Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoE/279/2019

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova10, 814 53 Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnej: T. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., občan Slovenskej republiky, o vymoženie pohľadávky vo výške 166,87 Eur s prísl., vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Štefanom Hrebíkom, Exekútorský úrad so sídlom Duklianskych hrdinov 2946/6, 901 01 Malacky, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. -18 zo dňa 31. júla 2019, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. -18 zo dňa 31. júla 2019 vo výroku o zastavení exekúcie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením č. k. -18 zo dňa 31. júla 2019 prvou výrokovou vetou exekúciu zastavil a druhou výrokovou vetou rozhodol, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 52,30 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Exekučný súd napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že exekúcia sa vykonáva na základe návrhu oprávneného, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 10. augusta 2012, čím sa exekučné konanie začalo. Podaním zo dňa 11. mája 2017 dal súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinnej nestačí ani na pokrytie nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky, čím sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie. Exekučný súd ďalej uviedol, že poverený súdny exekútor oznámil, že lustráciou majetkovej podstaty povinnej nebol zistený žiaden majetok, pričom toto oznámenie je vzhľadom na postavenie exekútora dostatočným dôkazom pre exekučný súd o nemajetnosti povinnej a exekučný súd si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Súdny exekútor síce nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá. Exekučný súd preto exekúciu v zmysle o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) zastavil a oprávneného zaviazal na náhradu trov exekúcie.

2. Proti uzneseniu exekučného súdu v časti týkajúcej sa výroku o zastavení exekúcie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Namietal, že u tvrdenej nemajetnosti je potrebné vychádzať z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného, pričom zastavenie exekúcie pre nemajetnosť v tomto štádiu konania považoval oprávnený za predčasné. Zákon výslovne neupravuje situácie, keď v súčasnosti povinná síce nemá žiaden majetok, ale v budúcnosti by nejaký majetok mohla získať. Takéto situácie však rieši judikatúra v tom zmysle, že pre zastavenie exekúcie je potrebné nielen preukázanie aktuálneho nedostatku majetku, ale aj zistenie, že ide o dlhodobý, prípadne trvalý stav a nie je predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti. Namietal, že v danom prípade je povinná fyzická osoba v produktívnom veku (XX rokov), čo svedčí v prospech argumentu a reálneho predpokladu, že povinná v budúcnosti nadobudne majetok, či už prostredníctvom zamestnania, podnikateľskej činnosti alebo na základe inej právnej skutočnosti. Oprávnený uviedol, že podľa jeho názoru ani súdny exekútor,

ani exekučný súd nezistili majetkové pomery povinnej dôkladne, pričom uviedol, že povinná môže vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo prísť k uspokojeniu pohľadávky oprávneného, pričom túto skutočnosť nie je možné zistiť vykonaním lustrácií. Ďalej namietal, že v prípade, ak by bola predmetná exekúcia zastavená, hrozí, že právo oprávneného na zaplatenie pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní bude premlčané, čím sa zmarí úspešné vymáhanie predmetnej pohľadávky. Oprávnený ďalej uviedol, že pohľadávka predstavuje neuhradené poistné, pričom zdravotné poistenie je povinné a vzťahuje sa na každú fyzickú osobu, ktorá má trvalý pobyt v SR - výnimky umožňuje len zákon. Podľa oprávneného exekučný súd musí postupovať v súlade s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku a umožniť pokračovanie v exekúcii, ak zistí, že povinná dobrovoľne nesplnila svoju povinnosť z exekučného titulu nesplnením povinnosti alebo sa nezistí iný dôvod na to, aby sa v exekúcii dočasne alebo trvalo nepokračovalo. Opačným postupom by podľa oprávneného exekučný súd odoprel základné právo na súdnu ochranu oprávnenej osobe. Na základe uvedeného oprávnený navrhol, aby bolo napadnuté uznesenie exekučného súdu zmenené tak, že návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie bude zamietnutý, prípadne aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil exekučnému súdu na ďalšie konanie.

3. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

4. Súdny exekútor k podanému odvolaniu oprávneného uviedol, že v predmetnej veci bola vylustrovaná (priebežne od začatia exekučného konania) negatívna majetková podstata, ktorá je okrem iného podporená aj výpisom z Centrálneho registra exekúcií. Z vykonanej lustrácie majetkovej podstaty povinnej je možné konštatovať jej nemajetnosť, pričom ďalšie vedenie exekučného konania by bolo zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti. Ďalej poukázal na viaceré rozhodnutia krajských súdov, v ktorých dospeli k záveru, že nie je možné prihliadať na možné nadobudnutie majetku v budúcnosti, ale len na aktuálne majetkové pomery povinného. Zároveň poukázal aj na skutočnosť, že zákonodarca vo veciach napadnutých od 01.04.2017 striktne ohraničil časový úsek (pri právnických osobách 30 mesiacov, resp. fyzických osobách 5 rokov), počas ktorého nebol vylustrovaný majetok u povinných osôb, po uplynutí ktorého exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie. Podľa súdneho exekútora pri použití prípadnej analógie uvedený časový úsek (vedenie konania, prípadne vykonávanie exekúcie) je možné aplikovať aj generálne v skôr začatých exekučných konaniach (do 31.03.2017). Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa (ďalej len „“) preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením bez nariadenia pojednávania podľa (a contrario) a uznesenie okresného súdu podľa , potvrdil.

6. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

8. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017 exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

9. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

10. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že dňa 15. augusta 2012 bola exekučnému súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom bol právoplatný a vykonateľný Výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa 25. októbra 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20. júna 2012, a ktorým bola povinná zaviazaná zaplatiť oprávnenému sumu 166,87 Eur s príslušenstvom. Exekučný súd dňa 28. augusta 2012 udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5609 * 109264. Exekučnému súdu bol následne

doručený návrh súdneho exekútora zo dňa 11. mája 2017 na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko „lustráciou majetkovej podstaty povinného nebol zistený žiadny majetok“. Vzhľadom na skutočnosť, že súdny exekútor nepripojil k svojmu podnetu aj exekútorský spis, exekučný súd ho výzvou zo dňa 09. júla 2019 vyzval na jeho predloženie. Súdny exekútor predložil kompletný spisový materiál dňa 17. júla 2019, ktorý obsahoval vykonané úkony v danej veci. Exekučný súd následne odvolaním napadnutým Uznesením zo dňa 31. júla 2019 prvou výrokovou vetou exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

11. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku je nemajetnosť povinného dôvodom, keď súd musí exekúciu zastaviť. Nemajetnosť povinného má vychádzať zo zistení predovšetkým súdneho exekútora a má za následok vznik povinnosti oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Inak povedané, súd zisťuje, či boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie z podkladov predložených súdnym exekútorom, nakoľko do kompetencie exekútora v rámci výkonu exekúcie patrí zisťovanie majetku povinného. Z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. , ) vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie exekúcie tvorí súčasť súdnej moci a má postavenie orgánu verejnej moci. Poverený súdny exekútor doručil exekučnému súdu oznámenie o tom, že vykonaným šetrením zistil, že u povinnej nebol zistený žiadny taký majetok, z ktorého by mohol byť uspokojený nárok oprávneného, pričom na výzvu exekučného súdu pripojil aj svoju kompletnú spisovú dokumentáciu, z ktorej exekučný súd vychádzal pri svojom rozhodnutí. Odvolací súd je toho názoru, že toto oznámenie vzhľadom na vyššie uvedené postavenie exekútora je dostatočným podkladom pre exekučný súd o nemajetnosti povinnej. Exekučný súd si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by viedol k absurdným záverom a bol by v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania. Postavenie exekútora si nie je možné zamieňať s výkonom slobodných povolaní, ako je napr. advokát. Exekútor síce nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá.

12. Exekučný súd považoval skutočnosti uvádzané súdnym exekútorom za preukázané a zistil, že sú splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Za takto zisteného skutkového stavu sa i odvolací súd stotožňuje so záverom o nemajetnosti povinnej. Navyše tento záver oprávnený žiadnym spôsobom v podanom odvolaní nespochybnil, nakoľko v podaní uviedol len svoje predpoklady a domnienky, ktoré neboli spôsobilé vyvrátiť záver o nemajetnosti povinnej.

13. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku oprávneného v tom, že nemajetnosť povinnej je len prechodná, pričom nie je vylúčené, že povinná v budúcnosti bude mať príjem, resp. nadobudne majetok, odvolací súd túto vyhodnotil ako irelevantnú. Je totiž potrebné uviesť, že pre exekučný súd je rozhodujúci skutkový a právny stav v čase vydania rozhodnutia o zastavení exekúcie. Ak teda v uvedenom čase mal exekučný súd preukázanú nemajetnosť povinnej, ktorá zakladala súdu povinnosť takúto exekúciu zastaviť, exekučný súd postupoval vecne správne. Súdny exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 4 Exekučného poriadku). Súd je povinný aj ex offo v každom štádiu exekúcie skúmať, či sú splnené podmienky na jej pokračovanie (§ 57 ods. 1 v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku). Ak teda čo i len jedna z podmienok na pokračovanie exekúcie splnená nie je, ako tomu bolo aj v prejednávanom prípade, exekučný súd nemá inú možnosť, ako prebiehajúcu exekúciu zastaviť. Musí vychádzať zo skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu, nie zo skutočností domnelých. Inak povedané, súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na domnienkach, naopak je povinný rozhodnúť na základe zistených skutočností.

14. Exekučný poriadok neoprávňuje súdneho exekútora, aby potom, ako zistí nemajetnosť povinnej, vyčkával na prípadné zlepšenie jej majetkových pomerov. Rovnako Exekučný poriadok nevyžaduje k zastaveniu exekúcie pre nemajetnosť povinnej ani súhlas oprávneného.

15. V súvislosti s rozhodnutím súdu prvej inštancie odvolací súd súčasne poznamenáva, že právoplatné rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nezakladá prekážku res iudicata pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 20. októbra 2011).

16. Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací súd preto s poukazom na , napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

17. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 ( ). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).