Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/14/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Vékonyovej a členov senátu JUDr. Aleny Radičovej a Mgr. Marka Anovčina, v spore žalobcu A. B. C., D., E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. XXXX/XX, H., právne zastúpeného advokátom JUDr. Andrejom Garom, advokátom, so sídlom Štefánikova 14, Bratislava, IČO: 30 850 436, proti žalovanej A. I. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/ XX, H., právne zastúpenej SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava 1, IČO: 36 862 711, o zaplatenie 109,49 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej a žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 13. marca 2023, č. k. -167, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku I.

p o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku III. m e n í tak, že žalobca m á voči žalovanej n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

III. Žalobca m á voči žalovanej n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, ktorú náhradu trov odvolacieho konania je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi v sume určenej rozhodnutím súdu prvej inštancie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 109,49 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 6,25 % ročne zo sumy 109,49 eur od 24.09.2022 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom II. žalobu v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 109,49 eur od 07.03.2021 do 23.09.2022 zastavil a výrokom III. žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy 109,49 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 07.03.2021 do zaplatenia. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že mu vznikla škoda spočívajúca vo vynaložených nákladoch v súvislosti s cestou do miesta bydliska maloletého. Uviedol, že na základe uznesenia Okresného súdu Prievidza č. k. -76 bol upravený styk s maloletým tak, že bol oprávnený stretnúť sa s maloletým každú sobotu nepárneho týždňa v kalendárnom roku v čase od 14.00 hod do 17.00 hod. v neprítomnosti matky s tým, že si mal maloletého prevziať pred kultúrnym domom v Bojniciach a na tom istom mieste maloletého žalovanej vrátiť. Žalovaná však vykonateľné rozhodnutie nerešpektuje. Konkrétne dňa 06.03.2021 sa dostavil na realizáciu styku, ktorý sa však neuskutočnil. Na základe si uplatnil náhradu škody, za ktorej vznik zodpovedá žalovaná, v dôsledku jej vyššie uvedeného konania, ktorá škoda spočíva v zbytočne vynaložených nákladoch na cestu z Bratislavy do Bojníc a späť. Žalovaná maloletého na styk nepripravila, pričom neposkytnutím potrebnej súčinnosti porušila svoju prevenčnú povinnosť v zmysle , čím vedome spôsobila škodu. Príčinnú súvislosť medzi porušením

právnej povinnosti žalovanou a škodou žalobca videl v tom, že ak by žalovaná rešpektovala právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie, umožnila by mu bez obštrukcií styk s maloletým, prípadne včas by upovedomila žalobcu o objektívnej prekážke, zakladajúcej predpoklad nemožnosti uskutočniť styk, nevynaložil by žalobca náklady na cestu z H. do H. a späť a ku škode by nevzniklo. Predmetná cesta žalobcu z Bratislavy (bydlisko žalobcu) do H. (miesto styku) a späť predstavuje vzdialenosť 372 km, pričom základná náhrada je vo výške 71,80 eur a náhrada za spotrebované pohonné hmoty vo výške 37,69 eur (náhrady prepočítané v zmysle spotreby pohonných látok uvedených v technickom preukaze a údajov štatistického úradu v týždni od 01.03.2021 do 07.03.2021). Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci platobný rozkaz sp. zn. , proti ktorému žalovaná podala odpor.

2. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že Okresný súd Prievidza uznesením č. k. -76 zo dňa 14.10.2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. -197 zo dňa 13.02.2020 upravil styk otca s maloletým tak, že je oprávnený sa s ním stretnúť každú sobotu nepárneho týždňa v kalendárnom roku v čase od 14.00 hod. do 17.00 hod. bez prítomnosti matky.

3. Z SMS komunikácie medzi žalobcom a žalovanou v období od 05.03.2021 do 07.03.2021 vyplynulo, že žalobca správou žalovanej oznamoval realizáciu styku podľa neodkladného opatrenia. Žalovaná najprv nereagovala a potom dňa 06.03.2021 o 13.49 hod. na sms správu žalobcu v znení „som na námestí“ odpísala, že „B. je už nachystaný, ale nechce íst. Plače, že nejde“. Žalobca trval na realizácii styku a následne zavolal policajnú hliadku, ktorá sa dostavila do bydliska žalovanej. Konajúci policajt oznámil žalobcovi, že počul plakať maloletého, ale nevidel ho. Žalobca podal trestné oznámenie.

4. V konaní sp. zn. bol znalkyňou D. B. J., D. vypracovaný písomný znalecký posudok č. XXX/XXXX, z ktorého vyplynulo, že skutočnú ochotu matky vhodne pôsobiť na dieťa (pozitívne ovplyvniť jeho nastavenie a prejavy v čase stanoveného kontaktu s otcom) v domácnosti jej rodičov možno spochybniť. Na podvedomej úrovni, kde sa nahromadili hlavne u matky rôzne animozity, s vysokou pravdepodobnosťou existuje riziko, že je v jej výchovnom prostredí maloletý negatívne ovplyvňovaný proti otcovi. Na druhej strane znalkyňa uviedla, že matka nevedome, ale aj vedome posilňuje u dieťaťa reflex reagovať na zmienku o otcovi afektívne, výslovne uviedla, že je na počudovanie, že matka po všetkých skúsenostiach nezmenila taktiku prípravy maloletého na stretnutie s otcom, keď musela zistiť, že doterajší spôsob prípravy maloletého na stretnutie s otcom je kontraproduktívny až deštruktívny. Žalovaná podala na Ministerstvo spravodlivosti SR podnet na vykonanie dohľadu vo veci znalkyne D. B. J., D.. pri vypracovaní znaleckého posudku č. XXX/XXXX, na čo Ministerstvo spravodlivosti SR reagovalo tak, že bolo proti znalkyni vydané upovedomenie o začatí správneho konania zo dňa 16.03.2022 vo veci podozrenia zo spáchania iného správneho deliktu. Uznesením Okresného súdu Prievidza č. k. -67 zo dňa 08.12.2022 bol návrh žalovanej na spojenie vecí vedených na tunajšom súde pod sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. zamietnutý.

5. V konaní pred súdom prvej inštancie predložila právna zástupkyňa žalovanej na pojednávaní dňa 13.03.2023 súdu znalecký posudok č. X/XXXX vypracovaný dňa 15.01.2023 znalkyňou B. K. L., z odboru psychológia, odvetvia klinická psychológia detí a dospelých. Súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že návrh na vykonanie dôkazu listinou znaleckým posudkom č. X/XXXX predloženým na pojednávaní dňa 13.03.2023 vzhľadom na koncentráciu konania zamietol a zdôraznil, že spor sa prejednáva v civilnom sporom konaní, v ktorom každá zo sporových strán nesie zodpovednosť nielen za predkladanie a navrhovanie dôkazov, ale aj za ich včasnosť. Právna zástupkyňa predložila znalecký posudok s počtom strán 82 súdu priamo na pojednávaní, pričom nebolo dôvodné očakávať, že sa súd s tak obsiahlou písomnosťou oboznámi priamo na pojednávaní bez potreby jeho odročenia. Sama pritom tvrdila, že žalovanej bol doručený dňa 23.02.2023. Žalovanej nič nebránilo, aby znalecký posudok súdu predložila skôr.

6. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , , (ďalej len „“). Akceptujúc dispozičný prejav žalobcu na pojednávaní, súd konanie v časti zastavil. Uzavrel, že nebolo sporným, že žalobca mal v zmysle vykonateľného rozhodnutia súdu právo stretnúť sa s maloletým a za týmto účelom dňa 06.03.2021 pricestoval z H. do H. osobným motorovým vozidlom za účelom realizácie styku s maloletým, pričom deň vopred informoval žalovanú, že sa dostaví. K realizácii styku nedošlo. Zhodnotiac výsledky dokazovania, dospel súd k záveru, že žalovaná zavinene zmarila styk dieťaťa s otcom dňa 06.03.2021, keď bez objektívneho dôvodu odmietla dieťa žalobcovi odovzdať. Nešlo o nesplnenie si prevenčnej povinnosti v zmysle , ktorú by nesplnila vtedy, keď by existujúcu objektívnu okolnosť včas neoznámila, ale naopak, išlo o priame porušenie povinnosti styk umožniť, teda žalovaná zodpovedá za škodu podľa . V konaní bolo preukázané, že žalovaná bola povinná podľa právoplatných a vykonateľných rozhodnutí súdov umožniť styk žalobcu s maloletým synom. Žalovaná mala v tomto termíne, nielenže umožniť stretnutie žalobcu so svojím maloletým synom, ale svojho syna na tento styk aj riadne pripraviť. Žalobca žalovanej deň vopred oznámil, že si pre dieťa príde. Žalovaná na jeho SMS nereagovala. Je zrejmé, že cesta žalobcu dňa 06.03.2021 na miesto stretnutia so synom sa uskutočnila výlučne za týmto účelom. Z vyššie uvedených skutkových zistení možno vyvodiť právny záver, že škoda, ktorá vznikla žalobcovi v podobe vzniknutých výdavkov na prepravu z H. do H. a späť, vznikla v priamej príčinnej súvislosti s cestou z miesta jeho bydliska na miesto, kde sa mal s maloletým stretnúť. Zavinenie žalovanej spočíva v jej úmyselnom konaní, keďže musela vedieť, že neumožnením stretnutia žalobcu s dieťaťom poruší právo žalobcu na jeho styk so synom, teda poruší právnu povinnosť. Uvedené vyplýva z povahy plnenia právnej povinnosti a z jej postoja v SMS komunikácii so žalobcom pred termínom styku. Žalovaná bez existencie objektívneho dôvodu neumožnila žalobcovi realizáciu styku s jeho maloletým synom tvrdiac, že tento styk so žalobcom odmieta. Takýto argument žalobkyne však nie je objektívnou prekážkou, ktorá by bránila uskutočneniu styku. Žalovaná žiadnym spôsobom nepreukázala jej aktívnu snahu o uskutočnenie styku. V konaní bolo preukázané, že žalobcovi dopredu neoznámila, aby z určitého dôvodu za synom neprišiel, pretože takýto dôvod ani neexistoval. Žalovaná styk žalobcovi s jeho synom dňa 06.03.2021 neumožnila. Vzhľadom na uvedené súd uzavrel, že žalobca preukázal v konaní všetky prvky subjektívnej zodpovednosti žalovanej za škodu, ktorá mu vznikla zbytočným vynaložením výdavkov na cestu dňa 06.03.2021. Cesta žalobcu z miesta bydliska H. do miesta styku H. dňa 06.03.2021 a späť predstavuje vzdialenosť 372 km. V zmysle , o cestovných náhradách, má žalobca nárok na základnú náhradu vo výške 71,80 eur (0,193 eur x 372 km) podľa Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. a na náhradu za spotrebované pohonné hmoty vo výške 37,69 eur. Vychádzajúc z priemerných cien pohonných látok v Slovenskej republike podľa Štatistického úradu SR bola cena benzínu natural 95 oktánový v týždni od 01.03.2021 do 07.03.2021 za jeden liter 1,333 eur. Pri spotrebe vozidla 7,6 l na 100 km, predstavuje náhrada 372 km : 100 km = 3,72 x 7,6 l = 28,272 litrov, 28,272 litrov x 1,333 eur predstavuje po zaokrúhlení sumu 37,69 eur. Spolu predstavujú cestovné náhrady sumu 109,49 eur. Žalobca sa po zmene žaloby domáhal aj úrokov z omeškania vo výške 6,25 % ročne z prisúdenej istiny od 24.09.2022 do zaplatenia. V danej veci išlo o nárok na náhradu škody, kde čas plnenia nie je určený zákonom a ani súdnym rozhodnutím. Žalovaná bola prvýkrát vyzvaná na náhradu škody až doručením žaloby, preto sa so zaplatením dostala do omeškania v deň nasledujúci po doručení jej žaloby. V tomto čase omeškania bolo možné požadovať v zmysle v spojitosti s Nariadenia vlády č. úroky z omeškania v sadzbe 6,25 % ročne, preto súd v časti úrokov z omeškania žalobe vyhovel.

7. Žalobca bol v konaní v podstatnej časti sporu úspešný, preto by mu patrila náhrada trov konania podľa . Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd žalobcovi náhradu trov konania podľa nepriznal. Podľa názoru súdu, dôvody hodné osobitného zreteľa, spočívajú v procesnom správaní žalobcu, ktorému nič nebránilo podať žalobu, v ktorej si uplatní svoje nároky na náhradu škody za viacero dní, pričom podľa povahy jeho nárokov ide o totožné škody z titulu cestovných nákladov, o totožný okruh sporových strán a všetky veci aj (aspoň čiastočne) skutkovo spolu súvisia. Žalobca má v každom prípade zmareného styku vedomosť o tom, z akých dôvodov k nemu nedošlo a nič mu nebráni domáhať sa náhrady škody „blokovo“ napríklad v závislosti od dôvodu zmarenia (napr. údajná choroba dieťaťa, odmietanie styku zo strany dieťaťa, prípadne iného). Zo strany žalobcu dochádza podľa názoru súdu vykonávaným procesným postupom o zjavné zneužitie práva, ktoré podľa nemôže požívať právnu ochranu. Podávanie samostatných žalôb za každý jeden zmarený styk, pričom ide o

takmer identické žaloby, neúčelne predražuje spôsob domáhania sa súdnej ochrany žalobcu, na ktorom podľa názoru súdu sa nemôže spolupodieľať žalovaná v podobe náhrady trov konania.

8. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalovaná a voči výroku o trovách konania aj žalobca.

9. Žalovaná podala odvolanie voči výroku I. rozsudku s tým, že žalobcu viackrát informovala, že odovzdávanie maloletého je často sprevádzané výraznými citovými reakciami a maloletý odmieta styk. Žalobca bol o uvedenej skutočnosti riadne vopred informovaný, pričom o probléme uskutočňovania stykov vedel aj z iných prebiehajúcich konaní. Uviedla, že nemohla žalobcovi oznámiť vôľu maloletého vopred, keď odmietavé prejavy maloletého nastanú vždy až vtedy, keď dochádza k odovzdávaniu, v čase kedy sa žalobca nachádza v mieste bydliska maloletého, prípadne, keď žalovaná maloletého na styk pripravuje. Súd podľa jej názoru vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že zodpovedá za náhradu cestovných výdavkov žalobcu do miesta bydliska maloletého. Trvala na tom, že po celý čas postupovala tak, aby bol sledovaný najlepší záujem dieťaťa, a to vrátane prípravy maloletého na styk s otcom. Najlepší záujem dieťaťa je prvoradým kritériom pri posudzovaní akýchkoľvek právnych povinností, ktoré súvisia s maloletými, čo potvrdzuje aj čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie. Uvedené kritérium je potrebné skúmať aj v tomto konaní, keďže najlepší záujem dieťaťa priamo súvisí s tvrdeným zavinením žalovanej. Žalovaná opakovane upozorňovala na citové prejavy maloletého, ktoré nastanú až pri odovzdávaní na styk, pričom tieto aktívne opakovane riešila, teda v konaní je riadne preukázané, že nešlo o úmyselné konanie žalovanej.

10. Ďalej uviedla, že ak žalobca poukazoval na závery znaleckého posudku č. 140/2020, tak tento znalecký posudok predložený žalobcom nie je možné považovať za relevantný dôkaz, keď tento nebol predložený v celom rozsahu a žalobca účelovo predložil len niektoré strany znaleckého posudku. Žalovaná preukázala, že sa voči znalkyni D. B. J., D. vedie správne konanie vo veci dohľadu pri vyhotovení znaleckého posudku č. XXX/XXXX. Ku dňu podania odvolania bolo rozhodnuté o vine znalkyne zo spáchania iného správneho deliktu. Trvala na tom, že súd vec nesprávne právne posúdil, keď pri rozhodovaní nevzal do úvahy vôľu maloletého a jeho najlepší záujem pri uskutočnení styku. Konanie v najlepšom záujme dieťaťa má prednosť pred konaním, ktoré údajne zakladá nárok na náhradu škody žalobcu. Zároveň je súd povinný skúmať aj vôľu dieťaťa pri odovzdávaní na styk s druhým rodičom. Najlepší záujem maloletého dieťaťa a jeho zdravý vývoj musí byť posudzovaný aj v tomto konaní o náhradu škody, keďže konanie, ktoré sleduje najlepší záujem maloletého dieťaťa preukazuje zbavenie sa zodpovednosti za zavinenie vzniknutej škody. Opakovane uviedla, že maloletého riadne motivovala k styku. Styk nebolo možné realizovať tak, aby maloletý neutrpel žiadne psychické traumy, ktoré by mohli mať za následok jeho ďalší nepriaznivý vývin. Žalobca bol upovedomený o nevôli maloletého a problémoch pri jeho odovzdávaní. Za tejto situácie jej nemôže byť uložená povinnosť nahradiť žalobcovi cestovné náklady do miesta bydliska maloletého. Žalovaná poukázala na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. . Mala za to, že vôľa maloletého je absolútny objektívny dôvod, pre ktorý nedošlo k realizácii styku v súbehu so sledovaním najlepšieho záujmu dieťaťa, pričom nedošlo k preukázaniu zavinenia žalovanej, napr. vo forme jej ovplyvňovania maloletého. Súd v danom prípade nevzal do úvahy vôľu dieťaťa a v rozpore s uvádzanými skutočnosťami uviedol, že žalovaná úmyselne zmarila styk žalobcu s maloletým, a to aj napriek tomu, že takéto konanie nebolo v konaní preukázané. Pri posúdení príčinnej súvislosti medzi konaním žalovanej a vznikom škody nie sú splnené predpoklady pre náhradu škody, keď v konaní nebolo preukázané, že by konanie maloletého syna spôsobila samotná žalovaná. V tomto prípade je zároveň potrebné situáciu, kedy došlo k vynaloženiu cestovných výdavkov do miesta bydliska maloletého, posudzovať ako bežné riziko, ktoré znáša žalobca ako poškodený. Taktiež je nevyhnutné skúmať mieru zavinenia žalobcu na vzniku škody, keď si bol vedomý, že maloletý odmieta styk. K nesprávnemu právnemu posúdeniu došlo aj pri skúmaní zavinenia, keď žalovanej nebolo preukázané úmyselné zavinenie vzniku škody. Žalovaná opakovane uviedla, že maloletého na styk pripravila a snažila sa ho motivovať k stretnutiu.

11. V konaní nebolo tiež preukázané, že by úmyselným konaním zamedzila styk žalobcu s maloletým, maloletého na styk riadne pripravila a snažila sa ho motivovať k stretnutiu. Vôľa maloletého jej nemôže byť pripísaná na ťarchu. Žalovaná poukázala na ust. vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých a analogicky je potrebné brať názor a správanie maloletého do úvahy aj v prípadoch, keď nie je výkon nariadený súdne, ale dochádza k realizácii bežného styku na základe súdneho rozhodnutia.

12. Žalovaná má za to, že v konaní preukázala, že existoval objektívny dôvod neuskutočnenia styku na strane maloletého. Odmietavý postoj maloletého potvrdzuje znalecký posudok č. X/XXXX zo dňa 15.01.2023 vypracovaný B. K. L.. Znalecký posudok bol ako dôkazný prostriedok v konaní zamietnutý z dôvodu koncentrácie konania, s čím žalovaná nesúhlasila. Znalecký posudok č. X/XXXX jej bol síce doručený dňa 23.02.2023, avšak vzhľadom k rozsiahlosti znaleckého posudku sú asi dva týždne adekvátnou dobou pre oboznámenie sa so závermi znalkyne. Následne bezprostredne na pojednávaní predniesla rozhodujúce skutočnosti, ktoré majú podstatný vplyv na rozhodnutie vo veci a predložila znalecký posudok č. X/XXXX. Skutočnosť, že tento znalecký posudok je rozsiahly a žalovanej bol doručený približne dva týždne pred pojednávaním, nie je dôvodom pre zamietnutie dôkazu z dôvodu koncentrácie konania. Aj v prípade, ak by pojednávanie muselo byť vzhľadom k predmetnému dôkaznému prostriedku odročené, má žalovaná za to, že ide o podstatný dôkaz, ktorý bez svojho zavinenia nemohla predložiť skôr. Súd tak mal pripustiť znalecký posudok ako dôkaz v konaní a rozhodnúť v súlade so závermi uvádzanými v ňom. Žalovaná pokladala rozhodnutie súdu o nevykonaní dôkazného prostriedku z dôvodu koncentrácie konania za nezákonné a zakladajúce porušenie práva na spravodlivý proces. Skutočnosť, že súd sa v rozsudku nezaoberal najlepším záujmom maloletého, ktorý súvisí bezprostredne so vzniknutou škodou a určuje objektívny dôvod, pre ktorý k styku nedošlo, je podľa žalovanej porušením práva na spravodlivý proces.

13. Žalobca podal odvolanie voči výroku o trovách konania a uviedol, že súd prvej inštancie mu nepriznal náhradu trov konania, v ktorom bol úspešný a rozhodnutie odôvodnil s poukazom na . Poukázal na to, že v sporových veciach je rozhodovanie o trovách ovládané zásadou úspechu, čo znamená, že neúspešná strana je povinná nahradiť v spore strane úspešnej trovy konania, ktoré jej v konaní vznikli. Procesný úspech sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom, t. j. víťazstvom v spore. Ustanovenie , ktoré v danej veci aplikoval súd, predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok a zásady zodpovednosti za zavinenie z vyššie uvedených princípov. Podľa judikátu R 34/1982 musí aplikácia tohto ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať výnimočný charakter. V tomto smere žalobca poukázal aj na rozhodnutia Ústavného súdu sp. zn. , sp. zn. . Ustanovenie neslúži na zmierňovanie, alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami (nález )‚ ale slúži na riešenie situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bráni svoje porušené alebo ohrozené právo alebo právom chránený záujem, dostal náhradu trov konania. V danom prípade ide o situáciu, kedy žalovaná účelovo a bezdôvodne bráni kontaktu žalobcu so synom. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, v čom súd vzhliadol ako spravodlivé poskytnúť ochranu osobe porušujúcej práva inej osoby a v čom považoval za nespravodlivé, aby úspešnej sporovej strane nepriznal náhradu trov konania na bránenie jej porušeného práva. Uviedol, že je to práve on, kto sa snaží predchádzať neprimeraným hmotným výdavkom súdu a stranám sporu, pričom žalovaná mu dlhodobo a účelovo bez ospravedlniteľného dôvodu bráni v styku s maloletým. Okrem toho, ak súd samostatným rozhodnutím konštatuje, že sa od začiatku konania domáha ochrany svojich práv procesne správnym spôsobom, nemôže na základe tej istej argumentácie náhradu trov nepriznať pre procesný postup žalobcu, pretože v takom prípade ide o nekontrolovanú voľnú úvahu súdu. Je nespravodlivé, aby sa domáhaním ochrany svojho práva dostal do situácie, kedy náklady na uplatnenie svojho práva prevyšujú priznaný nárok náhrady škody. Spojiť hociktoré obdobné konania do jedného tak, ako to v odôvodnení napadnutého rozsudku tvrdí súd, by bolo neúčelné, neprehľadné, zmätočné a nehospodárne. Každá žaloba o náhradu škody si vyžaduje dôkladné posúdenie s rozsiahlym dokazovaním a ktorékoľvek spojenie obdobných vecí prinesie do konania neprehľadnosť. Žalobca ďalej uviedol, že nemá inú zákonnú možnosť domáhať sa uplatnenia svojich práv, nezneužíva svoje právo, dôvodne si uplatňuje škodu vzniknutú konaním žalovanej v niekoľkých konaniach, čo iným spôsobom nie je možné. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o trovách konania zmenil tak, že mu prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

14. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že s rozhodnutím súdu v časti trov konania súhlasí. Rozhodnutie, v ktorom súd nepriznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že žalobca podal 37 takmer identických podaní, je v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou súdov a v súlade so zásadou účelnosti náhrady trov konania. V súlade s možno za trovy konania považovať iba také výdavky, ktoré sú preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené, ak vznikli v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Pokiaľ nebudú v prípade konkrétneho výdavku súčasne splnené všetky zákonné kritéria, nemožno výdavok kvalifikovať ako súčasť trov

konania. V tomto smere poukázala žalovaná na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. . S prihliadnutím na toto konanie boli naplnené objektívne skutočnosti majúce povahu dôvodov osobitného zreteľa, pre ktoré nie je možné žalobcovi priznať náhradu trov konania. Trovy konania, ktoré žalobcovi v konaní vznikli, neboli účelne vynaložené, keď žalobca opakovane podáva takmer identické návrhy na vydanie platobných rozkazov z dôvodu neuskutočnených stykov s maloletým. S poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. má žalovaná za to, že nie je daný dôvod nahradiť akékoľvek trovy právneho zastúpenia, keď žalobca mohol požadovaný nárok uplatniť jedným procesným úkonom, v jednom konaní, čím by zabezpečil účelnosť vynaložených trov konania v zmysle návrhov.

15. Okrem toho mala za to, že žalobca svojim šikanóznym konaním sleduje práve cieľ spôsobiť jej škodu, pričom takéto konanie vplýva aj na jej duševné zdravie. Konaním, v ktorom bol podávaný celý rad rovnakých žalôb, sa zaoberal aj Ústavný súd ČR v náleze sp. zn. , kedy ide síce o skutkovo odlišnú situáciu, avšak závery súdu sú aplikovateľné aj na tento prípad. Ústavný súd poukázal na to, že v prípade formulárových žalôb, ktorých znenie je takmer identické, možno dospieť k záveru, že účelom právneho zastúpenia nie je poskytovanie právnej pomoci, ale parazitovanie na drobných pohľadávkach voči občanom, ktoré boli umelo navyšované do nezmyselnej výšky za účelom zabezpečenia ľahkého zárobku. Takéto správanie bolo vyhodnotené ako zneužitie práva na zastúpenie advokátom, resp. dokonca procesnou šikanou. Keďže definícia formulárových žalôb sa zhoduje s procesným postupom žalobcu, žalovaná poukázala aj na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. a má za to, že formulárovými podaniami neboli len samotné návrhy na vydanie platobných rozkazov, rovnaké znenie mali aj návrhy na pokračovanie v konaní, ako aj vyjadrenia žalobcu. Žalovaná poukázala aj na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, ktorý sa zaoberal problematikou trov právneho zastúpenia pri tzv. hromadných veciach, a to v uznesení sp. zn. . Z uvedeného je zrejmé, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v súlade s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR, ako aj na a na . S poukazom na uvedené mala za to, že žalobca koná účelovo, v rozpore s dobrými mravmi, keď účelom výkonu práva žalobcu je znevýhodniť žalovanú a spôsobiť jej ujmu (psychickú, ako finančnú). Pokiaľ by žalobcovi išlo o náhradu škody za neuskutočnený styk s maloletým, mohol podať v roku 2022 jeden návrh na zaplatenie, s vyčíslením škody od roku 2020 do dňa vyhotovenia návrhu.

16. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v zmysle a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku I. je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa , a v napadnutej časti vo výroku o nároku na náhradu trov konania je potrebné podľa zmeniť a žalobcovi priznať voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % pred súdom prvej inštancie. Rozsudok súdu prvej inštancie v zastavujúcom výroku II., odvolaním napadnutý nebol, preto zostalo rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti právoplatné a rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.

17. Podľa , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

18. Podľa , zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

19. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle ustanovenia , je porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a porušením právnej povinnosti a zavinenie. Všetky uvedené zodpovednostné zložky musia byť splnené kumulatívne. Prvé tri predpoklady sú objektívneho charakteru. Dôkazné bremeno ohľadne nich leží na poškodenom. Zavinenie je subjektívnej povahy, jeho existencia vo forme nevedomej nedbanlivosti sa predpokladá. Základnou podmienkou vzniku zodpovednostného vzťahu je príčinná súvislosť medzi konaním (opomenutím) škodcu a vzniknutou škodou u poškodeného, ktorá musí byť predvídateľná. Porušenie právnej povinnosti musí byť preukázané, v predmetnom prípade sa jedná o právnu povinnosť uloženú rozhodnutím súdu o úprave styku otca (žalobcu) s maloletým dieťaťom. Podľa výkladu súdnej praxe, sa škodou rozumie majetková ujma poškodeného, ktorú je možné objektívne vyjadriť v peniazoch. V zmysle judikatúry sa za skutočnú škodu považuje majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty,

ktoré treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp., aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky vyplývajúce z toho, že navrátenie do predošlého stavu nebolo dobre možné a účelné (nález Ústavného súdu SR sp. zn. 177/08).

20. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanej náhrady škody, ktorá predstavuje cestovné náklady vynaložené dňa 06.03.2021 na cestu z miesta jeho bydliska do miesta bydliska maloletého za účelom realizácie styku so synom. V tomto čase existovalo právoplatné a vykonateľné uznesenie Okresného súdu Prievidza č. k. -76 zo dňa 14.10.2019, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. -197 zo dňa 13.02.2020, v zmysle ktorého bol žalobca oprávnený stretnúť sa s maloletým každú sobotu nepárneho týždňa v kalendárnom roku, v čase 14.00 hod. do 17.00 hod. v neprítomnosti matky (žalovanej), ktorej bola uložená povinnosť maloletého na stretnutie s otcom riadne pripraviť s tým, že žalobca si prevezme maloletého od žalovanej v určený čas v mieste bydliska maloletého a po skončení styku maloletého odovzdá žalovanej v mieste bydliska maloletého.

21. Práve okolnosť, že v rozhodnom čase existovalo vykonateľné rozhodnutie súdu, ktoré ukladalo žalovanej povinnosť maloletého na stretnutie s otcom včas a riadne pripraviť, neumožňuje prijať záver, že žalovaná tak nemusela urobiť z dôvodov, ktoré uvádza. Vykonateľnosť je vlastnosť rozhodnutia orgánu verejnej moci, ktorá umožňuje vynútenie splnenia povinnosti uloženej takýmto rozhodnutím. Z toho možno logicky dovodiť, že ten, komu je vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, musí túto povinnosť splniť. Z tejto kategorickej požiadavky možno zľaviť v zásade iba v prípade, ak by splneniu uloženej povinnosti bránili objektívne okolnosti.

22. Odvolací súd konštatuje, že povinnosťou žalovanej bolo maloletého syna na styk s otcom riadne pripraviť, čo v sebe nezahŕňa iba jeho materiálnu prípravu - t. j. obliecť ho v bezprostrednom časovom úseku pred stretnutím s otcom, ale i psychologickú prípravu, t. j. výchovné pôsobenie na syna v priebehu celej doby, keď sa u matky nachádza, aby sa s otcom dobrovoľne chcel stretnúť a aby sa odovzdanie a prevzatie dieťaťa zaobišlo bez traumatizujúcich emócií pre dieťa aj ostatné zúčastnené osoby. Odvolací súd zdôrazňuje, že maloletý bol (a aj je) v osobnej starostlivosti matky. Objektívne preto matka mala najširšie možnosti ovplyvňovania maloletého pozitívnym smerom. Bolo len na matke a jej subjektívnom postoji, ako tento vplyv na maloletého využije a ako naplní uloženú právnu povinnosť dieťa na styk s otcom riadne pripraviť. Odvolací súd poukazuje v tomto smere na vek maloletého dieťaťa v čase zmareného styku, vzhľadom ku ktorému tvrdenie matky, že dieťa odmietalo styk s otcom v rozsahu 3 hodín, sa javí ako účelové tvrdenie a nedostatočná príprava dieťaťa na styk s otcom.

23. Odvolací súd v tomto ohľade poukazuje najmä na nízky vek maloletého (cca 2,5 roka). Ako už bolo uvedené vyššie, tento vek nepochybne predpokladá aktívnu účasť matky vo výchove a na ovplyvňovaní reakcií dieťaťa, ktoré je potrebné ovplyvniť takým spôsobom, aby bolo psychicky pripravené na stretnutie s otcom na 3 hodiny bez prítomnosti matky. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že neuskutočnenie styku nie je v danom prípade možné pripisovať iba odmietaniu maloletého tak, ako to tvrdí žalovaná. Z predloženého videozáznamu zo dňa 06.03.2021 totižto nevyplýva splnenie povinnosti žalovanej maloletého syna na styk s otcom riadne pripraviť. Na videozázname je síce vidieť odmietavý postoj maloletého, avšak nie je bez pochybností zrejmé, či smeruje voči stretnutiu s otcom a zároveň je zo záznamu zrejmé, že matka v čase rozrušenia syna nevyvinula žiadne opatrenia k pozitívnej motivácii maloletého.

24. V predmetnej veci z vykonaného dokazovania nevyplývalo, že by existovali také objektívne okolnosti, pre ktoré by k styku žalobcu s maloletým dňa 06.03.2021 nemohlo dôjsť. Záujem maloletého dieťaťa je kľúčovým kritériom pri rozhodovaní súdu vo veciach maloletých detí, avšak v predmetnom konaní o náhradu škody bolo nevyhnutné vychádzať z toho, že dané kritérium (najlepší záujem maloletého dieťaťa) bolo zohľadnené v konaniach starostlivosti súdu o maloleté dieťa. Podľa odvolacieho súdu nie je namieste ani poukaz žalovanej na vyhlášku Ministerstva spravodlivosti SR č. , ktorú je podľa žalovanej nutné analogicky použiť a podľa ktorej sa pri výkone rozhodnutia berie do úvahy správanie a názor maloletého. Uvedená vyhláška sa aplikuje pri výkone rozhodnutia, pričom vyhodnotenie správania a názoru maloletého je tu vecou súdu. Je to teda súd, ktorý vyhodnocuje správanie a názor maloletého v kontexte vykonateľného rozhodnutia a túto skutočnosť

nemožno analogicky vzťahovať a aplikovať aj na iné situácie, pretože by opäť došlo k popretiu významu vykonateľného rozhodnutia súdu.

25. Odvolaciu námietku žalovanej, že súd nesprávne zamietol návrh žalovanej na vykonanie dokazovania znaleckým posudkom č. X/XXXX zo dňa 15.01.2023 z dôvodu sudcovskej koncentrácie konania, odvolací súd nepovažoval za dôvodnú do takej miery, že by odôvodňovala záver, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanej, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces. V zmysle a , strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas; Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania; Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Uvedená v zákone vyjadrená zásada sudcovskej koncentrácie konania má viesť strany sporu, aby predkladali skutkové tvrdenia a návrhy na vykonanie dokazovanie včas a nie s omeškaním, ktoré by viedlo k zbytočnému predlžovaniu sporu a k možnému porušeniu garantovaného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov / prvej vety /. Včasnosť predloženia skutkových tvrdení, či návrhov na vykonanie dokazovania vyhodnotí konajúci súd v konkrétnych okolnostiach danej veci, pričom jeho úvaha je limitovaná premisou vyjadrenou v , podľa ktorej prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

26. V predmetnej právnej veci súd prvej inštancie odmietol s poukazom na sudcovskú koncentráciu konania vykonať dôkaz znaleckým posudkom č. X/XXXXX zo dňa 15.01.2023 znalkyne B. K. L., ktorý žalovaná predložila a navrhla vykonať ako dôkaz na pojednávaní dňa 13.03.2023. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie tento svoj procesný postup odôvodnil tým, že žalovaná predložila znalecký posudok s počtom strán 82 súdu priamo na pojednávaní, pričom nebolo dôvodné očakávať, že sa súd s tak obsiahlou písomnosťou oboznámi priamo na pojednávaní bez potreby jeho odročenia. Sama pritom tvrdila, že žalovanej bol doručený dňa 23.02.2023. Žalovanej podľa súdu prvej inštancie nič nebránilo, aby znalecký posudok súdu predložila skôr.

27. S uvedeným procesným postupom súdu prvej inštancie - aplikáciou sudcovskej koncentrácie konania, na návrh žalovanej na vykonanie dokazovania vyššie uvedeným znaleckým posudkom, odvolací súd nemôže súhlasiť. Z obsahu zápisnice o pojednávaní súdu prvej inštancie zo dňa 13.03.2023 vyplýva, že žalovaná na tomto pojednávaní, ešte pred začatím vykonávania dokazovania, navrhla súdu vykonať dokazovanie vyššie uvedeným znaleckým posudkom, ktorý bol podaný v konaní pred Okresným súdom Bratislava IV sp. zn. , ktorého konania je účastníkom aj žalobca, a ktorý znalecký posudok bol žalovanej doručený dňa 23.02.2023. Tento znalecký posudok na pojednávaní žalovaná aj súdu predložila. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie ďalej vyplynulo, že žaloba v predmetnej právnej veci bola podaná dňa 19.08.2022 s návrhom na vydanie platobného rozkazu na upomínacom súde - Okresnom súde Banská Bystrica. Po vydaní platobného rozkazu v upomínacom konaní a po podaní vecne odôvodneného odporu žalovanej proti nemu, upomínací súd postúpil predmetnú vec dňa 21.11.2022 na ďalšie konanie súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie nariadil na prejednanie veci pojednávanie na deň 13.03.2023. Na tomto pojednávaní súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovania a rozhodol napadnutým rozsudkom.

28. Z opísaných skutočností nie je podľa odvolacieho súdu možné vyvodiť záver o dôvodnosti odmietnutia vykonania dôkazu znaleckým posudkom č. X/XXXX zo dňa 15.01.2023 znalkyne B. K. L. podľa § 153 OCSP o sudcovskej koncentrácii konania. Medzi doručením predmetného znaleckého posudku žalovanej a návrhom na jeho vykonanie ako dôkazu v tomto konaní uplynulo 17 dní. Je nepochybné, že v tomto čase sa musela žalovaná s obsahom znaleckého posudku /ktorý podľa súdu prvej inštancie má 82 strán/ sama oboznámiť a vyhodnotiť ho z hľadiska jeho vzťahu k tomuto konaniu /teda, či má nejakú dôkaznú hodnotu z hľadiska jej procesnej obrany v tomto konaní a má ho preto navrhnúť vykonať ako dôkaz/. Žalovaná potom navrhla vykonať tento dôkaz na prvom pojednávaní vo veci, na ktorom ho aj fyzicky predložila, pričom sa jednalo o znalecký posudok, ktorý mala protistrana k dispozícii, keďže je tiež účastníkom iného súdneho konania, v ktorom bol tento znalecký posudok podaný. Návrh na vykonanie dokazovania spolu s fyzickým predložením samotného dôkazu žalovaná

dala súdu prvej inštancie ešte pred začatím dokazovania vo veci. Nebol žiadny objektívny dôvod kvôli tomuto návrhu na vykonanie dôkazu nariaďovať ďalšie pojednávanie. Súd vykonáva dôkazy zásadne na pojednávaní / / a skutkové závery činí z takto vykonaného dokazovania. Pri návrhoch na vykonanie dôkazu, ktoré sú súdu predložené priamo na pojednávaní nemá súd dôvod odročovať pojednávanie, aby sa s takýmito dôkazmi najprv sám, mimo pojednávania oboznámil. Ak mu objektívne nič nebráni na pojednávaní predložený dôkaz vykonať, vykoná ho, pričom, ak ide z hľadiska rozsahu, či zložitosti o rozsiahly dôkaz, ktorého posúdenie samostatne, či v kontexte s inými vykonanými dôkazmi vyžaduje časovo náročnejšiu úvahu zo strany súdu, nič súdu nebráni pojednávanie odročiť za účelom vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej a v medziobdobí sa takýmto posúdením zaoberať. V danej veci je potrebné v neposlednom rade zohľadniť aj to, že konanie v predmetnej právnej veci sa v tom čase viedlo po dobu niečo vyše 7 mesiacov /a to vrátane upomínacieho konania/, a tak aj prípadné odročenie pojednávania na vyhlásenie rozsudku /podľa najdlhšie na 30 dní/ by nebolo podľa odvolacieho súdu porušením práva strán sporu na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov.

29. Z uvedeného je podľa odvolacieho súdu zrejmé, že žalovaná v tejto právnej veci dala súdu prvej inštancie návrh na vykonanie dôkazu znaleckým posudkom č. X/XXXX zo dňa 15.01.2023 znalkyne B. K. L. včas, pretože tak urobila v primeranom čase po tom, čo sa tento dôkaz objektívnej dostal do jej dispozície a konala pritom starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť tohto konania. Zo strany súdu prvej inštancie preto nebol zákonný dôvod na odmietnutie vykonania tohto dôkazu s odvolaním sa na inštitút sudcovskej koncentrácie konania.

30. Na druhej strane ale platí, že posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z navrhnutých dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vecou súdu, a nie strán sporu. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou strán sporu, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná / /. Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu potom možno založiť na tom, že tvrdená skutočnosť, ku ktorej overeniu alebo vyvráteniu je navrhnutý dôkaz, je bez relevantnej súvislosti s predmetom konania, alebo že navrhnutý dôkaz neoverí/ nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou potenciou, alebo že navrhovaný dôkaz je nadbytočným, t. j. určité tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez dôvodných pochybností overené alebo vyvrátené.

31. V predmetnej právnej veci žalovaná navrhla súdu prvej inštancie vykonania dôkazu znaleckým posudkom č. X/XXXX zo dňa 15.01.2023 znalkyne B. K. L.. Aj keď na odmietnutie vykonania tohto dôkazu z hľadiska sudcovskej koncentrácie konania /ako to urobil súd prvej inštancie/ neboli splnené zákonné dôvody, aj tak tu existuje objektívny dôvod, pre ktorý mohlo byť vykonanie tohto dôkazu odmietnuté. Navrhnutý dôkaz má preukazovať skutočnosti, ktoré súd bez relevantnej súvislosti s predmetom tohto konania. Žalovanou predložený znalecký posudok č. X/XXXX zo dňa 15.01.2023 znalkyne B. K. L. č. X/XXXX zo dňa 15.01.2023, odzrkadľuje situáciu maloletého v roku 2023, pričom predmetom tohto konania je náhrada škody spočívajúcej vo vynaložených nákladoch v súvislosti s cestou do miesta bydliska maloletého a späť za účelom uskutočnenia styku dňa 06.03.2021, vzhľadom na ktorú skutočnosť predmetný znalecký posudok č. X/XXXX nevypovedá nič o vtedajšom psychickom stave maloletého. Odvolací súd má za to, že iba znalecký posudok vyhotovený na účel posúdenia, či dňa 06.03.2021 existovala objektívna prekážka vylučujúca styk žalobcu s maloletým, by bol pre toto konanie relevantný. Žalovaná predložila aj oznámenie o výsledku správneho konania s tvrdením, že na základe tohto bolo preukázané, že pri vypracovávaní znaleckého posudku č. XXX/XXXX, znalkyňou D. B. J., D. došlo k spáchaniu iného správneho deliktu. Z uvedeného oznámenia žalovaná dovodila, že predmetný znalecký posudok ako dôkazný prostriedok v konaní neobstojí a súd nemôže na tento znalecký posudok prihliadať. Následne žalovaná doložila aj rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 03.11.2022 č. . Odvolací súd v tomto smere konštatuje, že súd prvej inštancie nezaložil svoje rozhodnutie na znaleckom posudku č. XXX/XXXX, ani z neho nevychádzal, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

32. V konaní bolo preukázané, že žalobca dňa 06.03.2021 absolvoval za účelom styku s maloletým cestu osobným motorovým vozidlom zo svojho bydliska (H.) do miesta bydliska maloletého (H.). Stretnutie sa však nezrealizovalo, nakoľko žalobcovi nebol umožnený styk s maloletým a žalovaná neodovzdala maloletého na styk so žalobcom. V danej veci bolo preukázané porušenie povinnosti žalovanej maloletého syna na styk so žalobcom riadne a včas pripraviť a styk so

žalobcom umožniť. Žalovaná zavinene zmarila styk maloletého so žalobcom, keď ho bez objektívneho dôvodu odmietla odovzdať žalobcovi (otcovi).

33. Pokiaľ ide o žalovanou namietanú skutočnosť, že predmetnú situáciu, a to vynaloženie uvedených cestovných výdavkov, je potrebné posudzovať ako bežné riziko, ktoré znáša žalobca, s týmto názorom žalovanej sa odvolací súd nemôže stotožniť. O bežnom riziku, že môže dôjsť k zbytočnému vynaloženiu cestovných nákladov, by bolo možné hovoriť v prípade neuskutočnenia bežného stretnutia nenariadeného súdnym rozhodnutím, ku ktorému z rôznych dôvodov nedošlo. V danom prípade však žalovaná mala súdom nariadenú povinnosť maloletého odovzdať žalobcovi, uskutočnenie styku sa predpokladalo a žalobcovi nebol vopred oznámený žiaden objektívny dôvod jeho neuskutočnenia. Na uvedenú situáciu pri rozhodovaní o náhrade škody tak nemožno podľa názoru odvolacieho súdu aplikovať žalovanou tvrdený koncept ,,bežného životného rizika“. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne, vec po právnej stránke správne posúdil a správne rozhodol, keď zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 109,49 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne z tejto sumy od 07.03.2021 do zaplatenia.

34. Následne sa odvolací súd zaoberal preskúmaním výroku, ktorým súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi náhradu trov konania, proti ktorému výroku podal odvolanie žalobca. 35. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní podľa ust. . Aplikácia ustanovenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa a nasl. , súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu.

36. V posudzovanom prípade nepriznanie náhrady trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením , nakoľko v danej veci vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa, spočívajúce v procesnom správaní žalobcu a v povahe veci. Podľa názoru súdu u žalobcu ide o zjavné zneužitie práva, keď žalobca podáva jednotlivé žaloby za každý deň zmareného styku, pričom ide aj o dni nasledujúce po sebe. S uvedeným názorom súdu prvej inštancie sa však nemožno, s prihliadnutím aj na odvolacie námietky žalobcu, stotožniť. Žalobca dôvodne poukázal na uznesenie Okresného súdu Prievidza č. k. -67 zo dňa 08.12.2022, ktorým súd zamietol návrh žalovanej na spojenie vecí (uvedených vo výroku uznesenia) vedených pred tamojším súdom. V uvedenom rozhodnutí súd okrem iného skonštatoval, že v konaniach bude potrebné vykonať rozsiahle dokazovanie, ktoré by nebolo možné uskutočniť na jednom pojednávaní. V predmetných konaniach uplatňuje žalobca nárok na náhradu škody za jednotlivé neuskutočnené stretnutia, pričom v konaniach sú rôzne skutkové tvrdenia produkované žalobcom aj žalovanou (líšia sa dôvodmi neuskutočnenia styku, a to z dôvodu, že maloletý styk odmietal, maloletý bol chorý, bol v kontakte s COVID pozitívnou osobou), pričom v niektorých prípadoch sa líšia aj exekučné tituly. Vzhľadom na počet konaní a tieto odlišnosti by nebolo možné efektívne vykonať dokazovanie na jednom pojednávaní. Vzhľadom na skutočnosť, že styk žalobcu s maloletým naďalej neprebieha a je predpoklad, že žalobca si naďalej bude uplatňovať nároky za tieto neuskutočnené styky samostatnými návrhmi, nebude ani reálne možné všetky tieto nároky rozhodnúť v jednom konaní. Z uvedeného tak podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že súd prvej inštancie predchádzajúcim rozhodnutím, týkajúcim sa spojenia vecí konštatoval, že postup žalobcu, kedy sa domáhal ochrany svojich práv samostatnými žalobami, je procesne správny. Uvedený názor zastáva aj odvolací súd v posudzovanom prípade. Ako je uvedené už vyššie, žalobca si samostatnými žalobami uplatňuje nároky na náhradu škody za jednotlivé neuskutočnené stretnutia, pričom v konaniach sú produkované rôzne skutkové tvrdenia zo strany žalobcu, ako aj zo strany žalovanej, líšiace sa rôznymi dôvodmi neuskutočnenia styku žalobcu s maloletým. Naviac, v niektorých prípadoch sa líšia aj exekučné tituly. Pokiaľ sa žalobca domáha svojho práva samostatnými žalobami, nemožno tento postup považovať za zneužitie práva. V danom prípade podľa odvolacieho súdu nemožno pri rozhodovaní o náhrade trov konania hovoriť o dôvodoch hodných osobitného zreteľa v zmysle ustanovenia . Je na úvahe žalobcu, akým spôsobom uplatňuje svoje práva a skutočnosť, že sa svojich nárokov domáha samostatnými žalobami, nemôže byť žalobcovi pri rozhodovaní o náhrade trov konania pripočítané v jeho neprospech. Naviac je odvolaciemu súdu z rozhodovacej činnosti známe, že žalobca nie vo všetkých žalobách podaných proti žalovanej bol úspešný, jeho niektoré žaloby boli súdom prvej inštancie zamietnuté a v týchto prípadoch žalovanej bola

priznaná náhrada trov konania, teda súd prvej inštancie rozhodoval podľa zásady úspechu v konaní. V prejednávanej veci mal žalobca vo veci samej plný úspech, keď súd prvej inštancie výrokom I. žalobe vyhovel a odvolací súd dospel k záveru, že za daného stavu mal súd prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade trov konania postupovať podľa (tzv. zásady úspechu) a žalobcovi priznať náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %.

37. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku I. podľa , ako vecne správny potvrdil a v napadnutej časti vo výroku IV. podľa zmenil a žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % pred súdom prvej inštancie.

38. Pokiaľ žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukazovala na účelnosť trov, tak odvolací súd konštatuje, že od účinnosti /01.07.2016/ sa rozhodovanie o náhrade trov konania deje v dvoch fázach. Najprv je rozhodnuté o nároku na náhradu trov konania, teda ktorá strana má podľa výsledku konania nárok na náhradu trov konania a v akom rozsahu. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia potom súdny úradník súdu prvej inštancie rozhodne o konkrétnej výške náhrady trov konania, ktorá má byť zaplatená. Trovy konania strany sa však nemôžu posudzovať ako celok, ale každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne, a to aj z hľadiska toho, či boli potrebné na účelné uplatnenie alebo ochranu práva. Účelnosť trov konania strany, ktorej je priznaný nárok na náhradu trov konania sa preto skúma až v uvedenej druhej fáze rozhodovania o náhrade trov konania, kedy súd vyčísľuje sumu náhrady s ohľadom na konkrétne úkony strany v spore. V prípade, že dospeje k záveru o neúčelnosti niektorých trov konania, tieto do sumy náhrady trov konania nezahrnie. Keďže v napadnutom rozsudku súd prvej inštancie rozhodol zatiaľ len o nároku na náhradu trov konania žalobcu, námietky proti účelnosti ním vynaložených trov konania tak musí žalovaná smerovať do druhej fázy rozhodovania, kedy súd prvej inštancie bude rozhodovať o výške náhrady trov konania, ktoré má žalovaná žalobcovi zaplatiť.

39. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a . V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v rozsahu 100 %, ktorú náhradu trov odvolacieho konania je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi v sume určenej rozhodnutím súdu prvej inštancie.

40. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).