Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4C-6-2011.pdf
PDF · 82.73 KB
No categories available
4C/6/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Janou Srokovou v právnej veci navrhovateľky T. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. K., X. č. XXX, proti odporcovi T. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. K., X. č. XXX, v konaní o určenie manželského výživného takto
rozhodol:
Odporca T. G., nar. XX.XX.XXXX je p o v i n n ý uhrádzať navrhovateľke T. G., nar. XX.XX.XXXX z titulu manželského výživného sumu vo výške 15,- eur a to počnúc dňom 01.02.2011, ktoré výživné je povinný uhrádzať vždy do 15-tého dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky.
Dlžné výživné za obdobie od 01.02.2011 do 31.08.2011 vo výške 105,- eur je odporca povinný uhrádzať v pravidelných mesačných splátkach po 5,- eur spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania dlhu, pod hrozbou straty výhody splátok pri neuhradení čo i len jednej splátky.
V prevyšujúcej časti súd konanie z a s t a v u j e .
Odporca T. G., nar. XX.XX.XXXX je p o v i n n ý uhradiť súdny poplatok vo výške 16,50 eur na účet Okresného súdu v Starej Ľubovni, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiadnemu z účastníkov súd nepriznáva náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka podala na tunajší súd dňa 21.01.2011 návrh na určenie manželského výživného voči odporcovi a to v sume 62,- eur mesačne.
Podaný návrh odôvodnila tým, že s odporcom uzavrela manželstvo 11.02.1994. Majú spolu syna F. G., nar. XX.XX.XXXX. V súčasnosti žije so synom a jeho družkou a dcérou bez manžela a nemá žiaden príjem. Nakoľko bol manžel živnostník, nemá nárok na žiadnu dávku. Manžel s ňou nežije v spoločnej domácnosti, je odsťahovaný a vôbec na domácnosť neprispieva.
Súd vo veci nariadil pojednávanie a vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámil sa s listinnými dôkazmi doloženými do spisu, zápisnicou o výsluchu odporcu a zistil nasledovný skutkový stav.
Odporca sa na pojednávanie nedostavil, do zápisnice súdu uviedol adresu na ktorej sa bude zdržiavať a preberať zásielky súdu, avšak aj napriek tomu si zásielku neprevzal. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
súd v zmysle § 47 ods. 2 O.s.p. považoval predvolanie na pojednávanie za vykázané, a preto vo veci pojednával v neprítomnosti odporcu v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p.
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 11.02.1994, z manželstva pochádza jedno dieťa t.č. už plnoleté dieťa a to F. G., nar. XX.XX.XXXX. Manželstvo doposiaľ nebolo rozvedené.
Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že s odporcom uzavrela manželstvo dňa 11.02.1994 tak, ako to vyplýva z pripojeného sobášneho listu. T.č. s manželom nežije v spoločnej domácnosti, ich manželstvo však naďalej trvá, nebolo rozvedené. Uviedla, že nežiada určiť výživné vo výške 62,- eur tak, ako to vyplýva z návrhu ale požaduje sumu 15,- eur. Teda v prevyšujúcej časti na návrhu netrvala a tento vzala späť.
Predmetný návrh podala z toho dôvodu, že keďže je poberateľkou sociálnych dávok na úrade práce jej povedali, že si najprv musí uplatniť a žiadať výživné od manžela.
Navrhla určiť manželské výživné vo výške 15,- eur od 1.2.2011 s tým, aby jej odporca zároveň dovyrovnal aj dlžné výživné. T.č. žije v X. so svojim bratom, ktorý je ženatý a má rodinu.
Odporca do zápisnice súdu dňa 30.06.2011 uviedol, že návrh na začatie konania a poučenie o procesných právach mu boli doručené. S návrhom nesúhlasil. Uviedol, že pracoval asi 2 roky v Taliansku, kde zarábal cca 2 700,- eur mesačne, tieto peniaze nosil domov a manželka značnú časť prehrala na automatoch.
T.č. žije s družkou, s ktorou má 9-mesačnú dcéru. Je živnostník ale už asi po dobu 1,5 roka nemá prácu, privyrába si iba brigádnicky, jeho príjem je približne 70,- eur mesačne. Nie je evidovaný na úrade práce ani nepoberá žiadne dávky. Družka je na materskej dovolenke s mal. dcérou a poberá rodičovský príspevok. Bývajú v E. u jej rodičov, na bývanie im prispievajú okolo 60,- eur mesačne. Uviedol, že momentálne býva u mamy na adrese X. XXX, kde by sa mal zdržiavať približne do marca 2012. Na tejto adrese si bude preberať súdne zásielky.
Taktiež bol poučený v zmysle § 49, ods. 2, 3, 4 O.s.p. o doručovaní písomnosti a o tom, že je potrebné predložiť daňové priznanie za rok 2010 a doklady preukazujúce jeho výdavky.
Ďalej súd konštatuje, že odporca nezdokladoval svoje zárobkové pomery, taktiež svoje výdaje aj napriek tomu, že poučenie v zmysle ustanovení O.s.p. mu bolo riadne doručené.
Súd vykonaným dokazovaním mal z preukázané, že účastníci uzavreli manželstvo dňa 11.02.1994, ktoré doposiaľ nebolo rozvedené. Z manželstva pochádza jedno t.č. už plnoleté dieťa F. G.. Účastníci konania nežijú v spoločnej domácnosti už niekoľko rokov.
Navrhovateľka je poberateľkou sociálnych dávok vo výške 62,- eur mesačne.
Odporca podľa jeho vyjadrenia pracoval 2 roky v Taliansku, kde zarábal cca 2 700,- eur mesačne, t.č. je živnostník a zamestnáva sa len brigádnicky.
Podľa § 91 ods. 1,2 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť.
Ak nesplní jeden z manželov túto povinnosť, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah, pričom prihliadne na starostlivosť o spoločnú domácnosť. Rozsah vyživovacej povinnosti určí tak, aby hmotná a kultúrna úroveň oboch manželov bola zásadne rovnaká.
Požiadavka rovnakej životnej úrovne manželov je odôvodnená ich rovnakým postavením v rodine a vyplýva z ich rovnakých práv a povinností v manželstve /§ 18 zák. o rodine/. Zásada rovnakej životnej
úrovne však neznamená mechanickú rovnosť medzi manželmi vyvodzovanú len z ich zárobkov. Platí tu tiež § 96 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého pri určovaní výživného súd prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti a možnosti povinného. Pre rozhodnutie súdu o výživnom medzi manželmi podľa uvedených zákonných hľadísk nestačí zistiť len osobné, rodinné a majetkové pomery manželov, vrátane ich príjmov, ale treba zistiť aj konkrétnu mieru potrieb, danú povahou práce, spôsobom života, zdravotným stavom každého z manželov, prípadne inými okolnosťami.
Rozhoduje pritom stav existujúci v dobe vyhlásenia rozhodnutia so zreteľom na ustanovenie § 134 ods. 1, O.s.p.. Pritom súd musí zistiť a prihliadnuť aj na starostlivosť o spoločnú domácnosť.
Týmito okolnosťami, ktoré sú podstatné pre vyživovaciu povinnosť sa súd zaoberal pri rozhodovaní vo veci návrhu navrhovateľky. Pri zhodnotení vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že v danom prípade navrhovateľka a odporca nežijú v spoločnej domácnosti Zo skutočnosti, že navrhovateľka je t.č. poberateľkou dávok v hmotnej núdzi vyplýva, že jej životná úroveň nedosahuje ani bežný štandard. Pravdou je aj to, že v prípade požiadania o dávku v hmotnej núdzi, musí navrhovateľka príslušnému úradu v prvom rade zdokladovať prispievanie výživného zo strany manžela.
Vzhľadom na horeuvedené súd považuje návrh navrhovateľky na určenie manželského výživného za opodstatnený. Keďže na pojednávaní navrhovateľka žiadala výživné určiť sumou 15,- eur od 01.02.2011 /návrh bol podaný 21.01.2011/, v prevyšujúcej časti vzala návrh späť, súd podanému návrhu vyhovel a v späťvzatej časti konanie zastavil.
Zároveň súd rozhodol aj o dlžnom výživnom za obdobie od 01.02.2011 do31.08.2011, ktoré činí sumu 105,- eur a toto zaviazal odporcu uhrádzať postupne v pravidelných mesačných splátkach po 5,- eura mesačne spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania dlhu.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 1, O.s.p., pričom navrhovateľka ako úspešná účastníčka má právo na náhradu trov konania voči odporcovi, ktoré jej však nevznikli, a preto jej súd ani trovy konania nepriznal.
Navrhovateľka je v tomto konaní oslobodená od súdneho poplatku za podaný návrh, v zmysle § 4 ods. 2, písm. e/ zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení noviel. Poplatková povinnosť prešla na odporcu, preto je povinný v zmysle cit. zák. ust. uhradiť súdny poplatok za podaný návrh vo výške 16,50 eur na účet Okresného súdu v Starej Ľubovni.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.
1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
2. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.