Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14S/70/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a sudcov JUDr. Anity Filovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela, v právnej veci žalobcu: A. A., narodený XX. V. XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX C., právne zastúpený: JUDr. Miroslav Michalička, advokát, so sídlom Halenárska 18, 917 01 Trnava, proti žalovanému: Riaditeľ Gymnázia Jána Hollého, Jána Hollého, Na hlinách 7279/30, 917 01 Trnava, o preskúmanie /GymTt-1 zo dňa 10.5.2019 , takto

rozhodol:

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Rozhodnutím riaditeľa Gymnázia Jána Hollého (ďalej aj ako len „žalovaný“) číslo 00142/2019/ GymTt-1 zo dňa 10.5.2019 (ďalej aj ako len „napadnuté rozhodnutie“) bol žalobca podľa o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „“ alebo „školský zákon“) podmienečne vylúčený zo školy, so skúšobnou lehotou od 10. apríla 2019 do 22. mája 2019. Súčasne bolo vo výroku napadnutého rozhodnutia uvedené, že ak sa žiak (žalobca) v stanovenej skúšobnej lehote osvedčí, upustí sa od jeho vylúčenia zo školy.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že dôvodom na podmienečné vylúčenie zo školy bola skutočnosť, že žalobca mal opakovane a dlhodobo prenasledovať spolužiakov z nižších ročníkov počas prestávok, v školskej jedálni, na sociálnych sieťach formou výsmechu, krutých prezývok, nadávok, ponižujúcich urážok a vulgárnych vyjadrení.

II. Žaloba a žalobné dôvody (žalobné body)

3. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia navrhujúc jeho zrušenie a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. Súčasne si žalobca uplatnil nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné v celom rozsahu a to z dôvodu, že toto vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ďalej, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, ďalej, že zistenie skutkového stavu orgánu verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a

že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom alebo v ňom nemá oporu.

4. Žalobca za zásadnú považoval skutočnosť, že rozhodnutie bolo vydané dňa 10. mája 2019, avšak skúšobná lehota v zmysle rozhodnutia plynula už o mesiac skôr, t. j. od 10. apríla 2019 a preto toto rozhodnutie označil za retroaktívne. Mal za to, že nie je prijateľné, aby sa začiatok plynutia skúšobnej doby začal počítať vopred, pred tým ako bolo vydané rozhodnutie o podmienečnom vylúčení, resp. predtým ako sa dozvedel o tom, že bude zo školy podmienečne vylúčený., pričom o podmienečnom vylúčení sa dozvedel dňa 10.05.2019, kedy mu žalovaný osobne doručil predmetné rozhodnutie. Ďalej žalobca namietal, že v bode 4 Poriadku školy sú uvedené jednotlivé zákazy pre žiakov školy a iné osoby, pričom následkom porušenia týchto zákazov sa rieši ako závažné porušenie až po veľmi vážne porušenie, t. j. od zníženej známky zo správania cez podmienečné vylúčenie zo štúdia až po úplné vylúčenie zo štúdia. Žalobca namietal, že by preukázateľným spôsobom porušil akékoľvek ustanovenie bodu 4 Poriadku školy.

5. Žalobca namietal, že sa nedopustil žiadneho takého konania, za ktoré by bolo možné uložiť výchovné opatrenie - podmienečné vylúčenie zo školy. Poukázal na to, že v zmysle odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sa mal dopustiť konania „opakovaného a dlhotrvajúceho prenasledovania spolužiakov z nižších ročníkov počas prestávok, v školskej jedálni, na sociálnych sieťach formou výsmechu, krutých prezývok, nadávok, ponižujúcich urážok a vulgárnych vyjadrení“ (žalovaný aj tieto konania s výnimkou jediného vulgárneho označenia popiera), pričom je však zrejmé, že žiadne z týchto demonštratívne uvedených konaní nezodpovedá konaniam, pre ktoré je možné uložiť výchovné opatrenie - podmienečné vylúčenie. Z uvedeného dôvodu mal za to, že uloženie predmetného výchovného opatrenia - podmienečného vylúčenia je v rozpore s Poriadkom školy. Rovnako mal za to, že rozhodnutie o podmienečnom vylúčení zo školy nebolo vopred prerokované v pedagogickej rade, tak ako to určuje v bode 5 Poriadok školy.

6. S poukazom na ustanovenie v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „“ alebo „SSP“) žalobca poukázal na to, že pred právoplatnosť napadnutého rozhodnutia vyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Žalobca ďalej namietal, že rozhodnutie žalovaného je vecne nesprávne, pretože jednak nebol náležite zistený a zabezpečený skutkový stav a taktiež, že žalovaný dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym zisteniam a k rozhodnutiu. Domnieval sa, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné a arbitrárne dodajúc, že žalovaný v odôvodnení pozostávajúcom z jednej jedinej vety neuviedol ani len, v akom časovom období sa mal skutku dopustiť a kto boli konkrétni tí žiaci, na ktorých sa mal skutok stať, čo mu znemožňuje efektívne sa brániť takémuto všeobecnému tvrdeniu. Poukázal na to, že obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa SR je aj právo účastníka konania, ako aj iného zainteresovaného subjektu na rozhodnutie, ktorého dôvody sú zjavné a zreteľné, pretože práve odôvodnenie rozhodnutia je zárukou toho, že výkon spravodlivosti nebude arbitrárny () dodajúc, že tieto ústavné kritéria by sa mali vzťahovať aj na napadnuté rozhodnutie žalovaného.

7. Záverom žalobca uviedol, že sa žiadneho porušenia školského poriadku nedopustil, pričom napadnuté rozhodnutie negatívne zasahuje do plánov na ďalšie vzdelávanie, predovšetkým na vysokoškolské štúdium.

8. Žalobca v správnej žalobe výslovne uviedol, že nežiada nariadenie pojednávania ( ).

III. Vyjadrenie žalovaného, replika žalobcu, duplika žalovaného

9. Žalovaný v písomnom vyjadrení k správnej žalobe s odkazom na , , uviedol, že sa domnieva, že napadnuté rozhodnutie o podmienečnom vylúčení žalobcu so skúšobnou dobou od 10.04.2019 do 22.05.2019 s tým, že ak sa žalobca v stanovenej skúšobnej lehote osvedčí, upustí sa od jeho vylúčenia zo školy, nie je samo o sebe rozhodnutím vo veci samej, ktorým je v rámci výchovných opatrení len vylúčenie zo štúdia.

Poukázal ďalej na to, že napadnuté rozhodnutie samo o sebe nebolo vykonateľné, teda žalobcovi ako žiakovi žiadna bezprostredná ujma jeho vydaním nehrozila. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie je predbežnej povahy a nemohlo mať za následok ujmu na jeho subjektívnych právach. Žalovaný za dôležitý v tejto súvislosti považoval fakt, že žalobca už nie je žiakom gymnázia, keďže dňom 21. mája 2019 úspešne ukončil štúdium vykonaním maturitnej skúšky a tiež aj skutočnosť, že po uplynutí skúšobnej doby nerozhodol riaditeľ školy o jeho vylúčení zo štúdia. Mal za to, že ujmu na subjektívnych právach mohlo pre žalobcu vyvolať až rozhodnutie o jeho vylúčení ako žiaka zo štúdia a súčasne poukázal na to, že rozhodnutia predbežnej, procesnej a poriadkovej povahy nie sú samostatne spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. K tvrdeniam žalobcu, na základe skutočností vyplývajúcich z príslušného spisového materiálu žalovaný uviedol, že napadnutému rozhodnutiu predchádzalo objektívne prešetrenie konania žalobcu, ktorého sa mal dopustiť voči žiakom gymnázia B. B., R. N. a R. A. a aj prerokovanie Pedagogickou radou. Tiež poukázal na to, že v priebehu prešetrovania konania žalobcu boli zistené aj ďalšie obťažovania a psychické útoky voči žiakom nižších ročníkov gymnázia zo strany žalobcu a ďalších troch jeho spolužiakov, s ktorými mal tvoriť skupinu tzv. agresorov.

10. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe nepožiadal správny súd o nariadenie pojednávania.

11. K vyjadreniu žalovaného sa replikou vyjadril dňa 09.09.2019 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu, v ktorej uviedol, že toto vychádzalo z nesprávneho právneho názoru, pretože rozhodnutie o podmienečnom vylúčení nemá povahu ani rozhodnutia predbežnej, ani procesnej, ani poriadkovej povahy a s prihliadnutím na túto skutočnosť je zrejmé, že napadnuté rozhodnutie je považované za samostatne spôsobilý predmet súdneho prieskumu. Tvrdenie žalovaného o tom, že ujmu na subjektívnych právach mohlo pre žalobcu mať až rozhodnutie o vylúčení ako žiaka zo štúdia považuje za chybné. Mal za to, že okamihom vydania napadnutého rozhodnutia mu bola spôsobená ujma na jeho subjektívnych právach a nie je možné existenciu takejto ujmy podmieňovať tým, či reálne došlo k vylúčeniu zo štúdia. Žalobca mal za to, že ujma spočívala v tom, že bol na základe napadnutého rozhodnutia v predmaturitnom období zaradený do skúšobnej doby, pričom za akékoľvek drobné porušenie školského poriadku alebo za akýkoľvek iný drobný delikt mohol byť zo školy trvale vylúčený. Žalobca ďalej poukázal na to, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné, arbitrárne a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia považuje za nedostatočne preukázané a bezdôvodné.

12. V predmetnej veci doručil správnemu súdu dňa 26.09.2019 dupliku žalovaný, v ktorej poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.23S/46/2017, v ktorom súd skonštatoval, že „v prípade rozhodnutia o podmienečnom vylúčení žiaka s určením skúšobnej doby nehrozí žiadna bezprostredná ujma, škoda či nenapraviteľný následok. Napadnuté rozhodnutie je rozhodnutím o podmienečnom vylúčení žiaka, ktorým sa žiakovi určila skúšobná lehota. Toto rozhodnutie samo o sebe nie je vykonateľné, teda žalobcovi ako žiakovi žiadna bezprostredná ujma nehrozí. Rozhodnutie žalovaného v tomto smere je predbežnej povahy a nemôže mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu. Ujmu na subjektívnych právach žalobcu môže pre žalobcu vyvolať až rozhodnutie o vylúčení žalobcu alebo žiaka zo štúdia.“

13. Žalobca zaslal správnemu súdu ďalšie vyjadrenie, ako reakciu na dupliku žalovaného, pričom v ňom poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. , ktorým bola posudzovaná zákonnosť rozhodnutia o podmienečnom vylúčení s tým, že správny súd považoval toto rozhodnutie za spôsobilý predmet súdneho prieskumu, keďže rozhodnutie o podmienečnom vylúčení bolo súdom zrušené. Preto žiadal, aby správny súd v záujme naplnenia princípu správnej istoty rozhodol v skutkovo obdobnom prípade rovnako (obdobne).

IV. Relevantná právna úprava

14. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

15. Podľa správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

16. Podľa žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

17. Podľa o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „“) riaditeľ strednej školy vykonáva štátnu správu v prvom stupni. Rozhoduje o uložení výchovných opatrení.

18. Podľa na rozhodovanie podľa okrem pokarhania riaditeľom školy a pochvaly riaditeľom školy, okrem pokarhania riaditeľom školy, podmienečného vylúčenia a pochvaly riaditeľom školy, a , druhej vety, , , a , , , až 18 a sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

19. Podľa ak sa žiak previní proti školskému poriadku, možno mu uložiť napomenutie alebo pokarhanie od triedneho učiteľa, majstra odbornej výchovy, pokarhanie od riaditeľa, podmienečné vylúčenie alebo vylúčenie.

V. Konanie na správnom súde, rozhodnutie správneho súdu

20. Krajský súd, ako súd správny, postupom podľa v spojení s vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na webovom sídle súdu a dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná.

21. Správny súd, pred samotným vecným prieskumom zákonnosti napadnutého rozhodnutia, posudzoval povahu samotného súdneho prieskumu (napadnutého rozhodnutia) a následne, po jej vyhodnotí, skúmal či žalobcovi svedčí v danom prípade aktívna žalobná legitimácia, ktorá je po ustálení prípustnosti súdneho prieskumu, základnou podmienkou, splnenie ktorej vyžaduje na prístup k správnemu súdu. rozlišuje dve procesné situácie vo vzťahu k podaniu správnej žaloby neoprávnenou osobou a to situáciu, keď je správna žaloba podaná zjavne neoprávnenou osobou (za takúto osobu sa považuje napríklad osoba, ktorá nebola účastníkom administratívneho konania a napadnuté rozhodnutie sa jej nijako nedotýka alebo osoba, ktorá podala správnu žalobu za inú osobu) a situáciu, keď správny súd po vyhodnotení okolností konkrétneho prípadu dospeje k záveru, že žalobca nemôže byť napadnutým rozhodnutím dotknutý na svojich verejných subjektívnych právach. V prvom prípade správny súd žalobu odmieta ako neprípustnú podľa a v druhom prípade dochádza k zamietnutiu žaloby podľa , nakoľko správny súd otázku aktívnej žalobnej legitimácie, vychádzajúc z okolnosti daného prípadu, náležite posudzoval.

22. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým bol žalobca ako žiak Gymnázia Jána Hollého v Trnave podmienečne vylúčený zo štúdia s určením skúšobnej lehoty od 10. apríla 2019 do 22. mája 2019 s tým, že ak sa v stanovenej skúšobnej lehote osvedčí, upustí sa od jeho vylúčenia zo školy. Podľa sa na rozhodnutie o podmienečnom vylúčení nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní [ o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „správny poriadok“)], ktorá skutočnosť znamená, že proti rozhodnutiu o podmienečnom vylúčení nie je prípustné odvolanie, o ktorom by rozhodoval podľa samosprávny kraj. Z uvedeného preto vyplýva,

že rozhodnutie o podmienečnom vylúčení je predmetom súdneho prieskumu, pričom sa nevyžaduje, aby účastník konania vyčerpal pred podaním správnej žaloby, riadny opravný prostriedok, nakoľko jeho podanie je práve ustanovením vylúčené.

23. Správny súd ďalej posudzoval, či rozhodnutie o podmienečnom vylúčení má vo všeobecnosti povahu rozhodnutia predbežnej povahy, bez dopadu na subjektívne práva účastníka konania, keď podľa právneho záveru Krajského súdu v Banskej Bystrici (rozhodnutie sp. zn. ), rozhodnutie o podmienečnom vylúčení nepodlieha súdnemu prieskumu podľa , práve z dôvodu absencie dopadu na subjektívne práva žalobcu.

24. Vo vzťahu k rozhodnutiu Krajského súdu v Banskej Bystrici správny súd uvádza, že toto rozhodnutie nemá charakter rozhodnutia zásadného právneho významu a rovnako, vzhľadom na rozsudok Krajského súdu v Trnave, nejde vo vzťahu k vyhodnoteniu prípustnosti súdnemu prieskumu rozhodnutia o podmienečnom vylúčení ani o ustálenú rozhodovaciu prax správnych súdov.

25. Pokiaľ ide o prípustnosť súdneho prieskumu vo vzťahu k rozhodnutiu o podmienečnom vylúčení podľa v spojení s správny súd zastáva názor, že sa jedná o spôsobilý predmet súdneho prieskumu a to z dôvodu, že žiak, ktorému bolo uložené toto výchovné opatrenie, počas skúšobnej lehoty, ktorá mu je uložená, musí pociťovať dotyk na svojich subjektívnych právach, keďže jeho ďalšie previnenie proti školskému poriadku počas skúšobnej lehoty má za následok automaticky vylúčenie zo školy. Preto pokiaľ žiak tvrdí, že vydané rozhodnutie o podmienečnom vylúčení je nezákonné z konkrétnych dôvodov, je namieste jeho preskúmanie správnym súdom.

26. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, preto správny súd uzatvára, že rozhodnutie o podmienečnom vylúčení vydané podľa vyššie citovaných ustanovení je spôsobilým predmetom správneho súdneho konania.

27. Po vyriešení otázky prípustnosti predmetu správnej žaloby, správny súd posudzoval, či žalobcovi svedčí, vzhľadom na okolnosti daného konkrétneho prípadu, aktívna žalobná legitimácia na podanie správnej žaloby. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že v rámci posudzovania aktívnej žalobnej legitimácie žalobcu zohľadňoval aj skutočnosť eventuálnej škody, ktorá by žalobcovi mohla vydaním rozhodnutia vzniknúť.

28. Pod ukrátením subjektívneho práva je potrebné rozumieť taký stav, keď žalovaným rozhodnutím orgánu verejnej správy bolo priamo zasiahnuté do práv alebo právom chránených záujmov konkrétnej fyzickej alebo právnickej osoby.

29. Pri zodpovedaní nastolenej právnej otázky, boli pre správny súd relevantné nasledovné skutočnosti. Po prvé, obsahom administratívneho spisu bolo preukázané, že v čase, keď došlo k ukončeniu skúšobnej doby, t. j. 22. mája 2019, žalobca už nebol žiakom Gymnázia Jána Hollého, nakoľko štúdium úspešne ukončil zložením maturitnej skúšky a to dňa 21. mája 2019. Po druhé, žalobca podal správnu žalobu 21. júna 2019, teda v čase, keď už nebol žiakom žalovaného a po tretie, žalobca odôvodňoval podanie správnej žaloby, a v podstate dotyk napadnutého rozhodnutia na jeho subjektívne práva tým, že toto rozhodnutie zasahuje do plánov jeho ďalšieho vzdelávania.

30. V danom prípade bola pre správny súd, na účely posúdenia aktívnej žalobnej legitimácie, relevantná skutočnosť, a to že žalobca nemohol byť v čase podania správnej žaloby t.j. 21. júna 2019 dotknutý na svojich subjektívnych právach, nakoľko po úspešnom ukončení štúdia maturitnou skúškou, už nebol žiakom žalovaného, čo súčasne znamená, že mu reálne nehrozilo vylúčenie zo školy. Naviac, správna žaloba nielenže bola podaná už po ukončení štúdia, ale aj po uplynutí stanovenej skúšobnej lehoty.

Je teda preukázané, že k naplneniu hrozby, ktorú skúšobná lehota predstavovala nedošlo. Na podporu záveru, že žalobcovi v danom prípade má svedčať aktívna žalobná legitimácia, je nedostatočný aj argument, že dané rozhodnutie je spôsobilé mu zasiahnuť do plánov ďalšieho vzdelávania, nakoľko napadnuté rozhodnutie sa neeviduje v osobitných registroch a v podstate stráca účinnosť uplynutím skúšobnej lehoty, čo sa v danom prípade aj stalo. Teda v prípade žalobcu prípade sa nenaplnila ani sekundárna podoba správneho súdnictva, ktorej podstatou je vytvorenie základu pre náhradu škody podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov a to zrušením napadnutého rozhodnutia pre jeho nezákonnosť.

31. Vychádzajúc z bodov 27 až 30 tohto rozsudku preto správny súd uzavrel, že žalobca nebol v čase podania žaloby ukrátený na svojich subjektívnych právach napadnutým rozhodnutím žalovaného, pričom v danom prípade správny súd prihliadol na skutočnosť, že žalobca podal správnu žalobcu už v čase, keď nebol študentom žalovaného, teda napadnuté rozhodnutie u žalobcu nevyvolávalo žiadne účinky a súčasne mu toto rozhodnutie nebolo spôsobilé privodiť ani škodu, majúc na mysli škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, nakoľko tým, že žalobca ukončil štúdium maturitou, samotné rozhodnutie o podmienečnom vylúčení, bez toho, aby sa dotklo v sfére žalobcu, stratilo svoje účinky.

32. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, správny súd žalobu, z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že mu v danom prípade svedčí aktívna žalobná legitimácia, ako nedôvodnú podľa zamietol. Nakoľko bola správna žaloba zamietnutá z dôvodu nedostatku aktívnej žalovanej legitimácie, správny súd už následne neposudzoval dôvodnosť žalobných bodov.

33. O trovách konania rozhodol správny súd podľa a v konaní úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovanému v rámci správneho súdnictva trova konania v zásade neprináležia.

34. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva ( sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.