Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-124-2012.pdf
PDF · 75.31 KB
Case nature
Subarea
2Er/124/2012
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: W. L., nar. XX.X.XXXX, Z. XXX, XXX XX S. J., proti povinnému: W. L., nar. XX.XX.XXXX, Z. XXX, XXX XX S. J., v konaní o vymoženie dlžného a bežného výživného, takto
rozhodol:
I. Súd z a s t a v u j e exekúciu.
II. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
III. Súd p r i z n á v a trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Dušanovi Kormaníkovi, Nám. gen. Štefánika 529/4, 064 01 Stará Ľubovňa, vo výške 54,05 eur a u k l a d á oprávnenému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Dňa 22. 2. 2012 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie spísaného do zápisnice pred súdnym exekútorom dňa 21. 2. 2012 a exekučného titulu - právoplatný a vykonateľný rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 4C/6/2011-38 zo dňa 27. 9. 2011. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal proti povinnému vymoženia dlžného výživného vo výške 195,00 eur, bežného výživného s príslušenstvom a trov exekúcie.
2. Súd vydal poverenie súdnemu exekútorovi dňa 14. 3. 2012 pod číslom 5710 025015*.
3. Dňa 19. 5. 2016 bolo tunajšiemu súdu zo strany exekútora doručený podnet na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedol, že mu bol doručený návrh oprávnenej na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedla, že povinný jej zaplatil dlžné výživné dňa 15. 4. 2015 a bežné výživné pravidelne mesačne spláca a preto netrvá na pokračovaní exekúcie a navrhuje ju zastaviť. Súdny exekútor zároveň uviedol, že si uplatňuje trovy exekúcie spolu v sume 206,39 eur.
4. Podľa § 243h ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,EP“), sk tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. c) EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
6. Podľa § 58 ods. 1 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
7. Vzhľadom na citovanú zákonnú úpravu a skutočnosť, že zastavenie exekúcie navrhol oprávnený, súd exekúciu zastavil.
8. Podľa § 9a EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
9. Podľa § 470 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
10. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
11. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 256 ods. 1 CSP tak, že povinnému náhradu trov konania nepriznal. Oprávnený späťvzatím návrhu na vykonanie exekúcie procesne zavinil zastavenie konania, teda mal by nahradiť povinnému trovy konania. Povinný si však žiadne trovy konania neuplatnil, z obsahu spisu nevyplýva, že by mu nejaké trovy vznikli, a preto súd rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznal.
12. Podľa § 196 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
13. Podľa § 200 ods. 2 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodnej aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
14. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,cit. vyhl.“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
15. Podľa § 15 ods. 1 cit. vyhl., paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
16. Podľa § 22 ods. 1 cit. vyhl., súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
17. O trovách exekúcie rozhodol súd v súlade s citovanými ustanoveniami § 196 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017 a § 200 ods. 5 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017 a v súlade s § 14, § 15 a § 22 ods. 1 cit. vyhl. tak, že súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie v celkovej výške 73,25 eur.
18. Tieto trovy pozostávajú z:
1./ § 14 a § 15 cit. vyhl. - odmena exekútora pri zastavení exekúcie
- minimálna odmena......................................................................................................33,19 eur
2./ § 22 cit .vyhl. - náhrada hotových výdavkov
- poštovné (súčinnosť).....................................................................................................0,90 eur
- poštovné.......................................................................................................................10,95 eur
3./ 20 % DPH ..................................................................................................................9,01 eur
Trovy exekúcie celkom: 54,05 eur
19. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ním vyčíslenú odmenu vo výške 183,60 eur pozostávajúcu z 20 % vymoženej sumy (podľa § 4 ods. 1 a § 5 ods. 1 cit. vyhl.) a náhrad hotových výdavkov (podľa § 22 ods. 1,2 cit. vyhl.), nakoľko v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 3 M Cdo 16/2005 „ak dôjde k zastaveniu exekúcie, neprichádza do úvahy možnosť určenia odmeny exekútora iným spôsobom, než je určený v § 14 ods. 1 vyhlášky.“ Základom pre určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pre exekúcii na peňažné plnenie je výška vymáhanej pohľadávky len vtedy, ak v § 6, § 14 a § 16 vyhlášky nie je ustanovené inak (§ 4 ods. 1 vyhl.). V takom prípade mu podľa § 5 ods. 1 vyhl. patrí odmena vo výške 20 % zo základu na jej určenie, najmenej 33,19 eur a najviac 33 193,92 eur. Ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eur (§ 14 ods. 1 vyhl.), pričom paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur. Z § 4 ods. 1 vyhl. teda vyplýva, že základom pre určenie odmeny súdneho exekútora pri exekúcii na peňažné plnenie je v zásade výška vymáhanej pohľadávky, čo ale neplatí v prípadoch upravených v § 6, 14 a 16 vyhlášky. Odlišne než v § 4 ods. 1 vyhlášky upravuje určenie odmeny súdneho exekútora § 14 ods. 1 aj vtedy, ak súd zastaví exekúciu - odmena súdneho exekútora sa potom neurčuje podľa výšky vymáhanej pohľadávky ale paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, najmenej 33,19 eur. V zmysle cit. zák. ustanovení a interpretáciou rozsudku najvyššieho súdu SR súd pri vyčíslení trov súdneho exekútora postupoval podľa § 14 ods. 1 cit. vyhl. a priznal mu odmenu v takej výške, ako je uvedená vo výrokovej časti tohto uznesenia.
20. Súdny exekútor si v rámci vyúčtovania trov exekúcie uplatnil aj výdavky na založenie a archiváciu spisu po dobu 10 rokov v sume 5,43 eur vrátane DPH a telekomunikačné náklady vo výške 1,21 eur + DPH, ktoré subsumoval pod hotové výdavky v zmysle ustanovenia § 22 cit. vyhl. Súd však túto náhradu hotových výdavkov súdnemu exekútorovi nepriznal, pretože na výkon administratívnych prác sú jednoznačne potrebné aj vyššie uvedené výdavky a náhrada za administratívne práce je podľa § 25 cit. vyhl. zahrnutá už priamo v odmene súdneho exekútora. Uvedené výdavky nie je možné prenášať na účastníkov exekučného konania. Ide o prevádzkovú réžiu exekútorského úradu, ktorá je už zahrnutá v odmene podľa § 25 cit. vyhl. a sama o sebe nesmeruje k vymoženiu pohľadávky a ani s takýmito úkonmi priamo nesúvisí. Súd preto tieto náhrady nákladov súdnemu exekútorovi osobitne nepriznal.
21. Nakoľko súdny exekútor je daňovým subjektom registrovaným pre daň z pridanej hodnoty podľa osobitného predpisu, súd mu v zmysle ustanovenia § 196 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017 priznal DPH v sume 9,01 eur.
22. Podľa § 203 ods. 1 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
23. O úhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi súd rozhodol v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 203 ods. 1 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017. Keďže oprávnený svojím návrhom na zastavenie exekúcie spôsobil, že exekúcia musela byť súdom zastavená, súd ho zaviazal, aby ich uhradil súdnemu exekútorovi.
Poučenie:
Proti II. výroku tohto rozhodnutia je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti I. a III. výroku tohto rozhodnutia odvolanie nie je prípustné.