Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Ek-185-2017.pdf
PDF · 88.33 KB
Case nature
Subarea
8Ek/185/2017
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874 proti povinnému: R. O., C.. XX. XX. XXXX, S. B. X, XXX XX B., o vymoženie 3 830,99 Eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom W.. W. Y., so sídlom exekútorského úradu A. X, XXX XX C. H., Y.: XX XXX XXX, M. O..H.. XXK. XXX/XX o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa §61l ods. 3 Exekučného poriadku zamieta.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 31. 10. 2017, domáhal od povinného vymoženia 3 830,99 Eur s prísl., na základe exekučných titulov - Výkaz nedoplatkov č. 1704015913, vydaný Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a. s. dňa 14. 08. 2017, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 05. 09. 2017 a Výkaz nedoplatkov č. 1704016113 vydaný Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a. s. dňa 14. 08. 2017, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 05. 09. 2017.
2. Poverením zo dňa 13. 11. 2017 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora W.. W. Y., so sídlom exekútorského úradu A. X, XXX XX C. H., Y.: XX XXX XXX, (ďalej len „súdny exekútor“), ktorý ju vedie pod sp. zn. XXEX XXX/XX.
3. Súdny exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie dňa 20. 11. 2017, ktoré bolo doručené povinnému dňa 23. 11. 2017. Návrh povinného na zastavenie exekúcie vedenej u súdneho exekútora W.. W. Y.Č. M. O.. H.. XXEX XXX/XX zo dňa 02. 03. 2020 bol podaný na poštovú prepravu dňa 02. 03. 2020 a súdnemu exekútorovi doručený dňa 04. 03. 2020. Povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie podáva z dôvodu premlčania a nemajetnosti, pričom ho odôvodňuje tím, že exekučný titul Výkaz nedoplatkov č. 1704015913, zo dňa 14. 08. 2017 je z časti premlčaný podľa § 21, pričom cituje odseky 1, 2 a 4 § 21 zák. č. 580/2004. Povinný ďalej uvádza, že nevlastní hnuteľný ani nehnuteľný majetok, nemá úspory a jeho príjem je pod hranicou životného minima. Na základe uvedeného žiada o zastavenie exekučného konania.
4. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa vyjadril oprávnený, a vo svojom vyjadrení zo dňa 19. 03. 2020 okrem iného uviedol, že VšZP a.s. vystavila dňa 14. 08. 2017 výkaz nedoplatkov č. 1704015913, ktorým uložila povinnému povinnosť zaplatiť za obdobie od 07/2009 do 12/2015 pohľadávku vyplývajúcu z neodvedeného preddavku na poistnom vo výške 3 636,47 Eur. Výkaz nedoplatkov č. 1704015913 zo dňa 14. 08. 2017 bol povinnému riadne doručený doporučenou listovou zásielkou do vlastných rúk dňa 17. 08. 2017. Márnym uplynutím lehoty na podanie námietok sa uvedený výkaz nedoplatkov stal právoplatným a vykonateľným dňa 05. 09. 2017. Dňa 04. 10. 2017 VšZP a.s. zaslala povinnému predexekučnú výzvu, ktorou ho upozornila na možnosť exekučného vymáhania neuhradenej pohľadávky. Keďže povinný, napriek právoplatnému a vykonateľnému exekučnému titulu
a zaslanej predexekučnej výzve, svoj dlh neuhradil, podala VšZP a.s. na vymoženie svojej pohľadávky návrh na vykonanie exekúcie, čím sa dňa 01. 11. 2017 začalo exekučné konanie. Námietku premlčania nemôže VšZP a.s. akceptovať. Námietku premlčania na právo zdravotnej poisťovne uplatniť si nárok na poistné je možné vzniesť najneskôr do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa pohľadávka uplatnila a premlčacia doba na uplatnenie práva vymáhať poistné začína plynúť odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení povinnosti zaplatiť poistné, pričom toto právo sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Premlčacia doba neplynie počas doby, kedy sa právo, ktoré by mohlo podliehať premlčaniu uplatnilo na príslušnom orgáne, t.j. premlčacia doba počas exekučného konania neplynie. Povinný vo svojom podaní neuvádza žiadne okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo zrušenie exekučného titulu a ani skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
5. Súdny exekútor vo svojom podaní zo dňa 03. 02. 2020 označenom ako „Návrh na zastavenie exekúcie, č.k. 8Ek/185/2017“ predložil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie, vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného vrátane upovedomenia o začatí exekúcie. Súdny exekútor vo svojom podaní uviedol, že povinný prevzal upovedomenie o začatí exekúcie dňa 23. 11. 2017, návrh povinného na zastavenie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 04. 03. 2020. Vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 19. 03. 2020.
6. Podľa § 61k ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
9. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
10. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
11. Súd po preskúmaní spisového materiálu zistil, že upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 20. 11. 2017 bolo povinnému doručené dňa 23. 11. 2017. Návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa
02. 03. 2020 bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 04. 03. 2020. Súd mal v tomto bode preukázané, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie po uplynutí lehoty v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. po uplynutí 15-dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné opätovný návrh povinného na zastavenie exekúcie posudzovať v zmysle § 61k ods. 3 Exekučného poriadku ako návrh na zastavenie exekúcie, ktorý nemá odkladný účinok, a v ktorom mohol povinný namietať len tie skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Uvedené pravidlo je prejavom koncentračnej zásady konania o návrhu na zastavenie exekúcie. Prejavom zásady koncentrácie je aj povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť povinného. Povinný musí dôvody uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie preukázať relevantnými skutočnosťami. Neskoršie návrhy povinného na zastavenie exekúcie už odkladný účinok nemajú, teda exekútor aj napriek podanému návrhu môže vymáhať nároky špecifikované v poverení na vykonanie exekúcie. Okrem návrhu na zastavenie exekúcie do uplynutia 15-dňovej lehoty odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, môže povinný podávať návrhy na zastavenie exekúcie aj neskôr, až do okamihu zastavenia, resp. ukončenia exekúcie. V každom novom návrhu na zastavenie exekúcie však povinný môže uviesť len tie skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie.
12. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namieta, že exekučný titul Výkaz nedoplatkov č. 1704015913, zo dňa 14. 08. 2017 je z časti premlčaný podľa § 21, pričom cituje odseky 1, 2 a 4 § 21 zákona č. 580/2004 Z.z..
13. Podľa § 21 ods. 1 zák. č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č.95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení zákona č. 718/2004 Z.z.) (ďalej len „zákon č. 580/2004 Z.z.), právo zdravotnej poisťovne uplatniť nárok na poistné ( § 17 ods. 8, § 18 a § 19 ods. 15) a nárok na úhradu za zdravotnú starostlivosť ( § 9 ods. 7 písm. a), b) a e) ) sa premlčí uplynutím piatich rokov odo dňa splatnosti poistného alebo úhrady za zdravotnú starostlivosť.
14. Podľa § 21 ods. 4 zákon č. 580/2004 Z.z. v prípade nesplnenia povinností podľa § 6 alebo oznamovacích povinností podľa § 23 ods. 1, 2 a 5 právo zdravotnej poisťovne uplatniť si nárok na predpísanie poistného a úroku z omeškania sa premlčí uplynutím piatich rokov odo dňa dodatočného splnenia si oznamovacej povinnosti, najneskôr však uplynutím desiatich rokov odo dňa splatnosti poistného.
15. K námietke povinného týkajúcej sa premlčania nároku na poistné a nároku na úhradu za zdravotnú starostlivosť súd uvádza, že pod právom poisťovne uplatniť si nárok na poistné sa rozumie právo vyrubiť (vymerať) platiteľovi poistného poistné na základe výkazu nedoplatkov, ktorý má povahu exekučného titulu. V prípade práva uplatniť poistné začína plynúť premlčacia doba odo dňa splatnosti poistného, pričom toto právo sa premlčí uplynutím piatich rokov. Pokiaľ platiteľ poistného dospel k záveru, že toto právo je premlčané, súd zdôrazňuje, že premlčanie práva zdravotnej poisťovne uplatniť nárok na poistné mohol povinný úspešne uplatniť najneskôr do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia - výkazu nedoplatkov, v ktorom bol povinný poučený, že proti nemu môže do 15 dní od jeho doručenia podať námietky, vrátane námietky premlčania. Výkaz nedoplatkov, proti ktorému neboli v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia platiteľovi poistného podané odôvodnené námietky, sa stal uplynutím tejto lehoty právoplatný a vykonateľný a je spôsobilým exekučným titulom (§ 17a ods. 5 a ods. 10 zákona o zdravotnom poistení). S ohľadom na požiadavku právnej istoty sa v exekučnom konaní uplatňuje zásada prezumpcie správnosti, podľa ktorej sa správne akty považujú za bezvadné, teda majúce právne účinky, pokiaľ nie sú predpísaným (zákonným) spôsobom revidované (zrušené, zmenené) príslušným orgánom, a to aj v prípade, ak by boli nezákonné, alebo vecne nesprávne. Ustálená judikatúra zaujala tiež záver, že vecnú správnosť správneho aktu súd (s výnimkou súdov správneho súdnictva) oprávnený skúmať nie je, a je oprávnený skúmať len to, či sa vôbec jedná o správny akt (či sa teda nejedná o paakt), či bol vydaný v medziach právomoci správneho orgánu, a či nadobudol právomoc a vykonateľnosť. Prekročenie právomocí oprávnenej pri vydávaní exekučného titulu sťažovateľ nenamietal, ani súd z úradnej povinnosti nedostatok právomoci oprávnenej v konaní nezistil. Rozhodnutie správneho orgánu predložené súdu v tomto exekučnom konaní nebolo zrušené, či zmenené, z pohľadu exekučného súdu sa jedná o právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pre výkon exekúcie. Premlčacej námietke zo strany povinného vo vzťahu k právu zdravotnej poisťovne uplatniť si voči nemu nárok na poistné preto súd nemohol pripísať žiadnu relevanciu, keďže v tomto smere je exekučný súd (ako bolo uvedené vyššie) právoplatným exekučným titulom viazaný bez toho, aby bol oprávnený na
jeho vecný prieskum. Predmetom námietok proti exekúcii môžu byť iba skutočnosti, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu. Preto ak by aj namietané skutočnosti existovali pred vznikom exekučného titulu, nemožno ich v danom štádiu konania uplatniť, nakoľko ich relevancia sa skončila nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu a do exekučného konania sa neprenášajú. Súd teda nie je oprávnený na meritórny prieskum exekučného titulu a nemôže tak posúdiť otázku, či právo predpísať (uplatniť) poistné bolo v čase vydania výkazu nedoplatkov v roku 2017 premlčané a v tejto otázke je viazaný závermi správneho orgánu, teda predloženým exekučným titulom.
16. Podľa § 21 ods. 2 zákon č. 580/2004 Z.z. právo vymáhať poistné, úrok z omeškania a úhradu za zdravotnú starostlivosť podľa odseku 1 sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení povinnosti zaplatiť poistné, úrok z omeškania alebo úhradu za zdravotnú starostlivosť, ak nie je ustanovené inak.
17. K námietke povinného týkajúcej sa premlčania práva vymáhať poistné súd uvádza, že zákon č. 580/2004 Z.z. používa termín „vymáhať poistné“, ktorý je nutné odlíšiť od termínu „vymôcť poistné“. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 7Cdo/154/2011 zo dňa 19. 07. 2012 vyslovil, že právo vymáhať sa spája výlučne s právnou možnosťou oprávneného domáhať sa núteného výkonu rozhodnutia proti povinnému, ktorý dobrovoľne nesplnil uloženú povinnosť. Predpokladom naplnenia tohto práva oprávneným je súhrn takých postupov (krokov), ktoré smerujú k uskutočneniu právneho úkonu, s ktorým právny poriadok spája účinné začatie konania, v ktorom možno povinného donútiť k splneniu uloženej povinnosti. Jedná sa o návrhové konanie, ktoré je ovládané dispozičným princípom. Predmet premlčania - „právo vymáhať poistenie“- uvádzaná právna norma spája s možnosťou oprávneného iniciovať nútený výkon rozhodnutia. Nespája s ním faktické uspokojenie oprávneného, ktoré nastáva až úspešnou realizáciou (výkonom) v závislosti od zákonom upraveného postupu vymáhajúceho orgánu. Právo vymáhať poistné teda znamená právo uplatniť, a nie aj vymôcť pohľadávku zo zdravotného poistenia návrhom na vykonanie exekúcie v prípade, že táto pohľadávka nebola zo strany povinného uhradená dobrovoľne a poistné bolo právoplatne predpísané. (pozri bližšie uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn. 43CoE/2/2019). Súd preto dospel k záveru, že v predmetnej veci nedošlo ani k premlčaniu práva vymáhať poistné, nakoľko exekučné tituly nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 05. 09. 2017, pričom návrh na vykonanie exekúcie bol oprávneným podaný dňa 31. 10. 2017, teda pred uplynutím 3-ročnej premlčacej doby.
18. K námietke povinného týkajúcej sa jeho nemajetnosti súd uvádza, že tvrdenie povinného o nedostatku majetku nie je podložené žiadnymi dôkaznými prostriedkami a nie je ničím preukázané. Nemajetnosť ako dôvod na zastavenie exekúcie musí byť preukázaná či už zo strany povinného v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie, alebo počas priebehu exekúcie zo strany súdneho exekútora. Nepodložené subjektívne tvrdenia povinného o jeho nepriaznivých majetkových pomeroch bez ich preukázania nemôžu byť považované za dostatočný dôvod na zastavenie exekúcie. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Skutočnosti týkajúce sa majetkových pomerov povinného sú však predmetom zisťovania zo strany súdneho exekútora. Súdny exekútor je povinný zisťovať zákonom upraveným spôsobom v priebehu exekúcie všetky možnosti uspokojenia pohľadávky oprávneného. Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného v priebehu exekúcie, podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov osoby povinnej patrí do kompetencie súdneho exekútora. Ak sa počas trvania exekúcie vedenej na majetok fyzickej osoby do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarí zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora, bude daný dôvod na zastavenie exekúcie. V danom prípade súdny exekútor zastaví exekúciu aj bez návrhu podľa § 61n ods. 1 Exekučného poriadku.
19. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia zákona, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. S ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti je teda nepochybné, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je nedôvodný, nakoľko povinný nepreukázal dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a v spojení so skutočnosťou, že súd ex offo nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie, v dôsledku čoho súd návrh povinného
na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu zamietol, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
20. Nakoľko v spojitosti s rozhodovaním o návrhu povinného na zastavenie exekúcie si oprávnený ani povinný trovy neuplatnili, súd o týchto trovách nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.