Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_19Csp-149-2019.pdf
PDF · 86.79 KB
Case nature
Area
Subarea
19Csp/149/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Petrom Dumanom v sporovej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava, zast.: JUDr. Katarína Hegedüsová, advokátka v Bratislave, proti žalovanému: N. U., nar. XX.XX.XXXX, S. Y. XXX, o 213 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žaloba o zaplatenie istiny 213 €, vyčísleného zmluvného úroku 261,22 € a vyčísleného úroku z omeškania 6,79 € sa zamieta.
II. Stranám sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou z 05.12.2019 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy uvedenej vo výroku a náhrady trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa XX.XX.XXXX zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému úver v sume 300 €, ktorý mal žalovaný splácať v splátkach. Pre omeškanie žalovaného sa úver stal predčasne splatným. Okrem dlžného úroku sa vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu v sume 33 € a 30 € za každú upomienku, ktorých žalobca zaslal šesť.
2. Žalovaný sa k žalobe doručenej mu do vlastných rúk 25.02.2020 nevyjadril.
3. Vzhľadom na hodnotu tohto spotrebiteľského sporu a na to, že v danej veci ide otázku jednoduchého právneho posúdenia a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, súd rozhodol bez nariadenia pojednávania [§ 297 písm. b) Civilného sporového poriadku; ďalej len „CSP“].
A. Skutkový stav
4. Na základe skutkových tvrdení žalobcu, ktoré sa považujú za nesporné podľa § 151 CSP, a skutočností známych súdu v zmysle § 186 CSP v spojení s listinnými dôkazmi založenými v spise: zmluva o spotrebiteľskom úvere (č. l. 24 a 25) a všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru, č. l. 14 a 15) ustálil súd tento skutkový stav:
5. Žalobca je obchodnou spoločnosťou zaoberajúcou sa poskytovaním spotrebiteľských úverov (všeobecne známa skutočnosť). Žalovaný je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci svojej podnikateľskej alebo obchodnej činnosti (zmluva o spotrebiteľskom úvere (č. l. 24 a 25).
6. Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako spotrebiteľ podpísali XX.XX.XXXX zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX (č. l. 24 a 25; ďalej len „zmluva“), v ktorej sa dohodli o. i. takto:
„1. Veriteľ sa na žiadosť spotrebiteľa… zaväzuje… poskytnúť spotrebiteľovi… spotrebiteľský úver v sume 300 EUR… a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť odplatu… a úrok…, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavuje sumu 288 EUR, t. j. zaplatiť celkovú čiastku 588 EUR. … 3. Úrok je vo výške 68,00 % ročne… Spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť celkovú čiastku 588 EUR, ak nie je dohodnuté inak, do 09.12.2016… … ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve…, spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 33 EUR. Spotrebiteľ sa zaväzuje uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku čiastku 30 EUR…“
7. Žalovaný dohodnuté splátky včas neplnil, ale celkovo zaplatil 400 € (nesporná skutočnosť).
B. Právne posúdenie
8. Preskúmavanou zmluvou sa žalobca ako veriteľ zaviazal žalovanému ako spotrebiteľovi - dlžníkovi poskytnúť spotrebiteľský úver v sume a za podmienok uvedených v časti A. tohto rozsudku a žalovaný sa zaviazal spotrebiteľský úver vrátiť spolu s úrokmi. Takto vymedzený predmet zmluvy potom zodpovedá definícii zmluvy o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Vzhľadom na záväzok poskytnúť peňažné prostriedky uzatváral žalobca zmluvu v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 OZ. Z absencie údajov v zmluve, ktoré by žalovaného identifikovali ako podnikateľa, je zrejmé, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za spotrebiteľa (§ 52 ods. 4 OZ). Keďže predmetná zmluva bola uzavretá medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako spotrebiteľom, vzťah z nej vyplývajúci je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy (§ 52 ods. 1 OZ). Zároveň sa tým žalobca považuje aj za veriteľa podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a žalovaný za spotrebiteľa podľa § 2 písm. c) tohto zákona.
9. Úrok ako odplata za pôžičku bol v zmluve dohodnutý v podobe ročnej úrokovej sadzby 68 %. Takýto úrok však celkom zjavne presahuje rámec odplaty bežne požadovanej za poskytnutie peňažných prostriedkov v obdobných vzťahoch a podľa názoru súdu sa preto prieči dobrým mravom. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok NS SR z 26.04.2012, sp. zn. 5Cdo/26/2011) pri dojednávaní úrokov za poskytnuté peniaze totiž koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, v akej situácii dlžník uzatvára zmluvu, teda len veriteľ, ktorý sa „uspokojí“ s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR, s ktorým sa súd stotožňuje, je neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím na najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Súdu je známe (§ 186 CSP, www.nbs.sk), že úroková miera nových úverov (spotrebiteľských úverov pre domácnosti na obdobie 1 - 5 rokov) sa v roku 2015 pohybovala na úrovni 10 %. Odplata požadovaná veriteľom v tejto veci (68 %) presahovala túto úroveň takmer 7-násobne. Takýto exces treba bezpochyby vyhodnotiť ako podstatný a dohodu o úrokovej sadzbe ako neplatný právny úkon (§ 39 Občianskeho zákonníka). Takéto posúdenie nevylučuje § 53 ods. 6 OZ, pretože do odplaty obvykle požadovanej na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch nemožno zahrňovať aj údaje od tých subjektov, ktoré vyžadujú neprimerané až úžernícke úroky. Dôsledkom neplatnosti dohody o úrokovej sadzbe je podľa aktuálnej súdnej praxe, uprednostňujúcej výklad vedúci k platnosti právneho úkonu, absencia úrokovej sadzby v zmluve o pôžičke, ktorá je však podľa § 9 ods. 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. povinnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Nedostatok tejto náležitosti má potom podľa § 11 ods. 1 písm. b) cit. zákona za následok to, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
10. Žalovaný bol preto povinný vrátiť žalobcovi len poskytnutú sumu pôžičky 300 €. Keďže mu medzičasom zaplatil 400 €, jeho dlh zanikol splnením (§ 559 ods. 1 OZ) a pre bezúročnosť pôžičky je žaloba v časti zmluvného úroku 261,22 € nedôvodná.
11. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu (33 €) a poplatok za upomienku (6 x 30 € = 180 €), súd zastáva názor, že v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. ide v oboch prípadoch o „poplatok“, na ktorý veriteľ nemá nárok, ak sa spotrebiteľský úver posúdi podľa § 11 ods. 1 tohto zákona ako bez poplatkov. Tento záver vyplýva z § 9 ods. 2 písm. o) a § 4 ods. 1 písm. l) tohto zákona, ktoré sa týkajú omeškania spotrebiteľa. Obe tieto ustanovenia používajú pojem „poplatky“ v kontexte „neplnenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere“. Ak potom tento zákon v § 11 ods. 1 zavádza fikciu „bezpoplatkovosti“, celkom zrejme tým má na mysli aj ďalšie zmluvne dohodnuté poplatky spojené s neplnením zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Tento výklad pritom neznamená, že veriteľ „bezpoplatkového“ úveru nemá nárok na žiadne sankcie, pretože zákon č. 129/2010 Z. z. sa nedotýka zákonného nároku úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ, ktorý nie je „poplatkom“ (ani poplatkom za omeškanie v zmysle § 121 ods. 3 OZ) a veriteľ si ho môže uplatňovať aj v takýchto prípadoch. Keďže tak zmluvná pokuta, ako aj poplatok za upomienku sú v prejednávanej veci viazané na omeškanie dlžníka, teda na neplnenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, znamená to, že ide o poplatky predpokladané zákonom č. 129/2010 Z. z. V dôsledku bezpoplatkovosti prejednávaného spotrebiteľského úveru potom žalobca nemá na ne nárok.
12. Odhliadnuc od uvedeného by však zmluvnú pokutu nebolo možné žalobcovi priznať ani keby sa za poplatok nepovažoval jednoducho preto, lebo nárok na ňu žalobcovi nevznikol. Žalobcom uplatňovaná zmluvná pokuta sa zakladá na ustanovení obsiahnutom piatom odseku bodu 3 zmluvy, podľa ktorého nárok na ňu vzniká, keď žalovaný „neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve“. Celkovou čiastkou úveru bola podľa zmluvy suma 588 €, ktorá je ale nesprávna, pretože z dôvodu bezpoplatkovosi a bezúročnosti spotrebiteľského úveru mala správne predstavovať len sumu 300 €. Žalovaný síce žalobcovi sumu 588 € neuhradil, ale uhradil mu 400 €, teda zjavne viac, než 300 €. Na základe citovaného ustanovenia zmluvy tak žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty 33 € ani nemohol vzniknúť. V konečnom dôsledku, aj keby tento nárok vznikol, žalovaný ho v dôsledku svojho preplatku na istine už beztak žalobcovi zaplatil.
13. Ani poplatok za upomienku by pri alternatívnom posúdení nebolo možné priznať, pretože sa zakladá na neprijateľnej podmienke, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 OZ neplatná. Žalobcom uplatňovaný poplatok za upomienku je upravený v piatom odseku článku 3 zmluvy. Z okolností veci je jasné, že tento poplatok je sankciou za omeškanie a nejde o náklady na zaslanie písomnej upomienky spotrebiteľovi (tie sú rádovo nižšie). Z právneho hľadiska predstavuje takáto konštrukcia taktiež zmluvnú pokutu (§ 544 ods. 1 OZ). Aby bolo možné priznať dodávateľovi nárok uplatňovaný zo spotrebiteľskej zmluvy, nesmie zmluva obsahovať ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu medzi stranami, teda tzv. neprijateľné podmienky (§ 53 ods. 1 OZ). Výnimkou sú situácie, keď ide o podmienky týkajúce sa hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny a podmienky individuálne dojednané.
14. Už aj z povahy zmluvnej pokuty ako nároku akcesorického k hlavnému nároku vyplýva, že nemôže byť hlavným predmetom zmluvy (tým je napokon poskytnutie úveru). Citované ustanovenie sa preto tiež nijako netýka primeranosti ceny. Toto kritérium sa viaže priamo len na hlavný predmet zmluvy a nemôže sa týkať zmluvnej pokuty, pretože ide o sankciu, ktorej z povahy veci nezodpovedá žiadne protiplnenie. V prejednávanej veci je tiež zrejmé, že zmluva je vzhľadom na formu svojho vyhotovenia typickou štandardizovanou formulárovou zmluvou, ktorej obsah nemohol žalovaný ako spotrebiteľ vopred ovplyvniť. Navyše platí prezumpcia, že zmluva sa nepovažuje za individuálne dojednanú, ibaže dodávateľ preukáže opak (§ 53 ods. 2 OZ). V danej veci pritom žalobca netvrdil a ani nepreukazoval, že by bola zmluva uzatvorená so žalovaným individuálne (konštatovanie o individuálnom dojednaní v zmluvnej dokumentácii z tohto pohľadu nepostačuje - porov. § 132 ods. 2 CSP). Za takýchto okolností treba skúmať zmluvné podmienky z hľadiska ich neprijateľnosti.
15. Pri posudzovaní zmluvnej pokuty treba vziať do úvahy v prvom rade kritérium primeranosti, ktoré vyplýva z § 53 ods. 4 písm. k) OZ. Z tohto ustanovenia je zrejmé, že neprimerane vysoká sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa nemôže požívať súdnu ochranu.
16. Z citovaného ustanovenia zmluvy vyplýva, že veriteľovi vzniká nárok na zmluvnú pokutu za každú jednu upomienku s tým, že forma a frekvencia týchto upomienok závisí výlučne od voľby veriteľa. Paušálny poplatok 30 €, ktorý možno účtovať spotrebiteľovi za jednu upomienku aj za omeškanie s nepatrnou sumou (napr. 1 €), nezohľadňuje hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. V tomto smere sa súdna prax už ustálila v názore, že odstupňovanie zmluvnej pokuty podľa rozsahu a intenzity porušenia povinností je v rámci spotrebiteľských vzťahov dôležité, pretože tu treba rozlišovať situácie,
kedy a za akých podmienok, v akom rozsahu dôjde k neplneniu povinností spotrebiteľa (porovnaj rozsudok ESD vo veci C-618/10). V dotknutom ustanovení to tak nie je. Navyše, nárok na zmluvnú pokutu by veriteľovi vznikol vždy pri každej jednej upomienke zaslanej podľa jeho vôle, čo len sotva možno považovať za primeraný spôsob zabezpečenia nároku dodávateľa voči spotrebiteľovi na zaplatenie dlžnej sumy zohľadňujúci rozsah a intenzitu porušenia. Takáto zmluvná pokuta potom predstavuje pre dodávateľa neprimerané zvýhodnenie vo vzťahu k spotrebiteľovi, čím sa narúša rovnováha, ktorú v spotrebiteľských vzťahoch požaduje § 53 ods. 1 OZ.
17. Vzhľadom na vyššie uvedenú analýzu je zrejmé, že druhá veta piateho odseku článku 3 zmluvy by bola aj pri alternatívnom posúdení ustanovením, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby za to zaplatil neprimerane vysokú sankciu. V zmysle § 53 ods. 4 písm. k) OZ by preto išlo o neprijateľnú podmienku, ktorá je neplatná (§ 53 ods. 5 OZ), a preto nárok, ktorý z nej žalobca odvodzuje, by nebolo možné priznať ani v takomto prípade.
18. Napokon čo sa týka žalobou uplatneného úroku z omeškania vyčísleného v sume 6,79 €, tento žalovaný v dôsledku preplatku na istine (100 €) zjavne zaplatil. To platí aj v prípade, že by sa jeho preplatok použil aj na zaplatenie zmluvnej pokuty 33 €. Žaloba je preto aj v tejto časti nedôvodná.
19. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy súd žalobu v celom rozsahu zamietol (výrok I).
20. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania (§ 262 ods. 1 CSP) vychádzal súd z toho, že žalobcovi ako neúspešnej strane nárok na ich náhradu nepatrí (§ 255 ods. 1 CSP a contrario) a žalovaný by síce nárok na ich náhradu mal, no pretože mu v konaní pre jeho neúčasť žiadne trovy nevznikli, súd nárok na náhradu trov konania stranám v zmysle judikatúry (R 72/2018) nepriznal (výrok II).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).