Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Ssk/22/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a Mgr. Michala Novotného vo veci žalobkyne: A.. P. D., nar. XX. B. XXXX, P. Č.. XXX, P., právne zastúpená: Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., Dobšinského 12, Bratislava, IČO: 47 238 32, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie so sídlom ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia z 19. marca 2018, č. 35570-2/2018-BA, o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. -132 z 5. augusta 2022 takto

rozhodol:

I. Návrh na prerušenie kasačného konania sa zamieta. II. Kasačná sťažnosť žalobkyne sa zamieta. III. Účastníkom sa nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.

odôvodnenie:

I.

Konanie pred správnym súdom 1. Krajský súd v Trnave (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. -132 z 5. augusta 2022 podľa (ďalej len „“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej z 19. marca 2018, č. 35570-2/2018-BA, ktorým zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Dunajská streda z 11. januára 2018, č. 8739-1/2018-DS, o tom, že povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osobe (ďalej len „SZČO“) nezaniklo dňa 29. februára 2008, ale zaniklo dňa 30. júna 2010. O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na skutočnosť, že v konaní úspešnému správnemu orgánu žiadne trovy uplatniteľné v zmysle nevznikli. Správny súd pritom vychádzal zo záväzného právneho názoru vysloveného Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) v skoršom rozsudku z 27. apríla 2022, sp. zn. .

2. Z obsahu administratívneho spisu žalovanej správny súd zistil, že žalobkyňa bola na základe rozhodnutia Slovenskej lekárskej komory č. LIA/TT/0337/05 od 19. októbra 2005 do 2. marca 2015 držiteľkou licencie L1A. Žalobkyňa ďalej dňa 29. februára 2008 podala pobočke žalovanej Registračný list FO - odhlášku s dátumom zániku poistenia ku dňu 29. februára 2008. Príjem žalobkyne z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol pritom za roky 2007 a 2008 vyšší ako zákonom stanovená hranica.

3. V ďalšom konaní bol správny súd podľa viazaný právnym názorom vysloveným najvyšším správnym súdom, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia zaujal stanovisko ku všetkým

sporným okolnostiam prípadu, ktoré by podľa žalobkyne mohli mať za následok nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia. Kasačný súd považoval za nespornú, s prihliadnutím na rozsudok veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) z 24. novembra 2020, sp. zn. a na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) z 30. novembra 2021, sp. zn. , otázku právneho postavenia žalobkyne na účely sociálneho poistenia ako SZČO na základe držby licencie na výkon samostatne zdravotníckej praxe.

4. Nakoľko v konaní nebola sporná držba licencie L1A žalobkyňou, ani jej príjem v rozhodnom období za podmienok stanovených zákonom majúci za následok zánik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia, boli tak zodpovedané všetky otázky majúce rozhodnutie o správnej žalobe význam. Preto správny súd žaloby ako nedôvodnú zamietol.

II.

Kasačná sťažnosť žalobkyne proti rozsudku správneho súdu 5. Proti uvedenému rozsudku správneho súdu podala žalobkyňa v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. V dôvodoch kasačnej sťažnosti namietala, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( a ). Navrhla, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

6. V dôvodoch kasačnej sťažnosti konkrétne uviedla, že len formálne držanie licencie L1A bez jej skutočného využitia za účelom získania príjmu nemôže napĺňať materiálnu podmienku na to, aby mala sťažovateľka po zániku oprávnenia, na ktoré bola jej účasť ako SZČO na sociálnom poistení pôvodne naviazaná, pokračujúcu účasť na sociálnom poistení aj po zániku tohto oprávnenia. Zopakovala svoje tvrdenie zo správnej žaloby, že na základe licencie L1A nikdy nevykonávala činnosť, z ktorej by jej plynuli príjmy z podnikania a inej zárobkovej činnosti podľa a o dani z príjmov. Žalobkyňu tak nemožno považovať ani za subjekt, ktorý je oprávnený na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti v zmysle o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“ alebo „zákon o sociálnom poistení“), a teda jej účasť na povinnom sociálnom poistení ako SZČO v rozhodnom období, v zmysle , zánikom oprávnenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia bez pochýb ku dňu 29. februára 2008 zanikla.

7. Ďalej namietala, že postupom správneho súdu došlo k porušeniu princípu právnej istoty a aj práva na súdnu a inú ochranu v zmysle a práva na spravodlivý proces v zmysle Európskeho súdu pre ľudské práva. Tiež namietala, že postupom správneho súdu došlo k porušeniu princípu právnej istoty a porušeniu jeho práva na zákonného sudcu podľa a práva na spravodlivý súdny proces podľa Európskeho súdu pre ľudské práva. Uviedla, že ku dňu 29. februára 2008, vykonala všetky kroky, a prejavila všetku možnú vôľu ukončiť svoj status SZČO. Zánik povinnosti žalobcu platiť sociálne poistenie ako SZČO, ako nesporný prípad sám správny orgán vyznačil v príslušnom spise žalobkyne. Vydaním rozhodnutia zo strany pobočky žalovanej o tom, že povinné nemocenské a dôchodkové poistenie žalobcovi nezaniklo dňa 29. februára 2008, tak došlo k závažnému zásahu do princípu právnej istoty adresáta právnych noriem.

8. Namietala takisto arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. V rozhodnutiach správnych orgánov chýba vysvetlenie zrozumiteľného dôvodu, prečo boli zo strany správneho orgánu vlastne vydané.

9. Ďalej uviedla, že v súčasnosti existujú vo vzťahu sociálneho poistenia a licencie L1A dva právne názory reprezentované rozhodnutiami veľkého senátu najvyššieho súdu sp. zn. a a poukázala aj na to, že jedným zo základných atribútov právneho štátu je aj relatívna stabilita judikatúry. Uznesenie veľkého senátu sp. zn. pritom nevykazuje žiadne známky zásadných vád a justičných omylov. Len zmena právneho názoru, ktorá vychádza z rozdielneho (nového) zloženia senátu, nemôže sama o sebe ospravedlňovať vydanie úplne protichodného rozhodnutia v tej istej skutkovej a právnej veci. Prehodnocovanie právnych názorov z dôvodu iných právnych názorov členov veľkého senátu je nerešpektovaním princípu legitímneho očakávania a predvídateľnosti súdnych

rozhodnutí, ako aj princípu právnej istoty. Odkázala na pritom na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva.

10. V závere žalobkyňa žiadala, aby senát najvyššieho správneho súdu za účelom zachovania princípu právnej istoty, ako aj jeho práva na zákonného sudcu v zmysle v spojení s Európskeho súdu pre ľudské práva prerušil súdne konanie vo veci kasačnej sťažnosti a zmysle v spojení s , o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a podal predsedovi Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky podnet na zaujatie stanoviska pléna najvyššieho správneho súdu k zjednoteniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov v právoplatných rozhodnutiach veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré bude následne pre členov pléna Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky záväzné.

III.

Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti žalobkyne 11. Žalovaná sa k obsahu kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním z 21. decembra 2022, v ktorom o. i. uviedla, že žalobkyňa podaním kasačnej sťažnosti, bez zmeny skutkových a právnych okolností prípadu, ignoruje právny názor najvyššieho správneho súdu, neuznáva ani rozsudok veľkého senátu najvyššieho súdu sp. zn. , pritom sa sama dovoláva právnej istoty. V časti, v ktorej sa žalobkyňa dovoláva arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti rozhodnutia, nie je podľa žalovanej kasačná sťažnosť prípustná, keďže sa opiera o dôvody, ktoré žalobkyňa neuplatnila v konaní pred správnym súdom. Zároveň však dodala, že rozhodnutia prvostupňového a odvolacieho orgánu je potrebné považovať za jeden celok a postačí, ak sa námietkami účastníka konania zaoberá odvolací orgán. Žalovaná v rozhodnutí zdôvodnila nielen skutkový, ale aj právny stav veci a zaujala stanovisko ku všetkým podstatným námietkam. Žalovaná sa stotožnila s právnymi závermi správneho súdu, vyjadrenými v napadnutom rozsudku, a navrhla kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.

IV.

Konanie pred kasačným súdom 12. Najvyšší správny súd bol formálne zriadený ústavným , ktorým sa mení a dopĺňa č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) dňa 1. januára 2021 a na základe o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou súdnictva.

13. Podľa o súdoch a o zmene a doplnení niektorých , najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021. 14. Podľa , o súdoch a o zmene a doplnení niektorých , výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu.

15. Najvyšší správny súd ako súd kasačný ( v spojení s ) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania ( ), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke najvyššieho správneho súdu www.nssud.sk ( v spojení s ) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobkyne nie je dôvodná.

16. Predmetom prieskumného konania na kasačnom súde bol rozsudok správneho súdu č. k. -132 z 5. augusta 2022, ktorým správny súd zamietol žalobu žalobkyne.

17. Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom

právneho štátu zaručujúcim každej osobe, či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom ( ). Konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania ( ). Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy ( ). Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy ( ).

18. Kasačný súd dáva tiež do pozornosti, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy tretej časti (§ a nasl. ) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach správny súd nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ak žalobca je fyzickou osobou, ktorou namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Správny súd v konaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy teda preskúmava, či orgán štátnej správy konal a rozhodol v súlade so zákonom, či v správnom konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom konania, či sa vysporiadal s jeho námietkami a či na základe skutkových zistení na základe logického a rozumného uváženia ustálil správne svoj právny záver.

19. Kasačný súd konštatuje, že krajský súd v danej veci v procese súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu náležite postupoval v súlade s procesnými pravidlami zákonodarcom nastolenými v prvej a tretej hlave tretej časti , keď súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, napadnutého žalobou, vykonal náležite v zmysle platnej právnej úpravy a svoju právnu úvahu, na základe ktorej ustálil svoj právny záver, aj riadne odôvodnil.

20. Kasačný súd po vykonaní súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovanej v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím a konaní im predchádzajúcich pri aplikácii zákonnej úpravy uvedeného právneho predpisu postupom podľa dospel k záveru, že správny súd potom, ako mu bolo predchádzajúce rozhodnutie vo veci samej rozsudkom najvyššieho správneho súdu sp. zn. z 27. apríla 2022 zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie, následne konal a rozhodol v intenciách názoru najvyššieho správneho súdu. Kasačný súd po vyhodnotení rozsahu a dôvodov kasačnej sťažnosti žalobkyne vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu v zásade nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku správneho súdu, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. Kasačný súd na zdôraznenie správnosti a zákonnosti rozsudku správneho súdu, považujúc za zásadnú spornú otázku, kedy žalobkyni zaniklo povinné sociálne poistenie, uvádza nasledovné.

V.

Právne posúdenie kasačný súdom 21. Podľa veta prvá Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Podľa štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto .

22. Základom interpretácie a aplikácie je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s právomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny poriadok. Z citovanej právnej úpravy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s . Pozitivistický právny prístup k aplikácii zákonov je preto v činnosti štátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v závislosti od chránených hodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných pojmov. Obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Mocenské orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle , s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná ( ) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie.

23. V kasačnej sťažnosti žalobkyňa opätovne otvorila otázku posudzovania jej statusu ako samostatne zárobkovo činnej osoby z dôvodu držby licencie L1A a namietala právne názory vyslovené správnym súdom, najvyšším správnym súdom a najvyšším súdom v rozsudku veľkého senátu sp. zn. . Najvyšší správny súd však otázku postavenia žalobkyne v súvislosti s držbou licencie L1A považuje za vyriešenú, najmä vzhľadom na skoršie rozhodnutie najvyššieho správneho súdu zo dňa 27. apríla 2022, ktoré sa uvedenej otázke vyčerpávajúco venovalo, a na ktorej spornosť dal najvyšší správny súd už odpoveď. Najvyšší správny súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje s právnym názorom vysloveným v skoršom zrušujúcom rozsudku najvyššieho správneho súdu, v rámci ktorého boli zohľadnené aj odlišné právne názory vyslovené veľkým senátom najvyššieho súdu (sp. zn. a ) a zároveň proti rozhodnutiu sp. zn. bola odmietnutá aj ústavná sťažnosť ústavným súdom uznesením sp. zn. . Z uvedeného dôvodu tak najvyšší správny súd toto odôvodnenie opätovne dáva do pozornosti žalobkyni a v celom rozsahu naň poukazuje.

24. Rozhodnutie ústavného súdu ako aj rozhodnutie veľkého senátu správneho kolégia najvyššieho súdu je pre súdy záväzné. Právny názor vyjadrený v rozhodnutí veľkého senátu je pre senáty najvyššieho správneho súdu záväzný. Ak sa senát najvyššieho správneho súdu pri svojom rozhodovaní chce odchýliť od právneho názoru vyjadreného v rozhodnutí veľkého senátu, postúpi vec na prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu ( ).

25. Vo vzťahu k námietkam žalobkyne, ktorými namietala, že postupom správneho súdu došlo k porušeniu princípu právnej istoty a aj práva na súdnu a inú ochranu v zmysle a práva na spravodlivý proces v zmysle Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a tiež, že postupom správneho súdu došlo k porušeniu princípu právnej istoty a porušeniu jej práva na zákonného sudcu podľa a práva na spravodlivý súdny proces podľa Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, kasačný súd upriamuje jej pozornosť na právnu úpravu ustanovenú v v znení neskorších predpisov v spojení s , v zmysle ktorej právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. O otázkach, ktoré sú predmetom preskúmavacieho konania, ustálil právne závery veľký senát správneho kolégia najvyššieho súdu v rozsudku z 24. novembra 2020, sp. zn. , ktoré sa vydaním tohto rozsudku veľkého senátu sa stali pre senáty najvyššieho správneho súdu záväzné a súčasne tieto právne závery majú charakter ustálenej rozhodovacej praxe v totožných alebo v obdobných otázkach. Pokiaľ žalovaná napadnutým rozhodnutím a následne na základe žaloby podanej proti tomuto rozhodnutiu žalovanej správny súd vydali rozhodnutia v intenciách názoru konštatovaného v citovanom rozhodnutí veľkého senátu správneho kolégia najvyššieho súdu sp. zn. , nemohlo dôjsť k porušeniu princípu právnej istoty v danej veci. Uvedený rozsudok veľkého senátu najvyššieho súdu nahradil pôvodný rozsudok veľkého senátu vydaný k danej problematike (sp. zn. ), čo je v ňom explicitne vyjadrené, preto nie je možné dať za pravdu sťažovateľke, že obe rozhodnutia rovnocenne koexistujú popri sebe, a teda právne závery skoršieho rozhodnutia je možné

účinne uplatňovať v praxi. Kasačný súd v danej súvislosti poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Atanasovski proti Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko zo 14. januára 2010, č. 36815/03, v rámci ktorého Európsky súd pre ľudské práva vyslovil, že vývoj judikatúry sám osebe nie je v rozpore s riadnym výkonom spravodlivosti, keďže neschopnosť zachovať dynamický a vývojový prístup by mohol byť prekážkou reformy alebo zlepšenia. (pozri sp. zn. ). Touto otázkou sa zaoberal aj ústavný súd v uznesení, ktorým odmietol ústavnú sťažnosť voči rozsudku veľkého senátu ako zjavne neopodstatnenú, pričom konštatoval, že novo rozhodujúci sudcovia najvyššieho súdu nemôžu v predmetnej situácii svoj odlišný právny názor ignorovať a, naopak, postupujú ex officio, pričom taký ich zákonne súladný postup nemôže byť z hľadiska práva na súdnu ochranu neúspešnej strany v konaní v zmysle úspešne napadnutý ako ústavne nekonformný. Kasačný súd súčasne upriamuje pozornosť na to, že v právnom štáte - a v duchu všeobecného princípu spravodlivosti

- nie je možné očakávať zvýhodnenie vo forme nevzniku povinností na základe či už neznalosti práva (žalobkyňa sa domnievala, že jej status SZČO sa neviaže na trvanie licencie L1A, ale na povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia) alebo akéhokoľvek iného opomenutia. Princíp právnej istoty a spravodlivosti v práve sociálneho zabezpečenia znamená, že je potrebné zabezpečiť, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely (sp. zn. ).

26. Kasačný súd vychádzajúc z ust. a konštatuje, že napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj prvostupňové rozhodnutie obsahujú citáciu ustanovení právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovali a z ktorých vychádzali pri právnom posúdení, nie je potrebné, aby odôvodnenie rozhodnutia dávalo odpoveď na každú vznesenú námietku, ale vyžaduje sa, aby konajúci orgán v odôvodnení rozhodnutia zdôvodnil skutkový a právny stav prejednávanej veci, aby uviedol, na podklade ktorých skutočností rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. V zmysle vyššie uvedeného považuje kasačný súd napadnuté rozhodnutie žalovanej spolu s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu za dostatočné odôvodňujúce výrok predmetných rozhodnutí s poukázaním na skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, zhodnotením príslušných dôkazov a poukázaním na právne predpisy, na základe ktorých žalovaná, ako aj pobočka rozhodli.

27. Vychádzajúc z uvedeného kasačný súd opätovne konštatuje, že správny súd rozhodol správne a v súlade so zákonom, keď správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol, pričom svoju právnu úvahu, na základe ktorej ustálil svoj právny záver, aj riadne odôvodnil, jeho rozhodnutie nie je možné považovať za arbitrárne či nepreskúmateľné. Skutočnosť, že žalobkyňa so závermi rozhodnutí správnych orgánov a so závermi rozsudku správneho súdu nesúhlasí, nie je dôvodom na vyslovenie ich nezákonnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené vyhodnotil kasačný súd sťažnostné námietky žalobkyne za nedôvodné, a tým nespôsobilé spochybniť vecnú a právnu správnosť napadnutého rozhodnutia správneho súdu. Na základe toho kasačný súd dospel k záveru, že nie je daný žiaden zo zákonných dôvodov kasačnej sťažnosti v zmysle , a tak ju podľa rozsudkom ( ) zamietol.

28. Kasačný súd posudzujúc návrh žalobkyne na prerušenie kasačného konania a podanie podnetu predsedovi najvyššieho správneho súdu v zmysle v spojení s , dospel k záveru, že v prejednávanej veci neboli splnené podmienky na podanie prípadného podnetu predsedovi najvyššieho správneho súdu, pretože po zmene judikatúry rozhodnutím veľkého senátu sp. zn. nedošlo k rozdielnemu výkladu zákona o sociálnom poistení, či už v rozhodnutiach veľkého senátu alebo v rozhodnutiach jednotlivých senátov najvyššieho správneho súdu. Pôvodné rozhodnutie veľkého senátu z roku 2019 bolo prekonané novým rozhodnutím z roku 2020 a fakticky ním bolo nahradené. Po tejto zmene judikatúry sa senát najvyššieho správneho súdu, prejednávajúci túto konkrétnu vec, v plnom rozsahu riadil týmto novším rozhodnutím veľkého senátu a nedošlo k žiadnemu odklonu od ustálenej judikatúry. Žalobkyňa ani neuviedla, že by niektorý iný senát najvyššieho správneho súdu vydal rozhodnutie v rozpore s touto judikatúrou. Kasačný súd z dôvodov uvedených vyššie nevzhliadol dôvod ani na postup podľa , ani na prerušenie konania podľa v spojení s , a preto návrh na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol.

29. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že účastníkom konania nepriznal nárok na náhradu trov tohto konania. Žalovanej ako úspešnej účastníčke ich nepriznal z dôvodu, keďže to nemožno spravodlivo požadovať ( v spojení s ) a žalobkyni z dôvodu, že v tomto konaní nemala úspech, a preto nemá právo na náhradu trov ( v spojení s ).

30. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.