne až do súčasnosti vlastníkom bytu. Nič to však nemení na skutočnosti, že jednotlivé čiastky, o ktorých žalovaný tvrdí, že sú nedoplatkami za vyúčtované služby za predchádzajúce obdobie nemajú oporu v iných predchádzajúcich vyúčtovaniach, ani logické prepojenie, z ktorých by bolo súdu jasne preukázané, že žalobca mu neplatil resp. platil menej v dôsledku čoho sa jeho nedoplatky navýšovali a boli žalovaným správne započítavné. Z uvedeného dôvodu vyhodnotil súd dané dlhy ako fiktívne, ktoré si teda žalovaný nemohol započítavať a stotožňuje sa s výpočtom uvedeným žalobcom, v zmysle ktorého sa žalovaný bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu o sumu 203,42 Eur. Súd v danom prípade pri rozhodovaní zohľadnil právnu zásadu ex iniuria ius non oritur, podľa ktorej z nepráva nemôže vzniknúť právo, lebo z fiktívneho dlhu, ktorý vznikol na začiatku vo vyúčtovaní v roku 2000 nemohlo následne dôjsť k oprávneným započítaniam platieb žalobcu na jeho dlhy tak, ako to požadoval žalovaný v ďalších vyúčtovaniach.
59. Pre úplnosť považuje súd za potrebné reagovať na námietku uvedenú žalobcom spočívajúcu v nemožnosti žalovaného ako správcu, započítavať platby a preplatky vlastníka resp. nájomcu na jeho
nedoplatky. Súd je toho názoru, že správca vo všeobecnosti môže započítavať nové platby vlastníka na jeho predchádzajúce dlhy z predošlého zúčtovacieho obdobia za splnenia podmienok v zmysle § 580 OZ, avšak musí byť splnená aj základná podmienka a to existencia pohľadávky, na ktorú sa má plnenie druhej strany započítať, čo v danom prípade splnené nebolo, keďže súdu nebol preukázaný reálny dlh žalobcu ako je to uvedené vo vyúčtovaniach, na ktoré sa mali jeho ďalšie platby započítavať.
60. V súvislosti so započítaním pohľadávok žalobca namietal z opatrnosti aj premlčanie pohľadávok, na ktoré súd neprihliadal, nakoľko žalobca neuviedol začiatok plynutia a koniec premlčacej doby ako aj to, kedy malo dôjsť k samotnému premlčaniu.
61. V závere teda súd konštatuje, že žalobca si splnil svoju dôkaznú povinnosť, lebo vykonanými dôkazmi preukázal súdu, že medzi stranami sporu bol zmluvný vzťah, na základe ktorého žalobca ako vlastník bytu platiť žalovanému ako správcovi za poskytované služby, pričom žalovaný prevzal od žalobcu viac ako mal, čím sa bezdôvodne obohatil o sumu 203,42 Eur na úkor žalobcu. Na druhej strane žalovaný žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal súdu, že nárok žalobcu je nedôvodný.
62. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov, súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 203,42 Eur.
63. Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
64. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
65. Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Zb. v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
66. Nakoľko žalovaný nevrátil žalobcovi včas preplatky za rok 2016, 2017, 2018 ku dňu splatnosti jednotlivých vyúčtovaní (1.7.2017, 1.7.2018, 1.7.2019) sa dostal do omeškania, v dôsledku čoho je povinný zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5% ročne z jednotlivých dlžných preplatkov tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
67. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
68. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
69. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
70. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, lebo žalobca bol v konaní plne úspešný, a preto mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 1, 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd Trebišov (§ 362 ods.1 CSP).
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.