Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/153/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v spore žalobkyne: M. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. ulica XX/XX, S., zastúpená: P. G., bytom C. ulica č. XXX/XXXX, S., proti žalovanému: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpený: BG Partners, s.r.o., so sídlom Zámocká 36, Bratislava, IČO: 47 249 561, o zaplatenie 1.146,52 eura, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. -96 zo dňa 16. novembra 2018, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobkyne zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Rozsudok po citovaní , , , , (ďalej len ) vecne odôvodnil tým, že žalobkyňa sa žalobou domáhala zaplatenia náhrady škody vo výške 1.146,52 eura žalovaným. Ku škode malo dôjsť pripojením vadného zariadenia žalovaného k počítaču žalobkyne, čo malo za následok zničenie počítača žalobkyne v sume 835 eur a škoda na strane žalobkyne mala vzniknúť aj tým, že počas doby 24 mesiacov (za roky 2014 a 2015) jej žalovaný nedodával službu internetu a žalobkyňa napriek tomu za túto službu zaplatila spolu sumu 311,52 eura len z dôvodu viazanosti, aby nemusela zaplatiť zmluvnú pokutu. Žalovaný vzniesol námietku premlčania nároku žalobkyne a súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že námietka premlčania je dôvodná.

2. Pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, subjektívna a objektívna. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a na začatie jej plynutia vždy treba rešpektovať subjektívnu stránku poškodeného týkajúcu sa jeho vedomosti o škode (teda nie o protiprávnom úkone či o škodnej udalosti) ako o majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde. Okamih vzniku škody, resp. vedomosť poškodeného o tejto škode sa pritom nemusí zhodovať s okamihom škodnej udalosti či s protiprávnym konaním; vedomosti o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, teda o zodpovednom subjekte. Za škodu bude obvykle zodpovedať priamo škodca, ktorý ju spôsobil. Pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený dozvedel o škode a kto za ňu zodpovedá, treba vychádzať z preukázanej skutočnej vedomosti poškodeného o týchto prvkoch (nestačí teda len možnosť dozvedieť sa o nich) a len vtedy začne poškodenému plynúť subjektívna premlčacia doba.

Právo na náhradu škody sa premlčí najneskôr za tri roky, ak ide o škodu spôsobenú z nedbanlivosti, ide o objektívnu premlčaciu dobu a začína plynúť od udalosti, z ktorej škoda vznikla.

3. Súd dospel k záveru, že nárok žalobkyne je premlčaný, keďže žaloba bola podaná dňa 31.08.2017 a modem, od namontovania ktorého žalobkyňa tvrdila, že došlo k poškodeniu počítača a nemožnosti užívať služby, bol poskytnutý na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb, služby internet na doma DSL, uzavretej dňa 19.07.2012 v spojitosti s dodatkom dňa 14.08.2014. Žaloba bola podaná 31.08.2017, po uplynutí objektívnej trojročnej a subjektívnej dvojročnej premlčacej dobe na uplatnenie nároku od vzniku škody, ktorá mohla najskôr nastať po dátume uzavretia dodatku po 14.08.2014. V dôsledku premlčania uplatneného nároku súd nemohol priznať nárok žalobcu ani v prípade, že by sa preukázala jeho opodstatnenosť. Keďže sa jedná o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, kde žalovaný ako subjekt podnikajúci vo svojom odbore uzatvára opakovane obdobné zmluvy so záujemcami, súd doplnil dokazovanie zadovážením listinných dôkazov týkajúcich sa zmluvy uzavretej so žalobkyňou, ako aj prípadných reklamácií, keď v evidencii žalovaného sa žiadna písomná reklamácia nenašla a žalobkyňa neoznačila žiadnu osobu na preukázanie svojich tvrdení o reklamáciách a opakovanej výmene modemu. V dôsledku neunesenia dôkazného bremena nebolo možné preukázať presný čas, kedy došlo k výmene modemu, kedy mohlo dôjsť k poškodeniu počítača, tvrdené žalobkyňou, ktorá škoda mala vzniknúť v príčinnej súvislosti s modemom poskytnutým žalovaným na príjem internetu na doma.

4. O nároku žalovaného na náhradu trov konania súd rozhodol podľa a a (ďalej len ), pričom žalovaný bol v konaní plne úspešný, preto mu súd prvej inštancie priznal plnú náhradu trov konania.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa. Odvolanie odôvodnila tým, že neboli splnené procesné podmienky, pretože sudkyňa odmietla pojednávať bez splnomocnenia zástupkyne žalobkyne (splnomocnenie bolo zlikvidované súdom a nezaložené do spisu) a druhé pojednávanie stanovila v čase, keď sa z vážnych finančných dôvodov zástupkyňa žalobkyne nemohla zúčastniť pojednávania (hoci bola požiadaná, aby termín stanovila po 19. dni v mesiaci, kedy má zástupkyňa žalobkyne dávku osobnej asistencie). Telefonicky sa zástupkyňa žalobkyne ospravedlnila a sudkyňa to odmietla akceptovať, konala účelovo a cielene so zneužitím nadržovania strane žalovaných, aby zamietla žalobu. Súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobkyni uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

6. Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na získanie rozhodujúcich skutočností pre rozhodnutie vo veci, neumožnil dokazovanie a nevypočul zástupkyňu žalobkyne. Súd neakceptoval dôkaz o tom, že vec nie je premlčaná, ako to uvádza žalovaný (listiny v spise), súd nevyžiadal posudok súdneho znalca, ktorý by preukázal, že nie zariadenie bolo chybné, ale samotný návod k inštalácii služby internet na doma bol chybný a preto sa celý počítač zrútil a definitívne zničil. Žalovaný tiež uviedol do omylu žalobkyňu, ktorá je ZŤP občan a uviedol že ak dá výpoveď, bude platiť pokutu za predčasné ukončenie zmluvného vzťahu, na ktorú by z úbohej dávky v hmotnej núdzi nemal. Platby bral žalovaný celé dva roky, ale službu žalobkyňa nemohla vôbec využívať.

7. Žalobkyňa trvá na tom, že nebola uzavretá nová zmluva, ale pokračovala dodatkom pôvodne uzavretá zmluva v nádeji, že po výmene zariadenia služba nabehne a to je rozdiel. Žalobkyňa má preto nárok na náhradu škody v plnom rozsahu, ako to v žalobe žiada. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho posúdenia veci. Vec nie je premlčaná, pretože odo dňa, kedy sa žalobkyňa o škode dozvedela neuplynuli 3 roky a bola uvedená do omylu pracovníčkou žalovaného. Keďže súdu chýbali kľúčové dôkazy, ktoré nemal v spise, pričom tieto boli rozhodujúce pre konečné rozhodnutie vo veci, súd rozhodol nesprávne. Sudkyňa si prispôsobila dokazovanie a rozhodnutie ako jej to (z nejakého dôvodu nadržovania) vyhovovalo a rozsudok spísala a vyhodnotila tak, aby sa mohlo umožniť žalovanému zbaviť ho viny a žalobu zamietla. Žalobkyňa nie je jediná, komu takýmto spôsobom žalovaný poškodil počítač. A je veľmi zvláštne, že ich má rovnaká sudkyňa a zamieta jednu za druhou. Rada by vedela, koľko tabletov dostala od žalovaného za zamietnuté žaloby pre celú svoju rodinu.

8. Z uvedených dôvodov žalobkyňa navrhla zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo zmeniť rozsudok a žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

9. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že nesúhlasí s argumentáciou žalobkyne v odvolaní. Rozsudok súdu prvej inštancie podľa žalovaného netrpí vadami, odvolacie dôvody žalobkyne sú nedôvodné a nepreukázané. Žalovaný považuje rozsudok súdu za vecne správny a navrhuje ho odvolacím súdom potvrdiť a zároveň si uplatňuje náhradu trov odvolacieho konania.

10. K tvrdeniam žalobkyne, že by súd mal zničiť splnomocnenie žalobkyne udelené jej zástupkyni, úmyselne nepojednávať a ďalšie pojednávanie nemal stanoviť podľa požiadavky žalobkyne, ktoré by mali zakladať odvolací dôvod podľa žalovaný uvádza, že tvrdenia žalobkyne sú vyfabulované. Práve naopak, sudkyňa v konaní postupovala v súlade so , keď zástupkyňu žalobkyne vyzvala na preukázanie skutočnosti, že zástupkyňa je oprávnená v konaní žalobkyňu zastupovať, t.j. riadnym splnomocnením, nakoľko súd zistil, že toto absentuje v súdnom spise. Je zákonnou povinnosťou strany, ktorá sa v konaní nechala zastupovať zástupcom prípadne advokátom, aby túto skutočnosť súdu riadne preukázala písomným splnomocnením (prípadne ústne na pojednávaní). Žalovaný taktiež namieta akékoľvek tvrdenia žalobkyne, že súd prvej inštancie mal žalovanému nadržovať a sudkyňa mala postupovať cielene a mala zneužiť súdnu právomoc. Opakovane sa jedná o vyfabulované tvrdenia žalobkyne, ktorými napáda nielen súd ale aj žalovaného. V prípade, ak mal žalobkyňa pochybnosti o nezaujatosti sudcu, mohla sa v konaní brániť aj podaním námietky zaujatosti sudcu v zmysle . Žalobkyňa nepreukázala, že by súd akýmkoľvek spôsobom v konaní mal porušiť právo žalobkyne na spravodlivý súdny proces. Ak žalobkyňa opakovane uvádza, že súd mal zlikvidovať plnomocenstvo, mala súdu predložiť dôkaz, napr. podanie žalobkyne s pečiatkou súdu.

11. Žalovaný v písomnom vyjadrení dňa 21.11.2017 vzniesol námietku premlčania nároku uplatneného žalobou z dôvodu, že žalobkyňa sa odvoláva na príčinu zničenia jej počítača v roku 2014 v dôsledku čoho nárok uplatnený žalobkyňou s poukazom na považoval za premlčaný. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nárok žalobkyne je premlčaný, keďže žalobkyňa podala žalobu dňa 31.08.2017 a modem resp. zariadenie žalovaného bolo žalobkyni poskytnuté na základe dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb uzavretej dňa 19.07.2012 v spojitosti s dodatkom dňa 14.08.2014. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, keď nevedela presne uviesť a preukázať kedy k poškodeniu počítača došlo a súčasne žalobkyňa v konaní ani nepreukázala skutočnosť, či počítač bol poškodený v príčinnej súvislosti so zariadením, modemom žalovaného resp. jeho návodom, tak ako vo svojich podaniach uvádza. Žalobkyňa v žalobe a vo vyjadreniach síce tvrdila skutočnosti, avšak tieto v konaní vôbec nepreukázala relevantnými dôkazmi. Žalobkyni nič nebránilo predložiť súkromný znalecký posudok či iné dôkazy, na preukázanie a podporu svojich tvrdení v konaní.

12. Žalobkyňa k podaniu žalovaného (v replike) okrem skutočností, ktoré už uviedla v odvolaní konštatuje, že v prílohe jej nebolo doručené vyjadrenie žalovaného k podanému odvolaniu žalobkyne. Kvôli tomu bola zástupkyňa žalobkyne nútená osobne navštíviť informačnú kanceláriu súdu a bolo jej povedané, že pracovníčka to zabudla poslať. Ale nezabudla poslať nejaké úplne cudzie vyjadrenie od veci, s úplne inou spisovou značkou () a v úplne inej veci, než k čomu sa mala vyjadriť žalobkyňa. Navyše na podaní k existujúcemu konaniu uviedli nesprávne osobné údaje zástupkyne v konaní, konkrétne dátum narodenia a adresu jej bydliska, čím došlo k zámene zastupujúcej osoby. Takáto nedôsledná práca by mala byť sankcionovaná.

13. Žalovaný v podanej duplike neuvádza žiadne nové skutočnosti, ktoré by neobsahovali jeho predchádzajúce podania a dopĺňa, že ak žalobkyňa v úvodnej časti svojho vyjadrenia namieta postup súdu, ktorý jej doručil v konaní iné vyjadrenie (pravdepodobne nepatriace do tohto konania), žalobkyňa mala skutočnosti týkajúce sa (ne)doručovania písomností v konaní namietať a riešiť so súdom osobitne, napr. podaním sťažnosti alebo upozornenia súdu.

14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku

bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.

15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania na súde prvej inštancie, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. K veci je potrebné dodať iba nasledovné:

16. Žalobkyňa sa žalobou domáhala zaplatenia 1.146,52 eura žalovaným titulom náhrady škody. Ku škode malo dôjsť pripojením vadného zariadenia žalovaného k počítaču žalobkyne, čo malo za následok zničenie počítača žalobkyne v sume 835 eur a škoda na strane žalobkyne mala vzniknúť aj tým, že počas doby 24 mesiacov (za roky 2014 a 2015) jej žalovaný nedodával službu internetu a žalobkyňa napriek tomu za túto službu zaplatila spolu sumu 311,52 eura len z dôvodu viazanosti, aby nemusela zaplatiť zmluvnú pokutu. V odvolaní žalobkyňa tvrdila, že nie zariadenie žalovaného bolo chybné, ale samotný návod k inštalácii služby internet na doma bol chybný a keď si žalobkyňa chcela inštalovať internet, bol jej počítač zničený. Žalobkyňa k žalobe ako dôkaz pripojila dodatok k dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb na poskytovanie služby Pevný internet DSL zo dňa 07.11.2016 a preberací protokol z 07.11.2016 potvrdzujúci prevzatie bezdrôtového smerovača (router). Žalovaný vzniesol námietku premlčania nároku žalobkyne a súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že námietka premlčania je dôvodná.

17. V čase rozhodovania súdom prvej inštancie súd v konaní rozhodoval na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov ( ). Podľa prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Podľa prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Aby strana konania mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia; predpokladom dôkaznej povinnosti je totiž povinnosť tvrdenia rozhodujúcich skutočností. Pokiaľ strana konania nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, tak spravidla nemôže ani splniť dôkaznú povinnosť. Pokiaľ ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti, bude mať pre stranu väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. V prípade, ak strana konania aj tvrdí určitú skutočnosť, je jej povinnosťou tvrdenú skutočnosť preukázať. V prejednávanej veci je potrebné zdôrazniť, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a do skončenia dokazovania súdom prvej inštancie uznesením na pojednávaní 16.11.2018 nepreukázal, že by za spôsobenú škodu zodpovedal žalovaný.

18. Podľa každý zodpovedná za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

19. Podľa , právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

20. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

21. V súlade s citovaným pri uplatňovaní nároku na náhradu škody musí žalobca vždy súčasne preukázať základné predpoklady pre priznanie takéhoto nároku, za ktoré sa považuje vznik a výška škody, protiprávne konanie žalovaného (rozpor jeho konania s právnymi predpismi, alebo so zmluvou), príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním a zavinenie. V prejednávanej veci žalobkyňa v žalobe na str. 3 vyslovene tvrdila, že problém nastal po vypadnutí internetu v roku 2014. Bola nútená ísť reklamovať zariadenie, ktorým sa internet pripája a vymenila ho na predajnom mieste v Dunajskej Strede za nový. Pripojením vadného zariadenia došlo k zničeniu počítača žalobkyne v sume 835 eur a žalobkyňa tiež žiada vrátiť sumy za faktúry v roku 2014 a 2015, kedy jej už služby neboli poskytované (str. 2 žaloby). Žalobkyňa síce k žalobe pripojila dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb na poskytovanie služby pevný internet DSL zo 07.11.2016 a preberací protokol potvrdzujúcu prevzatie bezdrôtového smerovača podpísaného žalobkyňou v rovnaký deň, ale v žalobe absentujú akékoľvek tvrdenia, ktoré by mali byť preukázané týmto listinným dôkazom.

22. V súvislosti s faktami tvrdenými žalobkyňou v žalobe spájanými so vznikom škody v roku 2014 žalovaný počas konania do spisu súdu založil listinný dôkaz, dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb na poskytovanie služby internet na doma DSL z 14.08.2014 (č.l. 71 - 76), poukázal na dodanie zariadenia (modemu) v roku 2014 žalobkyni na základe konkrétneho písomného dodatku a vzniesol námietku premlčania nároku žalobkyne. Aj keď sa žalobkyňa následne pokúšala spochybňovať tvrdenia žalovaného, kedy presne malo dôjsť k poškodeniu jej počítača a nedodávaniu služieb a začala tvrdiť, že žalovaný jej služby nedodával v rokoch 2015 a 2016, svoje tvrdenia žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala. Žalobkyňa v podaniach tvrdí, že nedodávanie služieb a poskytnutie vadného zariadenia reklamovala, žiadnu reklamáciu do spisu nezaložila, resp. ak reklamovala iným spôsobom ako písomným, k uplatňovaniu reklamácií nenavrhla vykonať žiaden dôkaz. Z takto vykonaného dokazovania bolo možné ustáliť, že ak by aj žalobkyni bola vznikla škoda v roku 2014 (ktorej výšku žalobkyňa taktiež nepreukazuje žiadnymi dôkazmi), mohla jej vzniknúť len v súvislosti s dodaním zariadenia na základe dodatku zo dňa 14.08.2014 (aj keď žalovaný popieral, že by v súvislosti s výmenou modemu mohlo dôjsť k poškodeniu počítača), ktorý žalobkyňa riadne podpísala, čím potvrdila, že došlo k výmene zariadenia dodaného žalovaným (modemu). Podľa názoru odvolacieho súdu žalobkyňa preto od uvedeného dňa, od výmeny zariadenia 14.08.2014 vedela, kto jej mal škodu spôsobiť a kto by mal za ňu zodpovedať a dňom 14.08.2014 jej začala plynúť dvojročná subjektívna (uplynula 14.08.2016) a trojročná objektívna (uplynula 14.08.2017 premlčacia lehota, v rámci ktorých si mohla uplatniť svoje právo na zaplatenie nároku na náhradu škody na súde. Žalobkyňa si nárok na náhradu škody uplatnila žalobou doručenou súdu 31.08.2017, t.j. po uplynutí jednak subjektívnej a jednak objektívnej premlčacej lehoty. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie správne žalobu zamietol pre vznesenú námietku premlčania žalovaným.

23. Odvolací súd zároveň konštatuje, že súd prvej inštancie neporušil žiadne procesné práva žalobkyne, na pojednávaní 12.06.2018 (č.l. 66) súd nemohol konať so zástupkyňou žalobkyne, pokiaľ zástupkyňa nedisponovala plnou mocou, ktorou by ju žalobkyňa splnomocnila na konanie a nebola založená v spise. Zástupkyňa žalobkyne tvrdila, že plnomocenstvo osobne doručila do podateľne súdu. Ak by tomu tak bolo, mala by k dispozícii plnomocenstvo s pečiatkou súdu potvrdzujúcou prevzatie plnej moci. Žalobkyňa do spisu založila riadne plnomocenstvo dňa 28.06.2018 (č.l. 69), t.j. po pojednávaní, na ktorom sú overené podpisy žalobkyne a splnomocnenej zástupkyne 26.06.2018, rovnako až po pojednávaní. Ďalší termín pojednávania bol vytýčený na 16.11.2018, po viac ako 3 mesiacoch od predchádzajúceho pojednávania, t.j. nie je dôvodná námietka žalobkyne, že by to malo byť skoro a vzhľadom na príjmy žalobkyne malo byť pojednávanie vytýčené po 19. dni v mesiaci. Súd tiež neporušil žiadne právo žalobkyne, keď nevypočul na pojednávaní zástupkyňu žalobkyne a nenariadil znalecké dokazovanie na preukázanie skutočnosti, že žalobkyni vznikla škoda v príčinnej súvislosti s pripojením (resp. inštalovaním) zariadenia žalovaného. Súd prvej inštancie zástupkyňu žalobkyne na pojednávanie 16.11.2018 riadne predvolal, zástupkyňa žalobkyne prevzala predvolanie na pojednávanie 04.09.2018 (doručenka č.l. 88), zástupkyňa žalobkyne sa na pojednávanie nedostavila, neúčasť neospravedlnila, preto bol súd oprávnený pojednávať v jej neprítomnosti. Žalobkyňa mala od podania žaloby 31.8.2017 do skončenia dokazovania 16.11.2018 dostatočný časový priestor na to, aby súdu predložila dôkazy preukazujúce opodstatnenosť jej nároku (t.j. dôkazy preukazujúce výšku škody, protiprávne konanie žalovaného a príčinnú súvislosť vzniku škody s protiprávnym konaním). Ako už odvolací súd vyššie konštatoval, žalobkyňa nenavrhla vykonať žiaden dôkaz ani k výške škody a nepreukázal ani žiadne protiprávne konanie žalovaného (základné predpoklady pre priznanie nároku na náhradu škody), t.j. len v prípade, ak by v tomto smere žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno, bolo by možné uvažovať o vykonaní dôkazu preukazujúceho príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním žalovaného navrhovaným znaleckým dokazovaním. Len súd je oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy (ne)vykoná. V prípade, ak žalovaný vzniesol námietku premlčania a súd prvej inštancie sa s jeho názorom stotožnil, čo malo za následok zamietnutie žaloby, v takom prípade súd ďalšie dokazovanie nebol oprávnený vykonávať a správne ho ani nevykonával.

24. Z uvedených dôvodov odvolací súd vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie s použitím a potvrdil.

25. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania podľa v spojení s voči v odvolaní neúspešnej žalobkyni. Žalovaný si ich náhradu riadne uplatnil, preto mu boli odvolacím súdom priznané. O výške náhrady trov odvolacieho

konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

26. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).