Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Csp-1-2020.pdf
PDF · 94.07 KB
Case nature
Area
Subarea
19Csp/1/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Petrom Dumanom v sporovej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava, zast.: JUDr. Katarína Hegedüsová, advokátka v Bratislave, proti žalovanej: N. X., nar. XX.XX.XXXX, P. D. XXX, D., o 496 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 225,70 € s 5 %-ným ročným úrokom z omeškania
- zo sumy 90,10 € od 08.01.2017 do zaplatenia,
- zo sumy 90,10 € od 04.02.2017 do zaplatenia a
- zo sumy 45,50 € od 04.03.2017 do zaplatenia.
II. Žaloba sa zamieta v časti o zaplatenie istiny 550,30 €, vyčísleného zmluvného úroku 0,88 €, pokračujúceho 32,3 %-ného ročného zmluvného úroku zo sumy 496 € od 05.05.2016 do zaplatenia, 10 %-nej ročnej zmluvnej pokuty zo sumy 496 € od 08.01.2017 do zaplatenia, a prevyšujúceho 5 %-ného ročného úroku z omeškania.
III. Stranám sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou z 03.01.2020 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy uvedenej vo výroku a náhrady trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že so žalovanou uzatvoril dňa XX.XX.XXXX zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanej úver v sume 500 €, ktorý mala žalovaná splácať v splátkach. Pre omeškanie žalovanej sa úver stal predčasne splatným. Okrem dlžného úroku sa vznikla žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu v sume 10 % z dlhu ročne € a 30 € za každú upomienku, ktorých žalobca zaslal šesť.
2. Žalovaná sa k žalobe doručenej jej do vlastných rúk 09.03.2020 nevyjadrila.
3. Vzhľadom na hodnotu tohto spotrebiteľského sporu a na to, že v danej veci ide otázku jednoduchého právneho posúdenia a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, súd rozhodol bez nariadenia pojednávania [§ 297 písm. b) Civilného sporového poriadku; ďalej len „CSP“].
A. Skutkový stav
4. Na základe skutkových tvrdení žalobcu, ktoré sa považujú za nesporné podľa § 151 CSP, a skutočností známych súdu v zmysle § 186 CSP v spojení s listinnými dôkazmi založenými v spise: zmluva o spotrebiteľskom úvere (č. l. 16 a 17) a všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru (č. l. 18 a 19) ustálil súd tento skutkový stav:
5. Žalobca je obchodnou spoločnosťou zaoberajúcou sa poskytovaním spotrebiteľských úverov (všeobecne známa skutočnosť). Žalovaná je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci svojej podnikateľskej alebo obchodnej činnosti (zmluva o spotrebiteľskom úvere, č. l. 16 a 17).
6. Žalobca ako veriteľ a žalovaná ako spotrebiteľ podpísali XX.XX.XXXX zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX (č. l. 16 a 17; ďalej len „zmluva“), v ktorej sa dohodli o. i. takto:
„1. Veriteľ sa na žiadosť spotrebiteľa… zaväzuje… poskytnúť spotrebiteľovi… spotrebiteľský úver v sume 500 EUR… a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť odplatu… a úrok…, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavuje sumu 224,80 EUR, t. j. zaplatiť celkovú čiastku 724,80 EUR v 12 pravidelných mesačných splátkach tak, že prvé štyri splátky zaplatí vo výške 1 EUR a ďalšie splátky zaplatí vo výške 90,10 EUR vždy k 03. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 03.06.2016. … 3. Úrok je vo výške 32,30 % ročne… Spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť celkovú čiastku 724,80 EUR… do 03.05.2017… … ak sa spotrebiteľ dostane do omeškania s úhradou svojho dlhu, spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 10,00 % EUR ročne z dlžnej čiastky.“
7. Všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru (č. l. 18 a 19), na ktoré zmluva odkazovala, obsahovali o. i. toto ustanovenie:
„15. …ak spotrebiteľ neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky[,] stáva sa celý dlh splatný okamžite.“
8. Nebolo preukázané tvrdenie žalobcu, že všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru obsahujú dohodu strán o tom, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 30 € za každú upomienku. Žiadne z ustanovení tejto listiny nerieši poplatky za upomienky z dôvodu omeškania dlžník.
9. Žalovaná dohodnuté splátky včas neplnila a celkovo zaplatila 4 € (nesporná skutočnosť).
B. Právne posúdenie
10. Preskúmavanou zmluvou sa žalobca ako veriteľ zaviazal žalovanej ako spotrebiteľovi - dlžníkovi poskytnúť spotrebiteľský úver v sume a za podmienok uvedených v časti A. tohto rozsudku a žalovaná sa zaviazala spotrebiteľský úver vrátiť spolu s úrokmi. Takto vymedzený predmet zmluvy potom zodpovedá definícii zmluvy o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Vzhľadom na záväzok poskytnúť peňažné prostriedky uzatváral žalobca zmluvu v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 OZ. Z absencie údajov v zmluve, ktoré by žalovanú identifikovali ako podnikateľa, je zrejmé, že žalovaná pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za spotrebiteľa (§ 52 ods. 4 OZ). Keďže predmetná zmluva bola uzavretá medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovanou ako spotrebiteľom, vzťah z nej vyplývajúci je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy (§ 52 ods. 1 OZ). Zároveň sa tým žalobca považuje aj za veriteľa podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a žalovaná za spotrebiteľa podľa § 2 písm. c) tohto zákona.
11. Úrok ako odplata za pôžičku bol v zmluve dohodnutý v podobe ročnej úrokovej sadzby 32,30 %. Takýto úrok však celkom zjavne presahuje rámec odplaty bežne požadovanej za poskytnutie peňažných prostriedkov v obdobných vzťahoch a podľa názoru súdu sa preto prieči dobrým mravom. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok NS SR z 26.04.2012, sp. zn. 5Cdo/26/2011) pri dojednávaní úrokov za poskytnuté peniaze totiž koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, v akej situácii dlžník uzatvára zmluvu, teda len veriteľ, ktorý sa „uspokojí“ s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR, s ktorým sa súd stotožňuje, je neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú
najmä s prihliadnutím na najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Súdu je známe (§ 186 CSP, www.nbs.sk), že úroková miera nových úverov (spotrebiteľských úverov pre domácnosti na obdobie 1 - 5 rokov) sa v čase uzavretia zmluvy pohybovala na úrovni 6 %. Odplata požadovaná veriteľom v tejto veci (32,30 %) presahovala túto úroveň viac než 5-násobne. Takýto exces treba bezpochyby vyhodnotiť ako podstatný a dohodu o úrokovej sadzbe ako neplatný právny úkon (§ 39 Občianskeho zákonníka). Takéto posúdenie nevylučuje § 53 ods. 6 OZ, pretože do odplaty obvykle požadovanej na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch nemožno zahrňovať aj údaje od tých subjektov, ktoré vyžadujú neprimerané až úžernícke úroky. Dôsledkom neplatnosti dohody o úrokovej sadzbe je podľa aktuálnej súdnej praxe, uprednostňujúcej výklad vedúci k platnosti právneho úkonu, absencia úrokovej sadzby v zmluve o pôžičke, ktorá je však podľa § 9 ods. 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. povinnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Nedostatok tejto náležitosti má potom podľa § 11 ods. 1 písm. b) cit. zákona za následok to, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
12. Žalovaná bola preto povinná vrátiť žalobcovi len poskytnutú sumu pôžičky 500 €. Keďže mu medzičasom zaplatil 4 €, jej dlh v tejto časti zanikol splnením (§ 559 ods. 1 OZ). Zvyšok istiny možno žalobcovi priznať len čiastočne, pretože časť splátok je premlčané. Okrem toho pre bezúročnosť pôžičky je žaloba v časti vyčísleného, ako aj pokračujúceho zmluvného úroku a poplatku za expresné spracovanie úveru (100 €) nedôvodná.
13. Žalovaná sa dostala do omeškania tým, že porušila svoju povinnosť splácať splátky pôžičky včas. Žalobca má tak nárok na úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., no nie z celej sumy nesplatenej istiny. Žalobcov názor, že spotrebiteľský úver sa stal automaticky predčasne splatným v celom rozsahu, pretože tak stanovuje posledná veta 15. odseku všeobecných podmienok, nie je správny. Znenie ustanovenia poslednej vety 15. odseku všeobecných podmienok umožňovalo privodiť predčasnú splatnosť dlhu, ak dlžník „neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky“, teda v prípade, že sa dlžník dostane do omeškania tak, ako to má na mysli prvá veta § 517 ods. 1 OZ. V spotrebiteľských vzťahoch však v čase uzavretia preskúmavanej zmluvy platilo, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa (§ 54 ods. 1 OZ a § 52 ods. 2 OZ). Obdobné účinky, aké by mali nastať podľa poslednej vety 15. odseku všeobecných podmienok, vyplývajú totiž aj z § 565 OZ, podľa ktorého, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Ustanovenie § 565 OZ teda predpokladá právny úkon veriteľa, teda jeho aktívny prístup (arg. posednú vetu cit. § 565 OZ). Dôsledkom uplatnenia práva veriteľa podľa § 565 OZ v súlade so zákonom je, že sa dlh stane predčasne splatný v celom rozsahu, teda dlžník príde o výhodu splátok. Právne účinky dohody o automatickej strate výhody splátok vyvolávajú rovnaký následok, aký by nastal v prípade „zosplatnenia“ dlhu podľa § 565 OZ, na ktorý sa vyžaduje jednostranný úkon veriteľa. Dlžník v oboch prípadoch stráca právo mať u seba peňažné prostriedky, ktoré získal na základe zmluvy (porov. § 657 OZ). Podľa názoru súdu dohoda o automatickej strate výhody splátok bez podmienky plynúcej z § 565 OZ, na ktorý navyše nadväzuje potreba predchádzajúceho upozornenia spotrebiteľa podľa § 53 ods. 9 OZ, je neprípustným odklonom od zákona v neprospech spotrebiteľa, pretože nevyžaduje od veriteľa, aby toto právo výslovne uplatnil a spotrebiteľa na tento následok vopred upozornil. Kým totiž veriteľ svoje právo podľa § 565 OZ neuplatní po predchádzajúcom upozornení podľa § 53 ods. 9 OZ právnym úkonom adresovaným dlžníkovi, jeho účinky nenastanú a veriteľ nemôže požadovať od dlžníka splatenie celého dlhu naraz. Cieľom automatickej straty výhody splátok je zjavne vyhnúť sa potrebe oboch uvedených právnych úkonov, čím veriteľ napríklad vylúči aj možnosť, že tieto právne úkony opomenie včas urobiť. Účelom takejto zmluvnej úpravy je podľa názoru súdu odkloniť sa od ustanovení § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, čo má v zmysle § 54 ods. 1 OZ a druhej vety § 52 ods. 2 OZ, ktorá sa v zmysle súdnej praxe uplatní aj na vzťah z prejednávanej zmluvy za následok neplatnosť zmluvného dojednania, na ktorom takéto právo spočíva. Z tohto dôvodu je ustanovenie poslednej vety 15. odseku všeobecných podmienok v spojení s § 39 OZ neplatné. To potom znamená, že k zániku práva žalovanej splácať dlh v splátkach nedošlo. Iný právny úkon v tomto smere (napr. už spomenuté „zosplatnenie“ podľa § 565 OZ a jemu predchádzajúce upozornenie podľa § 53 ods. 9 OZ) a ani splnenie podmienok na ich účinok (dôjdenie právneho úkonu do sféry dispozície žalovaného v zmysle § 45 ods. 1 OZ), sa však v danej veci nepreukázalo a žalobca opak ani netvrdil. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy tak posledná veta 15. odseku všeobecných podmienok nemohla privodiť zmenu splatnosti jednotlivých splátok, v dôsledku čoho zostali tieto splatné tak, ako to bolo pôvodne dohodnuté, teda vždy do 3. dňa príslušného mesiaca. Žalobca si tak vzhľadom na svoju
mylnú predstavu o splatnosti dlhu úrok z omeškania neuplatnil správne. Keďže sa žalovaná dostala do omeškania, má síce povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z., no len podľa splatnosti jednotlivých splátok a aktuálne platnej úrokovej sadzby ECB (5 % ročne).
14. Žalobca si uplatňuje pohľadávku zo spotrebiteľskej zmluvy, teda právo, na ktoré sa môže v prípade jeho premlčania vzťahovať § 54a OZ bránici jeho vymáhateľnosti. Ustanovenie § 54a bolo do Občianskeho zákonníka doplnené zákonom č. 343/2018 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia, teda 05.12.2018. Zákonom č. 343/2018 Z. z. sa do Občianskeho zákonníka zároveň doplnilo aj prechodné ustanovenie § 879v, podľa ktorého sa konania, predmetom ktorých je pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, začaté pred účinnosťou tohto zákona, dokončia podľa doterajších predpisov. Je tak zrejmé, že konania, predmetom ktorých je pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, začaté po 05.12.2018, sa dokončia už podľa nových predpisov. Medzi tieto nové predpisy patrí už aj spomínaný § 54a, a preto je súd povinný na ním uložený zákaz vymáhania niektorých premlčaných pohľadávok prihliadať aj ex offo. Je to tak aj preto, lebo svojou povahou ide o rovnaké pravidlo, aké obsahuje aj § 845 ods. 1 OZ, ktoré je súd taktiež povinný z úradnej povinnosti použiť, pokiaľ posudzuje týmto ustanoveným upravené výhry zo stávok a hier.
15. V prejednávanej veci sa konanie začalo na základe žaloby podanej po účinnosti zákona č. 343/2018 Z. z., a preto musí súd vyhodnotiť, či žalobcom uplatňované právo nepodlieha zákazu vymáhania podľa § 54a OZ.
16. Pretože predmetom sporu je žalobcov nárok, ktorý mala žalovaná splácať v splátkach, uplatní sa § 100 a nasl. OZ. Podľa § 101 OZ plynie v danej veci trojročná premlčacia doba. Ustanovenie § 103 OZ všeobecne určuje, že premlčacia doba začínať plynúť odo dňa zročnosti jednotlivých splátok. Pretože žaloba bola podaná 03.01.2020, premlčané sú splátky splatné viac než tri roky pred týmto dátumom, teda splátky č. 5, 6 a 7 splatné 03.10.2016, 03.11.2016 a 03.12.2016 (zodpovedajúce sume 90,10 x 3 = 270,30 €). Premlčané je aj jej príslušenstvo, pretože to sa premlčiava spolu s istinou. Na tieto skutočnosti musel súd prihliadnuť ex offo, pretože sú potrebné na posúdenie otázky, či si žalobca v prejednávanej veci neuplatňuje pohľadávku v rozpore s § 54a OZ.
17. Na základe vyššie uvedených úvah dospel súd k záveru, že žalobca si žalobou uplatňuje v časti sumy 270,30 € a prislúchajúceho príslušenstva premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré ale podľa § 54a OZ nemožno vymáhať. Z tejto časti žalovanej pohľadávky sa tak v dôsledku premlčania stala len naturálna obligácia, ktorú síce môže žalovaná dobrovoľne splniť, no nemožno ju v súdnom konaní vymáhať, a teda ani priznať.
18. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu (10 % ročne z omeškaného dlhu) a poplatok za upomienku (6 x 30 € = 180 €), okrem toho, že pre premlčanie splátok je premlčaná aj k nim prináležiaca zmluvná pokuta, súd zastáva názor, že v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. ide v oboch prípadoch o „poplatok“, na ktorý veriteľ nemá nárok, ak sa spotrebiteľský úver posúdi podľa § 11 ods. 1 tohto zákona ako bez poplatkov. Tento záver vyplýva z § 9 ods. 2 písm. o) a § 4 ods. 1 písm. l) tohto zákona, ktoré sa týkajú omeškania spotrebiteľa. Obe tieto ustanovenia používajú pojem „poplatky“ v kontexte „neplnenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere“. Ak potom tento zákon v § 11 ods. 1 zavádza fikciu „bezpoplatkovosti“, celkom zrejme tým má na mysli aj ďalšie zmluvne dohodnuté poplatky spojené s neplnením zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Tento výklad pritom neznamená, že veriteľ „bezpoplatkového“ úveru nemá nárok na žiadne sankcie, pretože zákon č. 129/2010 Z. z. sa nedotýka zákonného nároku úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ, ktorý nie je „poplatkom“ (ani poplatkom za omeškanie v zmysle § 121 ods. 3 OZ) a veriteľ si ho môže uplatňovať aj v takýchto prípadoch. Keďže tak zmluvná pokuta, ako aj poplatok za upomienku sú v prejednávanej veci viazané na omeškanie dlžníka, teda na neplnenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, znamená to, že ide o poplatky predpokladané zákonom č. 129/2010 Z. z. V dôsledku bezpoplatkovosti prejednávaného spotrebiteľského úveru potom žalobca nemá na ne nárok.
19. Odhliadnuc od uvedeného by však poplatok za upomienku nebolo možné priznať ani z toho dôvodu, že žalobca nepreukázal, že by bol tento poplatok uvedený v zmluve. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu (§ 9 ods. 1 z. č. 129/2010 Z. z.) a veriteľ nemôže od spotrebiteľa požadovať poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere (§ 9 ods. 9 z. č. 129/2010 Z. z.). Pretože zákon poplatky za upomienky
neupravuje a z vykonaného dokazovania je zrejmé, že takýto poplatok nebol písomne dohodnutý, žalobcovi nemožno priznať jemu zodpovedajúci nárok.
20. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy súd žalobe vyhovel v časti nepremlčaných splátok istiny (2 x 90,10 € + 45,50 € = 225,70) a vo zvyšku ju zamietol (výrok I).
21. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania (§ 262 ods. 1 CSP) vychádzal súd z toho, že žalobcovi ako neúspešnej strane nárok na ich náhradu nepatrí (§ 255 ods. 1 CSP a contrario) a žalovaná by síce nárok na ich náhradu mala, no pretože jej v konaní pre jej neúčasť žiadne trovy nevznikli, súd nárok na náhradu trov konania stranám v zmysle judikatúry (R 72/2018) nepriznal (výrok II).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak žalovaná dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej splnenia v exekúcii.