Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8S/9/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach ako správny súd (ďalej len „súd") v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr. Dany Bystrianskej a JUDr. Igora Ragana, v právnej veci žalobcu: FA2last s.r.o. (do 13.07.2018 MILMANN marketing s. r. o.), IČO: 45 356 157, DIČ: 2022956903, IČ DPH: SK2022956903, sídlo Popradská 71, 821 06 Bratislava, Spoločnosť registrovaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sro, vložka č. 130616/B, právne zastúpeného: JUDr. Peter Majerník, advokát, Werferova 1, 040 01 Košice, IČO: 42109680, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 102242873/2018 zo dňa 13.11.2018 takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou z 18.1.2019, doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 21.01.2019, žiadal zrušiť rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č. 102242873/2018 zo dňa 13.11.2018 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Košice č. 101304527/2018 zo dňa 09.07.2018, ktorým bol žalobcovi podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) určený rozdiel v sume 8 750,20 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2015. Žalobca na základe dôvodov uvedených v správnej žalobe navrhol zrušiť žalobou napadnuté rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR a rozhodnutie Daňového úradu Košice a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie a priznať mu plnú náhradu trov konania.

2. Žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane, ktorý napadnutým rozhodnutím žalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty vo výške 8.750,20 EUR za zdaňovacie obdobie február 2015. Žalovaný vychádzajúc z obsahu odvolacích námietok žalobcu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi uvedenými v rozhodnutí správcu dane. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol jeho zistenia a svoje hodnotenie odvolacích námietok a konštatoval, že správca dane na základe daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty zahájenej u žalobcu 12.01.2017 za zdaňovacie obdobia január a február 2015 vyhotovil 15.12.2017 protokol č. 102592573/2017, ktorý žalobcovi doručil 22.12.2017 a ktorý bol s ním prerokovaný zápisnične 26.06.2018. Žalobca uplatnil právo na odpočítanie DPH takto:

- sumu 2 630,00 EUR z faktúr vystavených dodávateľom MAEDA s.r.o., Alejová 2, Košice, IČO: 36611433, IČ DPH: SK2022209299, za poskytnutie služieb - mediálny audit, monitoring v médiách, účinnosť reklamy a postavenie partnera na trhu, analýza partnerov v porovnaní s ich konkurenciou na trhu, internet banery - k reklamnej kampani Good Angels Košice, základ dane 18 150,00 EUR a DPH v

sume 3 630,00 EUR, že spoločnosť sa dňa 09.02.2016 zlúčila s právnym nástupcom MHM - SERVIS, s.r.o., s.r.o., Trenčín, ktorý bol dňa 25.02.2016 vymazaný z obchodného registra

- sumu 2 969,00 EUR z faktúr vystavených dodávateľom SUNACO s.r.o., Jakobyho 1, Košice, IČO: 45492743, IČ DPH: SK2023012288 za poskytnutie služieb - kompletný monitoring TV reklamy, rozhlasovej reklamy, print reklamy, out/indoor reklamy, internet reklamy a podľa partnerov, hodnotenie sledovanosti banerov a hodnotenie sledovanosti web stránok, PR článkov a videí - k reklamnej kampani Good Angels Košice, základ dane 14 845,00 EUR, DPH 2 969,00 EUR, spoločnosť sa dňa 18.8.2015 zlúčila s právnym nástupcom VITOMA TRADE s.r.o., Košice, ktorý sa dňa 12.5.2016 zlúčil so spoločnosťou AAA WEBSTAV.COM s.r.o., Košice

- sumu 1204,40 EUR z faktúr vystavených dodávateľom SORAE s.r.o., Námestie Osloboditeľov 20, Košice, IČO: 46301020, IČ DPH: SK2023316339, za poskytnutie služieb - kompletný monitoring, spracovanie monitoringu, vyhodnotenie účinnosti a zásahu reklamy, prieskum znalosti partnera, spracovanie web monitoringov, print a väzba, návrhy kreativita animácie, točenie, vizualizácia, grafika, export do formátov, strih, umiestnenie odkazov, prerábka spotov, zvuk - k reklamnej kampani Good Angels Košice (základ dane 6 022,00 EUR a DPH 1 204,40 EUR), spoločnosť sa dňa 9.2.2016 sa zlúčila s právnym nástupcom MHM - SERVIS s.r.o., Trenčín, ktorý bol dňa 25.2.2016 vymazaný z obchodného registra

- sumu 1 946,80 EUR z faktúr vystavených dodávateľom MASTERS KOŠICE s.r.o., Jantárová 30, Košice, IČO: 45859892, IČ DPH: SK2023118174 základ dane 9 733,98 EUR a DPH 1 946,80 EUR, za poskytnutie služieb - e-mailová reklama: Forwood s.r.o. - Balenia celé Slovensko, BW Hotel ROCA

- Valentín, Hotel park Čingov-Lyžovačka, spoločnosť sa dňa 6.6.2015 zlúčila s právnym nástupcom EURÓPA COMPANY s.r.o., Bratislava. Správca dane vykonal dokazovanie na preverenie deklarovaných obchodov, využil zistenia zo svojej činnosti pred začatím daňovej kontroly.

- V súvislosti s preverením deklarovaného dodania služieb od dodávateľa MAEDA s.r.o. správca dane vykonal dňa 09.03.2017 ústne pojednávanie s bývalou konateľkou spoločnosti MAEDA s.r.o., I. T., žalobca MILMANN marketing s. r. o. (od 14.07.2018 obchodné meno FA21ast s.r.o.) bol o jeho vypočutí upovedomený, ale pojednávania sa nezúčastnil. Zistil, že svedkyňa spolupracovala na základe písomnej zmluvy o prieskume trhu, že došlo k uhradeniu preverovaných faktúr, že všetky fakturované práce boli vykonané subdodávateľsky spoločnosťou TNS so sídlom Prievozská 4D, Bratislava (pozn.: ide o spoločnosť TNS Slovakia s.r.o.), ktorá dodala hotový produkt vo forme tabuliek, tieto ďalej spracovala spoločnosť MARIVIA s.r.o. Ďalšou formou výstupu od TNS Slovakia s.r.o. bol výstup na CD nosičoch a na USB kľúčoch, ktoré boli následne odovzdané žalobcovi. Svedkyňa nevedela, o akých reklamných partnerov išlo, so spoločnosťou MAEDA s.r.o. a TNS Slovakia s.r.o. uzatvorili zmluvu, ktorá bola každý rok obnovovaná. Svedkyňa sa vyjadrila, že zabezpečovala iba monitoring reklamnej kampane a mediálny audit, preto nevie uviesť kto a akým spôsobom zabezpečil uverejnenie reklám v jednotlivých médiách, kto bol ich zhotoviteľom a výrobcom a čo bolo obsahom jednotlivých reklám. Doklady spoločnosti MAEDA s.r.o. nemala k dispozícii, uviedla, že ich skartovala, pretože pri zlúčení ich nástupnícka spoločnosť nevyžadovala.

- Konateľ žalobcu B.. Š. G. k obchodom so spoločnosťou MAEDA s.r.o. uviedol, že predmetom fakturácie medzi žalobcom a spoločnosťou MAEDA s.r.o. za zdaňovacie obdobia január a február 2015 bolo hodnotenie trhových cien reklamy oproti zmluvným cenám. K analýze partnerov kampane Good Angels Košice v porovnaní s ich konkurenciou uviedol, že išlo o číselné vyhodnotenie vnímania partnera na trhu, t. j. vzťah ku konkurenčnej firme, produkty spoločnosti, značka spoločnosti. K spôsobu získavania predmetných údajov zo strany spoločnosti MAEDA s.r.o. sa nevedel vyjadriť. Jedným z dodávateľov spoločnosti MAEDA s.r.o. bola spoločnosť TNS Slovakia s.r.o., ktorá sa zaoberá štatistickým sledovaním akýchkoľvek mediálnych aktivít v rámci Slovenska v oblasti elektronických médií pre nezávislý elektronický monitoring. Spoločnosť TNS Slovakia s.r.o. doručovala spoločnosti MAEDA s.r.o. veľké množstvá hrubých dát, ktoré spracovala, E.K. C.H. do záverečnej formy, ktorú žalobca dostal na dátových nosičoch.

- správca dane skonštatoval, že spoločnosť MAEDA s.r.o. zaplatila za poskytnuté služby spoločnosti TNS Slovakia s.r.o. sumu 6 000,00 EUR (základ dane 5 000,00 EUR a DPH 1000,00 EUR) a svojmu odberateľovi -žalobcovi vyfakturovala služby obstarané od MAEDA s.r.o. štyrmi faktúrami v celkovej sume 21 810,00 EUR (základ dane 18 180,00 EUR a DPH 3 630,00 EUR) pričom nie je možné jednoznačne určiť, ktoré z týchto vyfakturovaných služieb sa týkajú služieb prijatých od spoločnosti TNS Slovakia s.r.o. Doklady spoločnosti MAEDA s.r.o. neboli k dispozícii, preto správca dane uznal odpočítanie dane žalobcovi z vystavených faktúr od spoločnosti MAEDA s.r.o. iba v sume 1 000,00 EUR a neuznal na odpočítanie dane v sume 2 630,00 EUR. Podľa správcu dane nebolo preukázané,

že dodávateľ - spoločnosť MAEDA s.r.o. predmetné služby žalobcovi dodal tak, ako je to deklarované preverovanými faktúrami.

- V súvislosti s preverením deklarovaného dodania služieb od dodávateľa SUNACO s.r.o. správca dane vykonal dňa 30.03.2017 výsluch bývalej konateľky s.r.o., E. Š., ktorá so žalobcom spolupracovala v oblasti monitoringov reklamy na základe uzatvorenej zmluvy o sprostredkovaní reklamy a marketingu č.22072014 a potvrdila vystavenie a uhradenie preverovaných faktúr SUNACO s.r.o. na základe objednávky a mediálneho plánu, ktorý jej poskytol žalobca a týkali sa reklamnej kampane Good Angels Košice - ženský basketbal. Svedkyňa uviedla, že služby nevykonávala osobne a dodávateľ okrem faktúry poskytol USB kľúč s údajmi, ona tieto údaje odkontrolovala a odovzdala žalobcovi. Žalobca bol o vypočutí svedka upovedomený.

- Konateľ žalobcu k obchodom so spoločnosťou SUNACO s.r.o. do zápisnice o ústnom pojednávaní č. 104114845/2016 zo dňa 22.11.2016 uviedol, že spoločnosť SUNACO s.r.o. zabezpečovala na základe mediálneho plánu kompletný fyzický monitoring, a to monitoring TV, rozhlasovej, printovej out/ indoor reklamy, internetovej reklamy a na základe toho boli vykonané tiež štatistické vyhodnotenia v elektronickej podobe. Ku konkrétnemu spôsobu, ako bol realizovaný fyzický monitoring, sa konateľ nevedel vyjadriť. Konateľ žalobcu predložil správcovi dane CD nosič so spracovanými údajmi za kampaň Good Angels Košice - ženský basketbal, štruktúrované podľa dodávateľov a odberateľa Service Creativ s.r.o.

- Správca dane konštatoval, že na predloženom CD nosiči sú excelovské tabuľky, fotografie basketbalovej palubovky s umiestenými názvami reklamných partnerov, fotografie bilbordov, fotografie reklamy v tlačových médiách, výpočet spotov v jednotlivých TV médiách a nie je možné zistiť spracovateľa údajov, tak ako je to uvádzané v predmete fakturácie medzi spoločnosťami SUNACO s.r.o. a žalobcom. Dodávateľov a vykonávateľov spoločnosti SUNACO nepoznal, ale (bývalá konateľka spoločnosti SUNACO s.r.o.) ich mohla poznať a ďalej na svojich dodávateľov delegovať presný predmet plnenia. Správca dane skonštatoval, že nepovažuje za preukázané, že k dodaniu služieb medzi SUNACO s.r.o. a žalobcom došlo tak ako je uvedené v predložených dokladoch, lebo svedeckú výpoveď bývalej konateľky SUNACO s.r.o. a vyjadrenie žalobcu nebolo možné overiť relevantnými dokladmi / daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby v zmysle ustanovenia o DPH /.

- V súvislosti s preverením deklarovaného dodania služieb od dodávateľa SORAE s.r.o. správca dane vykonal dňa 14.03.2017 ústne pojednávanie s bývalým konateľom spoločnosti SORAE s.r.o., Š. R.Ten nepredložil žiadne doklady, uviedol, že ich odovzdal nástupníckej spoločnosti (HMH Servis s.r.o.) a doklad o tom nevedel nájsť. Žalobca bol o vypočutí svedka upovedomený a ústneho pojednávania sa zúčastnil.

- Konateľ žalobcu B.. Š. G. k obchodom so spoločnosťou SORAE s.r.o. 22.11.2016 uviedol, že rokoval s konateľom spoločnosti SORAE s.r.o. Š. R., fyzickú kontrolu všetkých položiek monitoringov v zmysle mediálneho plánu a objednávky poskytnuté v elektronickej podobe od spoločnosti SUNACO s.r.o.. Predložil správcovi dane CD nosič, na ktorom sú pri záložke SORAE s.r.o. dva súbory a z týchto údajov nezistil, aké postavenie v týchto prehľadoch mala spoločnosť SORAE s.r.o. Služby, ktoré mal žalobca prijať od spoločnosti SORAE s.r.o., fakturoval spoločnosti Service Creativ s.r.o. Správca dane nepovažoval za preukázané, že k dodaniu služieb medzi SORAE s.r.o. a žalobcom, pretože vyjadrenie konateľa žalobcu nebolo možné overiť relevantnými dokladmi, v zmysle ustanovenia

- K obchodom so spoločnosťou MASTERS KOŠICE, s.r.o. sa vyjadril konateľ žalobcu 07.11.2017 a uviedol, že spoločnosť MASTERS KOŠICE, s.r.o. mala softvéry, ktoré umožňovali prenos dát, získavanie výstupov. Správca dane na základe uvedeného skonštatoval, že vyjadrenia nebolo možné overiť dokladmi zo strany deklarovaného dodávateľa a nepovažoval za preukázané, že k dodaniu služieb medzi MASTERS KOŠICE, s.r.o. a žalobcom došlo, ako je uvedené v predložených dokladoch, preto mu nevzniklo právo na odpočítanie dane. Rovnako mal za to, že nebolo preukázané, že jeho dodávateľovi vznikla daňová povinnosť v zmysle ustanovenia o DPH dňom dodania služby.

- Správca dane poukázal na skutočnosť, že všetky štyri deklarované dodávateľské spoločnosti - MAEDA s.r.o., SUNACO s.r.o., SORAE s.r.o. a MASTERS KOŠICE, s.r.o. zanikli zlúčením s právnymi nástupcami, ktorí boli buď vymazaní z obchodného registra alebo na zásielky správcu dane nereagovali. Bývalí konatelia spoločností MAEDA s.r.o., SUNACO s.r.o., SORAE s.r.o. ústne potvrdili uskutočnenie obchodov, ale svoje tvrdenia nevedeli potvrdiť žiadnymi relevantnými dôkazmi, doklady žiadnej z deklarovaných dodávateľských spoločností neboli správcovi dane k dispozícii. Všetky služby mali byť obstarané prostredníctvom subdodávateľov, ale týchto bývalí konatelia deklarovaných dodávateľov

nevedeli konkretizovať. Bývalá konateľka spoločnosti MAEDA s.r.o. síce uviedla ako subdodávateľa spoločnosť TNS Slovakia s.r.o., ale správca dane zistil, že táto spoločnosť dodala spoločnosti MAEDA s.r.o. služby v nižšej sume, ktorá bola podstatne zvýšená za dodávku žalobcovi. V prípade spoločnosti MASTERS KOŠICE, s.r.o. na predvolanie správcu dane nereagoval bývalý konateľ spoločnosti, ani konateľ právneho nástupcu.

- K námietkam žalobcu, že bolo povinnosťou správcu dane venovať väčšiu pozornosť prevereniu služieb, pretože ich existenciu žalobca riadne preukázal hmotne zachyteným výsledkom činnosti na CD nosiči, uviedol, že správca dane vykonal dokazovanie a získal počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania dostatočné množstvo dôkazov, na základe ktorých dospel k záveru, že žalobca odpočítal daň z faktúr od dodávateľov MAEDA s.r.o., SUNACO s.r.o., SORAE s.r.o. a MASTERS KOŠICE, s.r.o. neoprávnene, keďže dodania deklarované preverovanými faktúrami, predloženými odvolávajúcim sa ku daňovej kontrole za príslušné zdaňovacie obdobie, sa neuskutočnili tak, ako bolo deklarované.

3. Žalovaný k odvolaním napadnutému rozhodnutiu a konaniu, ktoré mu predchádzalo a k tvrdeniu žalobcu, že správca dane vzhľadom na svoje pochybnosti bol povinný opätovne vypočuť svedkov, bývalých konateľov dodávateľských spoločností ešte uviedol, že všetkých žalobcom navrhovaných svedkov už správca dane k danej veci vypočul. Žalobca sa nezúčastnil ústnych pojednávaní so E. Š. (SUNACO s.r.o.) a Š. R. (SORAE s.r.o.), a s I. T. (MAEDA s.r.o.) napriek upovedomeniu. Svedkovia ústne potvrdili, že služby žalobcovi dodali, ale podľa správcu dane svoje tvrdenia nepodložili žiadnymi dôkazmi. Žalovaný vychádzal zo záverov správcu dane, ktorý konštatoval, že SUNACO s.r.o. dodala spoločnosti služby v sume 6.000. eur ale následne fakturovala žalobcovi sumu 21.810, eur. Ako vyplýva z rozhodnutí všetky štyri deklarované dodávateľské spoločnosti - MAEDA s.r.o., SUNACO s.r.o., SORAE s.r.o. a MASTERS KOŠICE, s.r.o. nemali k dispozícii doklady, pretože ich odovzdali nástupníckym spoločnostiam. Označené subjekty poskytli prostredníctvom subdodávateľov, ktorých nevedeli konkretizovať, okrem spoločnosti TNS Slovakia s.r.o.. Nástupnícke spoločnosti boli nekontaktné. Konateľ žalobcu nepoznali subdodávateľov. Konateľ spoločnosti SORAE s.r.o. uviedol, že so žalobcom spolupracoval na základe písomnej zmluvy o sprostredkovaní marketingu č. 30062014 a potvrdil úhradu od žalobcu. Spoločnosť MASTERS KOŠICE, s.r.o. a jej konateľ nevedel predložiť doklady, rovnako ako jej právny nástupca EUROPA COMPANY s.r.o. Konateľka SUNACO s.r.o. a konateľ SOREA s.r.o. nevedeli uviesť svojich subdodávateľov, vo veci ich dodávok žalobcovi, posudzovaných ním ako zdaniteľné plnenia. Žalobca po prerokovaní namietal závery správcu dane a žiadal pokračovať a opakovať výsluch jednotlivých konateľov dodávateľov žalobcu. Správca dane konštatoval, že z predložených dôkazov nie je možné urobiť o predmete zdaniteľného plnenia záver o predkladanej verzii reklamnej kampane GOOD Angels Košice za 01/2015, súbory predkladané boli totožné, alebo mierne zredukované. Žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane vychádzajúc z obsahu odvolania žalobcu vo vzťahu k rozhodnutiu správcu dane, s ktorým sa stotožnil v jeho skutkových a právnych záveroch.

4. Žalobca podal správnu žalobu proti rozhodnutiu a postupu žalovanej zo žalobných dôvodov podľa , , e), a , pre ktoré žiadal obe rozhodnutia finančných orgánov zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie Daňovému úradu Košice. Žalobca uviedol, že počas vyrubovacieho konania správca dane opakovane neprihliadol na návrhy či argumenty daňového subjektu, ktoré mali rozhodujúci vplyv na výsledok daňového konania. V odvolaní voči rozhodnutiu správcu dane konštatoval podľa jeho názoru závažné pochybenia v postupe SD a pri vykonaní dokazovania, ktoré, ako uviedol, ani žalovaný nebral v úvahu. Konštatoval, že správca dane mal počas vyrubovacieho konania pochybnosti o skutočnom vykonaní služieb zo strany dodávateľov žalobcu. Konateľ kontrolovaného žalobcu, B.. G., však správcovi dane predložil súbory na CD nosiči od spoločnosti MAEDA s.r.o., ktorých obsahom podľa správcu dane boli excelovské tabuľky s rôznymi údajmi. Žalobca v protokole uviedol, že obsahom CD je výsledok konkrétnych činností, a teda konkrétna dodaná služba, ktorá bola následne riadne fakturovaná spoločnosťou MAEDA s.r.o. Správca dane vo vyrubovacom konaní poukázal na skutočnosť, že vypočul bývalú konateľku spoločnosti MAEDA s.r.o., I. T., pričom ale jej výpoveď považoval za veľmi všeobecnú, nakoľko konkrétny popis poskytnutých služieb svedkyňa podľa názoru správcu dane nevedela uviesť. Žalobca vo vyrubovacom konaní poukázal na to, že pokiaľ mal správca dane pochybnosti o tom, čo je obsahom predložených CD nosičov a či zodpovedajú fakturácií spoločnosťou MAEDA s.r.o., bol povinný vykonať opätovný výsluch pani T., a napokon disponoval hmotne zachyteným výsledkom činnosti, ktorý mu na CD nosiči predložil konateľ žalobcu. Správca dane však pochybil pri prvotnom výsluchu svedkyne T., ktorej nepredložil konkrétne súbory (excelovské tabuľky) a nepožadoval od nej vyjadrenie, či sa jedná o hmotne zachytený výsledok činnosti, ktorý dodala spoločnosť MAEDA s.r.o. daňovému subjektu. Z

uvedeného dôvodu žalobca požadoval opätovné vykonanie výsluchu svedkyne, aby došlo k odstráneniu pochybenia správcu dane a zároveň k jednoznačnej identifikácii poskytnutej služby.

5. Správca dane podľa žalobcu nesprávne vyhodnotil výpoveď E. E. C., ktorá v spoločnosti MAEDA s.r.o. spracovávala podklady od spoločnosti TNS Slovakia s.r.o., teda vykonávala konkrétne činnosti, ktorých výsledkom bolo dodanie služby spoločnosťou MAEDA s.r.o. na základe príkaznej zmluvy. Toto tvrdenie rovnako nevylučuje ani výpoveď pani T., ktorá uviedla, že spoločnosť síce nemala žiadnych zamestnancov, no na iný vzťah dotazovaná zo strany správcu dane nebola. Aký bol právny vzťah medzi svedkyňou a spoločnosťou MAEDA s.r.o. a či a v akom rozsahu bola svedkyňa za svoje činnosti odmenená, považoval správca dane v danom prípade za irelevantné. Podľa žalobcu hoci žalovaný vyhodnotil svedectvo pani C. ako nedostatočné, sám v rozhodnutí uviedol, že niektoré výstupy od spoločnosti TNS Slovakia s.r.o. boli žalobcovi zo strany spoločnosti MAEDA s.r.o. poskytnuté bez korekcie, avšak niektoré boli prispôsobené pre potreby žalobcu. Musela preto logicky existovať osoba, ktorá tieto výstupy upravila. Žalobca namietal, že v priebehu výkonu daňovej kontroly predložil dokumenty preukazujúce dodanie služieb od spoločnosti MAEDA s.r.o. (CD nosič s hmotne zachyteným výsledkom dodanej služby) a tvrdil, že výpoveďou svedkyne T. a svedkyne C. bolo preukázané dodanie služby, preto má za to, že týmto boli odstránené pochybnosti o reálnom dodaní služby od spoločnosti MAEDA s.r.o. Pokiaľ správca dane naďalej spochybňoval dodanie služby spoločnosťou MAEDA s.r.o., mal vo veci opätovne vypočuť svedkyňu T. v rozsahu navrhovanom žalobcom.

6. V súvislosti s dodaním služieb od spoločnosti MAEDA s.r.o. žalobca tvrdil, že na službách sa podieľala pani C.E., bývalá konateľka spoločnosti MAEDA s.r.o. ktorá k poskytnutiu služieb pre žalobcu uviedla, že subdodávateľ jej dodal hotový produkt vo forme tabuliek, ktorý spracoval ďalší dodávateľ, napr. spoločnosť MARIVIA s.r.o. a ďalšou formou bol výstup od subdodávateľa na CD nosičoch a USB kľúči, ktorý ďalej poskytla svojmu odberateľovi -žalobcovi. Správca dane uviedol, že nespomenula účasť žiadnej ďalšej fyzickej osoby na realizácii služieb za spoločnosť MAEDA s.r.o. (spoločnosť MAEDA s.r.o. nemala zamestnancov). Správca dane na základe informácie od daňového subjektu následne vypočul svedkyňu, ktorá takisto len ústne potvrdila, že spolupracovala na základe príkaznej zmluvy so spoločnosťou MAEDA s.r.o., ale svoje tvrdenia nepodložila žiadnymi dôkazmi. Žalovaný preto zdôraznil, že z údajov na predložených CD nosičoch nie je možné zistiť spracovateľa ani dodávateľa výstupov (v prípade spoločnosti MAEDA s.r.o. správca dane zistil, že na CD nosiči daňového subjektu v priečinku MAEDA sa nachádzajú súbory, ktoré sú buď úplne totožné so súbormi, ktoré sú uvedené na CD nosiči od TNS Slovakia s.r.o., a uviedol, že ústne potvrdenie dodania služieb nemôže postačovať na potvrdenie uskutočnenia zdaniteľných obchodov tak, ako boli deklarované, pretože správca dane nemôže neprihliadnuť na skutočnosti, ktoré o obchodných spoločnostiach vyšli najavo. Žalobca konštatoval, že súbory na predložených CD nosičoch jednoznačne preukazujú, že tieto služby boli dodané tak, ako boli deklarované predmetnými faktúrami a to v elektronickej podobe.

7. K dodaniu služieb spoločnosťou SUNACO s.r.o. žalobca tvrdil, že sa žalovaný nevysporiadal s namietaným odpočítaním dane. Správca dane vo veci vypočul bývalú konateľku spoločnosti, E. Š.. Jej výpoveď vyhodnotil ako veľmi všeobecnú, nakoľko konkrétny popis poskytnutých služieb svedkyňa podľa názoru správcu dane nevedela uviesť, kto spolupracoval na poskytnutí služieb a nemala k dispozícii doklady o dodávateľoch spoločnosti SUNACO s.r.o. Konateľ žalobcu tvrdil, že predložil správcovi dane na CD nosiči súbory, ktorých obsahom boli excelovské tabuľky s „rôznymi číselnými a slovnými údajmi“, fotografie basketbalovej palubovky s umiestnenými názvami reklamných partnerov, fotografie reklamy v tlačových médiách, výpočet spotov v jednotlivých TV médiách a pod.“. Obsahom predložených súborov teda bol ozrejmený výsledok konkrétnych činností, ktoré boli následne fakturované spoločnosťou SUNACO s.r.o. Žalobca mal preukázané dodanie služby od spoločnosti SUNACO s.r.o., a predložený výstup z vykonanej činnosti je jediným podkladom, ktorý preukazuje dodanie služby od spoločnosti SUNACO s.r.o., ale v prípade akýchkoľvek pochybností o dodaní služby spoločnosťou SUNACO s.r.o. navrhol tieto odstrániť práve výsluchom svedkyne Š..

8. Podľa žalobcu pochybil správca dane už pri prvotnom výsluchu svedkyne Š., ktorej nepredložil konkrétny CD nosič a nepožadoval od nej vyjadrenie, či údaje na ňom uvedené predstavujú hmotne zachytený výsledok činnosti, ktorý dodala spoločnosť SUNACO s.r.o. žalobcovi. Z uvedeného dôvodu požadoval opätovné vykonanie výsluchu svedkyne, aby došlo k odstráneniu pochybenia správcu dane a zároveň k jednoznačnej identifikácii poskytnutej služby. Správca dane však ani na základe návrhu žalobcu nepovažoval za potrebné realizovať opätovný výsluch p. Š.. Mal za to, že ak dodanie

predmetných služieb bolo preukázané faktúrami zo strany žalobcu a pani T. /z dôvodu zániku spoločnosti MAEDA s.r.o./ potvrdila, že táto služba bola žalobcovi riadne dodaná v rozsahu podľa doloženej fakturácie. Preto podľa žalobcu i žalovaný pochybil ak sa ani v tomto prípade nestotožnil s požiadavkou žalobcu na výsluch označenej svedkyne.

9. Podľa žalobcu v rámci daňovej kontroly je správca dane povinný predložiť relevantné tvrdenia, ktoré spochybňujú nárok na odpočítanie dane žalobcom. Svoje pochybnosti správca dane založil na nedostatočnom preukázaní dodania služby zo strany dodávateľov daňového subjektu. Nedostatočné preukázanie dodania služby správca dane odôvodňuje tým, že dodávatelia žalobcu zanikli zlúčením do iných spoločností, nástupnícke spoločnosti sú nekontaktné, bývalí konatelia dodávateľov nedisponujú hmotne zachyteným výsledkom ich činností a ich výpovede v rámci daňovej kontroly neboli dostatočne určité. Preto ak žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že žalobca bol upovedomený o vypočutí svedkov, svoje právo však nevyužil a úkonu sa nezúčastnil, v tejto súvislosti žalobca poukázal na povinnosť správcu dane riadne preukázať všetky skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní.

10. Žalobca namietal, že správca dane zanedbal dokazovanie tým, že svedkov nevypočul ku konkrétnym skutočnostiam a následne mu odoprel právo zvrátiť jeho chybný postup tým, že opätovné vypočutie svedkov odmietol. Preto ak existuje dôkaz, ktorý navrhne žalobca, pretože podľa jeho názoru môže prispieť k overeniu správnosti daňového priznania, správca dane je povinný tento dôkaz vykonať, prípadne aj opätovne. Správca dane vykonával daňovú kontrolu bezmála 12 mesiacov, pričom realizoval iba minimálne množstvo úkonov, avšak vypočutie troch doslova kľúčových svedkov už považuje za nadbytočné. Pokiaľ však mal správca dane tak závažné pochybnosti o tvrdeniach, ktoré mali významný vplyv na výsledok daňovej kontroly, bol povinný tieto nezrovnalosti odstrániť, navyše za situácie, keď daňový subjekt konkrétny postup navrhol. Nedôvodne tvrdil, že bolo na žalobcovi, aby sa zúčastnil výsluchu svedkov a odstránil nezrovnalosti, ktoré však žalobcu nepovažoval za sporné. Keď následne žalobca navrhol vypočutie svedkov na odstránenie sporných skutočností, tento návrh správca dane vyhodnotil ako nadbytočný..

11. Pokiaľ ide o rozloženie dôkazného bremena, z rozsudku NS SR podľa žalobcu vyplýva, že nie je možné od daňového subjektu požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal s následnou satisfakciou v podobe stanovenia výsledku zo strany správcu dane, že „daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno“. Z a v vyvodil, že nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov. Tieto skutočnosti nemôžu tvoriť dôkazné bremeno daňového subjektu a ani nemôže z týchto skutočností daňový subjekt znášať dôkaznú núdzu.

12. K dodaniu služieb spoločnosťou SORAE s.r.o potom opakovane podľa žalobcu správca dane obdobne nevyhodnotil výpoveď konateľa spoločnosti Š. R., hoci z rozhodnutia správcu dane vyplýva, že poskytol spoločnosti SORAE s.r.o. podklady vypracované spoločnosťou SUNACO s.r.o., ktoré boli spoločne s podkladmi už doloženými správcovi dane počas daňovej kontroly (CD nosič) skompletizované, údaje z nich boli vyextrahované a bolo vyhotovené vyhodnotenie účinnosti a zásahu reklamy a spracovanie monitoringu zvlášť pre každého reklamného partnera, a to z vopred určených TV prenosov. Správca dane mal všetky podklady k uvedeným činnostiam predložené vo vyrubovacom konaní a k mal pochybnosti o totožnosti obsahu súborov predložených daňovým subjektom, tieto mohol odstrániť opätovným výsluchom svedka Š. R., ako to navrhoval žalobca. Pokiaľ mal správca dane akékoľvek pochybnosti o totožnosti obsahu súborov a či sa jedná o hmotne zachytený výsledok činnosti spoločnosti SORAE s.r.o., bolo povinnosťou správcu dane k týmto skutočnostiam vypočuť svedka R.. Konateľ žalobcu popísal konečných klientov, ktorými boli spoločnosti Forwood s.r.o., BUILDING CITY, s.r.o. a VITEX gastro s.r.o a tak žalobca poskytol opätovne aj v odvolacom konaní vyčerpávajúce vysvetlenie skutočného stavu.

13. Žalobca poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Elektronics) a C-484/03 (Bond House), kde súdny dvor vyslovil, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie alebo nemôže vedieť. Každá transakcia musí byť posudzovaná sama osebe a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami.

14. Podľa žalobcu z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom jeho rozhodnutia, podľa ktorej právnej normy rozhodol, akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôvodov. Žalobca namietal, že v súlade s ust. , je rozhodnutie nepreskúmateľné a nezrozumiteľné. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov je založená na nedostatku skutkových dôvodov, o ktoré sú opreté dôvody rozhodnutia. Poukazujúc na ust. Daňového poriadku, toto zhrnutie považoval za nepostačujúce pre záver, že žalobcovi nebol priznaný nárok na odpočítanie dane. Zopakoval, že z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplynulo, že správny orgán označil za nesporné svoje zistenia na základe konštatovania, že dodávatelia žalobcu nevedeli predložiť dôkazy o poskytnutí služieb, že došlo k zlúčeniu dodávateľov žalobcu a nástupnícke spoločnosti sú nekontaktné a dodávatelia služieb nevedeli pre odstup času uviesť vlastných dodávateľov. Svedecké výpovede nepovažoval za preukazujúce poskytnutie reklamných služieb žalobcovi.

15. Žalobca poukazoval i na to, že nebol v žiadnom právnom vzťahu s dodávateľmi spoločností MAEDA s.r.o., SORAE s.r.o. ani SUNACO s.r.o. a preto nevedel ovplyvniť preukázanie subdodávateľských vzťahov jeho dodávateľa a ich preukázanie nemôže správca dane v rámci daňovej kontroly u žalobcu vyžadovať. Žalobca v priebehu výkonu daňovej kontroly predložil dokumenty preukazujúce dodanie služieb, faktúry a na podporu aj výpovede svedkov, sám nepovažuje dodanie služieb za sporné skutočnosti. Poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. : „Daňový subjekt vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia,. Správca dane spochybnil dodanie služieb iba na tom základe, že bývalí konatelia dodávateľských spoločností vzhľadom na odstup času nedokázali podrobne špecifikovať rozsah nimi poskytnutých služieb ani svojich dodávateľov. Žalobca mal za to, že predmetné činnosti boli dodané dodávateľmi MAEDA s.r.o., SUNACO s.r.o., SORAE s.r.o. a MASTERS KOŠICE, s. r. o. a nimi realizované fakturácie v celom rozsahu zodpovedajú poskytnutým službám. Vzhľadom na uvedené je dostatočne preukázané, že došlo k dodaniu služieb zo strany dodávateľov daňového subjektu a teda uplatnenie nároku na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr je odôvodnené.

16. Podľa žalobcu z judikatúry vyplýva, že: „Zásada voľného hodnotenia dôkazov (§ 3 ods. 3) predstavuje procesný postup správcu dane, ktorého cieľom je čo najpresnejšie a najúplnejšie zistenie skutkového stavu danej veci a zhodnotenie vykonaných dôkazov musí správca dane náležite zdôvodniť v odôvodnení konkrétneho rozhodnutia.“

17. Dôkazy navrhované žalobcom na vypočutie svedkov za účelom odstránenia sporných skutočností správca dane považoval neoprávnene správca dane za nadbytočné a v tejto súvislosti žalobca odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. i na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (rozsudky č. C-354/03 Optigen, C-355/03 Fulcrum Elektronics a C-484/03 Bond House) a rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. . Podľa žalobcu konštatovanie, že dodávatelia žalobcu nevedeli predložiť dôkazy o poskytnutí služieb, že došlo k zlúčeniu dodávateľov daňového subjektu a nástupnícke spoločnosti sú nekontaktné ako aj konštatovanie, že dodávatelia služieb nevedeli pre odstup času uviesť vlastných dodávateľov, nie je postačujúce pre nepriznanie nároku na odpočítanie dane žalobcovi.

18. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe 16. 5. 2019 opakovane uviedol ako v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že všetkých žalobcom navrhovaných svedkov už správca dane k danej veci vypočul a odkázal na obsah odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

19. Z vyjadrenia žalobcu - replika z dňa 11. septembra 2019 k vyjadreniu žalovaného v konaní o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu č. 102242873/2018 zo dňa 13.11.2018 vyplýva, že pri výsluchu svedka Š. R. (SORAE s.r.o.) a E. Š. (SUNACO s.r.o.) obaja svedkovia potvrdili dodanie služieb pre žalobcu a obchodný vzťah, vystavenie faktúr a ich úhradu a dodanie služieb potvrdila rovnako aj svedkyňa I. T. (MAEDA s.r.o.). Práve z uvedených dôvodov navrhoval žalobca vypočuť svedkov - Š.B. R., E. Š.Z. a I. T., aby títo vzhľadom na absenciu dokladov na ich strane potvrdili, že žalobcom doložené dôkazy predstavujú nimi reálne dodané služby. Žalobca ohľadne dodávateľa MAEDA s.r.o. poukázal na skutočnosť, že služby si objednal u tejto spoločnosti, ale konkrétne činnosti, či už všetky alebo ich časť, boli realizované p. C., s ktorou v priebehu dodania služby aktívne komunikoval. Zdôraznil opakovane, že žalobca sa dozvedel až z protokolu č. 102592573/2017 zo dňa 15.12.2017, že správca dane považuje dodanie služieb za nepreukázané z dôvodu absencie listinných dôkazov zo strany jeho dodávateľov. Žalobca nemá možnosť zabezpečiť listinné dôkazy, ktoré tvoria súčasť účtovníctva dodávateľov, nemôže

ovplyvniť skutočnosť, akým spôsobom jeho dodávateľ označí ním dodané služby. Mal však za to, že bolo povinnosťou správcu dane rozpor odstrániť opätovným vypočutím svedkyne a konfrontovaním vykonaného dokazovania s výpoveďami svedkýň C. a T.

20. Poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR v rozsudku ktorý uviedol, že správca dane môže vyjadriť pochybnosti ohľadne vierohodnosti, preukaznosti, správnosti či úplnosti účtovníctva a iných povinných záznamov. Je však povinný identifikovať a preukázať konkrétne dôvodné pochybnosti, na základe ktorých ich považuje za nevierohodné, neúplné, nepreukazné alebo nesprávne. Žalobca namietal, že v rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. sa uvádza : „Žalobca ako daňový subjekt nemusí svoje tvrdenie ním uvádzané v rôznych daňových listinách, podaniach a hláseniach preukazovať, pokiaľ nenastane opak, tzn., ak správca dane počas daňovej kontroly, resp. v daňovom konaní nepredloží daňovému subjektu svoje zistenia ( ) jasne preukazujúce pochybnosti o jeho tvrdeniach.”

21. Súd v konaní podľa ust. a nasl. o (ďalej len „“) preskúmal žalobou žalobcu napadnuté rozhodnutie žalovaného a po oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, v právnych medziach správnej žaloby ( ), bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok uvedených v ust. a a ) dospel k záveru, že žalobe žalobcu nemožno priznať úspech z ďalej uvedených dôvodov.

Podľa ust. § 3 ods. 2 Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy dane, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

Podľa ust. § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Podľa ust. § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní daňových predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie alebo vybratie dane.

Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bo vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené o najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a ohliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k ním.

Podľa § 24 ods. 5 daňového poriadku na doklad znejúci na existujúcu osobu v čase vydania dokladu sa daňovej kontrole a v daňovom konaní neprihliada.

Podľa § 17 ods. 1 zákona o DPH, miesto nadobudnutia tovaru z iného členského štátu je miesto, kde sa tovar nachádza v čase skončenia jeho odoslania alebo prepravy k nadobúdateľovi.

Podľa § 17 ods. 2 zákona o DPH ak nadobúdateľ tovar objedná, tovar pod identifikačným číslom pre daň, ktoré mu pridelil členský štát iný ako je členský štát, v ktorom sa končí odoslanie alebo preprava tovaru, za miesto nadobudnutia tovaru z iného členského štátu sa považuje členský štát, ktorý nadobúdateľovi pridelil identifikačné číslo pre daň ak nadobúdateľ nepreukáže, že toto nadobudnutie bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru. Jednak týmto nie je dotknutý.

Podľa § 17 ods. 3 zákona o DPH ak nadobúdateľ podľa ods. 2 preukáže, že nadobudnutie tovaru z iného členského štátu bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru, opraví základ dane, pričom na opravu základu dane sa primerane vzťahuje § 25.

Podľa § 17 ods. 4 zákona o DPH miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu pri trojstrannom obchode podľa § 45 je miesto podľa ods. 1 ak a/ prvý odberateľ preukáže, že tovar nadobudol na účely následného dodania tovaru v členskom štáte, v ktorom a skončí odoslanie alebo preprava tovaru a druhý odberateľ je osobou identifikovanou pre daň v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru a je osobou povinnou platiť daň, b/ prvý odberateľ splní povinnosť uviesť následné dodanie tovaru v súhrnom výkaze podľa § 80 , c/ prvý odberateľ nemá sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa obvykle nezdržiava v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru d/ odoslanie alebo preprava tovaru sa uskutoční podľa § 45 ods. 1 písm. a/

V zmysle ust. , účelom daňovej kontroly je zistiť alebo preveriť skutočnosti a údaje rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie hmotnoprávnych daňových predpisov. Inak povedané, účelom daňovej kontroly je overiť pravdivosť a úplnosť podaného daňového priznania podľa účtovnej evidencie a prvotných dokladov daňovníka tak, aby daň bola odvedená do štátneho rozpočtu v správnej výške.

Podľa § 45 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku má daňový subjekt právo „predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia,“.

22. Správny súd odkazuje na citované ustanovenia Daňového poriadku a konštatuje, že účelom daňového konania je zistiť, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Cieľom daňového konania je určenie výšky dane a záväzné uloženie povinnosti zaplatiť daňovú povinnosť konkrétnemu daňovému subjektu.

23. V rámci dokazovania v daňovom konaní dôkazná povinnosť prioritne svedčí daňovému subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, pričom je jeho úlohou zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesným postupom, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie, pričom pri dokazovaní správca dane nie je viazaný iba návrhmi daňových subjektov; daňové konanie nie je pritom konaním vyhľadávacím. K otázke dôkaznej povinnosti daňového subjektu pri preukazovaní nároku na odpočítanie sa vo svojej judikatúre opakovane vyjadril Najvyšší súd SR, napríklad v rozsudku č. k. z 23.06.2010 judikoval, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi ( v spojení s , ). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosť preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok“.

24. Úpravu postupu pri preukazovaní oprávnenosti nároku na odpočet DPH podľa ustanovenia je potrebné považovať za špeciálnu úpravu vo vzťahu k spôsobu preukazovania podľa Daňového poriadku. Ustanovenie a citovaného zákona určujú, ako musí platiteľ prijať a tiež zdaniteľné plnenia použiť, aby mu vznikol nárok na odpočet DPH, ako

má preukázať uplatnenie práva na odpočet a kedy mu tento nárok vzniká. Nárok na nadmerný odpočet DPH vzniká platiteľovi dane vtedy, ak splní obidve zákonné podmienky stanovené v § 49 ods. 2 písm. a) citovaného zákona, t. j., že nadobudol tovar alebo služby a použil nadobudnutý tovar alebo služby na dodávky tovaru alebo služieb ako platiteľ. Rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie rozhodnutia boli závery o porušení ust. v spojení s ust. Z.z

25. Žalobca namietal nedostatočne zistený skutkový stav správcom dane, s ktorého i žalovaný vychádzal. V tejto súvislosti žalobca vytýkal správcovi dane, že sa vôbec nezaoberal jeho návrhmi na vykonanie dokazovania opakovaným výsluchom svedkov. Táto žalobná námietka je identická s odvolacou námietkou v napadnutom rozhodnutí. Podľa názoru správneho súdu, dôkaz, ktorý žalobca na preukázanie svojho tvrdenia označil, nie je potrebné vykonať vtedy, ak jeho prostredníctvom nepochybne nemôžu byť rozhodné skutočnosti preukázané. Vykonanie týchto dôkazov (výsluch svedkov - konateľov odberateľských spoločností) v tomto prípade nemohlo prispieť k preukázaniu rozhodných skutočností, t. j. či tieto služby skutočne boli dodané dodávateľom uvedeným na sporných faktúrach. Správny súd v tejto súvislosti poznamenáva, že správca dane z vlastnej iniciatívy získal údaje od osôb, ktoré mali vystupovať za dodávateľov, ale tieto nemali relevantné informácie. Vo vyrubovacom konaní žalobca označil svedkov, ktorých správca dane aj vypočul svedkov, ale žalobca sa výsluchov nezúčastnil a v odvolaní i správnej žalobe to pokladal za porušenie zásad vedenia a vyhodnotenia dokazovania a stým súvisiace skutkové a právne závery pokladal za nesprávne a nezákonné

26. Správny súd k žalobným námietkam konkrétnejšie uvádza, že žalobná námietka podľa nie je splnená. Súd vychádzal z hodnotenia jednotlivých dôkazov, ako boli označené ako vykonané správcom dane a premietnuté do jeho hodnotení a na ich základe bolo vykonané i právne hodnotenie a odôvodnenia napadnutých rozhodnutí so záverom, že plnenia z obchodov dodaných žalobcovi neboli preukázané a tak neboli splnené ani zákonné podmienky na priznanie odpočtu DPH z týchto obchodov. Správny súd pripomína, že správca dane hodnotil predmet plnenia predložený mu od konateľa kontrolovaného žalobcu, B.. G.K.. Správcovi dane predložil súbory na CD nosiči od spoločnosti MAEDA s.r.o., ktorých obsahom podľa správcu dane boli excelovské tabuľky s rôznymi údajmi, ktoré konateľ označil ako výsledok dodanej služby spoločnosťou MAEDA s.r.o.. Správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, čo zistil od dodávateľa spoločnosti MAEDA s.r.o., o.i. o spoločnosti TNS Slovakia s.r.o., a svedkyne E. C.. Rovnako uviedol, že z jej výpovede nemožno uzavrieť, že ide o plnenia od spoločnosti MAEDA s.r.o. žalobcovi. Námietka žalobcu, že žalovaný vyhodnotil svedectvo napr. pani C. ako nedostatočné je nedôvodná. Hodnotenie dôkazov patrí správcovi dane predovšetkým v súvislosti s hodnotením povahy a váhy iného dôkazu. Správca mal za to, že vysvetlil prečo tento záver urobil. Svedkyňa konkrétne mala uviesť, že subdodávateľ jej dodal hotový produkt vo forme tabuliek, ktorý spracoval dodávateľ „jej spoločnosť“ /a v ďalšom bol výstup od subdodávateľa na CD nosičoch a USB kľúči, ktorý ďalej poskytla svojmu odberateľovi -žalobcovi, ale nespomenula účasť žiadnej ďalšej fyzickej osoby na realizácii služieb za spoločnosť MAEDA s.r.o., len potvrdila, že sa tak stalo na základe príkaznej zmluvy so spoločnosťou MAEDA s.r.o.. Správny súd preto konštatuje, že žalovaný dôvodne konštatoval pri svojom hodnotení, že ústne potvrdenie dodania služieb nemôže postačovať na potvrdenie uskutočnenia zdaniteľných obchodov tak, ako boli deklarované. Správny súd konštatuje, že od slovného spojenia pridaná hodnota treba očakávať, že dodané plnenie musí byť konkrétnym pridaním hodnoty z plnenia činnosti, ktorá je zmyslami hodnotiteľná. Správca dane pri hodnotení dokazovania vo veci použil i výpoveď E. Š. a konateľa spoločnosti SORAE s.r.o. Š. R., ktorých výpoveď správca dane vyhodnotil ako veľmi všeobecnú. Preto možno zhrnúť, že prvotné výpovede svedkov nepokladal za preukazujúce zdaniteľné plnenia pre žalobcu od uvedených dodávateľov. Správny súd uvádza, že výsluchy svedkov pri zisťovaní o obchodných spoločnostiach zapojených do reťazca „plnení“ už hodnotené žalovaným nedávajú potenciál na zmenu jeho skutkových záverov z dokazovania vykonaného správcom dane.

27. Správny súd pripomína, že rozsah dokazovania potrebný a nevyhnutný určuje správca dane, v zmysle zákonných kritérií. Povinnosť riadne preukázať všetky skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní. Preto správny súd uvádza, že pokiaľ žalobca mal možnosť sa výsluchov svedkyne zúčastniť, dôvodne žalovaný konštatoval vo svojom rozhodnutí, že žalobca svoje právo nevyužil. Nevyužitie spolupráce žalobcu, v podobe neúčasti žalobcu, alebo pasivity pri výsluchu svedkov má za následok spochybnenie potrebného preukázania zdaniteľného plnenia s dopadmi pre žalobcu, dodáva správny súd. Napokon podľa súdu na tomto závere nemení nič ani žalobcom označované prekvapenie z obsahu

protokolu o záveroch kontrolnej činnosti, na ktoré už žalobca reagoval a následne to uplatnil v odvolaní i správnej žalobe.

28. Podľa správneho súdu zdaniteľné plnenie materiálne existuje, ak dodávateľ v rámci miestneho zisťovania vie preukázať, že dodaná službu alebo tovar vyrobil alebo ako ho obstaral a následne reálne dodal platiteľovi DPH na uplatňovanej faktúre označený dodávateľ. Pretože túto skutočnosť nebolo možné zistiť u dodávok pre žalobcu od spoločnosti MAEDA s.r.o., SORAE s.r.o. ani SUNACO s.r.o. a žalobca sám toto nevedel preukázať a nesplnil podmienky § 49 a 51 zákona o dani z pridanej hodnoty pre uplatnenie odpočtu DPH.

29. Podľa názoru správneho súdu správca dane vykonal hodnotenia dodávateľov a plnení od spoločnosti TNS Slovakia s.r.o k spoločnosti MAEDA s.r.o. a iných k spoločnosti SORAE s.r.o. a SUNACO s.r.o. po spochybnení reálnosti plnenia pre žalobcu. Správca dane skúmal, či bol záver o pochybnostiach o neexistencii zdaniteľných plnení pri hodnotení plnenia pre žalobcu reálny. Dôkaznú povinnosť preukazovať reálne dodávky od dodávateľov mal žalobca. Hoci žalobca nebol v žiadnom právnom vzťahu s dodávateľmi svojich dodávateľov, t.j. spoločností MAEDA s.r.o., SORAE s.r.o. ani SUNACO s.r.o. podmienkami § 49 a § 51 daňového poriadku je dané, že preukázanie zdaniteľného plnenia, je jeho záujmom, ak očakáva úspešnosť odpočtu podľa zákona o dani z pridanej hodnoty.

30. Svoje pochybnosti správca dane i žalovaný založili na dostatočnom preukázaní nedodania služby zo strany dodávateľov žalobcovi. Ak v priebehu daňového konania zanikli spoločnosti zapojené do dodávok dodávateľov žalobcu, neznamená to stratu povinnosti žalobcu preukázať splnenie podmienok uplatnenia nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty zo zdaniteľných plnení, ktoré neboli ako reálne preukázané. Správny súd uzatvára, že ak správca dane konštatoval, že niektoré subjekty zanikli, ďalšie dokazovanie bolo sťažené, a závažné pochybnosti o tvrdeniach, ktoré mali významný vplyv na výsledok daňovej kontroly neboli vyvrátené spochybnil tvrdenia žalobcu.

31. Podľa správneho súdu hodnotenie dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti vykonáva správca dane za podmienok upravených v daňovom poriadku. Správny súd konštatuje, že v rámci tohto hodnotenia už správca dane uzavrel, vychádzajúc aj z logických úvah porovnaním hodnoty dôkazov, že nie je preukázaný obchod, cieľom ktorého je za plnenie získať zaplatenie ceny a zisku, ktorý je spojený s podnikaním. Správca dane totiž zistil, že MAEDA s.r.o. služby dodala v podstatne nižšej sume, ako boli služby fakturované žalobcovi. Preto hoci bývalí konatelia deklarovaných dodávateľov ústne potvrdili uskutočnenie obchodov, nepredložili žiadne relevantné dôkazy, poskytli dokonca menej informácií o svojej činnosti ako o ich činnosti poskytol konateľ daňového subjektu a tak cieľ ich podnikateľskej činnosti stráca zmysel. Napokon ústne potvrdenie obchodu, ak je zákonom prípustné nemôže postačovať na potvrdenie uskutočnenia zdaniteľných obchodov tak, ako boli deklarované, pretože správca dane nemôže neprihliadnuť na skutočnosti, ktoré o aktéroch v obchodných spoločnostiach vyšli najavo vo vzájomnej súvislosti ich obchodovania.

32. Správny súd ešte dodáva, že vyhodnotenie dokazovania, je myšlienkový proces porovnávania dôkazov s inými dôkazmi i jednotlivo, je to konečná povinnosť správcu dane založená na kritériách daňového poriadku. Po uzavretí tohto procesu hodnotenia dôkazov správca dane nebol povinný tieto nezrovnalosti ďalej objasňovať tzv. „do nekonečna“ hoci ich žalobca navrhol. Preto správny súd k ďalšiemu dokazovaniu, týkajúceho sa výsluchu svedkov opakovane zdôrazňuje, že vyjadriť sa a klásť otázky pri výsluchu svedkov nie je povinnosť, ale právo, ktoré žalobca nevyužil. Žalobca sa nezúčastnil ústnych pojednávaní so E. Š. (SUNACO s.r.o.) a Š. R. (SORAE s.r.o.), ústneho pojednávania s I. T. (MAEDA s.r.o.) napriek upovedomeniu. Svedkovia ústne potvrdili, že služby žalobcovi dodali, ale svoje tvrdenia nepodložili žiadnymi dôkazmi. Všetky štyri deklarované dodávateľské spoločnosti - MAEDA s.r.o., SUNACO s.r.o., SORAE s.r.o. a MASTERS KOŠICE, s.r.o. zanikli, ich doklady neboli k dispozícii, služby mali poskytnúť prostredníctvom subdodávateľov, ktorých nevedeli konkretizovať, okrem spoločnosti TNS Slovakia s.r.o., ktorú bývalá konateľka spoločnosti MAEDA s.r.o. uviedla ako subdodávateľa. Toto samotné nedáva pre žalobcu reálny základ preto, aby označil výsluchy označených svedkov ako potenciál pre zmenu skutkových a právnych hodnotení žalovaných finančných orgánov.

33. Správny súd pripomína, že zákon o dani z pridanej hodnoty pre ľahkú zneužiteľnosť požaduje, aby platiteľ, ktorý právo na odpočítanie dane uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočítanie dane stanovil. Zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká nárok na odpočítanie dane,

nespočívajú len v predložení dokladov s predpísaným obsahom (vo formálnej deklarácii), ale tieto musia preukazovať vyžadovanú skutočnosť vo všetkých jej znakoch - v právnej skutočnosti, objekte i subjekte, t. j. musia mať povahu faktu. V danom prípade žalobca predložil listinné dôkazy a CD nosiče, ktorými dôvodil, že zdaniteľné obchody sa uskutočnili tak, ako to bolo deklarované predloženými faktúrami, ale šetrením správcu dane sa tieto skutočnosti nepotvrdili.

34. Žalovaný dôvodne nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že správca dane od neho požadoval preukázanie skutočností týkajúcich sa vzťahov jeho dodávateľov a subdodávateľov, ale ani správca dane nemá absolútnu povinnosť viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu tvrdenia daňového subjektu uvádzané v daňovom priznaní. Procesná povinnosť preukázať opodstatnenosť uplatneného oslobodenia od dane je na strane daňového subjektu a ten si túto povinnosť nemôže vysvetľovať ako svoje právo požadovať od správcu dane, aby prevzal jeho aktívnu úlohu pri preukazovaní tejto skutočnosti. Je povinnosťou daňového subjektu, aby v záujme objasnenia skutočností predložil také dôkazy, ktorými by túto opodstatnenosť uplatneného nároku na odpočítanie dane preukázal. Dôkazy predložené žalobcom, ani zistenia správcu dane nepreukázali, že zdaniteľné obchody reálne vykonali osoby uvedené na faktúrach a tieto pochybnosti daňový subjekt nedokázal odstrániť.

35. Správny súd s poukazom na § 24 ods. 1 písm. a) a c) Daňového poriadku uvádza, že dôkazné bremeno opakovane o preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia spočíva predovšetkým na daňovom subjekte. Existencia faktúr a zhodné tvrdenia účastníkov obchodných vzťahov sú síce formálnou stránkou uplatnenia nároku na odpočítanie dane, nie sú však postačujúcou podmienkou pre priznanie práva na odpočítanie DPH, pokiaľ nie sú odrazom reálneho plnenia deklarovaným dodávateľom. Výpovede konateľov zainteresovaných spoločností žiadnym vierohodným spôsobom nepreukázali realizáciu zdaniteľných obchodov.

36. V tejto súvislosti k tvrdeniu žalobu o unesení vlastného dôkazného bremena s poukázaním na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. súd uvádza, že daňový subjekt je povinný preukazovať ním tvrdené rozhodujúce skutočnosti. Daňový subjekt si preto musí zaobstarať dostatok dôkazných prostriedkov preukazujúcich uskutočnenie obchodu deklarovaného predloženými faktúrami, ako aj to, že služby dodal dodávateľ uvedený na faktúre. V prípade, že takéto dôkazy nepredloží, vystavuje sa riziku, že neunesie dôkazné bremeno, čo môže mať za následok neuznanie práva na odpočítanie dane. V tomto prípade bolo rozhodujúce nepreukázanie skutočnosti, že deklarovaní dodávatelia naozaj, nie iba formálne, dodali deklarované služby, hoci aj prostredníctvom subdodávateľov. Za takýchto okolností správca dane nemohol žalobcovi uznať odpočítanie dane z predmetných faktúr a bolo vecou žalovaného, aby pochybnosti správcu dane odstránil predložením jednoznačných dôkazov. Podľa správneho súdu preto posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery v právnom posúdení týkajúce sa porušenia ustanovení v znení neskorších predpisov boli vecne správne a sú v súlade tak s príslušnými ustanoveniami citovaného zákona, ako aj Daňového poriadku. Postup správcu dane, ako aj žalovaného, nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi, neboli porušené práva žalobcu. Žalovaný z obsahu spisu, ako aj z predložených listinných dôkazov dospel k záveru, že žalobné dôvody žalobcu uvedené v podanej žalobe nie je možné akceptovať a tieto nie sú opodstatnené.

37. Ako nedôvodnú hodnotí súd aj žalobnú námietku ohľadne presunu dôkazného bremena zo žalobcu na správcu dane. Žalobca predložil listinné doklady, ktorými preukazoval, že došlo k dodaniu služieb fakturovaných spornými faktúrami. Správca dane nespochybňoval vykonanie fakturovaných služieb, ale spornou otázkou v daňovom konaní bolo to, či v tomto prípade reálne došlo k uskutočneniu zdaniteľného obchodu, t. j. dodanie fakturovaných služieb spoločnosťou uvedenou na sporných faktúrach. Šetrením vykonaným správcom dane sa tvrdenia žalobcu nepotvrdili, pretože nebola preukázaná pravdivosť údajov uvedených na sporných faktúrach. Žalobca ako platiteľ dane si uplatnil nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, v dôsledku toho bol povinný preukázať, že obchody boli reálne uskutočnené tak, ako je na nich uvedené, t. j. osobou uvedenou na faktúre. Podľa názoru súdu žalobca mohol a mal sám vykonať presnú identifikáciu osôb na preukázanie skutočností, že fakturované služby mu dodali spoločnosti uvedené na faktúrach. Práve žalobca bol povinný predkladať dôkazy na preukázanie reálnosti ním tvrdených obchodov. Nemožno akceptovať tvrdenie žalobcu, že predložením všetkých požadovaných dokladov aj preukázal reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov a že žalovaný a správca dane nepredložili v daňovom konaní jediný právne relevantný a priamy dôkaz, že dodávateľ označený na faktúre nemohol žalobcovi dodať plnenie. Správny súd konštatuje, že nebolo povinnosťou žalovaného a správcu dane preukazovať, že dodávatelia nemohli žalobcovi dodať tovar, naopak

bolo povinnosťou žalobcu ich dodanie preukázať. Tento záver správneho súdu nesporne vyplýva z ustanovenia § 24 ods. 1 písm. a), c) Daňového poriadku.

38. Záverom správny súd opakovane uvádza, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt. Správca dane dokazovanie vykonáva a vedie dokazovanie. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány povinné postupovať. Aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím.

39. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp.zn. z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. -17 z 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi ( v spojení s , ). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.“ Podľa rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. -17, ktorý vychádza aj z ustálenej judikatúry (napríklad z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. mája 2000 sp.zn. ) vyplýva záver, že dokazovanie v daňovom konaní nie je založené výlučne na uplatňovaní zásady vyhľadávacej, ale v závislosti od priebehu dokazovania i na jej vzájomnom prelínaní z uplatňovaním zásady prejednacej, ktorá akcentuje dôkaznú povinnosť daňového subjektu týkajúcu sa jeho tvrdení. Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide o účtovné doklady podľa o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly, preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť ( zákona o správe daní a poplatkov), a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením, alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie už uvedenej kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej. K tomu je treba však súčasne dodať, že pri navrhovaní dôkazov žalobcom v prejednávanej veci ide o preukazovanie reálneho plnenia vykonaním dôkazov, ktoré už boli vykonané, ale z nich správca dane nevyvodil iný záver než v odôvodnení svojho rozhodnutia prezentoval, že svedkovia - konatelia spolupracujúcich spoločností, už právne neexistovali, alebo ich zamestnanci a spolupracujúce osoby nepredložili dôkazy a tvrdenia súvisiace so želaným záverom pre žalobcu.

40. K námietke ohľadne nepredloženia podkladov od zmluvných partnerov ako aj ich subdodávateľov je podľa súdu taktiež neopodstatnená, keďže žalobca má povinnosť riadne viesť svoju evidenciu, dbať na

také uskutočňovanie svojej činnosti, aj opatrným preverovať svojich obchodných partnerov, aby mohol v ktoromkoľvek štádiu predložiť doklady správcovi v daňovom konaní, ak uplatňuje odpočet DPH. Tieto závery sú zhrnuté aj v judikatúre Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok ).

41. Správny súd k žalobcom uvádzanej judikatúre a jej aplikovateľnosti na jeho vec uvádza, že Zásada voľného hodnotenia dôkazov bola rešpektovaná a finančnými dôkazmi podrobne odôvodnená. Rozsudok Najvyššieho súdu SR č. a judikatúra Súdneho dvora Európskej únie (rozsudky č. C-354/03 Optigen, C-355/03 Fulcrum Elektronics a C-484/03 Bond House) ako i rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. , podľa ktorých, nie je postačujúce pre nepriznanie nároku na odpočítanie dane žalobcovi len poukazovanie, že nedošlo k preukázaniu zákonných povinností dodávateľov jeho „dodávateľov“, v súvislosti s odpočtom uplatnenej DPH, súd dodáva, že toto konštatovanie je druhotným, oproti povinnosti žalobcu preukazovať. Je pokusom správcu reálne vyhľadať fakty na konštatovanie správnosti tvrdenia správcu dane, že žalobca samotný neuniesol dôkazné bremeno. Rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR v rozsudku a rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. sú neaplikovateľné v posudzovanej veci, lebo správca dane spochybnil plnenia dodávateľov žalobcu, z ktorých žalobca vykonal odpočet DPH a identifikoval svoje konkrétne a dôvodné pochybnosti.

42. Ako nedôvodnú správny súd hodnotí aj žalobnú námietku, podľa ktorej sú rozhodnutia správcu dane, ako aj žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného nedostatočne odôvodnené, v dôsledku čoho sú v rozpore s ustanovením § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Žalobca v súvislosti s touto žalobnou námietkou nekonkretizuje, ktoré náležitosti odôvodnenia rozhodnutia podľa neho absentujú v rozhodnutiach správcu dane a žalovaného. Podľa názoru správneho súdu odôvodnenia obidvoch rozhodnutí sú podrobné s prihliadnutím na obsah jednotlivých zistení a dôkazov správcu dane zistených v procese daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní. Správca dane i žalovaný v záveroch svojho rozhodnutia zhrnuli všetky svoje zistenia, vyhodnotili ich a napokon uviedli, na základe akých porušení nebolo žalobcovi uznané odpočítanie dane z pridanej hodnoty.

43. Podmienky uvedené v a a o dani z pridanej hodnoty sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, keďže to zákon neustanovuje, a to ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca pre ľahkú zneužiteľnosť požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočítanie dane uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočítanie dane stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený, a to práve osobou uvedenou na faktúre. Osoba, ktorá je uvedená ako dodávateľ na faktúre musí byť identická s osobu, ktorá reálne dodala tovar alebo službu odberateľovi. Ak daňový subjekt dôkazné bremeno v tomto zmysle neunesie, nemôže byť úspešný v uplatnení nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty.

44. Overenie oprávnenosti odpočítania dane znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia prijať závery, či boli splnené zákonné podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane. Vzhľadom na to, že ide o hmotno-právne podmienky, k takému záveru nestačí len existencia faktúry, hoci táto by obsahovala všetky formálno-právne náležitosti. Faktúra predovšetkým deklaruje, že došlo k zdaniteľnému obchodu medzi dvoma platiteľmi dane z pridanej hodnoty, pričom jednému vzniká daňová povinnosť a druhému vzniká nárok na odpočítanie dane. Preto k rozhodnutiu správcu dane, či uznať alebo neuznať uplatňovaný nárok na odpočítanie dane, nestačí len mechanické porovnanie výšky odpočítanej dane s príslušnou faktúrou, ale je potrebné zabezpečiť aj iné dôkazy. Ako dôkaz možno použiť v zmysle § 24 ods. 4 Daňového poriadku všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

45. Správny súd s poukazom na ust. v znení neskorších predpisov dodáva, že právo odpočítať daň aj zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Samotná existencia faktúry a zaúčtovanie daňových dokladov (faktúr) v súlade so zásadami účtovníctva ešte nezakladá podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane z prijatých zdaniteľných dodávok (tovarov a služieb). Podľa zákona o dani z pridanej hodnoty môže platiteľ od dane, ktorú je povinný platiť odpočítať len daň, ktorá je voči nemu uplatnená iným platiteľom dane v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi

dodané a ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ. To znamená, že zákonné podmienky po splnení ktorých vzniká platiteľovi právo na odpočítame dane nespočívajú len vo formálnej deklarácii, v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu - t.j. musia nesporene preukazovať vyžadovanú skutočnosť vo všetkých jej znakoch - v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte. Ako dôkaz sú použiteľné len vtedy, ak údaje v nich uvedené pravdivo odrážajú skutočnosť.

46. Preto správne žalovaný uzavrel, že správca dane zhrnul skutkové závery do záveru, že na základe vykonanej daňovej kontroly bol u žalobcu zistený rozdiel oproti nadmernému odpočtu uvedenému v podanom daňovom priznaní za uvedené zdaňovacie obdobie. Toto zistenie právne vyhodnotil ako nesplnenie zákonných podmienok uvedených v § 49 ods. 1, 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty na odpočítanie

47. Správny súd za neopodstatnené pokladá pripomienky zhrnuté do záveru o procesných pochybeniach správcu dane a dodáva, že nemajú hmotnoprávny potenciál zmeniť relevantne závery správcu dane i žalovaného na základe ktorých založili svoje rozhodnutia. Žalobné námietky naznačené žalobcom podľa , správny súd nezistil, ani po preskúmaní obsahu administratívneho spisu žalovaného a správcu dane.

48. Správny súd neuznal za dôvodnú žiadnu zo žalobných námietok a dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok uvedených v , a zákona o dani z pridanej hodnoty na odpočítanie a uzatvára že žaloba je nedôvodná, preto ju podľa zamietol.

49. O náhrade trov konania rozhodol podľa a nasl. Žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žalobca bol v konaní neúspešný ( ). Žalovaný odôvodnené trovy konania neuplatnil v zmysle , preto mu ich súd nepriznal.

50. Senát rozhodol v predmetnej veci pomerom hlasov podľa 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, ).