Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31S-56-2021.pdf
PDF · 148.17 KB
Case nature
Area
Subarea
31S/56/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Martiny Brniakovej a Mgr. Silvie Tisovej, v právnej veci žalobcu: AD, s.r.o., so sídlom Žilina, Priemyselná č. 1, IČO: 36 399 256, právne zast.: Advokátska kancelária M Kojtalová s.r.o., so sídlom Žilina, Antona Bernoláka č. 51, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Žilina, Vysokoškolákov č. 8556/33B, za účasti ďalšieho účastníka: V.. N. H., bytom I., R. č. XXXX/X, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo spisu: OU-ZA-OVBP2-2021/005952-003 zo dňa 14.01.2021, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odboru výstavby a bytovej politiky Číslo spisu: OU-ZA-OVBP2-2021/005952-003 zo dňa 14.01.2021 z r u š u j e a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobca m á voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu.
Ďalšiemu účastníkovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Správny orgán prvého stupňa - Mesto Žilina, ako príslušný stavebný úrad (ďalej len „stavebný úrad“) v konaní o dodatočnom povolení stavby rozhodnutím č. s.: 11860/2018-47660/2018-OSP-AD zo dňa 11.09.2018 dodatočne povolilo stavebníkovi: V.. N. H., R. XXXX/X, XXX XX I. (ďalej len “stavebník“) už zrealizované stavebné práce na stavbe: „Objekt predajne a skladov, Žilina, Priemyselná ul.“ na pozemku parc. č. KN-C 5987/11 v k. ú. F., ktorá bola uskutočnená v rozpore so stavebným povolením č.: 5637/2015-33262/2015-OSP-KRE zo dňa 17. 07. 2015 pre právneho predchodcu stavebníka: FACHMAN CENTRUM s.r.o., Kragujevská 11, Žilina (ďalej len „právny predchodca stavebníka“). Z rozhodnutia vyplývalo, že nepovolená zmena stavby pred dokončením pozostávala z menšej zastavanej plochy objektu (stavebný objekt predajne a skladov SO 01 bol odsúhlasený s rozmermi 9,25 x 8,00 m, nový zistený stav bol 6,10 x 7,40 m), zrealizované bolo iba jedno nadzemné podlažie a stavba bola umiestnená v tesnej blízkosti spoločnej hranice (min. 0,20 m) s pozemkom parc. č. KN-C 5987/1. Pôvodne bol odstup povolenej dvojpodlažnej stavby pozostávajúcej z oceľových kontajnerov s tromi modulmi od tejto hranice 2,60 m. 2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa označenému v bode 1. tohto rozsudku odvolanie žalobca dôvodiac, že zmena oproti vydanému stavebnému povoleniu č. 5637/2015-33262/2015-0SP-KRE zo dňa 17.07.2015, právoplatnému dňa 21.08.2015 sa týka stavebného objektu SO 01 Objekt predajne a skladu, a to v rozsahu zastavanej plochy, výšky objektu, ako aj umiestnenia objektu na pozemku. Podľa obsahu napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že stavebný úrad dodatočne povolil zrealizované stavebné práce, ktoré sú vykonané v rozpore s vydaným územným rozhodnutím zo dňa 23.7.2014 č. j. 6309/2013-35519/20 14-0S-KRE, pričom týmito
skutočnosťami sa napriek námietkam účastníka konania (odvolateľa) stavebný úrad v rámci rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby nevysporiadal. S poukázaním na ust. § 46 a 47 správneho poriadku má odvolateľ za to, že napadnuté rozhodnutie stavebného úradu trpí takými zásadnými vadami, ktoré ho činia nezákonnými, keďže sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s námietkami účastníka konania, najmä vo vzťahu k umiestneniu objektu na pozemku, ktorý v rozpore s vydaným územným rozhodnutím a pôvodným stavebným povolením stavebník umiestnil na hranici susediacich pozemkov, t.j. na hranici C KN parc.č. 5987/11 a 5987/2. Z obsahu napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že stavebný úrad dňa 27.05.2016 vykonal štátny stavebný dohľad, pričom následne nezákonným spôsobom predlžoval stavebníkovi lehotu na predloženie dokladov vo veci dodatočného povolenia stavby, napriek tomu že dikcia zákona § 88a, najmä ust. § 88a ods. 5, nepripúšťa predĺženie lehôt pri dodatočnom povoľovaní stavieb, opakovane umožnil v dodatočne predĺženej lehote dopĺňať doklady stavebníkovi i napriek tomu, že mal ex lege nariadiť odstránenie stavby. Zároveň z obsahu napadnutého rozhodnutia, ktoré bolo vydané na základe žiadosti o dodatočné povolenie stavby stavebníka V. nie je zrejmé zákonné postavenie účastníka konania - stavebníka, keďže stavebné povolenie bolo vydané na spoločnosť FACHMAN CENTRUM, s.r.o. a územné rozhodnutie na H. H., bytom F.). Stavebný úrad sa nedostatočne zaoberal posudzovaním zrealizovaných stavebných prác, či tieto nie sú v rozpore s verejným záujmom. Stavebník realizoval stavebné práce v rozpore s Vyhláškou č. 532/2002 Z.z., najmä s ust. § 6, kedy pri umiestnení stavby v rozpore s vydaným územným rozhodnutím a následným stavebným povolením nedodržal vzájomný odstup stavieb podľa uvedeného ustanovenia. Umiestnenie stavby na hranici pozemku neumožňuje vlastníkovi susedného pozemku a stavby užívanie a údržbu nehnuteľnosti v jeho vlastníctve a obmedzuje užívanie susedného pozemku a stavby spoločnosťou AD, s.r.o., čím stavebný úrad neprimeraným spôsobom v rozpore s ust. § 127 Občianskeho zákonníka umožnil stavebníkovi zásah do jeho vlastníckeho práva. So zmenou v umiestnení stavby oproti vydanému stavebnému povoleniu sa stavebný úrad vo svojom rozhodnutí žiadnym spôsobom nevysporiadal aj s ohľadom na námietky účastníka konania. Stavebný úrad žiadnym spôsobom nezdôvodnil odsúhlasenie posunu vzdialenosti zrealizovanej stavby od hranice pozemku, najmä ak nejde o stiesnené územné podmienky a stavbu bolo možné umiestniť i pri dodržaní všeobecne záväznými právnymi predpismi požadovaného odstupu. Správny orgán je povinný pri aplikácii akéhokoľvek ustanovenia zákona podrobne odôvodniť okolnosti, prečo bolo toto ustanovenie zákona aplikované, a tieto skutkové okolnosti premietnuť do odôvodnenia svojho rozhodnutia. Odvolateľ má za to, že nepostačuje, aby správny orgán iba konštatoval, že námietky spoločnosti AD, s.r.o. zamieta. Má za to, že bolo povinnosťou stavebného úradu všetky skutkové zistenia uviesť vo svojom rozhodnutí, aby z nich bolo zrejmé, ktoré skutočnosti viedli správny orgán k dodatočnému povoleniu napriek tomu, že zmena oproti vydanému stavebnému povoleniu je v rozpore so všeobecnou právnou úpravou vzťahujúcou sa na výstavbu. Odôvodnenie každého rozhodnutia musí obsahovať právne i skutkové zistenia, t.j. musia byť navzájom prepojené, inak je rozhodnutie nedostatočne odôvodnené a nie je preskúmateľné. Konštatovanie, že umiestnenie stavby (zrealizované stavebné práce v rozpore s vydaným stavebným povolením) nie je v rozpore s verejným záujmom, je nerešpektovaním platných právnych predpisov a dotknutých práv vlastníkov susediacich nehnuteľností. Stavebník nedodržal podmienky ohľadne vzdialenosti stavieb a s týmito skutočnosťami sa žiadnym spôsobom správny orgán nevysporiadal. Polohové umiestnenie stavby v rámci podmienok pre dokončenie stavby určil stavebný úrad výlučne vo vzťahu k pozemku parc.č. 5987/1 bez toho, aby sa vysporiadal s umiestnením na hranici ďalšieho susediaceho pozemku. V nadväznosti na uvedené potom nemôže byť postačujúce ani stanovisko OR HaZZ Žilina, ktorý posudzoval projektovú dokumentáciu stavby, ktorá sa však reálne nezrealizovala a neposudzoval nelegálne vykonané stavebné práce a ich výsledok. Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že tento opiera svoj záver, že stavebné práce nie sú zrealizované v rozpore s verejným záujmom, o stanovisko OR HaZZ Žilina č. ORHZZA 1-3168-001/2016 zo dňa 10.11.2016, pričom ide o súhlasné stanovisko k doplneniu projektovej dokumentácie, pričom však ako podmienku pre dokončenie stavby stavebný úrad určil, že táto bude dokončená podľa projektovej dokumentácie, ktorú vypracovala I.. U. H. dňa 1/2018, čo je v zásadnom logickom, skutkovom a časovom rozpore. Realizáciou stavebných prác, ktoré stavebný úrad dodatočne povolil, došlo k zásahu do vlastníckeho práva odvolateľa, ktoré nemá oporu v stavebnom zákone ani v Občianskom zákonníku, stavba nezodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu, najmä vo vzťahu k jej osadeniu a neprimeraným spôsobom obmedzuje práva účastníka konania vo väčšom rozsahu, než sa predpokladalo v územnom rozhodnutí, kedy sa predpokladala vzdialenosť 4 m od pozemku C KN parc. č. 5987/2 vo vlastníctve odvolateľa. 3. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný pôvodne rozhodnutím Číslo spisu: OU-ZA- OVBP2-2019/005702/KRA zo dňa 25.03.2019, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. Uvedené rozhodnutie žalovaného bolo zrušené rozsudkom
tunajšieho súdu sp. zn. 30S/68/2019 zo dňa 21.04.2020 s poukazom na ust. § 191 ods. 1 písm. d) SSP pre nepreskúmateľnosť spočívajúcu v nedostatku dôvodov žalobou napadnutého rozhodnutia. Správny súd zdôraznil, že predpokladom riadneho (preskúmateľného) odôvodnenia rozhodnutia žalovaného bolo ustálenie skutkovo významnej otázky, a to či stavba ďalšieho účastníka stojí na hranici (takmer na hranici) pozemku žalobcu. Uvedené považoval za rozhodné z hľadiska posúdenia, či sú dané dôvody pre aplikáciu ust. § 6 ods. 2 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. a následne, či je potrebné skúmať, či umiestnením stavby bude/nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku. Táto v konaní zásadná skutková okolnosť nebola žalovaným ustálená. Správny súd považoval ďalej za nepreskúmateľné aj závery správneho orgánu v časti zdôvodnenia splnenia požiadaviek podľa citovaného ust. § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z.z., keď žalovaný len konštatuje, že medzi stavbami je dostatočný priestor pre budúcu údržbu oboch stavieb. Žalovaný teda len opakuje znenie citovaného ust. § 6 ods. 1 vyhlášky vo vzťahu k splneniu tejto zákonodarcom stanovenej podmienky bez akejkoľvek správnej úvahy - dostatočného počtu myšlienkových „premostení“, ktorými by správny orgán osvetlil vzťah medzi hypotézou právnej normy citovaného ust. § 6 ods. 1 vyhlášky (v časti aplikácie poslednej vety, t.j. že odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia) a zisteným skutkovým stavom. Správny súd ustálil, že predpokladom preskúmateľnosti odôvodnenia rozhodnutia žalovaného by bolo jednak ustálenie skutočnej vzdialenosti oboch stavieb (vrátane vzdialenosti od hraníc pozemku), vymedzenie obsahu neurčitého právneho pojmu údržba stavieb a užívanie priestorov, ako aj ustálenie, akým spôsobom môže stavba dodatočne povoľovanej stavby vplývať na údržbu stavieb, resp. užívanie priestorov medzi nimi, a to vo vzťahu ku konkrétnemu charakteru oboch stavieb vrátane ich spôsobu zastrešenia. Rovnako za nedostatočné a nepreskúmateľné považoval správny súd odôvodnenie rozhodnutia žalovaného v časti aplikácie ust. § 6 ods. 2 vyhlášky, keď v rozhodnutí žalovaný vo vzťahu k zisteným skutočnostiam neobsiahol žiadne úvahy, ktoré viedli žalovaného s poukazom na konkrétne skutkové okolnosti daného prípadu k záveru o tom, že umiestnením stavby nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel. Za elementárny predpoklad preskúmateľného odôvodnenia rozhodnutia žalovaného v časti aplikácie ust. § 6 ods. 2 vyhlášky považoval správny súd skutkové zistenie, akému účelu slúži susedný pozemok a ďalej vymedzenie neurčitého právneho pojmu „trvalé obmedzenie užívania“. Opätovne aj v tomto prípade zdôraznil potrebu v odôvodnení rozhodnutia obsiahnuť dostatočný počet myšlienkových premostení, aby zistené skutočnosti boli podriadené pod hypotézu právnej normy a správnym orgánom zrozumiteľne vysvetlené, prečo s ohľadom na konkrétne zistené skutočnosti umiestnením stavby na hranici pozemku nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel. Správny súd vytkol odôvodneniu rozhodnutia žalovaného, že sa sústredí na vymedzenie všeobecne teoretických postulátov vo vzťahu k aplikácii citovaného ust. § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. bez toho, aby v podrobnostiach premietol správny orgán tieto postuláty do zisteného skutkového stavu a ozrejmil úvahy, ktoré správny orgán viedli k záveru o naplnení podmienok v zmysle citovaného ust. § 6 ods. 1, 2 upravujúcich vzájomné odstupy stavieb pre dodatočné povolenie stavby ďalšieho účastníka. V odôvodnení rozsudku správny súd napokon uviedol, že sa žalovaný nevyjadril k námietke žalobcu, že nie je možné aplikovať, najmä pokiaľ ide o posúdenie požiarnej bezpečnosti stavby, keďže projektová dokumentácia riešiaca protipožiarnu bezpečnosť posudzovala umiestnenie stavby podľa rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, kedy polohové umiestnenie stavby by malo byť v odstupe od pozemku C KN parc.č. 5987/1 v rozsahu 0,20 m, pričom však nepovolená stavba je postavená na hranici pozemkov. Správny súd uviedol, že žalovaný vo vzťahu k aplikácii citovaného ust. § 6 ods. 1 a v nej obsiahnutej požiadavky požiarnej bezpečnosti, poukazoval na súhlasné „stanovisko OR HaZZ Žilina“ dôvodiac, že stanovisko bolo vydané v zmysle zákona č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi a § 40 a § 40b vyhlášky č. 121/2002 Z.z. o požiarnej prevencii spolu s projektom riešenia protipožiarnej bezpečnosti stavby, v ktorej špecialista posúdil umiestnenie stavby od susednej stavby žalobcu (min. 1,27 m) z hľadiska uvedených osobitných predpisov. Žalovaný konštatoval, že z hľadiska dodržania požiadaviek na požiarnu bezpečnosť stavby stavebník preukázal, že umiestnenie stavby aj stavebnotechnické riešenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými osobitnými predpismi. Žalovaný opieral svoj záver, že stavebné práce nie sú zrealizované v rozpore s verejným záujmom, o stanovisko OR HaZZ Žilina č. ORHZ-ZA1-3168-001/2016 zo dňa 10.11.2016, pričom ide o súhlasné stanovisko k doplneniu projektovej dokumentácie, pričom však ako podmienku pre dokončenie stavby stavebný úrad určil, že táto bude dokončená podľa projektovej dokumentácie, ktorú vypracovala I. dňa 1/2018, čo je v zásadnom logickom, skutkovom a časovom rozpore. Správny súd ustálil, že vzhľadom na uvedené potom nemôže byť postačujúce toto stanovisko OR HaZZ Žilina, ktoré posudzovalo projektovú dokumentáciu stavby, ktorá sa však reálne nezrealizovala a neposudzovalo nelegálne vykonané stavebné práce a ich výsledok. Správny súd v nadväznosti na obsah odôvodnenia rozhodnutia žalovaného a obsah uvedenej
odvolacej námietky uviedol, že žalovaný sa so vznesenou odvolacou námietkou žalobcu v odôvodnení rozhodnutia žiadnym spôsobom vecne nevysporiadal. Správny súd podotkol, že uvedená vznesená odvolacia námietka bola relevantná, t.j. týkajúca sa veci (vo vzťahu k dôvodnosti aplikácie citovaného ust. § 6 ods. 1 vyhlášky) a bola formulovaná dostatočne jasným a presným spôsobom, t.j. bola námietkou konkrétnou, preto bolo povinnosťou žalovaného, aby v dôvodoch rozhodnutia poskytol odpoveď na túto relevantnú a konkrétnu odvolaciu námietku. Záverom správny súd konštatoval, že bude povinnosťou žalovaného vec znova prejednať a dôsledne sa vysporiadať so všetkými relevantnými námietkami žalobcu.
4. Po zrušení rozhodnutia správnym súdom žalovaný o odvolaní žalobcu opätovne rozhodol rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2021/005952-003 zo dňa 14.01.2021 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“), ktorým odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Mesta Žilina Č. j.: 11860/2018-47660/2018-OSP-AD zo dňa 11.09.2018 potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v prvom rade má za potrebné vysporiadať sa s námietkou odvolateľa, ktorou opakovane v súvislosti aj s inými dôvodmi odvolania uvedenými v odvolaní (v prvostupňovom konaní aj v žalobe) pripomínal, že umiestnenie posudzovanej stavby na pozemku je v rozpore s vydaným územným rozhodnutím a pôvodným stavebným povolením, a že touto zmenou v umiestnení stavby oproti územnému rozhodnutiu a vydanému stavebnému povoleniu sa stavebný úrad vo svojom rozhodnutí žiadnym spôsobom nevysporiadal, že nezdôvodnil odsúhlasenie posunu vzdialenosti stavby od hranice pozemku, najmä ak nejde o stiesnené územné podmienky, pričom podľa odvolateľa touto zmenou dochádza neprimeraným spôsobom obmedzením jeho práv ako účastníka konania, a to vo väčšom rozsahu, než sa predpokladalo v územnom rozhodnutí, kedy sa predpokladala vzdialenosť 4 m od pozemku C KN parc. č. 5987/2 vo vlastníctve odvolateľa. K tomuto žalovaný uvádza, že konanie o dodatočnom povolení stavby, ktoré je upravené v § 88a stavebného zákona, je konanie, v ktorom posudzuje stavebný úrad, či dodatočné povolenie stavby uskutočnenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom a osobitnými predpismi. V prípade stavieb uskutočnených v rozpore so stavebným povolením (čo je tento prípad) ide teda o nové stavebné konanie (§ 88a ods. 7 stavebného zákona), v ktorom sa takáto stavba, v rozsahu ako došlo k rozporu so stavebným povolením, posudzuje nanovo. Neprihliada sa pritom na už vydané územné rozhodnutie alebo stavebné povolenie, podmienky ktorých stavebník nedodržal. V tomto smere sú preto irelevantné argumenty odvolateľa, ktorými v spojení s inými námietkami neustále pripomína, že umiestnenie stavby je inak ako v územnom rozhodnutí a v stavebnom povolení. Práve posúdenie tejto zmeny je predmetom tohto konania, pričom posúdenie sa vykonáva v prvom rade vo vzťahu k ustanoveniam právnych predpisov a technických noriem, teda nie vo vzťahu k územnému rozhodnutiu či pôvodnému stavebnému povoleniu, a následne, ak je rozpor s verejnými záujmami vylúčený, aj vo vzťahu k právam a právom chráneným záujmom účastníkov konania. Ani po opakovanom preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaný nezistil, že by dodatočné povolenie stavby uskutočnenej v rozpore so stavebným povolením č.: 5637/2015-33262/2015-OSP-KRE dňa 17. 07. 2015 bolo v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom a osobitnými predpismi, alebo by došlo k neprimeranému obmedzeniu či ohrozeniu práv a oprávnených záujmov odvolateľa. Žalovaný ďalej v odôvodnení svojho rozhodnutia priznáva, že otázka, či stavba stavebníka stojí na hranici (takmer na hranici - 20 cm) pozemku žalobcu, nebola skutočne v jeho predchádzajúcom rozhodnutí riadne zodpovedaná. K tomuto žalovaný preto dodatočne uvádza svoje zistenia: Ku dňu vydania rozhodnutia stavebného úradu o dodatočnom povolení stavby č. j.: 11860/2018-47660/2018-OSPAD zo dňa 11. 09. 2018 nestála posudzovaná stavba na hranici pozemku odvolateľa, ale na hranici (takmer na hranici) pozemku parc. KN-C č. 5987/1 k. ú. F., ktorej vlastníkom (podľa KN-E) bolo v tom čase mesto Žilina. Odpredaj pozemku parc. KN-C č. 5987/48 k. ú. F., ktorý vznikol odčlenením z pozemku parc. KN-C č. 5987/1 k. ú. F. geometrickým plánom č. 47643871-44/2018 k. ú. F. a ktorý je podľa aktuálnych údajov katastra nehnuteľností teraz „susedným pozemkom“ k pozemku parc. KN-C č. 5987/11 k. ú. F., na ktorom je uskutočnená posudzovaná stavba vo vlastníctve stavebníka, schválilo mestské zastupiteľstvo v Žiline Uznesením č. 202/2018 dňa 2.10.2018, teda až po vydaní prvostupňového rozhodnutia. Z aktuálnych údajov katastra nehnuteľnosti vyplýva (titul nadobudnutia: V 10824/2018 - Kúpna zmluva, vklad povolený dňa 20.12.2018 - 9569/18), že vlastníctvo k pozemku nadobudol odvolateľ dňa 20.12.2018. Z uvedeného je zrejmé, že odvolateľ si mohol v prvostupňovom konaní uplatniť námietky ako účastník konania len z titulu vlastníka susednej stavby (§ 139 ods. 2 písm. d) stavebného zákona) a nie vlastníka „susedného pozemku“, pretože „susedným pozemkom“ bol v rámci prvostupňového správneho konania práve pozemok parc. KN-C č. 5987/1 k. ú. F. vo vlastníctve mesta Žilina; s poukazom na ust. § 139 ods. 2 písm. c) stavebného zákona susedným pozemkom bol v čase rozhodovania stavebného
úradu iba pozemok parc. KN-C č. 5987/1 k. ú. F., a preto stavebný úrad v rozhodnutí určil odstupovú vzdialenosť iba od tohto pozemku a nie od iných pozemkov, napr. pozemkov vo vlastníctve odvolateľa (uvedenú skutočnosť odvolateľ v odvolaní takisto namietal). Pokiaľ ide o odvolanie, ani toto nebolo podané na stavebný úrad v momente, kedy by odvolateľ disponoval vlastníckym právom k „susednému pozemku“. Aj v tomto momente si odvolateľ mohol uplatniť námietky iba ako vlastník „susednej stavby“. Podľa názoru žalovaného námietky odvolateľa v žalobe o tom, že stavba zasahuje na jeho pozemok a že sú dotknuté jeho práva ako vlastníka susedného pozemku parc. KN-C č. 5987/48 k. ú. F., boli podané nad rámec námietok prvostupňového správneho konania a nad rámec námietok odvolacích, pretože ani po nadobudnutí vlastníckeho práva k novovzniknutému pozemku parc. KN-C č. 5987/48 k. ú. F. dňa 20.12.2018, odvolateľ svoje odvolanie o námietky tohto charakteru v priebehu odvolacieho konania nedoplnil. Žalovaný ďalej v odôvodnení rozhodnutia, pokiaľ ide o ustálenie skutočnej vzdialenosti oboch stavieb a vzdialenosti posudzovanej stavby od hraníc pozemku, uviedol, že umiestnenie posudzovanej stavby jednoznačne vyplýva z projektu stavby, konkrétne z výkresu č. 1 „Situácia osadenia“, ktorú stavebník doložil na stavebný úrad dňa 28.5.2018. Dňa 23.5.2018 predložil stavebník na stavebný úrad aj Geometrický plán č. 47643871-42/2017 „na zameranie stavby parcela č. 4987/42“ vyhotovený a autorizačne overený autorizovaným geodetom a kartografom V.. N. M. dňa 11.8.2017, úradne overený Okresným úradom Žilina dňa 21.8.2017 pod č. 1638/2017 (ďalej len „GP č. 47643871-42/2017“). Porovnaním oboch dokladov - t.j. výkresu č. 1 „Situácia osadenia“ z projektu stavby a GP č. 47643871-42/2017, nezistil žalovaný žiadne rozdiely. Oba doklady považuje žalovaný za relevantné doklady pre účely konania o dodatočnom povolení stavby. Podľa výkresu č. 1 „Situácia osadenia“ je stavba umiestnená v najkratšej vzdialenosti 20 cm od spoločnej hranice so susedným pozemkom a 1,27 m od susednej stavby odvolateľa. Ako už bolo vyššie spomenuté, susedným pozemkom bol v čase vydania rozhodnutia stavebného úradu pozemok parc. KN-C č. 5987/1 k. ú. F. vo vlastníctve mesta Žilina, v čase vydania tohto rozhodnutia je podľa aktuálnych údajov katastra nehnuteľností susedný pozemok parcela KN-C č. 5987/48 k. ú. F. vo vlastníctve odvolateľa, ktorý bol odčlenený z pozemku parc. KN-C č. 5987/1 k. ú. F.. Z oboch dokladov - t.j. výkresu č. 1 „Situácia osadenia“ z projektu stavby a GP č. 47643871-42/2017 vyplýva, že stavba je umiestnená výlučne na pozemku stavebníka. Odvolateľ v odvolacom konaní nepreukázal hodnoverným dôkazom opak. Odvolateľ nepreukázal žiadnymi relevantnými dokladmi takisto, že súčasti stavby, akými je napr. strešná konštrukcia (zakončenie strešnej plechovej krytiny - oplechovanie), odvodňovacie žľaby a zvody, sú situované na susednom pozemku. Žalovaný má za to, že ich umiestnenie na stavbe je v rámci 20 cm odstupovej vzdialenosti. Pokiaľ ide o prípojky, ktorých umiestnenie na susednom pozemku namietal odvolateľ až v žalobe, tak tieto nie sú predmetom tohto konania, tieto boli povolené pôvodným stavebným povolením z roku 2015, v prípade že tieto nie sú umiestnené na pozemku stavebníka, žalovaný pripomína, že v čase ich povolenia bol pozemok medzi oboma stavbami vo vlastníctve mesta a odvolateľ v momente, keď žiadal mesto o dopredaj pozemku, a keď tento pozemok „nadobúdal“, mal o skutočnom stave pozemku vedomosť. Podľa poslednej vety ustanovenia § 6 ods. 1 vyhlášky odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia. Umiestnenie prípojok medzi stavbou odvolateľa a stavbou stavebníka tomuto neodporuje. Pokiaľ ide o daný konkrétny prípad vzhľadom na stavebnotechnické riešenie stavby odvolateľa (typ strešnej konštrukcie; orientácia strešných plôch
- smerom do ulice nie k stavbe stavebníka; umiestnenie strešných a okenných otvorov - fasáda bez okenných a dverných otvorov) v danom prípade môže ísť o udržiavacie práce uvedené v písm. a) a e), t. j. oprava fasády, maliarske a natieračské práce. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vzájomný odstup stavieb umožňuje vykonávať údržbu oboch stavieb, či stavby odvolateľa alebo stavby stavebníka. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na skutočnosť, že v oboch prípadoch ide o stavby prízemné. Na vyhotovenie lešenia pre účel údržby, ktorou môže byť najmä oprava fasády alebo maliarske práce, postačuje v zmysle príslušných technických noriem vzájomný odstup medzi stavbami 80 cm. Dodatočne povoľovaná stavba nemôže žiadnym spôsobom ovplyvniť údržbu stavby odvolateľa v prvom rade preto, že je umiestnená na pozemku stavebníka vo vzdialenosti cca 1,2 m od stavby odvolateľa a neobsahuje súčasti, ktoré by zasahovali do priestoru medzi stavbami a tvorili prekážku pri údržbe, napr. rímsu podstrešia šikmej či plochej strechy, markízy a pod.. Ďalšia existencia dodatočne povoľovanej stavby nemôže ani žiadnym spôsobom ovplyvniť užívanie priestorov medzi stavbami, a to opäť vzhľadom na jej stavebnotechnické vyhotovenie, keď posudzovaná stavba je opatrená plochou strechou, kedy nebude dochádzať k zosuvu snehu zo strechy na pozemok medzi stavbami; ďalej v stene stavby stavebníka protiľahlej ku stene susednej stavby odvolateľa nie je umiestnený žiaden dverný otvor, ktorý by naznačoval, že posudzovaná stavba bude užívaná spolu s pozemkom parc. KN-C č. 5987/48 k. ú. F. vo vlastníctve odvolateľa, pôvodne parc. KN-C č. 5987/1 k. ú. F. vo vlastníctve mesta
Žilina. Dodatočne povoľovaná stavba nemôže žiadnym spôsobom ovplyvniť údržbu stavby odvolateľa. Žalovanému ale nie je zrejmé ( a preto nemôže dostatočne a v celom rozsahu zodpovedať túto odvolaciu námietku), aký „susedný pozemok“, ktorého údržba a užívanie by mali byť podľa odvolateľa obmedzené práve existenciou dodatočne povoľovanej stavby, mal odvolateľ na mysli, keď, ako uviedol žalovaný už vyššie, v čase rozhodovania stavebného úradu a v čase podania odvolania odvolateľ susedný pozemok („susedný pozemok“ v zmysle definície pojmov stavebného poriadku podľa § 139 ods. 2 písm. c) stavebného zákona), t. j. pozemok parc. KN-C č. 5987/1 k. ú. F., nevlastnil. Žalovaný v tejto súvislosti pripomína, že vlastníkom susedného pozemku bolo v momente podania odvolania stále mesto Žilina, pričom v čase rozhodovania stavebného úradu odvolateľ ešte nemohol mať vedomosť o tom, či mestské zastupiteľstvo v Žiline vyhovie jeho žiadosti a schváli odpredaj tohto pozemku v prospech odvolateľa, pretože k tomuto došlo až po vydaní rozhodnutia stavebného úradu. Žalovaný má za to, že vo vzťahu k pozemku medzi oboma stavbami mali v čase rozhodovania stavebného úradu aj v momente podania odvolania obe stavby - stavba odvolateľa aj posudzovaná stavba, rovnaké postavenie, a to najmä čo sa týka údržby oboch stavieb, užívania tohto pozemku a právneho vzťahu k tomuto pozemku (kedy ani stavebník ani odvolateľ tento pozemok nevlastnili). K skutočnosti, že odvolateľ sa neskôr (v žalobe) domáhal aj ochrany vlastníckych práv k novovzniknutému pozemku parc. KN-C č. 5987/48 k. ú. F., ktorý bol odčlenený z pozemku parc. KN-C č. 5987/1 k. ú. F. vo vlastníctve mesta Žilina, má žalovaný za potrebné podotknúť, že keď odvolateľ žiadal mesto o odpredaj pozemku parc. KN-C č. 5987/48 k. ú. F. odčleneného z pozemku parc. KN-C č. 5987/1 k. ú. F., vedel o existencii stavby stavebníka, nakoľko sám na ňu niekoľkokrát upozornil stavebný úrad. Pokiaľ mal v uvedenej námietke odvolateľ na mysli pozemok parc. KN-C č. 5987/41 k. ú. F. (tento bol takisto odčlenený z pozemku parc. KN-C č. 5987/1 k. ú. F. a odvolateľ ho nadobudol kúpou od mesta Žilina, a to v rámci prvostupňového konania dňa 27.12.2017) alebo ďalšie pozemky v jeho vlastníctve, tak aj na základe logickej úvahy možno dospieť k záveru, že užívanie týchto pozemkov nemôže byť existenciou stavby stavebníka žiadnym spôsobom dotknuté, keďže tieto pozemky nemajú spoločnú hranicu s pozemkom parc. KN-C č. 5987/11 k. ú. F., na ktorom je umiestnená posudzovaná stavba. Žalovaný má za to, že hoci odvolateľ tvrdí opak, vzájomný odstup stavieb spĺňa aj požiadavku požiarnej bezpečnosti v intenciách § 6 ods. 1 vyhlášky, čo bolo v konaní preukázané projektom požiarnej bezpečnosti vypracovaným špecialistom požiarnej ochrany a záväzným stanoviskom orgánu štátnej správy na úseku ochrany pred požiarmi. Z ust. § 15 vyhlášky vyplýva, že stavba musí spĺňať požiadavky požiarnej bezpečnosti podľa osobitného predpisu. Podľa § 6 ods. 1 vyhlášky aj vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky požiarnej bezpečnosti. V tejto súvislosti bolo povinnosťou stavebníka predložiť stavebnému úradu projektovú dokumentáciu stavby, z ktorej by malo byť dostatočne zrejmé požiarno-bezpečnostné riešenie podľa osobitných predpisov (ust. § 9 ods. 1 písm. b) bodu 2. vyhlášky). Povinnosť pre fyzické osoby zabezpečiť pri uskutočňovaní, užívaní stavby riešenie a dodržanie požiadaviek na protipožiarnu bezpečnosť stavby vyplýva aj z ust. § 14 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane pred požiarmi. Splnenie uvedenej povinnosti si fyzická osoba (resp. fyzická osoba - podnikateľ) zabezpečuje prostredníctvom špecialistu požiarnej ochrany (viď ust. § 9 ods. 3 písm. a) a ods. 4 zákona o ochrane pred požiarmi). Avšak v tejto súvislosti treba uviesť, že stavebník v prípade jednoduchých stavieb, pričom posudzovaná stavba je jednoduchou stavbou podľa § 139b ods. 1 písm. c) stavebného zákona, nepredkladá stavebnému úradu záväzné stanovisko orgánu štátneho požiarneho dozoru - príslušného okresného riaditeľstva hasičského a záchranného zboru, nakoľko štátny požiarny dozor spočívajúci v posúdení projektovej dokumentácie stavieb pre územné alebo stavebné konanie z hľadiska ich protipožiarnej bezpečnosti a v posúdení realizovanej stavby v kolaudačnom konaní z hľadiska splnenia požiadaviek protipožiarnej bezpečnosti podľa schválenej projektovej dokumentácie sa podľa § 25 ods. 4 zákona o ochrane pred požiarmi nevykonáva na jednoduchých a drobných stavbách (§ 139b ods. 1 stavebného zákona). V prípade týchto stavieb riešenie protipožiarnej bezpečnosti v rámci príslušných konaní podľa stavebného zákona preskúma stavebný úrad v intenciách § 63 stavebného zákona. V danom prípade si stavebník svoju povinnosť splnil a v konaní predložil projekt požiarnej bezpečnosti stavby vypracovaný v októbri 2016 špecialistom požiarnej ochrany V.. Tento projekt bol dokonca nad rámec zákona, keďže posudzovaná stavba je jednoduchou stavbou, posúdený v intenciách § 25 ods. 1 písm. b) zákona o ochrane pred požiarmi aj miestne príslušným okresným riaditeľstvom hasičského a záchranného zboru, ktorý ho odsúhlasil, čo uviedol vo svojom záväznom stanovisku č. ORHZ-ZA1-3168-001/2016 zo dňa 10.11.2016. Tvrdenie odvolateľa, že príslušné OR HaZZ posudzovalo projektovú dokumentáciu stavby, ktorá sa nerealizovala, teda že sa neposudzovali nelegálne vykonané stavebné práce, je nepravdivé. Keby odvolateľ do tohto podkladu nahliadol, kedy ho na to stavebný úrad vyzval, zistil by, že projekt požiarnej bezpečnosti stavby vypracovaný špecialistom požiarnej ochrany V. v októbri 2016 zohľadňuje skutočný stav a je súladný s projektom stavby vypracovaným I.. U. H. z januára 2018 (dátum 1/2018 zohľadňuje dátum poslednej úpravy projektu stavby). Veď bolo by
nelogické, aby stavebník (právny predchodca stavebníka) dal potom, ako stavbu uskutočnil v rozpore so stavebným povolením, príslušnému orgánu štátnej správy na úseku ochrany pred požiarmi na posúdenie projektové riešenie stavby v zmysle pôvodnej schválenej projektovej dokumentácie, podľa ktorej stavbu neuskutočnil. Projekt požiarnej bezpečnosti stavby zvyčajne tvorí samostatnú časť projektu stavby. Nie je preto nezvyčajné, že dátumy oboch projektov nie sú zhodné. V danom prípade je nerozhodné, že projekt požiarnej bezpečnosti stavby bol vypracovaný skôr ako ukončila vypracovanie projektu stavby I.. U. H., keďže ako uviedol žalovaný už vyššie, stavebnotechnické riešenie stavby a jej umiestnenie v území je v oboch projektoch totožné a súladné so skutkovým stavom. Ďalej, ako skonštatoval žalovaný už vyššie, ďalšia existencia posudzovanej stavby neodporuje ani požiadavke uvedenej v ustanovení § 6 ods. 2 vyhlášky, pretože umiestnením posudzovanej stavby v tesnej blízkosti hranice pozemku (20 cm) nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel. Žalovaný vychádzal zo skutočnosti, že susedný pozemok parc. KN-C č. 5987/48 k.ú F., ktorý nadobudol odvolateľ kúpou od mesta Žilina dňa 20.12.2018, nie je odvolateľom užívaný vôbec. Nehnuteľnosti odvolateľa nachádzajúce sa v „susedstve“ posudzovanej stavby stavebníka, a to pozemky parc. KN-C č. 5987/41, 5987/2, 3748/29, 3748/19, 3748/9, 3748/10, 3748/11 a 3748/12 k.ú F. a stavby bez súpisných čísel postavené na pozemkoch parc. KN-C č. 3748/9, 3748/10, 3748/1, 3748/12, 5987/2 k.ú F. (podľa KN kancelária, kotolňa, dielne a soc. zariadenie, garáže), sú totiž súčasťou oploteného areálu odvolateľa užívaného na jeho podnikateľskú činnosť, naproti tomu pozemok parc. KN-C č. 5987/48 k.ú F., ktorý „prikúpil“ odvolateľ a nadobudol v roku 2018, súčasťou areálu nie je, pričom toto plotenie sa v území, t.j. aj na hranici pozemkov odvolateľa parc. KN-C č. 5987/48 a 5987/41 k.ú F., podľa zistení žalovaného nachádza doteraz. Pokiaľ ide o budúce možné využitie susedného pozemku parc. KN-C č. 5987/48 k.ú F., tak podľa názoru žalovaného využitie tohto pozemku je obmedzené vzhľadom na jeho tvar, výmeru a umiestnenie vo vzťahu k stavbe a ostatným pozemkom odvolateľa (úzky pozemok malej výmery situovaný za stavbou odvolateľa - mimo areálu). Jeho budúce využite odvolateľ už naznačil v odvolaní alebo v žalobe s tým, že tento pozemok bude využívaný najmä na budúcu údržbu jeho stavby - garáže postavenej na pozemkoch parc. KN-C č. 3748/12, 5987/2 k.ú F.. Vzhľadom na tieto okolnosti možno teda dospieť k jednoznačnému záveru, že umiestnením posudzovanej stavby v tesnej blízkosti spoločnej hranice nemôže byť trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku parc. KN-C č. 5987/48 k.ú F., keďže posudzovaná stavba žiadnym spôsobom neovplyvní údržbu stavby odvolateľa. Pokiaľ ide o námietku odvolateľa, podľa ktorej došlo k splneniu podmienok v zmysle § 88a ods. 2 stavebného zákona pre odstránenie stavby, tak túto vyhodnotil aj správny súd ako nedôvodnú (viď vyššie citované odôvodnenie z rozsudku sp. Zn.: 30S/68/2019 zo dňa 21.4.2020). Žalovaný na záver odôvodnenia rozhodnutia uviedol: „Pokiaľ ide o ďalšie odvolacie námietky, tak s týmito námietkami sa dostatočne vysporiadal OÚ Žilina - OVBP už vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí“.
5. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozhodnutiu žalovaného žalobu žalobca navrhujúci zrušenie rozhodnutia žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa a vrátenie veci správnemu orgánu prvého stupňa: Správny orgán prvého stupňa ako i žalovaný nesprávnym spôsobom vyhodnotili námietku žalobcu ako účastníka stavebného konania k umiestneniu stavby v rozpore nielen s pôvodným stavebným povolením, ale i v rozpore s podmienkou určenou v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa o dodatočnom povolení stavby, kedy účastník konania - stavebník nedodržal polohové umiestnenie stavby nielen v pôvodnom stavebnom povolení, ale ani v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby, č.s. 11860/2018-47660/2018-OSP-AD zo dňa 11.09.2018 vydanom Mestom Žilina - Stavebným úradom, od pozemku CKN parc.č. 5987/1, kedy nepovolená stavba je umiestnená na hranici pozemku žalobcu a stavebníka a nie je dodržaný ani odstup stanovený v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby - 0,20m (pričom strechou a inžinierskymi sieťami do pozemku vo vlastníctve žalobcu i zasahuje v rozsahu 10 až 30 cm), čo v prípade, ak by správny orgán prvého stupňa postupoval v súlade s ust. § 3 ods. 4, 5 Správneho poriadku a s ust. § 61 ods. 1 stavebného zákona a nariadil miestne zisťovanie, narozdiel od upustenia od miestneho zisťovania podľa ust. § 61 ods. 2 stavebného zákona, tak by tieto skutočnosti v súlade s jeho zákonnou povinnosťou spoľahlivo zistiť skutkový stav veci mohol mať za zistené a preukázané. Táto námietka nebola odstránená ani dodatočnými novými skutkovými zisteniami vyjadrenými žalovaným na strane 8 napadnutého rozhodnutia, ku ktorým žalobca v rozpore s ust. § 60a s použitím § 33 ods. 2 Správneho poriadku nemal možnosť sa vyjadriť. Žalovaný sa žiadnym spôsobom nevysporiadal so zásadnou námietkou žalobcu, že stavba je postavená v rozpore s rozhodnutím Mesta Žilina - Stavebného úradu o dodatočnom povolení stavby, č.s. 11860/2018-47660/2018-OSP-AD zo dňa 11.09.2018, teda samotné umiestnenie stavby nekorešponduje s rozhodnutím o dodatočnom povolení zrealizovaných stavebných prác na stavbe Objekt predajne a skladov, Žilina. Priemyselná. Žalovaný sa žiadnym spôsobom
nevysporiadal so zásadnou námietkou žalobcu, že stavba je umiestnená stavebníkom v rozpore s rozhodnutím o dodatočnom povolení stavby, o čom svedčí zameranie V.. N. M., autorizovaného geodeta a kartografa (ktoré nekorešponduje so zameraním stavby Geometrickým plánom č. 47643871-42/2017, ktorý predložil stavebník dňa 23.05.2018 na Stavebný úrad, ktorý by mal zodpovedať Výkresu č. 1 - Situácia osadenia z projektu stavby a z ktorého podľa žalovaného údajne relevantného dokladu potom žalovaný posudzoval, či sú, alebo nie sú stavebné práce zrealizované v rozpore s verejným záujmom, v nadväznosti najmä na protipožiarnu bezpečnosť) a následne potom neobstojí ani argumentácia žalovaného, žeby projekt požiarnej bezpečnosti stavby vypracovaný špecialistom požiarnej ochrany V. F. v 10/2016 zohľadňoval skutočný stav a bol súladný s projektom stavby vypracovaným I.. U. D. v 01/2018. Žalovaný síce konštatuje, že stavebno-technické riešenie stavby a jej umiestnenie v území je v projekte požiarnej bezpečnosti stavby a v projekte stavby I.. U. D. totožné, ale nie je správny názor, žeby bolo súladné s aktuálne existujúcim skutkovým stavom. Vzhľadom k tomu, že umiestnenie stavby nezodpovedá rozhodnutiu o dodatočnom povolení stavebných prác, s ktorou skutočnosťou sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí nezaoberal, napriek tomu, že konštatoval umiestnenie stavby na hranici pozemku (čo rozhodnutie orgánu prvej inštancie nepripúšťa), nemôže preukazovať súlad s verejnými záujmami chránenými osobitnými predpismi Stanovisko OR HaZZ Žilina z roku 2016, ktoré by malo byť súhlasným stanoviskom k doplneniu Projektovej dokumentácie č. 1/2018. Odhliadnuc od opätovného nelogického záveru žalovaného, že i stanovisko roku 2016 sa môže vyjadrovať k projektovej dokumentácii roku 2018, keďže vychádza z technickej správy protipožiarnej bezpečnosti stavby posudzujúcej umiestnenie stavby, ktoré však nezodpovedá skutkovému stavu. Sám protipožiarny projekt konštatuje vzdialenosť stavieb 1,29 m, v skutočnosti sa jedná o vzdialenosť 1,26m, pri zahrnutí strešných okapov je táto vzdialenosť max. 0,96m. Rovnako nezodpovedá konštatovaný charakter materiálu stavieb, kde protipožiarny projekt definuje stenu stavby žalobcu z pálených tehál hrúbky 30cm, v skutočnosti však ide o materiál plynosilikát hrúbky 25cm, ktorý ma nižšiu tepelnú odolnosť. Vychádzajúc z dikcie ust. § 46 a § 47 Správneho poriadku neobstojí argumentácia žalovaného k ďalším odvolacím námietkam, kde žalovaný odkazuje na svoje predchádzajúce rozhodnutie, ktoré však nie je platné a účinné, keďže bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 30S/68/2019 zo dňa 21.04.2020, bez ohľadu na to, ako tieto námietky vyhodnotil v predchádzajúcom súdnom konaní Krajský súd v Žiline, voči rozhodnutiu ktorého žalovaný nevyužil právo podať kasačnú sťažnosť. Nevysporiadaním sa s týmito odvolacími námietkami vo vzťahu k naplneniu podmienok podľa ust. § 88a ods. 2 stavebného zákona pre odstránenie stavby v rozhodnutí, č. OU-ZA- OVBP2-2021/005952-003 zo dňa 14.01.2021 vydanom Okresným úradom Žilina - odborom výstavby a bytovej politiky porušil žalovaný ust. § 47 Správneho poriadku s použitím ust. § 3 ods. 4, 5 Správneho poriadku. 6. Žalovaný v replike zo dňa 11.06.2021 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Je toho názoru, že žalobou napadnuté rozhodnutie zdôvodnil v dostatočnom rozsahu. Pokiaľ ide o žalobné námietky týkajúce sa umiestnenia stavby na pozemku a námietky týkajúce sa projektu požiarnej ochrany, tieto sú obsahovo totožné s dôvodmi odvolania, s ktorými sa žalovaný podrobne v novom rozhodnutí vysporiadal. K tvrdeniu žalobcu, že sa nemohol vyjadriť k zisteniam žalovaného uvedeným na strane 8 rozhodnutia, žalovaný udáva, že uvedené zistenia sú len argumentom žalovaného prezentovaným v rámci odôvodnenia výroku svojho rozhodnutia, pričom skutočnosti, resp. podklady, ktoré žalovaný v rámci svojej argumentácie spĺňa, sa týkajú práve žalobcu, resp. právnych úkonov, ktoré žalobca sám inicioval - odkúpenie pozemkov vo vlastníctve Mesta Žilina, teda tieto musia byť žalobcovi známe, a tieto sú aj verejne prístupné, resp. ich existencia vyplýva aj z verejne prístupných internetových portálov. Žalovaný má za to, že v preskúmavanom rozhodnutí sa dostatočne vysporiadal aj s námietkou týkajúcou sa požiarnej bezpečnosti. Projekt požiarnej bezpečnosti vypracovaný špecialistom požiarnej ochrany V. F. v októbri 2016 zohľadňuje skutočný stav a je súladný s projektom stavby vypracovaným I. H. z januára 2018. Tvrdenie žalobcu, že protipožiarny projekt definuje stenu stavby žalobcu z pálených tehál hrúbky 30 cm, sa nezakladá na pravde. Podľa projektu riešenia protipožiarnej bezpečnosti obvodové steny sú tvorené sendvičovým plášťom, nosnú konštrukciu tvorí oceľová rámová konštrukcia, strešný plášť je skladaný sendvičový, čo zodpovedá skutočnosti. 7. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zo dňa 16.07.2021 udáva, že je nesprávne a nezodpovedajúce skutočnému stavu veci konštatovanie žalovaného, žeby projekt požiarnej bezpečnosti stavby vypracovaný špecialistom požiarnej ochrany V. F. v októbri 2016 zohľadňoval skutočný existujúci stav, keďže umiestnenie stavby nezodpovedá rozhodnutiu o dodatočnom povolení stavebných prác, nie je správny vyslovený názor žalovaného, že na daný skutkový stav je možné aplikovať projekt požiarnej bezpečnosti stavby z roku 2016, ktorý síce je súladný s projektom stavby z roku 2018, avšak tento vychádza z technickej správy posudzujúcej umiestnenie stavby, ktoré nezodpovedá aktuálnej skutkovej
situácii. Vo vzťahu k procesným pochybeniam neobstojí námietka žalovaného opierajúca sa o verejnú prístupnosť informácií týkajúcich sa nakladania s majetkom vo vlastníctve Mesta Žilina, ktorá nemôže zhojiť povinnosti správneho orgánu zakotvené v ust. § 33 Správneho poriadku, ktoré žalovaný nedodržal. 8. Žalovaný dupliku k replike žalobcu v súdom stanovenej lehote nepodal. 9. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok podľa § 137 ods. 4 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) v spojení s § 107 ods. 1 písm. a) SSP a contrario. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 15.02.2022, o čom bola spísaná zápisnica, ktorá je súčasťou súdneho spisu.
10. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 177 a nasl. SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP a § 183 SSP), pričom zistil, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť s poukazom na citované ust. § 191 ods. 1 písm. d) SSP pre nepreskúmateľnosť vychádzajúc z nasledovných dôvodov.
11. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len Správny poriadok) rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.
Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
12. Odôvodnenie rozhodnutia vydaného v konaní podľa stavebného zákona musí spĺňať atribúty, ktoré pre rozhodnutie správneho orgánu vyžaduje citované ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku, ktorý je potrebné subsidiárne aplikovať. Naviac správny súd súčasne konštatuje, že právo účastníka na riadne odôvodnenie rozhodnutia, t. j. také odôvodnenie, v ktorom sa správny orgán vysporiada s podstatnými námietkami účastníka vo veci, je jednou zo záruk spravodlivého procesu, a tak aj predpokladom zachovania princípov právneho štátu. Pri hodnotení preskúmateľnosti správneho rozhodnutia je potrebné aplikovať v zásade rovnaké princípy ako pri posudzovaní preskúmateľnosti súdnych rozhodnutí vychádzajúc z princípov právneho štátu (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR) a práva na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 Ústavy SR).
13. Správny súd po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia rozhodnutia žalovaného musí konštatovať nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutia žalovaného pre absenciu zákonných náležitostí v zmysle vyššie citovaného ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Nepreskúmateľnosťou sa pritom podľa konštantnej judikatúry správnych súdov a podľa doktríny chápe taká vada správneho rozhodnutia, ktorá je charakterizovaná ako nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. V prípade rozhodnutia žalovaného vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia ide o vadu spočívajúcu v nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov rozhodnutia.
14. V preskúmavanom rozhodnutí, ako je zrejmé z bodov 3 a 4 tohto rozsudku, sa žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal s tou časťou odvolacích námietok, ohľadne vyhodnotenia ktorých správny súd v rozhodnutí sp. zn. 30S/68/2019 zo dňa 21. apríla 2020 vytýkal pôvodnému rozhodnutiu žalovaného absenciu preskúmateľného odôvodnenia. Ako je zrejmé z textu odôvodnenia samotného
preskúmavaného rozhodnutia žalovaného (odsek 3 strana 14), pokiaľ ide o ďalšie odvolacie námietky, žalovaný odkazuje na odôvodnenie „svojho predchádzajúceho rozhodnutia“, t. j. na odôvodnenie rozhodnutia č. OU-ZA-OVBP2-2019/005702/KRA zo dňa 25.03.2019.
15. Žalovaný teda neobsiahol v preskúmavanom rozhodnutí vyhodnotenie všetkých odvolacích námietok žalobcu, ale vyhodnotil len tie, ktoré zrejme (uvedené sa správny súd môže len domnievať, nakoľko žalovaný sa k dôvodom, prečo vo zvyšku odkázal na svoje pôvodné rozhodnutie, v preskúmavanom rozhodnutí nevyjadril) považoval po zrušení pôvodného rozhodnutia žalovaného vyššie označeným rozsudkom Krajského súdu v Žiline za „sporné“, t. j. vo vzťahu ku ktorým správny súd v zrušujúcom rozsudku konštatoval absenciu preskúmateľného odôvodnenia.
16. Správny súd považuje na tomto mieste za potrebné uviesť, že právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu, ktorým správny súd zrušil pôvodné rozhodnutie žalovaného (č. OU-ZA- OVBP2-2019/005702/KRA zo dňa 25.03.2019) došlo k jeho zániku v celom rozsahu bez ohľadu na skutočnosť, že absencia preskúmateľného odôvodnenia bola správnym súdom vytýkaná len vo vzťahu k vysporiadaniu sa s niektorými odvolacími námietkami. Preto bolo potrebné, aby sa žalovaný v novom rozhodnutí o odvolaní vecne opätovne vysporiadal so všetkými relevantnými odvolacími námietkami. Uvedené napokon konštatoval správny súd aj v zrušujúcom rozhodnutí (bod 20. rozsudku sp. zn. 30S/68/2019 zo dňa 21.04.2020). Vo všeobecnosti totiž nič nebráni účastníkovi konania, aby pri podaní žaloby voči „novému“ rozhodnutiu žalovaného obsiahol v žalobe iný diapazón žalobných námietok, než ktoré obsiahol v žalobe proti pôvodnému rozhodnutiu žalovaného.
17. Pokiaľ sa žalovaný nemienil v novom rozhodnutí odchýliť od vyhodnotenia „ostatných“ odvolacích námietok, tak ako ich vyhodnotil v pôvodnom rozhodnutí, mal dôvody, ktoré obsiahol v pôvodnom rozhodnutí, v novom rozhodnutí zopakovať.
18. Správny súd teda nemôže vychádzať z obsahu zrušeného rozhodnutia žalovaného, hoci tvorí súčasť administratívneho spisu, nakoľko stratilo právne účinky, jeho obsah už nemôže zaväzovať účastníkov konania a správny súd jeho obsah nemôže preskúmavať.
19. Z uvedených dôvodov správny súd s poukazom na citované ust. § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil rozhodnutie žalovaného pre nepreskúmateľnosť bez možnosti vyhodnotiť ďalšie žalobné námietky, ktoré za tohto stavu je potrebné považovať za predčasné a vec vrátil žalovanému na nové rozhodnutie podľa § 191 ods. 4 veta prvá SSP, v ktorom žalovaný opätovne o odvolaní žalobcu rozhodne, rozhodnutie odôvodní v súlade s citovaným ust. § 47 ods. 1, 3 Správneho poriadku, vysporiada sa preskúmateľným spôsobom so všetkými vznesenými odvolacími námietkami.
20. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa ust. § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. Správny súd ďalšiemu účastníkovi konania náhradu trov konania nepriznal s poukazom na ust. § 169 SSP a contrario, pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu. Nevznikli mu totiž trovy v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú by im explicitne uložil správny súd. Súd nevzhliadol ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mohol náhradu priznať.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.