Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30S/68/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Jany Vargovej (sudca spravodajca) a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: AD, s.r.o., so sídlom Žilina, Priemyselná č. 1, IČO: 36 399 256, právne zast.: Advokátska kancelária M Kojtalová s.r.o., so sídlom Žilina, Antona Bernoláka č. 51, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Žilina, Vysokoškolákov č. 8556/33B, za účasti ďalšieho účastníka: Ing. M. N., bytom O., C. č. XXXX/X, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: OU-ZA-OVBP2-2019/005702/KRA zo dňa 25.03.2019, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odboru výstavby a bytovej politiky číslo: OU- ZA-OVBP2-2019/005702/KRA zo dňa 25.03.2019 z r u š u j e a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobca m á voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu.

Ďalšiemu účastníkovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Správny orgán prvého stupňa - Mesto Žilina rozhodnutím Č.s.: 11860/2018-47660/2018-OSP-AD zo dňa 11.09.2018 ako stavebný úrad príslušný podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len stavebný zákon) o žiadosti Ing. M. N. (ďalšieho účastníka) rozhodol s poukazom na ust. a stavebného zákona tak, že dodatočne povolil zrealizované stavebné práce na stavbe Objekt predajne a skladov Žilina, Priemyselná (ďalej len „stavba“) na pozemku register „C“ parc. č. 5987/11 v katastrálnom území R.. Konštatoval, že konanie bolo začaté z podnetu stavebného úradu. Vymedzil zmenu oproti vydanému stavebnému povoleniu č. 5637/2015-33262/2015-OSP-KRE zo dňa 17.07.2015, ktorá sa týka SO 01 objektu predajne a skladu: zastavanej plochy objektu SO 01 - pôvodne 9,25 x 8,00 m - nový stav: 6,10 x 7,40 m; výšky objektu SO 01 - pôvodne: dvojpodlažný objekt - nový stav: jednopodlažný objekt výška 3 m; umiestnenia objektu SO 01 na pozemku. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že stavba je rozostavaná a po vydaní dodatočného stavebného povolenia budú vykonané dokončovacie práce podľa projektovej dokumentácie pre dodatočné povolenie stavby vypracovanej Mgr. H. N., ktorá tvorí prílohu rozhodnutia. Podmienky pre dokončenie stavby vymedzil správny orgán prvého stupňa v bode 1. tohto rozhodnutia. Okrem iných určil podmienku pre polohové umiestnenie stavby: od pozemku parc.č. 5987/1 KN - 0,20 m.

2. O odvolaní voči rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa rozhodol žalovaný rozhodnutím číslo: OU-ZA-OVBP2-2019/005702/KRA zo dňa 25.03.2019, ktorým s poukazom na ust. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len Správny poriadok) odvolanie

žalobcu zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukázal na predchádzajúce konanie, najmä na vydané územné rozhodnutie zo dňa 23.07.2014 č.j. 14-OS-KRE a stavebné povolenie č. 5637/2015-33262/2015-OSP- KRE zo dňa 17.07.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.08.2015. Žalovaný ďalej konštatoval, že dňa 27.05.2016 bol vykonaný u stavebníka štátny stavebný dohľad, v rámci ktorého bolo zistené, že stavebník uskutočňuje povolenú stavbu v rozpore so stavebným povolením. Rozhodnutím č.j. 9240/2016-45174/2016-OSP-KRE zo dňa 22.09.2016 vyzval stavebný úrad právneho predchodcu ďalšieho účastníka (FACHMAN CENTRUM s.r.o.) na predloženie dokladov o tom, že dodatočné stavebné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom v termíne 90 dní odo dňa doručenia výzvy a konanie prerušil. Následne na žiadosť stavebníka o predĺženie lehoty na doplnenie podkladov, stavebný úrad predĺžil lehotu na predloženie podkladov o ďalších 90 dní, pričom oznámenie o predĺžení lehoty bolo doručené stavebníkovi 18.01.2017. Posledný deň lehoty na predloženie podkladov pripadol na deň 19.04.2017. Podklady neboli doručené v stanovenej lehote, boli doručované postupne, a to 23.05.2018 28.05.2018. S ohľadom na opísaný skutkový stav žalovaný konštatoval, že boli v danom prípade naplnené dôvody v zmysle § 88a ods. 2 stavebného zákona na nariadenie odstránenia stavby správnym orgánom prvého stupňa. Správny orgán prvého stupňa po uplynutí lehoty na predloženie dokladov nepokračoval v konaní podľa príslušných ustanovení stavebného zákona (§ 88a), ostal nečinný a rozhodol až po vyše roku od uplynutia ním stanovenej lehoty pre doplnenie podkladov. Žalovaný konštatuje, že nedodržanie základného pravidla správneho konania, t.j. vybaviť vec včas a bez zbytočných prieťahov v zmysle prvej vety ust. § 3 ods. 4 Správneho poriadku však nemalo vplyv na zákonnosť rozhodnutia a jeho vecnú správnosť. Ďalej žalovaný vo vzťahu k odvolacej námietke o nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa z dôvodu, že správny orgán prvého stupňa nevykonal vo veci miestne zisťovanie, poukazuje na skutočnosť, že stavený úrad má právo upustiť od miestneho zisťovania, ak sú mu dobre známe pomery staveniska, ktoré zistil ešte pred začatím konania pri výkone štátneho stavebného dohľadu. V danom prípade boli pomery stanoviska zistené ešte pre začatím konania, a to v rámci vykonania štátneho stavebného dohľadu dňa 27.05.2016, preto nebolo potrebné opätovne miestne zisťovanie nariaďovať. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia citoval ust. , , , , , , , , , Stavebného zákona a ust. vyhlášky č. o podrobnostiach o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu (ďalej len ) a konštatoval, že správny orgán prvého stupňa vykonaním obhliadky na mieste stavby overil aj umiestnenie stavby a vykonal dostatočné dokazovanie o tom, či takto umiestnená stavba vo vzdialenosti cca 1,40 m od stavby žalobcu, t.j. v rozpore s jej odsúhlaseným umiestnením, nebude trvalo obmedzovať užívanie susedného pozemku na určený účel, resp. odstup medzi stavbami vyhovuje požiarnym predpisom a umožní údržbu stavieb a užívanie priestoru medzi stavbami. Z fotodokumentácie doloženej spise, ako aj z geometrického plánu na zameranie posudzovanej stavby na parc. KNC 5987/42 vyplýva, že stavba obchodu a skladov je umiestnená takmer na hranici pozemku a je pred dokončením. Zo stanoviska Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Žilina vyplýva, že v objekte sa nebude vykonávať epidemiologický závažná činnosť a z hľadiska požiarnej bezpečnosti stavebník predložil súhlasné stanovisko Okresného riaditeľstva HaZZ Žilina, v ktorej špecialista posúdil umiestnenie stavby od susednej stavby žalobcu (min. 1,27 m) z hľadiska posudzovaných osobitných predpisov. Z hľadiska dodržania požiadaviek na požiarnu bezpečnosť stavby stavebník preukázal, že umiestnenie stavby a stavebnotechnické riešenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými osobitnými predpismi (zákon o ochrane pred požiarmi), čo je jednou z požiadaviek na umiestnenie stavby podľa citovanej vyhlášky. Preto námietku žalobcu o umiestnení stavby v rozpore s ust. vyhlášky žalovaný zamietol ako nedôvodnú aj s poukázaním na to, že medzi stavbami je dostatočný priestor pre budúcu údržbu oboch stavieb. Súlad stavby s verejnými záujmami mal stavebný úrad preukázaný súhlasnými stanoviskami dotknutých orgánov.

3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal v zákonnej lehote žalobu žalobca navrhujúci zrušenie rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, vrátenie veci správnemu orgánu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie predovšetkým namietajúc: Že došlo k naplneniu podmienok, ktoré má na mysli ust. § 88a ods. 2 stavebného zákona, t.j. pre nariadenie odstránenia stavby stavebníka, keďže vlastník stavby nepredložil v lehote určenej správnym orgánom požadované doklady. Žalobca je toho názoru, že žalovaný sa v odôvodnení rozhodnutia žiadnym spôsobom s odvolacou námietkou žalobcu v tomto znení nevysporiadal. Žalobca je toho názoru, že následný postup správneho orgánu v ďalšom štádiu správneho konania po doručení dokladov zo strany stavebníka po viac ako roku po uplynutí lehoty na doloženie dokladov je v rozpore s kogentnou právnou úpravou stavebného zákona. Žalobca ďalej namieta, že žalovaný nesprávne vyhodnotil námietku žalobcu k umiestneniu stavby,

kedy účastník namietal, že táto je umiestnená nielen v rozpore s pôvodným stavebným povolením, ale aj v rozpore s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa, t.j. dodatočným povolením stavby č.s. 11860/2018-47660/2018-OSP-AD zo dňa 11.09.2018, kedy nepovolená stavba je umiestnená na hranici pozemku žalobcu a stavebníka a nie je tak dodržaný ani odstup stanovený v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby, t.j. 0,20 m, pričom strechou a inžinierskymi sieťami do pozemku vo vlastníctve žalobcu aj zasahuje v rozsahu 10 až 30 cm, čo v prípade, ak by správny orgán nariadil miestne zisťovanie, mohol spoľahlivo zistiť na mieste samom. Zásahom strechy, kanalizácie a elektriny na pozemok žalobcu dochádza k trvalému obmedzeniu užívania susedného pozemku, ktorého dotknutá časť slúži na účely údržby nehnuteľnosti - stavby žalobcu, t.j. nezákonným umiestnením nepovolenej stavby je dotknutý minimálne manipulačný priestor pre údržbu stavby vo vlastníctve žalobcu. V tejto súvislosti žalovaný namieta aj závery posudzovania požiarnej bezpečnosti stavby, keď projektová dokumentácia riešiaca protipožiarnu bezpečnosť posudzovala umiestnenie stavby podľa rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, kedy polohové umiestnenie stavby by malo byť v odstupe od pozemku CKN parc.č. 5987/1 v rozsahu 0,20 m, pričom však nepovolená stavba je postavená na hranici pozemkov, s týmito námietkami žalobcu sa žalovaný v rámci rozhodnutia o zamietnutí jeho odvolania žiadnym spôsobom nevysporiadal.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 05.09.2019 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, zotrvávajúc na skutkovom a právnom posúdení veci, na dôvažok konštatujúc, že pozemok žalobcu CKN č. 5987/48 je vedený ako druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, spôsob využitia - pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, ... chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti. V danom prípade vzhľadom na šírku pozemku a odstup žalobcovej stavby od spoločnej hranice 1,27 m tento pozemok môže slúžiť iba ako chodník, ktorého funkcia je zachovaná a ani umiestnenie stavby na susednom pozemku vo vzdialenosti 0,20 m, resp. na hranici pozemku stavebníka neobmedzí trvalo ani dočasne jeho užívanie na určený účel. Žalobca môže tento svoj pozemok v budúcnosti použiť aj na dočasné postavenie lešenia v prípade zamýšľanej údržby jeho nehnuteľnosti a opravy, a preto tvrdenie, že je dotknutý manipulačný priestor pre údržbu stavby v jeho vlastníctve žalobca žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal. K zmene vedenia inžinierskych sietí posudzovanej stavby nedošlo, preto nebolo potrebné o nich konať. Žalovaný je toho názoru, že žalobca neuviedol žiadne dôvody, ktoré by nasvedčovali, že by došlo k zásahu do výkonu jeho vlastníckych a užívacích práv k nehnuteľnostiam.

5. Ďalší účastník sa k žalobe nevyjadril.

6. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zo dňa 07.10.2019 zotrval na skutkových a právnych dôvodoch žaloby. Na dôvažok poukázal na skutočnosť, že skutkový stav nezodpovedá podmienkam rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, keďže sa v ňom posudzuje naplnenie zákonnosti a súladu verejných záujmov, a to dokladovanými vyjadreniami a stanoviskami, ktoré sa vyjadrujú k umiestneniu stavby podľa administratívneho spisu, nie však reálneho stavu, keďže stavba nestojí ani podľa rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby. Na dôvažok poznamenal, že stavba má oceľový rám, rám vyplnený drevovláknitými doskami, ktoré sú vysoko horľavé, z exteriéru zakryté tenkým hliníkovým plechom, pričom z hľadiska požiarnej bezpečnosti stavby vo vzťahu k susedným nehnuteľnostiam neobstojí povolenie takejto stavby, keďže správny orgán posudzoval požiarnu bezpečnosť podľa požiarneho projektu na stavbu, ktorá svojím umiestnením nezodpovedá reálnemu umiestneniu stavby na hranici na pozemku stavebníka a žalobcu. Strešný okap so žľabom na odvod vody zo strechy pôvodne nepovolenej stavby zasahuje do pozemku žalobcu 10 cm, v spodnej sčasti pôvodne nepovolenej stavby je odtoková kanalizácia zo strechy, ktorá v nadzemnej časti zasahuje 30 cm do pozemku žalobcu a následne je kanalizačná rúra zakopaná na pozemku žalobcu, skrinka prípojky elektrickej energie je postavená v plnom rozsahu na pozemku žalobcu, pripojovacie káble sú zakopané na pozemku žalobcu, betónové oplotenie pozemku stavebníka zasahuje niekoľko metrov do pozemku žalobcu.

7. Žalovaný k replike žalobcu dupliku v súdom stanovenej lehote nepodal.

8. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok podľa (ďalej len ) v spojení s a contrario. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 21.04.2020, o čom bola spísaná zápisnica, ktorá je súčasťou súdneho spisu.

9. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa a nasl. v medziach žalobných bodov ( a ), pričom zistil, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť s poukazom na citované ust. pre nepreskúmateľnosť vychádzajúc z nasledovných dôvodov.

10. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,

Podľa o správnom konaní v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len Správny poriadok) rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.

Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení účinnom v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného (ďalej len stavebný zákon) ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa a podkladov predložených v stavebnom konaní.

Podľa § 88a ods. 2 stavebného zákona ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.

Podľa § 88a ods. 4 stavebného zákona v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby.

Podľa § 88a ods. 5 stavebného zákona ak sa v konaní o dodatočnom povolení stavby preukáže rozpor s verejnými záujmami alebo stavebník v určenej lehote nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby

Podľa 88a ods. 7 stavebného zákona na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až 66.

Podľa vyhlášky č. o podrobnostiach o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu v znení účinnom v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného (ďalej len ) vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia.

Podľa § 6 ods. 2 citovanej vyhlášky stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel.

11. Námietku žalobcu, v zmysle ktorej je rozhodnutie žalovaného nezákonné, nakoľko došlo k splneniu podmienok v zmysle § 88a ods. 2 stavebného zákona pre odstránenie stavby, vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že ďalší účastník predložil doklady, ktoré mali osvedčiť, že dodatočné stavebné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom až po uplynutí správnym orgánom stanovenej lehoty. Správny súd k uvedenej situácii udáva, že rozhodnutie o odstránení stavby v zmysle § 88a ods. 2 stavebného zákona malo byť vydané za skutkovej situácie, že ku dňu vydania rozhodnutia správneho orgánu nedisponuje správny orgán požadovanými dokladmi. Nakoľko takéto rozhodnutie správny orgán nevydal, bolo namieste uplatniť žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy ako prostriedok ochrany pred nezákonným konaním (opomenutím konania zo strany správneho orgánu). Táto žaloba zo strany žalobcu uplatnená nebola. Je potrebné poznamenať, že žalobca je povinný vždy zvoliť taký žalobný typ podľa a v takom časovom horizonte, ktoré pre tvrdené porušenie subjektívnych práv žalobcu orgánu verejnej správy (v danom prípade tvrdené porušenie subjektívnych práv žalobcu nečinnosťou orgánu verejnej správy) tento procesný predpis dovoľuje. Takýmto žalobným typom bola za danej skutkovej situácie, ktorú opísal žalobca, v časovom úseku tvrdenej nečinnosti orgánu verejnej správy (t.j. pred vydaním žalobcom napadnutého rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa), po vyčerpaní zákonného postupu v zmysle , žaloba proti nečinnosti orgánu verejnej správy. Žalobca „zmeškal“ možnosť využitia uvedeného súdneho prostriedku ochrany svojich práv, keďže t.č. už daný prostriedok súdnej ochrany využiť nemožno - bolo vydané žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa. Námietky, ktoré mali byť žalobcom uplatnené v rámci žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy už v konaní o všeobecnej správnej žalobe nemajú právnu relevanciu. Právnu úpravu inštitútu všeobecnej správnej žaloby oproti právnej úprave inštitútu žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy (obdobne ako napr. právnu úpravu inštitútu žaloby o súlade všeobecne záväzného nariadenia obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy) je potrebné vnímať vo vzťahu lex generalis contra lex specialis. Správnemu súdu ostáva konštatovať, že správny orgán porušil ust. stavebného zákona, ak v čase, keď boli dané podmienky pre odstránenie stavby, o jej odstránení nerozhodol, avšak táto vada aj podľa názoru správneho súdu nemala vplyv na zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ žalobca namieta, že sa žalovaný v odôvodnení rozhodnutia nijak nevysporiadal s odvolacou námietkou, kedy žalobca namietal nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa v dôsledku neaplikácie citovaného ust. stavebného zákona, správny súd uvádza, že žalovaný sa s uvedenou námietkou (hoc stručne) vysporiadal, keď v podrobnostiach popísal skutkovú situáciu pred správnym orgánom prvého stupňa v súvislosti s výzvami adresovanými vlastníkovi stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom vrátane konštatácie, že vlastník stavby požadované doklady predložil po lehote, čím bolo naplnené ust. stavebného zákona na nariadenie odstránenia stavby, na ktoré bol vlastník stavby v oznámení riadne upozornený. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia tiež konštatoval, že správny orgán prvého stupňa porušil zásadu správneho konania vyplývajúcu z ust. veta prvá Správneho poriadku, v zmysle ktorej sú správne orgány povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju v čas a bez zbytočných prieťahov s konštatovaním, že hoci bolo zo strany správneho orgánu porušené toto základné pravidlo správneho konania, keď správny orgán nepokračoval v konaní podľa príslušných ustanovení stavebného zákona, ostal nečinný, porušenie uvedeného pravidla nemalo vplyv na zákonnosť samotného rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa.

12. Žalobca ďalej namieta, že žalovaný nesprávnym spôsobom vyhodnotil námietku žalobcu k umiestneniu stavby, ktorá je v rozpore nielen s pôvodným stavebným povolením, ale aj v rozpore s podmienkou určenou v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa o dodatočnom povolení stavby. Nepovolená stavba je umiestnená na hranici pozemku žalobcu a stavebníka a nie je dodržaný ani odstup stanovený v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby 0,20 m (pričom strechou a inžinierskymi sieťami do pozemku vo vlastníctve žalobcu aj zasahuje v rozsahu 10 až 30 cm), čo by v prípade, ak by správny orgán nariadil miestne zisťovanie, tieto skutočnosti zistil. Zásahom strechy, kanalizácie a elektriny na pozemok žalobcu dochádza k trvalému obmedzeniu užívania susedného pozemku. Je

dotknutý aj manipulačný priestor pre údržbu stavby vo vlastníctve žalobcu pre prípad možných budúcich oprav alebo úprav. Správny súd po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia rozhodnutia žalovaného konštatuje absenciu preskúmateľného odôvodnenia rozhodnutia žalovaného v časti konštatovania naplnenia podmienok, ktoré má na mysli citované ust. vyhlášky č. , keď z obsahu rozhodnutia nie je zrejmé, aké dôvody viedli správny orgán k záveru o tom, že v danom prípade vzájomný odstup stavieb žalobcu a ďalšieho účastníka umožňuje údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi nimi na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia. Rovnako nepreskúmateľné je odôvodnenie žalovaného v časti konštatovania naplnenia podmienok, ktoré má na mysli ust. vyhlášky č. pre nedostatok dôvodov, ktoré by odôvodňovali záver žalovaného, že stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, nakoľko jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel.

13. Jedným z imanentných predpokladov činnosti súdu je danosť atribútu preskúmateľnosti správneho aktu (jazykovej a logickej) a požiadavky na určitú kvalitu aj kvantitu dôvodov v ňom obsiahnutých. Je potrebné mať na pamäti, že aj odôvodnenie rozhodnutia plní niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa jedno zo základných pravidiel správneho konania - posilňovať dôveru občana v správnosť rozhodovania správnych orgánov. Ďalšou funkciou je kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutia prípadne preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie tak môže zamedziť zbytočnému uplatňovaniu opravných prostriedkov. Ak atribút preskúmateľnosti odôvodnenia správny akt orgánu verejnej správy celkom alebo sčasti nenaplnil, potom správny súd nemôže správny akt preskúmať, nemôže si správny súd na záveroch správneho orgánu vybudovať svoje úvahy o veci a ani účastníci proti nemu nemôžu náležite formulovať žalobné námietky. Preskúmateľnosť správneho aktu orgánu verejnej správy je predpokladom predovšetkým preto, aby sa účastník mohol domáhať svojich práv na správnom súde; ak taký predpoklad nie je naplnený, nemôže práve z tohto dôvodu správny akt obstáť.

14. Správny súd zdôrazňuje, že predpokladom riadneho (preskúmateľného) odôvodnenia rozhodnutia žalovaného bolo ustálenie skutkovo významnej otázky, a to či stavba ďalšieho účastníka stojí na hranici (takmer na hranici) pozemku žalobcu. Uvedené je rozhodné z hľadiska posúdenia, či sú dané dôvody pre aplikáciu citovaného ust. vyhlášky č. a následne, či je potrebné skúmať, či umiestnením stavby bude/nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku. Táto v konaní zásadná skutková okolnosť nebola žalovaným ustálená.

15. Odhliadnuc od uvedeného sú ďalej nepreskúmateľné aj závery správneho orgánu v časti zdôvodnenia splnenia požiadaviek podľa citovaného ust. vyhlášky č. , keď žalovaný len konštatuje, že medzi stavbami je dostatočný priestor pre budúcu údržbu oboch stavieb. Žalovaný teda len opakuje znenie citovaného ust. vyhlášky vo vzťahu k splneniu tejto zákonodarcom stanovenej podmienky bez akejkoľvek správnej úvahy - dostatočného počtu myšlienkových „premostení“, ktorými by správny orgán osvetlil vzťah medzi hypotézou právnej normy citovaného ust. vyhlášky (v časti aplikácie poslednej vety, t.j. že odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia) a zisteným skutkovým stavom. Predpokladom preskúmateľnosti odôvodnenia rozhodnutia žalovaného by bolo jednak ustálenie skutočnej vzdialenosti oboch stavieb (vrátane vzdialenosti od hraníc pozemku), vymedzenie obsahu neurčitého právneho pojmu údržba stavieb a užívanie priestorov, ako aj ustálenie, akým spôsobom môže stavba dodatočne povoľovanej stavby vplývať na údržbu stavieb, resp. užívanie priestorov medzi nimi, a to vo vzťahu ku konkrétnemu charakteru oboch stavieb vrátane ich spôsobu zastrešenia.

16. Rovnako nedostatočné a nepreskúmateľné je odôvodnenie rozhodnutia žalovaného v časti aplikácie citovaného ust. § 6 ods. 2 vyhlášky, keď v rozhodnutí žalovaný vo vzťahu k zisteným skutočnostiam neobsiahol žiadne úvahy, ktoré viedli žalovaného s poukazom na konkrétne skutkové okolnosti daného prípadu k záveru o tom, že umiestnením stavby nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel. Elementárnym predpokladom preskúmateľného odôvodnenia rozhodnutia žalovaného v časti aplikácie citovaného ust. § 6 ods. 2 vyhlášky je skutkové zistenie, akému účelu slúži susedný pozemok a ďalej vymedzenie neurčitého právneho pojmu „trvalé obmedzenie užívania“. Opätovne aj v tomto prípade je potrebné v odôvodnení rozhodnutia obsiahnuť dostatočný počet myšlienkových premostení, aby zistené skutočnosti boli podriadené pod hypotézu právnej normy a správnym orgánom

zrozumiteľne vysvetlené, prečo s ohľadom na konkrétne zistené skutočnosti umiestnením stavby na hranici pozemku nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel.

17. Je potrebné konštatovať, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného sa sústredí na vymedzenie všeobecne teoretických postulátov vo vzťahu k aplikácii citovaného ust. vyhlášky č. bez toho, aby v podrobnostiach premietol správny orgán tieto postuláty do zisteného skutkového stavu a ozrejmil úvahy, ktoré správny orgán viedli k záveru o naplnení podmienok v zmysle citovaného ust. , upravujúcich vzájomné odstupy stavieb pre dodatočné povolenie stavby ďalšieho účastníka.

18. Žalobca ďalej namieta, že vyjadrenia dotknutých orgánov, ktoré mali posudzovať splnenie podmienok, že dodatočné povolenie stavby je v súlade s verejnými záujmami, nie je možné aplikovať, najmä pokiaľ ide o posúdenie požiarnej bezpečnosti stavby, keďže projektová dokumentácia riešiaca protipožiarnu bezpečnosť posudzovala umiestnenie stavby podľa rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, kedy polohové umiestnenie stavby by malo byť v odstupe od pozemku C KN parc.č. 5987/1 v rozsahu 0,20 m, pričom však nepovolená stavba je postavená na hranici pozemkov. Žalobca uvádza, že s touto námietkou sa žalovaný v rozhodnutí žiadnym spôsobom nevysporiadal. Správny súd uvádza, že žalovaný vo vzťahu k aplikácii citovaného ust. a v nej obsiahnutej požiadavky požiarnej bezpečnosti, poukazuje na súhlasné „stanovisko OR HaZZ Žilina“ dôvodiac, že stanovisko bolo vydané v zmysle o ochrane pred požiarmi a a vyhlášky č. o požiarnej prevencii spolu s projektom riešenia protipožiarnej bezpečnosti stavby, v ktorej špecialista posúdil umiestnenie stavby od susednej stavby žalobcu (min. 1,27 m) z hľadiska uvedených osobitných predpisov. Žalovaný konštatuje, že z hľadiska dodržania požiadaviek na požiarnu bezpečnosť stavby stavebník preukázal, že umiestnenie stavby aj stavebnotechnické riešenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými osobitnými predpismi. Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný opiera svoj záver, že stavebné práce nie sú zrealizované v rozpore s verejným záujmom, o stanovisko OR HaZZ Žilina č. ORHZ-ZA1-3168-001/2016 zo dňa 10.11.2016, pričom ide o súhlasné stanovisko k doplneniu projektovej dokumentácie, pričom však ako podmienku pre dokončenie stavby stavebný úrad určil, že táto bude dokončená podľa projektovej dokumentácie, ktorú vypracovala Mgr. H. N. dňa 1/2018, čo je v zásadnom logickom, skutkovom a časovom rozpore. V nadväznosti na uvedené potom nemôže byť postačujúce toto stanovisko OR HaZZ Žilina, ktoré posudzovalo projektovú dokumentáciu stavby, ktorá sa však reálne nezrealizovala a neposudzovalo nelegálne vykonané stavebné práce a ich výsledok. Správny súd v nadväznosti na obsah odôvodnenia rozhodnutia žalovaného a obsah uvedenej odvolacej námietky uvádza, že žalovaný sa so vznesenou odvolacou námietkou žalobcu v odôvodnení rozhodnutia žiadnym spôsobom vecne nevysporiadal. Správny súd podotýka, že uvedená vznesená odvolacia námietka bola relevantná, t.j. týkajúca sa veci (vo vzťahu k dôvodnosti aplikácie citovaného ust. vyhlášky) a bola formulovaná dostatočne jasným a presným spôsobom, t.j. bola námietkou konkrétnou, preto bolo povinnosťou žalovaného, aby v dôvodoch rozhodnutia poskytol odpoveď na túto relevantnú a konkrétnu odvolaciu námietku.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené závery správneho súdu správny súd rozhodnutie žalovaného s poukazom na citované ust. zrušil pre nepreskúmateľnosť spočívajúcu v nedostatku dôvodov žalobou napadnutého rozhodnutia a vec vrátil žalovanému s poukazom na veta prvá .

20. V ďalšom konaní žalovaný prejedná vec znova, dôsledne sa vysporiada so všetkými relevantnými námietkami žalobcu, znovu o odvolaní rozhodne a svoje rozhodnutie v intenciách naznačených správnym súdom riadne odôvodní.

21. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. Správny súd ďalšiemu účastníkovi konania náhradu trov konania nepriznal s poukazom na ust. a contrario, pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu. Nevznikli mu totiž trovy v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú by im explicitne uložil správny súd. Súd nevzhliadol ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mohol náhradu priznať.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (, ) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.