Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Co-13-2020.pdf
PDF · 93.89 KB
Case nature
Subarea
15Co/13/2020
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov senátu JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., IČO: 36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, proti žalovanej: K. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/XX, W. I., do XX.XX.XXXX za účasti Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, o zaplatenie 3 851,36 eur s príslušenstvom, na odvolanie Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 09. 01. 2015, č. k. 3Ro 583/2014-47, takto
rozhodol:
I. Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým súd na strane žalovanej vedľajšie účastníctvo nepripustil, m e n í tak, že p r i p ú š ť a na strane žalovanej vedľajšie účastníctvo Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. Legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, do 01.07.2015.
II. Uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .
III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd konanie zastavil. Súčasne súd rozhodol, že vedľajšie účastníctvo vedľajšieho účastníka - Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom Nám. Legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, popri odporkyni nie je prípustné. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že podaním doručeným súdu dňa 29.12.2014 zobral navrhovateľ (žalobca) svoj návrh na vydanie platobného rozkazu doručený súdu dňa 17.07.2014 v celom rozsahu späť ešte pred vydaním platobného rozkazu a žiadal konanie zastaviť. Dňa 06.02.2015 navrhovateľ podal námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva, nakoľko dňa 21.08.2014 zahlásil svoj vstup do konania vedľajší účastník na strane odporkyne (žalovanej). Súd konanie podľa § 96 ods. 1 až 3 O. s. p. zastavil a o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p., že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Zároveň súd rozhodol o námietke žalobcu zo dňa 06.02.2015 tak, že vedľajšie účastníctvo na strane odporkyne nie je prípustné. V danom prípade ide o skrátené (rozkazné) konanie, ktorého výsledkom je platobný rozkaz (forma rozhodnutia) a ktoré v porovnaní s obvyklým priebehom sporového konania vykazuje výrazné odlišnosti, realizuje sa bez nariadenia pojednávania a bez vykonávaného dokazovania. Akceptovaná je tu rýchlosť a hospodárnosť konania a vo vzťahu k odporcovi zásada „bdelým patrí právo“. Pokiaľ odporca v tomto štádiu konania nevyvíja žiadnu procesnú aktivitu, neuplatňuje svoje procesné práva, nemôže tak procesne účinne urobiť ani subjekt, ktorý oznámi súdu, že vstupuje do konania na jeho strane ako vedľajší účastník. Nemôže sa naplniť zmysel vedľajšieho účastníka, ktorým je „pomoc v spore“. Táto pomoc sa môže najskôr prejaviť
až keď bude proti platobnému rozkazu podaný odporcom odpor - keď konanie nadobudne povahu sporového konania vo vlastnom slova zmysle.
3. Proti tomuto uzneseniu podalo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS odvolanie voči výroku II., ktorým súd vedľajšie účastníctvo v spore nepripustil a výroku III. o trovách konania. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie v napadnutej časti vo výroku II. zrušil a vo výroku III. zmenil tak, že žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkov trovy prvostupňového konania vo výške 357,91 eur a aj trovy odvolacieho konania vo výške 94,72 eur. Vyčíslenie trov je súčasťou odvolania.
4. Občianske združenie ako právnická osoba zameraná na ochranu spotrebiteľov vstúpilo legitímne v súlade s § 93 ods. 2, 3 O. s. p. v znení účinnom do 31.12.2014 z vlastného podnetu do predmetného spotrebiteľského sporu v procesnej pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaného spotrebiteľa. Vstup do konania nevyžadoval súhlas, ani vedomosť spotrebiteľa o vstupe vedľajšieho účastníka na jeho strane do konania. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS je právnickou osobou, ktorej cieľom je ochrana práv spotrebiteľov podľa osobitného predpisu. Vstup vedľajšieho účastníka do konania (pred 1.1.2015) nastal ex lege. O.s.p. účinný do 31.12.2015 nevyžadoval udelenie výslovného súhlasu hlavného účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jeho podporu. Relevantným úkonom hlavného účastníka bolo iba vyslovenie jeho nesúhlasu s vedľajšou intervenciou (§ 93 ods. 3 druhá veta O.s.p.). Odvolateľ poukazuje na judikatúru súdneho dvora EÚ, aj rozhodnutia všeobecných súdov SR. Taktiež s ohľadom na štádium konania, kedy súd konanie zastavil v dôsledku späťvzatia žaloby žalobcom, je nepripustenie vedľajšieho účastníka do konania nesprávne. Do pozornosti dáva skutočnosť, že okresný súd do späťvzatia žaloby konal s vedľajším účastníkom ako s účastníkom konania, keďže mu doručoval všetky písomnosti týkajúce sa prejednávanej veci.
5. Súd nesprávne rozhodol aj o trovách konania. Mal aplikovať ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. Nebolo preukázané, že žalovaný svojím správaním zapríčinil späťvzatie žaloby. Žalobca vzal žalobcu späť bez akéhokoľvek odôvodnenia, teda procesne zavinil zastavenie konania. Združenie poukazuje na zjavnú príčinnú súvislosť podaného písomného vyjadrenia a následného späťvzatia žaloby žalobcom, pretože keby vedľajší účastník nepodal vo veci vyjadrenie, žalobca by žalobu späť nevzal. V odôvodnení rozhodnutia súd neuvádza žiadne relevantné dôvody, pre ktoré náhradu trov vedľajšiemu účastníkovi nepriznal.
6. Žalobca vyjadrenie k odvolaniu vedľajšieho účastníka nepodal.
7. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP uznesenie okresného súdu v napadnutej časti vo výroku, ktorým súd vedľajšie účastníctvo nepripustil podľa § 388 CSP zmenil a vo výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
8. Konanie v prejednávanej veci začalo dňa 17. 07. 2014. Okresný súd napadnuté uznesenie vydal dňa 09.01.2015 a odvolanie žalobcu proti tomuto uzneseniu bolo súdu doručené elektronicky dňa 26.06.2015, teda za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (O. s. p.). Odvolaciemu súdu bola vec predložená dňa 13.02.2020.
9. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), ktorým bol v zmysle zrušovacieho ustanovenia § 473 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a zmien. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Vzájomná súvzťažnosť ustanovení § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP znamená, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (viď § 470 ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktoré smerujú proti rozhodnutiam súdu vydaným do 30.06.2016, a ktorý účinok zostal zachovaný aj po 30. júni 2016 (viď § 470 ods. 2 CSP). V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej od 01.07.2016 účinnej právnej úpravy o odvolaní a odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní nemôžu uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa, v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon,
nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (viď. napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 36/1995).
10. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky pre jeho potvrdenie ani pre jeho zrušenie.
11. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca sa žalobným návrhom v skrátenom konaní (v konaní na vydanie platobného rozkazu) domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 3 851,36 eur s príslušenstvom, na základe Zmluvy o poskytnutí bezúčelovej pôžičky zo dňa 17.06.2010. Predmetnú zmluvu možno podľa obsahu posúdiť ako zmluvu spotrebiteľskú (§ 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka). Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, občianske združenie, oznámilo vstup do tohto konania v pozícii vedľajšieho účastníka podaním doručeným súdu dňa 20.08.2014, kedy spolu s oznámením o vstupe do konania na podporu žalovanej (odporkyne) požiadalo o doručenie žalobného návrhu spolu s prílohami. Proti vstupu občianskeho združenia do konania podal žalobca dňa 06.02.2015 námietku, bolo povinnosťou okresného súdu o tejto námietke rozhodnúť. Rozhodnutie o nepripustení uvedeného občianskeho združenia ako vedľajšieho účastníka do konania okresný súd založil na právnom názore, že v konaní o vydanie platobného rozkazu je vedľajšie účastníctvo z povahy veci vylúčené. Takýto názor odvolací súd nepovažuje za správny. Je v rozpore s účelom naplnenia politiky Európskej únie vo vzťahu k spotrebiteľskému právu a popiera aproximáciu práva Európskej únie do ust. § 93 ods. 2, 4 O. s. p. platného a účinného do 30.06.2016 (v čase rozhodovania okresného súdu o námietke).
12. Podľa právnej úpravy platnej a účinnej do 31.12.2014 postačovalo len oznámenie občianskeho združenia súdu (zahlásenie súdu), že do konania vstupuje ako vedľajší účastník na strane účastníka konania - spotrebiteľa (až od 01.01.2015 sa vyžadoval súhlas účastníka konania so vstupom do konania). Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, občianske združenie, vstúpilo v súlade s § 93 ods. 2, 3 O. s. p. v znení účinnom do 31.12.2014 dňa 20.08.2014 (vtedy bolo súdu doručené elektronické podanie združenia) z vlastného podnetu do predmetného spotrebiteľského sporu v procesnej pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaného spotrebiteľa. V zmysle uvedeného zákona a tiež ustálenej rozhodovacej praxe všeobecných súdov vedľajší účastník môže vstúpiť do sporového konania kedykoľvek, aj v rozkaznom konaní (pred aj po vydaní platobného rozkazu). Ak sporové konanie začína dňom dôjdenia návrhu na súd (§ 82 ods. 1 O. s. p. účinného do 30.06.2016), potom vedľajší účastník môže do sporového konania na strane žalovaného vstúpiť od momentu dôjdenia žaloby súdu v ktoromkoľvek jeho štádiu až do právoplatného rozhodnutia. Aj vzhľadom na to, že vedľajší účastník nemôže predpokladať, či súd vo veci vydá alebo nevydá platobný rozkaz, nemôže ani jeho účastníctvo spočívať na vopred neistom rozhodnutí súdu o tom, či podmienky vydania platobného rozkazu sú alebo nie sú splnené. Reálnu ochranu spotrebiteľa možno zabezpečiť vtedy, ak má spotrebiteľské združenie možnosť od začatia konania vystupovať na strane odporcu. Nosnou ideou právnej úpravy vedľajšieho účastníctva právnickej osoby, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa zákona o ochrane spotrebiteľa účinnej do 31.12.2014 je, že vedľajší účastník, právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, nemôže do konania vstúpiť proti vôli hlavného účastníka, a že hlavný účastník musí „s úkonmi“ vedľajšieho účastníka vždy vysloviť súhlas (viď. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3Cdo/188/2012).
13. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu vo výroku II., ktorým súd vedľajšie účastníctvo v konaní nepripustil, zmenil podľa § 388 CSP.
14. Treba však dodať, že právna úprava CSP platná a účinná od 01.07.2016 nepozná inštitút vedľajšieho účastníka v tom zmysle, ako bol tento chápaný podľa O. s. p.. V právnej úprave CSP účinnej od 01.07.20216 ust. § 81 a nasl. bol inštitút vedľajšieho účastníka nahradený komplexnou úpravou intervenienta ako nového právneho inštitútu. Intervenient je osoba, ktorá má právny záujem na výsledku konania. Odstránila sa úprava, keď vedľajším účastníkom mohla byť právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Tá má v súčasnosti (za splnenia zákonných podmienok) postavenie osoby zúčastnenej na konaní s osobitnými procesnými právami (§ 95 CSP - na ochranu práv strany môže súd aj bez návrhu do konania pribrať orgán verejnej moci, v pôsobnosti ktorého je ochrana základných ľudských práv a slobôd, alebo právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu ak s tým strana, na ochranu práv ktorej má vystupovať súhlasí). Z uvedeného treba vyvodiť, že procesná pozícia Združenia na ochranu občan a
spotrebiteľa HOOS ako vedľajšieho účastníka na strane žalovanej v danom konaní najneskôr dňa 30.06.2016 v dôsledku zmeny právnej úpravy zo zákona zanikla, resp. v posudzovanom prípade zanikla dňom právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, t.j. dňa 01.07.2015.
15. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
16. V danom prípade je konanie vo veci samej skončené - bolo zastavené uznesením okresného súdu zo dňa 09.01.2015, právoplatným dňa 01.07.2015. Na základe odvolania vedľajšieho účastníka proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie predmetom preskúmania v odvolacom konaní sú iba trovy konania - výrok III. uznesenia, a to trovy vedľajšieho účastníka. Okresný súd o trovách konania rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p. účinného do 30.06.2016, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Ust. § 146 ods. 2 O s. p. zohľadňuje prípady, keď k zastaveniu konania došlo v dôsledku procesného zavinenia niektorého z účastníkov. Podľa tohto ustanovenia, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Ust. § 146 ods. 1, 2 O. s. p. bolo konzumované ustanoveniami CSP, ohľadom procesne zavinených trov konania ide o ust. § 256 ods. 1, 2 CSP - ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
17. Okresný súd rozhodol o nepripustení vedľajšieho účastníka do konania, potom je logické, že okresný súd sa ani bližšie nezmieňuje vo svojom rozhodnutí o trovách konania vedľajšieho účastníka. Zásadne vedľajší účastník má nárok na náhradu trov v prípade, ak má nárok účastník (hlavný).
18. Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu o trovách konania za existujúcej situácie, kedy konanie bolo zastavené ešte pred vydaním platobného rozkazu, bolo správne, keď vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Preto rozhodnutie vo výroku o trovách konania potvrdil podľa § 387 CSP ako vecne správne.
19. Odvolací súd vzhľadom na odvolacie dôvody odvolateľa iba dodáva, že pokiaľ ide o uplatňované trovy právneho zastúpenia Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS - vedľajšieho účastníka na strane žalovaného do 01.07.2015 - teda do času, dokedy uvedené občianske združenie malo v zmysle platnej právnej úpravy O. s. p. účinnej do 30.06.2016 v konaní postavenie vedľajšieho účastníka, tak zo súdneho spisu je zrejmé, že vedľajší účastník si uplatnil trovy pozostávajúce z odmeny za úkony a náhrad advokáta za poskytovanie právnych služieb v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z., ktoré mali vzniknúť vedľajšiemu účastníkovi dňa 16.04.2014. Ide o odmenu za dva úkony: príprava a prevzatie zastúpenia a vyjadrenie vo veci samej, 2 x režijný paušál, spolu trovy vo výške 357,91 eur vrátane DPH. Faktom je, že okresný súd na opakovanú výzvu občianskeho združenia o doručenie žaloby s prílohami v danej veci sp. zn. 3Ro/583/2014 zaslal dňa 24.11.2014 advokátovi JUDr. Andrejovi Cifrovi, zastupujúcemu občianskej združenie, fotokópiu „návrhu a príloh“, avšak bez akejkoľvek výzvy súdu, aby sa občianske združenie vyjadrilo k doručeným písomnostiam.
20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní mal odvolateľ úspech len čiastočný odvolací súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.
21. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).