Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_67Cbi-3-2022.pdf
PDF · 143.57 KB
Case nature
Area
Subarea
67Cbi/3/2022
Rozhodnutie
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou Ing. Mgr. Zuzanou Dinkovou, v právnej veci žalobcu: TERACOM, s. r. o. so sídlom 038 41 Košťany nad Turcom 416, IČO: 45 467 293, právne zastúpeného: KUBINEC & PARTNERS advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Skuteckého 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 851 574, proti žalovanej: JUDr. Gabriela Muránska Matušková , PhD. so sídlom Ul. prof. Sáru 44, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 37 832 638, správca konkurznej podstaty úpadcu SLOVAKIAN WOOD, s.r.o. „v konkurze“ so sídlom Bazovského 4419/9, 984 01 Lučenec, IČO: 35 852 941, v konaní o určenie poradia uspokojenia popretej pohľadávky, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e, že pohľadávka žalobcu prihlásená do konkurzného konania na majetok úpadcu SLOVAKIAN WOOD, s.r.o. so sídlom Bazovského 4419/9, 984 01 Lučenec, IČO: 35 852 941, vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica, sp. zn. 4K/14/2021, zapísaná žalovanou do zoznamu pohľadávok pod por. č. 65 v celkovej sume 4.946,97 eur, je pohľadávkou s poradím uspokojenia zo všeobecnej podstaty E – inou pohľadávkou.
II. Žalobca m á voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
III. Svedok A. B. C., bytom D. XXX/XX, E. - F. G. XXX XX, m á voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 16.3.2022 domáhal určenia, že pohľadávka žalobcu prihlásená do konkurzného konania na majetok úpadcu SLOVAKIAN WOOD, s.r.o. so sídlom Bazovského 4419/9, 984 01 Lučenec, IČO: 35 852 941, vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica, sp. zn. 4K/14/2021, zapísaná žalovanou do zoznamu pohľadávok pod por. č. 65 v celkovej sume 4.946,97 eur, je pohľadávkou s poradím uspokojenia zo všeobecnej podstaty E – inou pohľadávkou a súčasne si uplatnil náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca na základe objednávky č. XXXX/XX/XX zo dňa 06.06.2018 zabezpečil pre úpadcu materiál – betón C20/25 a vykonal službu – dovoz betónovej zmesi v zmysle súpisu prevedených výkonov a dodávaných materiálov, za ktoré vystavil úpadcovi faktúru č. XXXXXXXX na sumu 2.684,64 eur s DPH splatnú dňa 02.07.2018 a ktorú pohľadávku má žalobca aj judikovanú a to rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. 13Cb/66/2019-77 zo dňa 30.09.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.11.2019 a stal sa vykonateľným dňa 12.11.2019. Na podklade tohto rozsudku bola úpadcovi uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi nielen sumu 2.684,64 eur, ale aj úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.684,64 eur od 03.07.2018 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur a na podklade uznesenia Okresného súdu Lučenec č.k. 13Cb/66/2019-100 zo dňa 18.11.2019 bola úpadcovi uložená povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 80,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 895,80 eur. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4K/14/2021 zo dňa 29.11.2021, ktoré bolo
zverejnené v Obchodnom vestníku č. 232/2021 dňa 03.12.2021, bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu a do funkcie správcu úpadcu bol ustanovený správca JUDr. Gabriela Muránska Matušková, PhD. so sídlom kancelárie Ul. Prof. Sáru 44, 974 01 Banská Bystrica. Žalobca v súlade s § 28 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „ZKR“) v základnej 45 dňovej prihlasovacej lehote, doručil správcovi dňa 08.12.2021 prihlášku pohľadávky zo dňa 07.12.2021 spolu s prílohami a súčasne požiadal správcu o vydanie a zaslanie potvrdenia, či prihlásená pohľadávka bola zapísaná do zoznamu pohľadávok. Žalovaná ako správca poprela prihlásenú pohľadávku žalobcu pod poradovým číslom 65 v rozsahu poradia uspokojenia z dôvodu, že žalovanému ako správcovi neboli zo strany úpadcu odovzdané žiadne doklady, konkrétne ani zoznam spriaznených osôb podľa § 9 ZKR, a teda podľa názoru žalovanej nemá k dispozícii žiadne relevantné podklady pre posúdenie toho, či žalobca je alebo nie je osobnou spriaznenou s úpadcom v zmysle § 9 ZKR a preto bola toho názoru, že žalobca je, resp. v čase vzniku pohľadávky a vyhlásenia konkurzu bol osobou spriaznenou s úpadcom, pretože sa ku dňu popretia poradia pohľadávky nepreukázal opak. Žalovaná ako správca preto uznala poradie uspokojenia prihlásenej pohľadávky zo všeobecnej podstaty ako „D – Podriadená pohľadávka“ a oznámenie o popretí pohľadávky zo dňa 14.02.2022 doručila žalobcovi dňa 15.02.2022. Žalobca sa s dôvodom popretia prihlásenej pohľadávky nestotožnil a naďalej trvá na tom, že jeho nárok prihlásený do konkurzného konania vedeného na majetok úpadcu je čo do poradia uspokojenia opodstatnený, a právny nárok ako aj vznik pohľadávok preukázaný. Žalobca uviedol, že žalobca, ani osoby spriaznené so žalobcom, nie sú spriaznenými osobami s úpadcom podľa § 9 ZKR, nakoľko nie je naplnená ani jedna zo zákonných podmienok existencie spriaznenosti medzi žalobcom, resp. s ním spriaznených osôb a úpadcom, ako dôkaz súdu predložil čestné vyhlásenie p. H. I., F., čestné vyhlásenie p. J. I., úplný výpis z obchodného registra spoločnosti TERACOM, s.r.o. a úplný výpis z obchodného registra spoločnosti SLOVAKIAN WOOD, s.r.o. Mal za to, že žalobca s úpadcom nemôžu byť majetkovo a personálne prepojený a nejde ani o osoby blízke podľa § 116 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, keď upriamil pozornosť aj na tú skutočnosť, že žalobca s úpadcom obchodoval len v jednom prípade, a to na základe objednávky úpadcu, kedy mu dodal betónové zmesi, za ktoré úpadca do dnešného dňa nezaplatil, pričom zo všetkých predložených listinných dôkazov, ako aj zo samotného správania sa žalobcu je evidentné, že medzi žalobcom a úpadcom nejde o spriaznené osoby a ani o osoby blízke, teda medzi žalobcom a úpadcom neexistuje žiadny vzťah, ktorý by akokoľvek mohol u žalovanej navodiť dojem spriaznenosti, a ktorý by odôvodňoval postup žalovanej smerujúci k popretiu poradia prihlásenej pohľadávky žalobcu a určenia tejto pohľadávky ako podriadenej. Neexistujúcu spriaznenosť medzi žalobcom a úpadcom označil ako reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti, ktorá má trvajúci charakter. Žalobca vyhodnotil, že označil všetky listinné dôkazy, ktorými vyvrátil zo strany žalovanej ničím neodôvodnenú a nepreukázanú a len tvrdenú skutočnosť ohľadom možnej spriaznenosti, ktorá však neexistuje a nikdy ani neexistovala. Poukázal na to, že hoci je úpadca povinný poskytnúť žalovanému všetku súčinnosť, ako aj odovzdať žalovanému zoznam spriaznených osôb podľa § 9 ZKR, uvedené dokumenty však nie sú jedinými dokumentmi, z ktorých správca pri zisťovaní pohľadávok vychádza, a preto zákon výslovne v § 32 ods. 1 ZKR stanovil a predpokladal aj taký postup správcu, ktorý vlastným šetrením a na základe doručených prihlášok a relevantných listinných dôkazov zisťuje pravosť prihlásených pohľadávok a celkový stav majetku úpadcu. Žalobca ďalej dôvodil, že nemôže byť sankcionovaný zo strany žalovanej tým, že žalovaná poprie jeho prihlásenú pohľadávku len z dôvodu, že úpadca nepredložil žalovanému zoznam spriaznených osôb. Podľa neho žalovaná nekonala s odbornou starostlivosťou, keď nevykonala vlastné šetrenie za účelom preverenia si skutočností, či žalobca je naozaj osobou spriaznenou s úpadcom, a teda či je možné pohľadávku žalobcu považovať za podriadenú pohľadávku.
2. Žalovaná sa vyjadrila k žalobe tak, že žalobu žiadala zamietnuť z dôvodu, že zo strany žalobcu nebolo preukázané, že nie je, resp. že kedykoľvek v čase od vzniku pohľadávky nebol, osobou spriaznenou s úpadcom v zmysle § 9 ZKR. Potvrdila, že jej bola dňa 08.12.2022 zo strany žalobcu doručená prihláška pohľadávky s tým, že dňa 15.02.2022 mu doručila oznámenie o tom, že ním prihlásená pohľadávka bola správcom popretá v rozsahu poradia uspokojovania pohľadávky zo všeobecnej a to z dôvodu opatrnosti, pretože správcovi neboli zo strany úpadcu odovzdané žiadne doklady, ani zoznam spriaznených osôb podľa § 9 ZKR. Správca tak nemal k dispozícii relevantné podklady pre posúdenie toho, či veriteľ je/nie je osobou spriaznenou s úpadcom v zmysle § 9 ZKR. Správca preto musí vychádzať z predpokladu, že veriteľ je, resp. v čase od vzniku pohľadávky bol osobou spriaznenou s úpadcom a to do času (momentu), kým sa nepreukáže opak. Správca uznal poradie uspokojovania prihlásenej pohľadávky zo všeobecnej podstaty ako podriadenú pohľadávku. Žalovaná poprela tvrdenia žalobcu, že žalobca nemôže byť sankcionovaný zo strany žalovaného tým, že žalovaný poprie jeho prihlásenú pohľadávku, len z dôvodu,
že úpadca nepredložil žalovanému zoznam spriaznených osôb a tiež že žalovaná nekonala s odbornou starostlivosťou a nevykonala vlastné šetrenie, za účelom preverenia si skutočností, či žalobca je naozaj osobou spriaznenou s úpadcom, k čomu žalovaná uviedla, že postupovala v súlade s ust. § 32 ods.1 ZKR a v súlade s ust. § 74 ZKR, kedy dňa 08.12.2022 zaslala úpadcovi výzvu na poskytnutie súčinnosti, v ktorej ho žiadala, aby úpadca doručil aj zoznam spriaznených osôb. Následne jej bol dňa 16.12.2021 doručený email od posledného konateľa úpadcu K. I. L., v ktorom potvrdil doručenie výzvy úpadcovi s tým, že ju informuje o tom, že úpadca podal odvolanie proti uzneseniu o vyhlásení konkurzu, a keď bude o odvolaní rozhodnuté jeho zamietnutím, tak úpadca predloží požadované podklady. O odvolaní úpadcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 4K/14/2021- 185 zo dňa 29.11.2021 bolo rozhodnuté uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 43CoKR/1/2022-268 zo dňa 23.02.2022 tak, že súd odvolacie konanie zastavil. Dňa 07.03.2022 žalovaná opätovne zaslala úpadcovi opakovanú výzvu na poskytnutie súčinnosti, ktorá bola úpadcovi doručená dňa 17.03.2022, avšak zo strany úpadcu jej nebola poskytnutá žiadna súčinnosť, ani neboli odovzdané žiadne doklady. Valné zhromaždenie úpadcu konané dňa 16.09.2019 odvolalo K. I. L. z funkcie jediného konateľa úpadcu dňom 17.09.2019, v dôsledku čoho je úpadca od 17.09.2019 bez štatutárneho orgánu. Následne opísala skutkový stav ohľadom ďalších výziev, ktoré adresovala poslednému konateľovi úpadcu a ktoré zostali bez spätnej väzby a rovnako aj úkony ktoré ďalej vykonala a to žiadosť konkurznému súdu podľa § ust. 74 ods.3 ZKR zo dňa 27.04.2022 a trestné oznámenie zo dňa 09.05.2022. Ohľadom vlastného šetrenia správcu za účelom preverenia si skutočností, či žalobca je naozaj osobou spriaznenou s úpadcom vykonala ďalej podľa § 9 ods.1 písm. b) ZKR z výpisu z obchodného registra a podľa § 9 ods.1 písm. e) ZKR v časti, či štatutárny orgán úpadcu alebo spoločníci úpadcu majú kvalifikovanú účasť v spoločnosti veriteľa. Poukázala na to, že vlastné šetrenie však nie je možné vykonať pri definícii spriaznenej osoby podľa § 9 ods.1, písm. d), ani v zostávajúcej časti definície podľa § 9 ods. 1 písm. a), c), e) ZKR. Žalovaná spochybnila čestné prehlásenia p. H. I., F. a p. J. I. ako dôkazný prostriedok, keď podľa nej tieto nie sú spôsobilým dôkazom pre preukázanie žalobcom tvrdenej skutočnosti, že žalobca nie je spriaznenou osobou s úpadcom podľa § 9 ZKR, nakoľko veriteľom úpadcu je žalobca ako právnická osoba, avšak z obsahu predložených čestných prehlásení vyplýva, že nejde o čestné prehlásenie právnickej osoby (ako veriteľa úpadcu), ale o čestné prehlásenie fyzickej osoby (ktorá nie je veriteľom úpadcu), ktorá ako spoločník a konateľ čestne prehlasuje, že vo vzťahu k úpadcovi nie je spriaznenou osobu a preto považovala uvedený dôkaz s ohľadom na predmet sporu za právne bezvýznamý. Podľa nej čestné prehlásenie žalobcu ako veriteľa nie je, bez existencie iných (ďalších) dôkazov ako napríklad zoznam spriaznených osôb predložený úpadcom, výsluch svedkov – osôb, ktoré majú v úpadcovi kvalifikovanú účasť, štatutárneho orgánu úpadcu (osoby, ktorá vykonávala funkciu štatutárneho orgánu úpadcu naposledy), vedúceho zamestnanca úpadcu a pod., takým dôkazom, ktorý by jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukazoval, že veriteľ nie je osobou spriaznenou s úpadcom v zmysle § 9 ZKR. Žalovaná preto navrhla vypočuť svedkov K. I. L., ktorý vykonával funkciu štatutárneho orgánu úpadcu naposledy, F. M., spoločníka úpadcu a Ing. Štefana Kováčika, spoločníka úpadcu za účelom preukázania, že žalobca je osobou spriaznenou s úpadcom v zmysle § 9 ZKR.
3. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej vyjadril tak, že žalovaná žiadnym spôsobom nekonkretizovala, v zmysle ktorého bodu ustanovenia § 9 ZKR je splnená podmienka spriaznenosti medzi žalobcom a úpadcom, ale iba všeobecne označila § 9 ZKR, pričom nie je vôbec zrejmé z čoho a na základe akých konkrétnych ustanovení zákona žalovaná založila svoje skutkové tvrdenia o ich spriaznenosti. Žalobca poukázal na skutočnosť, že žiadny právny predpis nevytvára takúto právnu konštrukciu, podľa ktorej by nepredloženie zoznamu osôb spriaznených s úpadcom podľa § 9 ZKR zakladalo automatickú spriaznenosť osoby podľa § 9 ZKR akéhokoľvek veriteľa s úpadcom, ktorý si prihlási svoje pohľadávky v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu. Z rovnopisu zoznamu pohľadávok vyplýva, že žalovaná poprela pohľadávky len niektorých veriteľov pohľadávok prihlásených do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu, pričom nepoprela napr. prihlásené pohľadávky veriteľov Slovenská republika – Daňový úrad Banská Bystrica, Slovenská konsolidačná, a.s., Slovenská republika – Krajský súd v Banskej Bystrici, Sociálna poisťovňa, Union zdravotná poisťovňa, a.s., Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.. Vyslovil, že žalovaná nepristupovala k veriteľom rovnako, kedy ak žalovaná zastáva právny názor, podľa ktorého nepredloženie zoznamu osôb spriaznených s úpadcom podľa § 9 ZKR zakladá automatickú spriaznenosť veriteľov s úpadcom, prečo sa potom žalovaná nepridržiavala tohto právneho názoru pri všetkých prihlásených veriteľoch úpadcu, a teda prečo nepoprela všetky prihlásené pohľadávky v časti poradia uspokojenia, a to až do času, kým žalovanej nebudú zo strany úpadcu poskytnuté všetky doklady, ako aj zoznam osôb spriaznených s úpadcom podľa § 9 ZKR. K tvrdeniu žalovanej, že zo strany žalobcu nebolo preukázané, že nie je, resp. že kedykoľvek v čase od vzniku pohľadávky
nebol, osobou spriaznenou s úpadcom v zmysle § 9 ZKR vyslovil obranu, keď poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 04.06.2019, sp. zn. 25CoKR/1/2019, v ktorom bolo vyslovené, že ak správca poprel poradie pohľadávky, ktorú považuje za podriadenú, má dôkazné bremeno ohľadne existencie vzťahu spriaznených osôb medzi veriteľom a úpadcom (popretím pohľadávky tvrdí, že sú spriaznenými osobami). V tomto smere je správca ako žalovaný povinný predložiť dôkazy alebo navrhnúť súdu vykonať dokazovanie, ktoré by osvedčili existenciu tohto vzťahu. S poukazom na uvedené mal za to, že žalovaná ako správca konkurznej podstaty úpadcu je tá, kto v tomto konaní má predložiť dôkazy alebo navrhnúť súdu dokazovanie na preukázanie jej tvrdených skutočností, a teda skutočnosti, že podľa jej názoru je žalobca osobou spriaznenou podľa § 9 ZKR s úpadcom. Žalobca nemôže preukazovať skutočnosti, ktoré neexistujú, nakoľko preukazovanie takejto neexistujúcej skutočnosti je spravidla objektívne nemožné – takouto skutočnosťou je práve neexistencia spriaznenosti medzi žalobcom a úpadcom. V takomto prípade dochádza k presunu dôkazného bremena na protistranu v súlade s tzv. negatívnou dôkaznou teóriou. Uvedené plne korešponduje aj s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prezentovaným v uznesení sp. zn. 6Cdo/81/2010 zo dňa 31.05.2010, podľa ktorého „pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho-ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti.“ Žalobca má za to, že zo strany žalovanej do dnešného dňa neboli predložené žiadne dôkazy, ktoré by objektívne zakladali domnienku spriaznenosti podľa § 9 ZKR medzi žalobcom a úpadcom. K tvrdeniam žalovanej ohľadom čestných prehlásení predložených žalobcom, žalobca považuje za nesporné, že samotný žalobca ako právnická osoba nie je nijakým spôsobom spriaznený podľa § 9 ZKR s úpadcom, nakoľko túto skutočnosť možno jednoznačne preukázať a dokázateľne zistiť z výpisov z obchodného registra žalobcu, ako aj úpadcu, čo nepochybne nepopiera ani samotná žalovaná, ktorá vo vyjadrení tvrdí, že takéto šetrenie vykonala a teda v zmysle jej záverov, spriaznenosť v tomto smere nezistila. Poukázal na to, že v tomto kontexte je tvrdenie žalovanej nielenže zmätočné, ale vzájomne si vnútorne odporuje. Účelom predmetných čestných vyhlásení p. H. I., F. a p. J. I. ako spoločníkov a konateľov žalobcu bolo preukázanie skutočnosti, že ani osoby, ktoré sú spriaznené so žalobcom podľa § 9 ZKR, nie sú spriaznené s úpadcom. Keďže ide o fyzické osoby, považoval žalobca v tomto smere za nevyhnutné predložiť súdu takýto dôkaz, pretože ani samotná žalovaná nekonkretizovala dôvody spriaznenosti podľa § 9 ZKR, a žalobca nemá ani iný dôkazný prostriedok ako vyvrátiť neexistujúcu skutočnosť. Popretie žalovanou naďalej považoval za veľmi všeobecné a nekonkretizované. Na záver vyhodnotil, že žalobca uniesol dôkazné bremeno ním tvrdených skutočností, a teda považuje svoj nárok za opodstatnený, dôvodný a preukázaný, kedy zo strany žalovanej neboli doteraz predložené žiadne dôkazy, ktoré by objektívne zakladali domnienku spriaznenosti podľa § 9 ZKR (a to podľa žiadneho konkrétneho bodu tohto ustanovenia zákona) medzi žalobcom a úpadcom, a teda ktoré by objektívne zakladali uspokojenie pohľadávky žalobcu v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu v režime podriadenej pohľadávky.
4. Žalovaná k vyjadreniu žalobcu, že nepristupovala k veriteľom rovnako pri vyhodnocovaní spriaznenosti prihlásených pohľadávok uviedla, že tvrdenia žalobcu popiera, keď aj v prípade veriteľov Slovenská republika – Daňový úrad Banská Bystrica, Slovenská konsolidačná, a.s., Slovenská republika – Krajský súd v Banskej Bystrici, Sociálna poisťovňa, Union zdravotná poisťovňa, a.s., Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., správca vykonal vlastné šetrenie a vzhľadom na skutočnosť, že sa v prípade týchto subjektov jedná o subjekty so 100 % majetkovou účasťou štátu, resp. o štátne orgány, bolo možné zo strany správcu vykonať vlastné šetrenie pri všetkých definíciách spriaznenej osoby podľa § 9 ods.1 ZKR (keďže je zrejmé, že subjekt so 100 % majetkovou účasťou štátu alebo štátny orgán, nemôže byť ani teoreticky (i) blízkou osobou fyzickej osoby uvedenej v § 9 ods. 1 písmenách a) až c), (ii) ani inou právnickou osobou, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť. Mala za to, že pri posudzovaní spriaznenosti jednotlivých veriteľov postupovala s odbornou starostlivosťou a koherentne. Žalovaná poprela aj ďalšie tvrdenia vyslovené žalobcom týkajúce sa názoru vysloveného v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 25CoKR/1/2019 zo dňa 04.06.2019 o povinnosti správcu konkurznej podstaty úpadcu predložiť dôkazy alebo navrhnúť súdu dokazovanie na preukázanie ním tvrdených skutočností ohľadom spriaznenosti osôb medzi veriteľom a úpadcom, keď uviedla, že predmetné uznesenie krajského súdu vychádza z odlišného skutkového stavu a preto je podľa nej pre dané konanie právne bez významu, avšak pre istotu zotrvala na navrhnutom výsluchu svedkov. Žalovaná poprela aj následné tvrdenia žalobcu ohľadom ním predložených čestných prehlásení, kedy opätovne uviedla, že vlastné šetrenie (preskúmaním výpisov z obchodného registra) nie je možné vykonať pri definícii spriaznenej osoby podľa § 9 ods.1, písm. d), ani v zostávajúcej časti
definície podľa § 9 ods. 1 písm. a), c), e) ZKR z dôvodu, že v zmysle ustálenej judikatúry blízkou osobou fyzickej osoby môže byť aj osoba právnická a preto zotrvala na názore, že čestné prehlásenia p. H. I., F. a p. J. I., ktoré žalobca pripojil k žalobe, nie sú spôsobilým dôkazom pre preukázanie žalobcom tvrdenej skutočnosti, že žalobca ako právnická osoba nie je spriaznenou osobou s úpadcom podľa § 9 ZKR.
5. Na prejednanie veci samej, súd určil termín pojednávania na deň 28.2.2024, na ktorý sa obe strany dostavili, pričom obom bola zásielka s predvolaním na termín pojednávania doručená dňa 23.11.2023, súd tak konštatuje, že ich päťdňová lehota na prípravu na pojednávanie v zmysle § 178 ods. 2 CSP je zachovaná.
6. Žalobca na pojednávaní zotrval na podanej žalobe, keď nesúhlasil s popretím poradia uspokojenia žalobcovej pohľadávky žalovanou, pretože nevzhliadol žiadny legitímny dôvod, pre takéto popretie, kedy medzi žalobcom a úpadcom neexistuje akákoľvek spriaznenosť alebo prepojenosť, ktorá by odôvodňovala podriadenosť žalobcovej pohľadávky. Vo svojej záverečnej reči uviedol, že žalovaná v konaní neuniesla dôkazné bremeno tak, ako to predpokladá judikatúra Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 25CoKR/1/2019, kedy súd konštatoval, že ak správca poprel poradie pohľadávky, ktorú považuje za podriadenú má dôkazné bremeno ohľadne existencie vzťahu spriaznených osôb, medzi veriteľom a úpadcom. Žalovaná bola povinná predložiť dôkazy alebo navrhnúť súdu vykonať dokazovanie, ktoré by osvedčili existenciu tohto vzťahu, avšak z jej strany neboli produkované žiadne dôkazy, ktoré by spochybnili oprávnenosť poradia uspokojovania prihlásenej pohľadávky alebo by zakladali spriaznenosť osoby žalobcu s osobou úpadcu. Poukázal aj na § 32 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ohľadom povinností správcu.
7. Žalovaná na pojednávaní zotrvala na svojich písomných vyjadreniach, keď uviedla, že ako správca nemala k dispozícii relevantné podklady pre posúdenie toho, či veriteľ je alebo nie je osobou spriaznenou s úpadcom v zmysle § 9 zákona č. 7/2005 Z.z. a preto vychádzala z predpokladu, že veriteľ je resp. v čase od vzniku pohľadávky bol osobou spriaznenou s úpadcom a to do času, kým sa nepreukáže opak a pohľadávku uznala v poradí len ako podriadenú. Žalovaná za účelom preukázania skutočnosti, že žalobca je, resp. od vzniku pohľadávky bol osobou spriaznenou s úpadcom, navrhla vykonať dokazovanie výsluchom svedkov K. I. L., spoločníka úpadcu a osoby, ktorá vykonávala funkciu štatutárneho orgánu úpadcu naposledy, F. M., spoločníčky úpadcu a A. B. C., spoločníka úpadcu. Vo svojej záverečnej reči uviedla, že zo strany žalobcu nebolo preukázané, že nie je resp. kedykoľvek v čase od vzniku pohľadávky nebol osobu spriaznenou s úpadcom v zmysle § 9 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Podľa nej čestné prehlásenia pripojené k žalobe nie sú spôsobilým dôkazom pre preukázanie žalobcom tvrdenej skutočnosti, že žalobca ako právnická osoba nie je spriaznenou osobou s úpadcom podľa § 9 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Na preukázanie skutočnosti, že žalobca je resp. bol osobou spriaznenou s úpadcom navrhla v konaní výsluch svedkov, z ktorých bol vykonaný výsluch len jedného svedka pána A. B. C., pričom poukázala na to, že ňou navrhnuté výsluchy dvoch ďalších svedkov boli súdom zamietnuté.
8. Svedok A. B. C. pri výsluchu uviedol, že v spoločnosti úpadcu vykonával funkciu štatutárneho zástupcu keď bola spoločnosť v dobrej finančnej kondícii, po skončení funkcie konateľa v spoločnosti pôsobí ako spoločník. Keď bol prítomný na valnom zhromaždení spoločníkov, tak sa tam o žiadnych pohľadávkach spoločnosti nehovorilo. Sporové strany nepozná. Na otázky žalovanej, či žalobca alebo jeho spoločníci a konatelia p. H. I., F. a p. J. I. boli v období od 6.6.2018 do 4.12.2021 štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu spoločnosti SLOVAKIAN WOOD, s.r.o., vedúcim zamestnancom, prokuristom alebo členom dozornej rady spoločnosti úpadcu SLOVAKIAN WOOD, s.r.o., alebo osobami, ktoré by mali kvalifikovanú účasť v úpadcovi spoločnosti SLOVAKIAN WOOD, s.r.o., alebo či boli štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu spoločnosti SLOVAKIAN WOOD, s.r.o., vedúcim zamestnancom, prokuristom alebo členom dozornej rady v spoločnosti SLOVAKIAN WOOD, s.r.o. alebo blízkou osobou svedka alebo blízkou osobou štatutárnemu orgánu alebo členovi štatutárneho spoločnosti SLOVAKIAN WOOD, s.r.o., vedúcemu zamestnancovi, prokuristovi alebo členom dozornej rady v spoločnosti SLOVAKIAN WOOD, s.r.o. odpovedal svedok negatívne. Svedok nemal vedomosť o tom, kto bol v období od 6.6.2018 do 4.12.2021 vedúci zamestnanec úpadcu, ani kto bol prokurista úpadcu. Na otázku žalovanej, či p. K. I. L. a p. F. M. sú blízkou osobou k spoločnosti TERACOM, s. r. o., alebo k jej spoločníkom a konateľom p. H. I., F. a p. J. I. nevedel odpovedať, nemal o tom vedomosť. Na otázku právneho zástupcu žalobcu svedok odpovedal, že žalovaná po ňom nepožadovala súčinnosť, ani mu nedoručovala zásielky.
9. Súd vo veci vykonal dokazovanie faktúrou č. 10180351, cenovou ponukou č. 2018088, záznamom o prevádzke vozidla nákladnej dopravy, dodacími listami, zaslaním dohody a Dohodou o uznaní záväzku a splátkovom kalendári, oznamom o podpísaní dohody o uznaní záväzku a splátkovom kalendári, rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 13Cb/66/2019-77 zo dňa 30.9.2019, uznesením Okresného súdu Lučenec sp. zn. 13Cb/66/2019-100 zo dňa 18.11.2019, upovedomením o začatí exekúcie sp. zn. 48Ek/2108/2019, upovedomením o zastavení exekúcie sp. zn. 48Ek/2108/2019, upovedomením o začatí exekúcie sp. zn. 13Ek/2294/2019, upovedomením o zastavení exekúcie sp. zn. 13Ek/2294/2019, prihláškou pohľadávky s doručenkou, potvrdením o zapísaní do zoznamu pohľadávok, Oznámením o popretí prihlásenej pohľadávky s doručenkou, Čestným prehlásením konateľov a spoločníkov vo vzťahu k žalovanému, výpisom z Obchodného registra žalobcu, výpisom z Obchodného registra žalovaného, uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 4K/14/2021-185 zo dňa 29.11.2021, uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 43CoKR/1/2022-268 zo dňa 23.2.2022, výzvou úpadcovi na súčinnosť, odpoveďou spoločníka úpadcu, opakovanou výzvou správkyne pre úpadcu zo dňa 4.3.2022 s doručenkou, výzvou správkyne pre posledného konateľa úpadcu zo dňa 14.3.2022 s doručenkou, e-mailovou výzvou správkyne pre K. I. L. na poskytnutie súčinnosti zo dňa 29.3.2022, súpisom prevedených výkonov a dodávaných materiálov, objednávkou č. 2018/06/06, výsluchom svedka A. B. C. a ostatným spisovým materiálom.
10. Súd na základe nesporných skutkových tvrdení, o ktorých pravdivosti nenadobudol ani na základe vykonaného dokazovania pochybnosti (§ 186 ods. 2 CSP), ďalej na základe vykonaného dokazovania a na základe skutočností známych súdu z jeho činnosti (§ 186 ods. 1 CSP) ustálil nasledovný skutkový stav:
11. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 4K/14/2021 zo dňa 29.11.2021, zverejneným v Obchodnom vestníku pod č. 232/2021 dňa 03.12.2021, bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu, za správcu konkurznej podstaty bola ustanovená žalovaná, konkurz bol ustanovený za hlavné insolvenčné konanie a boli vyzvaní veritelia, aby si prihlásili svoje pohľadávky v lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu.
12. Súd posúdil ako nespornú aj skutočnosť, že žalobca si prihláškou pohľadávky zo dňa 7.12.2021 v zákonnej 45 dňovej prihlasovacej lehote prihlásil u správcu u žalovanej svoju pohľadávku do konkurzu úpadcu. Právny dôvod vzniku žalobcovej pohľadávky zakladá rozsudok Okresného súdu Lučenec sp. zn. 13Cb/66/2019-77 zo dňa 30.9.2019, ktorý sa stal vykonateľný dňa 12.11.2019 a uznesenie Okresného súdu Lučenec sp. zn. 13Cb/66/2019-100 zo dňa 18.11.2019, ktoré sa stalo vykonateľným dňa 26.11.2019, kedy žalobca za základe objednávky č. 2018/06/06 zo dňa 6.6.2018 zabezpečil pre úpadcu materiál betón C20/25 a vykonal službu dovoz betónovej zmesi, za čo žalobca úpadcovi vystavil faktúru č. 10180351 v sume 2.684,64 eur s DPH splatnú dňa 2.7.2018.
13. Za nesporné súd vyhodnotil, že dňa 15.2.2022 žalovaná ako správca úpadcu doručila žalobcovi Oznámenie o popretí pohľadávky zo dňa 14.2.2022, v ktorom správca poprel prihlásenú pohľadávku žalobcu zapísanú do zoznamu pohľadávok pod poradovým č. 65 v celkovej výške 4.946,97 eur čo do poradia uspokojovania pohľadávky zo všeobecnej podstaty. Správca popretie pohľadávky zdôvodnil tým, že žalovanej ako správcovi neboli zo strany úpadcu odovzdané žiadne doklady, t.j. ani zoznam spriaznených osôb podľa § 9 ZKR, a teda podľa názoru žalovanej nemá k dispozícii žiadne relevantné podklady pre posúdenie toho, či žalobca je alebo nie je osobnou spriaznenou s úpadcom v zmysle § 9 ZKR. Vzhľadom na uvedené je žalovaná toho názoru, že žalobca je, resp. v čase vzniku pohľadávky a vyhlásenia konkurzu bol osobou spriaznenou s úpadcom, nakoľko sa ku dňu popretia poradia pohľadávky nepreukázal opak. V nadväznosti na uvedené uznala žalovaná ako správca poradie uspokojenia prihlásenej pohľadávky zo všeobecnej podstaty ako „D – Podriadená pohľadávka“.
14. Za sporné považoval súd to, či žalobca je, resp. v čase vzniku pohľadávky a vyhlásenia konkurzu bol, osobou spriaznenou s úpadcom. Uvedené bolo relevantné pre otázku posúdenia poradia uspokojovania pohľadávky prihlásenej žalobcom do konkurzu úpadcu zo všeobecnej majetkovej podstaty.
15. Podľa § 9 ods. 1 ZKR spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby, b) fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť,
c) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b), d) blízka osoba fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c), e) iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť.
16. Podľa § 9 ods. 2 ZKR spriaznenou osobou fyzickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie blízka osoba fyzickej osoby, ako aj právnická osoba, v ktorej má fyzická osoba alebo blízka osoba fyzickej osoby kvalifikovanú účasť.
17. Podľa § 9 ods. 3 ZKR kvalifikovanou účasťou sa na účely tohto zákona rozumie priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5 % na základnom imaní právnickej osoby alebo hlasovacích právach v právnickej osobe alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu; nepriamym podielom sa na účely tohto zákona rozumie podiel držaný sprostredkovane prostredníctvom právnických osôb, v ktorých má držiteľ nepriameho podielu kvalifikovanú účasť.
18. Podľa § 32 ods. 1 ZKR každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou preskúma a porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka; správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb v rozsahu, v akom ich možno považovať za vecne preukázané a právne odôvodnené. Správca vykoná aj vlastné šetrenie s cieľom nestranne zistiť stav a dôvody spornosti prihlásenej pohľadávky. Správca prihlásenú pohľadávku poprie v spornom rozsahu, len ak pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná v miere, ktorá odôvodňuje predpoklad, že veriteľ prihlásenej pohľadávky nebude v prípade konania o určení popretej pohľadávky úspešný. Dôvodom popretia prihlásenej pohľadávky nemôže byť len skutočnosť, že spornosť vyplýva z účtovnej dokumentácie dlžníka, vyjadrení dlžníka alebo vyjadrení osôb, ktorých záujmy môžu byť ovplyvnené záujmami dlžníka, najmä jeho súčasných alebo predchádzajúcich právnych, účtovných alebo daňových poradcov.
19. Podľa § 95 ods. 3 ZKR tak isto ako podriadená pohľadávka sa uspokojí tiež zmluvná pokuta a pohľadávka, ktorá patrí alebo patrila veriteľovi, ktorý je alebo kedykoľvek od vzniku pohľadávky bol spriaznený s úpadcom (ďalej len „spriaznené pohľadávky“); na prípadné zabezpečenie týchto pohľadávok zabezpečovacím právom sa v konkurze neprihliada. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na pohľadávky zo zmlúv o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, ktoré sú zabezpečené alebo inak kryté dohodami o výmene kolaterálu podľa osobitného predpisu.
20. Podľa § 74 ods. 1 ZKR úpadca je povinný poskytnúť správcovi ním požadovanú súčinnosť, najmä všetky správcom požadované vysvetlenia vo forme a lehote určenej správcom. Na tento účel je úpadca povinný sa aj opakovane dostaviť na požiadanie do kancelárie správcu. V žiadosti o poskytnutie súčinnosti správca vždy poučí úpadcu o trestnoprávnych následkoch nesplnenia jeho povinnosti.
21. Podľa § 74 ods. 2 ZKR povinnosť poskytnúť súčinnosť podľa tohto zákona rovnako ako úpadca má aj štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu úpadcu, prokurista úpadcu, odborný zástupca zodpovedný za podnikanie úpadcu, likvidátor úpadcu, nútený správca úpadcu a zákonný zástupca úpadcu; ak je úpadcom právnická osoba bez štatutárneho orgánu, povinnosť poskytnúť súčinnosť správcovi rovnako ako úpadca má aj osoba, ktorá vykonávala funkciu štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu naposledy.
22. Podľa § 74 ods. 3 ZKR ak úpadca alebo osoby uvedené v odseku 2 neposkytnú správcovi súčinnosť požadovanú podľa tohto zákona, súd ich na návrh správcu vyzve, aby správcovi požadovanú súčinnosť do siedmich dní od doručenia výzvy poskytli s poučením o možnosti ich predvedenia alebo uloženia pokuty.
23. Podľa § 74 ods. 4 ZKR ak úpadca alebo osoby uvedené v odseku 2 ani na výzvu súdu súčinnosť správcovi neposkytnú, súd môže na návrh správcu nariadiť ich predvedenie na súd, aby podali vysvetlenie; na podaní vysvetlenia sa môže zúčastniť správca, člen veriteľského výboru alebo zabezpečený veriteľ zistenej zabezpečenej pohľadávky.
24. Podľa § 74 ods. 5 ZKR ak osoba uvedená v odseku 2 ani na výzvu súdu neposkytne správcovi súčinnosť požadovanú podľa tohto zákona, súd jej môže uznesením uložiť na návrh správcu pokutu do 165 000 eur. Uznesenie o uložení pokuty súd doručí správcovi a tomu, komu bola pokuta uložená; uznesenie súd nezverejňuje v Obchodnom vestníku. Proti uzneseniu o uložení pokuty je oprávnený podať odvolanie do 30 dní od doručenia ten, komu bola pokuta uložená. Výnos pokuty je príjmom všeobecnej podstaty; nárok na zaplatenie pokuty uplatní správca. Právoplatné uznesenie o uložení pokuty je exekučným titulom. Ak ide o pokutu uloženú mimo konkurzu, výnos pokuty je príjmom štátneho rozpočtu.
25. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná, kedy súd vyhodnotil, že žalobcom pripojené listinné dôkazy dostatočným spôsobom odôvodňujú poradie prihlásenej pohľadávky č. 65 s poradím uspokojenia zo všeobecnej podstaty E – iná pohľadávka, pričom z popieracieho prejavu správcu úpadcu vyplýva popretie len z opatrnosti a neurčitých skutkových tvrdení o spriaznenosti žalobcu s úpadcom. Žalobca upriamil pozornosť na to, že žalovaná žiadnym spôsobom nekonkretizovala, v zmysle ktorého bodu ustanovenia § 9 ZKR je splnená podmienka spriaznenosti medzi žalobcom a úpadcom, ale iba všeobecne označila § 9 ZKR, pričom nie je vôbec zrejmé z čoho a na základe akých konkrétnych ustanovení zákona žalovaná založila svoje skutkové tvrdenia o ich spriaznenosti. Súd má za to, že hodnoverné osvedčenie dôvodnosti popieracieho prejavu predpokladá jasné, určité a zrozumiteľné skutkové tvrdenia popierateľa. Súd vyhodnotil popierací prejav správcu úpadcu ako všeobecný, bez konkrétnych relevantných skutkových tvrdení, kedy žalovaná v konaní nielenže neuniesla dôkazné bremeno tým, že nepreukázala spriaznenosť medzi žalobcom a úpadcom, ale ani neuniesla bremeno tvrdenia, keď v popieracom prejave ani počas celého konania neuviedla žiadne určité skutkové tvrdenia ohľadom spriaznenosti žalobcu s úpadcom.
26. Žalobca na podporu svojich tvrdení, že nie je osobou spriaznenou s úpadcom predložil súdu čestné vyhlásenia spoločníkov žalobcu p. H. I., F. a p. J. I. a úplný výpis z obchodného registra spoločnosti žalobcu a spoločnosti úpadcu. Žalovaná navrhla vykonať výsluch troch svedkov, ktorí boli predvolaní na pojednávanie. Z vykonaného výsluchu svedka A. B. C. nevyplynula akákoľvek spriaznenosť medzi žalobcom a úpadcom. Súd zamietol návrh žalovanej na výsluch svedkov K. I. L. a F. M., ktorí neboli prítomní na pojednávaní s tým, že na jednej strane súd považoval za nehospodárne nariadenie ďalšieho pojednávania k výsluchu uvedených svedkov, a na strane druhej keď súdu nebolo ani zrejmé k akým konkrétnym skutočnostiam majú svedkovia vypovedať a aké skutočnosti sa majú výsluchom svedkov preukázať, keďže doposiaľ nebola tvrdená žiadna konkrétna spriaznenosť žalobcu s úpadcom, tak takýto dôkazný prostriedok nepripustil.
27. Žalovaná spochybnila čestné prehlásenia p. H. I., F. a p. J. I. ako dôkazný prostriedok, keď podľa nej tieto čestné prehlásenia nie sú spôsobilým dôkazom pre preukázanie žalobcom tvrdenej skutočnosti, že žalobca nie je spriaznenou osobou s úpadcom podľa § 9 ZKR, nakoľko veriteľom úpadcu je žalobca ako právnická osoba, avšak z obsahu predložených čestných prehlásení vyplýva, že nejde o čestné prehlásenie právnickej osoby (ako veriteľa úpadcu), ale o čestné prehlásenie fyzickej osoby (ktorá nie je veriteľom úpadcu), ktorá ako spoločník a konateľ čestne prehlasuje, že vo vzťahu k úpadcovi nie je spriaznenou osobu. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovanej, že čestné prehlásenia sú spísané fyzickými osobami a nie právnickou osobou žalobcu, súd poukazuje na to, že skutočnosť, že samotný žalobca ako právnická osoba nie je spriaznený podľa § 9 ZKR s úpadcom, môže preukázať výpis z obchodného registra žalobcu, ako aj úpadcu. Podľa žalovanej čestné prehlásenie žalobcu ako veriteľa nie je, bez existencie iných (ďalších) dôkazov ako napríklad zoznam spriaznených osôb predložený úpadcom, výsluch svedkov – osôb, ktoré majú v úpadcovi kvalifikovanú účasť, štatutárneho orgánu úpadcu (osoby, ktorá vykonávala funkciu štatutárneho orgánu úpadcu naposledy), vedúceho zamestnanca úpadcu a pod., takým dôkazom, ktorý by jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukazoval, že veriteľ nie je osobou spriaznenou s úpadcom v zmysle § 9 ZKR. Súd nesúhlasí s tvrdením žalovanej o tom, že čestné prehlásenia spoločníkov žalobcu bez existencie ďalších dôkazov ako napríklad zoznam spriaznených osôb predložených úpadcom alebo výsluch svedkov – osôb, ktoré majú v úpadcovi kvalifikovanú účasť a iných, nemôžu jednoznačne preukázať, že veriteľ nie je osobou spriaznenou s úpadcom, pretože súdu predložené čestné prehlásenia spoločníkov žalobcu ako dôkazné prostriedky sú podporené aj ďalšími listinnými dôkazmi a to úplnými výpismi z obchodného registra žalobcu a úpadcu, ako aj výsluchom jedného svedka, pričom súd zo žiadnych dôkazov predložených do konania prepojenie spriaznenosti medzi žalobcom a úpadcom nevzhliadol. Účelom predmetných čestných vyhlásení p. H. I., F. a p. J. I.
ako spoločníkov a konateľov žalobcu podľa žalobcu bolo preukázanie skutočnosti, že ani osoby, ktoré sú spriaznené so žalobcom podľa § 9 ZKR, nie sú spriaznené s úpadcom. Súd však zastáva názor, že žalobca nemusí a teda ani nemá preukazovať skutočnosti, ktoré neexistujú, v tomto spore neexistenciu spriaznenosti, ale naopak žalovaná ako správca konkurznej podstaty úpadcu je tá, kto má v konaní predložiť dôkazy alebo navrhnúť súdu dokazovanie na preukázanie jej tvrdených skutočností.
28. Súd vyhodnotil obranu žalovanej založenú na tvrdení, že veriteľ je, resp. bol v čase od vzniku pohľadávky osobou spriaznenou s úpadcom pre prípad nepredloženia zoznamu spriaznených osôb podľa § 9 ZKR za nedostatočnú, nemajúcu základ v zákone. Súd súhlasí so žalobcom, že zákon nevytvára právnu konštrukciu, podľa ktorej by nepredloženie zoznamu osôb spriaznených s úpadcom podľa § 9 ZKR zakladalo automatickú spriaznenosť osoby podľa § 9 ZKR veriteľa s úpadcom. Súd nesúhlasí s tvrdením žalovanej, že správca vychádza z potenciálneho predpokladu spriaznenosti až do času, kým sa nepreukáže opak s poukazom na názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 04.06.2019, sp. zn. 25CoKR/1/2019, na ktorý odkázal aj žalobca, kedy ak správca poprel poradie pohľadávky, ktorú považuje za podriadenú, má dôkazné bremeno ohľadne existencie vzťahu spriaznených osôb medzi veriteľom a úpadcom (popretím pohľadávky tvrdí, že sú spriaznenými osobami). V tomto smere je správca ako žalovaný povinný predložiť dôkazy alebo navrhnúť súdu vykonať dokazovanie, ktoré by osvedčili existenciu tohto vzťahu. Žalovaná považovala uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 25CoKR/1/2019 zo dňa 04.06.2019, v ktorom bol vyslovený právny názor o povinnosti správcu konkurznej podstaty úpadcu predložiť dôkazy alebo navrhnúť súdu dokazovanie na preukázanie ním tvrdených skutočností ohľadom spriaznenosti osôb medzi veriteľom a úpadcom, za rozhodnutie bez významu pre toto konanie, pretože predmetné rozhodnutie vychádza z odlišného skutkového stavu. Súd vyhodnotil uvedenú obranu žalovanej za nedostatočnú, keď vyhodnotil, že hoci predmetné rozhodnutie vychádza z odlišného skutkového stavu, jeho závery o tom, že ak správca poprel poradie pohľadávky, ktorú považuje za podriadenú, má dôkazné bremeno ohľadne existencie vzťahu spriaznených osôb medzi veriteľom a úpadcom správca (popretím pohľadávky tvrdí, že sú spriaznenými osobami), možno na daný stav aplikovať. Súd nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by nemohla byť uvedená premisa dôkazného bremena na dané konanie aplikovateľná. Žalovaná ako správca konkurznej podstaty úpadcu je tak osobou, ktorá má v konaní predložiť dôkazy alebo navrhnúť súdu dokazovanie na preukázanie tvrdených skutočností, že žalobca je osobou spriaznenou podľa § 9 ZKR s úpadcom. Súd si osvojil hypotézu, že žalobca nemôže preukazovať skutočnosti, ktoré neexistujú, nakoľko preukazovanie takejto neexistujúcej skutočnosti je spravidla objektívne nemožné, v danom spore je takouto skutočnosťou neexistencia spriaznenosti medzi žalobcom a úpadcom, čím dochádza k presunu dôkazného bremena na protistranu v súlade s tzv. negatívnou dôkaznou teóriou. Ako správne poukázal žalobca, uvedené korešponduje aj s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prezentovaným v uznesení sp. zn. 6Cdo/81/2010 zo dňa 31.05.2010, podľa ktorého „pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho-ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti.“ S poukazom na uvedené preto bolo povinnosťou žalovanej preukázať skutočnosť, že žalobca je osobou spriaznenou podľa § 9 ZKR s úpadcom. Zo strany žalovanej však neboli v konaní predložené žiadne dôkazy, ktoré by objektívne zakladali domnienku spriaznenosti podľa § 9 ZKR medzi žalobcom a úpadcom.
29. Súd tak na základe uvedeného zastáva názor, že skutočnosť, že úpadca neposkytol správcovi potrebnú súčinnosť, keď mu nepredložil Zoznam spriaznených osôb, nemožno dať na ťarchu žalobcovi, pričom správca má v zmysle ZKR možnosť vykonať vlastné šetrenie ohľadom prihlásenej pohľadávky. Žalovaná sa vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že mala vykonať vlastné šetrenie bránila tým, že postupovala v súlade s ust. § 32 ods.1 ZKR a v súlade s ust. § 74 ZKR, keď uviedla obšírny zoznam úkonov, ktoré vykonala za účelom získania súčinnosti a ako aj zoznam vykonaného vlastného šetrenia správcu za účelom preverenia si skutočností, či žalobca je naozaj osobou spriaznenou s úpadcom podľa § 9 ods.1 písm. b) ZKR z výpisu z obchodného registra a podľa § 9 ods.1 písm. e) ZKR v časti, či štatutárny orgán úpadcu alebo spoločníci úpadcu majú kvalifikovanú účasť v spoločnosti veriteľa. Súd nemal pochybnosti o vykonaní šetrenia v rozsahu uvedenom žalovanou, ani o tom, že nie je možné vykonať šetrenie nad rámec zákona vymedzeného § 9 ZKR pri definícii spriaznenej osoby v častiach zákonnej definície, v ktorých to objektívne nebolo možné, avšak súd poukázal na to, že keďže žalovaná ani na základe vykonaného vlastného šetrenia doteraz nevzhliadla žiadnu konkrétnu spriaznenosť žalobcu s úpadcom, nemala trvať na premise, že ich vzájomná spriaznenosť je automaticky daná. Súd poukazuje na ust. §
32 ods. 1 a § 124 ods. 1 ZKR, kedy správca úpadcu bol povinný vykonať aj vlastné šetrenie ohľadom prihlásenej pohľadávky s cieľom nestranne zistiť stav a dôvody spornosti prihlásenej pohľadávky a až následne poprieť v prípade spornosti jej dôvodnosť. Súd však spornosť predmetnej pohľadávky v konaní nevzhliadol, keď žalovaná neuniesla nielen dôkaznú povinnosť, ale ani povinnosť tvrdenia, keď riadne nešpecifikovala kto zo strany žalobcu a kto zo strany úpadcu a teda kto konkrétne a s kým, mal byť spriaznenou osobou. V konkurzných pomeroch je v záujme samotného dlžníka, teda žalovaného, aby so správcom spolupracoval a poskytol mu všetky podklady a vyjadrenia, na základe ktorých je dôvodnosť alebo spornosť pohľadávok schopný vyhodnotiť. Zákon s nesplnením predloženia zoznamu spriaznených osôb zo strany úpadcu žiadnu sankciu voči veriteľom nespája. Nemožno sa preto stotožniť s konaním žalovanej, kedy nepredloženie zoznamu osôb spriaznených s úpadcom podľa § 9 ZKR by automaticky zakladalo spriaznenosť osoby podľa § 9 ZKR akéhokoľvek veriteľa, ktorý si prihlási svoje pohľadávky v konkurze s úpadcom.
30. Vo vzťahu k prihláseným pohľadávkam iných veriteľov a k prístupu žalovanej k týmto pohľadávkam považoval súd argumentáciu strán za nepodstatnú pre toto konanie a preto sa s ňou ďalej nezaoberal.
31. Súd na základe vykonaného dokazovania vyhodnotil, že žalobca do konania pripojil také listinné dôkazy, ktoré odôvodňujú poradie prihlásenej pohľadávky zapísanej v zozname pohľadávok dlžníka pod číslom 65 ako inej pohľadávky. Naopak žalovaná neuniesla nielen dôkaznú povinnosť, ale ani povinnosť tvrdenia, keď riadne nešpecifikovala kto zo strany žalobcu a s kým zo strany úpadcu, má alebo mal byť spriaznenou osobou. Súd tak nárok žalobcu, kedy žalovaná nepreukázala opak, vyhodnotil ako nesporný a priznal ho žalobcovi tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
32. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
34. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
35. O nároku na náhradu konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP za použitia zásady úspechu tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnej žalovanej v plnom rozsahu s tým, že o výške trov konania bude po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodnuté samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.
36. Podľa § 258 ods. 1-3 C.s.p. svedkovi môže súd ako svedočné priznať náhradu účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov spojených s jeho výsluchom. Náhradu účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov súd prizná aj znalcovi, ak bol vyslúchnutý podľa § 208 ods. 3. Náhrada podľa odsekov 1 a 2 sa uplatňuje pri podaní výpovede, najneskôr však do desiatich dní, inak právo na náhradu podľa odsekov 1 a 2 zaniká.
37. V súvislosti s výsluchom svedka má svedok nárok na svedočné. O nároku na svedočné súd rozhodol za použitia zásady úspechu tak, že svedkovi A. B. C., bytom D. XXX/XX, E. - F. G. XXX XX priznal voči neúspešnej žalovanej nárok na svedočné v rozsahu 100 % s tým, že o výške svedočného bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto súdnemu rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia na Okresnom súde Banská Bystrica (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).