Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/43/2017

Potvrdené rozhodnutím 23Co/153/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v spore žalobkyne: M. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. ulica XX/XX, S., zastúpená: P. G., bytom C. ulica č. XXX/XXXX, S., proti žalovanému: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpený: BG Partners, s.r.o., so sídlom Zámocká 36, Bratislava, IČO: 47 249 561, o zaplatenie 1.146,52 eura, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 5C/43/2017-96 zo dňa 16. novembra 2018, takto rozhodol: I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e . II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci žalobcu: M. G., D.. XX.XX.XXXX, N. C. X. XX/XX, XXX XX S., zast. splnomocnenou zástupkyňou P. G., D.. XX.XX.U., N. C. X. Č.. XXX/XXXX, S.Ú., proti žalovanému: P. Z., V..Z.., L.: XX XXX XXX, Z. Z. O. X, XXX XX N., zast. Advokátskou kanceláriou BG Partners, s.r.o., Zámocká č. 36, Bratislava, o náhradu škody takto

rozhodol:

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku v samostatnom uznesení.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.08.2017 domáhal náhrady škody vo výške 1146,52 eur z dôvodu nedodržania zmluvných podmienok žalovaným a súčasne spôsobením škody žalobcovi vadným zariadením žalovaného, ktorý bol príčinou zničenia počítača žalobcu. Svoj nárok odôvodnil ako finančné odškodnenie nemajetkovej formy v peniazoch, ako náhradu za spôsobenú škodu žalovaným, ktorý zničil počítač žalobcu vadným zariadením zo svojej viny, vrátane platieb za 24 mesiacov pri nedodržaní zmluvných podmienok prevádzkovateľa, ktorá služba bola zaplatená ale nebola dodaná z viny žalovaného a zrušenia platieb neoprávnene fakturovaných za obdobie 24 mesiacov viazanosti z dôvodu nemožnosti užívania služby internetu na doma DSL, z viny žalovaného. Na dôkaz svojich tvrdení pripojil Preberací protokol prevzatia prenajatých zariadení od zákazníka, Prílohu preberacieho protokolu zo dňa 07.11.2016, Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb na poskytnutie služby Pevný internet dňa 07.11.2016, Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb na poskytovanie služby internet na doma W. R. W. XX.XX.XXXX.

2. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení dňa 21.11.2017 vzniesol námietku premlčania nároku uplatneného žalobcom majúc za to, že zmluva zo žalobcom o poskytovaní verejných služieb a poskytovaní služby internet na doma W. Č. bola uzavretá dňa 19. 07. 2012 a súčasne s ním aj dodatok k zmluve, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sa stali aj všeobecné podmienky poskytovania verejnej elektronickej služby internetom. Podpisom vyššie uvedenej zmluvy potvrdil žalobca ich prevzatie a oboznámenia sa s ich obsahom. Vyjadril súhlas s nimi. Žalobca odvolávajúc sa na príčinu zničenia jeho počítača v roku 2014 je zrejmé, že k poškodeniu počítača žalobcu malo dôjsť ešte v roku 2014 v dôsledku čoho nárok uplatnený žalobcom s poukazom na § 106 odsek 1 Obč. zák. považoval za premlčaný, keď právo na náhradu škody sa premlčí za 2 roky odo dňa keď sa poškodený dozvie o škode a o tom kto za ňu zodpovedá. Žalobu žalobca podal až dňa 31. 8. 2017 , teda po márnom uplynutí riadnej doby na podanie žaloby, žiadal z uvedených dôvodov žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Okrem toho poukázal za na neopodstatnený nárok žalobcu, keď tento nepreukázal tak výšku spôsobenej škody príčinnú súvislosti medzi vznikom škody na zariadení poskytnutým žalovaným žalobcovi majúc za to, že ak došlo ku škode tvrdenej žalobcom, mal možnosť žalobca od zmluvy odstúpiť , opak bol pravdou, keď uzavrel ďalší dodatok v roku 2016 a zmluvu vypovedal až 29. 03. 2017. V súvislosti s čím poukázal na článok 20 Všeobecných obchodných podmienok platných u žalovaného odsek 2 písm. c/. Na dôkaz svojich tvrdení pripojil Všeobecné podmienky poskytovania verejnej elektronickej komunikačnej služby internet na doma spoločnosti Orange Slovensko a pôvodne uzavretú Zmluvu o poskytovaní verejných služieb zo dňa 19.07.2012 , Dodatok k uvedenej zmluve, 19.07.2014.

3. Súd prejednal vec v neprítomnosti žalobcu a jej splnomocnenej zástupkyne, ktorá založila právomoc na zastupovanie žalobcu dňom 28. 6. 2018, ktorá doručenie mala riadne vykázané dňom 04.09. 2018 . Neúčasť na pojednávanie neospravedlnila, ani nepožiadala z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania.

4. Na základe vykonaných dôkazov jednotlivo i vzájomnej súvislosti súd ustálil nasledovný skutkový stav veci: žalovaný v rámci svojej podnikateľskej činnosti uzavrel so žalobcom zmluvu o poskytovaní verejných služieb na poskytovanie služby internet na doma DSL dňa 19. 07. 2012 pod číslom V., predmetom ktorej podľa článku II. bolo zriadenie pripojenia odbernej jednotky na adrese S., C.Á. X. Č. XX, siete spoločnosti Orange za účelom užívania služby internet na doma DSL. Súčasne s touto zmluvou uzavrel dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb a poskytovaní služby internet na doma DSL, poskytnutá SIM karta s prideleným telefónnym číslom XXXXXXXXXX spolu podľa článku 1 bod 1. 2 Dodatku k zmluve, poskytnutím O. H. - U. H. - J. za dojednaný mesačný poplatok za nájom 0,99 eurom s 24 mesačnou viazanosťou, ako bonus ponuka zákazníkovi. Následne, po uplynutí doby viazanosti bol dňa 14.08.2014 uzavretý nový Dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb na poskytovanie služby internet na doma DSL k zmluve číslo V., predmetom ktorej podľa bodu 1. 1, 1. 2 nebol poskytnutý žiadny modem avšak podľa bodu 1. 4 bola dohoda strán o tom, že v rámci osobitnej ponukovej akcii hodnote 835 eurom, dôsledkom čoho bez právneho dôvodu mu fakturoval žalovaným preddavky e podniku pod názvom B.-W.: S. -XX mesačná viazanosť. Podľa tvrdenia žalobcu, poskytnuté zariadenie žalovaným na príjem internetu, mal zničiť jeho počítač značky V. S. F. XXXX , čim mu vznikla škoda v celkovej výške 1146,52 eura. V roku 2014 mal nastať problém pripojenia k internetu a v dôsledku reklamácie žalobcu, bol vymenený modem za nový, po pripojení ktorého zariadenia, podľa návodu žalovaného, bolo pripojenie opakovane neúspešné a ani po opakovanej výmene zariadenia sa nepodarilo inštalovať internet do počítača žalobcu, keď práve v dôsledkom opakovanej inštaláciu malo dôjsť k zničeniu počítača žalobcu, ktorý od tej doby nefunguje. Napriek tejto skutočnosti pokračoval v zmluvnom vzťahu ďalšie dva roky viazanosti a platil splátky až do uzavretia novej zmluvy v roku 2016, ktorú potom zrušil výpoveďou dňa 29. 03. 2017. Reklamácie zo strany žalobcu mali byť v každom jenom prípade len ústne. Žalovaný poprel akúkoľvek reklamáciu zo strany žalobcu ktorú by mal evidovanú v súvislosti s poškodením počítača žalobcu, použitím zariadenia poskytnutej žalovaným. Žalobca napriek týmto skutočnostiam, opakovane uzavrel novú zmluvu so žalovaným dňa 07.06.2016 , na základe ktorej mu bol poskytnutý modem značky H.-U. H.-J.-XXXXXXXXXXXXX, rovnako za mesačné nájomné 0,99 eura.

5. Podľa § 420 ods.1 až 3 Obč. zák., každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

6. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

7. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

8. Podľa § 100 ods.1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

9.Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

10. Podľa § 102 Obč.zák, pri právach, ktoré sa musia najprv uplatniť u fyzickej alebo právnickej osoby začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo takto uplatnilo.

11. Podľa § 106 ods.1 a 2 , právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

12. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

13. Premlčanie definujeme ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo bolo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie námietky premlčania má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, teda zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému priznať. Funkciou premlčania je uľahčiť obranu povinného subjektu proti právam, ktoré trvali dlho, a preto často možno predpokladať, že už zanikli. Keby povinný subjekt nemal námietku premlčania, musel by sa brániť námietkou, že právo zaniklo určitým spôsobom (napr. splnením, započítaním alebo inak). Dokázanie tejto skutočnosti po dlhšom čase by ho mohlo viesť k značným alebo neprekonateľným ťažkostiam práve preto, lebo právo trvalo dlho.

14. Námietka premlčania rieši takéto situácie, pravda, zjednodušene v súlade s požiadavkami istoty právnych vzťahov a ochrany povinného subjektu, povinnosť ktorého pravdepodobne zanikla. Niekedy sa týmto spôsobom zmarí právo oprávneného subjektu, ale aj pre ten prípad môže byť ospravedlnením to, že mal dosť času, aby sa o vykonanie svojho práva staral a aby ho uplatnil (iura vigilantibus, non dormientibus prosunt).

15. Podstata premlčania spočíva v priebehu dvoch štádií jeho uplynutia, ktoré treba od seba dôsledne odlišovať. Pre prvé štádium je charakteristické to, že uplynula zákonom ustanovená doba, teda premlčacia doba, a to bez toho, že by bol oprávnený subjekt svoje právo vykonal, hoci tak urobiť mal a mohol. V tomto štádiu však veriteľovi jeho premlčané právo zostáva naďalej zachované. Aj dlžníkovi zostáva povinnosť splniť svoj dlh. Preto ak dlžník splnil svoj dlh - bez ohľadu na to, či vedel, alebo nevedel o tom, že došlo k jeho premlčaniu - splnil veriteľovi to, čo mu splniť mal (čo mu bol dlžný). V dôsledku toho dlžník nemôže úspešne žiadať, aby mu veriteľ vrátil to, čo mu dobrovoľne plnil .

16. Konkrétnym právnym účinkom premlčania však je, že dlžníkovi vzniklo oprávnenie vzniesť námietku (dovolať sa) premlčania, a tým spôsobiť zánik veriteľovej možnosti domôcť sa s úspechom na súde premlčaného práva alebo spôsobiť zánik nároku. Ak povinný subjekt toto oprávnenie využije a uplatní námietku premlčania pred príslušným súdom (napr. žalobou, vzájomnou žalobou, kompenzačnou námietkou a pod.), nastáva druhé štádium. Námietku premlčania môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci.

17. Občiansky zákonník rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu a osobitné premlčacie doby. Všeobecná premlčacia doba má subsidiárny (podporný) charakter. Platí v prípade, keď pre konkrétne právo nie je ustanovená osobitná premlčacia doba. Táto osobitná premlčacia doba môže byť tak kratšia, ako aj dlhšia než všeobecná premlčacia doba, ale môže byť aj kombinovaná. Môže ju ustanoviť tak Občiansky zákonník, ako aj iný zákon.

18. Tak dĺžku premlčacej doby, ako aj okamih, od ktorého premlčacia doba začína plynúť, Občiansky zákonník upravuje jednak všeobecne, jednak špeciálne pre niektoré práva. Pritom všeobecná úprava platí podporne, pokiaľ pre určité právo nie je začiatok plynutia premlčacej doby určený odchylne.

19. Plynutie premlčacej doby prebieha súvisle od začiatku do skončenia lehoty, pokiaľ sa nevyskytne niektorá z okolností (prekážok), ktoré ho hatia. Takou skutočnosťou nie je zmena v osobe oprávneného alebo povinného subjektu (§ 111) ani iné v zákone osobitne neuvedené skutočnosti.

20. Pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to kratšia subjektívna a dlhšia objektívna. Ich začiatok je upravený odlišne. Tieto dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Napríklad ak odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, do uplatnenia práva na náhradu škody uplynie čas uvedený v ustanovení § 106 ods. 1 a škodca v súdnom konaní vznesie námietku premlčania, právo sa premlčalo, aj keď ide o škodu spôsobenú úmyselne. Neprichádza tu už do úvahy objektívna desaťročná premlčacia doba podľa ustanovenia § 106 ods. 2. Podobne je to aj v prípade, ak by ešte boli dané podmienky na plynutie subjektívnej premlčacej doby, ale by už uplynula objektívna premlčacia doba. Subjektívna premlčacia doba totiž môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže presiahnuť.

21. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a na začatie jej plynutia vždy treba rešpektovať subjektívnu stránku poškodeného týkajúcu sa jeho vedomosti o škode (teda nie o protiprávnom úkone či o škodnej udalosti) ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde. Okamih vzniku škody, resp. vedomosť poškodeného o tejto škode sa pritom nemusí zhodovať s okamihom škodnej udalosti či s protiprávnym konaním; vedomosti o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, teda o zodpovednom subjekte. Za škodu bude obvykle zodpovedať priamo škodca, ktorý ju spôsobil.

22. Pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený dozvedel o škode a kto za ňu zodpovedá, treba vychádzať z preukázanej skutočnej vedomosti poškodeného o týchto prvkoch (nestačí teda len možnosť dozvedieť sa o nich) a len vtedy začne poškodenému plynúť subjektívna premlčacia doba.

23. Právo na náhradu škody sa premlčí najneskôr za tri roky, ak ide o škodu spôsobenú z nedbanlivosti alebo o škodu, za ktorú sa zodpovedá objektívne, a za desať rokov, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne. V týchto prípadoch objektívna premlčacia doba začína plynúť od udalosti, z ktorej škoda vznikla, t.j. od škodnej udalosti.

24. Námietku premlčania možno uplatniť v prípade, keď poškodený v premlčacej dobe nárok neuplatnil na príslušnom orgáne, t.j. predovšetkým na súde. Na súde sa nárok uplatňuje žalobou v občianskoprávnom konaní.

25. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru že nárok žalobcu je premlčaný, keďže žaloba bola podaná dňa 31.08.2017 a modem bol poskytnutý na základe dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb , služby internet na doma DSL, uzavretej dňa 19.07. 2012 v spojitosti s Dodatkom dňa 14.08.2014. Žalobca sám potvrdil, že napriek reklamácií, keď mu mal byť, a či skutočne vymenený aj bol modem na príjem internetu, sa nepreukázalo, v príčinnej súvislosti s týmto prijímačom došlo k poškodeniu jeho počítač a ktorá skutočnosť mala nastať niekedy v rozhodnom čase od uzavretia tohto dodatku žalobca bližšie špecifikovať nevedel. Žaloba bola podaná 31. 08. 2017, v dôsledku čoho v rozhodnom čase uplynula aj objektívna trojročná premlčacia doba na uplatnenie nároku od vzniku škody, ktorá mohla najskôr nastať po dátume uzavretia dodatku po 14.08.2014. V dôsledku premlčania uplatneného nároku súd nemohol priznať nárok žalobcu ani v prípade, že by sa preukázala jeho opodstatnenosť. Keďže sa jedná o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, kde žalovaný ako subjekt podnikajúci vo svojom odbore uzatvára opakovane obdobné zmluvy so záujemcami, súd doplnil dokazovanie zadovážením listinných dôkazov týkajúcich sa zmluvy uzavretej so žalobcom, ako aj prípadných reklamácií, keď v evidencii žalovaného sa žiadna písomná reklamácia nenašla a žalobca neoznačil žiadnu osobu na preukázanie svojich tvrdení o reklamáciách a opakovanej výmene modernú. V dôsledku neunesenia dôkazného bremena nebolo možné preukázať presný čas kedy došlo k výmene modemu, kedy mohlo dôjsť k poškodeniu počítača, tvrdené žalobcom, ktorá škoda mala vzniknúť v príčinnej súvislosti s modemom poskytnutým žalovaným na príjem internetu na doma. V ďalšom súd dokazovanie nevykonal s vodou uvedených pre premlčanie nároku ako bolo uvedené v ods.13.odôvodnenia.

26. Žalovaný spochybnil vôľu žalobcu podať žalobu, keď žaloba bola podpísaná splnomocnenou zástupkyňou žalobcu, bez písomnej plnej moci. Plnú moc na zastupovanie žalobca doložil overenú dňom 26.06.2018, kde splnomocnil P. G. na zastupovanie v konaní č.sp.zn.XC/XX/XXXX vo veci náhrady škody, čím sa stotožnil s podanou žalobou. Súd tým podanie splnomocnenej zástupkyne, spísanie žaloby a podanie na súd v mene žalobcu, ktorý sa s týmto úkonom zástupkyne tým stotožnil. V tomto smere už bolo prijaté stanovisko , podľa ktorého, plnomocenstvo udelené na konanie pred súdom môže byť každá listina účastníkom vlastnoručne podpísaná, ak je z nej vidieť vôľu účastníka, aby bol určitou osobou zastupovaný. Ak nejde o plnomocenstvo vzťahujúce sa len na určitý úkon, výslovne v plnomocenstve uvedený, je nutné vychádzať z toho, že ide o plnomocenstvo pre celé konanie (F.). Konanie začína podaním žaloby(§123 a ďalšie .C.s.p./.

27. Podľa § 255 ods.1 a 2 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

29. Vzhľadom na úspech žalovaného, súd mu priznal náhradu trov konania v plnej výške.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359

Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358

Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§ 127 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.) Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3