Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2CoE-309-2019.pdf
PDF · 78.48 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/309/2019
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 10, 814 53 Bratislava, IČO: 36 284 831 proti povinnému: R. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. X, M., občan Slovenskej republiky, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 337,27 Eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Štefanom Hrebíkom, Exekútorský úrad so sídlom Dukelských hrdinov 2946/6, 901 01 Malacky, pod sp. zn. 2323/2011, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 21Er/355/2011-16 zo dňa 18. apríla 2019, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Lučenec č. k. 21Er/355/2011-16 zo dňa 18. apríla 2019 vo výroku o zastavení exekúcie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Lučenec (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým Uznesením č. k. 21Er/355/2011-16 zo dňa 18. apríla 2019 exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Druhou výrokovou vetou zaviazal oprávneného k povinnosti nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 46,07 Eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti výroku o zastavení exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že exekúcia sa vykonáva na základe návrhu oprávneného doručeného súdnemu exekútorovi dňa 13. mája 2011, čím sa exekučné konanie začalo. Dňa 19. januára 2019 bol exekučnému súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Exekučný súd uviedol, že z predloženej správy o majetkových pomeroch povinného vyplýva, že povinný nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou a získať tak výťažok, ktorý by postačoval aspoň na krytie trov exekúcie, a preto exekučný súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu zastavil a rozhodol o náhrade trov exekúcie.
2. Proti uzneseniu exekučného súdu v časti týkajúcej sa výroku o zastavení exekúcie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Namietal, že u tvrdenej nemajetnosti je potrebné vychádzať z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného, pričom zastavenie exekúcie pre nemajetnosť v tomto štádiu konania považoval oprávnený za predčasné. Zákon výslovne neupravuje situácie, keď v súčasnosti povinný síce nemá žiaden majetok, ale v budúcnosti by nejaký majetok mohol získať. Takéto situácie však rieši judikatúra v tom zmysle, že pre zastavenie exekúcie je potrebné nielen preukázanie aktuálneho nedostatku majetku, ale aj zistenie, že ide o dlhodobý, prípadne trvalý stav a nie je predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti. Oprávnený uviedol, že podľa jeho názoru ani súdny exekútor, ani exekučný súd nezistili majetkové pomery povinného dôkladne, pričom uviedol, že povinný môže vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo prísť k uspokojeniu pohľadávky oprávneného, pričom túto skutočnosť nie je možné zistiť vykonaním lustrácií. Ďalej namietal, že v prípade, ak by bola predmetná exekúcia zastavená, hrozí, že právo oprávneného na zaplatenie pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní bude premlčané, čím sa zmarí úspešné vymáhanie predmetnej pohľadávky. Oprávnený ďalej uviedol, že pohľadávka predstavuje neuhradené poistné, pričom zdravotné poistenie je povinné a vzťahuje sa na každú fyzickú osobu, ktorá má trvalý pobyt v SR. Na základe uvedeného
oprávnený navrhol, aby bolo napadnuté uznesenie exekučného súdu zmenené tak, že návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie bude zamietnutý, prípadne aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil exekučnému súdu na ďalšie konanie.
3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.1 (a contrario) CSP a uznesenie okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
6. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
7. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013 exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
8. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
9. Odvolací súd zistil, že dňa 20. mája 2011 bola exekučnému súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom bol právoplatný a vykonateľný Výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa 09. marca 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15. apríla 2011, a ktorým bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 337,27 Eur s príslušenstvom. Exekučný súd dňa 26. mája 2011 vydal poverenie na vykonanie predmetnej exekúcie č. 5606 086280 *. Exekučnému súdu bol dňa 19. januára 2018 doručený návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko „lustráciou majetkovej podstaty povinného nebol zistený žiadny majetok“. Vzhľadom na skutočnosť, že súdny exekútor nepripojil k svojmu podnetu aj exekútorský spis, exekučný súd ho výzvou zo dňa 12. februára 2018 vyzval na jeho predloženie. Súdny exekútor predložil kompletný spisový materiál dňa 19. februára 2018, ktorý obsahoval vykonané úkony v danej veci. Exekučný súd následne odvolaním napadnutým Uznesením zo dňa 18. apríla 2019 exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a rozhodol o náhrade trov exekúcie.
10. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku je nemajetnosť povinného dôvodom, keď súd musí exekúciu zastaviť. Nemajetnosť povinného má vychádzať zo zistení predovšetkým súdneho exekútora a má za následok vznik povinnosti oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Inak povedané, súd zisťuje, či boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie z podkladov predložených súdnym exekútorom, nakoľko do kompetencie exekútora v rámci výkonu exekúcie patrí zisťovanie majetku povinného. Z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012) vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie exekúcie tvorí súčasť súdnej moci a má postavenie orgánu verejnej moci. Poverený súdny exekútor doručil exekučnému súdu návrh na zastavenie exekúcie, nakoľko lustráciou majetkovej podstaty povinného nebol zistený žiadny majetok, pričom na výzvu exekučného súdu pripojil aj svoju kompletnú spisovú dokumentáciu, z ktorej exekučný súd vychádzal pri svojom rozhodnutí. Odvolací súd je toho názoru, že toto oznámenie vzhľadom na vyššie uvedené postavenie exekútora je dostatočným podkladom pre exekučný súd o nemajetnosti povinného. Exekučný súd si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by viedol k absurdným záverom a bol by v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania. Postavenie exekútora si nie je možné zamieňať s výkonom slobodných povolaní, ako je napr. advokát. Exekútor síce nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá.
11. Exekučný súd považoval skutočnosti uvádzané súdnym exekútorom za preukázané a zistil, že sú splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Za takto zisteného skutkového stavu sa i odvolací súd stotožňuje so záverom o nemajetnosti povinného. Navyše tento záver oprávnený žiadnym spôsobom v podanom odvolaní nespochybnil, nakoľko v podaní uviedol len svoje predpoklady a domnienky, ktoré neboli spôsobilé vyvrátiť záver o nemajetnosti povinného.
12. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku oprávneného v tom, že nemajetnosť povinného je len prechodná, pričom nie je vylúčené, že povinný v budúcnosti bude mať príjem, resp. nadobudne majetok, odvolací súd túto vyhodnotil ako irelevantnú. Je totiž potrebné uviesť, že pre exekučný súd je rozhodujúci skutkový a právny stav v čase vydania rozhodnutia o zastavení exekúcie. Ak teda v uvedenom čase mal exekučný súd preukázanú nemajetnosť povinného, ktorá zakladala súdu povinnosť takúto exekúciu zastaviť, exekučný súd postupoval vecne správne. Súdny exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 4 Exekučného poriadku). Súd je povinný aj ex offo v každom štádiu exekúcie skúmať, či sú splnené podmienky na jej pokračovanie (§ 57 ods. 1 v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku). Ak teda čo i len jedna z podmienok na pokračovanie exekúcie splnená nie je, ako tomu bolo aj v prejednávanom prípade, exekučný súd nemá inú možnosť, ako prebiehajúcu exekúciu zastaviť. Musí vychádzať zo skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu, nie zo skutočností domnelých. Inak povedané, súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na domnienkach, naopak je povinný rozhodnúť na základe zistených skutočností.
13. Exekučný poriadok neoprávňuje súdneho exekútora, aby potom, ako zistí nemajetnosť povinného, vyčkával na prípadné zlepšenie jeho majetkových pomerov. Rovnako Exekučný poriadok nevyžaduje k zastaveniu exekúcie pre nemajetnosť povinného ani súhlas oprávneného.
14. V súvislosti s rozhodnutím súdu prvej inštancie odvolací súd súčasne poznamenáva, že právoplatné rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nezakladá prekážku res iudicata pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 452/2011 zo dňa 20. októbra 2011).
15. Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací súd preto s poukazom na § 387 ods. 1, 2 CSP napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.
16. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).