Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2CoE-275-2019.pdf
PDF · 82.39 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/275/2019
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a. s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: I. S., nar. XX. L. XXXX, trvale bytom K. K. XX/XX, XXX XX XXX XX P. Y., na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 165,96 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. René Matuškom, Exekútorský úrad so sídlom Mariánska 35, 971 01 Prievidza, pod sp. zn. EX 2097/08, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 6Er/995/2008-29 zo dňa 20. júna 2019, takto
rozhodol:
Odvolanie oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 6Er/995/2008-29 zo dňa 20. júna 2019 vo výroku II., ktorým rozhodol, že oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 52,61 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, o d m i e t a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením č. k. 6Er/995/2008-29 zo dňa 20. júna 2019 exekúciu zastavil. Druhou výrokovou vetou rozhodol, že oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 52,61 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Rozhodnutie odôvodnil tým, že exekučný súd poveril dňa 09. decembra 2008 súdneho exekútora vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia Policajného zboru Žiar nad Hronom, Okresného dopravného inšpektorátu č. k.: ORP- SK-502/DI-2007 zo dňa 20. novembra 2007 a návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie. Dňa 26. júna 2017 súdny exekútor oznámil exekučnému súdu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, a preto súdny exekútor navrhuje v zmysle § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekúciu zastaviť a zároveň oznámil súdu, že si vyčíslil trovy exekúcie vo výške 52,61 €. Oprávnený dňa 08. júna 2018 doručil súdu návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, počas ktorej bolo možné vykonať rozhodnutie, na základe ktorého je vedené exekučné konanie. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že Okresný súd Banská Bystrica uznesením sp. zn. 4OdK/67/2017 zo dňa 14. júna 2017, zverejneného v Obchodnom vestníku č. 118/2017 dňa 21. júna 2017 vyhlásil na majetok povinného konkurz. Zároveň okresný súd z Obchodného vestníka zistil, že správca povinného oznámením zverejneným dňa 23. apríla 2018 oznámil, že sa konkurz končí z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu. Týmto oznámením v Obchodnom vestníku sa konkurz zrušuje. Exekučný súd zistil, že rozhodnutím 2 2CoE/275/2019
Okresného súdu Banská Bystrica č. k.: 4OdK/67/2017 zverejneného v Obchodnom vestníku dňa 21. júna 2017 bol na majetok povinného vyhlásený konkurz, ktorý bol uznaný za hlavné insolvenčné konanie, ktorým došlo k oddlženiu povinného. Následne bol konkurz zrušený z dôvodu nemajetnosti povinného. Došlo teda k oddlženiu povinného a k zániku vymáhateľnosti pohľadávky voči nemu. Exekučný súd v zmysle § 166e ods. 4 zákona číslo 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, ako orgán verejnej moci na uvedenú skutočnosť prihliada z úradnej povinnosti, nakoľko zrušenie konkurzu z tohto dôvodu (na rozdiel od zrušenia konkurzu podľa § 167v ods. 3 zákona číslo 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov) nie je dôvodom na
pokračovanie v exekúcii. I keď došlo k zrušeniu konkurzu, účinky oddlženia zostávajú zachované, a preto exekučný súd exekúciu z dôvodu zániku vymáhateľnosti pohľadávky zastavil. O náhrade trov exekúcie rozhodol exekučný súd podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku a súdnemu exekútorovi priznal v zmysle vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „Vyhláška“) náhradu trov exekúcie v celkovej výške 52,61 Eur. 2. Proti predmetnému uzneseniu exekučného súdu v časti výroku II. o trovách exekúcie podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie. Namietal, že nakoľko exekučné konanie začalo pred účinnosťou zákona č. 348/2011 Z. z., ktorý s účinnosťou od 1. januára 2012 upravil rozhodovanie o trovách exekúcie po vyhlásení konkurzu na majetok povinného, pričom tento zákon neupravil prechodné ustanovenia k tejto otázke, na uvedené exekučné konanie je potrebné aplikovať právnu úpravu účinnú do 31. decembra 2011, ktorá neupravovala náhradu trov exekúcie po vyhlásení konkurzu (zák. č. 348/2011 Z. z. bolo ustanovenie § 203 Exekučného priadku doplnené novým odsekom 3). Nová práva úprava nesmie zhoršiť materiálne postavenie subjektu práva, v tomto prípade účastníka konania - oprávneného. V tejto súvislosti oprávnený poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 568/2016 zo dňa 13. septembra 2016. Preto podľa oprávneného mal exekučný súd o náhrade trov exekúcie rozhodnúť podľa právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2011. Oprávnený ďalej uviedol, že v súlade s § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 (odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času + DPH) uhrádza povinný. Predmetné ustanovenie vyjadruje základný princíp pre posudzovanie subjektu, ktorému je uložená povinnosť na úhradu trov exekúcie. Výnimky z tohto pravidla upravuje § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017. Náhrada trov exekúcie po vyhlásení konkurzu nebola predmetom právnej úpravy ani v Zákone o konkurze a reštrukturalizácií, a taktiež ani v Exekučnom poriadku v znení účinnom do 31. decembra 2011. Oprávnený nenesie žiadnu zodpovednosť za vyhlásenie konkurzu na majetok povinného a keďže zastavenie exekúcie nezavinil, tak ako to predpokladá § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, nie je možné ho zaviazať k náhrade nevyhnutných trov exekúcie. Taktiež nie sú splnené podmienky podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko v danom prípade súd nerozhodoval o zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Oprávnený zároveň poukázal na skutočnosť, že súdny exekútor má z úspešne vykonanej exekúcie nielen zisk (odmenu), ale súčasne nesie aj riziko spočívajúce v tom, že majetok povinného nebude postačovať na uspokojenie oprávneného, resp. trov exekúcie a toto riziko nie je možné bezdôvodne prenášať na oprávneného. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva séria A, č. 70 zo dňa 23.11.1983 vo veci Van der Mussele proti Belgicku, rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva č. 31303 a č. 23360/08 vo veci C. proti Slovenskej republiky a uznesenie ÚS RS zo dňa 16.12.2008, sp. zn. II. ÚS 423/2008. Podľa oprávneného je rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne nesprávne, 3 2CoE/275/2019
a to z dôvodu, že tento neaplikoval na prejednávanú vec právnu úpravu týkajúcu sa rozhodovania o trovách exekúcie účinnú v čase začatia exekúcie, a preto navrhol, aby súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 376 CSP vyhovel odvolaniu v celom rozsahu, alebo aby odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 388 a nasl. CSP. 3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril. 4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 CSP skôr, ako pristúpil k vecnému preskúmavaniu odvolaním napadnutého rozhodnutia vo výroku II., ktorým súd prvej inštancie rozhodol, že oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 52,61 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, zisťoval, či odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné a či odvolanie má všetky požadované náležitosti. Po zistení, že odvolanie smeruje voči rozhodnutiu vo výroku, ktorým exekučný súd rozhodol, že oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, odvolací súd odvolanie podľa § 386 písm. c) CSP odmietol. 5. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017. 6. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50). 7. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na
vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. 8. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške. 9. Podľa § 355 ods. 2 CSP; proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. 10. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. 11. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že exekučný súd napadnutým Uznesením sp. zn. 6Er/995/2008-29 zo dňa 20. júna 2019 exekúciu zastavil. Druhou výrokovou vetou rozhodol, že oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 52,61 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Druhú výrokovú vetu 4 2CoE/275/2019
predmetného Uznesenia napadol oprávnený odvolaním, keďže je toho názoru, že zastavenie exekučného konania nezavinil, a teda nie je daný dôvod, aby znášal trovy exekúcie. 12. Právna úprava trov exekúcie sa nachádza v ustanoveniach § 200 až 203 Exekučného poriadku. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku sú trovami exekúcie odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie. V súvislosti s rozhodnutím súdu o zastavení exekúcie platí osobitná úprava v § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, podľa ktorej v prípade, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške. Trovy exekúcie tak predstavujú osobitný inštitút komplexne upravený v Exekučnom poriadku. Právna úprava trov exekúcie neobsahuje ustanovenie, ktoré by proti výroku súdu o náhrade trov exekúcie pripúšťalo odvolanie. Keďže v exekučnom konaní platí zásada, že odvolanie je prípustné len vtedy, ak to Exekučný poriadok výslovne pripúšťa, v danom prípade je nutné vyvodiť záver, že odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie nie je podľa Exekučného poriadku prípustné. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 19/2012 zo dňa 14. marca 2012, podľa ktorého: „Rozhodovanie súdu o trovách exekúcie v súvislosti so zastavením exekúcie upravuje § 203 Exekučného poriadku. Rozhodnutie súdu o trovách exekúcie v týchto prípadoch je preto rozhodnutím v exekučnom konaní vydaným podľa Exekučného poriadku. V ustanovení § 203, ale ani v žiadnom inom ustanovení Exekučného poriadku v znení platnom v čase rozhodovania súdu prvého stupňa sa výslovne neuvádzala prípustnosť odvolania proti takémuto rozhodnutiu. Vzhľadom na uvedenú zásadu odvolanie proti nemu nebolo prípustné.“ 13. Odvolací súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že rozhodnutie o trovách exekúcie podľa § 200 a nasl. Exekučného poriadku nemožno zamieňať s rozhodnutím o náhrade trov konania podľa § 251 a nasl. CSP. Vo vzťahu k rozhodnutiu exekučného súdu o trovách exekúcie preto nie je možné aplikovať ani ustanovenie § 357 písm. m) CSP, podľa ktorého je odvolanie prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania. 14. Exekučný súd v napadnutom uznesení nesprávne poučil účastníkov o tom, že proti tomuto uzneseniu exekučného súdu je vo výroku II. o náhrade trov konania prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia. Uvedenie nesprávneho poučenia o prípustnosti odvolania v uznesení exekučného súdu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, nemá právne účinky. Nesprávne poučenie účastníkov konania o prípustnosti odvolania proti napadnutému uzneseniu nezaložilo procesnú legitimáciu oprávnených na podanie odvolania, keďže jeho prípustnosť je ex lege vylúčená. CSP v § 362 ods. 2 poskytuje účastníkom konania ochranu iba pred nesprávnym poučením súdu o neprípustnosti odvolania, ktorá spočíva v tom, že odvolateľ je oprávnený podať odvolanie (opravný prostriedok) v zákonom predĺženej trojmesačnej lehote plynúcej od doručenia odvolaním napadnuteľného rozhodnutia. 15. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie oprávneného proti napadnutému uzneseniu exekučného súdu podľa § 386 písm. c) CSP odmietol, keďže smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP.).