Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Cb/19/2016

Potvrdené rozhodnutím 43Cob/65/2020
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Jamriškovej PhD., členov senátu JUDr. Mariána Blahu a Mgr. Miriam Kamenskej v právnej veci žalobcu ČKD Blansko Holding, a. s., so sídlom Gellhornova 1, 678 18 Blansko, Česká republika, IČ: 277 04 271, právne zast. JUDr. Oktavián Kocián, advokát so sídlom Příkop 6, 604 20 Brno, Česká republika proti žalovanému RAILTECH SK, s.r.o., so sídlom Bernolákova 27, 968 01 Nová Baňa, IČO: 36 627 291 v konaní o zaplatenie 54.832,09 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 23Cb/19/2016-196 zo dňa 17. apríla 2020 takto rozhodol: I. Rozhodnutie Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 23Cb/19/2016-196 zo dňa 17. apríla 2020 p o t v r d z u j e. II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Adrianou Mazúchovou, v právnej veci žalobcu ČKD Blansko Holding, a. s., so sídlom Gellhornova 1, 678 18 Blansko, Česká republika, IČ: 277 04 271, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Oktaviánom Kociánom, advokátom so sídlom Příkop 6, 604 20 Brno, Česká republika, proti žalovanému RAILTECH SK, s.r.o., so sídlom Bernolákova 27, 968 01 Nová Baňa, IČO: 36 627 291, o zaplatenie 54.832,09 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd konanie v časti o zaplatenie 10.500,-Eur s príslušenstvom z a s t a v u j e.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 44.332,09 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 44.332,09 Eur od 10.08.2013 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 61,60 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu o výške náhrady trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa návrhom domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť sumu 54.832,09 Eur spolu s príslušenstvom a povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania. Návrh odôvodnil tým, že žalovaný v rokoch 2010 a 2011 vystavil pre žalobcu faktúry, ktoré mu žalobca dobrovoľne uhradil, no žalobca neskôr pri kontrole zistil, že faktúry boli uhradené omylom, preto vyzval žalovaného na vrátenie poukázaných peňažných prostriedkov z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo na strane žalovaného prijatím plnenia bez právneho dôvodu. Nakoľko žalovaný na výzvu nereagoval, uplatnil žalobca svoj nárok na súde.

2. Dňa 26.01.2016 vydal Okresný súd Banská Bystrica platobný rozkaz č. k. -52, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu s príslušenstvom.

3. Proti doručenému platobnému rozkazu podal žalovaný odôvodnený odpor, v ktorom s poukazom na v spojení s vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Banská Bystrica a uviedol, že na konanie je príslušný Okresný súd Žiar nad Hronom. Žalovaný ďalej na svoju obranu vzniesol voči uplatnenému nároku námietku premlčania a uviedol, že pokiaľ žalobca vyvodzuje z úhrady predmetných faktúr uhradených v období od 08.10.2010 do 18.04.2012 nárok na vrátenie ním zaplatených súm z titulu bezdôvodného obohatenia, tak k údajnému bezdôvodnému obohateniu mohlo dôjsť len okamihom vykonania úhrady zo strany žalobcu. Žalovaný pritom poukázal na a mal za to, že návrh podaný dňa 12.08.2013 napadol na súd po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, vzhľadom na čo by bol uplatnený nárok vo výške 32.468,-Eur premlčaný. Žalovaný na svoju obranu

ďalej uviedol, že celý uplatnený nárok neuznáva a považuje ho za neexistujúci s poukazom na to, že ním vystavené faktúry boli vystavené oprávnene za služby poskytnuté v prospech žalobcu. Jednalo sa o služby technického poradenstva a sprostredkovania obchodu, v obchodnom vzťahu medzi žalobcom a konečným zákazníkom spoločnosťou ALSTOM HYDRO France, resp. ALSTOM POWER HYDRO. Obchodný vzťah bol od počiatku, t.j. od roku 2005 sprostredkovaný prostredníctvom žalovaného, pričom celá spolupráca sa odvíjala od „PRIVILEGED PARTNERSHIP AGREEMENT“ zo dňa 24.06.2005 (v ďalšom texte len „Dohoda o spolupráci“ alebo „PPA“), ktorá bola uzavretá medzi žalobcom a pánom Y.H. H., jediným spoločníkom žalovaného. Podľa tejto Dohody o spolupráci mal pán H. právo postúpiť svoje práva a povinnosti vyplývajúce z Dohody o spolupráci na akúkoľvek spoločnosť v rámci jeho podnikania, k čomu aj došlo a pán H. postúpil svoje práva a povinnosti na žalovaného, ktorého bol jediným spoločníkom. Samotná spolupráca ďalej prebiehala medzi žalobcom a žalovaným, čo potvrdzujú všetky nasledovné úkony (objednávky, dohody, faktúry, úhrady, elektronická komunikácia a pod.), ako aj list žalobcu týkajúci sa inventarizácie jeho záväzkov voči žalovanému k 31.12.2012. Za poskytnuté služby žalovaný postupne vystavoval faktúry, ktoré boli zo strany žalobcu bez akýchkoľvek námietok uhrádzané. Počas spolupráce došlo k úhrade celkom 26 faktúr, v celkovej hodnote takmer 200.000,- Eur, pričom predmetom všetkých faktúr boli tzv. „engineering costs“, teda odmeny za služby poskytnuté v zmysle Dohody o spolupráci, ktorá ich stanovovala v rozpätí od 10 % do 20 % z tržieb žalobcu za sprostredkovaný predaj tovaru. V dodatku zo dňa 25.08.2008 k Dohode o spolupráci bola výška odmeny spresnená na 2,5 % až 6 %, v závislosti na hodnote konkrétnej sprostredkovanej zákazky, ktorej výška bola vo vzťahu k jednotlivým projektom písomne odsúhlasovaná, a to formou písomných dohôd uzavretých priamo so žalovaným. Tieto odmeny boli viazané na konkrétne projekty a v ich rámci boli žalovaným fakturované čiastkovo, čo je v súlade s článkom 5 Dohody o spolupráci. Z toho vyplýva, že žalobca počas celej doby trvania obchodného vzťahu vedel, že existuje prepojenie pána Y. H. so žalovaným a akceptoval skutočnosť, že služby technického poradenstva a obchodného sprostredkovania sú mu poskytované prostredníctvom žalovaného. Žalobca mal z činnosti žalovaného nesporný prínos, nakoľko mu žalovaný zabezpečil tržby sprostredkovaním obchodného vzťahu s konečnými zákazníkmi. Žalovaný uviedol, že nerozumie dôvodom, pre ktoré s odstupom času považuje žalobca vykonané úhrady za poukázané omylom. Uvedené platí o to viac, že pred tým žalobca v rámci toho istého právneho vzťahu uhradil žalovanému celkom 26 faktúr, bez akýchkoľvek námietok, pričom platnosť Dohody o spolupráci žalobca nikdy nespochybnil, ale naopak, odstúpením od nej zo dňa 02.05.2013 deklaroval jej dovtedajšiu záväznosť. Na svoju obranu uviedol, že podľa článku 16 predmetnej dohody je daná právomoc a príslušnosť rozhodovať všetky spory medzi žalobcom a žalovaným vyplývajúce z Dohody o spolupráci Obchodný súd vo Viedni, preto žiadny súd v Slovenskej republike nemá právomoc a príslušnosť vo veci konať.

4. Podľa v znení účinnom ku dňu podania odporu (ďalej len „“), ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi vo veci pojednávanie.

5. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 30.03.2016 k odporu uviedol, že argumentácia žalovaného nijako nepreukazuje oprávnenie žalovaného vystaviť faktúry za sprostredkovanie. Vznesenú námietku žalovaného označil za nedôvodnú s poukazom na , podľa ktorého je premlčacia doba 4 ročná, a to tak objektívna, ako aj subjektívna. Námietku miestnej nepríslušnosti nechal na posúdenie súdu a s námietkou nedostatku právomoci nesúhlasil, nakoľko sa nejedná o spor vzniknutý z uvedenej zmluvy.

6. Podľa tretej a štvrtej vety , súd skúma miestnu príslušnosť prv, než začne konať o veci samej. Neskôr ju skúma len na námietku účastníka, ak ju uplatní najneskôr pri prvom úkone, ktorý účastníkovi patrí.

7. Okresný súd Banská Bystrica, po posúdení vznesenej námietky miestnej nepríslušnosti, postúpil dňa 09.05.2016 konanie na tunajší súd.

8. Dňa 01.júla 2016 nadobudol účinnosť z 21.mája 2015 (ďalej len „“), ktorý nahradil dovtedy platný (§, 474 ).

9. Podľa , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Podľa , právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

11. V ďalšom priebehu konania tunajší súd doručil žalovanému vyjadrenie žalobcu k podanému odporu.

12. Žalovaný vo vyjadreniach zo dňa 15.12.2016, 07.02.2017 a 18.09.2017 uviedol, že medzi stranami sporu prebieha konanie na obchodnom súde vo Viedni, ktorý predbežne prijal žalobu žalovaného voči žalobcovi, predmetom ktorej je zaplatenie neuhradených faktúr žalovaného v sume 67.608,-Eur s príslušenstvom. Vzhľadom na uvedené žalovaný zotrval na argumentácii, že v súlade s článkom 16 Dohody o spolupráci (Privileged Partnership Agreement zo dňa 24.06.2005) je daná právomoc na konanie, aj rozhodné právo v danej veci Obchodnému súdu vo Viedne.

13. Uznesením č.k. -103 zo dňa 21.09.2018 súd konanie zastavil pre nedostatok právomoci. Potom, čo bolo uznesenie o zastavení konania napadnuté odvolaním žalobcu, Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. -124 zo dňa 18.07.2019 napadnuté uznesenie o zastavení konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

14. Po predložení dokladov zo strany žalovaného žalobca podaním doručeným súdu dňa 18.12.2019 zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy 10.500,-Eur s príslušenstvom späť, a žiadal konanie o tejto časti zastaviť. Jednalo sa o čiastku uhradenú žalobcom, ktorú mu vyúčtoval žalovaný tromi faktúrami č.XXXXX-XXX zo dňa 26.08.2010 vo výške 4.200,-Eur, č. XXXXX-XXX zo dňa 10.12.2010 vo výške 3.150,-Eur a č. XXXXX-XXXX zo dňa 11.04.2011 vo výške 3.150,-Eu. Po čiastočnom späťvzatí žaloby, žalobca naďalej zotrval na uplatnenom nároku na zaplatenie sumy 44.332,09 Eur s príslušenstvom.

15. Žalovaný podaním zo dňa 16.01.2020 s čiastočným späťvzatím žaloby v sume 10.500,-Eur s príslušenstvom súhlasil.

16. V podaní doručenom súdu dňa 03.02.2020 žalobca zotrval na žalobe o zaplatenie 44.332,09 Eur s príslušenstvom a uviedol, že tak ako zmluva o partnerstve zo dňa 24.06.2005 (myslel tým Dohodu o spolupráci, t.j. PPA), tak aj jej dodatok zo dňa 25.08.2009 zdôrazňujú, že výška provízie bude za každý jednotlivý obchodný prípad dohodnutá medzi stranami zvlášť a písomne. To sa v prípade faktúr, ktoré zostali predmetom konania po čiastočnom späťvzatí, a ktoré odkazujú na projekt „Kavsak“ nestalo. Žalobca ďalej uviedol, že argumentácia žalovaného, že provízia bola dojednaná dodatkom zo dňa 25.08.2009 sa nezakladá na pravde, lebo v tomto dodatku o akcii „Kavsak“ nie je žiadna zmienka. V mailoch, ktoré predložil žalovaný vystupujú tri rôzne subjekty - SCID Engineering, Railtech SK a pán Y. H. bez toho, aby bolo zrejmé kto, a z akej pozície za žalovaného vystupuje. Nie je naviac ani zrejmé, voči komu sa tak deje, keď žalobca vznikol až dňa 11.10.2006, zatiaľ čo zmluvnou stranou v zmluve o partnerstve zo dňa 24.06.2005 bola spoločnosť ČKD Strojírny, a.s., IČ: 26238624. Okrem toho poukázal žalobca na skutočnosť, že na Obchodnom súde vo Viedni žalovaný uplatnil nárok na províziu vo výške 67.608,-Eur s príslušenstvom z projektu „Salamonde“, pričom zmluva o partnerstve zo dňa 24.06.2005 vymedzuje v článku 17 pôsobnosť zmluvy na projekty vo Francúzku a jeho okolí, avšak Portugalsko (projekt „Salamonde“) a samozrejme ani Turecko (projekt „Kavsak“) sa nachádzajú mimo pôsobnosť tejto zmluvy, ktorá na ne nedopadá.

17. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 28.02.2020 uviedol, že 5 faktúr v celkovej výške 44.332,09 Eur (ktoré zostali predmetom konania) sa týkajú projektu „Kavsak“. K tomuto projektu bol dňa 25.08.2009 uzatvorený dodatok, čím je daná zrejmá súvislosť tohto projektu s PPA (Dohodou o spolupráci zo dňa 24.06.2005). Výška provízie bola určená pomerne, podľa hodnoty zákazky, od 2,5 % do 6 % z objemu kontraktu. Aj tento dodatok bol uzatvorený priamo pánom H. s tým, že je v ňom výslovne uvedené jeho právo delegovať (postúpiť) práva a povinnosti z neho vyplývajúce na spoločnosť v rámci jeho podnikateľskej skupiny. Oznámenie o postúpení bolo urobené v procese komunikácie o konkrétnych zákazkách pre zákazníka ALSTOM, čo vyplýva napr. z dohody medzi žalobcom a žalovaným o určení odplaty pre obchody týkajúce sa zákazníka ALSTOM zo dňa 12.07.2005 a z viacerých predložených mailov a zápisov, kde už je zmieňovaný priamo žalovaný. Následne vystavil faktúry žalovaný a žalobca prijatím a zaplatením faktúr túto skutočnosť evidentne akceptoval. Dôkazom je aj skutočnosť,

že všetky pohľadávky z daného projektu evidoval vo svojom účtovníctve výlučne žalovaný, t.j. nie pán H., ani žiadny iný subjekt v rámci jeho podnikateľskej skupiny. Samotný kontrakt na projekt „Kavsak“ bol medzi žalobcom a zákazníkom uzatvorený 30.10.2009. Objem kontraktu bol 1.112.000,- Eur, pričom sa jednalo o dodávku 3 sád tovaru označeného ako „Butterfly type main inlet valve“. Mailová komunikácia bola za žalovaného uskutočňovaná pánom P. V., osobou poverenou pánom H. viesť obchodnú a technickú komunikáciu. Vyjadrenie žalovaného obsahuje chronologicky usporiadaný prehľad komunikácie a základných rozhodujúcich skutočností. Žalovaný ďalej uviedol, že z dodatku k PPA vyplýva nárok na výšku provízie pre žalovaného v sume 54.920,-Eur, ktorý bol fakturovaný celkom 6 faktúrami, pričom 5 z nich sú faktúry, ktoré žalobca zaplatil a teraz sa domáha vrátenia platby z titulu bezdôvodného obohatenia v súčte 44.332,09 Eur, poslednú šiestu faktúru č. XXXXX-XXXX zo dňa 18.07.2011 na sumu 10.587,80 Eur žalobca nezaplatil, hoci ju odsúhlasil ako svoj záväzok ku dňu 31.12.2012 (listom na č.l. 63 spisu). Zo skutočnosti, že záväzky žalobcu sú v liste odsúhlasené priamo voči žalovanému je zrejmé, že žalobca považoval priamo žalovaného za obchodného partnera a akceptoval faktúry vystavené žalovaným. Nakoľko vyššie uvedená faktúra č. XXXXX-XXXX nebola žalobcom uhradená, uplatnil si žalovaný nárok na jej zaplatenie voči žalobcovi v rámci procesnej obrany. Žalovaný ďalej poukázal na značný časový odstup medzi zaplatením faktúr a domáhaním sa vydania bezdôvodného obohatenia, hoci od zaplatenia prebehli minimálne tri inventarizácie, pričom záväzok z faktúry č. XXXXX-XXXX odsúhlasil k 31.12.2012 ako svoj záväzok týkajúci sa projektu „Kavsak“ voči žalovanému, mailovú komunikáciu a mechanizmus pre výpočet výšky provízie, časovú súvislosť medzi platbami prijatými žalobcom od zákazníka a faktúrami vystavenými žalovaným, skutočnosť, že odmena za sprostredkovanie nebola žalobcovi fakturovaná žiadnym iným subjektom, t.j. ani pánom H., ani iným subjektom z jeho podnikateľskej skupiny. Poukázal pritom aj na všeobecnú dohodu žalobcu so žalovaným o určení výšky odmeny za projekty týkajúce sa zákazníka ALSTOM zo dňa 12.07.2005, z ktorej vyplýva výška provízie 10 % z hodnoty sprostredkovanej zmluvy. V takom prípade by provízia predstavovala sumu 111.200,-eur, pričom nárok na jej doplatenie uplatnil v rámci procesnej obrany. K namietanému nedostatku právomoci uviedol, že neuhradenú províziu z projektu „Salomonde“ v celkovej výške 67.608,-Eur, ktorá je predmetom žaloby žalovaného voči žalobcovi vedenej na Obchodnom súde vo Viedni, pôvodne uplatnil na súde v Belforte vo Francúzku a tento súd vydal dňa 30.09.2014 rozhodnutie, podľa ktorého má byť tento spor rozhodovaný Obchodným súdom vo Viedni v súlade s PPA. Vzhľadom na uvedené sa žalovaný domnieva, že Krajský súd v Banskej Bystrici postupoval nesprávne, ak preskúmaval, či bola dohoda o voľbe právomoci uvedená v PPA založená platne, keďže o tejto veci už právoplatne rozhodol súd v Belforte, a preto zotrval aj na námietke nedostatku právomoci. V závere žalovaný vyjadril presvedčenie, že zo strany žalobcu ide o svojvoľné a nedôvodné popieranie nárokov žalovaného, bez reálnej argumentácie a dôkazov o existencii bezdôvodného obohatenia, pričom dôvodom na radikálnu zmenu názoru žalobcu na oprávnenosť ním poukázaných platieb, je jednak zmena vlastníka žalobcu v roku 2013 a jednak skutočnosť, že si žalovaný voči nemu uplatnil nárok na zaplatenie provízie za projekt „Salomonde“. Tvrdenie žalobcu, že so žalovaným nemá uzatvorenú žiadnu zmluvu, na základe ktorej by mohli byť faktúry uplatnené v tomto konaní vystavené, označil žalovaný za nepravdivé a poukázal na to, že ak by žalobca postupoval dobromyseľne a mal skutočne pochybnosti o oprávnenosti faktúr, mal sa ňou zaoberať v čase prijatia faktúr a poukázania platieb a žiadať od žalovaného vysvetlenie. Z postupu žalobcu je však zrejmé, že takúto pochybnosť nemal a len účelovo napáda už uzatvorené obchodné prípady. Takéto konanie žalovaný označil za konanie v príkrom rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, ktoré nemôže požívať právnu ochranu.

18. Žalobca vo výpovedi zotrval na podanej žalobe v znení po čiastočnom späťvzatí žaloby. Naďalej zotrval na tvrdeniach spochybňujúcich oprávnenosť vystavených a zaplatených faktúr v celkovej výške 44.332,09 Eur. Poukázal na to, že dohodu o spolupráci podpísal iný subjekt, a to pán H., nie žalovaný, pričom zmluva bola teritoriálne vymedzená na Francúzsko a susediace štáty. K tvrdeniu žalovaného o cesii tejto zmluvy uviedol, že hoci zmluva predpokladala možnosť cesie, k cesii nakoniec nedošlo, o čom by mal byť ako zmluvná strana informovaný. Svedčí o tom aj skutočnosť, že dodatok v roku 2009 podpísal opäť pán H.. Keďže žalovaný nepreukázal vznik zmluvy ani cesiu z pána H. na žalovaného, nebol oprávnený faktúry vystaviť.

19. Žalovaný vo svojej výpovedi zotrval na svojich tvrdeniach a žiadal žalobu zamietnuť. Na preukázanie svojich tvrdení za účelom obrany predložil oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 25.03.2020 a oznámenie o započítaní pohľadávky zo dňa 27.03.2020.

20. Na prejednanie žaloby súd nariadil pojednávanie na deň 17.04.2020, na ktoré sa žalobca nedostavil, doručenie predvolania na pojednávanie mal riadne vykázané, pričom svoju neúčasť ospravedlnil podaním zo dňa 23.03.2020, v ktorom súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Keďže dôvody na odročenie pojednávania podľa splnené neboli, súd podľa rozhodol o pojednávaní v neprítomnosti žalobcu a podanú žalobu prejednal za prítomnosti právneho zástupcu žalovaného.

21. Podľa , žalobca môže vziať žalobu späť.

22. Podľa , ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

23. Podľa , súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

24. Keďže žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie 10.500,-Eur s príslušenstvom späť, pričom žalovaný so späťvzatím žaloby v tejto časti podaním zo dňa 16.01.2020 súhlasil, súd konanie o tejto časti prvým výrokom podľa zastavil.

25. Z pôvodne uplatneného nároku na zaplatenie sumy 54.832,09 Eur s príslušenstvom z titulu vydania bezdôvodného obohatenia tak po čiastočnom späťvzatí žaloby o zaplatenie 10.500,-Eur s príslušenstvom, zostal predmetom konania nárok na zaplatenie sumy 44.332,09 Eur s príslušenstvom titulom úhrad realizovaných na základe faktúry č. XXXXX-XXX zo dňa 11.01.2010 vo výške 10.984,- Eur (suma uhradená dňa 08.10.2010), faktúry č. XXXXX-XXX zo dňa 12.10.2010 vo výške 10.984,-Eur (suma uhradená dňa 01.12.2010), faktúry č.XXXXX-XXXX zo dňa 16.05.2011 vo výške 10.587,90 Eur (suma uhradená dňa 13.12.2011), faktúry č. XXXXX-XXXX zo dňa 16.05.2011 vo výške 10.587,90 Eur (suma uhradená dňa 13.12.2011) a faktúry č. XXXXX-XXXX zo dňa 16.05.2011 vo výške 1.188,29 Eur (suma uhradená dňa 18.04.2012).

26. Podľa skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

27. Podľa súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

28. Podľa pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

29. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením obsahu žaloby, predloženými vyjadreniami a listinnými dôkazmi, výpoveďami právnych zástupcov a v súlade s rozhodol na základe nesporných skutkových tvrdení a listinných dôkazov založených v súdnom spise. Súd zistil tento skutkový a právny stav.

30. Z predloženej PRIVILEGED PARTNERSHIP AGREEMENT súd zistil, že dňa 24.06.2005 uzavrela spoločnosť ČKD Blansko Strojírny, a. s., IČO: 26 23 86 24 ako dodávateľ s pánom Y. H. Dohodu o výhradnom partnerstve, predmetom ktorej bola úprava práv a povinností súvisiacich so sprostredkovaním dodávok výrobkov, činností, prípadne služieb pre konečného objednávateľa. Obsahom tejto dohody bola aj dohoda zmluvných strán o možnosti delegovania tejto dohody pánom Y. H. na akúkoľvek spoločnosť z jeho spoločností v období 12 mesiacov. Obsahom dohody bola aj dohoda zmluvných strán o výške provízie v rozpätí od 10 % do 20 %, dohodnutej písomne pred zaslaním cenovej ponuky klientovi, vrátane provízie pre miestneho zástupcu alebo agenta.

31. Z predloženého PRIVILEGED PARTNERSHIP AGREEMENT Amendment to base agreement dated 24/06/2005 súd zistil, že dňa 25.08.2009 uzavrel žalobca, t.j. spoločnosť ČKD Blansko Holding, a. s., IČO: 27 70 42 71 ako dodávateľ s pánom Y. H. dodatok k Dohode o výhradnom partnerstve, predmetom ktorého bolo vypustenie bodov 1, 2 a 3 uzavretej dohody, úprava práv a povinností súvisiacich s výpočtom provízií v bode 5b, pričom dodatok obsahuje novú dohodu o výške provízií v rozpätí od 2,5 % do 6 %, v závislosti od objemu kontraktu v zmysle stanovených limitov a úprava podmienok pre ukončenie dohody. Dodatok obsahuje ustanovenie, podľa ktorého pre správne porozumenie musia byť

provízie dohodnuté a potvrdené pre každú jednotlivú objednávku písomne obomi stranami v zmysle vyššie uvedeného rámca.

32. Z predloženého Cancel of privileged partnership agreement dated 24/06/2005 and 25 August 2009 súd zistil, že dňa 02.05.2013 žalobca, t.j. spoločnosť ČKD Blansko Holding, a. s., IČO: 27 70 42 71, výpoveďou adresovanou pánovi Y. H., v súlade s článkom 19 ukončil platnosť uzavretej Dohody o výhradnom partnerstve zo dňa 24.06.2005 a jej dodatku zo dňa 25.08.2009. Výpovedná doba v zmysle článku 19 uplynula 31.12.2013.

33. Z predloženého AGREEMENT FOR PAYMENT OF COMMISSIONS zo dňa 20.05.2010 súd zistil, že strany sporu uzavreli dňa 20.05.2010 pre projekt „Alqueva 2“ osobitnú písomnú dohodu o vyplatení provízie v celkovej výške 10.500,-Eur.

34. Z predloženého AGREEMENT FOR PAYMENT OF COMMISSIONS zo dňa 22.08.2006 súd zistil, že žalovaný uzavrel so spoločnosťou ČKD Blansko Strojírny, a. s. dňa 22.08.2006 pre projekt „Chancy Pougny“ osobitnú písomnú dohodu o vyplatení provízie v celkovej výške 45.000,-Eur.

35. Z predloženého Cooperation base- Engineering commission zo dňa 12.07.2005 súd zistil, že žalovaný uzavrel so spoločnosťou ČKD Blansko Strojírny, a. s. dňa 12.07.2005 pre objednávky od klienta ALSTON osobitnú písomnú dohodu o výške provízie 10 %.

36. Z predložených faktúr č. XXXXX-XXX zo dňa 26.08.2010 na sumu 4.200,-Eur, č. XXXXX-XXX zo dňa 10.12.2010 na sumu 3.150,-Eur a č. XXXXX-XXXX zo dňa 11.04.2011 na sumu 3.150,-Eur súd zistil, že týmito faktúrami žalovaný vyúčtoval žalobcovi províziu za projekt „Alqueva 2“ v celkovej výške 10.500,- Eur podľa uzavretej dohodou o vyplatení provízie zo dňa 20.05.2010.

37. Z predložených faktúr č. XXXXX-XXX zo dňa 11.01.2010 vo výške 10.984,-Eur (suma uhradená dňa 08.10.2010), faktúry č. XXXXX-XXX zo dňa 12.10.2010 vo výške 10.984,-Eur (suma uhradená dňa 01.12.2010), faktúry č.XXXXX-XXXX zo dňa 16.05.2011 vo výške 10.587,90 Eur (suma uhradená dňa 13.12.2011), faktúry č. XXXXX-XXXX zo dňa 16.05.2011 vo výške 10.587,90 Eur (suma uhradená dňa 13.12.2011), faktúry č. XXXXX-XXXX zo dňa 16.05.2011 vo výške 1.188,29 Eur (suma uhradená dňa 18.04.2012) a faktúry č. XXXXX-XXXX zo dňa 18.07.2011 vo výške 10.587,90 Eur (suma neuhradená) a zhodných tvrdení strán sporu súd zistil, že týmito faktúrami žalovaný vyúčtoval žalobcovi províziu za projekt „Kavsak“ v celkovej výške 54.919,99 Eur, z ktorej sumu 44.332,09 Eur žalobca žalovanému uhradil. Neuhradená zostala faktúra č. XXXXX-XXXX zo dňa 18.07.2011 vo výške 10.587,90 Eur.

38. Z výpisu z obchodného registra žalovaného súd zistil, že jediným spoločníkom žalovaného je Y.I. H., Z. Z., J., ktorý je zároveň aj jedným z dvoch konateľov žalovaného, so samostatným konateľským oprávnením.

39. Z výzvy žalobcu na vrátenie bezdôvodného obohatenia zo dňa 05.08.2013 súd zistil, že žalobca vyzval žalovaného na vrátenie chybne odoslaných platieb na základe faktúr uvedených v bodoch 36 a 37 tohto rozsudku v celkovej výške 1.364.226,73 CZK v lehote do 09.08.2013. Výzva bola žalovanému doručená elektronicky dňa 05.08.2013.

40. Zo zoznamu predložených faktúr na č.l. 68 spisu súd zistil, že žalobca z 32 vystavených faktúr žalovaného, uhradil žalovanému 26 z nich. Z vyjadrení strán sporu a ďalších predložených listinných dôkazov na č.l. 97-102 a 142-146 spisu súd zistil, že žalovaný pri posledných 5 neuhradených faktúrach zo zoznamu v celkovej výške 67.608,-Eur uplatnil svoj nárok na ich zaplatenie voči žalobcovi (v postavení žalovaného) na Obchodnom súde vo Viedni, ktorý vydal európsky platobný rozkaz, voči ktorému podal žalobca odpor a vec bola prevedená do civilného konania, ktoré je prerušené do skončenia konania prebiehajúceho na tunajšom súde.

41. Z predloženej mailovej dokumentácie na č.l. 152a súd zistil, že medzi žalobcom prostredníctvom pána O. V. a spoločnosťou SCID Technique konajúcej P. V., v záujme žalovaného prebehla elektronická komunikácia ohľadne objednávky od spoločnosti ALSTOM na 3 motýlikové klapky Kavsak. Súd zároveň zistil, že podpísanie dodatku zo dňa 25.08.2009 k PPA zo strany pána Y. H. bolo komunikované stranami sporu.

42. Z predloženého Oznámenia o postúpení pohľadávok vystaveného dňa 25.03.2020 v Belforte súd zistil, že týmto oznámením Y. H. vzhľadom na sústavné popieranie oprávnenia spoločnosti RAILTECH fakturovať poskytnuté služby, ku ktorému dochádza v rámci súdneho sporu vedeného tunajším súdom pod sp. zn. oznámil žalobcovi, že bezprostredne po uzavretí zmluvy PPA zo dňa 24.06.2005 postúpil všetky práva z nich vyplývajúce na spoločnosť RAILTECH, vrátane práva na zaplatenie dohodnutej odmeny za poskytnuté služby („engineering fees“). Oznamovateľ uviedol, že spoločnosť RAILTECH preto odmenu fakturovala oprávnene, čo oznamuje opakovane, nakoľko informácia o postúpení práv, resp. pohľadávok bola poskytnutá osobám komunikujúcim za žalobcu o danej zákazke (najmä pánovi Ježkovi). Vedomosť o tom vyplýva aj z akceptácie faktúr a ich úhrady.

43. Z predloženého Oznámenia o započítaní pohľadávky vystaveného dňa 27.03.2020 v Belforte súd zistil, že žalovaný týmto úkonom adresovaným žalobcovi oznamuje, že ako vlastník pohľadávok vyplývajúcich z faktúr uvedených v bode 37 tohto rozsudku v celkovej výške 54.919,89 Eur tieto započítava na pohľadávku žalobcu vo výške 44.332,09 Eur, ktorú si žalobca uplatňuje v súdnom konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. titulom bezdôvodného obohatenia. Podľa predloženého podacieho lístka bolo oznámenie odoslané poštou v Lieskovci dňa 01.04.2020.

44. Vyššie uvedené skutočnosti (uvedené v bodoch 30 až 43) o uzavretí dohody PPA, jej dodatku a jej ukončení výpoveďou, o uzavretí osobitných písomných dohôd o vyplatení provízie za projekty „Alqueva 2“ a „Chancy Pougny“, o vystavení faktúr a ich úhrade, o doručení výzvy na vydanie bezdôvodného obohatenia, o priebehu konania na Obchodnom súde vo Viedni, o doručení oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 25.03.2020 a o doručení oznámenia o započítaní zo dňa 27.03.2020 vyplývajú z predložených listinných dôkazov, pričom strany tieto skutkové tvrdenia nepopreli, preto podľa neboli tieto skutočnosti medzi stranami sporné.

45. Sporné medzi stranami sporu zostalo, či žalovaný vystavil žalobcovi faktúry za projekt „Kavsak“ oprávnene, a či došlo zo strany Y. H. k delegovaniu práva na províziu v zmysle uzavretej dohody PPA na žalovaného. Teda, či bol žalovaný oprávnený vystaviť žalobcovi faktúry za projekt „Kavsak“. Zároveň sporné medzi stranami bolo aj to, či došlo k účinnému započítaniu „vzájomných“ pohľadávok prejavom žalovaného zo dňa 27.03.2020.

46. Pri právnom posúdení veci súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia právnych predpisov:

Podľa , táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľa , pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.

Podľa , výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

Podľa , ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

Podľa , na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

Podľa , ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

Podľa , prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.

Podľa , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa , bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa , predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa , záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa , záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa , , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa , ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

47. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že právne vzťahy medzi stranami sporu, sú s poukazom na vzťahmi obchodnoprávnymi, nakoľko vznikli medzi podnikateľskými subjektmi pri ich podnikateľskej činnosti.

48. Vzhľadom na žalovaným vznesenú námietku premlčania, súd sa najskôr zaoberal dôvodnosťou tejto obrany žalovaného a po jej posúdení dospel k záveru, že žalovaným vznesená námietka premlčania nie je dôvodná. Premlčanie je márne uplynutie zákonom určeného času, ktorého dôsledkom je oslabenie práva nevykonaného v určenom čase, ktoré v spojení s dovolaním sa premlčania nie je možné v zásade priznať. Vzhľadom na skutočnosť, že premlčanie je upravené tak Občianskym, ako aj , pre posúdenie, ktorú právnu úpravu je potrebné aplikovať, je potrebné jednoznačne identifikovať právnu povahu vzťahu medzi stranami sporu. V prípade premlčania práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa totiž jedná špecifickú situáciu, ktorá spočíva v tom, že inštitút bezdôvodného obohatenia upravuje v § až 459, ale právna úprava premlčania je komplexne upravená tak v Občianskom ako aj v . Určujúcim kritériom, ktorú právnu úpravu je potrebné aplikovať, je preto charakter vzájomného právneho vzťahu. Medzi stranami nebolo sporné, že k vystaveniu faktúr zo strany žalovaného a ich uhradeniu zo strany žalobcu došlo v súvislosti s ich podnikateľskou činnosťou. Nakoľko k plneniu a vzniku bezdôvodného obohatenia došlo v súvislosti s podnikateľskou činnosťou strán sporu, vzniknutý vzťah z bezdôvodného obohatenia súd posúdil ako vzťah obchodnoprávnej povahy, na ktorý v súlade s ustálenou súdnou praxou (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. , publikovaný v odbornom časopise Zo súdnej praxe pod číslom 61/2010) aplikoval ustanovenia o premlčaní, podľa ktorého () je premlčacia doba v obchodno-záväzkových vzťahoch 4 ročná, a keďže k zaplateniu faktúr (plneniu) došlo v období od 08.10.2010 do 18.04.2012, je zrejmé vzhľadom na dátum uplatnenia žaloby na súde (12.08.2013), k uplynutiu premlčacej doby pred uplatnením práva na súde nedošlo. Námietka premlčania preto nebola žalovaným vznesená dôvodne.

49. Predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby zostal žalobcom uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 44.332,09 Eur s príslušenstvom. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žaloba bola v zostávajúcej časti podaná dôvodne, preto súd v tejto časti podanej žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 44.332,09 Eur s príslušenstvom.

50. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca žalovanému skutočne zaplatil sumu 54.832,09 Eur na základe 8 predložených faktúr. Žalobca v konaní poprel dôvodnosť vystavených faktúr, a preto

žiadal poskytnuté platby vrátiť z titulu plnenia bez právneho dôvodu. Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobca žalovanému uhradil celkovú sumu 54.832,09 Eur, avšak právny dôvod plnenia bol v konaní preukázaný len pri 3 faktúrach v celkovej výške 10.500,-Eur, ktoré boli vystavené na základe predloženej osobitnej písomnej dohody o vyplatení provízie (Agreement for payment of commisions zo dňa 20.05.2010 pre projekt „Alqueva 2“) uzavretej medzi stranami sporu, na základe čoho zobral žalobca v tejto časti žalobu späť. Pri zostávajúcich 5 faktúrach v celkovej výške 44.332,09 Eur právny dôvod ich plnenia v konaní preukázaný nebol. Hoci žalovaný vo svojej obrane namietal, že k ich vystaveniu a vyplateniu došlo na základe dohody o vyplatení provízie uzavretej v nadväznosti na uzavretú PPA zo dňa 24.06.2005 a jej dodatok zo dňa 25.08.2009, toto tvrdenie žalovaného nebolo v konaní preukázané, keďže žalovaný v konaní nepredložil osobitnú písomnú dohodu podpísanú stranami sporu pre projekt „Kavsak“, na ktorý odkazovalo 5 zostávajúcich faktúr. Tvrdenie žalovaného, že výšku provízie medzi stranami sporu pri projekte „Kavsak“ upravovala PPA zo dňa 24.06.2005 a jej dodatok zo dňa 25.08.2009 sa vykonaným dokazovaním nepotvrdilo. Uvedené zmluvné dokumenty odkaz na projekt „Kavsak“ vôbec neobsahujú. V prípade PPA, t.j. Dohody o výhradnom partnerstve zo dňa 24.06.2005 sa jedná o rámcovú dohodu, ktorá bola uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a pánom Y. H., ktorá v článku 5 písm. b/ odkazovala na osobitne písomne dohodnutú províziu v rozpätí medzi 10 % až 20 %, ktorá mala byť dohodnutá pred zaslaním cenovej ponuky klientovi. Dodatkom zo dňa 25.08.2009 bolo zmenené rozpätie na 2,5 % až 6 % v závislosti od objemu kontraktu. Na vylúčenie akejkoľvek pochybnosti tu bolo opätovne dohodnuté, že provízia musí byť dohodnutá a potvrdená pre každú jednotlivú objednávku písomne oboma zmluvnými stranami, ktorými boli žalobca a pán Y. H.. Tvrdenie žalovaného, že výška provízie vyplýva z uzatvoreného dodatku nebolo preukázané, a to aj s poukazom na skutočnosť, že účastníkom dohody PPA a jej dodatku nebol žalovaný, t.j. jej účastníkmi neboli strany sporu, ale žalobca, resp. jeho právny predchodca na jednej strane a na druhej strane pán Y.U. H., čo mal súd preukázané aj predloženou výpoveďou tejto zmluvy zo dňa 02.05.2013, ktorú žalobca adresoval pánovi Y. H.R. ako druhej zmluvnej strane. Pečiatka žalovaného na dohode PPA skutočnosť, že zmluvnou stranou bol žalovaný nepreukazuje, keďže z dvoch ďalších dokumentov (Dodatku zo dňa 25.08.2009 a výpovede dohody PPA zo dňa 02.05.2013) má súd preukázané, že zmluvnou stranou uvedenej dohody nebol žalovaný, ale pán Y. H.. Túto úvahu súdu podporuje aj záver vyslovený odvolacím súdom, ktorý za stranu dohody PPA nepovažoval žalovaného, ale pána Y. H.. V konaní nebolo preukázané ani tvrdenie žalovaného, že výška provízie vyplýva z dohody medzi žalobcom a žalovaným o určení odplaty pre obchody týkajúce sa zákazníka ALSTOM zo dňa 12.07.2005, keďže uvedenú dohodu strany sporu neuzavreli, ale so žalovaným ju uzavrela spoločnosť ČKD Blansko Strojírny, a. s., pričom jej obsah bol zmenený práve dodatkom zo dňa 25.08.2009. Ani tvrdenie žalovaného, že oprávnenosť účtovania provízie vyplýva z dodatku k PPA, z ktorého mu vyplýva nárok na výšku provízie v sume 54.920,- Eur súd nemal preukázané, nakoľko žalovaný žiadny výpočet provízie v priebehu konania neuviedol a takáto výška provízie z uvedených dokumentov nevyplýva. Rovnako tak nebolo v konaní preukázané tvrdenie žalovaného o postúpení práv a povinností z uzavretej dohody PPA zo dňa 24.06.2005 a jej dodatku zo dňa 25.08.2009 z pána Y. H. na žalovaného. Predložené oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 25.03.2020 na č.l. 183 a 186 túto skutočnosť nepreukazuje. Súd zároveň vyhodnotil toto oznámenie vyhotovené dňa 25.03.2020 v Belforte vo Francúzku, obsahujúce scan podpisu pána Y. H. ako nedôveryhodné, nakoľko jeho obsah, odkazujúci na skutočnosť, že k postúpeniu práv a povinností z uzavretej dohody PPA zo dňa 24.06.2005 na žalovaného došlo ako sa uvádza „bezprostredne po jej uzavretí“, čo je v rozpore s predložený dodatkom zo dňa 25.08.2009, uzavretým pánom Y.I. H., ako aj výpoveďou tejto dohody zo dňa 02.05.2013, ktorá bola adresovaná B. Y. H.. Medzi stranami pritom nebolo sporné, že dodatok uzavreli žalobca a pán Y. H., ani to, že výpoveďou zo dňa 02.05.2013 adresovanou pánovi Y. H. ako druhej zmluvnej strane, došlo k platnému ukončeniu zmluvného vzťahu založeného dohodou PPA zo dňa 24.06.2005. Existencia osobitnej písomnej zmluvy o postúpení, preukazujúca postúpenie práv a povinností súvisiacich s projektom „Kavsak“ z pána Y. H. na žalovaného, preukázaná nebola. Takáto zmluva by pritom v zmysle dohody PPA musela byť uzavretá do 12 mesiacov, t.j. do 24.06.2006. Keďže dodatok v roku 2009 podpisoval pán Y. H., je zrejmé, že k postúpeniu práv nedošlo. Z vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že obsah oznámenia o postúpení zo dňa 25.03.2020 je v rozpore s predloženým dodatkom zo dňa 25.08.2009 k dohode PPA, ako aj jej výpoveďou zo dňa 02.05.2013, nakoľko v čase uzavretia dodatku, ako aj v čase ukončenia zmluvného vzťahu založeného Dohodou o spolupráci zo dňa 24.06.2005 boli zmluvnými stranami žalobca a pán Y. H., nie žalovaný.

51. Žalovaný v celom priebehu konania, a to ani po vyslovení predbežného právneho posúdenia veci podľa na pojednávaní dňa 04.03.2019, pri ktorom súd poukázal na to, že

predloženou dohodou o vyplatení provízie zo dňa 20.05.2010, uzavretou medzi stranami sporu bol preukázaný právny dôvod plnenia len pri 3 faktúrach, súvisiacich s projektom „Alqueva 2“, pri ktorých zobral žalobca žalobu späť, avšak pri zostávajúcich 5 faktúrach nebol právny dôvod plnenia preukázaný, keďže žalovaný nepredložil osobitnú písomnú dohodu o vyplatení provízie za projekt „Kavsak“, pričom druhá ním predložená dohoda zo dňa 22.08.2006 sa týkala celkom iného projektu „Chancy Pougny“ Č..XXXXXX.XXXX/XJ, nepredniesol tvrdenie o existencii obdobnej písomnej dohody o vyplatení provízie za projekt „Kavsak“, na ktorý odkazujú faktúry, ktoré zostali po čiastočnom späťvzatí predmetom konania, ani existenciu takejto osobitnej písomnej dohody medzi stranami sporu nepreukázal. Súd poukazuje na to, že pokiaľ žalovaný poprel tvrdenie žalobcu, že poskytnuté plnenia v celkovej výške 44.332,09 Eur boli poukázané bez právneho dôvodu, keďže nedošlo medzi stranami sporu k uzavretiu dohody, ktorá by plnenia zakladala, dôkazné bremeno o dôvodnosti plnenia zaťažovalo v konaní žalovaného, ktorého povinnosťou bolo v súlade s uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a v konaní preukázať právny dôvod plnenia a opodstatnenosť vystavených faktúr. S poukazom na článok 5b dohody PPA odkazujúci na osobitnú písomnú dohodu o vyplatení provízie súd prihliadol aj na obchodnú prax zavedenú medzi žalobcom a pánom Y. H., v zmysle ktorej bola provízia účtovaná faktúrami vystavenými na základe osobitnej písomnej dohody o vyplatení provízie, uzavretej so žalovaným. Predložená mailová dokumentácia preto právny dôvod plnenia nepreukazuje. Keďže žalovaný dôkazné bremeno ohľadne opodstatnenosti vystavenia 5 faktúr v celkovej výške 44.332,09 Eur neuniesol, dostal sa tak žalovaný pri svojej obrane do dôkaznej núdze a súd dospel k záveru, že plnenia poskytnuté žalovanému zo strany žalobcu, ktorými došlo k uhradeniu 5 vystavených faktúr, ktoré zostali po čiastočnom späťvzatí žaloby predmetom konania, predstavuje na strane žalovaného plnenie poskytnuté bez právneho dôvodu v zmysle , a preto žalobe v tejto časti vyhovel a žalovaného s poukazom zaviazal na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného plnením bez právneho dôvodu.

52. Ako nedôvodnú súd vyhodnotil aj obranu žalovaného založenú na tvrdeniach o započítaní vzájomných pohľadávok uvedenú v jeho podaní zo dňa 28.02.2020, a to tak vo vzťahu k jeho tvrdeniu o existencii pohľadávky vyplývajúcej z faktúry č. XXXXX-XXXX zo dňa 18.07.2011 na sumu 10.587,80 (správne má byť 10.587,90) Eur, ktorá nebola žalobcom uhradená, a ktorá nie je predmetom konania, ako aj vo vzťahu k jeho tvrdeniu o existencii nároku na doplatenie odmeny do výšky 10 % z hodnoty zákazky realizovanej pre zákazníka ALSTOM, pričom podľa výslovného vyjadrenia žalovaného na pojednávaní dňa 04.03.2020 boli tieto tvrdenia prednesené len ako procesná obrana proti podanej žalobe, a nie ako vzájomná žaloba žalovaného voči žalobcovi. Započítanie pohľadávok je totiž podľa § a 581 v spojení s § až 363 jedným zo zákonných spôsobov zániku záväzku, pričom z povahy veci vyplýva, že osoba uskutočňujúca započítací úkon nepopiera pohľadávku, voči ktorej svoj započítací úkon smeruje. Žalovaný však v priebehu celého konania popieral žalobcom uplatnenú pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom podľa žalovaným predloženého oznámenia o započítaní zo dňa 27.03.2020 na č.l. 187 spisu dokonca na započítanie voči týmto, podľa žalovaného neexistujúcim pohľadávkam z titulu bezdôvodného obohatenia získaného plnením na základe predložených faktúr žalovaného, žalovaný na započítanie uplatnil svoje pohľadávky vyplývajúce z týchto identických faktúr, čo nie je právne možné. Úkonom zo dňa 27.03.2020 teda k započítaniu nedošlo, pričom tento úkon súd posúdil ako absolútne neplatný, a to nielen vo vzťahu k prvým 5 faktúram, ale aj k faktúre č. XXXXX-XXXX zo dňa 18.07.2011, ktorá nebola žalobcom uhradená a nie je predmetom konania, nakoľko ani pri tejto faktúre nebol preukázaný právny dôvod jej vystavenia, keďže v konaní súd nemal preukázané tvrdenie žalovaného o postúpení práv z uzavretej dohody PPA z 24.06.2005 na žalovaného a rovnako tak žalovaný v konaní nepreukázal existenciu osobitnej písomnej dohody o vyplatení provízie medzi stranami sporu, na základe ktorej boli žalovaným vystavené pre žalobcu predložené faktúry. K tvrdeniu žalovaného o odsúhlasení faktúry č.XXXXX-XXXX zo dňa 18.07.2011 žalobcom ku dňu 31.12.2012 súd uvádza, že toto odsúhlasenie má len evidenčný charakter. Aj keby mu súd priznal účinky uznania záväzku podľa , podstatou uznania záväzku je, že zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že záväzok v uznávanom rozsahu v čase uznania trval. Vykonaným dokazovaním však súd dospel k záveru o nepreukázaní právnych dôvodov pre vystavenie faktúr pri projekte „Kavsak“ zo strany žalovaného, čím došlo k vyvráteniu tejto vyvrátiteľnej právnej domnienky. Z uvedených dôvodov súd preto obranu žalovaného založenú na absolútne neplatnom započítacom prejave žalovaného zo dňa 27.03.2020, ako aj jeho obranu založenú na vznesenej kompenzačnej námietke posúdil ako nedôvodnú.

53. Súd po prijatí záveru o neunesení dôkazného bremena žalovaným, ktorý nepreukázal existenciu, či už osobitnej písomnej dohody o vyplatení provízie uzatvorenej medzi stranami sporu pre projekt „Kavsak“ (obdobnej ako tomu bolo pri projektoch „Alqueva 2“ alebo „Chancy Pougny“), na ktoré odkazuje článok 5 dohody PPA zo dňa 24.06.2005, resp. jej dodatok zo dňa 25.08.2009, v zmysle ktorých musia byť provízie dohodnuté a potvrdené pre každú jednotlivú objednávku písomne obomi zmluvnými stranami a prijatí záveru o nepreukázaní postúpenia oprávnenia pána Y. H., vyplývajúceho z uzavretej dohody PPA zo dňa 24.06.2005 v znení dodatku zo dňa 25.08.2009 na žalovaného vyúčtovať žalobcovi osobitne dohodnutú províziu za projekt „Kavsak“, ďalšie žalovaným navrhnuté dôkazy (výsluchy svedkov navrhnutých v podaní zo dňa 28.02.2020) nevykonal, nakoľko vykonanie týchto dôkazov súd nepovažoval za účelné. Na tom to mieste súd poukazuje na , podľa ktorého súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Z uvedeného zákonného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že posúdenie návrhov strán na vykonanie dokazovania a rozhodnutie o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané, je vždy vecou súdu a nie strán sporu. Súd nie je viazaný návrhmi strán sporu na vykonanie dokazovania, a nie je povinný vykonať všetky stranami navrhnuté dôkazy.

54. K námietke žalovaného ohľadne nedostatku právomoci súdu, ktorú žalovaný opakovane vzniesol na svoju obranu aj po rozhodnutí odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd zrušil uznesenie tunajšieho súdu o zastavení konania zo dňa 21.09.2018 z dôvodu nedostatku právomoci, súd uvádza, že Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. -124 zo dňa 18.07.2019, a v ňom vyslovenými právnymi závermi, bol súd po vydaní predmetného zrušujúceho uznesenia v ďalšom priebehu konania s poukazom na ods 2 viazaný. Súd preto na túto námietku už nemohol prihliadnuť. Zároveň súd uvádza, že o skutočnostiach, ktoré žalovaný uviedol v podaní zo dňa 28.02.2020 v súvislosti s konaním a rozhodnutím súdu v Belforte zo dňa 30.09.2014, mal žalovaný vedomosť už počas odvolacieho konania o odvolaní žalobcu proti uzneseniu o zastavení konania zo dňa 21.09.2018, avšak tieto skutočnosti žalovaný nenamietal, pričom existencia osobitnej dohody o právomoci súdu iného štátu, ktorá by vylučovala právomoc slovenských súdov a zaväzovala by strany sporu preukázaná nebola.

55. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody súd považoval za nedôvodnú aj obranu žalovaného založenú na tvrdeniach, že konanie žalobcu je podľa v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, vzhľadom na čo nepožíva právnu ochranu, keďže rozpor s týmto zákonným ustanovením súd nezistil.

56. Podľa , dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

57. Podľa , ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné alebo zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

58. Podľa § 369 ods. 2 ObchZ, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

59. Podľa nariadenia vlády č. , ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov občianskeho práva účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

60. Podľa nariadenia vlády č. , výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

61. Keďže existenciu osobitnej dohody o výške úrokov z omeškania súd nezistil, pričom základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná od 10.08.2013 bola vo výške 0,50 % ročne, súd priznal žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania vo výške 8,50 % ročne od 10.08.2013 do zaplatenia. Žalovaný sa do omeškania dostal dňom 10.08.2013 potom, ako mu dňom 09.08.2013 uplynula lehota na plnenie stanovená vo výzve žalobcu zo dňa 05.08.2013.

62. Podľa lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Vzhľadom na uvedené zákonné ustanovenie súd uložil žalovanému, aby súdom uloženú povinnosť splnil v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

63. Podľa a súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

64. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

65. V prípade zastavenia sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Pokiaľ by žalobca zobral žalobu späť pre správanie žalovaného, spočívajúce napríklad v úhrade žalovanej sumy po začatí konania, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný by procesne zavinil zastavenie konania. Ak však žalobca zoberie žalobu späť bez udania dôvodu alebo potom, ako žalovaný v konaní poukáže na jej nedôvodnosť, nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému a zastavenie konania v takomto prípade zavinil žalobca, ktorý by mal znášať aj trovy žalovaného. Žalobca v konaní pristúpil k čiastočnému späťvzatiu žaloby o zaplatenie 10.500,-Eur s príslušenstvom potom, ako žalovaný poukázal na čiastočnú nedôvodnosť žaloby a predložil súdu dohodu o vyplatení provízie (Agreement for payment of commissions zo dňa 20.05.2010), na základe ktorej žalovaný vystavil žalobcovi tri faktúry v celkovej výške 10.500,-Eur za projekt „Alqueva 2“. Súd preto dospel k záveru, že zastavenie konania v tejto časti zavinil žalobca, keďže žaloba bola v tejto časti podaná nedôvodne, nakoľko žalovaný preukázal dôvodnosť vystavenia týchto troch faktúr, ktorými bola vyúčtovaná provízia na základe stranami osobitne písomne uzavretej dohody pri projekte „Alqueva 2“.

66. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

67. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa v spojení s , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní úspešný na 80,85 %, keďže žaloba o zaplatenie 10.500,-Eur nebola podaná dôvodne (44332,09/54832,09), žalovaný bol úspešný na 19,25 %, súd preto priznal nárok na náhradu trov konania úspešnejšiemu žalobcovi, a to v rozsahu 61,60 %, ktorý zohľadňuje pomer úspechu a neúspechu žalobcu (80,85-19,25). Súd z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania formuloval výrok v súlade s rozhodovacou praxou do povinnosti ich náhrady.

68. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar nad Hronom, písomne v dvoch vyhotoveniach ( ).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Podľa sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Náležitosťou odvolania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ). Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s

prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).